Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 25, 2022

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5621203672
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2022:5621203672.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcov v 1.
rade Q. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXX, v 2. rade P. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
X. XXX, zastúpených ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r . o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský
Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému Q. G., A.. XX. XX. XXXX, trvale bytom U.. O. XXXX/XX,
N., zastúpenému JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom Námestie SNP 17/29, Zvolen, v

konaní o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 12. 10. 2021 sa žalobcovia domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaného
uzatvoriť s nimi darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod nehnuteľnosti zapísanej Okresným
úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie

F., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, ako záhrada o výmere 78 m2, parcela registra
KN-C č. 1850/2 v prospech žalobcov, do ich podielového spoluvlastníctva, každý v podiele 1. Dňa 22.
01. 2016 uzatvorili strany sporu Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorou
zrušili a vyporiadali podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti pôvodne zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXX, pre katastrálne územie F. ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 432 m2, parcela registra
KN-C č. 1849/2. Strany sporu sa ako podieloví spoluvlastníci spolu s ďalším spoluvlastníkom G..

N. P.Í. dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa geometrického plánu č.
10928634-120/2015 zo dňa 07. 11. 2015, vyhotovenom Meračskou kanceláriou Ing. Jána Šrámka, na
základe ktorého vznikli novovytvorené parcely KN-C č. 1849/2 o výmere 264 m2, KN-
C č. 1849/3 o výmere 83 m2 a KN-C č. 1849/4 o výmere 85 m2. Podľa čl. I. bod 3 dohody sa zmluvné
strany dohodli, že žalovaný nadobudne parcelu registra KN-C č. 1849/2 o výmere 264 m2 a žalobcovia
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov parcely KN-C č. 1849/3 o výmere 83 m2 a KN-C č. 1849/4
o výmere 85 m2 s tým, že žalobcovia sa osobitnou dohodou vysporiadajú so spoluvlastníkom G.. N. P..

Strany sporu sa zároveň v čl. 1 bod 4. dohody dohodli, že z dôvodu, že výmery a hodnota nadobúdaných
parciel nie sú adekvátne spoluvlastníckym podielom, ktoré vlastnili, žalovaný prevedie na žalobcov do
ich bezpodielového spoluvlastníctva novovytvorenú parcelu registra KN-C č. 1850/2, záhradu o výmere
78 m2, ktorá vznikla geometrickým plánom z pôvodnej parcely registra KN-C č. 1850, záhrada
o výmere 165 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie F., ako aj parcelu registra
KN-C č. 1860, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 60 m2, parcelu registra KN-C č. 1861, zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 76 m2 a stavbu rodinného domu so súpisným číslom XX, postavanom na
parcele registra KN-C č. 1861, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie F..
Žalovaný sa zároveň zaviazal, že odstráni stavbu rodinného domu súpisné č. XX. Nakoľko táto už bolaodstránená, v tejto časti dohody nie je medzi stranami spor. Kúpnou zmluvou zo dňa 24. 05.
2016 nadobudli žalobcovia do bezpodielového spoluvlastníctva manželov len pozemky parcely registra
KN-C č. 1860 a KN-C č. 1861. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy aj v časti pozemku

parcely registra KN-C č. 1850/2 nesplnil. Z konania žalovaného je zrejmé, že nechce previesť pozemok
na žalobcov, hoci sa k tomu v dohode výslovne zaviazal a preto žalobcovia navrhli, aby súd nahradil
prejav vôle. S poukazom na čl. II. dohody, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že nemajú voči sebe
žiadne ďalšie finančné nároky a nebudú si poskytovať žiadne finančné vyrovnanie, žalobcovia navrhli
nahradiť prejav vôle uzatvoriť darovaciu zmluvu.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Namietal, že podľa čl. I bod 4 dohody bolo povinnosťou
žalovaného previesť do bezpodielového spoluvlastníctva novovytvorenú parcelu registra KN-C č.
1850/2, v žalobe sa však domáhajú prevodu do ich podielového spoluvlastníctva. Zároveň poukázal na
nevykonateľnosť žalobcami navrhovaného petitu ako aj na to, že nimi uplatnený nárok nemá žiadnu
právnu oporu ani v zákone ani v zmluve. Súčasne podľa ustanovenia § 43 Občianskeho zákonníka sú

účastníci povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k
vzniku rozporov. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania, nakoľko všeobecná premlčacia lehota
začala žalobcom plynúť dňom uzatvorenia dohody, t. j. 22. 01. 2016 a uplynula dňom 22. 01. 2019,
pričom žaloba bola podaná na súd až 12. 10. 2021.

