Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 21, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200464
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:1014200464.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L. F., narodený XX. G. XXXX, bytom
L. N. Q. - T., právne zast.: JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Saratovská č.
2/A, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Jarovce, so sídlom Palmová č. 1, právne zast.: JUDr.
Tatianou Harmatovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Podháj č. 61, za účasti ďalších účastníkov: 1/
F. F., narodená XX. N. XXXX, bytom v Q., D. č. XX a 2/ L. F., narodený XX. R. XXXX, bytom v Q., D. č. XX,

obajaprávnezast.:JUDr.MichalomHuttom,PhD.,advokátomakonateľomHUTTA&PARTNERSs.r.o.,
so sídlom v Bratislave - mestská časť Dúbravka, Bezekova č. 3225/13, IČO: 51 284 871, o preskúmanie
zákonnosti oznámenia žalovaného o zrušení pobytu z 20. januára 2014, o kasačnej sťažnosti žalobcu
a ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. decembra 2017,
č. k. 6S/60/2014-73, v časti trov konania, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. decembra 2017,

č. k. 6S/60/2014-73 v druhej výrokovej časti týkajúcej sa trov konania priznaných žalovanému z r u š
u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. decembra 2017,
č. k. 6S/60/2014-73 v tretej výrokovej časti týkajúcej sa trov konania ďalších účastníkov konania 1/ a 2/

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
zo 14. decembra 2017, č. k. 6S/60/2014-73 v prvej výrokovej časti postupom podľa § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal súdneho prieskumu oznámenia žalovaného o zrušení pobytu z 20. januára
2014, druhou výrokovou časťou zaviazal neúspešného žalobcu voči žalovanému na náhradu trov
konania v plnom rozsahu a treťou výrokovou časťou ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ náhradu trov
konania nepriznal.

2. Krajský súd v rámci meritórneho posúdenia veci s odkazom na § 3 ods. 3, § 7 ods. 1 písm. f/ a § 26

ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.- z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov
Slovenskej republiky v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 253/1998 Z. z.“) vyhodnotil správnu žalobu
ako nedôvodnú, keď mal preukázanú vecnú správnosť žalobou napadnutého opatrenia, ako aj postupu
predchádzajúcemu jeho vydaniu. Zákon č. 253/1998 Z. z. presne vymedzuje voči komu je možné bez
ďalšieho, aby (spolu)vlastník nehnuteľnosti sa domáhal zrušenia jeho trvalého pobytu, aj keď predtým s
trvalým pobytom tejto osoby súhlasil. V danom prípade žalobca bezpochyby nebol osobou, voči ktorej

by návrh na zrušenie jeho trvalého pobytu nemohol smerovať. Žalovaný predtým, ako vydal napadnuté
rozhodnutiezistilriadneavdostatočnomrozsahuskutkovýstavveci,jehorozhodnutieboloplnevsúlades platným právnym stavom a deklarovalo skutočnosti plynúce z návrhu oprávnených osôb (ďalších
účastníkov konania 1/ a 2/ - výlučných vlastníkov rodinného domu) na zrušenie trvalého pobytu žalobcu
v ich nehnuteľnosti, ktoré mu bolo doručené a o ktorom mal povinnosť rozhodnúť.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1
SSP, a vo veci úspešnému žalovanému (orgán miestnej samosprávy) priznal ich náhradu voči v konaní
neúspešnému žalobcovi, nakoľko tento dôvodne vynaložil na svoje bránenie v konaní náklady právneho
zastúpenia.

4. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému žalobcovi v
súlade s § 169 veta prvá SSP nepriznal, nakoľko im neuložil žiadnu povinnosť v konaní.

II.

