Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 5, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Svk/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201614
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:1020201614.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv,
o.z., so sídlom Rovniankova č. 1667/14, Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Tkáč &
Partners s.r.o., so sídlom Hrnčiarska č. 29, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom
Tomášikova č. 46 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia Mestskej časti Bratislava- Petržalka
č.: 2818/2020/12-OUaD/Ks-3 zo dňa 18.9.2020 a rozhodnutia Mestskej časti Bratislava -Petržalka č.:

2818/2020/12-OURaD/Ks-2 zo dňa 23.7.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave č.k. 2S/264/2020-41 zo dňa 11.8.2021, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu podľa § 59 ods. 3 Správneho
súdneho poriadku (ďalej SSP) odmietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba vykazovala vady, pre
ktoré nebolo možné pokračovať v konaní a ktoré neboli odstránené ani v poskytnutej lehote. Poukázal
na to, že žalobca na prvej strane žaloby označil ako žalovaného Okresný úrad Bratislava so sídlom v
Bratislave, Tomášikova č. 46 a napadnuté opatrenie, ktoré mal vydať žalovaný - Okresný úrad Bratislava
č. 2818/2020/12-OUaD/Ks-3 zo dňa 18.9.2020. Na deviatej strane žaloby už žiadal zrušiť napadnuté

opatrenie rovnakej spisovej značky zo dňa 18.9.2020, ktoré mala vydať Mestská časť Bratislava-
Petržalka ako žalovaný. Žalobca k žalobe pripojil opatrenie Mestskej časti Bratislava-Petržalka uvedenej
spisovej značky zo dňa 18.9.2020. Správny súd preto podľa § 59 ods. 1, 3 SSP vyzval žalobcu
uznesenímzodňa19.5.2021naodstránenievádžalobyspočívajúcichvnezrozumiteľnostianepresnosti
a to na presné a jasné označenie žalovaného, ďalších účastníkov konania a osôb zúčastnených v konaní
a na presné a jasné označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia. V stanovenej lehote však

žalobca uvedené vady neodstránil a preto súd žalobu odmietol.
.
2. V zákonom stanovenej lehote podal voči napadnutému uzneseniu kasačnú sťažnosť žalobca. Vo
väčšejčastikasačnejsťažnostisazaoberalcieľmiekologickýchorganizácii,ktoroujeajžalobca.Uviedol,
že aplikačné úrady (správne orgány) sú v dôsledku diskreditačnej antikampane navádzané k takej
aplikácie práva, ktoré efektívne neutralizuje činnosti občianskych združení ako advokátov životného

prostredia konajúcich vo verejnom záujme. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu uviedol, že žaloba
nevykazovala žiadne vady, ale išlo len o domnelé vady identifikované súdom. Zo žaloby vyplývajú všetky
požadované náležitosti bez ďalšej nutnosti doplnenia akýchkoľvek iných skutočností alebo objasňovania
podania. Ako žalovaný bol riadne označený Okresný úrad Bratislava so sídlom Tomášikova č. 46,
Bratislava. Ďalej žalobca riadne označil ako ďalšieho účastníka Mestskú časť Bratislava- Petržalka,
jasne označil aj preskúmavané rozhodnutie a to č. 2818/2020/12-OUaD/Ks-3 zo dňa 18.9.2020. Okrem

tohto rozhodnutia žiadal v zmysle § 191ods. 3 písm. a/ SSP zrušiť aj rozhodnutie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu, ktoré má byť na základe správnej žaloby zrušené. Správny súd namiesto materiálnehoposúdenia správnej žaloby a prieskumu napadnutého rozhodnutia pristúpil k odopretiu práva na prístup
k spravodlivosti a to tým, že neposudzoval meritum veci, ale nechal sa ovplyvniť nielen antikampaňou
vedenouvočisťažovateľovi,aleajostatnýmižalobami,ktorésťažovateľpodáva.Namietal,žedostatočne

konkrétne v obsahu žaloby uvádzal tvrdenia o porušení zákona správnym orgánom a nerozumie,
prečo sa krajský súd vydal cestou prísneho formalizmu a žalobu zamietol. Žiadal napadnuté uznesenie
správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 19.10.2021 uviedol, že ako odvolací orgán

neeviduje konanie pod sp.zn. 2818/2020/12-OUaD/Ks-2 zo dňa 23.7.2020 vydaným staveným úradom
obce Mestská časť Bratislava-Petržalka.

