Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, July 15, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Sžsk/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200068
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200068.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a z členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michala
Novotného, v právnej veci žalobkyne: C.. C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X/BX, E. L. P., právne
zastúpenej JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, so sídlom v Humennom, Lipová 1, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 46946-3/2017-BA zo dňa 20.11.2017, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 5Sa/2/2018-65 zo dňa 18.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sa/2/2018-65 zo

dňa 18.12.2028 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 5Sa/2/2018-65 zo dňa 18.12.2018 podľa § 191 ods. 1 písm.
d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č.
46946-3/2017-BA zo dňa 20.11.2017 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) spolu s rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou č. 16152-2/2017-VT zo dňa 01.06.2017 a vec vrátil
žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal náhradu trov konania.

2. Prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa , pobočka Vranov nad Topľou rozhodla podľa §
178 ods. 1 písm. a/ prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím č. 16152-2/2017-VT dňa 01.06.2017
tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe C.. C. V. povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa nezaniklo dňa 31.03.2008, ale zaniklo 30.06.2010 na tom základe, že
podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/02003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010 povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od

01. júla kalendárneho roka nasledujúceho o kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9 zákona v znení zákona č. 108/2009 Z.z. a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho
po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základ z uvedeného v §138 ods. 9 zákona v znení zákona

č. 108/2009 Z.z. Podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky príjem žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2006, 2007
a za rok 2008 bol v sume v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaníma s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby. Zároveň podľa údajov z registra daňových subjektov C.. C. V. podala daňové
priznanie za rok 2009, kde dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa

osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaní a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou v
sume 0 eur, čo je suma nižšia ako 3 834,96 eur, t.j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu
a teda príjem za rok 2009 bol v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním
a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne

zárobkovo činnej osoby k 01.07.2010. Podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytla Slovenská
lekárska komora mala vydanú licenciu typu L1APO/0481/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
s dátumom vzniku 13.10.2005, ktorá zakladala status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely
sociálneho poistenia, a z toho dôvodu mu trvalo poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po
31. 03.2008. Vzhľadom na uvedené je 31.03.2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenia a povinné
dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

3. Žalovaná na základe odvolania žalobcu bola príslušná na konanie a rozhodovanie podľa § 179 ods.
1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. Preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Vranov nad Topľou v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne
a v súlade so zákonom . Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z.

účinnom d 01.08.2006 do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická
osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej
osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. V
odvolacom konaní bolo zistené, že Prešovský samosprávny kraj dňa 17.05.2006 rozhodnutím číslo
3585/2006/OZ-ORU povolil žalobkyni prevádzkovať zdravotnícke zariadenie - ambulanciu v odbore

chirurgia. Uvedené povolenie Prešovský samosprávny kraj zrušil rozhodnutím číslo 1981/2008/OZ-CIZ
zo dňa 11.03.2008 dňom 31.03.2008. Žalobkyňa predložila 04.04.2008 Sociálnej poisťovni, pobočka
Vranov nad Topľou registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského poistenia
a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, s dňom zániku týchto
poistení 31.03.2008. Podľa ustanovenia §3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej

starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“) v znení zákona č. 351/2005 Z.z.
účinného od 01.09.2005, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe. V zmysle ustanovenia §10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení zákona
č. 272/2007 Z.z. účinného od 01.07.2007 a zákona č. 653/2007 Z.z. účinného od 01.01.2008 do

31.05.2010 samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícky pracovníci v povolaní lekár,
zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny
pedagógamasér.Navýkon samostatnejzdravotníckejpraxesavyžadujelicencianavýkonsamostatnej
zdravotníckej praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z.. Samostatná zdravotnícka
prax je poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný

poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Licencia na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa
zákona č. 578/2004 Z.z. a zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely
sociálneho poistenia. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckemu pracovníkovi
v povolaní lekár vydáva Slovenská lekárska komora. Dňa 22.09.2005 bola žalobkyni Slovenskou

lekárskou komorou vydaná licencia č. L1A/PO/0481/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
v povolaní lekár, s dátumom vzniku 13.10.2005. Slovenská lekárska komora rozhodnutím číslo LZA/
PO/0481/05 rozhodla o zrušení licencie č. L1A/PO/0676/05 až ku dňu 14.12.2015. Podľa § 21 ods. 4
zákonač.461/2003Zz.vznenízákonač.310/2006Z.z.účinnéhood01.08.2006do31.12.2010,povinné
nemocensképoistenieapovinnédôchodkovépoisteniezanikávždysamostatnezárobkovočinnejosobe

uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení a samostatne zárobkovo činnej osobe
uvedenej v §5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať
oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť
samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v §5 písm. c/.

4. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 3
ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a podľa §5 písm. c/, § 21 ods 4 zákona č.461/2003 Z.z. v znení činnom do 31.12.2010 ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru o
dôvodnosti žaloby z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok jeho dôvodov .

5. Krajský súd v bode 60 uviedol, že súdna prax vo vzťahu k posudzovanej právnej problematike
je nejednotná, čo sa prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych
sporoch. Správny sú pri posudzovaní veci zohľadnil nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj
účel súvisiacej právnej úpravy a samotného nemocenského a dôchodkového postenia (primárne je ním
zabezpečenie lekárskej starostlivosti a finančného zabezpečenia občanov v nepriaznivých životných

situáciách), naplnenie ktorého v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom
na časový odstup zjavne nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovanej bola žalobkyňa pre účely
sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaná na základe rozhodnutia o
povolenie na poskytovanie prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia -ambulancie v odbore chirurgia
vydaného Prešovským samosprávnym krajom č. 3585/2006/OZ-ORU zo dňa 17.05.2006. Logickým
potom je záver, že zánikom tohto povolenia dňom 31.03.2008 na základe rozhodnutia Prešovským

samosprávnym krajom č. 1981/2008/OZ-CIZ zo dňa 11.03.2008 boli naplnené podmienky aj pre zánik
povinného poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Nebola súčasne dôvodná právna konštrukcia,
podľa ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpi“ iný dôvod povinného poistenia
spočívajúci v skutočnosti, že žalobkyňa v tom čase bola držiteľkou licencie L1A na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe. Správny sú mal za preukázateľne zistené, že Slovenská lekárska komora vydala

žalobkyni licenciu číslo L1A/PO/0481/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s dátumom vzniku
13. 10. 2005. Slovenská lekárska komora rozhodnutím číslo L1A/PO/0481/05 zrušila ku dňu 14.12.2015
žalobkyni licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/PO/0481/05 zo dňa 22.09.2005
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Z administratívneho spisu mal správny súd ďalej za
preukázané, že žalobkyňa sa odhlásila dňa 04.04.2008 odhláškou, registračným lisom fyzickej osoby z

povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 31.03.2008, pretože na základe rozhodnutia
prešovského samosprávneho kraja č. 1981/2008/OZ-CIZ zo dňa 11.03.2008 jej bolo zrušené povolenie
na poskytovanie prevádzkovania zdravotníckej ambulancie v odbore chirurgia. Úlohou správneho súdu
preto bolo posúdiť, či žalobkyňa mala status samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 31.03.2008.
Podľa názoru správneho súdu správne orgány nevenovali dostatočne dôslednú pozornosť riešeniu tejto

otázky. Žalovaná napriek skutočnosti, ktoré žalobkyňa v odvolaní namietala, sa nezaoberala podstatnou
námietkou a to, že dňa 04.04.2008 podala odhlášku do Sociálnej poisťovne, že prestala vykonávať
činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba k 31.03.2008. Nezaoberali sa tým, že žalobkyňa si
podala odhlášku do poisťovne dňa 04.04.2008 a vlastne až po 9 rokoch, t. j. dňa 01.06.2017, od
odhlásenia bolo vydané rozhodnutie prvostupňovým správnym orgánom, že jej poistenie nezaniklo

k 31.03.2008, ale zaniklo 30.06.2010. Podľa názoru správneho súdu zo zisteného skutkového stavu
nebolo možné vyvodiť správny právny záver, ktorý ani správne orgány a ani žalovaná vo svojom
rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože základná otázka v danom konaní nebola zodpovedaná.