3. Žalobcovia v replike doplnili, že bezodplatnosť prevodu pozemku na žalobcov znamená, že prevod sa
má realizovať formou darovacej zmluvy. V prípade darovacej zmluvy pritom nie je možné, aby manželia
nadobudli nehnuteľnosť do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedeného dôvodu je
petit žaloby naformulovaný správne, pričom žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal opak. Okrem toho
je potrebné vychádzať aj z účely dohody a úmyslu zmluvných strán, ktorým bolo bezodplatne previesť

nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcov. Občiansky zákonník zároveň umožňuje domáhať sa návrhom
na súde nahradenia vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím. Formulácia žalobného petitu je správna,
nakoľko rozsudok nahradzujúci vyhlásenie vôle žalovaného právoplatnosťou tohto rozsudku nahrádza
tento prejav vôle, čiže zmluva sa bude považovať za uzatvorenú. Žalobcovia popreli premlčanie práva na
podanie žaloby. Jedným z nepremlčateľných práv je právo vlastnícke a nepochybne nepremlčateľnosťou

sa vyznačujú aj práva, ktoré z vlastníckeho práva vyplývajú, alebo s ním úzko súvisia. V danom prípade
sa žalobcovia domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaného, ktorým by získali vlastnícke právo k
pozemku. Zároveň v prípade otázky začatia plynutia premlčacej doby nie je možné vychádzať zo dňa
uzatvorenia dohody, t. j. zo dňa 20. 01. 2016. V dohode nebola nijakým spôsobom upravená doba,
dokedy boli účastníci dohody povinní uzatvoriť zmluvu. Ak by sa súd stotožnil s názorom žalovaného o

premlčateľnosti uplatneného nároku, premlčacia doba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka
začala plynúť najskôr odo dňa, odkedy žalobcovia vyzvali žalovaného na splnenie povinnosti v zmysle
dohody. Výzva na splnenie bola žalovanému doručená 02. 09. 2021, čiže v prípade premlčateľnosti
nároku k uplynutiu premlčacej doby prísť nemohlo.

4. Žalovaný v duplike doplnil, že žalobcovia nikdy neboli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti a teda sa v
tomto konaní nedomáhajú určenia vlastníckeho práva alebo práva s ním úzko spojeného. Nakoľko je
navrhovaný petit nevykonateľný a uplatnený nárok je premlčaný, navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v roku 2015 ich kontaktoval žalovaný spolu s predchádzajúcim

vlastníkom, pánom X., s návrhom na zámenu pozemkov, nakoľko žalovaný mal pri kúpe podmienku
zámeny pozemkov tak, aby mu vznikla ucelená parcela. Žalovaný ich ubezpečil, že všetko pripraví,
nemal námietky ani ohľadne toho, že v pozemku sú umiestnené ich inžinierske siete. Po uzatvorení
Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva im bol doručený prvý návrh kúpnej zmluvy
zo dňa 17. 03. 2016, v ktorom bola nesprávne uvedená adresa žalobkyne. V ďalšom návrhu kúpnej

zmluvy už bola uvedená správna adresa a boli v nej špecifikované aj všetky pozemky tak, ako sa dohodli
v dohode. Tento návrh im bol doručený e-mailom a následne aj poštou. Žalobkyňa vtedy skontrolovala
len adresy. Ohľadne kúpnej zmluvy Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, prerušil konanie
celkovo dvakrát a to z dôvodu, že na jednej z parciel, ktorá mala byť v jej výlučnom vlastníctve, stál ešte
dom a bolo potrebné doručiť nejaké listiny preukazujúce jeho asanáciu. Vklad do katastra nehnuteľností

bol následne povolený 14. 09. 2016. Neskôr žalobcovia zistili, že parcela registra KN-C
č. 1850/2 je stále vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalovaný im telefonicky oznámil, že zatiaľ im ten
pozemok neprevedie, aby mu náhodou nerobili problémy, keď bude chcieť stavať na novovytvorenom
pozemku. Dňa 07. 11. 2018 im oznámil, že svoj pozemok mieni predať a ponúkol im ho na predaj a to ajs parcelou registra KN-C č. 1850/2. Žalobkyňa ho následne upozornila, že tento pozemok je prakticky
ich. Navrhla mu aj kúpnu cenu za jeho zvyšný pozemok, ktorú však neakceptoval. Žalovaný im opätovne
prisľúbil, že im pozemok prevedie, tento krát ale potom, ako svoj pozemok predá novému záujemcovi.

Potom, ako žalovaný predal pozemok novému vlastníkovi, žalobcom oznámil, že im sporný pozemok
zatiaľ neprevedie, aby nerobili problémy novému vlastníkovi, ak by tam chcel niečo stavať. Naposledy
im žalovaný už oznámil, že im pozemok neprepíše, jedine ho predá, ale nie je 500,- eur. Žalobkyňa
doplnila, že na predmetnom pozemku vybudovali v roku 2017 plot, vybudovali k nemu prístupovú cestu,
šesť rokov pozemok kosia. Žalovaný k tomu pozemku nemá žiadny prístup.

