Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 27, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sžfk/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200513
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200513.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany
Šabovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: KOVOTVARY SPIŠ, s.r.o., so sídlom Štefánikova 492/38,
053 04 Spišské Podhradie, IČO: 44 789 815, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou: Advokátska
kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935; proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica; o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101188937/2018 zo dňa 19. júna 2018, o kasačnej
sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S 74/2018-252 zo dňa 23. júna

2020, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S 74/2018-252
zo dňa 23. júna 2020 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101188937/2018 zo dňa 19. júna 2018
z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania
ako aj konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad (ďalej len „správca dane") vykonal u žalobkyne, spoločnosti
zaoberajúcej sa opracovaním kovu jednoduchým spôsobom (zápisnica o ústnom pojednávaní č.
103512365/2016 zo dňa 15. júla 2016), daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za
zdaňovacie obdobia 1., 2. a 3. štvrťrok 2014, október 2014, november 2014 a január až august 2015.

O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 101205560/2017 zo dňa 5. júna 2017
(ďalej len „protokol").

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 100447544/2018 zo dňa
26. februára 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok")
vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 386,88 € za zdaňovacie obdobie január 2015. Správca dane

žalobkyni neuznal v predmetnom zdaňovacom období odpočet DPH z faktúry vystavenej dodávateľom,
spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o., so sídlom Hlavná 72, 080 01 Prešov, IČO: 36783285 (ďalej len
„PreShov H+R, s.r.o.), č. 201500151 zo dňa 20. januára 2015 za dodanie tovaru - brúsnych pásov,
celková hodnota 2.321,28 €, z toho 386,88 € DPH.3. Správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že spoločnosť PreShov H+S, s.r.o.
zanikla dňa 7. októbra 2015 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Tronador, s.r.o., ktorá bola následne

dňa 3. decembra 2015 zlúčená so spoločnosťou PUBLIPRO, s.r.o., ktorá dňa 31. decembra 2015
zmenila názov na Sterhader Trade s.r.o. Správca dane požiadal miestne príslušného správcu dane o
preverenie skutočností v súvislosti s vystavenými faktúrami v spoločnosti Sterhader Trade, s.r.o. Daňový
úrad Trenčín vo svojej odpovedi č. 1530282/2016 uviedol, že už zasielal predmetnej spoločnosti výzvu
na predloženie dokladov, ktorá sa vrátila s poznámkou adresát neznámy. Zamestnanci Daňového úradu

Trenčín preverili sídlo predmetnej spoločnosti, ale na uvedenej adrese sa nachádzal len obchod s
textilom spoločnosti DANICA s.r.o., avšak žiadne označenie spoločnosti Sterhader Trade, s.r.o. Nebolo
možné preto vykonať bližšie šetrenie.

4. Počas miestneho zisťovania u žalobkyne za účelom obhliadky podnikateľských priestorov spoločnosti
a podania vysvetlenia dňa 25. októbra 2016 uviedol konateľ žalobkyne, K. J., že si nespomína, kto koho

oslovil v súvislosti s obchodnou spoluprácou so spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o. Za žalobkyňu konal
len pán J. a spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. zastupoval pán S. N. na základe fotokópie generálnej plnej
moci. Na začiatku spolupráce dal pán J. pánovi N. objednávku stavebných a pomocných prác a na jeho
podnet uzatvorili Zmluvu o dielo zo dňa 4. júla 2014. Vykonané práce preberal pán J. osobne od jedného
z pracovníkov na stavbe na Železničnom riadku. Stavebný denník nebol vedený a ani iné doklady pri

preberaní prác neboli odovzdávané. Faktúry boli tiež odovzdávané osobne a uhrádzané v hotovosti.

5. Dňa 15. decembra 2016 správca dane uskutočnil výsluch svedka - pána S. N., ktorý v podstatnom
uviedol, že bol splnomocneným zástupcom spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. na základe generálnej
plnej moci. Predmetná spoločnosť vykonávala stavebnú, obchodnú a sprostredkovateľskú činnosť. Sídlo

mala spoločnosť na ulici Hlavná 72, Prešov a nemala sklady. V sídle spoločnosti nikdy nebol, preberal
len poštu. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, ani majetok, zazmluvňovala živnostníkov a
subdodávateľov. Uviedol, že spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. obchodovala aj so žalobkyňou, vzťah
svedka k žalobkyni bol čisto obchodný. Na žalobkyňu sa nakontaktoval cez známeho a mali spolu nejaké
obchody. Nevedel upresniť kedy bolo prvé stretnutie, predmetom obchodov bola kúpa a predaj náradia a

