Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Sžsk/72/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200421
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200421.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci
žalobcu: L.. C. L. U.., nar. XX. XX. XXXX, bytom E.. P. XXXX/XX, XXX XX C. právne zastúpený: JUDr.
Alexandrom Kuchárikom, advokátom, so sídlom J. Hollého 11, 934 05 Levice, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 26692-3/2018-BA zo dňa 10. apríla 2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sa/14/2018-94 zo dňa
26. marca 2019, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k.
19Sa/14/2018-94 zo dňa 26. marca 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred krajským súdom
1.Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 19Sa/14/2018-94 zo dňa 26. marca
2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a
rozhodnutie pobočky žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. Správny súd z administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že
Sociálna poisťovňa, pobočka Levice (ďalej len „pobočka žalovanej“) rozhodnutím
č. 700-1311405617-GC04/17 zo dňa 19. 10. 2017 vo veci predpísania poistného na starobné poistenie a
príspevky a starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenia, poistné do rezervného fondu
solidarity za obdobie október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec
2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 (ďalej len „poistné“) rozhodla tak, že žalobcovi predpísala poistné
v celkovej sume 2.657,93 eur. Žalovaná rozhodnutím č. 26692-3/2018-BA zo dňa 10. 04. 2018 zmenila

výrok vyššie uvedeného rozhodnutia pobočky žalovanej tak, že vypustila text: „...§ 152 zákona v znení
neskorších predpisov..“ a v ostatnom potvrdila napadnuté rozhodnutie pobočky žalovanej.

2.Správny súd uviedol, že primárnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní vyriešiť, bola otázka, či
žalobca vykonával v roku 2006 činnosť lekára ako samostatne zárobkovo činná osoba. Tejto otázke,
však podľa názoru správneho súdu, nevenovala žalovaná ani pobočka žalovanej dostatočnú pozornosť
a nezaoberali sa tak podstatnou námietkou žalobcu, že v čase od 28. 02. 2006 po tom, ako podal

Registračný list fyzickej osoby - odhlášku do Sociálnej poisťovne, nevykonával činnosť ako samostatne
zárobkovo činná osoba. Správny súd zdôraznil, že touto otázkou sa bolo potrebné zaoberať ešte skôr,
ako žalovaná dospela k záveru, že povinné poistenie žalobcu nezaniklo ku dňu 28. 02. 2006, ale až ku
dňu 30. 06. 2008 z dôvodu, že mal žalobca za rok 2006 príjem vyšší ako umožňoval osobitný predpis,čo je 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, resp. 10 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).

3.Podľa názoru správneho súdu, žalovaná mala povinnosť zistiť, z čoho príjmy za rok 2006 vo výške
689.985,-Sk pozostávali. Až v prípade, ak by mala pobočka žalovanej bezpochyby preukázané, že tento
príjem žalobca dosiahol v období, keď vykonával činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a
vykonával tieto úkony v rámci lekárskej praxe podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, bolo by
správne konštatovanie, že povinné poistenie žalobcu nezaniklo 28. 02. 2006, ale zaniklo 30. 06. 2008.

4.Pobočka žalovanej a žalovaná si podľa názoru správneho súdu nesprávne vyložila § 5 písm. c) zákona
o sociálnom poistení, vzhľadom na to, že žalobca argumentoval, že Registračným listom fyzickej osoby
- odhláškou ukončil postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zrušenia povolenia na
prevádzkovaniezdravotníckehozariadeniavodboreurológia.Boloúlohousprávnehoorgánupreukázať,
že žalobca aj po dátume 28. 02. 2006 je naďalej v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby.

5.Správny súd uviedol, že zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver,
ktorý žalovaná a pobočka žalovanej vo svojich rozhodnutiach nemohli odôvodniť, pretože základná
otázka v danom konaní nebola zodpovedaná. Zároveň podotkol, že žalobca bol od 01. 03. 2006
zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti UROCENTRUM LEVICE, s. r. o.

6.Na základe vyššie uvedených dôvodov, správny súd zistil, že námietky žalobcu sú dôvodné, a preto
napadnuté rozhodnutie žalovanej a pobočky žalovanej v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a)
SSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa správny orgán bude zaoberať tým, či
žalobca mal status samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 28. 02. 2006, vzhľadom na to, že

nebolo preukázané, že naplnil status samostatne zárobkovo činnej osoby, len na základe skutočnosti,
že bol držiteľom licencie L1A. Pobočka žalovanej má v ďalšom konaní vyhodnotiť, či by mohol žalobca
vykonávať činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby len na základe licencie L1A.

II.

Kasačná sťažnosť žalovanej proti rozsudku správneho súdu
7.Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalovaná (ďalej len „sťažovateľka“)
podaním zo dňa 21. 05. 2019. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že správny súd vec nesprávne právne
posúdil v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Uviedla, že sa nestotožňuje s právnym posúdením veci
zo strany správneho súdu.

