Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Sžsk/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200369
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:6020200369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej, členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a člena senátu Mgr.Michala Novotného (sudca
spravodajca) v právnej veci žalobkyne: K. W., nar. XX. F. XXXX, J. XX, A., proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Banská Bystrica, Trieda SNP 75, Banská Bystrica, o
preskúmanie rozhodnutia z 21. júla 2020, č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2020/8594/VAL, o kasačnej
sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 30 Sa 12/2020-81 z 25.
februára 2021 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 30

Sa 12/2020-81 z 25. februára 2021 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen
rozhodnutím z 30. marca 2007 žalobkyni priznal peňažný príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne
postihnutého manžela K. W.. Pritom vyšiel z lekárskeho posudku zo 14. marca 2007, ktorý uzavrel, že
miera jeho funkčnej poruchy je 60 %. Dôvodom bola jeho ťažká ankylozujúca spondylartritída V. št.,
kvôli ktorej si vyžadoval celodennú starostlivosť inej osoby. Po priznaní tohto príspevku boli manželovi

žalobkyne v roku 2007 vymenené bedrové kĺby. Úrad práce priznaný príspevok pravidelne zvyšoval až
do roku 2018.

2. V roku 2020 manžel žalobkyne požiadal úrad práce o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov, kvôli čomu posudková lekárka úradu práce 30. apríla 2020 opätovne posúdila jeho zdravotný
stav. V novom posudku určila za rozhodujúce ochorenie znova ťažkú ankylozujúcu spondylartritídu V.
št. s mierou funkčnej poruchy 50 % a v III. stupni odkázanosti s počtom bodov 80. Zároveň uviedla, že

vzhľadom na zmene liečby a výmene váhonosných kĺbov sa klinický stav manželka žalobkyne výrazne
zlepšil. Po posúdení lekárskych nálezov dospela k záveru, že manžel síce potrebuje pomoc inej osoby
pri niektorých sebaobslužných činnostiach, celodennú opateru a dohľad však nevyžaduje.

3. Na základe lekárskeho posudku úrad práce vypracoval komplexný posudok zo 7. mája 2020, podľa
ktorého sa K. W.J. považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50
% podľa časti XII oddielu A bodu 3 písm. c) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. V tomto komplexnom

posudku už úrad práce nenavrhol posudzovanému príspevok na opatrovanie, pretože bol zaradený do
III. stupňa odkázanosti, čo podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. zodpovedá odkázanosti na inú
fyzickú osobu v rozsahu štyroch až šiestich hodín denne. Po vyhotovení tohto komplexného posudku
úrad práce rozhodnutím z 21. mája 2020, č. ZV3/RPPNKŤZPaPČ/SOC/2020/9003-25, odňal žalobkynipríspevok na opatrovanie manžela s účinkami od 1. júna 2020, pretože nespĺňal podmienky podľa § 14
ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietla, že zdravotný stav jej
manžela sa nijako nezlepšil a naďalej vyžaduje opateru 24 hodín denne. V dôsledku toho posudková
lekárka žalovaného opätovne posúdila zdravotný stav manžela žalobkyne a vypracovala lekársky
posudok z 8. júla 2020. Na jeho podklade vydal žalovaný nový komplexný posudok zo 14. júla 2020
s totožným odôvodnením a so záverom, že miera funkčnej poruchy zdravotného postihnutia manžela

žalobkyne je 50 % podľa časti XII oddielu A bodu 3 písm. c) prílohy č. 3 cit. zák. Preto žalovaný
rozhodnutím z 21. júla 2020 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie úradu práce.

5. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 30 Sa 12/2020-81 zrušil rozhodnutie žalovaného podľa
§ 191 ods. 1 písm. e) SSP. Skonštatoval, že komplexné posudky si navzájom odporujú, pretože hoci
oba stanovili rovnakú mieru funkčnej poruchy, urobili tak na základe rôzneho písmena časti XII oddielu

