Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 25, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Sžk/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202115
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:1014202115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr.JanyHatalovej,PhD.ačlenovsenátuJUDr.KatarínyCangárovej,PhD.LL.M.(sudcaspravodajca)
a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom
Nám. SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36038351, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo
životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti ďalšieho
účastníka: Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Mlynské nivy 41, 821 09 Bratislava,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 7513/2014-1.10.2 (23/2014-rozkl.) zo
dňa 28. októbra 2014, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. 5S/277/2014-144 zo dňa 16. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žiadateľ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik (ďalej aj „žiadateľ”) na základe žiadosti

zaevidovanej pod č. 65164/2013-230, podanej dňa 16.12.2013 a doručenej dňa 17.12.2013, požiadal
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Odbor štátnej správy ochrany prírody (ďalej aj
„ministerstvo“) o udelenie súhlasu podľa ustanovenia § 85 ods.3, § 13 ods. 2 písm. h) a § 14 ods. 2 písm.
c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o
ochrane prírody“) na pozemnú aplikáciu chemických látok a v súvislosti s tým o povolenie výnimky zo
zakázaných činností podľa ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) až d) a v súlade s ustanovením § 40 ods.
3 písm. b) zákona o ochrane prírody vo vybraných jednotkách priestorového rozdelenia lesa na území

Národného parku Nízke Tatry. Žiadateľ uviedol, že účelom pozemnej aplikácie chemických látok má
byť ochrana sadeníc proti lykokazovi sadenicovému a tvrdoňovi smrekovému bodovým postrekom ku
koreňovým krčkom za použitia ručného postrekovača, ochrana smrekových porastov proti podkôrnemu
hmyzu chemickým postrekom najviac atakovaných porastových stien a uložených zvyškov po ťažbe za
použitia ručného a mechanického postrekovača v lesných porastoch, a to v rozsahu vymedzenom v
prílohe žiadosti. Žiadateľ v žiadosti ďalej uviedol predpokladaný agrotechnický termín začatia prác 1.
mája a termín ukončenia prác 30. septembra počas trvania troch rokov (do r. 2017).

2. Ministerstvo zaevidovalo začaté správne konanie pod č. 3469/2014-2.3. a listom č. 8882/2013-2.3
zo dňa 18.12.2013 požiadalo Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky (ďalej aj „ŠOP SR“) o
odborné stanovisko k žiadosti žiadateľa. ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/127/2014 zodňa 14.01.2014 neodporučila ministerstvu povoliť aplikáciu chemických látok na ochranu lesa proti
lykožrútovi smrekovému a lykožrútovi lesklému, a to ich aplikáciou postrekom na zvyšky dreva po
ťažbe a postrekom na porastové steny. Ochranu sadeníc proti lykokazovi sadenicovému a tvrdoňovi

smrekovému pozemnou aplikáciou chemických látok bodovým postrekom ku koreňovým kŕčkom
sadeníc odporučila ŠOP SR vykonať s tým, že ministerstvo povolenú činnosť podmieni dodržaním
navrhnutých podmienok.

3. Ministerstvo listom zo dňa 10.02.2014 oboznámilo účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia, t. j.

so žiadosťou žiadateľa a stanoviskom ŠOP SR č. ŠOPSR/127/2014 zo dňa 14.01.2014.

4.Žiadateľdňa03.03.2014doručilnaministerstvovyjadreniekoboznámeniusaspodkladmirozhodnutia
vkonaníč.3469/2014-2.3anavrholvyčleniťčasťžiadosti-súhlasavýnimkunaošetrovanieporastových
zvyškov po ťažbe na území OZ Liptovský Hrádok, LC Malužiná a LC Javorinka na samostatné
rozhodnutie a časť žiadosti týkajúcej sa aplikácie chemických látok na porastové steny vzal späť.

5. Na základe uvedeného sa dňa 03.03.2014 začalo nové konanie o tejto časti pôvodnej žiadosti, ktoré
ministerstvo zaevidovalo ako nové konanie pod č. 4851/2014-2.3.; o časti žiadosti týkajúcej sa aplikácie
chemických látok na ochranu sadeníc proti lykokazovi sadenicovému a tvrdoňovi smrekovému naďalej
viedlo konanie a rozhodlo v konaní pod č. 3469/2014-2.3.

6. Následne si ministerstvo k žiadosti žiadateľa vyčlenenej na konanie č. 4851/2014-2.3, vyžiadalo listom
zo dňa 06.03.2014 odborné stanovisko od ŠOP SR. ŠOP SR zaslala na ministerstvo stanovisko č. ŠOP
SR/1112/2014 zo dňa 20.03.2014, doručené dňa 26.03.2014, v zmysle ktorého neodporúčala vydať
žiadateľovi súhlas z ustanovenia § 13 ods. 2 písm. h) zákona o ochrane prírody na aplikáciu chemických

látok (chemické ošetrenie zvyškov po ťažbe) a povoliť žiadateľovi výnimku z ustanovenia § 35 ods. 1
písm. a) zákona o ochrane prírody, t. j. zraňovať, usmrcovať a rušiť chránené živočíchy v súvislosti s
uvedenou pozemnou aplikáciou chemických látok.

