Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 22, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 33Dz/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9621200120
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200120.2

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy
Takáčovej, PhD. a sudcov Mgr. Kristíny Babiakovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v
právnej veci disciplinárneho konania vedeného na návrh ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky,
Račianska 71, 813 11 Bratislava proti disciplinárne obvinenej: JUDr. A. D., narodenej dňa X. O. XXXX,
bytom K. XXX, XXX XX K. D., sudkyni Okresného súdu E., pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods.

1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
vedenej pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 31D/21/2021; v konaní o
oznámení zaujatosti sudcu disciplinárneho senátu 31D Mgr. Michala Novotného, takto

r o z h o d o l :

Sudca disciplinárneho senátu 31D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Mgr. Michal
Novotný nie je vylúčený z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na
Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 31D/21/2021 podľa § 4 a § 24 ods. 2 zákona

č. 432/2021 Z. z. disciplinárny súdny poriadok.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Dňa 24. augusta 2021 bol Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší
správny súd“) doručený disciplinárny návrh ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti

disciplinárne obvinenej JUDr. A. D., sudkyni Okresného súdu E.Á. pre disciplinárne previnenie
podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Podľa rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na kalendárny
rok 2021 bola vec elektronickou podateľňou Najvyššieho správneho súdu pomocou technických
a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo spravodlivosti“) pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu 31D v zložení:

predsedníčka disciplinárneho senátu JUDr. Zdenka Reisenauerová, sudcovia disciplinárneho senátu
Mgr. Michal Novotný a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD. a prísediace sudkyne disciplinárneho senátu JUDr.
Martina Jánošíková, PhD. a JUDr. Diana Treščáková, PhD. Veci bola pridelená sp. zn. 31D/21/2021.

2. Dňa 17. júna 2022 sudca disciplinárneho senátu - Mgr. Michal Novotný (ďalej len „sudca Novotný“)
podal oznámenie o možných dôvodoch zaujatosti sudcu podľa § 24 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z.z.

o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) (ďalej aj ako „DSP“).

3. Vo svojom oznámení uviedol, že od 1. júna 2020 do 1. augusta 2021 vykonával funkciu štátneho
tajomníka ministerstva spravodlivosti. Disciplinárny návrh v predmetnej veci bol vypracovaný až po jeho
odchode z funkcie štátneho tajomníka (čo potvrdilo aj ministerstvo spravodlivosti), pričom nemal podľa

Organizačného poriadku ministerstva spravodlivosti účinného od 1. júla 2020 do 1. augusta 2020 (ďalej
len „Organizačný poriadok“) riadiace kompetencie vo vzťahu k Sekcii dohľadu, ktorá zodpovedala zaagendu súvisiacu s agendou disciplinárnych konaní sudcov. Táto sekcia podliehala priamej riadiacej
pôsobnosti ministerky spravodlivosti (čl. 16 písm. h) Organizačného poriadku).

4. Sudca Novotný zastáva názor, že je z pohľadu dôvodov potenciálnej zaujatosti potrebné odlišovať
situáciu, ak je osoba, ku ktorej má sudca vzťah, účastníkom konania osobne od situácie, ak je len
reprezentantom úradu alebo orgánu, ktorý je účastníkom konania (obdobne tiež uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 308/2014). V predmetnom disciplinárnom konaní v tomto
zmysle nie je účastníčkou konania osobne Mgr. Mária Kolíková. Okrem toho zdôraznil, že jeho vzťah

s Mgr. Kolíkovou nikdy neprekročil profesionálne a kolegiálne hranice. Pred vymenovaním do funkcie
sa s ňou nepoznal. Do funkcie štátneho tajomníka ho vymenovala vláda potom, čo takmer 6 rokov
vykonával funkciu sudcu na okresnom a krajskom súde. Po ukončení prerušenia výkonu funkcie sudcu
(dňa 2. augusta 2021) a preložení na Najvyšší správny súd (dňa 20. augusta 2021) neexistoval medzi
sudcom Novotným a Mgr. Máriou Kolíkovou žiadny hierarchický a ani iný vzťah, s touto sa bližšie nestýka
ani osobne a ani pracovne. Sudca Novotný s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 33Dz/7/2022 zo dňa 28. februára 2022 či sp. zn. 33Dz/9/2022 zo dňa 25.
apríla 2022 zastával názor, že vyššie uvedené okolnosti nepredstavujú dôvody pre jeho vylúčenie.

