Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sž/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015010085
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:9015010085.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD.,
v právnej veci žalobcu: O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 47 259
116, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, so sídlom
Továrenská 7, P. O. BOX 40, 828 55 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu
žalovaného č. 302/PÚ/2015 zo dňa 7. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodnutie žalovaného č. 832/OŠDBB/2015 zo dňa 14. júla
2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- eur titulom zaplateného
súdneho poplatku v lehote do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Úvodné ustanovenia

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.12.2015, doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa
15.12.2015, domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia predsedu Úradu pre reguláciu elektronických

komunikácií a poštových služieb č. 302/PÚ/2015 zo dňa 07.10.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým rozklad žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie žalovaného, odboru štátneho dohľadu č. 832/
OŠDBB/2015 zo dňa 14.07.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Predmetom rozhodnutia bolo
uloženie pokuty podľa § 73 ods. 1 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
(ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), vo výške 10.000,- EUR za nesplnenie povinností žalobcom,
špecifikovaných vo výroku v bodoch 1. a 2. rozhodnutia.

II.
Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalovaný, odbor štátneho dohľadu,
krajské pracovisko Banská Bystrica, doručil žalobcovi dňa 04.06.2015 oznámenie č. 640/OŠDBB/2015
zo dňa 02.06. 2016, ktorým žalobcovi oznámil, že začal správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa
§ 73 ods. 1 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z., a to z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky uvedené

v čl. IV bod 2. ods. 1, 2, 3, 5 a 7 Všeobecného povolenia č. VP 1/2014 na poskytovanie elektronických
komunikačnýchsietíaleboelektronickýchkomunikačnýchslužieb(ďalejlen„VP1/2014“).Vpredmetnom
oznámení bol žalobca oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie, ako aj o práve nazerať do spisu a
vyjadriť sa k jednotlivým podkladom, a to v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia.3. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 14.07.2015 žalovaný, odbor štátneho dohľadu rozhodol, že podľa
§ 73 ods. 1 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. ukladá žalobcovi pokutu vo výške 10.000,- eur za to, že:

- nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z čl. IV bod 2. ods. 1 VP 1/2014: „Podnik je povinný zverejňovať
informácie podľa odsekov 2, 3, 5 a 7 v zrozumiteľnej, ľahko dostupnej a presnej podobe, a to najmä
na svojom webovom sídle. Informácie musia byť transparentné, primerané, aktuálne a dostupné cez
odkaz z titulnej stránky webového sídla“, pretože informácie neboli podľa zistení žalovaného dostupné
cez odkaz z titulnej stránky webového sídla V. žalobcu dňa 26.02.2015 a dňa 13.03.2015 (ďalej aj „prvý

skutok“);
- nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z čl. IV bod 2. ods. 2 písm. f/ VP 1/2014 (druhy ponúkaných
servisných služieb) v spojení s čl. IV bod 2. ods. 1 VP 1/2014, pretože zverejnil nesprávnu a nepresnú
informáciu o druhoch ním ponúkaných servisných služieb tým, že na V., kde boli 26.02.2015 a
13.03.2015 dostupné informácie podľa z čl. IV bod 2. ods. 2 písm. f/ VP 1/2014 (druhy ponúkaných
servisných služieb) bolo uvedené: „6. Druhy ponúkaných servisných služieb (Aktuálne kontaktné

údaje na servisné služby poskytované spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. nájdete na stránke V.“ a na
odkazovanej stránke neboli uvedené ponúkané servisné služby, boli na nej uvedené len kontakty pre
telefonický, poštový a osobný styk (ďalej aj „druhý skutok“).