A bodu 3 v prílohe č. 3 vyššie cit. zákona. Napriek tomu, že miera funkčnej poruchy nie je sama
osebe rozhodujúca, jednoznačné určenie povahy rozhodujúceho ochorenia má vplyv aj na posúdenie
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a zabezpečuje preskúmateľnosť ich záverov.
Správny súd mal ďalej za to, že z lekárskych posudkov nie je zrejmé, ako sa výmena bedrových kĺbov
a biologická liečba prejavili na zlepšení mobility manžela žalobkyne, keď je pri chôdzi naďalej odkázaný

na použitie francúzskych bariel alebo na pomoc inej osoby. Záverom uviedol, že hoci podľa zákona č.
447/2008 Z. z. posudkový lekár nie je za každých okolností povinný prizvať osobu na posúdenie jej
zdravotného stavu, vo veci odňatia peňažného príspevku sa mu javí ako žiaduce, aby osoba bola na
posúdenie prizvaná.
II.

Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Namietal, že posudková lekárka ústredia na základe odborných nálezov celkom
jednoznačneurčilamierufunkčnejporuchyajrozhodujúceochoreniemanželažalobkyne,čímpodľa§15
ods.7zákonač.447/2008Z.z.skoršíkomplexnýposudokpoprávoplatnostitunapadnutéhorozhodnutia

stratil platnosť. Zdôraznil, že posudková lekárka netvrdí, že manžel žalobkyne vôbec nepotrebuje pomoc
inej fyzickej osoby, ale skonštatovala, že ju potrebuje len pri niektorých sebaobslužných úkonoch.
Vzhľadom na určený stupeň odkázanosti po kompletnom lekárskom a sociálnom posúdení nie je jeho
odkázanosť na pomoc inej osoby v takom rozsahu, aby mu peňažný príspevok na opatrovanie mohol
byť navrhnutý. Poznamenal, že mu nemožno vytýkať porušenie zákona tým, že manžel žalobkyne

nebol na posúdenie zdravotného stavu priznaný. V danom čase sa posudková činnosť v súlade s § 24
nariadenia vlády č. 102/2020 Z. z. kvôli krízovej situácii, ktorú vyvolalo ochorenie COVID-19, vykonávala
bez prítomnosti posudzovanej osoby, pokiaľ posudkový lekár neurčil inak Uvedený postup nemá vplyv
na kvalitu posúdenia, pretože predmetom tejto činnosti primárne nie je vyšetrovať a diagnostikovať
posudzované osoby, ale vykonať hodnotenie podľa predložených lekárskych nálezov.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zopakovala svoju argumentáciu z predchádzajúcich
podaní a navrhla kasačnú sťažnosť žalovaného zamietnuť.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1.
augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu
(§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§
455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

9. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým odňal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie ťažko
zdravotne postihnutého manžela z dôvodu, že nespĺňal podmienky pre jeho ďalšie vyplácanie podľa § 14
ods.4zákonač.447/2008Z.z.Podľacit.ustanoveniajefyzickáosobasťažkýmzdravotnýmpostihnutím

odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na inú osobu je V alebo VI podľa prílohy č. 3 k
zákonu č. 448/2008 Z. z. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z. sa odkázanosť osoby na pomoc
inej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby posudzuje podľa cit. prílohy č. 3. Dosiahnuté body v
prvom až dvanástom bode sa sčítajú. Stupeň a priemerný rozsah odkázanosti osoby na pomoc inejosoby v hodinách sa určí na základe celkové počtu bodov. Podľa § 49 ods. 11 cit. zák. je fyzická osoba
odkázaná na pomoc inej osoby, ak stupeň jej odkázanosti je v rozsahu II až VI podľa cit. prílohy č. 3.

10. V prejednávanej veci nebolo sporné to, že manžel žalobkyne je ťažko zdravotne postihnutou osobou
podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorému bola ako rozhodujúce ochorenie určená ťažká
ankylozujúca spondylartritída. Sporným ostalo určenie miery jeho funkčnej poruchy podľa prílohy č.
3 cit. zák. a stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej osoby v takom rozsahu, aby mohol žalovaný
priznať finančný príspevok na opatrovanie na kompenzáciu týchto sociálnych dôsledkov jeho ťažkého

zdravotného postihnutia.

