Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 23, 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201560
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8116201560.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: V. Č., D.. X.X.XXXX, N.

XXX XX M. - O. XXX, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o
vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 191,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne z tejto sumy od 25.2.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti o zaplatenie úroku z omeškania v rozsahu prevyšujúcom 5,05 % ročne zo sumy 191,20 Eur od

25.2.2016 do zaplatenia žalobu z a m i e t a .

U r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, z 21.10.2008, uvedená vo
všeobecných obchodných podmienkach - bod 13) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny,
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, j e n e p r i j a t e ľ n á .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 27.1.2016 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozsudok ktorým by rozhodol
o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 191,20 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému
do zaplatenia, a zároveň určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, z 21.10.2008,
uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach - bod 13) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú
dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou

administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

2.1. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril spotrebiteľskú zmluvu. Ide o zmluvu o úvere č.
XXXXXXX z 21.10.2008 vo výške 6.000,- Sk (199,16 Eur) za poplatok vo výške 5.760,- Sk (191,20 Eur)
s tým, že celkovú čiastku vo výške 11.760,- Sk (390,36 Eur) mal (žalovanému) zaplatiť v 12 splátkach po
980,- Sk (32,53 Eur), pričom poplatok z predmetného úveru predstavuje 96% navýšenie. Žalovanému
na predmetný úver zaplatil celú ním požadovanú sumu, t.j. 390,36 Eur). Žalobca uviedol, že poplatok vo

výške 5.760,- Sk (191,20 Eur) je z 2/3 tvorený celkovými nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, a že žalovaný mu neposkytol reálne plnenie
za takýto poplatok. Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne dojednaný a svojou výškou na jednej
strane, a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu vprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,apretopredstavujepodľa§53 ods.
1 OZ neprijateľnú podmienku. Dodal, že zo zmluvy nie je možné zistiť o aké administratívne plnenie ide.

2.2. Podľa žalobcu hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa spočíva v tom, že si žalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľom vopred
známe, ani len svojim obsahom, výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť
ako úrok, a navyše nie je ničím odôvodnené, prečo poplatok závisí od výške poskytnutého úveru. Nie
je jasné, z akých dôvodov žiada žalovaný vyšší poplatok od spotrebiteľa, ktorému požičiava vyššiu

sumu, ako od spotrebiteľa, ktorému požičiava menej. Nie je zrejmé ako súvisí výška požičanej sumy s
výškou administratívneho poplatku, ak by sa vychádzalo z významu pojmu administratíva podľa slovníka
slovenského jazyka, ako správa, riadenie, vybavovanie veci podniku a pod.

2.3. Žalobca ďalej poukázal aj na rozsudok Okresného súd u Prešov sp. zn. 11C/42/2012 z 13.9.2013,
ktorým súd už rozhodol o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky, ktorý bol potvrdený rozsudkom

KS Prešov sp. zn. 5Co/219/2013 z 21.8.2014, a na výklad § 53a Občianskeho zákonníka, tak ako
ho vyjadril Krajský súd Banská Bystrica v rozsudku zo dňa 10.9.2013, sp. zn. 14Co/321/2012, podľa
ktorého: „Ustanovením § 53a OZsa do právneho poriadku zavádza i keď nepriamo precedentný
charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, pretože sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho
rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých dodávateľ použil tú istú, alebo

obdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 53a OZ vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa
používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú, alebo
neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného rozhodnutia.“

2.4.Podľažalobcupojemneprijateľnápodmienkavychádzazpredpokladu,žeideozmluvnúpodmienku,

ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3
ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť súd preveruje z úradnej moci (rozsudok SD EÚ
C-240/98 až C-244/98), pričom neprijateľná podmienka upravená v spotrebiteľskej zmluve je neplatná.
Ďalšížalobcoviavobdobnýchkonaniach(spotrebiteliazastúpenýrovnakýmadvokátom)pritomnatomto
mieste k tomu obvykle tiež uvádzajú, že teda v tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom práve

spotrebiteľa, ktorý by nebol viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy by sa výslovne určenia
jej neplatnosti domáhal (§ 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z.z.) s tým, že neprijateľná podmienka je
absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), že „je tomu tak samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa“,
že naliehavý právny záujem na určení neprijateľností zmluvných podmienok je daný zákonom a nie je
potrebné ho preukazovať, a že „s týmto stavom sa vysporiadal“ aj SD EÚ v rozsudku z 21. novembra

2002, Cofidis, C-473/00, keď uviedol, že „Národná právna úprava, ktorá národnému súdu v rámci
konania o žalobe podanej poskytovateľom spotrebiteľského úveru proti spotrebiteľovi a spočívajúcej na
zmluve medzi nimi uzavretej, znemožňuje po uplynutí premlčacej lehoty z úradnej povinnosti alebo na
základe podnetu spotrebiteľa určiť, že podmienka obsiahnutá v zmluve medzi nimi uzavretej je nekalá,
je v rozpore so smernicou Rady 93/13/EH.“ (pozn. súdu: v uvedenom rozsudku sa však SD EÚ zaoberal

iba povinnosťou národného súdu podľa článku 6(1) hore uvedenej smernice zabezpečiť - v konaní o
žalobe podanej dodávateľom proti spotrebiteľovi ochranu spotrebiteľa v zmysle uvedenej smernice aj pri
spotrebiteľovej nečinnosti - aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné. Už na tomto meste
tak treba poukázať na to, že uvedené rozhodnutie sa týkalo konania o žalobe podanej poskytovateľom
proti spotrebiteľovi, a nie procesných podmienok a významu opačných konaní, a v rámci toho povinnosti

