Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 5, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/58/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200574
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:4020200574.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: J. F., nar. X.XX.XXXX, U. N. XX, Y. R.,
právne zastúpený advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o, so sídlom Pribinova 9, Nové
Zámky, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2020/602 zo dňa 22.10.2020, o kasačnej
sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/98/2020-95 zo dňa 25.10.2021

v spojení s opravným uznesením č.k. 23Sa/98/2020-117 zo dňa 27.12.2021, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/98/2020-95 zo
dňa 25.10.2021, v spojení s opravným uznesením č.k. 23Sa/98/2020117 zo dňa 27.12.2021 vo výroku
o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Výrok o zastavení konania zostáva n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“, resp. „správny súd“) uznesením č.k. 23Sa/98/2020-95
zo dňa 25.10.2021 v spojení s opravným uznesením č.k. 23Sa/98/2020-117 zo dňa 27.12.2021 (ďalej
len „napadnuté uznesenie“) zastavil súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia UPS/US1/
SSZOSK/ZAM/2020/602 zo dňa 22.10.2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zastaveniu súdneho konania predchádzalo podanie

žalobcu zo dňa 16.9.2021, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzal žalobu späť v celom
rozsahu s poukazom na § 63 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že, po podaní žaloby došlo k opätovnému zaradeniu žalobcu do
evidencie uchádzačov o zamestnanie (ďalej tiež ako „evidencia“) a následne aj k úhrade dávok v
nezamestnanosti, ktorých výplata bola pred podaním žaloby zastavená. Z uvedeného dôvodu žalobca
už netrval na podanej žalobe a súdu navrhol, aby konanie zastavil. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že späťvzatie je vyjadrením dispozičného
oprávnenia žalobcu, ktoré mu umožňuje disponovať s konaním a jeho predmetom. V prípade, že žalobca
prejaví vôľu nepokračovať v konaní začatom z jeho podnetu formou procesného úkonu späťvzatia
žaloby, správny súd súdne konanie zastaví. O trovách konania správny súd rozhodol s poukazom na ust.

§ 171 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa názoru
správneho súdu, späťvzatie žaloby zapríčinil žalovaný tým, že po podaní žaloby došlo k opätovnému
zaradeniu žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) z
dôvodupodľa§440ods.1písm.g)SSPažiadal,abykasačnýsúdnapadnutéuzneseniezrušilvrozsahu

jeho druhého výroku a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. K podanej kasačnej sťažnosti doložilžiadosť žalobcu o zaradenie do evidencie zo dňa 23.3.2021 a oznámenie o zaradení do evidencie KN3/
OSO/ZAM/2021/11993 zo dňa 24.3.2021.

4. Sťažovateľ sa nestotožnil s právnym záverom krajského súdu, že zapríčinil späťvzatie žaloby tým,
že po podaní žaloby došlo k opätovnému zaradeniu žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Argumentoval tým, že žalobca bol opätovne zaradený do evidencie z dôvodu uplynutia času podľa
§ 36 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z.z.“) a na základe žiadosti

žalobcu o opätovné zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca nebol do evidencie
opätovne zaradený z dôvodu, že by preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo zmenené alebo
zrušené (alebo akokoľvek inak spochybnené). Nebol to žalovaný kto inicioval opätovné zaradenie
žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo bol ním žalobca. Dôvodom pre podanie žiadosti
žalobcu o jeho opätovné zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol dôvod na strane
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ale ním bolo uplynutie času. Preskúmavané rozhodnutie

žalovanéhojeprávoplatnéažalovanýnaňomtrvá.Žalovaný,respektívepríslušnýúrad,opätovnezaradil
žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, ktorý žiadnym spôsobom nespochybňuje
preskúmavané rozhodnutie žalovaného, teda nie žalovaný zavinil zastavenie konania, ale tak spravil
žalobca jednak svojou žiadosťou o opätovné zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a
jednak samotným späťvzatím žaloby.