6. K samotnej aplikácii ustanovenia §21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z .z. správny súd uviedol,

že k zániku poistenia podľa tohto ustanovenia dochádza len v prípade, ak by status samostatne
zárobkovo činnej osoby bol zachovaný, čo v danom prípade nebolo, pretože žalobkyni na základe
rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja z 11.03.2008 bolo žalobkyni zrušené povolenie na
poskytovanie prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore chirurgia. Správny súd
tak konštatoval, že po uvedenom čase žalobkyňa nevykonávala činnosť samostatne zárobkovo činnej

osoby,pretoženavykonávanietejtočinnostisavyžadovalooprávneniepovoleniesamosprávnehokraja,
ktoré už v čase od 31.03.2008 ako samostatne zárobkovo činná osoba nemala. Z týchto dôvodov
správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil
a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

7. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobkyni, ktorá bola v konaní
úspešná priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O jej výške rozhodne samostatným uznesením
vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia.

II.

8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.9. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

10. Konkrétne namietala, že krajský súd sa obmedzil iba na zúženú argumentáciu žalobcu, rozhodol
arbitrárne a nepresvedčivo, keď nesprávne posúdil právny názor o zániku povinného nemocenského
a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby.

11. Sťažovateľka poukázala na to, že podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2010 nadobudla status

samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z .z. v znení účinnom do
31.12.2010 každá fyzická osoba, ktorá mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného
predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na výkon ktorej je povinná mať oprávnenie
podľa osobitného predpisu. Uvedené ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do
31.12.2010 je formulované dostatočne jasne a zrozumiteľne tak, aby bez akýchkoľvek pochybností
vymedzilo okruh fyzických osôb, ktoré nadobudli na účely sociálneho poistenia status samostatne

zárobkovo činnej osoby. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako samostatne zárobkovo
činnej osoby, na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 nie je právne významné
či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva. Právne významná je len tá
skutočnosť, že dotknutá osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo
činnej osoby. Zákon č. 461/200 Z.z. v znení činnom do 31.12.2010 neustanovuje žiadne iné podmienky,

ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby.
Vznik a trvanie povinného poistenia je spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, a nie s jeho
realizáciou.

12. Predovšetkým zdôraznila, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm.

a)/ vykonávanej podľa §10 zákona č. 578/2004 Z.z., označovaná ako L1A na základe ktorej môžu
samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícky pracovníci, napríklad v povolaní lekár, logopéd,
psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá
držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa
§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010.

13. Sťažovateľka vychádzala z ustanovenia §3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. v z ktorého vyplýva,
že zdravotnícke povolanie sa nevykonáva len na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia, ktoré vydáva príslušný samosprávny kraj, ale aj v pracovnom pomere alebo v obdobnom
pracovnom vzťahu, na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§10) alebo na

základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. Taktiež z ustanovenia §4 zákona č.
578/2004 Z. z. vyplýva že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je nielen fyzická osoba alebo
právnická osoba, na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia
vydaného podľa osobitného predpisu, ale aj fyzická osoba na základe licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe alebo živnostenského oprávnenia vydaného podľa osobitného predpisu. Priamo zo

zákona č. 578/2004 Z. z. vyplýva, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A)
je oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom
zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ , alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení a
dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa §6 zákona č. 595/2003
Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

14. Sťažovateľka navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
III.

15. Žalobkyni bola kasačná sťažnosť doručená na vedomie dňa 02.04.2019.

IV.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/
SSP)preskúmalnapadnutýrozsudokkrajskéhosúdu spoluskonaním,ktorépredchádzalojehovydaniu

(§ 453 ods. 3 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel
k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovanej je potrebné vyhovieť.17. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení zákona č. 423/2020 Z. z., Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny
súd“) začne činnosť 1. augusta 2021.

18. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je
od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

19. Podľa § 11 písm. h) SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach.

20. Z vyššie citovaného vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu
na najvyšší správny súd vo všetkých „živých“ právnych veciach, t. j. veciach, ktoré neboli právoplatne
skončené na Najvyššom súde Slovenskej republiky k 01.08.2021 v agende správneho súdnictva, v

ktorých veciach bude ako súd kasačný, konať a rozhodovať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

21. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívnyspisžalovanejaprávnejúpravyzákonaosociálnompoistení kasačnýsúdzistil,žemedzi
účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo

povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2020 a nie 01.04.2010.

22. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s
prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy
uvedených právnych predpisov ako i právneho záveru Veľkého senátu formulovaného v jeho rozhodnutí

sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020, ktorý je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný,
postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné
zrušiť z nasledovných dôvodov:.

23. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c)

zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký
senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020. Ústavná
sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej
republiky uznesením č. k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke
statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle
§ 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc § 5
písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.,
§ 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z.

z., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval: ,,Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona
č. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm.
b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [ písm. c)].“

25. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.
ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č.
578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti
odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou LlC.

26. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.
ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia
na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b) ].

27. Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné

vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa
rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti,
ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na
výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.]a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného
zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv.
licenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej

praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je
podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je
žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie
L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.

28. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú
zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom
iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez
ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho
vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy
o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,

v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom
sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú
starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o
tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým
lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,

medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na
vykonávaniesamostatnejzdravotníckejpraxelekára-držiteľalicencieL1Anijakonesúvisí. Povoleniena
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho
zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre
vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané

na vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie
L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie,
nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním
licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po

tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.
29. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností
v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, je potrebné rozumieť
povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom,
čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej

zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti
(licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na
existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je
iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany
verejnejmociudržiteľalicencieL1Ažiadnyďalšíúkon(napr.povolenievykonávaťčinnosťukonkrétneho

poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere
u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska
lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako
fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4
písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie

povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo
alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti,
ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2010
- takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti

založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti
odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c)
zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B,
požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú

starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru
s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A
naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne
zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá budeprevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa § 12
ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s
licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z],

teda s tzv. licenciou LlC. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá
ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie
L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora
dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z.
Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov

licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje
žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú
zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom
iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu
nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením
podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať

činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ
licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona
č. 461/2003 Z. z.“.

30. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že

je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či
licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č.
548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm.
c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c)

zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A
považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie
zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je

súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na
základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne
zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
310/2006 Z. z.“

31. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 1Vs 3/2019, zo dňa 24.
novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenské poistenia a povinného dôchodkového poistenia
z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 3, § 227 ods.2, písm.
a/, § 228 ods.1, 2, 3, 7, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konštatoval: „Status

samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho
dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania
takého poistenia.“ V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže
byťpovinnepoistenýakoSZČOpodľa§5písm.c)zákonač.461/2003Z.z.,čiužnazákladelicencieL1A
alebo/aj ako fyzická osoba-držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho

zariadenia;súčasnemôžebyťpovinnepoistenýajakozamestnanec,prípadneajakoináSZČOuvedená
v § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

32. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje

ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

33. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru,
vktoromnavýkončinnostijepovinnýmaťoprávneniepodľaosobitnéhopredpisu(licenciuL1B),osobitne
upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

34. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej
v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v §5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie
podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne
zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

35. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch
dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z.

36. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie.

37. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku
pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To
znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom
lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A

zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228
ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a pobočke
Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť
samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva
činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).

38. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa
§ 21 ods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu -
odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.

39. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna
poisťovňavydalaanasvojejwebovejstránkezverejnilatlačivo„Vyhláseniesamostatnezárobkovočinnej
osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na
ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne
zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru,

t. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO
- odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.

40. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže

zaniknúť tromi spôsobmi:

- podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dňom 30. júna kalendárneho
roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou

zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo

- podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
platnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo

- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon
činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a)
a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „a“ tohto
zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru

nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.“

41. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, č. k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021, ktorým
odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k.
1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020, konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie

je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený
na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v
predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.“42 . O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné
uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne
poprel ich účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov

napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ
nesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na
podklade využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne
udržateľný.