4. Výšku pokuty žalovaný odôvodnil individuálnymi okolnosťami prípadu, keď poukázal na závažnosť

konania, ktoré malo vplyv na všetkých účastníkov, ktorí majú so žalobcom uzatvorenú zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, pretože títo nemali predmetné informácie dostupné cez odkaz z titulnej
stránkywebovéhosídlažalobcu,pričompočetaktívnychSIMkarietk30.06.2014bol1607.463.Rovnako
poukázal na absorpčnú zásadu. Žalovaný uložil pokutu na spodnej hranici zákonnej sadzby, pretože
žalobca v prvom skutku mal požadované informácie dostupné cez odkaz V., nedostatky odstránil a

nebola mu v predchádzajúcom období uložená pokuta za predmetný alebo iný správny delikt. Žalovaný
je presvedčený, že uložená pokuta nemôže byť likvidačná, nakoľko predstavuje cca 0,005% z ročných
tržieb žalobcu za rok 2014.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v zmysle ktorého má za to, že si splnil

povinnosť zverejňovať informácie v zrozumiteľnej, ľahko dostupnej a presnej podobe, pretože pojem
„dostupné cez odkaz z titulnej stránky“ nedefinuje počet klikov, ktoré musí užívateľ vykonať, aby sa k
informáciám dostal.

6. Predseda žalovaného v napadnutým rozhodnutím rozklad v celom rozsahu zamietol prvostupňové

rozhodnutie potvrdil. Žalovaný konštatoval, že žalobca neuviedol, ktorá webová stránka je jeho titulnou
stránkou, preto vychádzal z toho, že všetky ostatné požadované informácie sú dostupné priamo na
stránke V., resp. cez odkaz z tejto stránky a táto doména bola registrovaná na žalobcu. Predseda
žalovaného uviedol, že z jednotného čísla v pojme „cez odkaz z titulnej stránky“ vyplýva, že sa nejedná o
viacakojedenodkazztitulnejstránky.Vdanomprípadesaužívateľ kliknutímcezodkazztitulnejstránky

nedostalkpredmetnýminformáciám,alelenkďalšejpodstránkesodkazom.Vykonanieniekoľkoďalších
kliknutí žalovaný nepovažuje za naplnenie povinnosti zverejňovať informácie v ľahko dostupnej podobe.

III.

Žalobné dôvody

7. Žalobca žalobou podanou na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 15.12.2015 žiadal o preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca v petite žaloby navrhoval, aby súd vydal rozsudok v
znení: „Súd zrušuje rozhodnutie predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových

služieb, č. rozhodnutia 302/PÚ/2015 zo dňa 07. októbra 2015, ktorým rozhodol o rozklade žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, v celom rozsahu. Úrad pre reguláciu elektronických
komunikácií a poštových služieb Slovenskej republiky je povinný vrátiť žalobcovi sumu vo výške 10.000
Eur na účet žalobcu..., a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o žalobe žalobcu.
Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi náhradu trov konania.“

8. Žalobca v žalobe v časti právnej argumentácie uviedol, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho
konania, za ktoré by bol žalovaný oprávnený uložiť mu sankciu podľa zákona č. 351/2011 Z.z. a zákona
č 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v platnom znení (ďalej len „Správny poriadok“).Uplatneniezodpovednostizasprávnydeliktmusíbyťpodmienenénaplnenímznakovskutkovejpodstaty,
tiež všeobecnými znakmi správneho deliktu, ktoré vyplývajú zo zákona, pričom uvedené znaky v
napadnutom rozhodnutí podľa žalobcu absentujú.

9. Žalobca sa ohradil voči výkladu pojmu „cez odkaz z titulnej stránky“ žalovaným v napadnutom
rozhodnutí. Uviedol, že v čase kontroly boli všetky predmetné informácie poskytnuté, a to cez odkaz
z jeho titulnej webovej stránky. Je toho názoru, že VP 1/2014 neuvádza, ako majú byť informácie
zoskupené ďalej, len uvádza, že majú byť dostupné cez odkaz z titulnej stránky, t.j. neuvádza počet pod-

odkazov, resp., počet klikov, ktoré musí užívateľ urobiť, aby sa k predmetným informáciám po otvorení
odkazu z titulnej stránky dostal. Tiež poukázal na to, že odkaz na titulnej stránke bol len jeden, ale po
otvorení odkazu na titulnej stránke musel užívateľ kliknúť len dvakrát. Informácie tak boli podľa žalobcu
ľahko dostupné.