11. Podľa § 11 ods. 2 cit. zák. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného
orgánu, ktorý pri vykonávaní posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou
v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom
špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. Z obsahu posudkov vyplýva, že

posudkové lekárky žalovaného komplexne zhodnotili zdravotný stav manžela žalobkyne s prihliadnutím
navšetkyobjektívnenálezyzlekárskychvyšetreníadostatočnesavyrovnalisovšetkýmiskutočnosťami,
ktoré boli podkladom pre ich závery. V oboch lekárskych posudkoch bolo v diagnosticko - funkčnom
hodnotení uvedené ochorenie ankylozujúca spondylartritída V. št. s mierou funkčnej poruchy 50 %, čomu
zodpovedá zaradenie do kategórie XII. A. bod 3. písm. b) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. V skoršom

lekárskom posudku došlo k zrejmej nesprávnosti, kedy posudková lekárka priradila k rozhodujúcemu
ochoreniu kategóriu cit. prílohy, ktorá nezodpovedala rozpätiu miery funkčnej poruchy v percentách a
prvostupňový správny orgán prevzal tento záver do svojho komplexného posudku. Navyše žalovaný v
kasačnej sťažnosti správne namieta, že posudková lekárka ústredia v neskoršom posudku jasne určila
percentuálnu mieru funkčnej poruchy zodpovedajúcu rozpätiu ochorenia manžela žalobkyne v súlade s

prílohou č. 3 cit. zákona. V dôsledku toho komplexný posudok, ktorý bol v predmetnej veci vypracovaný
skôr, po právoplatnosti tu napadnutého rozhodnutia stratil platnosť podľa § 15 ods. 7 zákona č. 447/2008
Z. z. Inak povedané, pokiaľ by aj komplexný posudok prvostupňového správneho orgánu určil vyššie
rozpätie percentuálnej miery funkčnej poruchy, situáciu manžela žalobkyne by to vzhľadom na novší
lekársky posudok nijako nezmenilo.

12. Kasačný súd sa stotožňuje so žalovaným tiež v tom, že pre priznanie peňažného príspevku na
opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z., nie je rozhodujúca percentuálna miera funkčnej poruchy
posudzovanej osoby. V tom spočíva rozdiel oproti posudzovaniu miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na účely priznania invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov. Hoci prvotne by sa mohlo javiť, že jednotlivé ochorenia a
hodnotiace kritéria sú v oboch prípadoch totožné, pri kompenzačných príspevkoch sa určením miery
funkčnej poruchy ustáli len to, či fyzická osoba je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2
ods. 3 cit. zák. Rozhodujúcim kritériom na priznanie samotného príspevku je však spôsob posúdenia
odkázanosti osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach v zmysle prílohy č. 3 zákona

č. 448/2008 Z. z. a určenie sociálnych dôsledkov jej ťažkého zdravotného postihnutia v rozličných
oblastiach kompenzácie.

13. Podľa vyššie uvedených kritérií bol manžel žalobkyne zaradený do III. stupňa s priemerným
rozsahom odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby štyroch až šiestich hodín denne, čím sa podľa §

49 ods. 11 cit. zák. považuje za osobu, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby. Uvedené vyplýva z
lekárskych ako aj komplexných posudkov a žalovaný to vo svojom rozhodnutí nijako nespochybňuje.
Vzhľadom na stupeň odkázanosti manžela žalobkyne pri jednotlivých sebaobslužných činnostiach a
sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia však nebolo preukázané, že by si vyžadoval
opateru v takom rozsahu, aký uvádza žalobkyňa a aký zákon predpokladá pre priznanie peňažného

príspevkunaopatrovanie.Zákonodarcanastavilpodmienkynaposkytnutietohtopríspevkutak,žeosoba
ktorá má byť opatrovaná, nie je schopná zvládať väčšinu sebaobslužných činností sama bez pomoci inej
osoby, čo ju radí do stupňa odkázanosti V alebo VI. Pokiaľ manžel žalobkyne tento stupeň nedosiahol,
sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. nie sú takého
stupňa, aby odôvodňovali kompenzáciu poskytnutím peňažného príspevku na opatrovanie. Uvedené

nevylučuje ani tvrdenie žalobkyne, že zdravotný stav jej manžela bol v roku 2007 posúdený tak, že podľa
účinnosti zákona č. 195/1998 Z. z. odôvodňoval priznanie peňažného príspevku na opatrovanie. Podľa
§ 55 v spojení s § 64a ods. 3 cit. zák. sa odkázanosť osoby na pomoc inej osoby posudzovala najmä na
účely zabezpečenia pomoci pri nevyhnutných životných úkonoch uvedených v prílohe č. 1 cit. zákona.Činnosti uvedené v tejto prílohe však zákonodarca vymedzil oveľa širšie než v súčasnosti v prílohe č. 3
zákona č. 448/2008 Z. z., ktorou sa definovali osobitné posudkové kritériá pre priznanie kompenzačného
príspevku na opatrovanie.