8.Sťažovateľkazastávalanaďalejprávnynázor,žepredpísaniepoistenéhožalobcovizaobdobieoktóber
2007 až jún 2008 v celkovej sume 2.657,93 eur bolo v súlade so zákonom o sociálnom poistení.
Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistením, podľa ktorej za
samostatne zárobkovo činnú osobu sa považuje fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie

činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon
je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, uviedla, že nie je právne významné, či takáto
osoba vykonáva túto činnosť, ale podstatné je, že disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status
samostatne zárobkovo činnej osoby. V danej súvislosti poukázala tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27. 06. 2017, v ktorom

bolo skonštatované, že „vznik a trvanie povinného poistenia je totiž spojené s existenciou oprávnenia
na podnikanie, nie s jeho realizáciou“.

9.Vo vzťahu k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. o
poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v

zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004“) sťažovateľka
uviedla, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je aj fyzická osoba na základe licencie na výkon
samostatnejzdravotníckejpraxe.Držiteľlicencienavýkonsamostatnejzdravotníckejpraxejeoprávnený
vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť.

10.Sťažovateľka trvala na tom, že aj po 28. 02. 2006, žalobca spĺňal definíciu samostatne zárobkovo
činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010, pretože
bol aj naďalej držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licenciena výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár a zároveň dosiahol v predmetnom období
príjem, ktorý bol relevantný pre vznik, resp. trvanie povinného poistenia.

11.Sťažovateľka uviedla, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzala len z príjmov, ktoré žalobca
dosiahol z výkonu činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby a na iné príjmy sťažovateľka neberie
ohľad, a preto sa posudzuje príjem dosiahnutý podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov za predchádzajúci kalendárny rok.

12.V kasačnej sťažnosti sťažovateľka namietala, že celé odôvodnenie napadnutého rozsudku sa
venuje otázke, či žalobca mal alebo nemal v spornom období na účely sociálneho poistenia právne
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, napriek tomu, že predmetom súdneho konania je
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sťažovateľky vo veci predpísania dlžnej sumy poistného žalobcovi,
nie preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sťažovateľky vo veci zániku povinného poistenia žalobcu. Táto
otázka bola právoplatne vyriešená na úrovni správneho orgánu ešte pred vydaním prvostupňového

rozhodnutia č. 700-1311405617-GC04/17 zo dňa 19. 10. 2017, a to rozhodnutiami pobočky žalovanej
č. 22176-1/2019-LV zo dňa 15. 06. 2016 a 22175-1/2016-LV zo dňa 07. 06. 2016, ktoré rozhodnutia
nadobudli právoplatnosť, a teda konečným a záväzným spôsobom sa upravili právne pomery účastníkov
konania. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžs/1/2015 zo dňa
28. 09. 2016, v rámci ktorého najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie z dôvodu, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal otázkou zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktorá už bola právoplatne vyriešená
a nezaoberal sa predmetom konania a nepreskúmal zákonnosť a postup pri rozhodovaní žalovanej o
predpísaní poistného na sociálne poistenie.

13.Záverom navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovanej

14.Žalobca na základe zaslanej výzvy správneho súdu sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 12. 06. 2019.

15.Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobca upriamil pozornosť na rozhodnutie veľkého senátu
správneho kolégia najvyššieho súdu vo vzťahu k otázkam nastoleným uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. 10Sžsk/33/2017 zo dňa 08. 02. 2019, v rámci ktorého bolo vyslovené, že licencia L1A nemá
charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení,
pretože sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže
vykonávaťažnazákladedohody/zmluvysinýmposkytovateľom.Vovzťahuklekárovi-držiteľovilicencie
L1A má Sociálna poisťovňa posudzovať príjmy osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky

príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára
považovanéhozasamostatnezárobkovočinnúosobuvzmysle§5písm.c)zákonaosociálnompoistení.

16.Záveromnavrholkasačnémusúdu,abykasačnúsťažnosťzamietolapriznalmunáhradutrovkonania
v plnom rozsahu.

IV.
Konanie pred kasačným súdom
17.Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) bol formálne zriadený
ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR č. 460/1992 Zb. v znení

neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zákona č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení
niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

18.Podľa § 101e ods. 1 a 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva

prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v
ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.19.Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť
prejednal v rozsahu námietok sťažovateľky bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň

vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods.
4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.

20.Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k.

19Sa/14/2018-94 zo dňa 26. marca 2019, ktorým správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3
písm. a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 26692-3/2018-BA zo dňa 10. 04. 2018 spolu
s rozhodnutím pobočky žalovanej č. 700-1311405617-GC04/17 zo dňa 19. 10. 2017 a vec jej vrátil na
ďalšie konanie.