5. Dňa 15. júna 2022 sa sudca Novotný dozvedel o tom, že uznesením sp. zn. 32Dz/10/2022
zo dňa 9. júna 2022 bol vylúčený z vykonávania úkonov vo veci sp. zn. 31D/16/2021, a to na

základe jeho pôsobenia ako štátneho tajomníka, resp. z dôvodu vzťahu založeného k navrhovateľke -
ministerke spravodlivosti, i keď s odlíšením na konkrétnych skutkových okolnostiach od prípadov sp. zn.
33Dz/9/2022 zo dňa 25. apríla 2022 a sp. zn. 33Dz/7/2022 zo dňa 28. februára 2022. Tvrdené dôvody
odlišnosti však pre sudcu Novotného boli prekvapivé a nepochopiteľné. Sudca Novotný s odkazom
na uznesenie sp. zn. 32Dz/10/2022 zo dňa 9. júna 2022 konštatuje možný dôvod jeho zaujatosti v

disciplinárnych veciach navrhovateľky ministerky spravodlivosti a žiada o posúdenie, či je alebo nie je
vylúčený z vykonávania úkonov disciplinárneho konania sp. zn. 31D/21/2021.

II.

6. Najvyšší správny súd podľa § 24 ods. 2 DSP, § 31 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného
poriadku (ďalej len „Trestný poriadok“) v spojení s § 4 DSP posúdil oznámenie zaujatosti sudcu
senátu 31D Mgr. Michala Novotného vzhľadom na jeho pomer k účastníkom disciplinárneho konania
- konkrétne k navrhovateľke, ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky. Stál pred otázkou, či pri
zohľadnení rozhodovacej činnosti najvyššieho správneho súdu vo veciach sp. zn. 33Dz/9/2022 a sp. zn.

33Dz/7/2022 v spojení s uznesením sp. zn. 32Dz/10/2022 zo dňa 9. júna 2022 možno v prejednávanej
veci identifikovať také relevantné okolnosti, ktoré by poukazovali na vzťah sudcu k navrhovateľke takej
intenzity, že by vzbudzovali pochybnosti o jeho nezaujatosti, a teda odôvodňovali jeho vylúčenie z
rozhodovania.

7. Podľa § 4 DSP, ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na disciplinárne
konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o základných zásadách trestného
konania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb, o obhajcovi, o úkonoch trestného konania,
o dokazovaní, o rozhodovaní súdu, o hlavnom pojednávaní, o odvolaní, o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu, o obnove konania a o trovách trestného konania.

8. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý sa podľa § 4 DSP použije aj v disciplinárnom konaní,
je z vykonávania úkonov disciplinárneho konania vylúčený sudca, u ktorého možno mať pochybnosť o
nezaujatosti pre jeho pomer k (okrem iného) osobám, ktorých sa úkon priamo týka. Pomerom sudcu
k osobám uvedeným v cit. ustanovení sa rozumie jeho vzťah k niektorej z uvedených osôb, ktorý

môže vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Za takýto vzťah treba považovať najmä príbuzenský a
rodinný pomer, no okrem toho môže ísť aj o priateľstvo. Pri posudzovaní, či tento pomer zakladá alebo
nezakladá pochybnosti o nezaujatosti, nie je rozhodujúce subjektívne presvedčenie sudcu. Podstatné
je, či oznámené skutočnosti sú objektívne spôsobilé takéto pochybnosti vyvolať.

9. Podľa § 24 ods. 1 DSP, ak nastanú okolnosti, ktoré môžu zakladať dôvod zaujatosti predsedu
disciplinárneho senátu, sudcov disciplinárneho senátu, prísediacich alebo sudcov senátu, ktorý
rozhoduje o odvolaní proti disciplinárnemu rozhodnutiu, môže navrhovateľ, disciplinárne obvinený alebo
jeho obhajca namietať ich zaujatosť. Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní,odkedy sa dotknutý subjekt o dôvodoch zaujatosti dozvedel; na neskôr oznámenú námietku zaujatosti
sa neprihliada.