7. Ministerstvo, odbor štátnej správy ochrany prírody ako prvostupňový orgán (ďalej aj „prvostupňový

orgán“) v konaní č. 4851/2014-2.3 vydal rozhodnutie vo veci č. 4851/2014-2.3 zo dňa 22.07.2014 (ďalej
aj „prvostupňové rozhodnutie”), ktorým rozhodol tak, že:

A. nevydal súhlas v zmysle ustanovení § 13 ods. 2 písm.) a § 14 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody
na aplikáciu chemických látok (chemické ošetrenie zvyškov po ťažbe) vo vymedzených územiach s

druhým a tretím stupňom ochrany v Národnom parku Nízke Tatry na lesnom celku Malužina a na lesnom
celku Javorinka a
B. nepovolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody, t. j.
nepovolilvsúvislostisaplikáciouchemickýchlátokpodľaboduA.tohtorozhodnutiazraňovať,usmrcovať
a rušiť chránené živočíchy.

8. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že aplikáciou chemickej látky Vaztak 10
EC na ťažbové zvyšky by bolo nadmerne zaťažené územie národného parku a došlo by k ohrozeniu
zabezpečenia priaznivého stavu chránených druhov. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o riešenie území
podliehajúcich osobitnej ochrane podľa zákona, prednosť by mali mať postupy zabezpečujúce ochranu
lesných ekosystémov rešpektujúce požiadavky ochrany prírody a krajiny. Pripomenul, že žalobca v

liste zo dňa 07.04.2014 zdôraznil, že chemickú asanáciu zvyškov po ťažbe považuje za ekologickejšie
riešenie sanácie ako spaľovanie haluziny. Vzhľadom na skutočnosť, že časť porastov, ktorých sa
žiadosť dotýka, je územím NATURA 2000, ŠOP SR vypracovalo formuláre pre zisťovacie konanie, z
ktorých vyplynulo, že pri chemickom postreku v tomto území je predpoklad, že by došlo k zníženiu
populácie necieľových druhov hmyzu, vrátane tých, ktoré sú predmetom ochrany v tomto území. Účinky

jednorazovej aplikácie na populácie hmyzu pritom pretrvávajú niekoľko rokov. Rovnako sa prvostupňový
orgán domnieval, že povolením výnimky by bolo možné ohrozenie hmyzožravých druhov živočíchov
prostredníctvom potravinového reťazca a došlo by tak k zníženiu potravnej ponuky pre hmyzožravé
vtáky, ako sú hlavne datle, mláďatá kurovitých vtákov a čiastočne aj sov. Aplikácia vykonávaná v období
výchovy mláďat preukázateľne spôsobuje ich vyššiu mortalitu a pomalší vývoj.

9. Žiadateľ podal proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad. Uviedol, že žiadosť podal podľa
ustanovenia § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody a splnil aj kumulatívnu podmienku stanovenú týmto
ustanovením, t. j. predmetom konania je zabezpečenie povinností podľa osobitného zákona, t. j. § 28zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o lesoch“) a termín
plánovanej činnosti je podľa žiadosti zo dňa 24.02.2014 od 01.05.2014/17 do 30.09.2014/17 a teda je
stanovený na dobu so začiatkom plynutia viac ako 30 dní od je podania. Prvostupňové rozhodnutie je

podľa žiadateľa duplicitné, pretože márnym uplynutím termínu plánovanej činnosti podľa ustanovenia §
85 ods. 3 zákona o ochrane prírody bolo podľa ustanovenia § 85 ods. 4 tohto zákona vydané pozitívne
fiktívne rozhodnutie.

10. Minister životného prostredia SR ako druhostupňový orgán sa v rozhodnutí č.: 7513/2014-1.10.2

(23/2014-rozkl.) zo dňa 28.10.2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) nestotožnil s vyššie uvedeným
názorom žiadateľa. Uviedol, že inštitút fikcie rozhodnutia sa v našom právnom poriadku využíva ako
nástroj na eliminovanie negatívnych dôsledkov nečinnosti správnych orgánov a poukázal pritom na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/3/2010 z 27.10.2011. Z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že po podaní žiadosti žiadateľa ministerstvo ako prvostupňový orgán nebolo nečinné, o
čom boli prostredníctvom úkonov správneho orgánu oboznamovaní aj účastníci konania a to napr. aj

vyrozumením ministerstva listom zo dňa 26.03.2014 o možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia.
Ministerstvo vykonávalo správne úkony a zhromažďovalo podklady rozhodnutia tak v predmetnom
konaní č. 4851/2014-2.3, ako aj v obsahovo súvisiacom konaní č. 3469/2014-2.3. Osobitná komisia
z uvedeného dôvodu posúdila námietku žiadateľa a to, že vo veci nastalo fiktívne rozhodnutie,
ktorým sa vyhovelo jeho žiadosti a že napadnuté rozhodnutie ministerstva je preto nezákonné,

duplicitné a zmätočné, ako nedôvodnú. Druhostupňový orgán tak konštatoval, že rozkladom napadnuté
prvostupňové rozhodnutie je zákonné.