členských štátov „zabezpečiť“ aby spotrebitelia neboli viazaní nekalými podmienkami, vrátane možnej
odradzujúcej funkcie súdneho rozhodnutia prispievajúcej k ukončeniu používania nekalých podmienok,
a teda nie primeranosti, potrebnosti, zmyslu a podmienok akýchkoľvek ďalších resp. rôznych iných
súdnych konaní iniciovaných naopak spotrebiteľom a týkajúcich sa opakovane rovnakého predmetu po
splnení povinnosti členského štátu podľa článku 6(1) tejto smernice, najmä ak je ochrana žalobcu ako

spotrebiteľaprednímuvedenýmineprijateľnýmizmluvnýmipodmienkami,takakojetoajpodľavyjadrení
a vedomostí samotného žalobcu uvedených v predchádzajúcom a úvode tohto bodu odôvodnenia,
našim štátom už zabezpečená - t.j. ak predmetné zmluvné podmienky už boli vyhlásené za neplatné, z
ustanovenia § 53a OZ vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa ich používania, a najmä neprijateľná
podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), a to všetko bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa -

o čom žalobca, vychádzajúc z jeho žaloby, vie.

2.5. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu žalobca uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná
o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. ospotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, konkrétne podľa §
4 ods. 2 písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a k) priemernú

hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov s tým, že podľa § 4 ods. 3 tohto zákona ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

2.6. Žalobca uzavrel, že bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi jeho platbami, t.j.

390,36 Eur a výškou úveru 199,16 Eur, teda 191,20 Eur. Dodal tiež, že o skutočnosti, že sa žalovaný
na jeho úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa v mesiaci
november 2015. Uviedol, že vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe súdy opakovane posúdili konanie
dodávateľov, ktorý porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselné konanie vedúce k ich bezdôvodnému
obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu (k čomu
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/72/2014 z 19.3.2015).

3.1. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu vzniesol námietku
premlčania s tým, že podľa jeho názoru nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, žalobca
plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne
vyhlásenázaneplatnú,rovnakotakprávnydôvodnaplnenieztejtozmluvynikdyneodpadol,amajetkový

prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Uviedol, že nárok bol dňa 23.11.2013 premlčaný, a to tak
v objektívnej ako i v subjektívnej lehote, nakoľko nárok sa premlčí najneskôr tri roky od úhrady poslednej
splátky, bez ohľadu na začatie plynutia subjektívnej dvojročnej lehoty.

3.2. Vo vzťahu k posúdeniu zmluvy o úvere žalovaný uviedol, že spornú zmluvu o úvere nemožno

považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere s tým, že žalobca podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej
vôle vstúpil do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania.
Ohľadom namietaného poplatku, ktorý v 1/3 predstavuje úrok a v 2/3 náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, žalovaný uviedol, že tento je
zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, jasne napísaný, teda dlžník musel vedieť posúdiť hodnotu

protiplneniaamalokamžitepripodpisovanízmluvyoúverevedomosť,akájecenaúveru.Žalobunavrhol
zamietnuť.

4. Súd obsadený predchádzajúcim zákonným sudcom vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 15C/23/2016-42
zo dňa 1.12.2016 tak, že žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenie na základe námietky

premlčania zamietol, keď neakceptoval tvrdenie žalobcu, že sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného
dozvedel až v novembri 2015 s tým, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nezávisí
od správania žalobcu ako dotknutej osoby. Vychádzal z toho, že pre plynutie premlčacej doby sú
rozhodujúce skutočnosti nezávislé od vôle subjektov, a o zákonných nedostatkoch spotrebiteľskej
zmluvy sa žalobca mohol dozvedieť z platnej právnej úpravy. Súd sa stotožnil s námietkou žalovaného,

že nárok je premlčaný uplynutím tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty dňa 23.11.2012
pre nepreukázanie úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť.
Vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti napadnutej zmluvnej podmienky súd žalobe vyhovel s tým, že táto
zmluvná podmienka nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké

plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly v ust. § 53 ods. 1 OZ porušením princípu dobrých
mravov, a teda neprijateľná.

5. Proti tomuto rozsudku však podali strany odvolania, na základe ktorých odvolací súd napadnutý
rozsudok uznesením č.k. 24Co/22/2017 z 30.1.2018 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení okrem iného uviedol, že žalovaným požadovaný poplatok
z predmetného úveru 96% je neprimeraný a v demokratickej spoločnosti neakceptovateľný, a vzhľadom
na to považuje úverovú zmluvu najmenej v časti o poplatkoch za predmetný úver, odporujúcu dobrým
mravom, a preto podľa § 39 OZ za absolútne neplatnú a právo na vydanie úrokov z dôvodu

bezdôvodného obohatenia za existujúce. Uviedol (bod 28.), že v danej právnej veci bezdôvodné
obohatenie vzniklo z neprijateľnej zmluvnej podmienky (96%-né úroky) s tým, že (bod 29.) je úplne
logické sa domnievať, že spotrebitelia by asi sotva platili, ak by mali vedomosť, že platiť nemajú.
Vyslovil nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie (bod 30.), že už v čase, kedy došlo k plneniu nadrámec poskytnutej čiastky, žalobcovi začala plynúť (subjektívna) premlčacia doba s odôvodnením, že
spotrebiteľ (bod 32.) má poznať právo. Odvolací súd uviedol, že sa s týmto názorom nestotožňuje s
tým, že každý je povinný poznať právo, no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj

