Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 29, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 33Dz/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9622200125
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200125.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej
a sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka, v disciplinárnej
veci proti disciplinárne obvinenému: JUDr. T. L., sudca B. U. U. G., pre disciplinárne previnenie podľa §
116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v konaní o oznámení sudcu Mgr. Michala Novotného o jeho

zaujatosti v konaní vedenom pod sp. zn. 31Dz/11/2022, takto

r o z h o d o l :

Sudca Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Mgr. Michal Novotný je vylúčený z konania
vedeného Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 31Dz/11/2022 podľa § 4, § 24
ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) a § 31 ods. 1 zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v účinnom znení.

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní o námietke zaujatosti vedenom Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej
len „najvyšší správny súd“) pod sp. zn. 31Dz/11/2022 sudca najvyššieho správneho súdu Mgr. Michal
Novotný, zaradený účinným Rozvrhom práce najvyššieho správneho súdu na rok 2022 do senátu
31D, prejednávajúceho a rozhodujúceho aj veci zapísané do registra 31Dz, podaním zo dňa 22.
júna 2022 označeným ako „Oznámenie možných dôvodov vylúčenia“ oznámil najvyššiemu správnemu

súdu možné dôvody týkajúce sa jeho vylúčenia resp. skutočnosti, pre ktoré by bolo možné mať
pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vo svojom oznámení poukázal na skutočnosť, že v období od 1. júna
2020 do 1. augusta 2021 vykonával funkciu štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky. Sudca Mgr. Michal Novotný vo svojom oznámení ďalej uviedol, že „ ...odporučil ministerke
spravodlivosti, aby podala disciplinárny návrh proti disciplinárne obvinenému. Táto okolnosť podľa
§ 31 ods. 1 Tr. por. zakladá môj pomer k prejednávanej disciplinárnej veci.“. Nad rámec vyššie

uvedenéhosudcaMgr.MichalNovotnýpoukázalnaskutočnosť,žepredmetom,oktorommározhodovať
senát 31Dz nie je samotný disciplinárny návrh, ale otázka týkajúca sa pochybností o nepredpojatosti
členov disciplinárneho senátu rozhodujúceho disciplinárnu vec. Poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. 0. ÚS 1/2013 konštatujúc podobnosť s
prejednávanou vecou.

2. Disciplinárne konanie vo veci sudcov procesne upravuje zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom
poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(disciplinárny súdny poriadok) s čiastočnou subsidiaritou zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) (§ 4 disciplinárneho súdneho poriadku),
pričom podľa predmetného ustanovenia sa na konania podľa disciplinárneho súdneho poriadku vzťahujú
aj ustanovenia Trestného poriadku o vylúčení súdu a iných osôb, a to v prípade „ak tento zákon

[rozumej disciplinárny súdny poriadok] neustanovuje inak a ak to povaha veci pripúšťa“ a ustanovenie
§ 4 disciplinárneho súdneho poriadku zároveň definuje aplikáciu ustanovení Trestného poriadku„primerane“. Najvyšší správny súd teda oznámenie dôvodov vylúčenia sudcu Mgr. Michala Novotného
preskúmal primerane aplikujúc ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku.

3. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku je z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší
súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť
o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k
obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto

konaní.

4. Najvyšší správny súd preskúmal oznámenie sudcu Mgr. Michala Novotného a celý podkladový
materiál. Jeho právomoc pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 24 ods. 2 disciplinárneho súdneho
poriadku. Po vecnom posúdení prišiel k záverom, ktoré bližšie odôvodňuje v nasledovnom texte.

5. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pre vylúčenie
sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci je rozhodné, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k
veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom (resp. iným osobám alebo dotknutým orgánom), pochybnosti
o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností.
Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom

prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska
nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie
akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť
sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení
subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno

usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa
nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy,
ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje.
Vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci je nutné spájať nielen so skutočne preukázanou
zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď. tiež zásady prijaté

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko, podľa ktorých
spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must
not only be done, it must also be seen to be done")].