II.
Konanie na krajskom súde

11. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave dňa 22.12.2014 sa žalobca domáhal postupom
podľa druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“)
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia s návrhom na ich
zrušenie.

12. V podanej správnej žalobe žalobca namietal:
- nesprávne právne posúdenie veci a vadu v konaní, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia,
- duplicitnosť, nezákonnosť a zmätočnosť prvostupňového rozhodnutia,
- že prvostupňový orgán postupoval v rozpore s ustanovením § 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody,

keď nevydal rozhodnutie podľa ustanovenia § 85 ods. 3, t. j. do termínu plánovanej činnosti a tým ho
ukrátil na jeho subjektívnych právach,
- že vydaním napadnutého rozhodnutia bola porušená zásada ne bis in idem - nie dvakrát v tej istej veci,
preto prvostupňový orgán nemal vydávať ďalšie rozhodnutie, ale predtým mal fiktívne rozhodnutie zrušiť,
- že si splnil povinnosť podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody; žiadosť zo dňa 03.03.2014 podal

v dostatočnom časovom predstihu t. j. v lehote 30 dní pred plánovanou činnosťou (termín započatia
plánovanej činnosti od 01.05.2014 a termín ukončenia prác do 30.09.2014 a následne v rovnakých
termínoch ďalších dvoch rokov). Trval na tom, že si splnil aj druhú kumulatívnu podmienku a to
zabezpečenie povinnosti podľa ustanovenia § 28 zákona o lesoch,
- že pôvodná a komplexná žiadosť bola podaná prvostupňovému orgánu už dňa 17.12.2013, čo je vyše

päť mesiacov pred plánovanou realizáciou činnosti a poukázal na to, že prvostupňový orgán začal konať
až po tom, ako mu zaslal oznámenie o plánovanom započatí prác dňa 10.06.2015 (správne má byť
2014),
- že hlavným zámerom zákonodarcu pri tvorbe § 85 ods. 3 a 4 zákona o ochrane prírody bolo urýchliť
správne konanie do maximálne možnej miery tak, aby bolo možné predísť ďalším škodám na biotopoch

a majetku, a to okamžitým efektívnym vykonaním sanačných opatrení podľa ustanovenia § 28 zákona
o lesoch, a tým zabezpečiť splnenie zákonných povinností žalobcu vyplývajúcich z tohto zákona,
- že márnym uplynutím lehoty na vydanie rozhodnutia prvostupňovým orgánom, nastala ku dňu
01.05.2014 podľa ustanovenia § 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody fikcia vydania rozhodnutia (ex
lege vydané rozhodnutie), ktorým sa vyhovelo jeho žiadosti, a preto mal prvostupňový orgán konanie

zastaviť, nakoľko vo veci žiadosti už bolo právoplatne rozhodnuté.13.Krajskýsúdrozsudkomsp.zn.5S/277/2014zodňa16.01.2020(ďalejaj„napadnutýrozsudok“)podľa
§ 191 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) zrušil napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

14. Krajský súd napadnutým rozsudkom vo veci rozhodol opätovne potom, ako Najvyšší súd SR
uznesením sp. zn. 6Sžo/29/2016 zo dňa 27.10.2017 predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 5S/277/2014-69 zo dňa 26.04.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to
bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania, z dôvodu, že prvostupňový súd v danej

veci nepostupoval v intenciách zákonného ustanovenia § 250f ods. 2 O.s.p., keď vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania.

15. Krajský súd v napadnutom rozsudku (sp. zn. 5S/277/2014 zo 16.01.2020) uviedol:
- prvostupňový orgán v predmetnom správnom konaní zaevidovanom pod č. 4851/2014-2.3 v období
po 10.04.2014 až do doby vydania prvostupňového rozhodnutia t. j. do 22.07.2014, nevykonal žiadne

právne úkony vo vzťahu k žalobcovi (napr. že by odstraňoval vady podania, vykonával dôkazy a
zabezpečoval ďalšie podklady pre vydanie rozhodnutia). Teda nie je možné konštatovať, že by bol
v konaní činný, čo je v rozpore s tvrdením žalovaného uvedenom v napadnutom rozhodnutí, ako aj
v rozpore s jeho vyjadrením uvedeným v liste č. 4851/2014-2.3 zo dňa 26.03.2014, kedy žalobcovi
oznámil, že v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny

poriadok) (ďalej aj „správny poriadok“) oboznamuje účastníkov konania, že v konaní č. 4851/2014-2.3.
bolo ukončené zisťovanie stavu veci a obstarávanie podkladov,
- žalovaný nespochybnil komplexnosť predmetnej žiadosti žalobcu žiadnym dožiadaním o predloženie
ďalších dokladov,
- márnym uplynutím lehoty na vydanie rozhodnutia podľa ustanovenia § 85 ods. 3 zákona o ochrane