6. Žalobca doplnil, že za to, že žalovanému vyšli v ústrety pri sceľovaní pozemku, majú len tieto
problémy. Cítia sa podvedení a žalobca celé toto konanie považuje za úbohosť. Potvrdil, že náklady na
vypracovanie geometrického plánu znášal žalovaný, ale s tým, že žalovanému sa zhodnotil pozemok.
Rovnako znášal žalovaný aj náklady na vypracovanie návrhov kúpnych zmlúv a návrhu na vklad, druhú
zmluvu v časti hradili aj žalobcovia, napriek tomu, že ich žalovaný ubezpečil, že všetko zabezpečí on.

Žalovaný hradil aj náklady súvisiace s povolením na odstránenie stavby súpisné číslo 51.

7. Žalovaný vypovedal, že pozemok kúpil od kamaráta za 23 000,- eur, pričom ďalších 20 000,- eur ho
stáli poplatky, geometrický plán a asanácia starého domu, predovšetkým odstránenie eternitu. Pokiaľ
by ho nepožiadal kamarát, tak by ten pozemok v živote nekúpil. Sporný pozemok nepredá nikomu, ani

žalobcom, ani novému vlastníkovi susedného pozemku. Môže si na pozemok postaviť karavan, pričom
pokiaľ nemá prístupovú cestu, vyrieši to prostredníctvom právnika. Celý život obchoduje s realitami,
nie je právnik, preto si dohodu ani kúpnu zmluvu nečítal. 20 rokov má právnika, ktorému v tomto
úplne dôveruje. Poprel, že by niečo sľuboval žalobcom. Aj žalobcovia získali vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva obrovskú výhodu, nakoľko majú cestu k svojmu bungalovu, ktorá vedie práve pozemku,

na ktorom stál starý dom, ktorý dal on zasanovať. Predmetný pozemok nepredal spolu s ostatným
pozemkom novému vlastníkovi, lebo ho tento nepotreboval. Opakovane uviedol, že sporný pozemok
nepredá nikomu.

8. Z dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 22. 01. 2016 vyplýva, že

strany sporu a G.. N. P. ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX,
pre katastrálne územie F., sa dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa
geometrického plánu, ktorým vznikli novovytvorené parcely KN-C č. 1849/2, KN-C č. 1849/3 a KN-C
č. 1849/4. Žalovaný mal nadobudnúť parcelu registra KN-C č. 1849/2 o výmere 264 m2 a žalobcovia
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov parcely registra KN-C č. 1849/3 o výmere 83 m2 a KN-

C č. 1849/4 o výmere 85 m2 s tým, že žalobcovia sa osobitnou dohodu vysporiadajú s podielovým
spoluvlastníkom G.. N. P.. V článku I. bod 4 dohody sa podieloví spoluvlastníci dohodli, že z dôvodu, že
výmera a hodnota nadobúdaných parciel nie sú adekvátne spoluvlastníckych podielom, ktoré vlastnili,
žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne
územie F., prevedie na žalobcov do ich bezpodielového spoluvlastníctva novovytvorenú parcelu registra

KN-C č. 1850/2 o výmere 78 m2, pozemok parcely registra KN-C č. 1860 o výmere 60 m2, pozemok
parcely registra KN-C č. 1861 o výmere 76 m2 a stavbu súpisné číslo XX na parcele registra KN-C
č. 1861. Z článku I. bod 6 vyplýva, že žalovaný asanuje stavbu so súpisným číslom XX do 30 dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Podľa článku II. sa
zmluvné strany dohodli, že nemajú voči sebe žiadne ďalšie finančné nároky a nebudú si poskytovať

žiadne finančné vyrovnanie.

9. Zmluvou zo dňa 24. 05. 2016, označenou ako „kúpna zmluva“, žalovaný ako predávajúci previedol
na žalobkyňu ako kupujúcu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX,
pre katastrálne územie F. ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 60 m2, parcela registra KN-C č.

1860, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 76 m2, parcela registra KN-C č. 1861 a stavbu rodinného
domu súpisné číslo XX, postavenom na parcele registra KN-C č. 1861. Zmluvné strany v článku III. ods.
1 dojednali kúpnu cenu vo výške 1,- eura.