10. Žalobca namietal, že výklad ustanovení z čl. IV bod 2. ods. 1 VP 1/2014 a čl. IV bod 2. ods. 2 písm.

f/ VP 1/2014 bol extenzívny. Poukázal tiež na to, že aj iná spoločnosť tieto pojmy vykladala rovnako
ako žalobca. K pojmu „servisné služby“ uviedol, že ich mal žalovaný definovať už pri vydaní VP 1/2014,
pretože žalobca mal v čase vykonania administratívnej kontroly uvedené servisné služby na hlavnej
stránke pod odkazom „Služby“ a všetky obdobné kontakty boli uvedené pod odkazom „Kontakty“.

11. Žalobca tiež namietal, že odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozsudku nie sú dostatočné
a presvedčivé, pretože sa žalovaný nezaoberal všetkými jeho tvrdeniami. Tiež uviedol, že žalovaný
nedostatočne odôvodnil pojmy, ktoré môžu byť vnímané nejednoznačne.

12. Žalobca ďalej argumentoval tým, že vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný porušil viacero

základných zásad podľa zákona č. 351/2011 Z.z. a Správneho poriadku, pretože tento nepostupoval
v súlade s viacerými zásadami najmä zásadou zákonnosti, súčinnosti, efektívnosti, primeranosti a
odôvodnenosti (§ 11 ods. 1 citovaného zákona). Namietal, že napadnuté rozhodnutie pri výklade pojmov
„cez odkaz z titulnej stránky“ a „servisné služby“ žalovaným je svojvoľný, v rozpore s právnou istotou
a zásadou zákonnosti.

13. V závere správnej žaloby žalobca poukázal na to, že prvostupňový správny orgán nerozhodol v
lehote 30 dní od začatia konania. Nesúhlasil s argumentáciou v napadnutom rozhodnutí, že prípad bol
zložitý, preto bolo rozhodnuté v 60-dňovej lehote, nakoľko v tejto veci nebolo vykonané žiadne ďalšie
dokazovanie ani iné procesné úkony.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.03.2016, v ktorým žiadal správnu žalobu zamietnuť.

Uviedol, že žalobné námietky sú v zásade totožné s námietkami predloženými žalobcom vo vyjadrení
pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a rovnako tak v rozklade, s ktorými sa žalovaný podrobne
vysporiadal a svoj postup dostatočne odôvodnil.

15. Vo vzťahu k otázke dostupnosti informácií cez jeden odkaz, prípadne viac odkazov (preklikov)

z hlavnej web stránky žalobcu, žalovaný poukázal na to, že z kontextu VP 1/2014 vyplýva, že táto
povinnosť je prepojená s ľahko dostupnou podobou. Žalovaný mal za to, že subjektívny výklad právnej
normy nemôže byť dôvodom na jej nedodržanie.

16. Žalovaný konštatoval, že v zmysle podkladov vyplývajúcich z administratívneho spisu neboli

informácie o druhoch servisných služieb poskytnuté, namiesto nich boli na linku, ktorý bol uvedený v
opise druhého skutku, uvedené len kontaktné údaje s presmerovaním na všeobecné kontakty žalobcu.

17. Dôvod, prečo žalovaný považuje kliknúť len dvakrát za problémové a nespĺňajúce minimálne
požiadavky na ľahkú dostupnosť, je prístup k informáciám napríklad zdravotne obmedzených užívateľov.

