Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 27, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Spp/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200635
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200635.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: B. I., nar. XX. O. XXXX, trvale
bytom T. Č.. XX, XXX XX A.; proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č.
8 a 10, 813 63 Bratislava; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa
8. septembra 2021, o nesúhlase Krajského súdu v Trnave s postúpením, takto

r o z h o d o l :

I. Nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci je nedôvodný.

II. Miestne príslušným súdom na konanie a rozhodnutie vo veci je Krajský súd v Trnave.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Vymedzenie sporu o miestnu príslušnosť

1. Dňa 10. novembra 2021 bola Krajskému súdu v Nitre doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. septembra 2021. Z jej
obsahu vyplýva, že ide o správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) v spojení s §
199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“).

2. Krajský súd v Nitre v nadväznosti na podanú správnu žalobu vyzval žalovanú na vyjadrenie

a predloženie administratívnych spisov (dňa 18. novembra 2021), zaslal vyjadrenie žalovanej na
vyjadrenie žalobkyni (dňa 13. januára 2022), oznámenie žalobkyne zo dňa 26. januára 202 zaslal na
vyjadrenie žalovanej (dňa 1. februára 2022), vytýčil termín verejného vyhlásenia rozhodnutia (dňa 13.
apríla 2022) a následne tento termín zrušil (dňa 14. apríla 2022).

3. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 22 Sa 34/2021-58 zo dňa 14. apríla 2022 vec postúpil Krajskému
súduvTrnaveakomiestnepríslušnémusúdu.Vodôvodnenísvojhouzneseniauviedol,ževpredmetnom
prípadeideožalobuvsociálnychveciach,vktorejsamiestnapríslušnosť,preferujúcmiestnudostupnosť
s ohľadom na špecifické postavenie osôb v núdzi, určuje podľa § 13 ods. 3 SSP, a teda podľa adresy
trvalého pobytu žalobkyne. Žalobkyňa má trvalý pobyt na adrese T. Č.. XX, A., pričom tento sa nachádza
vokreseŠaľa,ktorýpatrídoúzemnéhoobvoduOkresnéhosúduGalanta(§2ods.11zákonač.371/2004

Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch súdov“). Územný
obvod Okresného súdu Galanta tvorí časť obvodu Krajského súdu v Trnave (§ 3 ods. 2 zákona o sídlach
a obvodoch súdov). Preto Krajský súd v Nitre ustálil, že mieste príslušným súdom v predmetnej veci má
byť Krajský súd v Trnave podľa § 13 ods. 3 v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP a tomuto aj spis postúpil.
Veci bola na Krajskom súde v Trnave pridelená sp. zn. 44 Sa 11/2022.4. Krajský súd v Trnave s postúpením veci a s právnym názorom Krajského súdu v Nitre nesúhlasil,
a preto listom zo dňa 14. júna 2022 predložil vec podľa § 18 ods. 3 SSP na rozhodnutie Najvyššiemu
správnemu súdu Slovenskej republiky.

5. Z hľadiska argumentácie Krajský súd v Trnave poukázal na § 9 ods. 1 SSP, podľa ktorého sa
príslušnosť posudzuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania. Predmetné ustanovenie
zakotvuje zásadu perpetuatio fori, podľa ktorej je pre určenie miestnej príslušnosti rozhodujúci stav

v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, ak by
sa podmienky miestnej príslušnosť počas konania zmenili. Krajský súd v Trnave tiež poukázal na
skutočnosť, že Krajský súd v Nitre vec postúpil až po 5 mesiacoch od začatia konania, pred postúpením
veci vykonal rad procesných úkonov, čím podľa jeho názoru založil svoju miestnu príslušnosť. Rovnako
Krajský súd v Trnave zdôraznil, že postup Krajského súdu v Nitre, ktorý neskúmal svoju miestnu
príslušnosť po doručení žaloby, je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania, ako aj v

neprospech strán zúčastnených na konaní. Nedostatok miestnej príslušnosti pritom nenamietala ani
žalovaná pri jej prvom úkone voči súdu. Podľa názoru Krajského súdu v Trnave práve Krajský súd v
Nitre tým, že v danej veci začal konanie vo veci samej, založil svoju miestnu príslušnosť.

II.

Právne posúdenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v súlade s § 18 ods. 3 SSP posúdil spor správnych súdov
o miestnu príslušnosť, pričom dospel k názoru, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci
nie je dôvodný.