prírody v konaní, ktorého predmetom je zabezpečenie povinností podľa zákona o lesoch a kedy
orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie do termínu plánovanej činnosti, ak bola žiadosť podaná podľa
ustanovenia § 82 ods. 1 zákona o ochrane prírody, a to najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou,
vzniklo fiktívne rozhodnutie priamo ex lege podľa ustanovenia § 85 ods. 4 tohto zákona. Toto stanovuje,
že ak orgán ochrany prírody rozhodnutie v lehote podľa § 85 ods. 3 nevydá, predpokladá sa, že vydal

rozhodnutie, ktorým žiadosti vyhovel,
- napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané nadbytočne, pretože v tej
istej veci už bolo rozhodnuté fiktívnym rozhodnutím podľa ustanovenia § 85 ods. 4 zákona o ochrane
prírody, pričom fikcia vydania takéhoto rozhodnutia nastala dňa 01.05.2014, nakoľko do tohto dátumu
ako predpokladaného dňa začatia pozemnej aplikácie chemických látok žalobcom žalovaný nerozhodol,

- k dôvodom žalovaného, ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe t. j. k nedostatkom podanej žiadosti
žalobcom ako žiadateľom, krajský súd uviedol, že tieto dôvody neboli uvedené v napadnutom rozhodnutí
a ani v prvostupňovom rozhodnutí a neboli predmetom posudzovania ani Osobitnej komisie ministra, a
preto sa nimi súd nezaoberal. Podotkol však, že argumentácia žalovaného nezodpovedá obsahu spisu
prvostupňového orgánu a je toho názoru, že žalobca podal predmetnú žiadosť v súlade s ustanovením

§ 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody, ktorá obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti.
16. V ďalšom konaní krajský súd zaviazal žalovaného hmotne a procesne sa vysporiadať so všetkými
spornými skutočnosťami uvedenými krajským súdom.

III.

Konanie na kasačnom súde
17. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z
dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g), f) a h) SSP, t. j. že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým že (i) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (ii) nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (iii) odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu.

18. Žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal nasledovné skutočnosti:
- krajský súd vo vzťahu k fikcii pozitívneho rozhodnutia v zmysle § 85 ods. 3 a 4 zákona o ochrane

prírody vyhodnotil naplnenie len jednej podmienky, a to márneho uplynutia lehoty podľa § 85 ods. 3
zákona o ochrane prírody. Podľa žalovaného však musia byť splnené aj ďalšie podmienky na to, aby
podľa zákona o ochrane prírody nastala fikcia pozitívneho rozhodnutia, a to že ide o konanie, ktorého
predmetom je zabezpečenie povinností podľa osobitného zákona (§ 28 zákona o lesoch v znení zákonač. 360/2007 Z. z.), a zo žiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa
týka a čo sa navrhuje,
- splnením týchto podmienok sa krajský súd nezaoberal z dôvodu, že idú nad rámec odôvodňovania

napadnutých rozhodnutí, podľa názoru žalovaného sa však krajský súd splnením týchto podmienok mal
zaoberať bez ohľadu na to, či na ich splnenie resp. nesplnenie žalovaný upozornil, čím na základe
vlastného nesprávneho právneho posúdenia potvrdil existenciu fiktívneho rozhodnutia,
- posúdenie svojej nečinnosti zo strany krajského súdu, ktorý za činnosť posudzoval iba faktické úkony
vykonané a zadokumentované v administratívnom spise. Žalovaný sa však po doručení vyjadrenia

žalobcu k podkladom prvostupňového rozhodnutia dňa 10.04.2014 venoval hodnoteniu už vykonaných
dôkazovvpredmetnomsprávnomkonaní,akoajsohľadomnaďalšiepodkladyzabezpečovanévkonaní
č. 3469/2014-2.3. k 01.05.2014. Žalovaný očakával doručenie stanoviska z Národného referenčného
laboratória pre pesticídy k použitiu prípravku VAZTAK 10 EC, stanovisko bolo žalovanému doručené
dňa 07.05.2014, laboratórium sa však vyjadrilo iba k predmetu konania č. 3469/2014-2.23, a preto v
konečnom dôsledku neslúžilo ako podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia,

- nemožnosť predĺženia lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 85 ods. 1 zákona o ochrane prírody a
odlišnosť posudzovania lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody,
-nedostatočnéodôvodnenienapadnutéhorozhodnutiakrajskéhosúdu,nakoľkokrajskýsúdvrozhodnutí
nereflektoval na námietky sťažovateľa uvedené v odvolaní voči rozsudku 5S/277/2014-69 zo dňa
26.4.2016, hoci Najvyšší súd SR v uznesení Sžo/29/2016 uložil správnemu súdu „svoje rozhodnutie v

spojitosti s odvolacími námietkami aj riadne a presvedčivo odôvodniť“,
- odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Sžp/3/2010, pričom krajský súd sa podľa sťažovateľa nezaoberal skutočnosťou, či je petit
žiadosti žalobcu dostatočne konkrétny na to, aby mohli byť splnené obligatórne náležitosti rozhodnutia
podľa § 40 ods. 4 zákona o ochrane prírody.