4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná
sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455
SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je v plnom rozsahu nedôvodná a preto ju zamietol z nasledovných

dôvodov:

5.Zpripojenéhosúdnehospisubolozistené,ževrozsudočnomnávrhu(petite)žalobyzodňa17.11.2020
žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného Mestskej časti Bratislava -Petržalka, vydané v konaní
vedenom pod č. 2818/2020/12-OUaD/Ks-3 zo daň 18.9.2020 a podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP

rozhodnutie Mestskej časti Bratislava Petržalka ako stavebného úradu č. 2818/2020/12-OURaD/Ks-2
zo dňa 23.7.2020. Ako žalovaného v žalobe označil Okresný úrad Bratislava, ako ďalšieho účastníka
podľa § 32 ods. 3 SSP označil Mestskú časť Bratislava -Petržalka.
V dôvodoch žaloby bolo uvedené, že Mestská časť Bratislava-Petržalka ako príslušný stavebný úrad
vydala rozhodnutie č. 2818/2020/12-OURaD/KS-2 zo dňa 23.7.2020, ktorým povolila stavebný objekt

SO 02 - Areálové komunikácie a spevnené plochy v rámci stavby Apartmánový dom - Betliarska
ulica, Bratislava- Petržalka. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Stavebný úrad v
oznámení tvrdil, že žalobcovi neprináleží podanie odvolania a keďže jeho právne účinky nenastali,
nevznikla stavebnému úradu zákonná povinnosť podrobiť napadnuté rozhodnutie prieskumu, ani
postúpiť odvolanie odvolaciemu orgánu. Zároveň uviedol, že toto opatrenie zo dňa 18.9.2020 vydal

žalovaný. K správnej žalobe žalobca pripojil kópiu uvedeného opatrenia zo dňa 18.9.2020, vydané
Mestskou časťou Bratislava - Petržalka.

6. Z tejto prílohy žaloby kasačný súd zistil, že Mestská časť Bratislava-Petržalka vydala Opatrenie
č. 2818/2020/12-OUaD/Ks-3 zo dňa 18.9.2020 ako odpoveď na podané odvolanie žalobcu proti

rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Petržalka ako stavebného úradu č. 2818/2020/12-OURaD/Ks-2
zodňa23.7.2020.Vtomtoopatreníuviedla,žepredmetnástavbanepodliehalaposudzovaniuvplyvovna
životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. a preto žalobca nemôže byť účastníkom stavebného
konania podľa § 59 ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona, podľa ktorého účastníkom konania sú osoby,
ktorým toto postavenie vyplýva z tohto predpisu. Preto podľa § 53 Správneho poriadku je odvolanie zo

dňa 17.8.2020 neoprávnené a nespôsobuje účinky spojené so začatím odvolacieho konania.

7. Podľa § 32 ods. 1 SSP účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 32 ods. 2 SSP žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 32 ods. 3 písm. a/ SSP ďalšími účastníkmi sú tí, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania.

Podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

Podľa§59ods.3SSPaksavlehoteurčenejsprávnymsúdompodanienedoplníaleboneopraví,správny
súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.Podľa § 182 ods. 1 písm. b/ SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 a osôb zúčastnených
na konaní podľa § 41 ods. 1.

Podľa § 182 ods. 1 písm. c/ SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne
označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči
celému rozhodnutiu alebo opatreniu.

8. Kasačný súd konštatuje, že podaná žaloba vykazovala také vady, ktoré bránili v ďalšom pokračovaní
v konaní pred správnym súdom. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že predmetom prieskumu
podľa tejto žaloby bolo opatrenie Mestskej časti Bratislava -Petržalka zo dňa 18.9.2020, ktoré žalobca
k žalobe aj pripojil. Žalovaným v žalobe však označil nie orgán, ktorý vydal toto opatrenie, t. j. Mestskú
časť Bratislava - Petržalka, ale Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova č. 46, Bratislava, ktorý

so správnym konaním, v ktorom bolo vydané preskúmavané opatrenie, nemá žiaden súvis. Z obsahu
preskúmavaného opatrenia zo dňa 18.9.2020 je zrejmé, že sa jednalo o jednostupňové opatrenie, ktoré
nebolo ďalej preskúmavané odvolacím orgánom . Ak teda žalobca v žalobe ako žalovaného označil
OkresnýúradBratislava,uvedenéjevlogickomrozporesďalšímobsahomžalobyatonajmäjejdôvodmi
a petitom.