14. Je pochopiteľné, že niektoré sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa dotknutým
osobám môžu zdať závažnejšie, než ako je nastavené ich ohodnotenie metodologickým dotazníkom.
Preto príslušný orgán vypracúva komplexný posudok, ktorý vychádza zo záverov lekárskeho posudku, v
ktorom posudkový lekár prihliada na všetky objektívne nálezy zo zdravotnej dokumentácie a odborných

lekárskych vyšetrení posudzovaného v zmysle § 11 ods. 2 a 3 zákona č. 447/2008. Zo znenia zákona
vyplýva, že predmetom posudkovej činnosti nie je vyšetrenie a diagnostika osoby (pacienta), ale
posúdenie jej zdravotného stavu na základe predložených lekárskych nálezov, ako trefne poznamenal
žalovaný. Túto skutočnosť zohľadňuje aj § 11 ods. 9 cit. zák., podľa ktorého posudkový lekár môže
predvolať osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického
záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, odborného lekárskeho nálezu lekára so

špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, alebo ak je potrebné overiť objektívnosť alebo
úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej
osoby. Inak povedané, posudkový lekár nie je podľa cit. zákona povinný predvolať osobu na posúdenie
jej zdravotného stavu dokonca ani vtedy, ak má pochybnosti o záveroch odborných vyšetrení;
zákonodarca totiž rozhodnutie o predvolaní ponechal výlučne na úvahe posudkového lekára. Pokiaľ by

ale manžel žalobkyne o posúdenie zdravotného stavu sám požiadal, v takom prípade je posudkový lekár
povinný ho na takéto posúdenie pozvať podľa § 11 ods. 10 cit. zák. To sa ale v tomto prípade nestalo,
preto námietka žalobkyne nie je v tomto smere opodstatnená.

15. Okrem toho je správna aj pripomienky žalovaného, že v súlade s § 24 nariadenia vlády č.

102/2020 Z. z. sa v čase posudzovania zdravotného stavu manžela žalobkyne (vzhľadom na krízovú
situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19) lekárska posudková činnosť vykonávala bez prítomnosti
posudzovanej osoby, pokiaľ posudkový lekár sám neučil inak. Kasačný súd tiež preto nesúhlasí s
argumentáciou správneho súdu, že pokiaľ žalovaný rozhoduje o odňatí peňažného príspevku na
kompenzáciu, posudkový lekár by mal osobu na posúdenie jej zdravotného stavu pozvať, z dôvodu

že takéto rozhodnutie bude mať značný dopad na sociálne pomery žalobkyne a jej manžela. Okrem
toho, že rozhodnutie žalovaného s akýmkoľvek záverom má vždy dopad na sociálne pomery žiadateľa,
správny súd správne poznamenal, že takáto požiadavka žalovanému zo zákona č. 447/2008 Z. z. ani zo
žiadneho iného nevyplýva. Hoci správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e)
SSP,tedazdôvodu,žezistenieskutkovéhostavuorgánomverejnejsprávybolonedostačujúcenariadne

posúdenie veci, nijako bližšie neozrejmil, v čom by takéto pozvanie prispelo k lepšiemu a úplnejšiemu
zisteniu skutkového stavu.
IV.
Záver
16. Z uvedených dôvodov tak nemožno výklad správneho súdu považovať za správny. Pokiaľ považoval

právne posúdenie žalovaného za nesprávne a jeho rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP,
sám vec nesprávne právne posúdil. Kasačná sťažnosť je tak v zmysle uplatneného sťažnostného bodu
podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

17. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto
rozsudku (§ 469 SSP). Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých
podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej.

18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.