19. Žalovaný v kasačnej sťažnosti kasačnému súdu navrhol, aby zrušil napadnutý rozsudok krajského
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

20. Žalobca ani ďalší účastník sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

IV.
Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§
101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon

súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 01.08.2021 vo všetkých
veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (čl. 154g ods. 4 a
6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola
jej pridelená sp. zn. 6Sžk/15/2020. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny

súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR,
ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

22. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods.
2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola

podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 SSP, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozsudok,
proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

23. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR. Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 26.08.2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

24. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie
a prvostupňové rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a z dôvodu, že skutkový stav,

ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym
spisom.25. Podľa § 1 ods. 1 zákona o ochrane prírody, tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a
obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom
prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé

udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva,
charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability.

26. Podľa § 14 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody, na území, na ktorom platí tretí stupeň
ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä

pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej,
lesohospodárskej a inej činnosti.

27. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody, chráneného živočícha je zakázané chytať,
zraňovať alebo usmrtiť v jeho prirodzenom prostredí.
28. Podľa § 40 ods. 4 písm. a) až g) zákona o ochrane prírody, rozhodnutie o povolení výnimky podľa

odseku 2 obsahuje: a) určenie dotknutého druhu a množstva alebo počtu, pre ktorý platí, b) metódy,
prostriedky a zariadenia povolené na odber, odchyt alebo usmrcovanie dotknutých druhov, c) určenie
miesta a času, kedy možno vykonávať činnosť povolenú výnimkou, d) čas, na ktorý sa výnimka povoľuje,
e) spôsob výkonu činnosti povolenej výnimkou, f) spôsob kontroly plnenia podmienok výnimky, g) ďalšie
podmienky o spôsobe výkonu činnosti povolenej výnimkou určené v súlade s § 82 ods. 12.

29. Podľa § 81 ods. 1 zákona o ochrane prírody, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán

pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil;
súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

31. Podľa § 82 ods. 1 zákona o ochrane prírody, zo žiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť najmä
zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Každá žiadosť a s ňou súvisiace doklady

musia byť vyhotovené písomne a v štátnom jazyku.

32. Podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody, v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa
dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona,
môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu

prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

33. Podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody, ak ide o konanie, ktorého predmetom je zabezpečenie
povinností podľa osobitného zákona, orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie do termínu plánovanej
činnosti, ak bola žiadosť podaná podľa § 82 ods. 1 najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou.

34. Podľa § 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody, ak orgán ochrany prírody rozhodnutie podľa odseku 3
nevydá, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým žiadosti vyhovel.

35. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach podanej kasačnej

sťažnosti, pričom dospel k záveru, že kasačné námietky uplatnené sťažovateľom nie sú spôsobilé
spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461
SSP zamietol.

36. Podstata námietok kasačnej sťažnosti žalovaného spočívala v tom, že v predmetnom prípade

nenastala fikcia pozitívneho rozhodnutia v zmysle § 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody z dôvodu, že
neboli splnené predpoklady podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody.

37. Pokiaľ ide o podmienku pre vznik fikcie pozitívneho rozhodnutia, a to márne uplynutie lehoty na
vydanie rozhodnutia v dôsledku nečinnosti správneho orgánu, krajský súd v bode 89 napadnutého

rozsudku poskytol prehľad úkonov v administratívnom konaní č. 4851.2014-2.3 s tým, že posledným
úkonom pred vydaním prvostupňového rozhodnutia dňa 22.07.2014 bolo vyjadrenie žalobcu k
podkladom pre rozhodnutie zo dňa 07.04.2014, doručené žalovanému dňa 10.04.2014. Na základe
uvedeného krajský súd poukázal na to, že v období od 10.04.2014 do 22.07.2014 žalovaný nevykonalvo vzťahu k žalobcovi žiadny právny úkon, čím nie je možné konštatovať, že by bol v konaní činný a
že nemohla nastať fikcia pozitívneho rozhodnutia. Poukázal na právnu teóriu, ktorá fiktívne rozhodnutie
vníma ako nástroj na eliminovanie negatívnych dôsledkov nečinnosti orgánu verejnej správy.