5. Žalobca sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 19.1.2022 a žiadal, aby kasačný
súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že žaloba, ktorou sa domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia, bola podaná dôvodne. Mal za to, že krajský súd správne rozhodol vo svojom
druhom výroku, ktorým priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tvrdenie žalovaného,

že dôvodom na opätovné zaradenie žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola jeho
opätovná žiadosť nie je preukázané, nakoľko v samotnom rozhodnutí o zaradení žalobcu do evidencie
nie je uvedený žiadny dôvod, na základe ktorého žalovaný rozhodol a je v ňom iba uvedené opätovné
zaradenie žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca sa domnieva, že dôvodom
takéhoto postupu žalovaného bolo práve prebiehajúce konanie. Za okolnosti, keď už boli žalobcovi

dávky v nezamestnanosti vyplatené, nebol dôvod na pokračovanie v konaní, preto žalobu zobral späť. K
späťvzatiu však došlo výlučne z dôvodu na strane žalovaného, teda z dôvodu, že dodatočne dovyplácal
požadované dávky.

6. K podaniu žalobcu zo dňa 19.1.2022 podal žalovaný vyjadrenie zo dňa 2.2.2022, v ktorom uviedol,

s poukazom na priloženú žiadosť žalobcu o zaradenie do evidencie zo dňa 23.3.2021 a oznámenie
o zaradení do evidencie zo dňa 24.3.2021, že dôvodom zaradenia žalobcu do evidencie uchádzačov
o zamestnanie bola žalobcova žiadosť, a nie prebiehajúce tunajšie správne súdne konanie. Žalobca
podal opätovnú žiadosť o zaradenie do evidencie zo dňa 23.3.2021 po uplynutí 6 mesiacov (§ 36
ods. 3 zákon č. 5/2004 Z.z ). Žalovaný zdôraznil, že občan (teda aj žalobca) sa zaradí do evidencie

uchádzačov o zamestnanie len na základe žiadosti o zaradenie do evidencie, teda nezaradí sa do
nej na základe prebiehajúceho správneho súdneho konania, ako tvrdí žalobca kvalifikovane právne
zastúpený advokátom. Žalovaný tiež uviedol, že žalobcovi nevyplácal dávku v nezamestnanosti, tú mu
vyplácala Sociálna poisťovňa. Podľa žalovaného je zrejmé, že dôvodom správneho súdneho konania
bola pre žalobcu dávka v nezamestnanosti a potom ako bol opätovne zaradenie zaradený do evidencie

uchádzačov o zamestnanie, pre neho správne súdne konanie stratilo zmysel, preto zobral žalobu späť.
To však neznamená, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Zastavenie konania zavinil
žalobca.Žalovanýopätovnezdôraznil,žepreskúmavanérozhodnutiežalovanéhojedoteraznedotknuté,
je právoplatné a žalovaný na ňom trvá.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú
sťažnosť podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote a je prípustná, preskúmal napadnuté
uznesenie správneho súdu a predchádzajúce konanie pred správnym súdom a postupom podľa § 455
SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 462
ods. 1 SSP zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

8. Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti
alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späťsčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd
v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr,
ako správny súd vo veci rozhodol.

10. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

11. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto
zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,
rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie

konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

13. Po preskúmaní spisového materiálu kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že pôvodne podanou
žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia sťažovateľa UPS/US1/SSZOSK/
ZAM/2020/602 zo dňa 22.10.2020, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno č. s. KN1/RSK/ZAM/2020/9368 zo dňa 22.9.2020, ktorým bol
žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie ku dňu 27.7.2020 z dôvodu nespolupráce.
Následne bola podaná žaloba vzatá späť v celom rozsahu pred rozhodnutím správneho súdu z dôvodu
opätovného zaradenia žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie a následných úhrad dávok v
nezamestnanosti, ktorých výplata bola podľa žalobcu pred podaním žaloby zastavená. Správny súd

uznesením zastavil súdne konanie a priznal náhradu trov konania v celom rozsahu žalobcovi. Vo vzťahu
k výroku týkajúceho sa trov konania podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, namietajúc najmä to, že podľa
neho nedošlo z jeho strany k procesnému zavineniu zastavenia súdneho konania. Poukázal najmä na
to, že preskúmavané rozhodnutie je stále právoplatné a k opätovnému zaradeniu žalobcu do evidencie
uchádzačov o zamestnanie došlo na základe žiadosti žalobcu potom, čo uplynulo 6 mesiacov od jeho

vyradenia, po uplynutí ktorých mohol byť opätovne do evidencie zaradený (§ 36 ods. 3 zákona č. 5/2004
Z.z.). Z toho dôvodu má za to, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci.