správne aplikovať.
Odvolací súd uzavrel, že (bod 38.) ak z dokazovania nevyplynú nové skutočnosti, zdá sa, že žalobca
sa dozvedel o tom, že plniť nemal až s odstupom času, a do úvahy prichádza podanie informácie
Združením. Aj keď z napadnutého rozsudku nie je celkom jasné, či pochybnosti na strane žalobcu už
v čase plnenia považoval súd prvej inštancie za rozhodujúce pre začiatok plynutia subjektívnej doby,

odvolací súd tento názor nezdieľa. Úlohou súdu bolo (okrem iného) zaoberať sa nepriamym úmyslom
žalovaného nadobudnúť od žalobcu predmetné úžerné úroky (vedel, že dojednáva spoločensky
neprijateľné úroky a pre prípad, že sa tak stane, bo s tým uzrozumený), a vo výroku určiť klauzulu o
úrokovej sadzbe 96% v spojení s čl. 13 Všeobecných obchodných podmienok za neprijateľnú.

6. Po zmene zákonného sudcu (po zmene v obsadení súdu), s prihliadnutím na obsah spisu v

nadväznosti na už vykonané dokazovanie, keďže v danom prípade všetky podstatné skutkové tvrdenia
(stranami včas a konkrétne uvedené) sporné neboli a išlo už len o otázku ich právneho posúdenia,
žiadne návrhy na doplnenie dokazovania za strany žalovaného predložené neboli a hodnota sporu bez
príslušenstva (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“),
ako aj vzhľadom na to, že žalovaný sa navyše podľa skutočností známych súdu z jeho činnosti (podobne

ako v predchádzajúcom priebehu tohto konania) na nariadené pojednávania obvykle nedostavuje (po
ich nariadení len odkazuje na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia a súhlasí s pojednávaním v
jeho neprítomnosti), a podľa praxe v obdobných prípadoch vedených na tomto súde (napr. vo veciach
senátu16Csp)arozhodnutýchbeznariadeniapojednávaniastranysporu(vprípadežalobcovzastúpené
rovnakým právnym zástupcom ako v tomto konaní) voči takému postupu súdu ani nenamietajú, súd

v súlade s ust. § 297 CSP, i s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti, vec napokon prejednal bez
nariadenia pojednávania, a prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany sporu
počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých odpis

bolstranámsporuvpriebehukonaniadoručený(§204CSP),anazákladezhodných(resp.nepopretých)
tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil
tento podstatný skutkový stav :

8.Žalobcauzatvorilsožalovanýmzmluvuoúvereč.XXXXXXXz21.10.2008vovýške6.000,-Sk(199,16

Eur) za poplatok vo výške 5.760,- Sk (191,20 Eur) s tým, že celkovú čiastku vo výške 11.760,- Sk (390,36
Eur) mal (žalovanému) zaplatiť v 12 splátkach po 980,- Sk (32,53 Eur), pričom poplatok z predmetného
úveru predstavuje 96% navýšenie

9. Zo žalobcom predloženého písomného vyhotovenia tejto zmluvy pritom vyplýva, že zmluva je

vyhotovená na predtlačenom zmluvnom formulári žalovaného, do ktorého sa rukou dopisovali iba
osobné údaje žalobcu ako dlžníka a vyššie uvedené číselné údaje. Ďalej obsahuje veriteľom predtlačený
text s možnosťou 4 alternatív, podľa ktorého „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon: zamestnania, povolania, podnikania a iný účel“ (pozn. súdu: hoci poskytnutie finančných
prostriedkov z úveru je zjavne vecou veriteľa a jeho ponuky, a nie je prehlásenia dlžníka, ktorý ich len

žiada), pri ktorom je ručne zaškrtnutá možnosť „povolania“. Žiadne ďalšie údaje o úvere, najmä údaje
o úrokovej sadzbe úveru a spôsobe jej uplatňovania, a dokonca ani možnosti na ich ručné doplnenie
do predtlačeného zmluvného formulára pred podpisom zmluvných strán (teda k tomu určené kolónky),
z predloženého písomného vyhotovenia zmluvy nevyplývajú.

10. Zo žaloby a nespochybnených tvrdení žalobcu ďalej vyplýva, že poplatok vo výške 191,20 Eur je,
v zmysle bodu 13 všeobecných obchodných podmienok, z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou. Vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru je v bode 13 uvedené: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatkov v celej výške na
základetejtozmluvyakosvojdlhvočiveriteľovi,čododôvoduajvýškytak,akojeuvedenévtejtozmluve.

Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“11. Medzi stranami napokon ešte nebolo taktiež sporné, že žalobca uhradil žalovanému sumu 390,36
Eur, a to konkrétne, podľa nespochybnených tvrdení žalovaného o prehľade splátok platbami v roku
2009 a 2010. O tom, že žalovaný sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť, sa žalobca dozvedel od

Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 1.12.2015.

12. Z hľadiska vymedzenia rozhodovanej veci súd osobitne zdôrazňuje, že žiadne iné než
vyššie uvedené podstatné skutočnosti v konaní stranami konkrétne uvedené a ani zákonom stanoveným
procesným postupom súdu (§ 215 ods. 1 a 2 CSP) zistené neboli a ani nevyšli najavo (§ 191 ods. 1

CSP). V tejto súvislosti pritom súd tiež pripomína, že „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu
(pozn. súdu: a nepochybne aj žalovaného) neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé
byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu (pozn. súdu: a nepochybne
aj žalovaného) súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne
dokazovanie. (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 670).

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu

spotrebiteľa.