43. Ústavný súd opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných
súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto
rozhodnutia), a preto ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory,
nemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže
zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii
najvyššieho súdu (m. m. IV. ÚS 426/2018).

44. Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu
príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej
istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného
právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru

veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta,
ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu
pozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v
predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich
zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v

zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný.

45. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky
postupnesalíšiacimirozhodnutiamiveľkéhosenátukolégiavinomzloženíjeeliminovanémechanizmom
prijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

46. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba
ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi
najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov.

Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by
vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie.

47. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

48. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami
sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia
označených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.“

49. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky je pre súdy záväzné.

50. Skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že žalobca aj po vydaní rozhodnutia č. j. 8623/2009/OZ dňa

16.12.2009 Žilinským samosprávnym krajom, ktorým bolo ku dňu 31.12.2009 vyhovené žiadosti žalobcu
o zrušenie povolenia na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia v odbore rádiológia
(vydané dňa 19.12.2006), bol naďalej držiteľkou licencie číslo: L1A/ZA/0422/05 vydanej Slovenskou
lekárskou komorou dňa 27.09.2005 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Zároveň
v konaní nebolo sporným, že žalobca v roku 2008 v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za

príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos
súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o
dani z príjmov).51. Je potrebné prisvedčiť sťažovateľke, že keďže ide vždy o príjem SZČO, nie je právne významné, či
tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a),
príp. písm. b) alebo d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010.

52. Sťažovateľka tiež správne poukázala na to, že podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení, podľa ktorého preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a
na zánik sociálneho poistenia, je povinný poistenec.

53. Kasačný súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že v danom prípade žalobkyňa ukončila podnikanie
u ohlasovanej živnosti dňom 31.03.2008, mala na účely sociálneho poistenia právne postavenie
samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 31.03.2008, pretože mala naďalej platné oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe v povolaní lekár (licencia L1A) aj po 31.03.2008. Tak, ako to z vykonaného dokazovania vyplynulo,
o zrušení licencie L1A/Po/0686/05 rozhodla Slovenská lekárska komora až ku dňu 14.12.2015.

54. V danom prípade k zániku povinného poistenia žalobcu došlo najskôr až dňom 31. decembra
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s
inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok

vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, keď
tomuto dňu nepredchádzal zánik (vtedy stále platnej) licencie L1A a ani vyhlásenie žalobkyne, že od
vzniku pracovného pomeru už nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť.

55. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch dospela k záveru, že žalobcovi ako samostatne

zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie až dňa
330.06.2010, a nie dňa 31.03.2008, rozhodla správne a v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého
senátu Najvyššieho súdu SR v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR.

56. Žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby

v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zároveň bola naplnená formálna
aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka
nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku
prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným
poskytovateľom alebo na inom mieste. Tvrdenie žalobkyne, že licenciu L1A nevyužívala neznamená

reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť,
ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.

57. Keďže právna podstata žalobných námietok žalobkyne a kasačných námietok, ktoré žalovaná
uviedla vo svojej kasačnej sťažnosti korešponduje právnym otázkam, ktorými sa veľký senát správneho
kolégia najvyššieho súdu vo svojom rozhodnutí (1Vs/3/2019) dôsledne zaoberal, kasačný súd na
tieto argumenty už duplicitne v podrobnostiach nereflektoval a považoval ich za zodpovedané práve
poukazom na uvedenie relevantných častí rozhodnutia veľkého senátu v odôvodnení tohto rozhodnutia.

58. S poukazom na vyššie uvedené, kasačný súd považuje za nesprávny právny záver krajského
súdu, že pre zánik sociálneho poistenia v zmysle §21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. je relevantný
zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby v spojení so zánikom oprávnenia na výkon alebo

prevádzkovanie činnosti uvedenej v §3 ods. 1 písm. b/ a odsek 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pričom
na príjem sa neprihliada.

59.ZdôvodovuvedenýchvyššiekasačnýsúdrozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.5Sa/2/2018-65

zo dňa 18.12.2018 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom krajský
súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).60. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je riadny prípustný opravný prostriedok