6. V prejednávanej veci sudca Mgr. Michal Novotný oznámil dôvody svojej zaujatosti vo vzťahu k

disciplinárnej veci, ktorá s prejednávanou vecou bezprostredne súvisí. Dôvody svojej zaujatosti teda
obsahovo vymedzil svojim pomerom k disciplinárnej veci. Z jeho podania je zrejmé, že ním uvádzaným
skutočnostiam subjektívne prikladá taký význam, ktorý by zakladal dôvod jeho vylúčenia z vykonávania
úkonov predmetného disciplinárneho konania.

7. Z oznámenia sudcu Mgr. Michala Novotného vyplýva, že jeho pomer k disciplinárnej veci
disciplinárne obvineného má charakter kvalifikovaného vzťahu, keďže sudca Mgr. Michal Novotný
predmet disciplinárneho konania v skutkovej a právnej rovine nielen pozná, ale ho aj posudzoval a
vyjadrilknemusvojpostoj.Jehopostojkvecibolnáslednereflektovanýjednakdozneniadisciplinárneho
návrhu (ako uvádza sudca Mgr. Michal Novotný: „ ...som odporučil ministerke spravodlivosti, aby

podala disciplinárny návrh proti disciplinárne obvinenému.“) jednak zrejme do samotnej skutočnosti, že
ministerka spravodlivosti predmetný disciplinárny návrh podala.

8. S ohľadom na uvedené je neprípustné, aby sudca rozhodoval o námietke zaujatosti vznesenej
disciplinárne obvineným, vo vzťahu ku ktorého (ministerkou spravodlivosti tvrdenému) disciplinárnemu

previneniu sa sudca Mgr. Michal Novotný skôr vyjadroval, resp. podanie disciplinárneho návrhu
skôr odporúčal. Vzhľadom na uvedené u sudcu Mgr. Michala Novotného možno mať pochybnosti o
nezaujatosti pre jeho pomer k veci.

9. V súvislosti s rozhodnutím ústavného súdu sp. zn. 0. ÚS 1/2013, na ktoré sudca Mgr. Michal Novotný

vo svojom podaní upozornil, najvyšší správny súd poukazuje na odlišnosti s prejednávanou vecou. V
označenej veci ústavný súd aplikoval „reštriktívny výklad relevantných ustanovení právnych predpisov
regulujúcich vylúčenie sudcov“ z dôvodu výnimočnej situácie spočívajúcej v paralýze rozhodovacej
činnosti ústavného súdu v dôsledku vznesených námietok predpojatosti. Ostatne sám ústavný súdoznačil túto situáciu za jedinečnú konštatujúc, že ide o „prvé prípady v histórii ústavného súdu“. Ústavný
súd ďalej poukázal na špecifiká posudzovania námietok voči sudcom ústavného súdu a s odkazom
na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 76/99 uviedol, že „ ...námietka zaujatosti sudcu v konaní pred ústavným

súdom môže mať závažnejšie právne účinky ako námietka zaujatosti sudcu v konaní pred orgánom
všeobecného súdnictva.“. V neposlednom rade najvyšší správny súd poukazuje na skutočnosť, že vo
veci sp. zn. 0. ÚS 1/2013 ústavný súd rozhodoval o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom voči
sudcom ústavného súdu (ktorou sa sťažovateľ domáhal vylúčenia sudcov ústavného súdu) a teda
nerozhodoval o podaní týchto sudcov, ktorým by oznamovali skutočnosti zakladajúce dôvod vylúčenia

tak, ako to bolo v prípade sudcu Mgr. Michala Novotného.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel Najvyšší správny súd k záveru, že skutočnosti, ktoré sudca
Mgr. Michal Novotný uviedol vo svojom oznámení zakladajú dôvod jeho vylúčenia podľa § 31 ods. 1
Trestného poriadku v spojení s ustanovením § 4 disciplinárneho súdneho poriadku a preto rozhodol
tak, že ho podľa § 24 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku vylúčil z vykonávania úkonov konania

vedeného na najvyššom správnom súde pod sp. zn. 31Dz/11/2022.

11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu (v zložení podľa § 24 ods. 2 disciplinárneho
súdneho poriadku) v pomere hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.