7. Podľa § 13 ods. 1 SSP: „Miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej
správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.“

8. Podľa § 13 ods. 3 SSP: „[...] v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) (t. j. v konaniach o správnych
žalobáchvsociálnychveciach)[...]jemiestnepríslušnýkrajskýsúd,vktoréhoobvodemážalobcaadresu
trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je
miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.“
9. Podľa § 9 ods. 1 SSP: „Konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a

kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až
do jeho skončenia.“

10.Podľa§97SSP:„Aktentozákonneustanovujeinak,správnysúdkedykoľvekpočaskonaniaprihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky“).“

11. Podľa § 18 ods. 2 SSP: „Ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný,
postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším

správnym súdom viazaný.“

12. V riešenej veci nebolo medzi Krajským súdom v Trnave a Krajským súdom v Nitre sporné, že
predmetom súdneho konania je žaloba v sociálnych veciach a miestnu príslušnosť je potrebné určovať
prioritne podľa § 13 ods. 3 SSP, teda podľa trvalého pobytu žalobkyne. S týmto sa v plnom rozsahu

stotožňuje aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

13. Spornou právnou otázkou, ktorú je v kontexte tohto sporu o miestnu príslušnosť správnych súdov
potrebné vyriešiť je, či skutočnosť, že Krajský súd v Nitre neskúmal otázku svojej miestnej príslušnosti
na začiatku konania a vykonal v predmetnej veci už procesné úkony, založila jeho miestnu príslušnosť

na rozhodnutie veci.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky si je vedomý predchádzajúcich rozporov v judikatúre
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k riešeniu nastolenej otázky.15. Časť senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastávala názor, že právna úprava procesných
podmienok, miestnej príslušnosti a najmä otázky jej skúmania v SSP nie je úplná, a preto sa aj

v správnom súdnictve uplatnia zásady skúmania miestnej príslušnosti podľa § 40 až 42 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení s § 25
SSP. Tento prístup, s odkazom na § 41 CSP, vyžaduje od správnych súdov, aby skúmali svoju miestnu
príslušnosť (ktorú chápe ako výlučnú) ex offo na začiatku konania alebo na námietku účastníka konania
pri prvom procesnom úkone. Pokiaľ však správny súd začne vo veci samej konať, prekročí fázu „začiatku

konania“, nemôže už vec postúpiť miestne príslušnému súdu a založí svoju vlastnú miestnu príslušnosť
(napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Nds 1/2018 zo dňa 19. januára 2018,
sp. zn. 10 Nds 1/2019 zo dňa 28. februára 2019 či sp. zn. 3 Nds 1/2020 zo dňa 25. marca 2020).

16. Na druhej strane je právny názor, podľa ktorého je právna úprava skúmania procesných podmienok,
vrátane miestnej príslušnosti, v SSP úplná a neumožňuje preto uplatnenie ďalších ustanovení CSP. S

odkazom na § 97 a § 18 ods. 2 SSP je správny súd oprávnený preskúmavať svoju miestnu príslušnosť
kedykoľvek počas konania a v prípade zistenia svojej miestnej nepríslušnosti musí vec postúpiť miestne
príslušnému správnemu súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Nds 2/2021
zo dňa 2. júla 2021).

17. Po preskúmaní súvisiacej judikatúry a právnej úpravy sa senát Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky stotožnil práve s názorom vyjadreným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9 Nds 2/2021 zo dňa 2. júla 2021.

18. Právna úprava určovania príslušnosti správneho súdu v SSP je aj podľa názoru Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky úplná. Obsahuje tak úpravu otázok určenia príslušnosti (§ 10 až §
17 SSP, osobitne k miestnej príslušnosti § 13 SSP), jej skúmania (§ 97 SSP) ako aj úpravu procesného
postupu súdu v prípade, ak zistí, že nie je príslušný pre rozhodnutie vo veci (§ 18 ods. 2 SSP). Keďže
príslušnosť súdu, vrátane miestnej príslušnosti súdu, predstavuje nesporne procesnú podmienku, je
povinnosťou správneho súdu skúmať ju kedykoľvek počas konania, pokiaľ SSP neustanovuje inak (§

97 SSP). V tomto smere je relevantné najmä to, že SSP neobsahuje žiadnu osobitnú úpravu týkajúcu
sa skúmania miestnej príslušnosti (na rozdiel od CSP). SSP obsahuje aj povinnosť správneho súdu
postúpiť vec príslušnému správnemu súdu (§ 18 ods. 2 SSP), pričom táto povinnosť nie je viazaná na
žiadnu fázu súdneho konania.