21.Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej - Sociálna

poisťovňa,ústredieč.26692-3/2018-BAzodňa10.04.2018,ktorýmžalovanázmenilavýrokrozhodnutia
pobočky žalovanej č. 700-1311405617-GC04/17 zo dňa 19. 10. 2017 tak, že vypustila text: „...§ 152
zákona v znení neskorších predpisov..“ a v ostatnom potvrdila uvedené rozhodnutie pobočky žalovanej.
Pobočka žalovanej ako prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 19. 10. 2017 podľa § 144 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 152a tohto zákona a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy

bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísala žalobcovi poistné na
starobné poistenie a príspevky a starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenia, poistné
do rezervného fondu solidarity za obdobie október 2007, november 2007, december 2007, január 2008,
február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 v celkovej sume 2.657,93 eur.

22.Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike
vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby
verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či
táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,
do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho

súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb
a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom
právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv
pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná
ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na

dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam
alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a
rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP) Konanie pred správnym
súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených
záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu

je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať
ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu
verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

23.Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou
pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti
Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,
či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými

právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom
prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd
nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta
nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu

a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych
právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal arozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či
savysporiadalsjehonámietkamiačinazákladeskutkovýchzisteníanazákladelogickéhoarozumného
uváženia ustálil správne svoj právny záver.

24.Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými
pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku,
keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou

nevykonal v súlade s právnou úpravou zákona o sociálnom poistení, dospejúc k nesprávnemu právnemu
záveru, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25.Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu správneho súdu, súčasť ktorého tvorí
administratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení kasačný súd mal
preukázané, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalovaná, resp. pobočka žalovanej

predpísala žalobcovi dlžné poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na
invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za označené obdobie v súlade so zákonom
o sociálnom poistení v platnom znení.

V.

Právne posúdenie kasačným súdom

26.Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je
zvrchovaný, demokratický a právny štát.

27.Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

28.Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

29.Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť
práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s
právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako

určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii
zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v
závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných
pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu

zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a
výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské
orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v
zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou
v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe

Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne
záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

30.Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis žalovanej v preskúmavanom konaní v danej veci bolo preukázané, že pobočka

žalovanej podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 152a tohto
zákona a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z.,
predpísalažalobcovipoistnénastarobnépoistenieapríspevkyastarobnédôchodkovésporenie,poistné
na invalidné poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie október 2007, november 2007,
december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 v celkovej

sume 2.657,93 eur. O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutia pobočky žalovanej rozhodla
žalovaná rozhodnutím č. 26692-3/2018-BA zo dňa 10. 04. 2018 tak, že zmenila výrok rozhodnutia
pobočky žalovanej č. 700-1311405617-GC04/17 zo dňa 19. 10. 2017 tak, že vypustila text: „...§ 152
zákona v znení neskorších predpisov..“ a v ostatnom potvrdila uvedené rozhodnutie pobočky žalovanej.Uvedenýmrozhodnutiamžalovanej,resp.pobočkyžalovanej,ktorýmižalobcovipredpísaladlžnépoistné
za obdobie október 2007 až jún 2008 predchádzali rozhodnutia pobočky žalovanej o nezániku a zániku
povinného sociálneho poistenia žalobcu. Pobočka žalovanej rozhodnutím č. 22176-1/2016-LV zo dňa

15. 06. 2016 rozhodla tak, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28. 02. 2006. Ďalším rozhodnutím pobočky
žalovanej č. 22175-1/2016-LV zo dňa 07. 06. 2016 rozhodla tak, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo
činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2008.

31.Podľa§209ods.1zákonaosociálnompoistení,rozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

32.Podľa§213ods.1a2zákonaosociálnompoistení,doručenérozhodnutie,protiktorémusanemožno

odvolať, je právoplatné. Rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí
nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.

33.Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu sú
rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ktorými Sociálna poisťovňa predpísala žalobcovi

ako poistencovi za obdobie október 2007 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné
na starobné poistenie, a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 2.657,93 eur.
Rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ktorými žalobcovi predpísala dlžné povinné sociálne poistné
predchádzali rozhodnutia pobočky žalovanej, ktorými rozhodla tak, že žalobcovi ako samostatne
zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa

28. 02. 2006, ale zaniklo dňa 30. 06. 2008. Z uvedených skutkových okolností teda vyplýva, že otázka
právneho postavenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia
bola právoplatne posúdená a zodpovedaná v samostatnom konaní, ktoré predchádzalo konaniu vo
veci predpísania poistného. Pokiaľ právoplatnými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne bolo rozhodnuté
o zániku povinného sociálneho poistenia k určitému dňu, nadobudnutím právoplatnosti takéhoto

rozhodnutia, bolo konečným spôsobom rozhodnuté o statuse žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej
osobe na účely sociálneho poistenia, a preto otázka jeho statusu nemôže byť opätovne posudzovaná
v následnom konaní o predpísaní dlžného poistného.