10. Najvyšší správny súd pri svojom rozhodovaní vychádza z toho, že o pomere k účastníkovi alebo
k zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa
zakladá na príbuzenstve, či iných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich
zástupcom.Jehonestrannosťtrebaskúmaťzdvochhľadísk,atozosubjektívnehohľadiskanestrannosti,
t.j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho

hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie
akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť
sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu
pre ľudské práva z 1. októbra 1982).

11. Pre vylúčenie alebo nevylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú teda

subjektívne pocity, resp. domnienky účastníka konania, z dôvodu ktorých tvrdí, že má pochybnosti
o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci, ako aj je nepostačujúci subjektívny názor
konajúceho sudcu, že sa (ne)cíti byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie mu pridelenej veci.

12. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať aj z objektívnych okolností

podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k ich
zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní a
rozhodnutí v mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti. Na druhej strane k
záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie
sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom,

pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných
skutočností (tzv. teória zdania). Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich
zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude
môcť rozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle a nestranne.

13. Ako vyplýva z doterajšej rozhodovacej činnosti najvyššieho správneho súdu v uzneseniach sp. zn.
33Dz/7/2022 zo dňa 28. februára 2022 a sp. zn. 33Dz/9/2022 zo dňa 25. apríla 2022 „dôvod na vylúčenie
sudcu nezakladá sama o sebe skutočnosť, že sudca Mgr. Michal Novotný pôsobil v rôznych právnických
profesiách od roku 2014 do 20. augusta 2021, kedy sa stal sudcom Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky a že u neho nastal bezprostredný prechod z výkonu funkcie štátneho tajomníka do
výkonu funkcie na najvyššej súdnej inštancii. Samotná skutočnosť, že sudca disciplinárneho senátu bol
štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti podľa názoru najvyššieho správneho súdu bez ďalšieho
nemôže zakladať dôvod na vylúčenie sudcu. Aj v uvedenom prípade je totiž nevyhnutné skúmať vzťah
sudcu k veci alebo osobám zúčastneným na konaní. K tomu, aby bol aj v takomto prípade dôvod na

vylúčenie sudcu je preto nutná existencia ďalších relevantných okolností, ktoré by vzťah sudcu voči
disciplinárne obvinenému alebo k veci zmenili natoľko, že by z neho bolo možné vyvodiť legitímne
pochybnosti o jeho nestrannosti... Ak nezakladajú vždy objektívnu pochybnosť o nezaujatosti sudcu
vzťahy priateľské či kolegiálno-priateľské (napr. bod 8 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky zo dňa 12.4.2018, čj. Nao 55/2018- 47 a tam citovaná judikatúra), platí to o to viac preto pre

vzťahčistopracovný“.Suvedenýmzáveromsasúdvplnomrozsahustotožňujeajvprejednávanejvecia
uzatvára, že samotná skutočnosť, že sudca Novotný bol štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti
bez ďalšieho nemôže zakladať dôvod na jeho vylúčenie. Pre jeho prípadné vylúčenie je nutná existencia
ďalších relevantných okolností, ktoré by vzťah sudcu k navrhovateľke zmenili natoľko, že by z neho bolo
možné vyvodiť legitímne pochybnosti o jeho nestrannosti.

14. Uznesením najvyššieho správneho súdu sp. zn. 32Dz/10/2022 zo dňa 9. júna 2022 súd vzhliadol
okrem skutočnosti, že sudca Novotný bol štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti, aj ďalšie
podľa neho relevantné okolnosti, ktoré odôvodňovali jeho vylúčenie z prejednávania veci. Ako primárnu
relevantnú skutočnosť súd v tomto uznesení označil, že sudca Novotný by mal rozhodovať aj o návrhu

predsedu Najvyššieho súdu SR, ktorý bol podaný aj na základe záverov spoločného stretnutia s
ministerkou spravodlivosti SR a s predsedom Súdnej rady SR, dňa 30. októbra 2020, teda preukázateľne
v čase keď bol vo funkcii štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti SR sudca Novotný (bod
23). Túto skutočnosť podporil aj tým, že (i) vo funkcii štátneho tajomníka participoval na koncipovanídisciplinárnych návrhov, (ii) vykonával vysokú štátnu funkciu, (iii) zvýšený akcent vyžaduje aj osoba
disciplinárne obvinenej, ktorá vykonáva funkciu sudkyne Najvyššieho súdu SR a (iv) môže mať dopad
na kariérny postup disciplinárne obvinenej.