38. S predmetným posúdením krajského súdu sa kasačný súd plne stotožňuje. Kasačný súd má aj z
administratívneho spisu vedeného v konaní č. 4851.2014-2.3 za plne preukázané, že od 10.04.2014
do 22.07.2014 žalovaný nevykonal v konaní žiaden úkon. Žalobcu listom z 26.03.2014 oboznámil z
podkladmi pre rozhodnutie a v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku umožnil účastníkom konania

pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom. Kasačný súd považuje za preukázané, že k
tomuto dňu bolo ukončené obstarávanie podkladov pre rozhodnutie. Tvrdenie žalovaného, že čakal
na vyjadrenie Národného referenčného laboratória, o ktoré požiadal dňa 04.03.2014 a ktoré mu bolo
doručené až dňa 07.05.2014, je odporujúce jeho tvrdeniu uvedenom v kasačnej sťažnosti, že dňa
26.03.2014 oboznámil žalobcu s podkladmi pre rozhodnutie. Keby vedel, že čaká na stanovisko
laboratória, o ktoré požiadal, a ktoré malo byť podkladom pre vydanie rozhodnutia v konaní č.

4851.2014-2.3, neprizval by účastníkov na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie. Taktiež, pokiaľ
by pokladal stanovisko laboratória za dôležité aj v predmetnom konaní, pričom vydané stanovisko
požadované odpovede neposkytlo, bol by žalovaný žiadal laboratórium opätovne a exaktnejšie.
Uvedené však neurobil a spätná argumentácia žalovaného o tom, že v predmetnom konaní čakal na
stanovisko laboratória, sa tak javí ako účelová.

39. Zároveň s obsahom žiadosti bol žalovaný oboznámený už v pôvodnom konaní č. 3469/2014-2.3,
ktorá bola doručená žalovanému dňa 17.12.2013, v ktorej je účel pozemnej aplikácie chemických látok
(predmet konania č. 4851.2014-2.3.) špecifikovaný pod písmenom e). Aj z tohto dôvodu neobstojí
tvrdenie žalovaného, že od 10.4.2014 sa venoval hodnoteniu dôkazov, nakoľko sa nejednalo o skutkovo

ani právne zložitý problém, či dôvody spočívajúce v správaní sa účastníkov konania, ktoré by odôvodnili
nevydanie rozhodnutia do termínu plánovanej činnosti. Kasačný súd má za preukázané, že žalovaný
rozhodnutiepodľa§85ods.3zákonaoochraneprírodynevydaldotermínuplánovanejčinnostizdôvodu
vlastnej nečinnosti, čím bola splnená podmienka márneho uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia pre
vznik fikcie pozitívneho rozhodnutia v zmysle § 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody.

40. Nesúhlas sťažovateľa s názorom krajského súdu, že lehotu na vydanie rozhodnutia podľa § 85 ods.
3 nemožno predĺžiť v zmysle § 85 ods. 1 zákona o ochrane prírody, považuje kasačný súd vo vzťahu k
podstatevecizaprávneirelevantný.Vdanomprípadežalovanýlehotunepredĺžil,apretojebezprávneho
významu, či ju podľa zákona mohol alebo nemohol predĺžiť. Vo vzťahu ku konštatácii jeho nečinnosti

sa teda nič nemení.

41. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, že žiadosť zo 17.12.2013 neobsahovala predpísané
náležitosti v zmysle § 82 ods. 1 zákona o ochrane prírody. V zmysle predmetného ustanovenia musí
byť zo žiadosti o vydanie rozhodnutia zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje.

Podľa kasačného súdu tieto požiadavky žiadosť spĺňa. Skutočnosť, že žalobca v predmetnej žiadosti
nešpecifikoval druhy živočíchov, ktorých sa žiadosť o udelenie výnimky podľa § 40 ods. 2 a 3 písm.
c) zákona o ochrane prírody týka, pričom navrhol vykonať dôkaz, ktorým si žalovaný ohľadom tejto
otázky vyžiada stanovisko od ŠOP SR, nemá vplyv na to, že by uvedené vylúčilo aplikáciu § 85 ods.
3 zákona o ochrane prírody a vznik fikcie pozitívneho rozhodnutia v rozsahu podanej žiadosti. Aj zo

žiadostižalobcujezrejmé,žeuvedenúskutočnosťneopomenul,aležiadalktomuvyjadreniepríslušného
orgánu ochrany prírody. V každom prípade, ak mal žalovaný za to, že predmetná žiadosť bola vzhľadom
na absenciu špecifikácie druhov živočíchov neúplná, mal postupovať v zmysle § 19 ods. 3 správneho
poriadku a vyzvať žalobcu na odstránenie vád podania, čo však neurobil, a neurobil tak ani v konaní č.
3469/2014-2.3., kde vydal meritórne rozhodnutie. Nie je legitímne, aby štátny orgán prenášal následky

vlastných pochybení na ťarchu žiadateľa a popieral vznik fikcie pozitívneho rozhodnutia, ktoré zákon v
takejto situácii jednoznačne predpokladá, s poukazom na absenciu niektorých obsahových náležitostí
žiadosti, ktoré by inak za predpokladu riadneho konania ministerstva jeho rozhodnutie o poskytnutí
súhlasu a povolení výnimky obsahovalo. S poukazom na vyššie uvedené považuje kasačný súd aj túto
argumentáciu žalovaného za nedôvodnú.