5.Protirozsudkukrajskéhosúdučododruhejvýrokovejčastitýkajúcejsanárokužalovanéhonanáhradu
trov konania voči žalobcovi podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

6. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným
postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

7. Žalobca konkrétne aj s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 14/07
a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo 1/2011 namietal nepreskúmateľnosť

rozsudkukrajskéhosúduvčasti,vktorejuložilneúspešnémužalobcovipovinnosťnahradiťtrovykonania
voči žalovanému v plnom rozsahu. Uviedol, že podľa § 168 SSP správny súd žalovanému prizná podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne. V tejto súvislosti krajský súd vôbec neodôvodnil, prečo možno spravodlivo

odžalobcupožadovať,abyznášalúplnúnáhradutrovkonaniažalovaného;jedináokolnosť,ktorúkrajský
súd uviedol, spočívala v tom, že žalovaný je „orgán miestnej samosprávy“ čo však možno považovať
za nedostatočné. Obhajovať na správnom súde orgánmi verejnej správy (bez ohľadu na to, či ide
o orgány štátnej správy, alebo nie) vydané rozhodnutia predstavuje samozrejmú súčasť povinností
vyplývajúcich z bežnej správnej agendy. Prípady „ak to možno spravodlivo požadovať“ na účely § 168

SSP predstavujú najmä situácie šikanóznych žalôb. Pri posudzovaní, či priznanie trov žalovanému
bude spĺňať zákonnú podmienku „ak to možno spravodlivo požadovať“, bude súd zohľadňovať jednak
okolnosti prípadu vrátane zložitosti, náročnosti prípadu a sociálne a majetkové pomery žalobcu. Tieto
skutočnosti krajský súd neskúmal. To, že žalovaný je obcou (mestskou časťou), a nie orgánom štátnej
správy, nemôže viesť bez ďalšieho k priznaniu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, ak

bol žalovaný v konaní úspešný. Podľa názoru žalobcu prejednávaná vec nepredstavovala natoľko
skutkovo a právne náročný prípad, aby si objektívne vyžadovala zastupovanie žalovaného pred súdom
advokátom. Zrušenie trvalého pobytu predstavuje bežnú a rozšírenú súčasť agendy obcí, ktorú jej zveril
zákonodarca. Obec by mala potom disponovať aj spôsobilosťou takýto akt (opatrenie) v prípade, ak
bude napadnutý správnou žalobou, dostatočne obhájiť bez nutnosti využitia profesionálnych právnych

služieb advokáta. Zároveň dodal, že sa nejednalo šikanóznu žalobu, ale o štandardnú správnu žalobu.

8. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu vo výroku o nároku
žalovaného na náhradu trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 10. apríla 2018.

10. S kasačnou sťažnosťou a dôvodmi v nej uvedenými sa nestotožnil argumentujúc primárne tým, že
rozhodnutie o náhrade trov konania nedosahuje intenzitu predstavujúcu možnosť vyslovenia porušenia
práva na spravodlivý proces, a to bez ohľadu na skutočnosť, akokoľvek sa môže žalobcu citeľne dotknúť.

Odôvodnenie krajského súdu v tejto časti považoval za dostatočné. Ďalej uviedla, že žalovaný nemá
a ani v čase podania žaloby nemal žiadneho zamestnanca, ktorý by mal právnické vzdelanie, alebo
ktorý by bol zamestnaný ako právnik. Žalovaný sa v záujme hospodárnosti k výzve súdu, či súhlasí s
rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania vyjadril kladne, t. j. súhlasil, aby súd rozhodol vo veci beznariadenia pojednávania. Žalobca s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania nesúhlasil, a teda
pojednávanie bolo nariadené výlučne na základe jeho požiadavky. Dodal, že nakoľko v danej veci nešlo
o vykonávanie bežnej agendy obce, žalovaný sa nechal oprávnene zastúpiť advokátom. Žalovaný nie

je ani orgánom štátnej správy, a preto sa druhá veta § 168 SSP na neho ani nevzťahuje.

11. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

12. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadrili.

13. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo zaslané žalobcovi dňa 25. februára 2021 na
vedomie a ďalším účastníkom 1/ a 2/ dňa 24. februára 2021 na vedomie.