strojov,alemalitamajstavbu.PriobchodovvystupovalzadodávateľapánN.osobneazažalobkyňupán
J.. Obchody realizovali na základe objednávky a zmluvy, objednávky prijímal osobne alebo telefonicky.
S konateľom žalobkyne sa pán N. stretol asi tri štyrikrát na stavbe, pozreli si stavbu a dohadovali
veci. Potvrdil, že sporné faktúry vystavila spoločnosť PreShov H+R, s.r.o., podpisoval ich on osobne a
vystavil ich ekonóm spoločnosti pán S.. Všetko, čo je deklarované na predmetných faktúrach dotknutá

spoločnosť aj dodala a urobila. Nepamätal si, kým bol predmetný tovar odberateľovi dovezený, uviedol,
že buď ním alebo ním povereným človekom. Na tieto účely bolo využívané vozidlo Mercedes sprinter
SN543BX. Podklady ku kúpe tovaru spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o. boli zaevidované v účtovníctve.
Účtovníctvo mal viesť pán K. S. U. K.. Po vypovedaní splnomocnenia odovzdal doklady spoločnosti
PreShov H+R, s.r.o. pánovi N. J., konateľovi nástupnickej spoločnosti Tronador s.r.o.

6. K realizácii stavieb uviedol, že išlo o stavby v Levoči, konkrétne o rekonštrukciu budovy. Práce
vykonávali živnostníci, napr. pán A. Č. U. F. a ten mal svojich ľudí.

7. Správca dane na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že nekontaktnosť právneho nástupcu

spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov znejúcich na jej
meno a odôvodňuje pochybnosť o ich pravosti a pravdivosti. Tvrdenia pána N. k dodaniu tovaru a
služieb uvedených na faktúrach boli iba vo verbálnej rovine, nepodložené vecnými dôkazmi. Žalobkyňa
nereagovala ani na výzvu správcu dane a nepredložila žiadne relevantné dôkazy, že došlo k nákupu
tovarov a služieb od spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. Správca dane preveril v interných databázach

podané kontrolné výkazy spoločnosti PreShov H+R. s.r.o. za obdobie roka 2014 a 2015 pričom zistil, že
tátosiuplatnilaodpočítaniedanezprijatýchfaktúrodspoločnostíLUPTYs.r.o.(dobrovoľnývýmaz),FMB
Group, s.r.o. (dobrovoľný výmaz) a MPV Consult, s.r.o. Tieto spoločnosti boli postupne zlučované z čoho
správca dane vyvodil, že navzájom spolupracovali. Táto skutočnosť vyplýva aj zo svedeckých výpovedí,
podľa ktorých v mene spoločností PreShov H+R, s.r.o., FMB Group s.r.o. (resp. jej predchodkyne) a

LUPTY s.r.o. mal vystupovať pán S. N..

8. K osobe pána S. N. správca dane uviedol, že na základe spolupráce s Kriminálnym úradom Finančnej
správy zistil, že v súvislosti s úkonmi smerujúcimi k zániku spoločností PreShov H+R, s.r.o. a MPVConsult, s.r.o. v dôsledku ich zlúčenia so spoločnosťou Tronador s.r.o., konal pán N. na základe
falošných plnomocenstiev od konateľky spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. (pani J. W.) a spoločnosti
MPV Consult, s.r.o. (pána S. J.). Preto považoval osobu pána N. za nedôveryhodnú a jeho konanie za

podvodné.
9. Správca dane dal tiež do pozornosti, že na základe spolupráce s Kriminálnym úradom Finančnej
správy disponuje informáciám týkajúcimi sa pána Č. U. F., deklarovaného subdodávateľa spoločnosti
PreShov H+R, s.r.o. k vykonávanej stavbe, o čom spísal úradný záznam č. 104503361/2016 zo dňa
16. decembra 2016. Zistil pritom, že pán Č. nebol živnostníkom, nedeklaroval žiadne dodanie služieb a

vyhotovenie dodávateľských faktúr pre spoločnosť PreShov H+R, s.r.o.

10. Preto podľa správcu dane nebolo preukázané, že došlo k dodávke tovarov a služieb od daňového
subjektu PreShov H+R, s.r.o. žalobkyni, čím došlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 49 ods.
1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o DPH"). U spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. nebol vykonaným dokazovaní preukázaný vznik

daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Správca dane tiež odmietol ako dôkazy
prehľady z verejnej databázy www.finstat.sk, týkajúce sa spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. za rok 2014,
keďže tieto nepredstavovali dôkaz o tom, že táto spoločnosť obchodovala so žalobkyňou a dodávala jej
tovary a služby a že jej z titulu tohto dodania vznikla daňová povinnosť.