14. Podľa § 3 ods. 2 ZoSU spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

15. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci samej, v prvom rade sa súd zaoberal námietkou žalovaného, že
uvedený vzťah resp. zmluva sa nemá posudzovať ako zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch, a to vzhľadom na to, že v zmluve bol výslovne určený účel uzatvorenia
zmluvy - povolania, čím je dlžník vyňatý spod statusu spotrebiteľa. Túto námietku však súd nepovažoval
za dôvodnú.

16. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že pre posúdenie spornej zmluvy v danom prípade,
podobne ako pri každej inej zmluve či právnom úkone, je rozhodujúci jej celkový obsah, a nie len
jej označenie, a v tomto zmysle aj skutočný, a nie len formálne deklarovaný účel poskytnutia úveru,
ktorý, okrem toho že musí byť vyjadrený určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 OZ), treba posudzovať s

prihliadnutím na všetky okolnosti.

17. V danom prípade pritom nebolo zo strany žalovaného vôbec tvrdené, že by mal byť úver z jeho strany
poskytnutý výlučne na nejaký konkrétny účel, a v tejto súvislosti tiež ani to, na aký konkrétny, a v zmysle
ust. § 37 ods. 1 OZ zároveň aj dostatočne určite a zrozumiteľne stanovený účel (ak mal byť úver účelovo

viazaný) daný úver podľa zmluvy údajne poskytnutý mal byť, a to tak, aby bolo možné v prípade sporov
zároveň tiež posúdiť, či bol tento zmluvne dojednaný účel dodržaný (vzhľadom na právo veriteľa podľa
§ 507 OZ od zmluvy odstúpiť - ak mal dlžník podľa zmluvy poskytnuté peňažné prostriedky použiť iba
na určitý účel, a on by ich použil na iný účel, alebo ak by ich na dohodnutý účel použiť možné nebolo).

18. Z písomnej zmluvy nie je zrejmé, že by bol úver zo strany veriteľa ponúkaný a poskytnutý (výlučne)
na nejaký účel, a ani s tým súvisiace podmienky jeho čerpania, ale len deklarácia, resp. prehlásenie
dlžníka o tom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, uskutočnené voľbou jednej
zo štyroch alternatív predformulovaných veriteľom. Ani z tohto prehlásenia pritom nie je v zmysle
ust. § 37 ods. 1 OZ platne (dostatočne určite a zrozumiteľne) zrejmé, že by mali byť poskytnuté iba

na tento (všeobecne) deklarovaný účel, a v akej súvislosti a na výkon akého konkrétneho povolania
by finančné prostriedky požadované a poskytnuté mali byť (tieto skutočnosti z tohto prehlásenia a
zmluvy nijako nevyplývajú). Žalovaný teda vlastne poukazuje len na to, že vo formulárovej zmluve bol
všeobecným prehlásením (voľbou) dlžníka pri jej uzavretí, a to vyznačením krížika z viacerých možností,
bez toho aby si to žalovaný ako veriteľ pri uzatváraní zmluvy vyhradil (vyžiadal), zvolený účel na výkon

povolania, a že v dôsledku takejto voľby dlžníka nejde o spotrebiteľský úver, pri ktorom zmluva nemusí
obsahovať špeciálne náležitosti. Z uvedeného by tak ale malo vyplývať, že o tom, či v danom prípade
pôjde o spotrebiteľský úver, sa malo rozhodnúť podľa individuálneho dojednania a spôsobu úpravy
zmluvy dlžníkom pri jej podpise, čo je však zjavný nezmysel zrejmý z toho, že ak by si bol dlžník nazmluve zvolil, resp. strany na takejto formulárovo predtlačenej zmluve vyznačili iný účel poskytnutia
finančných prostriedkov (a išlo tak o spotrebiteľský úver), táto zmluva (a jej predtlačené vyhotovenie)
neobsahovala žiadne osobitné náležitosti vyžadované ZoSU a ani možnosti na ich doplnenie, a teda s

takouto možnosťou ani reálne nepočítala.

19. Z celkového obsahu tejto zmluvy tak vyplýva, že táto písomná zmluva, resp. formulár zmluvy o
úvere, pri jej uzatváraní reálne vôbec nepočítala s uvedením náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
žalovanému ako veriteľovi bolo jedno na aký účel dlžníkovi finančné prostriedky poskytuje a účelom

uvedenej formulácie bolo len navodiť dojem možnosti voľby a individuálneho dojednania poskytnutia
úveru na nejaký osobitný účel, čo však nezodpovedalo realite, a jej skutočným účelom bol len pokus
takouto manipuláciou vylúčiť pôsobenie noriem spotrebiteľského práva.

20. Súd napokon pripomína, že podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle ust. § 52 ods. 4

spotrebiteľom je každá fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom v pochybnostiach sa
predpokladá (ak dodávateľ nepreukáže opak), že zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ). V danom prípade pritom žalovaný ako
úverový veriteľ, napriek žalobe odôvodnenej spotrebiteľským právom, neuviedol a ani nevysvetlil žiadne

okolnosti o spôsobe ponuky a dojednania daného úveru - ako ho žalobcovi ponúkol, prípadne či mu pri
tom vysvetlil rôzne možnosti dojednania účelu úveru aj s vysvetlením ich odlišností. Vzhľadom na to
možno mať preto dôvodné pochybnosti aj o riadnej a úplnej vedomosti úverového dlžníka o obsahu a
význame dojednania účelu jeho vyhlásenia (ktorého uvedenie v zmluve bolo zjavne predformulované
žalobcom, a teda nie individuálne dojednané - § 53 ods. 1 OZ). V realite praktického života je totiž

nepravdepodobné, aby sa úverový dlžník, bez akejkoľvek výhody či obmedzenia inak rovnocennou
voľbou, s plným vedomím vzdal výhodnejšieho postavenia, ktoré by v prípade zmluvy o spotrebiteľskom
úvere mal. Vzhľadom na to tak mal súd za to, že v danom prípade išlo zjavne o nekalú obchodnú
praktiku dodávateľa pri uzavieraní zmluvy so žalobcom, a aj preto nemal žiadne pochybnosti o tom, že
poskytnutý úver treba posudzovať podľa ZoSU tak, ako z toho vychádzal už predchádzajúci zákonný

sudca v tejto veci (viď záver bodu 17. tohto rozsudku), a zjavne ak odvolací súd (vzhľadom na jeho
poukaz na spotrebiteľké právo)

I. Určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok

21.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvyoúvere(ďalejlen
„OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.3.2010 (ktorým sa v zmysle

ust. § 879l OZ spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010, a ktorého precizované
aktuálne znenie zodpovedá preambule týmto ustanovením transponovanej Smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej hodnotenie nekalého charakteru
sa netýka podmienok, ktoré popisujú hlavný predmet zmluvy ani vzťah kvalita/cena tovaru alebo
dodávaných služieb; keďže hlavný predmet zmluvy a vzťah cena/kvalita môže byť napriek tomu braný

do úvahy pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá

sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

25. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a

povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva.

26. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

27. V danom prípade sa žalobca domáhal určenia, že ním označená zmluvná podmienka o tom, že
dve tretiny poplatku za úver zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou, uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach Zmluvy o
úvere, o ktorej neprijateľnosti súd už rozhodol (rozsudkom) v inom konaní vedenom na Okresnom súde

Prešov pod sp. zn. 11C/42/2012, je v zmysle ust. § 53 OZ neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

28. Z ust. § 53 ods. 1 OZ (v znení od 1.3.2010) pritom vyplýva, že za neprijateľné podmienky (ktoré sú v
zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatné), sú považované ustanovenia obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, s výnimkou tých prípadov (v ktorých to neplatí, resp. sa na to neprihliada), ak sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny (a sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne), alebo
ak boli individuálne dojednané. Tieto kritériá neprijateľnosti zmluvnej podmienky (ako ustanovenia v
spotrebiteľskej zmluve, ktoré nie je vylúčené z posudzovania a spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa) pritom v danom prípade žalobcom

napadnutej (označenej) zmluvnej podmienky, uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach
zmluvy o úvere, podľa názoru súdu naplnené boli, a toto ustanovenie tak neprijateľnou (a tým aj
neplatnou) podmienkou nepochybne je.

29. V prvom rade súd poukazuje na to, že nevidí dôvod na odklon od právoplatných rozhodnutí o

neprijateľnosti napadnutej zmluvnej podmienky, na ktoré v žalobe poukázal žalobca (bez námietok
žalovaného), a z ktorých preto aj tento súd vychádzal.

30. Súd sa zaoberal aj tým, či žalobcom napadnutá zmluvná podmienka o administratívnej časti
poplatku za úver nie je v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách a ust. § 53 ods. 1 OZ vylúčená z posudzovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Takými
sú pritom v zmysle uvedenej smernice a aktuálneho znenia ust. § 53 ods. 1 OZ iba zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti (jeho) ceny, a sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli individuálne dojednané, medzi ktoré však napadnuté ustanovenie nepatrí.Napadnutá zmluvná podmienka (o tom, že dve tretiny poplatku ako odplaty za úver zahŕňajú náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou),
totiž jednak nepochybne nebola individuálne dojednaná, keďže bola uvedená iba vo všeobecných

obchodných podmienkach vypracovaných veriteľom, a (aj keď môžu byť pochybnosti o tom, či sa -
v rámci odplaty za úver ako časť určená za náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou - týka hlavného (alebo vedľajšieho) predmetu plnenie
a primeranosti jeho ceny, nepochybne nebola vyjadrená ani určito, jasne a zrozumiteľne, a to v samotnej
zmluve o úvere (ale len vo všeobecných obchodných podmienkach), a zároveň tak, aby bolo zrejmé za

čopresne,zaakékonkrétneplnenie,samátátočasťpoplatkuplatiť.Vzhľadomnatotakniejevylúčenáz
kontroly a pri tejto zmluvnej podmienke bolo možné posúdiť, či nejde o ustanovenie spôsobujúce zjavnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to aj z hľadiska jeho predmetu plnenia a
primeranosti ceny.

31. Súd pritom dospel k jednoznačnému záveru, že napadnuté ustanovenie, uvedené vo všeobecných

obchodných podmienkach o tom, že dve tretiny poplatku za úver zahŕňajú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, spôsobuje celkom zjavnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd k tomuto
záveru dospel na základe toho, že jednak ustanovenie o tomto poplatku nebolo transparentne uvedené
v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, na ktorú spotrebiteľ pripojil svoj podpis, a tieto náklady a ich

význam či dôvod nie sú v zmluve nijako špecifikované (tak aby bolo zrejmé za čo všetko má spotrebiteľ
platiť), a najmä toho, že pri ustanovení o tomto poplatku nie je vôbec zrejmé, prečo by poplatok za
úver v tejto časti (vo výške 2/3 z poplatku stanoveného na 191,20 Eur za úver vo výške 199,16 Eur) za
administratívu mal byť závislý od výšky úveru, a mal predstavovať neprimeranú sumu zodpovedajúcu
dokonca až 64% poskytnutého úveru (2/3 x 191,20 Eur / 199,16 Eur x 100%). Žalobcom označená

zmluvná podmienka je teda aj podľa názoru súdu neprijateľná.