42. Námietke o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a odklonu od rozhodovacej činnosti kasačného
súdu najvyšší správny súd nepriznal význam. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/3/2010
z 27.10.2011, na ktorý sa odvolával žalovaný, rieši podstatne inú skutkovú situáciu, kedy podľanázoru Najvyššieho súdu SR ministerstvo životného prostredia nebolo v konaní nečinné „...o čom
bol prostredníctvom úkonov správneho orgánu uzrozumený žiadateľ a všetci účastníci konania,
napr. výzvou adresovanou žiadateľovi na odstránenie vád žiadosti doplnením podstatných náležitostí

jej petitu, doručením rozhodnutia o prerušení konania, zabezpečením stanoviska Štátnej ochrany
prírody SR k predmetu konania, doručenie podkladov k rozhodnutiu vypracovaných na základe
doplňujúceho stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky so zapracovaním pripomienok
zainteresovaných subjektov z verejného pripomienkového konania k predmetu konania, ako i
prostredníctvomoznámeniaopredĺženílehotynarozhodnutievoveciriaditeľkouodboruochranyprírody

MŽP SR do 30.06.2008 z dôvodu zložitosti problematiky a potreby ďalšej analýzy žiadosti“. Preto
Najvyšší súd SR formuloval nasledovný právny názor : „Využitie inštitútu fiktívneho rozhodnutia podľa
§ 85 od. 4 zákona o ochrane prírody môže taktiež slúžiť na zabezpečenie hospodárnosti správneho
konania za predpokladu, že podaná žiadosť je po právnej a obsahovej stránke perfektná a poskytuje
všetky potrebné dôkazy a podklady pre vydanie pozitívneho rozhodnutia vo veci. Avšak použitie tohto
inštitútu prichádza do úvahy iba v prípade nečinnosti správneho orgánu, v opačnom prípade by striktné

použitie fikcie vydania rozhodnutia len v závislosti od splnenia podmienky márneho uplynutia lehoty na
vydanie rozhodnutia, spôsobovalo nezákonnosť takéhoto pozitívneho rozhodnutia, obzvlášť v prípade,
keď správny orgán odstraňuje vady podania, vykonáva dôkazy a zabezpečuje podklady pre vydanie
rozhodnutia, ktoré má vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania,
pričom na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav

veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Pri zachovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov,
kedy správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, s možnosťou využitia inštitútu predĺženia lehoty na rozhodnutie v prípade
náročného zabezpečovania podkladov pre rozhodnutie, prípadne obtiažneho hodnotenia dôkazov,
nemožno konajúci správny orgán stavať pod tlak plynutia lehoty na prezumpciu fiktívneho rozhodnutia.

Tobybolovrozporesúčelomochranyprírodyakrajinyakoivrozporesozásadamisprávnehokonania.“.
V predmetnom konaní má však kasačný súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný bol v konaní č.
4851.2014-2.3 nečinný z vlastnej viny, žalobcu nevyzval na odstránenie vád jeho podania a na ten účel
konanie neprerušil, a teda nie možné na jeho prípad použiť závery Najvyššieho súdu SR z rozsudku,
na ktorý poukazuje.

43. Je pravdou, že okrem márneho uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia sa pre naplnenie fikcie
pozitívneho rozhodnutia v zmysle § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody vyžaduje aj podanie žiadosti,
predmetom ktorej je zabezpečenie realizácie povinností pri ochrane lesa podľa § 28 zákona o lesoch.
Sťažovateľ vo vyjadrení k žalobe namietal, že o takú žiadosť v danom prípade nešlo, lebo navrhované

chemické látky sa v konaní ukázali ako škodlivé, a teda žiadateľ nemohol podaním žiadosti plniť svoje
povinnosti pri ochrane lesa (viď bod 8 tohto rozsudku). Krajský súd naopak uzavrel, že žiadosť považuje
za podanú podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Kasačný súd sa s týmto názorom stotožňuje.
Otázka, či žiadateľom navrhované konkrétne prostriedky ochrany lesa pred škodcami a spôsob ich
použitia sú vhodné a primerané a či zamýšľané pozitívne ciele prevažujú nad prípadnými negatívnymi

dôsledkami na iné rastliny a živočíchy v lese má byť práve predmetnom konania o podanej žiadosti vo
veci samej. Ministerstvom zistená neprimeranosť navrhovaných prostriedkov, ktorá bola až výsledkom
konania vo veci samej, nevyníma ex post facto žiadosť spod pôsobnosti § 85 ods. 3 zákona o ochrane
prírody, pretože žiadosť bola od počiatku podaná v rámci plnenia povinností a výkonu pôsobnosti
žiadateľa na úseku ochrany lesa v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (tu najmä § 28