11. Žalovaný rozhodnutím č. 101188937/2018 zo dňa 19. júna 2018 (ďalej len „žalované rozhodnutie")
v plnom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že správca dane pri
preverovaní priameho dodávateľa žalobkyne, spoločnosti PreShov, s.r.o. zistil, že jej právny nástupca je
nekontaktný. Za predmetnú spoločnosť konal pán N., pričom správca dane zistil, že tento vo viacerých
spoločnostiach konal na základe falošného plnomocenstva. Podľa názoru správcu dane nebolo

preukázané dodanie tovarov a služieb spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o. deklarované predloženými
faktúrami. Vyjadrenia žalobkyne zostali len vo verbálnej rovine. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že správca
dane založil svoje rozhodnutie len na tom, že dodávatelia žalobkyne už v čase daňovej kontroly
nevykonávali podnikateľskú činnosť, žalovaný sa s týmto názorom nestotožnil. Dôvodom neuznania
odpočtu bolo nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

12. Žalovaný zdôraznil, že správca dane vypočul pána N., ktorý uviedol, že spoločnosť nemala
zamestnancov, a že práce vykonali živnostníci a subdodávatelia, konkrétne uviedol meno pána A. Č.,
ktorý mal ako živnostník dodať stavebné práce na stavbách v Levoči. Správca dane však získal aj

výpoveď pána A. Č., ktorý sa vyjadril, že nie je živnostníkom, a že pre pána N. vykonával príležitostne
práce v okolí Hanušoviec nad Topľou. Uviedol tiež, že neviedol žiadnu pracovnú skupinu a nevystavoval
faktúry. Žalovaný zastáva názor, že z týchto skutočností logicky vyplýva, že ak správca dane preukázal,
že A. Č. ako živnostník nedodal stavebné práce pánovi N., potom ich spoločnosť PreShov H+R, s.r.o.,
ako dodávateľ, nemohla dodať žalobkyni a išlo len o formálne vystavenie faktúry.

13. K tvrdeniam žalobkyne o tom, že tovary, stroje a poskytnuté služby sa nachádzajú u žalobkyne, že
ich má riadne zaevidované v účtovnej evidencii, časť spotrebného materiálu sa nachádza v sklade a
budova, ktorá slúži ako výrobný priestor a administratívna budova je preukázateľne zrekonštruovaná
(aj s ohľadom na odborné vyjadrenie znalca), žalovaný uviedol, že predloženie dôkazov k týmto

skutočnostiam nepreukazuje reálnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Vypovedá len o existencii
strojov, zariadení a možných vykonaných prácach na budove, ktorých existenciu správca dane a ani
žalovaný nespochybňujú. Žalovaný však potvrdil závery správcu dane, že preferovaním skutočného
obsahu právneho úkonu pre jeho formálnym prejavom na základe vykonaného dokazovania možno
konštatovať, že zdaniteľné obchody deklarované faktúrami sa neuskutočnili. Žalobkyňa podľa názoru

žalovaného nepredložila žiadny relevantný dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov tak,
ako to deklarovala predloženými dokladmi, a preto neustála svoje dôkazné bremeno.

II.
Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

14. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej len
„správny súd"), ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.15. V podanej správnej žalobe žalobkyňa zopakovala priebeh daňového konania, obšírne uviedla
skutočnosti, ktoré boli obsahom jej odvolania, poukazujúc na nepreskúmateľnosť prvostupňového
rozhodnutia a namietala, s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3 Sžf 1/2011 a 4 Sžf 30/2014, neprimerané zaťaženie dôkazným bremeno v daňovom konaní. Podľa
názoru žalobkyne, ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia a toto je štandardne
preukázané prijatou faktúrou s podrobnými prílohami od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt
vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastavali
u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazom nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania. Žalobkyňa preto
zastávala názor, že bola neprimerane zaťažená dôkazným bremenom na a jednotlivé dôkazy boli v
daňovom konaní vyhodnocované svojvoľne v jej neprospech. Uviedla tiež, že každá transakcia musí byť
hodnotená samostatne, a teda nemožno na ňu prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom
stupni obchodu.

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe v podstatnom poukázal na svoju argumentáciu
obsiahnutú v jeho rozhodnutí a navrhol správnu žalobu zamietnuť.

17. Žalobkyňa vo svojej replike poukázala na skutočnosť, že žalovaný si odporuje, pokiaľ vo svojom

vyjadrení na jednej strane nepopiera existenciu tovarov, služieb a práv a na druhej strane ich odmieta
zohľadniť ako daňový náklad. Opakovane poukázala na skutočnosť, že dodávateľské spoločnosti v
roku 2014 a 2015 fungovali, pričom ukončenie ich podnikania a ich nekontaktnosť počas daňovej
kontroly nemôže byť pričítaná na neprospech žalobkyne. Rovnako namietala, že bola v daňovom
konaní neprimerane zaťažená dôkazným bremenom. Podľa žalobkyne ak na strane správcu dane je

postačujúca pochybnosť o prebiehajúcom obchode bez akýchkoľvek relevantných dôkazov, je zjavne
nespravodlivé požadovať konkrétne dôkazy od kontrolovaného subjektu, keď žalovaný nepredložil
žiadne relevantné dôkazy o tom, že sporný obchod skutočne neprebehol alebo prebehol inak, ako bolo
fakturované.