14. Uznesenie o zastavení konania je z povahy veci vždy rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. V

súvislosti s rozhodovaním súdu o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené v dôsledku späťvzatia
žaloby, postupuje súd podľa § 171 ods. 1 SSP o zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia
konania. Vo všeobecnosti platí, že zastavenie konania alebo jeho časti zavinil v prípade späťvzatia
žaloby žalobca, ktorému je z tohto dôvodu uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.
Odlišne je však treba posudzovať procesnú situáciu, keď bol žalobca správaním žalovaného po začatí

konania vystavený nevyhnutnosti vziať žalobu späť. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 196/2009
uviedol, že „Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri
jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení
konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno,
ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia

je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v
konanípožadovala,resp.akéhovýsledkusadomáhala,askutočnosťou,prektorúžalujúcastrananeskôr
vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo
odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v
zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné

zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín
„zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho
prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu).“.

15. Obdobne tak skonštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí, sp.zn. 3Sžo/225/2010 cit. „...ak súd
zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania
otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu
trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodnepodanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku
chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku
alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.“.

16. Kasačný súd má za to, že správny súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania nezaoberal riadne otázkou zavinenia zastavenia súdneho konania.
Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že po podaní žaloby došlo k jeho opätovnému zaradeniu
do evidencie a bez ďalšieho z toho vyvodil zodpovednosť za zastavenie súdneho konania na strane

žalovaného.

17. Správny súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s poukazom na § 171 ods. 1
SSP, teda z dôvodu procesného zavinenia zastavenia súdneho konania na strane žalovaného. Podľa
názoru kasačného súdu však v tomto prípade nemožno hovoriť o zavinení zastavenia súdneho konania
zo strany sťažovateľa, vzhľadom na to, že k zaradeniu žalobcu opätovne do evidencie uchádzačov

o zamestnanie nedošlo v dôsledku autoremedúry preskúmavaného rozhodnutia. Právoplatnosť
preskúmavaného rozhodnutia nebola žalobcom nijako spochybnená. K zaradeniu žalobcu do tejto
evidencie došlo v novom správnom konaní, ktoré sa začalo na základe žiadosti žalobcu zo dňa
23.3.2021, a to po splnení zákonom predpokladanej podmienky (§ 36 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z.).
Sťažovateľ zaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie ku dňu 23.3.2021, t. j. ku dňu

predloženia žiadosti, o čom žalobcu informoval oznámením č. KN3/OSO/ZAM/2021/11993 zo dňa
24.3.2021. Kasačný súd dodáva, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia rozhodnutia o jeho vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ku ktorému
došlo dňa 27.7.2020.

18. Kasačný súd v súvislosti s tvrdením žalobcu, že k späťvzatiu žaloby došlo výlučne z dôvodu
na strane žalovaného, ktorý mal spočívať v tom, že mu žalovaný dodatočne dovyplácal požadované
dávky poukazuje na skutočnosť, že o nároku na dávku v nezamestnanosti nerozhoduje a nevypláca ju
žalovaný, ale príslušná pobočka Sociálnej poisťovne podľa príslušných ustanovení zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný dôvodmi uvedenými
v kasačnej sťažnosti spochybnil vecnú a právnu správnosť rozhodnutia správneho súdu v napadnutej
časti, preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu v časti
týkajúcej sa trov konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho

súdu vysporiadať sa s námietkami sťažovateľa vo vzťahu k trovám konania a rozhodnúť opätovne o
návrhu na náhradu trov konania.

20. Právo na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania správneho súdu v zmysle
§ 467 ods. 3 SSP.

21. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.