Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 32D/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9622200037
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200037.1

Rozhodnutie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Mariána Fečíka (sudca spravodajca), sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Michala Matulníka, PhD.,
prísediacich sudcov prof. JUDr. Mgr. Vojtecha Vladára, PhD. a JUDr. Lucie Kolníkovej, v disciplinárnej
veci disciplinárnej navrhovateľky ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti disciplinárne
obvinenej Mgr. L. L., sudkyni Krajského súdu v L., v konaní o disciplinárnej zodpovednosti sudcu, na

ústnom pojednávaní konanom 15.6.2022, takto

r o z h o d o l :

Mgr. L. L., narodená X.X.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, XXX XX L., sudkyňa Krajského súdu v L. s
prerušeným výkonom funkcie sudcu od 15.10.2021,

sa podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok)

uznáva sa vinnou, že

1. ako sudkyňa Krajského súdu v L., v právnej veci žalobcu D. A. Z., R..K..S.., proti žalovaným
v prvom rade B. F., v druhom rade Ľ. F., o zaplatenie 1.621,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu J. zo dňa 31.7.2014, č.k. 6C/94/2008-334, vedenej pod sp.zn.

14Co/717/2014, z nedbanlivosti porušila povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia § 30 ods. 4 zákona č.
385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď po tom, ako bola
predmetná vec dňa 13.10.2014 pridelená senátu 14Co Krajského súdu v L., bola ako sudca spravodajca
absolútnenečinná,čímspôsobilazbytočnéprieťahyod13.1.2015aždo3.6.2020,kedyzostaladlhodobo
práceneschopná, na základe čoho bol v januári 2021 vo veci určený nový sudca spravodajca,

2. ako sudkyňa Krajského súdu v L., v právnej veci žalobcu Y., Y. G. Y. L., proti žalovaným v prvom rade
R. K., zastúpená správcom: H. Y. R. K., v druhom rade Mgr. J. Y., o určenie neplatnosti zmluvy a o určenie
vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu J. zo dňa 27.10.2015, č.k.
4C/270/2011-260, vedenej pod sp.zn. 14Co/225/2016, z nedbanlivosti porušila povinnosť vyplývajúcu
jej z ustanovenia § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, keď po tom, ako bola predmetná vec dňa 30.5.2016 pridelená senátu 14Co

Krajského súdu v L., bola ako sudca spravodajca absolútne nečinná, čím spôsobila zbytočné prieťahy
od 30.8.2016 až do 3.6.2020, kedy zostala dlhodobo práceneschopná, na základe čoho bol v januári
2021 vo veci určený nový sudca spravodajca,

t e d a

zavinene porušila povinnosti sudcu vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať
plynulo, bez zbytočných prieťahov, ktoré povinnosti vyplývajú z ustanovenia § 30 ods. 4 zákona č.
385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

č í m s p á c h a l adisciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

za to sa jej ukladá

podľa § 117 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, disciplinárne opatrenie - napomenutie.

Podľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku je Mgr. L. L. povinná nahradiť štátu trovy
disciplinárneho konania vo výške 120,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „disciplinárna navrhovateľka“) podala
9.3.2022 na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky návrh na začatie disciplinárneho konania
proti sudkyni Krajského súdu v L. (s prerušeným výkonom funkcie sudcu od 15.10.2021) Mgr. L. L. (ďalej

len „disciplinárne obvinená“).

2. Podľa disciplinárnej navrhovateľky sa mala disciplinárne obvinená dopustiť disciplinárneho previnenia
podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sudcoch“), na tom skutkovom základe, že

„v bode I.
ako sudkyňa Krajského súdu v L., v právnej veci žalobcu D. A. Z., R..K..S.., proti žalovaným v prvom rade
B.F.,vdruhomradeĽ.F.,ozaplatenie1.621,85EURspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu J. zo dňa 31.7.2014, č.k. 6C/94/2008-334, vedenej pod sp.zn. 14Co/717/2014, z
nedbanlivosti porušila povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z.