18. Správny súd rozsudkom č. k. 6 S 74/2018-252 zo dňa 23. júna 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok"
alebo aj „rozsudok správneho súdu") správnu žalobu žalobkyne zamietol. Poukázal na skutočnosť, že v
iných konaniach prejednal totožné veci týkajúce sa tej istej sťažovateľky a toho istého predmetu konania
(protokolu z daňovej kontroly) pod sp. zn. 2 S 78/2018 (november 2014), sp. zn. 2 S 74/2018 (3. štvrťrok

2014), sp. zn. 2 S 79/2018 (júl 2015), sp. zn. 6 S 73/2018 (2. štvrťrok 2014) a 5 S 73/2018 (október
2014, 1. štvrťrok 2014, február 2015, marec 2015, máj 2015 a jún 2015). Na tieto rozhodnutia, aplikujúc
§ 140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP"),
správny súd odkázal.

19. Správny súd doplnil, v nadväznosti na žalobnú argumentáciu žalobkyne, že iba skutočnosť, že
táto disponuje došlou faktúrou doplnenou inými účtovnými dokladmi a že v materiálnej forme existuje
predmet zdaniteľného obchodu, nie je procesnou prekážkou, aby správca dane uplatnil svoju právomoc
a preveril hodnovernosť vystavenia a obsahu predložených listinných dôkazov. Samotná existencia
faktúry od dodávateľov tovaru (t.j. od spoločností Econtec, s.r.o. a PreShov H+R, s.r.o) je nutnou,

avšak nie absolútnou podmienkou pre priznanie práva na odpočítanie DPH. V predmetnej veci bola
spochybnená reálnosť dodania tovaru od dodávateľov tovaru, nie existencia vystavovaných účtovných
dokladov. Správny súd uzavrel, že správca dane riadne zistil, že právny nástupca dodávateľa -
spoločnostiPreShovH+R,s.r.o.bolvčasevykonaniadaňovejkontrolynekontaktný.Zaspoločnosťkonal
v čase deklarovaných obchodov pán S. N. na základe falošného plnomocenstva. Hoci fakturácia medzi

daňovými subjektami prebehla, tovar v skutočnosti dodaný nebol. Reálne uskutočňovanie dodávok
tovaru nebolo preukázané, a to ani daňovým subjektom a ani vykonaným šetrením správcu dane.
Všetky nákupy a predaje žalobkyňa deklaruje len na základe listinných dôkazov, ale relevantné dôkazy
preukazujúce reálne dodanie tovaru nepredložila. Spoločnosť ECONTEC, s.r.o. nedodala tovaru a
služby kontrolovanému daňovému subjektu z dôvodu, že v období 1. štvrťroku 2014 vykonaným

dokazovaním nebol preukázaná vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH.
Správca dane v rámci šetrenia pritom zistil, že spoločnosť ECONTEC, s.r.o. so správcom dane
nekomunikuje, je nekontaktná, posledné daňové priznanie podala za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok
2012 a k 23. aprílu 2014 jej bola zrušená registrácia na DPH. Rovnako nekontaktný je aj konateľpredmetnej spoločnosti. Ani konateľ žalobkyne nevedel uviesť informácie týkajúce sa obchodov so
spoločnosťou ECONTEC, s.r.o.

20.OdkazyžalobkynenarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Sžf1/2011a4Sžf
30/2014 podľa správneho súdu neobstoja, keďže predmetom preverovania nie je existencia dodaného
tovaru, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlých faktúrach. Žalobkyňa podľa právneho
názoru správneho súdu neuniesla svoje dôkazné bremeno a rozhodnutia daňových orgánov považoval
za náležite odôvodnené a zákonné.

III.
Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

21. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa

§ 440 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"). Žiadala
zrušiť napádaný rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

22. Sťažovateľka sa nestotožnila s právnym názorom správneho súdu, že neuniesla dôkazné bremeno
v predmetnom daňovom konaní. Zastáva názor, že predložením faktúr, dodacích listov, evidencie

materiálu, strojov a služieb, ktorými prijala dodávaný tovar do svojej evidencie a aj znaleckým
posudkom o vykonaných prácach naplnila svoju dôkaznú povinnosť. Poukázala v tomto smere najmä na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2011, 6 Sžf 19/2011, 3 Sžf 29/2009,
ako aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5 Afs 131/2004 a rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-354/03, C-355/03, C-484/03. Záver správneho

súdu o nedostatočnom rozsahu predložených dôkazov preto podľa sťažovateľky nie je dostatočne
odôvodnený, je arbitrárny a nepreskúmateľný.

23. Sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že zástupca spoločnosti PreShov H+R, s.r.o., pán N.,
potvrdil dodanie tovarov a služieb. Je tiež nesporné, že predmetná spoločnosť v rokoch 2010 až 2014

permanentne zvyšovala svoj obrat ako aj zisk, zanikla až v októbri 2015. Preto v kontrolovanom období
vykonávalapodnikateľskúčinnosť.ZaneplneniepovinnostíspoločnosťouPreShovH+R,s.r.o.vovzťahu
k správcovi dane sťažovateľka nemôže niesť zodpovednosť. Sťažovateľka zastáva názor, že dôkazné
bremeno preukázania, kto (iný ako označený dodávateľ) jej mal sporný tovar dodať leží na správcovi
dane, keďže ona preukázala, že dodaným tovarom a službami disponuje. Toto dôkazné bremeno však

správca dane neuniesol.

24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky nevyjadril.

25. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej

republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky
č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1

a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S v zložení
uvedenom v záhlaví tohto rozsudku a je v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

IV.

Posúdenie kasačného súdu

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziachsťažnostnýchbodovuplatnenýchsťažovateľkou(§453ods.2SSP)spoluskonaním,ktorépredchádzalo
jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

27. V posudzovanom prípade bolo základnou úlohou kasačného súdu zodpovedať právnu otázku,
či bola žalobkyňa v súvislosti so sporným obchodom v predmetnom zdaňovacom období zaťažená
neprimeraným dôkazným bremenom v nadväzujúcom daňovom konaní a či sú v tomto kontexte závery
správneho súdu a žalovaného náležite odôvodnené.

28. Pri riešení nastolenej otázky kasačný súd zohľadňoval aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Keďže odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 154g
ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov),vychádzajúczúčeluzabezpečenia
kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na

ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1
až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd
naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, vrátane jeho veľkého senátu.

IV.A Všeobecné východiská

29. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že podmienky priznania práva na odpočet dane z
tovaru daňovníkovi sú upravené v § 49 ods. 1 a nasl. zákona o DPH, ktorý má pôvod v práve
Európskej únie. Tieto podmienky je potrebné vykladať v súlade so smernicou Rady 2006/112/

ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica").
Aplikácia vnútroštátneho práva je tak podmienená nielen textom vnútroštátneho predpisu, ale najmä
textom európskeho práva v medziach interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej
len „SDEÚ"). Jednotný systém DPH v Európskej únii nemožno narúšať existenciou najrôznejších
vlastných, vzájomne nekompatibilných, národných verzií predpisov upravujúcich DPH, či národných

verzii interpretácie smernice o DPH nezohľadňujúcich záväzný výklad Súdneho dvora Európskej únie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022, body 22
a 23).

30. Práve v súvislosti rozhodovacou činnosťou SDEÚ je potrebné pre priznanie práva na odpočet dane

rozlišovať splnenie hmotnoprávnych a formálnych podmienok daňovým subjektom. Hmotnoprávnymi
podmienkami je požiadavka, (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii)
tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté
inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne
použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod
28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater
ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva
na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci

Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).

31. Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej
osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne

(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9.
decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

32. Členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné
povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie

daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie
určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky
spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci VikingoFővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a
C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra
2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28).

33. Platí pritom, že nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na
odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet
dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.

októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 33; vo veci Senatex
GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20
zo dňa 9. decembra 2021, bod 29 ).

34. Vyššie uvedené princípy sa vzťahujú aj na tento prípad, keď správca dane a žalovaný spochybnením
skutočnej identity dodávateľa spochybňujú aj preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie

odpočtu dane - statusu zdaniteľnej osoby skutočného dodávateľa.

35. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva
na odpočet práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 10/2015 zo dňa 3. februára 2016,
sp. zn. 6 Sžfk 7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk 15/2018 zo dňa 30. apríla 2019
a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou
faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje

tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk
20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020 ).

36. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní

dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov

preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým

subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej" (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,
nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový

subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné
bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).

37. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je však akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná. Teda len taká pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených
skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise, je riadne identifikovaná (odôvodnená) a jenaozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet
dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018
zo dňa 3. septembra 2019). Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom

konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia
dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí
posudzovaťzískanédôkazyjednotlivoakoajvovzájomnýchsúvislostiach,pričomjepovinnýajprihliadať
na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).

38. Ustálená rozhodovacia činnosť kasačného súdu ako aj SDEÚ pritom identifikovala rad okolností,
ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane
o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie
je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov
ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 44/2020
zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo

dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo
veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD,
C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012,
bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 64;

obdobne vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 50).

39. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom
subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo

vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol
uskutočnený"(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. mája
2018, bod 77).

40. Z hľadiska primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu a jej vyžadovania je potrebné uviesť,
že toto je v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré
od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC
Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft.,

C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo
dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového
subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59).
Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto

uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým
fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11
a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie

a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať
rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre
dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že
sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).