III.

14. Proti rozsudku krajského súdu čo do tretej výrokovej časti týkajúcej sa nepriznania náhrady trov
konania voči v konaní neúspešnému žalobcovi podali ďalší účastníci konania 1/ a 2/ v zákonnej lehote
kasačnú sťažnosť.

15. Namietali, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

16. Namietali, že rozhodnutie krajského súdu v takto napadnutej časti je v rozpore s § 169 SSP, podľa
ktorého ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na

konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d/ majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo
na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z
dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších
trov konania. V tejto súvislosti uviedli, že dňa 07. novembra 2017 im bol doručený (okrem iného) zo
strany krajského súdu prípis z 30. októbra 2017, z ktorého vyplývalo, že krajský súd nenaformuloval

text svojho prípisu spôsobom, že môžu, respektíve majú právo podať vyjadrenie k žalobe, len ak to
považujú za potrebné, naopak, súd im uložil povinnosť písomne sa vyjadriť k žalobe v lehote 15 dní
od doručenia prípisu. V dôsledku takto uloženej povinnosti písomne sa vyjadriť k žalobe a neúspechu
žalobcu v konaní, ďalším účastníkom 1/ a 2/ potom vznikol nárok na náhradu trov konania v súvislosti s
podaním písomného vyjadrenia k žalobe, konkrétne nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré

vynaložili na odmenu advokáta za dva úkony právnej služby (1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/
vypracovanie a podanie písomného vyjadrenia k žalobe), k tomu zodpovedajúce dva režijné paušály
plus daň z pridanej hodnoty.

17. Navrhli, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu vo výroku o

náhrade trov konania ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Žalobca a žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ nevyjadrili.

IV.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal obe kasačné sťažnosti postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455
SSP a po ich preskúmaní dospel k záveru, že kasačné sťažnosti žalobcu a ďalších účastníkov konania
1/ a 2/ sú dôvodné.

A/ Kasačná sťažnosť žalobcu

20. Žalobca kasačnou sťažnosťou napadol druhý výrok rozsudku krajského súdu, ktorým súd priznal
žalovanému voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania. Uvedený záver odôvodnil s odkazom

na § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na to, že žalovaným je orgán miestnej
samosprávy, ktorý v konaní na svoje bránenie dôvodne vynaložil náklady právneho zastúpenia.21. Podľa § 163 SSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

22. Podľa § 164 SSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

23. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

24. Vzhľadom na to, že kasačná sťažnosť žalobcu smerovala výlučne čo do posúdenia otázky náhrady
trov konania, najvyšší správny súd v takto determinovanom rámci uvádza, že recentná právna úprava
nastolená SSP explicitne umožňuje (za podmienok uvedených nižšie) priznať náhradu trov konania
aj žalovanému, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 99/1963 Zb.-
Občiansky súdny poriadok, v zmysle ktorej priznanie náhrady trov konania žalovanému správnemu

orgánu prichádzalo do úvahy skôr výnimočne (pozri znenie § 250k Občianskeho súdneho poriadku).
Aktuálne, náhrada trov konania vo vzťahu k žalovanému je všeobecne upravená v § 168 veta prvá
SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Zároveň
druhá veta § 168 SSP ešte viac „okliešťuje“ možnosť priznania náhrady trov konania žalovanému, za

predpokladu, že má žalovaný postavenie orgánu štátnej správy; v takom prípade možno však náhradu
trov právneho zastúpenia priznať len výnimočne. V tomto smere je kľúčovým pojmom podľa vety prvej
§ 168 SSP pojem „ak to možno spravodlivo požadovať“. Čo sa pod týmto pojmom presne myslí,
zákonodarca už ďalej bližšie a celkom z pochopiteľných dôvodov odzrkadľujúc variabilitu do úvahy
prichádzajúcich možných procesných situácii nešpecifikuje. Z toho je ďalej zrejmé, že pokiaľ správny súd