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď v pridelenej veci spôsobila
zbytočné prieťahy tým, že po tom, ako bola predmetná vec dňa 13.10.2014 pridelená senátu 14Co
Krajského súdu v L., bola ako sudca spravodajca absolútne nečinná až do januára 2021, keď bol vo veci
určený nový sudca spravodajca JUDr. C. K., čím spôsobila prieťah v trvaní viac ako 74 mesiacov,
v bode II.

ako sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, v právnej veci žalobcu Y., Y. G. Y. L., proti žalovaným v
prvom rade R. K., zastúpená správcom: H. Y. R. K., v druhom rade Mgr. J. Y., o určenie neplatnosti
zmluvy a o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu J. zo
dňa 27.10.2015, č.k. 4C/270/2011-260, vedenej pod sp.zn. 14Co/225/2016, z nedbanlivosti porušila
povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď v pridelenej veci spôsobila zbytočné prieťahy tým, že po
tom, ako bola predmetná vec dňa 30.5.2016 pridelená senátu 14Co Krajského súdu v L., bola ako sudca
spravodajca absolútne nečinná až do januára 2021, keď bol vo veci určený nový sudca spravodajca
JUDr. C. K., čím spôsobila prieťah v trvaní viac ako 55 mesiacov.“

3. Opísaným konaním mala podľa disciplinárnej navrhovateľky disciplinárne obvinená zavinene porušiť
povinnosti sudcu vyplývajúce z ustanovenia § 30 ods. 4 zákona o sudcoch, v zmysle ktorého má sudca
vykonávať svoje povinnosti svedomito a v pridelených veciach konať plynulo, bez zbytočných prieťahov.

4. Disciplinárna navrhovateľka odôvodnila disciplinárny návrh predovšetkým poukázaním na nálezy

Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 578/2020-29 z 23.2.2021 a č.k. IV. ÚS 594/2020-38 z
9.2.2021, ktorými bolo rozhodnuté o porušení základného práva na prejednanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v L. v konaniach vedených pod sp.zn. 14Co/717/2014 a 14Co/225/2016, pričom bolo

krajskému súdu prikázané v týchto konaniach konať bez zbytočných prieťahov. Podľa disciplinárnej
navrhovateľky, hoci čas na konanie bez zbytočných prieťahov nemožno vyjadriť mechanicky, neexistuje
určitáčasováhranicaavždyjepotrebnéprihliadnuťnacharakter,skutkovýstavazložitosťprejednávanej
veci, je neakceptovateľné, že disciplinárne obvinená v predmetných prípadoch bez relevantných a
zákonom predpokladaných dôvodov nekonala a spôsobila viacročné prieťahy. Disciplinárne obvinená

síce rozhodla v rozhodnom období značný počet vecí, ale počet reštančných vecí sa jej zvyšoval.5.Nazákladeuvedenéhodisciplinárnanavrhovateľkanavrhladisciplinárneobvinenejuložiťdisciplinárne
opatrenie podľa § 117 ods. 1 zákona o sudcoch a to napomenutie, zohľadňujúc v tomto smere

skutočnosť, že disciplinárne obvinená má od 15.10.2021 prerušený výkon funkcie sudcu.

6. Dňa 6.6.2022 bolo disciplinárnemu senátu doručené vyjadrenie disciplinárne obvinenej k
disciplinárnemu návrhu z 3.6.2022, ktorá v ňom uviedla nasledujúce: „o vytýkaných dvoch veciach, v
ktorých som mala spôsobiť zbytočné prieťahy, po rokoch už nič neviem, k služobnému počítaču nemám

žiaden prístup, svoju kanceláriu som ku dňu prerušenia výkonu funkcie sudcu musela vypratať. Je mi tak
veľmi ťažko sa vo veci brániť a na svoju obranu môžem uviesť len skutočnosti, ktoré si ešte pamätám.
Vznik prieťahov v daných veciach konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich nálezoch.
Pokiaľ však bol vznik prieťahov konštatovaný, išlo o objektívny jav vyplývajúci zo zaťaženia počtom
a skladbou vecí nielen v mojom súdnom oddelení, ale v celom senáte 14Co na Krajskom súde v L.,
ktorého som bola členkou od jeho vzniku - od 01.04.2008 .... Ako členka senátu som sa podieľala na