41. Kasačný súd zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia
hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu alebo
účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa

9. decembra 2021, bod 36). Platí pritom, že právo na odpočet možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa
nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže (je nesporné) splnenie
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane, a súčasne sa na základe objektívnych skutočností
preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutýmplnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,
body 45 - 49). Jedným zo znakov účasti alebo vedomosti daňového subjektu o účasti na daňovom

podvode pritom môže byť aj vedomé vystavenie faktúry s uvedením fiktívneho dodávateľa (rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 53).
Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet
ťaží primárne daňový subjekt , resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater
ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového

podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania
musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19
zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).

IV.B Aplikovanie všeobecných východísk na prípad sťažovateľky

42. Vyššie uvedené judikatúrne východiská aplikoval kasačný súd aj na prípad sťažovateľky.

43. Z hľadiska identifikácie dôvodnej pochybnosti správcu dane a žalovaného o zdaniteľnom obchode
boli aj pre kasačný súd rozhodujúce skutočnosti uvedené v ich rozhodnutiach. Z týchto možno vyvodiť,

že žalovaný založil svoje pochybnosti o vierohodnosti, pravdivosti a úplnosti listinných dôkazov
predložených sťažovateľkou, ktoré boli odobrené správnym súdom, na:
· nekontaktnosti právneho nástupcu dodávateľskej spoločnosti PreShov H+R, s.r.o.,
· nedôveryhodnosti pána S. N., deklarovaného zástupcu spoločnosti PreShov H+R, s.r.o., založenej na
tom, že konal na základe falošných splnomocnení,

· výpovedi pána Č. U. F., že tento nemá postavenie živnostníka (ako uvádzal N. N.) a pracoval pre pána
N. na iných stavbách, než na stavbe sťažovateľky.

44. Práve tieto komunikované pochybnosti mali v predmetnej veci, podľa názoru žalovaného, správcu
dane a správneho súdu, vyvolať prenos dôkazného bremena opätovne na sťažovateľku, ktoré táto

následne neuniesla.

45. Kasačný súd, reflektujúc komunikované pochybnosti žalovaného, zdôrazňuje, že predmetný prípad
sa týka spochybnenia sťažovateľkou uplatneného odpočtu z jednej faktúry vzťahujúcej sa k dodávke
tovaru - brúsnych pásov (bod 2). Z výpovede pána S. N. (zápisnica o ústnom pojednávaní č.

104489583/2016 zo dňa 15. decembra 2016, str. 3) je zrejmé, že spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. v
rokoch 2014 a 2015 dodávala sťažovateľke tak služby - stavebné práce (rekonštrukcia) na novom sídle
sťažovateľky, ako aj tovary - spotrebný materiál (náradie a stroje). S ohľadom na identifikovaný predmet
činnosti sťažovateľky (jednoduché opracovávanie kovov) je možné predpokladať, že v spornom prípade
ide o dodávku bežného spotrebného/pracovného materiálu pre činnosť sťažovateľky, nie o dodávku

stavebných prác či tovarov pre potreby rekonštrukcie nového sídla sťažovateľky. Správca dane a ani
žalovaný vo svojich rozhodnutiach netvrdia, že by sa predmetná dodávka týkala rekonštrukcie nového
sídla sťažovateľky.

46. Vzhľadom na predmet obchodu v prejednávanej veci (nákup brúsnych pásov) kasačný súd

konštatuje, že nie je zrejmé, akým spôsobom pochybnosti o tom, či pán Č. U. F. vykonával
stavebné práce pri rekonštrukcii sídla sťažovateľky majú vyvolávať pochybnosti o deklarovanom dodaní
spotrebného/pracovného materiálu - brúsnych pásov pre činnosť sťažovateľky spoločnosťou PreShov
H+R, s.r.o. Keďže sa pán Č. vyjadroval len k poskytovaniu služieb pre spoločnosť PreShov H+R, s.r.o.,
jeho vyjadrenie podľa kasačného súdu nemohlo mať vplyv na vznik pochybností o dodaní predmetného

tovaru.

47. Rovnako kasačný súd, vychádzajúc z administratívneho spisu, konštatuje, že konateľ sťažovateľky
počas daňovej kontroly predložil správcovi dane kópiu splnomocnenia, ktoré malo oprávňovať pána S.
N. konať v mene spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. a uzatvárať v jej mene obchody so sťažovateľkou

(príloha zápisnice o miestnom zisťovaní č. 104160112/2016 zo dňa 24. októbra 2016). Existenciu tohto
splnomocnenia potvrdil vo svojej výpovedi aj pán N. (bod 5) a toto splnomocnenie (resp. jeho existenciu
a obsah) potvrdila aj konateľka spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. v čase uzavretia a realizácie sporného
obchodu (prílohy úradného záznamu č. 104335364/2016 zo dňa 21. novembra 2016, konkrétne„Odpoveď na žiadosť o MVI zaevidovanú pod č. 63681/2016"). Pravosť daného splnomocnenia nebola
žiadnymi dôkaznými prostriedkami spochybnená. Tiež správca dane a ani žalovaný neprodukovali a
neoznačili žiadne podklady, ktoré by preukazovali, že pán S. N. konal za spoločnosť PreShov H+R, s.r.o.