ods. 1 písm. b) zákona o lesoch). Uvedené vyplýva jednak z explicitného znenia žiadosti (v ktorej sa
uvádza, že je podaná podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody), najmä však z jej obsahu a účelu
(žiadosť spočívala vo vykonaní preventívnych opatrení na zabránenie nadmerného rozšírenia biotických
škodlivých činiteľov). Inými slovami, skutočnosť, že ministerstvo napokon dospelo k záveru, že súhlas
neudelí či výnimku nepovolí pre škodlivosť zamýšľaných chemických látok na iné prvky fauny a flóry,

neodníma žiadosti retrospektívne jej povahu žiadosti podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody a
nezbavuje ministerstvo jeho zákonnej povinnosti rozhodnúť v ustanovenej lehote. Ad absurdum, ak by
negatívne rozhodnutie ministerstva vždy znamenalo, že žiadateľ podanou žiadosťou nezabezpečoval
plnenie povinností podľa zákona o lesoch, viedlo by to k výkladu, že v prípade negatívnych rozhodnutí
môže ministerstvo ignorovať zákonnú lehotu, čo zaiste nebolo cieľom tohto ustanovenia. Bez ohľadu

na uvedené však prvostupňový orgán a ani žalovaný nikdy žalobcovi nevytkol, že žiadosť nepovažuje
za podanú podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody. S týmto názorom žalovaný prišiel až vo
vyjadrení k žalobe a preto aj túto argumentáciu kasačný súd vyhodnotil ako účelovú. Súvisiaca námietka
sťažovateľa, že krajský súd sa touto otázkou nezaoberal, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným,nie je podľa kasačného súdu dôvodom odôvodňujúcim zrušenie rozsudku, pretože krajský súd napriek
strohému odôvodneniu tejto otázky dospel k správnemu právnemu záveru o splnení tejto podmienky.
Napokon (ne)splnenie tejto podmienky ani nebolo predmetom posúdenia žalovaným v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia, ktorého prieskumom sa mal krajský súd zaoberať.

44. Pokiaľ ide o tretiu podmienku pre to, aby došlo k fikcii pozitívneho rozhodnutia, a to že žiadosť bola
podaná podľa § 82 ods. 1 zákona o ochrane prírody najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou, túto
kasačný súd taktiež považuje za splnenú. Kasačný súd v nadväznosti na vyššie uvedené uzatvára, že

nevidí nijaký dôvod pre to, aby sa odchýlil od vecného záveru krajského súdu a jeho právneho posúdenia
v tom, že dňa 01.05.2014 nastala fikcia pozitívneho rozhodnutia podľa § 85 ods. 4 zákona o ochrane
prírody.Prvostupňovérozhodnutieanapadnutérozhodnutietakbolinadbytočné,zmätočnéanezákonné
a zasiahli do legitímnych očakávaní a právnej istoty žiadateľa v tom, že môže legálne v súlade s § 85
ods. 3 a 4 zákona o ochrane prírody začať s plánovanou činnosťou, keďže ministerstvo v stanovenej
lehote rozhodnutie nevydalo.

45. K námietke, že krajský súd napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čím znemožnil
účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, kasačný súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozsudku je daná v prípade,
ak chýba zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu. Subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s

obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu kasačnej sťažnosti v zmysle §
440 ods. 1 písm. f) SSP. Rozsudok krajského súdu je presvedčivo odôvodnený, reaguje na všetky
podstatné námietky tak žalobcu ako aj žalovaného. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Kasačný súd

má za to, že krajský súd sa vysporiadal s podstatnými námietkami uplatnenými v konaní pred súdom
a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym
a nepochybným záverom o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia
žalovaného.

46. Argument, že žalovaný nevedel, aký postup má zvoliť po vrátení veci krajským súdom na
ďalšie konanie, neodôvodňuje záver o zmätočnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Krajský
súd vyhodnotil rozhodnutia žalovaného ako nadbytočné z dôvodu, že vo veci už bolo právoplatne
rozhodnuté fikciou pozitívneho rozhodnutia. Kasačný súd dodáva, že po ich zrušení a vrátení veci
žalovanému na ďalšie konanie je úlohou žalovaného zohľadniť skutočnosť, že konanie vo veci žiadosti

bolo ukončené vydaním fiktívneho pozitívneho rozhodnutia, na čo mal v medziach jeho procesných
možností reflektovať príslušným administratívno-evidenčným úkonom (napr. vykonaním záznamu v
spise, zaslaním oznámenia žiadateľovi, že konanie bolo ukončené vydaním fiktívneho pozitívneho
rozhodnutia).

47. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že námietky žalovaného uvedené v kasačnej
sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

48. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP
tak, že žalovanému ako sťažovateľovi vzhľadom na jeho neúspech právo na náhradu trov nepriznal.
Žalobcovi ani ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov kasačného konania kasačný súd nepriznal
z dôvodu, že žalobcovi v kasačnom konaní preukázateľne nevznikli žiadne trovy konania, a ďalšiemu
účastníkovi takisto nevznikli žiadne trovy konania ani mu nebola uložená povinnosť v súvislosti s ktorou

trovy mohli vzniknúť.

49. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov
3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.