32. Súd pritom v súvislosti s týmto poplatkom, závislým od výšky úveru a nejasnosťami za čo sa má
platiť, napokon podporne poukazuje aj na aktuálny demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok podľa § 53 ods. 4 OZ, kde pod písmenom t) sa uvádza, že za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa
plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

33. Pochybnosti však mal súd o význame a prípustnosti osobitnej žaloby v časti o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore, ktoré konajúci súd v minulosti už aj

viackrát vyslovil a formuloval v niektorých svojich skorších rozhodnutiach (napr. v rozsudku vo
veci 13C/372/2015, 13C/1/2016, a ďalších), v ktorých súd vychádzal z neprípustnosti individuálnej
spotrebiteľskej žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vzhľadom na to, že žalobcovia
neobjasnili a nepreukázali naliehavý právny záujem na žiadanom určení. Súd pritom vychádzal z toho,
že naliehavý právny záujem na individuálnej žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nijako

nevyplýva (na rozdiel od toho ako to tvrdili žalobcovia) priamo z ustanovení hmotného práva podľa § 53
OZ, ani z ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany
svojho (konkrétneho) práva (ktoré žalobcovia nešpecifikovali), a ani z ust. § 298 CSP, či poukazu na
povinnosť štátu zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takou podmienkou viazaný.
Konajúci súd v týchto veciach opakovanej vyslovil názor, že ak ide len o záujem žalobcu deklaratórne

rozhodnutím súdu určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky, o ktorej žalobca, tvrdiac s tým súvisiace
hmotnoprávne dôvody, má svoju predstavu, vie, že je neprijateľná, a tiež to, že v inom konaní (napr. v
tejto veci v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/140/2013) už boli predmetné zmluvné podmienky vyhlásené
za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, že z ustanovenia § 53a OZ vyplýva pre dodávateľa povinnosť
zdržať sa ich používania, a že neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná podľa § 53 ods.

5 OZ „a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa“ (viď bod 6. a 7. tohto odôvodnenia),
tak právny záujem na tomto určení (význam tohto súdneho konania) - len pre to, aby o tomto (časti
právneho vzťahu) nadobudol judikovanú istotu, resp. aby to bolo určené aj v tomto konaní, keď nie je
zrejmé či inak vôbec bude resp. má byť toto právo predmetom súdneho konania, teda či si voči nemu
žalovaný dodávateľ (napr. aj s poukazom na premlčanie) bude na súde vôbec nejaké s tým súvisiace

právo uplatňovať a či je takáto súdna ochrana nejakého jeho konkrétneho práva vôbec potrebná - s
poukazom na hospodárnosť konania a v zmysle predchádzania zbytočnému rozmnožovaniu sporov,
nie je naliehavý. Súd k tomu poukazoval aj na to, že uvedené je ešte zreteľnejšie v prípadoch, ak je
žalobca zastúpený advokátom, keď súčasťou právnych služieb advokáta je nepochybne aj poskytovaniezákladného právneho poradenstva, a jeho úloha a ochranná funkcia práva (tam kde právne normy
pôsobia objektívne) tak môže byť a je už primerane naplnená tým, že advokát spotrebiteľovi vysvetlí,
aké sú jeho práva a povinnosti a ako sa má zachovať, a nie tým, že ho bude viesť k nepotrebnému

nadužívaniu právnych prostriedkov, a za každú cenu, bez rozumného a primeraného záujmu samotného
spotrebiteľa, tohoto zaťažovať zbytočnými súdnymi spormi, „tlačiť“ do súdneho konania a zastupovať
v ňom.
Súd pritom tiež poukazoval na to, že prípustnosť takejto osobitnej určovacej žaloby nemožno odôvodniť
iba poukazom na ust. § 298 CSP, keďže toto ustanovenie je vymedzené ako osobitné oprávnenie súdu

resp. osobitná náležitosť rozhodnutia v spotrebiteľských veciach (uviesť znenie takej podmienky vo
výroku rozsudku), a nie ako ustanovenie oprávňujúce žalobcu na podanie osobitne k tomu smerujúcej
žaloby (porovnaj k tomu aj gramatické vyjadrenie „uvedie vo výroku“ verzus možnosť požadovať aby „sa
rozhodlo o určení“). Z hľadiska prvotného posudzovania žalôb a ich účelu totiž netreba stratiť zo zreteľa,
že aj určenie neprijateľnosti, a teda neplatnosti zmluvnej podmienky, je nepochybne určením právnej
skutočnosti, pričom pre procesnú prípustnosť takejto žaloby (a nie len povinnosť a prípustnosť s tým

súvisiaceho predbežného právneho posúdenia a osobitného uvedenia jej znenia vo výroku rozsudku
zo strany súdu) je preto nevyhnutné, aby v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP možnosť takejto žaloby
(vrátane s tým súvisiaceho osobitného právneho významu) vyplývala z osobitného predpisu. Súd pritom
zdôraznil, že žiadne súdne konanie nemôže byť samoúčelné. Žiadny osobitný predpis pritom možnosť
takejto žaloby a jej osobitný význam pre daného konkrétneho spotrebiteľa nikde neustanovuje.