na základe falošných splnomocnení. Prípadné vady plnomocenstiev týkajúcich sa splnomocnenia pána
N. na zlúčenie spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. s inou spoločnosťou v neskoršom období v roku 2015
(plnomocenstvo zo dňa 26. augusta 2015) nemôžu mať bez ďalšieho vplyv na pravosť splnomocnenia
týkajúceho sa tejto veci a nepredstavujú pochybnosti o realizácii sporného zdaniteľného obchodu v
januári 2015.

48. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že v zásade jediná skutočná a hlavná
pochybnosť žalovaného, týkajúca sa sporného obchodu, bola nekontaktnosť právneho nástupcu
spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. A to za stavu, keď realizáciu zdaniteľného obchodu potvrdil
konateľ sťažovateľky, ako aj splnomocnený zástupca dodávateľa pán N., ktorý označil aj vozidlo,
prostredníctvom ktorého mal zabezpečovať prepravu tovaru (bod 5). Pán N. tiež označil osobu, ktorá

mala viesť účtovníctvo spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. Správca dane ako aj žalovaný rezignovali
na preverenie vyššie uvedených tvrdení pána N. a rezignovali aj na skúmanie pôvodu dodávaného
tovaru. Pokiaľ správca dane pri dosledovávaní pôvodu tovaru poukázal na kontrolné výkazy spoločnosti
PreShov H+R, s.r.o. (bod 7), žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s otázkou, prečo v nich uvedené
spoločnosti nemohli byť subdodávateľmi (označenými splnomocneným zástupcom spoločnosti PreShov

H+R, s.r.o.) tovaru dodávaného sťažovateľke.

49. Takto formulovaná, všeobecná, pochybnosť žalovaného založená výlučne len na nekontaktnosti
právneho nástupcu dodávateľa sťažovateľky, nemôže podľa názoru kasačného súdu sama o sebe
predstavovať dôvodnú pochybnosť o splnení podmienok práva na odpočet DPH pri dodávke sporného

tovaru, ktorá vyvoláva prenos dôkazného bremena v daňovom konaní na sťažovateľku (bod 38 tohto
rozsudku).

50. Vychádzajúc zo spisovej dokumentácie je kasačnému súdu zrejmé, že závery správcu dane ako
aj žalovaného vychádzajú z vykonanej daňovej kontroly vo veci sťažovateľky za viacero zdaňovacích

období. Rovnako je kasačnému zrejmé, že z dôvodu hospodárnosti je nepochybne účelné už v
rámci daňovej kontroly prešetrovať viacero zdaňovacích období a sporných obchodov, prípadne aj
rôznych dodávateľov, pričom niektoré zo zistení správcu dane sú nepochybne použiteľné vo viacerých
zdaňovacích obdobiach na spochybnenie deklarovaných obchodov. Avšak ani pri takýchto daňových
kontrolách správca dane a žalovaný nemôžu opomínať to, že každý sporný obchod musia posudzovať

samostatne a uniesť vo vzťahu k jednotlivým spochybneným obchodným prípadom svoje bremeno
vznesenia dôvodných pochybností, pokiaľ neuznávajú uplatnené právo daňového subjektu na odpočet
DPH z týchto obchodov.

51. Zásadnou vadou rozhodnutia žalovaného v predmetnej veci je, že si neuvedomil odlišnosť
obchodného prípadu spochybneného v zdaňovacom období január 2015 (spochybnenie „len" dodania
spotrebného/pracovného tovaru spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o. sťažovateľke) od iných zdaňovacích
období, v ktorých sťažovateľka deklarovala aj dodanie stavebných prác spoločnosťou PreShov H+R,
s.r.o. Pochybnosti správcu dane a žalovaného o dodaní stavebných prác spoločnosťou PreShov H+R,

s.r.o., založené na vyjadreniach pána Č. U. F. a absencii personálnych podkladov pre vlastný výkon
stavebnej činnosti predmetnou spoločnosťou, však bez ďalšieho neznamenajú a nemôžu znamenať, že
spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. (na základe subdodávateľských vzťahov) nemohla sťažovateľke dodať
sporný spotrebný materiál - brúsne pásy.