V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 11 ods. 3 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. a tiež na
spotrebiteľský charakter ochrany práva, ktorý realizoval vydaním napadnutého rozhodnutia, s čím úzko
súvisí aj výklad relevantných právnych noriem.18. Podľa žalovaného, žalobca v správnej žalobe vychádzal zo striktného gramatického výkladu,
ktorým sa snažil dokázať, že neporušil zákon, ale ignoruje kontext a systematické začlenenie právnej
úpravy v elektronických komunikáciách. V tejto súvislosti zdôraznil požiadavku na transparentnosť

(prehľadnosť), zrozumiteľnosť a ľahkú dostupnosť informácií, ktorá priamo korešponduje s tézou v
uvedenom zákonnom ustanovení. Mal za to, že informácie, ktoré sú vnorené do internetovej stránky
žalobcu až na ďalší ako prvý odkaz, značne sťažujú ich dostupnosť koncovému užívateľovi a môžu
spôsobiť ďalšie komplikácie užívateľom, ktorí sú kvôli zdravotnému postihnutiu zraku odkázaní na
špeciálne programové vybavenie umožňujúce prevod textu na počítačom hovorenú reč. Vnorenie

dôležitých informácií pod ďalší ako prvý odkaz z titulnej stránky podľa žalovaného spôsobí, že už nie
sú ľahko dostupné.

19. Vydanie prvostupňového rozhodnutia v lehote 60 dní žalovaný odôvodnil zložitosťou prípadu, o čom
podľa neho svedčí výška pokuty - 10.000 Eur.

V.
Konanie správnych súdov, príslušnosť

20. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho

v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v
správnom súdnictve.

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením pod sp. zn. 6Sž/13/2015-66 zo dňa 06.10.2016, v
zmysle § 18 ods. 2 SSP v spojení s § 13 ods. 1, § 10 a § 491 ods. 1 SSP, postúpil vec Krajskému súdu

v Bratislave.

22. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6S/265/2016-80 zo dňa 23.05.2019 vec postúpil
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

23. V dôvodoch uvedeného rozhodnutia krajský súd konštatoval, že preskúmavanú vec postúpil
najvyššiemu súdu rešpektujúc Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 283/2017-31
zo dňa 06.10.2017. V citovanom Náleze Ústavný súd SR vyslovil, že príslušnosť súdu ustanovuje
zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu zákonného sudcu v čase podania žaloby. Tiež poukázal na to, že
ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „Občiansky súdny

poriadok“ alebo „OSP“), ako aj na zásadu perpetuatio fori, podľa ktorej príslušnosť súdu sa určuje podľa
okolností v čase začatia konania a trvá až do skončenia konania.

VI.
Konanie na najvyššom správnom súde, pojednávanie

24. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie
senátu 2S - sp. zn. 2Sž/1/2019. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od
1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4
a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod
pôvodnou spisovou značkou.

25. Vzhľadom k uvedenému vychádzajúc zo záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveného
v Náleze č. II. ÚS 283/2017-31 zo dňa 06.10.2017, ktorým ústavný súd rozhodol v analogickej veci,

Najvyšší správny súd SR v danom prípade vykonal súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, ktorého
sa žalobca domáhal žalobou podanou voči žalovanému na najvyšší súd dňa 15. decembra 2015.26. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

28. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v šiestej časti Správneho súdneho poriadku v
prechodných ustanoveniach ( § 491 a nasl.) vo všeobecnosti upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené
inak, platí Správny súdny poriadok aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V následnej právnej úprave § 492 ods. 1, 2 SSP
zákonodarca stanoví, že konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a
odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V Správnom súdnom poriadku v
jeho prechodných ustanoveniach absentuje právna úprava konania a rozhodovania najvyššieho súdu
začatého podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku na základe žaloby ako súdu
prvého stupňa. Z uvedených dôvodov najvyšší súd vykonal súdny prieskum napadnutého rozhodnutia
žalovaného v súlade s § 491 ods. 2 SSP aj postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v piatej časti

druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku.

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného na základe žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce
správne konanie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s obsahom

administratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí
zástupcov účastníkov konania na pojednávaní súdu dňa 8. júna 2022 dospel k záveru, že žaloba žalobcu
je dôvodná. Rozsudok bol verejne vyhlásený na pojednávaní dňa 8. júna 2022.