9. Ďalej žalobca v žalobnom návrhu žiadal zrušiť rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Petržalka
č. 2818/2020/12-OURaD/Ks-2 zo dňa 23.7.2020, a to podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. Podľa tohto
ustanovenia môže správny súd zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré
predchádzalo napadnutému rozhodnutiu. Teda ide o prípady, kedy je predmetom preskúmania v

správnomsúdnictveodvolacierozhodnutiaavzmysletohtoustanoveniajemožnézrušiťajprvostupňové
rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v inštančnom postupe. V danom prípade však takáto situácia
nenastala, keďže rozhodnutie zo dňa 23.7.2020, ktoré na základe tohto ustanovenia žalobca žiadal
zrušiť, nebolo voči preskúmavanému opatreniu zo dňa 18.9.2020 rozhodnutím orgánu nižšieho stupňa.

10. Ďalšou vadou, ktorá sa vyskytla v podanej žalobe, bolo označenie Mestskej časti Bratislava -
Petržalka ako ďalšieho účastníka podľa § 32 ods. 3 SSP. Ďalším účastníkom v zmysle tohto ustanovenia
sú spravidla účastníci administratívneho konania, teda fyzické a právnické osoby, o ktorých právach,
právom chránených záujmoch či povinnostiach sa v administratívnom konaní rozhodovalo alebo sa na
nich musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu, avšak nie samotný správny orgán, ktorý vydal

preskúmavané rozhodnutie. Žalobca však za ďalšieho účastníka uviedol práve Mestskú časť Bratislava
- Petržalka, ktorá vydala preskúmavané rozhodnutie zo dňa 18.9.2020, ako aj z 23.7.2020.

11. Správne teda postupoval správny súd, keď uznesením zo dňa 19.5.2021 vyzval žalobcu na
odstránenie vád v lehote 15 dní s poučením, že pokiaľ vady nebudú odstránené, správny súd podanie

uznesením odmietne v zmysle § 59 ods. 3 SSP. V tomto uznesení žalobcu aj náležite poučil, v čom je
žaloba nezrozumiteľná a ako ju treba doplniť alebo opraviť. Výslovne uviedol, že žalobca sa žalobou
domáha zrušenia opatrenia zo dňa 18.9.2020, ktoré vydala Mestská časť Bratislava - Petržalka, pričom
Okresný úrad Bratislava (v žalobe označený žalovaný) žalobou napadnuté opatrenie nevydal. Správny
súd ďalej uviedol, že žalobca v žalobe zmätočne uviedol Mestskú časť Bratislava ako ďalšieho účastníka

konania podľa § 32 ods. 3 SSP. Žalobca v stanovenej lehote a ani do vydania kasačnou sťažnosťou
napadnutého uznesenia správneho súdu vady žaloby neopravil. Správny súd teda postupoval zákonne,
keď žalobu podľa § 59 ods. 3 SSP odmietol.
12. Čo sa týka sťažnostných námietok, kasačný súd poukazuje na to, že väčšia časť kasačnej sťažnosti
sa týkala ozrejmovania cieľov a úloh ekologických organizácii, medzi ktoré patrí aj žalobca. Táto časť

kasačnej sťažnosti neobsahovala žiadne konkrétne sťažnostné body, ktorými by žalobca namietal
nezákonnosť napadnutého uznesenia krajského súdu v zmysle sťažnostných dôvodov podľa § 440
SSP. Takýmto konkrétnym sťažnostným bodom nie je ani tvrdenie o diskreditačnej antikampani voči
žalobcovi vedenej vládou SR, konkrétne ministrom hospodárstva, a ani tvrdenie žalobcu, že v dôsledku
tejto diskreditačnej antikampane sú správne orgány navádzané k takej aplikácii práva, ktorá neutralizuje

činnosti občianskych združení ako advokátov životného prostredia.

13. Vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré bola žaloba odmietnutá správnym súdom, sa žalobca v kasačnej
sťažnosti vyjadril len tak, že sa jednalo o domnelé vady identifikované súdom, avšak žaloba tieto vadyv skutočnosti nemala. Žalobca pritom uviedol, že správne označil žalovaného, riadne označil ďalších
účastníkov konania a to Mestskú časť Bratislava -Petržalka a presne označil aj opatrenie zo dňa
18.9.2020. Okrem toho žiadal zrušiť aj rozhodnutie, ktoré predchádzalo tomuto rozhodnutiu a to v zmysle

§ 191 ods. 3 písm. a/ SSP. Kasačný súd sa týmto tvrdením žalobcu nestotožnil.

14. Ako už bolo uvedené v odôvodnení vyššie, vzhľadom na to, že z petitu žaloby jednoznačne vyplýva ,
že žalobca žiadal zrušiť opatrenie zo dňa 18.9.2020, pokiaľ žalobca ako žalovaného označil Okresný
úrad Bratislava, t. j. správny orgán, ktorý toto opatrenie nevydal, nastal logický rozpor medzi základnými

náležitosťamisprávnejžaloby,atooznačenímžalovanéhoapreskúmavanéhorozhodnutia.Preuvedený
rozpor nebolo možné v konaní o prieskume zákonnosti opatrenia zo dňa 18.9.2020 pokračovať.

15. Rovnako neboli riadne označení ďalší účastníci konania. Označenie Mestskej časti Bratislava-
Petržalka ako ďalšieho účastníka bolo nesprávne, pretože sa jednalo o správny orgán, ktorý vydal
preskúmavané opatrenie. V rozpore s uvedeným predmetom prieskumu bolo aj označenie stavebného

povolenia zo dňa 23.7.2020 ako rozhodnutia orgánu nižšieho stupňa. Tieto vady ako celok bránili
postupu správneho súdu pri preskúmaní označeného opatrenia zo dňa 18.9.2020, a preto je plne
nedôvodná sťažnostná námietka, že správna žaloba bola perfektná a že z jej obsahu boli zrejmé všetky
skutočnosti, ktorých doplnenie požadoval súd.

16. Neobstojí ani námietka žalobcu, že v konaniach vo veciach životného prostredia je potrebné
postupovať neformálne. Je treba uviesť, že konanie o všeobecnej správnej žalobe, o ktorú v
posudzovanej veci ide, nie je konaním, v ktorom sa žaloba posudzuje neformálne (napr. § 202 ods.
2 SSP). Avšak aj v týchto konaniach musia byť dodržané základné procesné podmienky pre ďalší
priebeh súdneho konania, teda aj úplnosť a zrozumiteľnosť žaloby. Uvedené tým viac platí v ostatných

konaniach. Teda pokiaľ v danom prípade žalobca ako žalovaného označil správny orgán, ktorý nemá
žiaden súvis s preskúmavaným opatrením a túto vadu napriek poučeniu súdu v poskytnutej lehote
neodstránil, ba naopak, ani v kasačnej sťažnosti neuznal, že sa o vadu jednalo, potom nezostávalo
správnemu súdu nič iné, len žalobu odmietnuť. Samotný žalobca svojim postupom a nečinnosťou v
konaní pred správnym súdom zapríčinil situáciu, že jeho žaloba bola odmietnutá. Najskôr žalobu podal

so závažnými vadami a následne zostal nečinný a vady žaloby neodstránil.

17. Pokiaľ sťažovateľ dôvodí, že správny súd sa nechal ovplyvniť antikampaňou vedenou voči
sťažovateľovi ako aj ostatnými žalobami, ktoré sťažovateľ podáva, toto jeho tvrdenie je čisto hypotetické
a kasačný súd sa nemá dôvod k nemu vyjadrovať. Dôvod odmietnutia žaloby jednoznačne vyplýva

z napadnutého uznesenia správneho súdu a spočíva výslovne v procesných vadách žaloby. Pokiaľ
žalobca namieta, že dostatočne konkrétne v žalobe uviedol tvrdenie o porušení zákona zo strany
žalovaného, kasačný súd k tomu uvádza, že dôvodom pre odmietnutie žaloby nebol nedostatok dôvodov
podanej žaloby (žalobných bodov).

18. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd konštatuje zákonnosť napadnutého uznesenia správneho
súdu a nedôvodnosť sťažnostných námietok. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.

19. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a
contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný a preto má právo na náhradu

trov kasačného konania. Tieto mu však neboli priznané, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu
§ 168 SSP. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§
167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1SSP).

20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.