52. Obdobnou vadou trpí aj napádaný rozsudok správneho súdu, ktorý odobril rozhodnutie žalovaného.
A to skrátenou formou odkazujúcou na rozhodnutia správneho súdu týkajúce sa síce rovnakých
účastníkov konania, rovnakej daňovej kontroly a protokolu, avšak odlišných zdaniteľných obchodov.
Správny súd svoj procesný postup zavŕšil rozhodnutím, v ktorého odôvodnení (nad rámec odkazu
na odlišné rozhodnutia správneho súdu) nakoniec rozoberá a poukazuje na spochybnenie obchodov

sťažovateľky so spoločnosťou ECONTEC, s.r.o., ktorá vôbec nie je predmetom rozhodnutia správcu
dane, žalovaného a ani sťažovateľka s ňou v predmetnom období (január 2015) neobchodovala.53. Uzatvárajúc už uvedené kasačný súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok správneho súdu ako
aj rozhodnutie žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ usudzovali,
že v zásade samotná nekontaktnosť právneho nástupcu spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. môže

predstavovať (sama o sebe) dôvodnú pochybnosť o vierohodnosti, pravdivosti a úplnosti listinných
dôkazov predložených sťažovateľkou v snahe preukázať splnenie podmienok pre priznanie práva na
odpočet DPH, ktorá by preniesla dôkazné bremeno na preukázaní materiálneho obchodu na stranu
sťažovateľky. Kasačná sťažnosť sťažovateľky je v tomto smere dôvodná.

54.Kasačnýsúdpovažujezapotrebnédodať,žejehozáveryneznamenajúautomaticky,žesťažovateľke
má byť (nevyhnutne) priznané právo na odpočet dane zo sporného dodania tovaru. Je však na správcovi
dane, resp. žalovanom, aby buď relevantným a zodpovedným spôsobom spochybnili listinné dôkazy
preukazujúce splnenie podmienok pre priznanie práva na odpočet dane alebo aby preukázali, že napriek
splneniu podmienok pre priznanie práva na odpočet dane je toto potrebné odmietnuť s ohľadom na
skutočnosť, že sťažovateľka buď priamo participovala na daňovom podvode alebo mala a mohla vedieť,

že k daňovému podvodu v rámci jej obchodných vzťahov dochádza.

55. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že si je vedomý rozhodnutí iných senátov vo veci predmetnej
daňovej kontroly realizovanej u sťažovateľky, ktorými boli kasačné sťažnosti sťažovateľky zamietnuté.
Tieto prípady sa však týkali buď spochybnenia obchodov sťažovateľky s inými dodávateľmi (rozhodnutia

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 65/2020 zo dňa 27. mája 2022),
prípadne aj obchodných prípadov sťažovateľky so spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o., ktorých
predmetom však bolo aj spochybnenie dodania stavebných prác (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8 sžfk 31/2020 zo dňa 27. júla 2021; rozhodnutia Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžfk 15/2020 zo dňa 23. marca 2022, sp. zn. 1 Sžfk 96/2020

zo dňa 23. marca 2022, sp. zn. 1 Sžfk 97/2020 zo dňa 24. mája 2022, sp. zn. 4 Sfk 54/2021 zo dňa
24. mája 2022). Prípad sťažovateľky, ktorý riešil kasačný súd v prejednávanej veci, je odlišný práve
tým, že sa týka výlučne dodávok od spoločnosti PreShov H+R, s.r.o., ktoré sa netýkali dodávaných
stavebných prác. Išlo len o dodávku spotrebného, pracovného tovaru - brúsnych pásov, z čoho logicky
vyplynula požiadavka na identifikovanie iných pochybností správcu dane a žalovaného ako v prípade

spochybňovania dodávania stavebných prác.
V.
Záver

56. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok

správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP),
rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191
ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľky zamietol, kasačný súd postupom podľa
§ 462 ods. 2 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu
tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

57. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, aby (i) riadne a konkrétne vymedzil dôvodné pochybnosti
ovierohodnosti,pravdivostiaúplnostilistinnýchdôkazovpredloženýchsťažovateľkoukspornejdodávke
spotrebného/pracovného tovaru (brúsnych pásov) spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o. v januári 2015
s ohľadom na dokazovanie k tomuto vykonané, (ii) preskúmal, či tieto pochybnosti boli sťažovateľke
komunikované a bolo jej umožnené ich vyvrátiť, (iii) riadne sa vysporiadal s výpoveďou pána S.

N. a skutkovými okolnosťami v nej uvedenými v súvislosti s prejednávanou vecou (otázka vozidla,
prostredníctvom ktorého bola realizovaná preprava tovaru; účtovníka, ktorý mal viesť účtovníctvo
spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. a pod.) a (iv) vysporiadal sa aj s otázkou, prečo spoločnosti
identifikované prostredníctvom kontrolných výkazov spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. nemohli byť
subdodávateľmi pre sťažovateľku dodávaného tovaru v roku 2015, o ktorých vypovedal pán S. N..

Žalovaný v ďalšom konaní zohľadní prezentované právne názory a bude postupovať primeraným
procesným spôsobom. Je pritom viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).

58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s §
167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnej žalobkyni/sťažovateľke priznal nárok na úplnú náhradu trov

kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).59. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.