15. Zohľadniac vyššie uvedené, najvyšší správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci sudca Novotný
nepoukazoval na naplnenie subjektívneho hľadiska jeho nestrannosti, keďže sa sám v prejednávanej
veci necíti byť nezaujatý. Z objektívneho hľadiska preto najvyšší správny súd, zohľadniac rozhodovaciu
činnosť súdu v obdobných veciach, skúmal, či v prejednávanej veci existujú také relevantné okolnosti,

ktoré by vzťah sudcu Novotného k navrhovateľke posúvali do takej roviny, ktorá už vzbudzuje
pochybnosti o jeho nezaujatosti.

16. Pred skúmaním konkrétnych okolností považuje tiež senát za potrebné uviesť, že navrhovateľka
v predmetnom disciplinárnom konaní nevystupuje ako fyzická osoba, ale ako vrcholný reprezentant
ústredného orgánu štátnej správy na úseku justície. Jej postavenie ako navrhovateľky v disciplinárnom

konaní nie je autonómne, ale - naopak - je inštitucionálne prepojené práve na funkciu, ktorú vykonáva,
resp. zastáva. Uvedené je bez ďalšieho podporené tým, že prípadná zmena v osobe ministra
spravodlivosti kedykoľvek v budúcnosti bude ex lege viesť k zmene subjektu oprávneného konať aj vo
veci disciplinárne obvinenej, a to bez potreby realizácie akéhokoľvek osobitného procesného úkonu zo
strany disciplinárneho senátu, ktorý vo veci koná.

17. V prejednávanej veci ide o návrh navrhovateľky proti disciplinárne obvinenej sudkyni, ktorý bol
podaný dňa 24. augusta 2021. Najvyšší správny súd preto konštatuje, že v posudzovanom prípade
(i) návrh nebol podaný v čase, keď bol sudca Novotný štátnym tajomníkom, (ii) nepreukázala sa
žiadna ingerencia sudcu Novotného do prejednávaného prípadu ani pred ukončením funkcie štátneho

tajomníka, (iii) sudca nemá žiaden vzťah s navrhovateľkou po ukončení jeho funkcie dňa 1. augusta
2021 a (iv) návrh je podaný proti sudkyni okresného súdu (porovnaj uznesenie sp. zn. 32Dz/10/2022).
Z toho dôvodu najvyšší správny súd (s ohľadom najmä na uznesenie sp. zn. 32Dz/10/2022 zo dňa 9.
júna 2022) nemusel ďalej preskúmavať prípadnú relevanciu okolností odôvodňujúcich vylúčenie sudcu
Novotného, keďže žiadne v prejednávanom prípade neexistujú. Navyše žiaden z účastníkov konania

nenamietal zaujatosť sudcu Novotného s poukazom na konkrétne relevantné okolnosti a tie neuviedol
ani sudca Novotný. Vzhľadom na to, že prejednávanej veci je jedinou skutočnosťou, ktorá poukazuje
na vzťah sudcu Novotného k navrhovateľke, jeho pôsobenie vo funkcii štátneho tajomníka, najvyšší
správny súd v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou, toto ako samostatný dôvod na jeho
vylúčenie nevzhliadol.

18. Keďže v posudzovanom prípade, okrem skutočnosti, že sudca Novotný bol štátnym tajomníkom
ministerstva spravodlivosti, neexistujú ďalšie relevantné okolnosti, ktoré by poukazovali na taký vzťah
sudcu k navrhovateľke, že by z neho bolo možné vyvodiť legitímne pochybnosti o jeho nestrannosti,
najvyšší správny súd rozhodol, že sudca Novotný nie je vylúčený z vykonávania úkonov disciplinárneho

konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 v
spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.