30. Na pojednávaní dňa 8. júna žalobca uviedol, že u spoločnosti žalobcu došlo k organizačným

zmenám, resp. k zmene spoločnosti. Žalobca zotrval na podanej žalobe, má za to, že rozhodnutie bolo
vydané na základe svojvoľného výkladu zákona zo strany žalovaného, bola podľa jeho názoru porušená
zásada primeranosti a efektívnosti, keď rozhodnutie nebolo vydané v zákonnej 30-dňovej lehote. Ďalej
uviedol, že všetky nedostatky, ktoré boli žalovaným vytknuté, boli odstránené a všetky údaje boli podľa
jeho názoru zverejnené v dostupnej forme na webovej stránke. Doplnil, že podľa jeho názoru VP 1/2014

nešpecifikovalo cez koľko klikov sa spotrebiteľ má dostať k požadovaným informáciám, ku všetkým
informáciám sa vedel dostať cez pod-odkaz, cez služby a následne sa dostal ku všetkým potrebným
informáciám.

31. Žalovaný sa na pojednávaní pred najvyšším správnym súdom vyjadril tak, že zotrváva na vydanom

rozhodnutí, má za to, že výklad zákona v spojení s výkladom VP 1/2014 bol zákonný a správny.
Zverejnenie údajov na webovej stránke má byť transparentné a ľahko dostupné z titulnej stránky, čo
v tomto prípade splnené nebolo. Čo sa týka výroku II. predmetného rozhodnutia, tieto služby neboli
zverejnené vôbec. V tomto prípade upozornil aj na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave,
ktorý rozhodoval v identickej veci účastníka konania SWAN, vedený na krajskom súde pod sp. zn.

6S/273/2016, keď krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že žalobu zamietol. K námietke nedodržania
30-dňovej lehoty uviedol, že jej prípadné nedodržanie nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia a
doplnil,žejelennaúvaheúradu,čivecposúdiakozložitejšiuvdôsledkučohomôžebyťlehotapredlžená
až na 60 dní. Doplnil, že z gramatického výkladu VP 1/2014 vyplýva, že k informáciám sa spotrebitelia
dostávajú cez odkaz (jednotné číslo), čo znamená že logicky sa k týmto informáciám máme dostať cez

jeden odkaz, nie cez viaceré.

VII.
Právne predpisy a právne názory najvyššieho správneho súdu

32. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. (znení účinnom v rozhodnom čase), Všeobecné povolenie
na poskytovanie sietí alebo služieb (ďalej len „všeobecné povolenie“) určuje podmienky, ktoré možno
uplatňovať na všetky alebo na určité druhy sietí alebo služieb.33. Podľa § 42 ods. 1 písm. f/ zákona č. 351/2011 Z.z., Úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14
ods. 2 písm. g/ podniku poskytujúcemu verejné siete alebo verejné služby rozsah informácií, ktoré je
povinnýzverejňovaťvzrozumiteľnejaľahkodostupnejpodobe,atonajmädruhyponúkanýchservisných

služieb.

34. Podľa § 73 ods. 1 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z., Úrad uloží podniku, ktorý nesplnil alebo porušil
niektorú z povinností ustanovených týmto zákonom podľa § 12 ods. 5, § 15 ods. 1 a 4, § 27 ods. 1, 2,
4 a 5, § 32 ods. 13 a 14, § 36 ods. 1 a 2, § 47 ods. 1 a 2, § 50 ods. 10, § 51 ods. 2, § 55 ods. 3, §

58 ods. 10, § 64 ods. 1 a 2 alebo nesplnil alebo porušil podmienky všeobecného povolenia podľa § 14,
pokutu do výšky 1.500.000 eur.