pristúpi k priznaniu náhrady trov konania žalovanému podľa tohto ustanovenia, je súčasne jeho úlohou
a povinnosťou riadne odôvodniť, aké konkrétne skutočnosti v tej - ktorej konkrétnej veci vyvstali až do
takej miery, že naplnili obsahovú stránku takto procesným právnym predpisom nastavenej podmienky. Z
dôvodovej správy k § 168 SSP možno vyčítať ako jeden z prípadov, kedy môže pristúpiť správny súd k
priznaniu náhrady trov konania žalovanému, prípad, spočívajúci v podaní šikanóznej žaloby. Je zrejmé,

že sa nebude jednať o jediný prípad, pričom ďalšie do úvahy prichádzajúce eventuality pripraví sama
prax s tým, že za každých okolností správny súd uvažujúc o takomto postupe (priznaní náhrady trov
konania podľa § 168 SSP) musí zohľadňovať jednak okolnosti prípadu vrátane jeho zložitosti, respektíve
náročnosti a jednak sociálne a majetkové pomery žalobcu.

25. V predmetnej veci krajský súd žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil svoju úvahu o uložení
náhrady trov konania podľa § 168 SSP. Jeho strohý poukaz na povahu žalovaného - orgán miestnej
samosprávy podľa názoru najvyššieho správneho súdu neobstojí, nakoľko v predmetnej veci žalovaný
ako mestská časť na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra konal v rámci preneseného
výkonu štátnej správy (pozri § 26 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z.). Pod pojmom prenesený výkon štátnej

správy na obce / mestskej časti treba rozumieť výkon štátnej správy cez tzv. nepriamych vykonávateľov
štátnej správy, kde patria aj obce i mestá, ktoré v mene, na účet, v záujme a na zodpovednosť štátu
vykonávajú právnymi predpismi v presne vymedzenom rozsahu zverený výkon štátnej správy. Podľa
článku 71 Ústavy Slovenskej republiky na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon
určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát s

tým, že výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje
vláda. Konkrétne v danej veci podľa § 26 ods. 1 veta prvá zákona č. 253/1998 Z. z. výkon štátnej správy
na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra riadi Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Zároveň najvyšší správny súd považuje za potrebné dodať, že u obcí, respektíve mestských častí v
rámci plnenia úloh štátnej správy na úseku preneseného výkonu štátnej správy možno prezumovať

existenciudostatočnéhomateriálnehoakoajpersonálnehovybaveniaazabezpečeniavedúcehoktomu,
aby táto obec / mestská časť bola schopná kvalifikovane brániť svoje práva a záujmy bez toho, aby
sa musela uchyľovať k využívaniu právnej pomoci zo strany advokátov. Právne zastúpenie advokátom
by malo byť preto krajným riešením, pričom zásadný rozlišovací znak by mal spočívať predovšetkým v
zložitosti a špecifickej povahe konkrétnej problematiky. Pokiaľ by sa tento predpoklad nenaplnil, náklady

na zastúpenie advokátom nemožno považovať za účelne vynaložený výdavok, ktorý vznikol v súvislosti
s bránením práva na správnom súde. V predmetnej veci sa jednalo o súdny prieskum rozhodnutia -
opatrenia o zrušení pobytu z 20. januára 2014. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu tento typ
správnej agendy vykonávanej v rámci preneseného výkonu štátnej správy neprekračuje rámec bežnejagendy vykonávanej týmto správnym orgánom. Možno teda doplniť, že mestská časť má postavenie
správneho orgánu, a teda jednou z jej úloh je aj bránenie zákonnosti a správnosti ňou vydaného
opatrenia pred správnym súdom, v prípade ak je napadnuté správnou žalobou. Pokiaľ obec / mestská

časť nie je dostatočne personálne a odborne zabezpečená na vybavovanie jedného zo základných
druhov bežne vybavovanej správnej agendy, nemožno tento deficit prenášať na druhého účastníka
konania, ktorý v konaní pred správnym súdom dosiahol neúspech, v podobe priznania náhrady trov
konania žalovanému správnemu orgánu v konaní zastúpeného advokátom.

26. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnej sťažnosti žalobcu vyhovel, keď mal
preukázané, že podmienky na priznanie náhrady trov konania žalovanému splnené neboli, a preto v
súlade s § 462 ods. 1 SSP (v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) v dotknutej časti zrušil rozsudok
krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

B/ Kasačná sťažnosť ďalších účastníkov konania 1/ a 2/

27. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ kasačnou sťažnosťou napadli tretí výrok rozsudku krajského súdu,
ktorým súd ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Uvedený záver aj s
odkazom na § 169 SSP odôvodnil tým, že im neuložil žiadnu povinnosť v konaní.

28. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d/ majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo

na náhradu ďalších trov konania.

29. Obdobne, ako v prípade podania kasačnej sťažnosti žalobcom, aj kasačná sťažnosť ďalších
účastníkov 1/ a 2/ smerovala výlučne čo do posúdenia otázky náhrady trov konania (samozrejme v
časti týkajúcej sa ďalších účastníkov 1/ a 2/), najvyšší správny súd zase v takto stanovenom rámci

uvádza, že aktuálna právna úprava (na rozdiel od právnej úpravy vychádzajúcej z Občianskeho súdneho
poriadku) tiež explicitne upravuje náhradu trov konania vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania,
osobe zúčastnenej na konaní a zainteresovanej verejnosti pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods.
1 písm. d/ SSP. Tieto subjekty však majú voči neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu
iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Pokiaľ

by správny súd subjektom uvedeným v § 169 SSP žiadnu povinnosť neuložil, právo na náhradu trov
konaniaimnevzniká.Preto,aksprávnysúdzašletýmtosubjektomžalobunavyjadreniealebovyjadrenie
žalovaného s informáciou, že k nej môžu zaujať stanovisko, bez toho, že by toto stanovisko vyžadoval,
nemôžu im byť nahradené trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia spojené s vypracovaním
takéhoto stanoviska, pretože jeho podanie bolo dobrovoľné (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M.,

FILOVÁ,A.akol.Správnysúdnyporiadok.Komentár.Bratislava:C.H.Beck,2018,836s.).Vpredmetnej
veci ďalší účastníci konania 1/ a 2/ namietali, že krajský súd ich listom z 30. októbra 2017 vyzval, aby sa
v lehote 15 dní písomne vyjadrili k správnej žalobe s tým, že túto výzvu súd koncipoval ako povinnosť a
nie ako možnosť zaslania vyjadrenia k správnej žalobe. Najvyšší správny súd po overení tohto tvrdenia
dospel k záveru, že výzva / výzvy krajského súd z 30. októbra 2017 (v ktorých navyše absentovalo

poučenie o tom, že ak sa ďalší účastníci konania nevyjadria, správny súd môže vo veci konať ďalej)
v znení cit.: „(...) v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - oznámenie o zrušení
pobytu zo dňa 20.01.2014, Vám v zmysle § 105 ods. 2 písm. a) zasielame žalobu žalobcu s tým, aby ste
sa k nej v lehote 15 dní písomne vyjadrili.“, bola v tomto konkrétnom prípade koncipovaná ako povinnosť
vyjadriť sa k správnej žalobe, a teda náhrada trov konania im mala byť priznaná.

30. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania
1/ a 2/ vyhovel, keď mal preukázané, že podmienky na priznanie náhrady trov konania splnené boli,
a preto v súlade s § 462 ods. 1 SSP (v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) v dotknutej časti zrušil
rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

31.Akdôjdekzrušeniunapadnutéhorozhodnutiaakvráteniuvecinaďalšiekonanieanovérozhodnutie,
krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súd (§ 469 SSP).32. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).

33. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.