príprave a rozhodovaní nielen vecí pridelených mne ako referujúcej sudkyni, ale aj vecí pridelených
mojim kolegyniam v senáte. Na toto sa často zabúda a štatistika vecí, ktoré sudca odvolacieho súdu
je nútený vybavovať, je skreslená a neodzrkadľuje realitu.“ Disciplinárne obvinená ďalej namietala,
že na neúmernú zaťaženosť senátu 14Co upozorňovala opakovane, avšak bezvýsledne aj vedenie
krajského súdu. Túto skutočnosť preukazovala aj listami z 9.10.2014, 19.12.2016 a 20.11.2017. Zároveň

zdôraznila, že ako „votant“ v senáte mala najväčší nápad oproti dvom zostávajúcim predsedníčkam
senátu, pričom jej výkony boli porovnateľné s inými sudcami civilného úseku krajského súdu. V dôsledku
neriešenej zaťaženosti tak v posledných rokoch rozhodovala najmä prednostné a sťažnostné veci.
Záverom disciplinárne obvinená nenavrhla vykonanie žiadneho dokazovania a poukázala na to, že po
vyše 30-tich rokoch pôsobenia v justícií si jej odchod nevšimol nik z vedenia súdu alebo ministerstva

spravodlivosti, čo je „žiaľ obraz dnešnej doby a tiež pomerov v justícií.“

7. Dňa 15.6.2022 sa na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky uskutočnilo ústne
pojednávanie, z účasti na ktorom sa disciplinárne obvinená vyjadrením z 3.3.2022 doručeným 6.3.2022
ospravedlnila a požiadala, aby sa ústne pojednávanie uskutočnilo v jej neprítomnosti. Splnomocnená

zástupkyňa ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky ako disciplinárnej navrhovateľky na ústnom
pojednávaní zotrvala na disciplinárnom návrhu v tom rozsahu, v akom bol tento doručený najvyššiemu
správnemu súdu.

8. V rámci listinných dôkazov boli oboznámené nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS

578/2020-29 z 23.2.2021 a č.k. IV. ÚS 594/2020-38 z 9.2.2021, vyjadrenie predsedu Krajského súdu v L.
č. 1Spr V/38/2022 z 3.2.2022, z ktorého vyplýva opis personálnych výmen v senáte 14Co a nepriamo aj
zodpovednosťdisciplinárneobvinenejnaprieťahochvoveciachsp.zn.14Co/717/2014a14Co/225/2016
a ročné štatistické listy sudcu - disciplinárne obvinenej za roky 2014 až 2020. Podľa daných ročných
štatistických listov disciplinárne obvinená mala v roku 2014 vybavených veci 321 vecí, nevybavených

vecí 296 a reštančných vecí 108, v roku 2015 vybavených veci 261 vecí, nevybavených vecí 237 a
reštančných vecí 133, v roku 2016 vybavených veci 205 vecí, nevybavených vecí 210 a reštančných
vecí 136, v roku 2017 vybavených veci 121 vecí, nevybavených vecí 173 a reštančných vecí 106, v roku
2018 vybavených veci 125 vecí, nevybavených vecí 174 a reštančných vecí 93, v roku 2019 vybavených
veci 108 vecí, nevybavených vecí 189 a reštančných vecí 105, v roku 2020 vybavených veci 26 vecí,

nevybavených vecí 226 a reštančných vecí 173.

9. Vo vzťahu k dodržaniu lehoty na podanie disciplinárneho návrhu (§ 14 disciplinárneho súdneho
poriadku) dospel disciplinárny senát k záveru, že tento bol 9.3.2022 podaný včas. Disciplinárna
navrhovateľka sa o disciplinárnom previnení dozvedela z tlačovej správy Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 8/2021 z 10.3.2021, čím bola dodržaná jednoročná subjektívna lehota a keďže sa
disciplinárne konanie týkalo prieťahov, bola dodržaná aj päťročná objektívna lehota počítaná od ich
skončenia zo strany disciplinárne obvinenej.

10. Na základe vykonaného dokazovania považuje disciplinárny senát za preukázané, že disciplinárne

obvinená bola sudcom spravodajcom vo veciach sp.zn. 14Co/717/2014 a 14Co/225/2016, pričom v nich
nevykonala žiaden úkon a bola absolútne nečinná, a to od samotného momentu pridelenia týchto vecí.11. Sporným sa však javí vymedzenie obdobia, v ktorom disciplinárne obvinená nekonala spôsobom
súladným s § 30 ods. 4 zákona o sudcoch a to jednak vo vzťahu k jeho začiatku ako i koncu.