34.Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho súdu najvyšší správny

súd mal za preukázané, že správny súd sa skutkovou okolnosťou vyplývajúcou z administratívneho
spisu žalovanej o existencii rozhodnutí pobočky žalovanej o zániku sociálneho poistenia žalobcu
nijak nezaoberal. Správny súd upriamiac pozornosť na otázku právneho postavenia žalobcu na účely
sociálneho poistenia, napriek tomu, že táto otázka bola právoplatne vyriešená, nechal bez povšimnutia
skutkové zistenia predkladané v preskúmavajúcom konaní žalovanou. Správny súd tieto skutočnosti v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijak nevyhodnotil a v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi nijak
nevysporiadal, majúce za následok nesprávne právne posúdenie veci a súčasne nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

35.Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku správny súd uvedie stručný priebeh

administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy

vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

36.Najvyšší správny súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť aj ustálenú rozhodovaciu prax
správnych súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 08. 12. 2010 sp. zn.
4Sžo/12/2010), podľa ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej, a preto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na
spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje
určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrneposudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného
súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž
svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“

37.Rovnako najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 22. 10. 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na
zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne

akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV.
ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, (súčasná
úprava v § 139 ods. 2 SSP), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci
riadneho procesného postupu (t.j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom
rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená
povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo

základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou
súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej
povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany... . Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov,

pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“

38.Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého
z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmianávrhminavykonaniedôkazovstránsvýhradou,žemajúvýznamprerozhodnutie(Kraska

c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na
ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999).

39.Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky a v
neposlednom rade ani judikatúra najvyššieho súdu, na ktorého činnosť najvyšší správny súd nadviazal

pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak
však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument. Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k nezákonnosti
rozsudku z formálnych dôvodov.

40.Vo svetle vyššie uvedenom kasačný súd podrobil prieskumu kasačnou sťažnosťou napadnutý
rozsudok správneho súdu, pričom dospel k záveru, že z odôvodnenia správneho súdu nie je zjavné,
v akom rozsahu podrobil súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch
stupňoch, ako aj jeho vlastné posúdenie, keď z dôvodov uvádzaných správnym súdom v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutkových zistení ustálil svoj právny záver

o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, pričom nechal bez povšimnutia namietanú
argumentáciu žalovanej. Správny súd sa s argumentáciou žalovanej náležite nezaoberal, keď bez
ďalšieho zdôvodnenia sa stotožnil s argumentáciou žalobcu. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje
pozornosť na právnu úpravu ustanovenú v § 5 bod 9 veta prvá SSP, ktorá zakotvuje jednu zo
základnýchzásadkonania,vzmyslektorej,vkonanípredsprávnymsúdommajúúčastnícikonaniarovné

postavenie. Rovnako právna úprava ustanovená v § 53 pred bodkočiarkou SSP stanoví, že účastníci
konania majú v konaní pred správnym súdom rovnaké práva a povinnosti. Vzhľadom k uvedenému bolo
preto povinnosťou správneho súdu sa rovnakou mierou zaoberať a vysporiadať skutkovými okolnosťami
predkladanými tak žalobcom, ako aj žalovanou a tak zistiť skutkový a právny základ súdneho prieskumu
rozhodnutia žalovanej.

41.Vychádzajúc z vyššie uvedeného, najvyšší správny súd konštatuje, že ak správny súd sa dôsledne
nezaoberal a nevysporiadal s tým, že o zásadnej otázke, a to právneho postavenia žalobcu pre
účely sociálneho poistenia, ako základného zákonného predpokladu povinnosti platiť sociálne poistenie
bolo už právoplatne rozhodnuté predchádzajúcimi rozhodnutiami pobočky žalovanej, vec nesprávne

právne posúdil. Súčasne správny súd tým, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne nechal
bez povšimnutia zásadné skutkové zistenia pre správne právne posúdenie veci, zaťažil odôvodnenie
napadnutého rozsudku v jeho podstatnej časti nejasnosťou, neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou a v
neposlednom rade aj nepresvedčivosťou, ktorá skutočnosť podmieňuje nezákonnosť napadnutéhorozsudku správneho súdu pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku odôvodnenia, majúce za
následok jeho nesúlad s právami v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

42.Vzhľadom k vyššie uvedenému, najvyšší správny súd námietky žalovanej vznesené v kasačnej
sťažnosti, ktorými namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci
podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vyhodnotil ako dôvodné, keďže tieto námietky spochybnili vecnú a
právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu.

43.Z uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f) SSP
rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

44.V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, ustáliť
zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciách posúdiť
zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom pobočky žalovanej, a

to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť.
Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne
správny súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu trov kasačného
konania (§ 467 ods. 3 SSP).

45.Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.