35. Podľa čl. IV (Podmienky povolenia) bod 2. (Ochrana koncových užívateľov a dostupnosť služieb
užívateľom so zdravotným postihnutím) ods. 1 VP 1/2014, podnik je povinný zverejňovať informácie
podľa odsekov 2, 3, 5 a 7 v zrozumiteľnej, ľahko dostupnej a presnej podobe, a to najmä na svojom

webovom sídle. Informácie musia byť transparentné, primerané, aktuálne a dostupné cez odkaz z titulnej
stránky webového sídla.

36. Podľa čl. IV bod 2. ods. 2 písm. f/ VP 1/2014, podľa § 42 ods. 1 zákona o elektronických
komunikáciách je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu povinný zverejňovať druhy

ponúkaných servisných služieb.

37. Predmetom preskúmavacieho konania súdom v danej veci bolo rozhodnutie predsedu Úradu pre
reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb č. 302/PÚ/2015 zo dňa 07.10.2015, ktorý o
rozklade žalobcu rozhodol tak, že tento zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

38. V predmetnej veci bolo nesporné, že VP 1/2014 obsahuje požiadavku, že spotrebiteľ sa má dostať
k požadovaným informáciám cez odkaz, ktorý je na titulnej stránke a táto dikcia bola síce naplnená,
sporné bolo, či bolo konanie žalobcu, keď sa k relevantným infromáciám bolo možné dostať cez viacero
klikov, bolo porušením ustanovenia§ 73 ods. 1 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z.

39. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávnu interpretáciu právnej normy žalovaným, keď tvrdil,
že bol použitý výlučne gramatický výklad, na základe vo VP 1/2014 použitého jednotného čísla pojmu
„odkaz“.

40. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v
zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je
založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak
poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore
so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom

ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.
Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide
o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie
zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt
právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

41. Najvyšší správny súd akcentuje, že konanie štátnych orgánov a nimi vykonaný výklad a uplatňovanie
Všeobecne záväzných právnych predpisov, vrátane všeobecného povolenia VP 1/2014, koré má pre
účely predmetnej veci povahu normatívneho aktu, musí byť v súlade s ústavou. V tejto súvislosti
poukazuje na princíp právnej istoty, z ktorého vyplýva aj požiadavka zrozumiteľnosti právnych noriem a

tiež predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci.

42. Najvyšší správny súd si je vedomý toho, že viazanosť súdov doslovným znením zákonného, resp.
iného normatívneho ustanovenia nie je absolútna (mutatis mutandis Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 72/2010 zo dňa 4. mája 2010). Podľa ústavného súdu sa „v prípadoch

nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac
verziíinterpretácie)alebovprípaderozporutohtozneniasozmyslomaúčelompríslušného ustanovenia,
o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným
gramatickým (jazykovým) výkladom.“43. Ústavný súd Slovenskej republiky tiež stabilne uvádza, že „Zo zásady ústavne konformného
výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu

prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý
zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb
aleboprávnickýchosôb.Všetkyorgányverejnejmocisúpretopovinnévpochybnostiachvykladaťprávne
normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv
a slobôd” (napr. II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06, IV. ÚS 209/07, podobne aj I. ÚS 252/07).

44. Najvyšší správny súd skúmal námietku žalobcu, ktorý namietal, že slovné spojenie „cez odkaz z
titulnej stránky“ je možné vykladať tak, že tento nedefinuje počet podstránok, resp. klikov, ale len spôsob,
že sa k predmetným informáciám je možné z titulnej stránky prostredníctvom odkazu dostať, bez ohľadu
na počet podstránok, či klikov. Aj s prihliadnutím na uvedené závery ústavného súdu a po preskúmaní
súdneho, ako aj administratívneho spisu najvyšší správny súd konštatoval, že táto námietka je dôvodná.