12. Disciplinárne obvinená bola síce pri oboch skutkoch nečinná od počiatku, teda od pridelenia vecí
(od 13.10.2014 pri veci sp.zn. 14Co/717/2014 a od 30.5.2016 pri veci sp.zn. 14Co/225/2016), avšak je
logické,žeprvotnýmomenttejtonečinnostiešteneboldisciplinárnerelevantnýzpohľaduvznikuprieťahu
v konaní. Samotný moment, kedy sa „obyčajná“ nečinnosť sudcu mení na takú, ktorá už má charakter
prieťahu, pritom nie je normatívne určený. Disciplinárna navrhovateľka v disciplinárnom návrhu stanovila

dobu prieťahu automaticky ako dobu nečinnosti disciplinárne obvinenej, teda dobu, keď sa s vecami
nič nedialo v tom zmysle, že v súdnom spise nebola zaznamenaná žiadna aktivita. Takto automaticky
však vznik prieťahu s absenciou aktivity v súdnom spise nemožno stotožňovať. Je prirodzené, že sudca
občianskoprávneho kolégia odvolacieho súdu nebude so súdnym spisom pracovať hneď potom, ako
mu je vec pridelená. Nakoniec pri množstve spisov pripadajúcich na sudcu na Krajskom súde v L. je
takáto predstava vo všeobecnosti nereálna. Zároveň absencia aktivity týkajúcej sa súdneho spisu bez

ďalšieho neznamená, že sudca je nečinný, pretože štúdium spisu a príprava rozhodnutia sa formálne
v súdnom spise neprejavuje. Vznik prieťahu v konaní možno preto skonštatovať až keď od pridelenia
veci márne uplynie doba, ktorú možno ešte považovať za primeranú. Keďže moment, kedy má sudca v
odvolacom konaní v rámci civilného sporového konania vykonať prvý úkon, nie je všeobecne normatívne
ustanovený, musí ho identifikovať disciplinárny senát individuálne na základe okolností tej-ktorej veci.

V tomto smere bude pritom v zásade nerozhodné, či sa jednalo o právne jednoduchú alebo naopak
komplikovanú vec, pretože charakter tejto veci je sudcovi pred prvým úkonom neznámy. Vzhľadom
na uvedené sa preto disciplinárnemu senátu javí ako primeraná doba na vykonanie prvého úkonu v
odvolacej veci, doba 3 mesiacov.

13. Pokiaľ ide o koniec lehoty, v ktorej disciplinárne obvinená nekonala v súlade s § 30 ods. 4 zákona
o sudcoch, je potrebné uviesť, že tento nenastal až v januári 2021, kedy dané veci boli pridelené inému
sudcovi spravodajcovi (JUDr. C. K.), ako nesprávne uviedla disciplinárna navrhovateľka v disciplinárnom
návrhu, ale už 3.6.2020, odkedy bola disciplinárne obvinená dlhodobo práceneschopná a to kontinuálne
až do prerušenia výkonu funkcie sudcu dňom 15.10.2021.

14. Na základe uvedeného dospel disciplinárny senát k záveru, že disciplinárne obvinená svojou
nečinnosťou vo veci sp.zn. 14Co/717/2014 spôsobila prieťahy od 13.1.2015 až do 3.6.2020 celkovo v
trvaní vyše 5 rokov a 4 mesiacov a vo veci sp.zn. 14Co/225/2016 od 30.8.2016 do 3.6.2020 celkovo
v trvaní vyše 3 rokov a 9 mesiacov. V uvedenom rozsahu potom disciplinárny senát upravil aj znenie

skutkových viet vo výroku rozhodnutia, pričom touto úpravou bola zachovaná totožnosť daných skutkov
a táto zmena nebola uskutočnená v neprospech disciplinárne obvinenej.

15. Disciplinárne obvinená vo svojom vyjadrení z 3.6.2022 svoju nečinnosť vo veciach sp.zn.
14Co/717/2014 a 14Co/225/2016 nepoprela a vysvetlila ju neúmerným nápadom vecí a nadmernou

zaťaženosťou.