Konajúci súd tiež dodal, že aj z hľadiska doslovného (gramatického) výkladu ust. § 137 písm. d) CSP
(umožňujúceho požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, „ak to vyplýva z osobitného
predpisu“) ustanovenie § 298 CSP (toho istého zákona) vo vzťahu k ust. § 137 písm. d) CSP nepochybne
žiadnym osobitným predpisom (zákonom) nie je, a teda osobitný význam a ani osobitnú možnosť takejto
žaloby pre dotknutého spotrebiteľa v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP osobitne nezakladá, a na podanie

takejto osobitnej žaloby tak individuálneho spotrebiteľa ani neoprávňuje. Súd k tomu poukazoval aj
na názor vyjadrený v komentovanej odbornej literatúre, podľa ktorého „hoci výpočet § 137 CSP je
len demonštratívny, domnievame sa, že žaloba výlučne na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky v
individuálnom spotrebiteľskom spore už nebude prichádzať do úvahy. Pravidlom budú žaloby, ktorých
obsahomjesplneniepovinnosti(plniť,vydaťbezdôvodnéobohatenie,nahradiťškodu,zaplatiťprimerané

finančné zadosťučinenie a pod. - porovnaj ods. 2 komentovaného ustanovenia) alebo určenie, či tu
právo je (napr. vlastnícke), a súd bude platnosť ustanovení spotrebiteľskej zmluvy posudzovať ako
prejudiciálnu otázku.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1037.).
V súvislosti s úvahami o (ne)potrebe (naliehavého) právneho záujmu na požadovanom určení pritom

konajúcisúdvtýchtoprípadochnapokontiežpoukázalnato,žepodľajehonázorunestačíaneprichádza
do úvahy ani iba prípadný jednoduchý poukaz na ust. § 3 ods. 3 a 5 zák. č. 250/2007 Z.z., ktorý deklaruje,
že (ods. 3) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pre neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a (ods.
5) možnosť spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa domáhať sa na súde ochrany svojho práva proti porušiteľovi. Uvedené ustanovenie v ods.

3 totiž deklaruje iba legitímny cieľ a účel nášho právneho poriadku v spotrebiteľských veciach, t.j. (právo
na) ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami bez toho, aby z tohto ustanovenia vyplývali
konkrétne práva, resp. spôsob ako má byť táto ochrana právne zabezpečená, prípadne že sa tak má
stať výlučne a vždy iba v súdnom konaní, a že by táto ochrana nemohla byť, v podmienkach nášho
štátu, riadne zabezpečená (podobne ako rad ďalších práv, napr. právo na ochranu pred inými neplatnými

úkonmi alebo zmluvnými dojednaniami, právo na ochranu majetku a vlastníckeho práva, právo na
ochranu obydlia, života a zdravia, atď.) bez nutnej ingerencie súdu už prijatím a objektívnym pôsobením
všeobecne záväzných právnych predpisov (stanovujúcich napr. absolútnu neplatnosť právnych úkonov
aleboichčastí,nevymáhateľnosťnemravnýchnárokov,exoffokontroluzmluvnýchpodmienokvsúdnom
konaní tam, kde sa súvisiace vzťahy stanú predmetom konania na súde, a pod. - viď aj znenie záväzku

členských štátov EÚ, vrátane SR, podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS „zabezpečiť“, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa). Nasledujúce ust. v § 3 ods. 5 z.č.
250/2007 Z.z. v nadväznosti na to potom deklaruje právo spotrebiteľa domáhať sa proti porušeniu
ochrany svojho práva aj na súde, teda právo na súdnu ochranu, avšak, tak ako vyplýva z doslovného

textu aj zrejmého účelu tohto ustanovenia, malo by ísť o ochranu jeho konkrétneho práva (s prihliadnutím
na jeho povahu), a (vzhľadom na absenciu úpravy ďalších podrobností) za podmenok ustanovených
ostatnými zákonmi (upravujúcimi napr. súdne poplatky, právomoc a príslušnosť súdu, podmienky a
prekážky konania), a nie o jeho absolútnu nepotrebnú abstraktnú ochranu v zbytočných sporoch bezpraktického významu (naliehavého právneho záujmu), v ktorých nie je zrejmé o ochranu ktorého jeho
konkrétneho práva by vlastne pri osobitnej žalobe na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky malo
ísť.

34. Všetky rozsudky, v ktorých konajúci súd ohľadom neprípustnosti a zbytočnosti osobitných žalôb o
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vychádzal z vyššie uvedených názorov (uvedených v bode
32. tohto odôvodnenia) však boli odvolacím súdom zrušené (bez vysvetlenia dôvodov zrušenia týchto
rozsudkovnamiestomožnostiichzmenyvzmysle§388CSP,akoajvysvetleniaindividuálnehovýznamu

týchto žalôb) a vrátené konajúcemu súdu na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 3 ods. 3 a ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. a ust. § 298 CSP a právny názor, že spotrebiteľ sa vždy môže domáhať určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky (bez vysvetlenia osobitného významu týchto konaní), a to dokonca
bez ohľadu na plynutie času a skutočnosť, či sú tieto zmluvné vzťahy už ukončené, a tiež bez ohľadu
na to či si spotrebiteľ už splnil aspoň svoje základné (nesporné) povinnosti a či si dodávateľ voči nemu
neprijateľnú zmluvnú podmienku aktuálne vôbec nejako uplatňuje, a preto súd napokon vzhľadom na

takúto rozhodovaciu prax formálne vyslovil zistenú neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorej určenia sa
žalobca domáhal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, hoci žalobca v tomto konaní
nijako nevysvetlil, netvrdil a ani nepreukázal, že by bol akokoľvek nútený domáhať sa v tomto smere
súdnej ochrany a uplatňovať určenie jej neprijateľnosti vo výroku rozsudku v tomto súdnom konaní.