19. Tento stav podľa názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vychádza zo skutočnosti,
že miestna príslušnosť je v správnom súdnictve chápaná skôr ako výlučná miestna príslušnosť,
pričom požiadavka skúmania podmienok miestnej príslušnosti ex offo v každej fáze konania reflektuje
požiadavku primeraného prerozdelenia agendy medzi správne súdy na území Slovenskej republiky.

20. Pokiaľ Krajský súd v Trnave poukazuje na § 9 ods. 1 SSP zakotvujúci zásadu perpetuatio fori v
správnomsúdnictve,takanitentoargumentneobstojí.Zásadaperpetuatioforitotižspočívavpožiadavke
na„trvanísúdnejpríslušnostiurčenejaždoskončeniakonaniabezohľadunaneskoršiezmenyokolností,
ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodné; výnimky z tejto zásady upravuje zákon“ (rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 161/08 zo dňa 15. mája 2008). Inými slovami
teda v podstate znamená požiadavku zachovania už raz správne určenej príslušnosti, pokiaľ zákon
neustanovuje inak. Príslušnosť správneho súdu preto zostáva zachovaná podľa stavu podmienok pre jej
určenie v čase začatia konania a neskoršie zmeny okolností rozhodujúcich pre určenie príslušnosti súdu
v priebehu súdneho konania nemajú v zásade vplyv na to, ktorý správny súd vec rozhodne. Ustanovenie

§ 9 ods. 1 SSP však nehovorí nič o tom, v ktorej fáze súdneho konania je možné skúmať otázku
príslušnosti, resp. jej správneho určenia. Na túto otázku dáva odpoveď práve § 97 SSP, podľa ktorého
je procesné podmienky možné skúmať v každej fáze súdneho konania a ustanovenie § 18 ods. 2 SSP,
ktoré umožňuje správnemu súdu postúpiť vec príslušnému súdu kedykoľvek počas konania.

21.SohľadomnavyššieuvedenéNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikykonštatuje,ževykonávanie
procesných úkonov miestne nepríslušným súdom v správnom súdnom konaní nemôže založiť miestnu
príslušnosť dotknutého miestne nepríslušného správneho súdu a predstavovať prekážku pre postúpenieveci miestne príslušnému súdu. Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je
právna úprava obsiahnutá v tomto smere v SSP jednoznačná.

22. Uvedené závery Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky však neznamenajú, že by
správne súdy neboli viazané zásadou procesnej hospodárnosti konania. Naďalej platí, že správny súd
je povinný určovať poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle a
hospodárne (§ 5 ods. 7 SSP). Vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania je preto povinnosťou
správneho súdu otázky príslušnosti a právomoci riešiť v zásade na začiatku konania, keďže ide o

základné procesné podmienky určujúce rozhodujúci orgán. Ak tak správny súd nepostupuje, v dôsledku
svojho neefektívneho a nesústredeného postupu môže zodpovedať vo vzťahu k účastníkom súdneho
konania za súvisiace predĺženie súdneho konania v kontexte prostriedkov nápravy pri porušení práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

23. Aplikujúc vyššie uvedené právne závery na predmetný prípad Najvyšší správny súd Slovenskej

republikykonštatuje,žemiestnapríslušnosťmábyťvovecižalobkyneurčovanápodľajejtrvaléhopobytu
(§ 13 ods. 3 SSP). Podľa trvalého pobytu žalobkyne v čase podania žaloby a aj v čase rozhodovania
žalovanej bol miestne príslušným súdom na rozhodnutie veci Krajský súd v Trnave (§ 2 ods. 11 v
spojení s § 3 ods. 2 zákona o sídlach a obvodoch súdov). Keďže vykonávanie procesných úkonov
po začatí konania v správnom súdnictve nie je spôsobilé založiť miestnu príslušnosť pôvodne miestne

nepríslušného správneho súdu, na rozhodnutie a prejednanie predmetnej veci je miestne príslušný
Krajský súd v Trnave. Jeho nesúhlas s postúpením veci preto nie je dôvodný.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0
(§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.