10. Žalobcovia odvodzujú svoj nárok z článku I. bod 4 Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva zo dňa 22. 01. 2016, ktorá je podľa obsahu zmluvou o budúcej zmluve, predmetom
ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalovaného na žalobcov. Platnosť zmluvy
o budúcej zmluve je závislá od toho, či zmluva o budúcej zmluve má podstatné náležitosti podľa
ustanovenia § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj o od toho, či jej obsahom je aj dohoda opodstatných náležitostiach budúcej zmluvy do takej miery, že zmluvné strany dohodli aspoň spôsob
určenia podstatných náležitostí zmluvy. Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita
výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorú neplatnosť zakladá, ak sú

možné obidva výklady. Tým sa podporuje princíp autonómie zmluvných strán v súkromnoprávnych
vzťahoch. V danom prípade však nie je možné prikloniť sa k výkladu smerujúcemu k platnosti zmluvy o
budúcej zmluve z dôvodu, že táto neobsahuje všetky zákonom ustanovené podmienky na jej platnosť.
V predmetnej zmluve totiž nie je ani len všeobecne, priamo alebo nepriamo dohodnutá doba, do ktorej
bude uzatvorená hlavná zmluva. Od tejto objektívnej skutočnosti sa potom odvíja možnosť oprávnenej

zmluvnej strany žiadať o uzavretie zmluvy, inak jej právo zanikne. Ide teda o preklúziu, ktorá spôsobuje
zánik práva neuplatnením si práva v zákonom stanovenom čase a z tohto dôvodu nie je potrebné,
aby sa súd v tomto rozsudku zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Absencia tejto podstatnej
náležitosti zmluvy spôsobuje neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve. Keďže táto nebola uzatvorená v
súlade s ustanovením § 50a Občianskeho zákonníka, súd nemôže nahradiť prejav vôle vyplývajúci z
absolútne neplatného právneho úkonu.

11. V zmysle judikatúry zásadu, podľa ktorej sa neplatnosti právneho úkonu nemôže dovolať ten,
kto ju spôsobil, nemožno použiť v prípade absolútnej neplatnosti. Podľa názoru súdu však súd môže
posúdiť, či dovolanie sa absolútnej neplatnosti zmluvnou stranou, ktorú neplatnosť spôsobila, nie je
výkonom práva proti dobrým mravom, keďže nikto nesmie mať výhodu z vlastnej nepoctivosti. V

prejednávanej veci žalobcovia tvrdili aj preukázali, že v návrhu „kúpnej“ zmluvy boli zahrnuté všetky
tri nehnuteľnosti tak, ako sa strany sporu dohodli v článku I. bod 4 dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, ktorá je zmluvou o budúcej zmluve. Naproti tomu, žalovaný toto tvrdenie
nepoprel, naviac ani hodnoverným spôsobom nevysvetlil dôvod svojho konania, ktoré spočívalo v tom,
že v samotnej finálnej „kúpnej“ zmluve sporná nehnuteľnosť nefigurovala. Z vykonaného dokazovania

však nevyplynulo, že by žalobcovia uzatvárali hlavnú zmluvu v tiesni, pod tlakom, resp. že by žalovaný
chcel využiť ich omyl. Naopak, z výpovede žalobkyne bolo zistené, že po podaní návrhu na vklad
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor mal dva krát
prerušiť konanie, čím sa predĺžilo vkladové konanie a tým aj čas, počas ktorého mali žalobcovia možnosť
zistiť, že obsah „kúpnej“ zmluvy, ktorú podpísali sa nezhoduje s vôľou strán sporu vyjadrenou v zmluve o

budúcej zmluve. Takáto nepozornosť jednej zo zmluvných strán nemôže byť sama o sebe považovaná
za výkon práva proti dobrým mravom druhou zmluvnou stranou.

12. Z vyššie uvedených dôvodov súdu nezostávalo nič iné, ako žalobu zamietnuť. Konanie žalovaného,
ktorý v rozpore so svojou vôľou vyjadrenou v článku I. bod 4 dohody o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva, nepreviedol všetky tam uvedené nehnuteľnosti na žalobcov, však zakladá dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré mu súd v súlade s ustanovením § 257 C. s. p. nepriznal ako
úspešnej strane sporu právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že bol to práve žalovaný, ktorý oslovil žalobcov s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktorým ktorom nadobudol ucelený pozemok. Nakoľko nadobudol viac ako predstavoval

jeho podiel, prejavil vôľu previesť na žalobcov iné nehnuteľnosti, čím by každý z podielových
spoluvlastníkov dostal čo, mu z vlastníctva prináleží. Žalovaný sám zabezpečil prípravu návrhov hlavnej
zmluvy ako aj samotnej hlavnej zmluvy, pričom bez akéhokoľvek logického vysvetlenia odmietol napraviť
nedôslednosť v hlavnej zmluve spočívajúcej v neprevedení sporného pozemku. Za takéhoto skutkového
stavu by bolo preto nespravodlivým priznať mu náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.