45. V predmetnej veci sa jednalo o uloženie pokuty orgánom verejnej moci za porušenie povinnosti
stanovenej v čl. IV, bod. 2., ods. 1 VP 1/2014. Najvyšší správny súd konštatuje, že interpretácia pojmu
„cez odkaz z titulnej stránky“ žalovaným bola extenzívna, pričom opomenul, že v prípade nejasnosti je
potrebné prikloniť sa v prospech realizácie ústavou garantovaných práv žalovaného.

46. Neobstojí námietka žalovaného ohladom ohrozenia užívateľov so zdravotným postihnutím (napr.
zraku), čo je síce legitímny cieľ, avšak za uvedených skutkových a právnych okolností nie je prípustné
ukladať povinnosti a sankciovať zodpovený subjekt na základe extenzívneho výkladu povinností
upravenej v čl. IV bod 2. ods. 1 VP 1/2014. Ak mal žalovaný, ktorý je zároveň normotvorcom a subjektom,

ktorý vydáva všeobecné povolenia úseku elektronických komunikácií, v úmysle uložiť relevantným
subjektom povinnosť vymedzené informácie zverejniť jednoduchým spôsobom výlučne cez jeden odkaz
- klik z titulnej stránky webového sídla, mal túto povinnosť, ktorej porušenie následne sankcionuje v
zmysle ustanovenia § 73 ods. 1 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z., presne a jasne vo VP 1/2014 vymedziť.
Zároveň mal zrozumiteľne uviesť, že tieto informácie nemôžu byť uvedené na podstránke, na ktorú

sa spotrebiteľ dostane cez viacero pod-odkazov (viacero klikov). Inak povedané, predmetná povinnosť
mala byť vo VP 1/2014 podrobnejšie rozpísaná v súlade s ust. § 42 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. tak,
aby bolo presne špecifikované, na koľko klikov sa má spotrebiteľ dostať k ďalším informáciám, ktoré
bude potrebovať.

47. Čo sa týka druhého skutku, tak tento v žalobe ani v konaní nebol vôbec rozporovaný, žalobca teda
v súvislosti s týmto skutkom nevzniesol žiadne žalobné námietky. Z tohto dôvodu mal najvyšší správny
súd za to, že si žalobca nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z čl. IV bod 2. ods. 2 písm. f/ VP 1/2014
(druhy ponúkaných servisných služieb) v spojení s čl. IV bod 2. ods. 1 VP 1/2014 tak, ako to je uvedené
v prvostupňovom rozhodnutí.

48. Vzhľadom na uvedené Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že napadnuté,
ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
250j ods. 2 písm. a/ OSP, resp. §191 ods. 1 písm. c/), preto ich je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný.

49. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného vyhodnotiť konanie žalobcu, ktoré malo spočívať v
porušení povinnosti vyplývajúcej mu z čl. IV bod 2. ods. 2 písm. f/ VP 1/2014 (druhy ponúkaných
servisných služieb) v spojení s čl. IV bod 2. ods. 1 VP 1/2014 (t.j. druhý skutok) a svoje rozhodnutie
náležitým spôsobom odôvodniť. V závislosti od posúdenia, či sa predmetný skutok stal, opätovne

rozhodne o výške uloženého trestu, nakoľko v dôsledku nenaplnenia skutkovej podstaty prvého skutku
neuplatní absorpčnú zásadu.

50. Záverom najvyšší správny súd dodáva, že nemohol vyhovieť petitu žalobcu v časti, v ktorej
požadoval, aby mu žalovaný vrátil sumu vo výške 10.000 eur na účet žalobcu, nakoľko obsahom

tohto žalobného návrhu je plnenie. Zároveň však poukazuje na to, že v dôsledku zrušenia rozhodnutia
žalovaného zanikol právny titul, na základe ktorého žalobca pokutu zaplatil a jej nevrátením by sa
žalovaný dopustil bezdôvodného obohatenia.51. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní mal
úspech, priznal nárok na náhradu trov (v zmysle podľa § 250k ods. 1 OSP, analogicky k tomu § 167
ods. 3 písm. a/ SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP), ktoré vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v

sume 70 eur.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.