16. Podľa disciplinárneho senátu však ani objektívne existujúca vysoká zaťaženosť disciplinárne
obvinenej túto nezbavuje zodpovednosti za vznik niekoľkoročných prieťahov v konaniach sp.zn.
14Co/717/2014 a 14Co/225/2016. Je zrejmé, že dané prieťahy boli následkom nesprávnej organizácie

práce, keďže disciplinárne obvinená v daných konaniach nevykonala ani jeden úkon. Zodpovednosti
za takéto prieťahy pritom nemôže disciplinárne obvinenú zbaviť ani upozorňovanie predsedu súdu
na vysokú zaťaženosť, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že takéto časovo posledné
upozornenie podala 20.11.2017, pričom prieťahy v dotknutých veciach trvali až do 3.6.2020. Závažnosť
konania disciplinárne obvinenej pritom zvyšuje skutočnosť, že vzniknutými prieťahmi poškodené strany

sa domohli ich odstránenia až na podklade nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS
578/2020-29 z 23.2.2021 a č.k. IV. ÚS 594/2020-38 z 9.2.2021.

17. Disciplinárne obvinená nesie podľa disciplinárneho senátu na prieťahoch vzniknutých v konaniach
sp.zn. 14Co/717/2014 a 14Co/225/2016 zavinenie, a to vo forme vedomej nedbanlivosti, pretože vedela

alebo vedieť mala, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom o sudcoch, konkrétne
záujem na svedomitom, plynulom a bezprieťahovom konaní v pridelených veciach, ale bez primeraného
dôvodu sa spoliehala, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. V zmysle § 115a zákona osudcochpritomnavyvodeniezodpovednostisudcuzadisciplinárneprevineniestačízavineniezvedomej
nedbanlivosti.

18. Na základe vyššie uvedeného disciplinárny senát rozhodol, že disciplinárne obvinená sa
svojím konaním (resp. opomenutím konať) opísaným v skutkovej vete výroku rozhodnutia dopustila
disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch, pretože porušila povinnosť
sudcu vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných
prieťahov vyplývajúcu z § 30 ods. 4 zákona o sudcoch.

19. Pokiaľ ide o uloženie disciplinárneho opatrenia, je nesporné, že vysoká až neúmerná zaťaženosť
sudcu má svoju relevanciu aj pri rozhodovaní o jeho druhu a výške. Keďže v danom prípade vzhľadom
naprerušenývýkonfunkciesudcuudisciplinárneobvinenejprichádzalodoúvahyuloženie(len)jediného
druhu disciplinárneho opatrenia - napomenutia podľa § 117 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch (ako
to nakoniec vo svojom disciplinárnom návrhu uviedla aj disciplinárna navrhovateľka), bolo zo strany

disciplinárneho senátu ako nadbytočné vyhodnotené ďalšie dokazovanie, či odôvodňovanie v tomto
smere.

20. Uloženie napomenutia disciplinárne obvinenej však považuje disciplinárny senát vzhľadom k
okolnostiam danej veci za primerané a spravodlivé.

21. Pokiaľ ide posudzovanie potreby, resp. účelu uloženia takejto sankcie z pohľadu individuálnej a
generálnej prevencie, musí disciplinárny senát na tomto mieste vyjadriť svoje pochybnosti.

22. Disciplinárny súdny poriadok so sebou ako procesné nóvum priniesol ustanovenie § 27 ods. 6,

v zmysle ktorého prerušenie výkonu funkcie sudcu nebráni začatiu a pokračovaniu v disciplinárnom
konaní. Podľa dôvodovej správy k danému ustanoveniu pri prerušení funkcie sudcu táto funkcia
nezaniká a len sa nevykonáva, a preto niet racionálneho dôvodu na to, aby disciplinárne konanie
nemohlo pokračovať. Na základe uvedeného sa javí, že účelom pokračovania v disciplinárnom
konaní je negovanie snahy disciplinárne obvineného vyhnúť sa disciplinárnemu postihu prerušením

výkonu funkcie sudcu. Či je takýto koncept konzekventný, je však otázne, pretože (tak ako i v tomto
prípade) osobe s prerušeným výkonom funkcie sudcu nemožno uložiť niektoré druhy disciplinárnych
opatrení. Z tohto pohľadu je potom právna úprava de lege lata paradoxne výhodnejšia pre toho
disciplinárne obvineného, ktorý sa následne mienil vrátiť k výkonu funkcie sudcu. Počas prerušeného
výkonu funkcie si totiž „odpyká“ výhodnejšiu sankciu, než aká by mu hrozila po návrate do funkcie.

Znenie § 27 disciplinárneho súdneho poriadku je pritom nazvané „Prerušenie disciplinárneho konania“,
čo logicky evokuje riešenie procesných situácií, ktoré majú, môžu mať alebo nemajú za následok
prerušenie začatého disciplinárneho konania. Z tohto pohľadu je začatie disciplinárneho konania proti
osobe s prerušeným výkonom funkcie v podstate výnimkou, pretože prerušenie výkonu funkcie tu
predchádza momentu začatia disciplinárneho konania. Vo všeobecnosti pritom platí, že prerušenie

konania prichádza do úvahy len pri začatom konaní. Táto procesná „anomália“ následne so sebou
prináša viaceré sporné momenty. Prvým je predovšetkým určité vychýlenie rovnosti šancí účastníkov
konania v prospech disciplinárneho navrhovateľa. Disciplinárne obvinený totiž v stave prerušeného
výkonu funkcie nemá prístup k tým údajom, ktoré by následne mohol použiť na svoju procesnú obranu.
Sudcataknapr.nemáprístupdosúdnychspisov,čisúdnehomanažmentuataknemámožnosťnásledne

verifikovať dôvodnosť disciplinárneho návrhu. V tomto smere pritom neobstojí odkaz na to, že tak
môže činiť prostredníctvom návrhov na dokazovanie adresovaných disciplinárnemu senátu, pretože
s odstupom času a pri veľkom počte rozhodovaných vecí, je vysoko pravdepodobné, že si nebude
pamätať stav vecí a teda ani nebude vedieť, čo má hľadať a v akom rozsahu navrhovať dôkazy. Z
tohto pohľadu by preto začatie disciplinárneho konania proti osobe s prerušeným výkonom funkcie

malo predstavovať skôr výnimku z pravidla, ktorá by mala byť náležite odôvodnená okolnosťami veci.
Podľa názoru disciplinárneho senátu však tomu v rozhodovanej veci nebolo. U disciplinárne obvinenej
nebolo pochýb, že by sa prerušením výkonu funkcie sudcu chcela vyhnúť disciplinárnej zodpovednosti
a neskôr sa prípadne vrátiť do systému. Zdravotný stav jej to totiž objektívne neumožňuje, keďže jej bol
od 3.6.2021 priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

o viac než 70 percent oproti zdravej fyzickej osobe. Disciplinárne obvinená pritom v justícií pracovala
vyše 30 rokov, pričom je nesporné, že výkon akejkoľvek pracovnej činnosti sa odráža aj na zdravotnom
stave. Práve zdravotný stav bol pritom aj dôvodom jej odchodu majúceho formálnu podobu prerušenia
výkonu funkcie sudcu. Možno mať preto pochopenie pre (ne)vyrieknutú výčitku uvedenej sudkyne, žehoci obetovala justícií väčšinu svojho profesijného života, miesto poďakovania na záver sa dočkala
iniciácie disciplinárneho konania. I keď takýto postup disciplinárnej navrhovateľky je formálne zákonný,
z hľadiska účelnosti disciplinárneho trestania i sociálnej empatie sa musí javiť ako otázny.

23. Na základe týchto skutočností disciplinárny senát rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia. O náhrade trov disciplinárneho konania rozhodol tak, že disciplinárne obvinenej, ktorú
uznal vinnou, uložil podľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku povinnosť nahradiť štátu trovy
disciplinárnehokonaniapaušálnousumouvovýškestanovenejv§1vyhláškyMinisterstvaspravodlivosti

Slovenskejrepublikyč.434/2021Z.z.,ktorousaustanovujepaušálnasumatrovdisciplinárnehokonania.

24. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v disciplinárnom senáte pomerom hlasov 5:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.