II. Bezdôvodné obohatenie

35. Skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že išlo o úver vo výške 199,16 Eur a že žalovanému na predmetný
úver zaplatil 390,36 Eur, neboli v konaní nijako spochybnené, a preto z nich súd ďalej aj vychádzal. Z
predloženej písomnej zmluvy o úvere, na ktorú žalobca pripojil svoj podpis, však súd zároveň zistil, že

jej písomné vyhotovenie, vzhľadom na jej spotrebiteľskú povahu (viď body 15. - 19. tohto odôvodnenia),
neobsahuje viacero osobitných obsahových náležitostí vyžadovaných ZoSU.

36. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

37. Nasledujúce dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka (od ktorých sa strany v zmysle §
263 ods. 1 OBZ môžu odchýliť) stanovujú výšku úrokov, ich uplatňovanie, ako aj pravidlá splácania a
splatnosti úrokov.

38. Podľa § 502 ods. 1 OBZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona.

39. Podľa § 503 ods. 2 OBZ ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

40. Podľa § 503 ods. 3 OBZ dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou
určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných

prostriedkov.

41. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v
zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho
saustanoveniamitretejčastitohtozákona.Zoskutočnostíuvedenýchžalobcom,akoizpísomnejzmluvy

o úvere a záverov vyjadrených v bodoch 15.- 19. tohto odôvodnenia však vyplýva, že v podrobnostiach
ide o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť aj podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len
„ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.

42. Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkovýchnákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

43. Podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

44. Obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v ust. § 4 ods. 2 ZoSU,
podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

45. Podľa § 273 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

46. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

47.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou.

48. Podľa § 4 ods. 3 ZoSU pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov

49. V zmysle ust. § 4 ods. 4 ZoSU zároveň platí, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

50. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

51. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

52. Podľa § 563 OZ - ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

53. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa
§ 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení platnom v čase vzniku omeškania - výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

54. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zmluva o úvere predpokladá záväzok veriteľa, že
na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a záväzok dlžníka
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Ďalší obsah takéhoto právneho vzťahu (vrátane

niektorých otázok týkajúci sa úročenia, úrokov a ich splatnosti) je vo všeobecnosti subsidiárne určený
dispozitívnymi normami § 498 a nasl. Obchodného zákonníka (ak strany nedohodnú inak). V prípade
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čo je aj tento prípad) však zákon pre vznik práva na úroky a poplatky
v zmysle § 4 ods. 2 ZoSU, okrem písomnej formy zmluvy, vyžaduje aj jej ďalšie obligatórne obsahové
náležitosti. Podmienky upravujúce čerpanie úveru, úroky a spôsob úročenia a splácania úveru a jeho

jednotlivých častí (a to osobitne aj s prihliadnutím na právo dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
pred dobou určenou v zmluve, a jeho povinnosť zaplatiť úroky len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov) musia byť pritom vyjadrené určitým a zrozumiteľným spôsobom vylučujúcim
pochybnosti o obsahu povinnosti splácať jeho jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia), a musia
byť uvedené v písomnej úverovej zmluve, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis (inak sa podľa § 4 ods.

3 ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, resp. podľa § 4 ods 4
ZoSU veriteľ na úrok a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nárok nemá.

55. To znamená, že pre nárok na úroky musia byť v písomnej zmluve o spotrebiteľskom úvere dojednané
podmienky upravujúce jeho čerpanie a ročná úroková sadzba tak, aby boli súčasne zrejmé podmienky

ktoré upravujú jej uplatňovanie - ktorými sa, vychádzajúc z podstaty a zmyslu čerpania úveru a jeho
úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé kedy a ako spotrebiteľ dostane peniaze, aká
je ročná úroková sadzba, a ako, resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie
peňažných prostriedkov, alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka,
alebo až od určitého iného času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má

uplatňovať (napr. do stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne
určiteľná povinnosť platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného
vrátenia peňažných prostriedkov).

56. Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné

podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického
a vysvetľujúceho charakteru), keďže tieto informácie sa musia povinne uvádzať spotrebiteľovi už v
predzmluvnom formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 ZoSU), a nič by
preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatismutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy
odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o
obchodnýchpodmienkach),pretožeakmábyťsúčasťouzmluvy(akoprejavuvôle),platiapreňho,aksas

ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú
tento odkaz určuje (poukazom na obchodné podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a
zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba
hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v obchodných podmienkach), písomne (§ 9 ods. 1 ZoSu), a
zároveň aj nie menším písmom ako iná časť takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak nebolo.

57. V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ako dvojstranného právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných
podmienok napísaná drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných
zmluvných náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti
súd zdôrazňuje, že v prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné

poskytnúť vyššiu mieru ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom
je potrebné posúdiť aj úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa
podmienky, ktoré sú podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak
učiní, čo sa stalo aj v tomto prípade, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu nemožno

priznať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

58. K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013,
sp. zn. I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute
(argumentum a minori ad maius tým skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných

náležitostiach zmluvy, pozn. súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných
podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný
súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo,
v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje aj
tým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného

charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby
nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru,
a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom
písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá,
že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

59. V danom prípade pritom samotná zmluva, resp. text zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý
spotrebiteľ pripojil svoj podpis, neobsahuje (ad 1.) podmienky upravujúce jeho čerpanie (§ 4 ods. 2
písm. e) ZoSU) - teda kedy a akým spôsobom spotrebiteľ dostane peniaze (podľa bodu 2B vysvetliviek
na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa prílohy vyhl.

č. 620/2007 Z.z. sa pri čerpaní spotrebiteľského úveru uvádzajú všetky informácie o podmienkach
upravujúcich čerpanie ponúkaného spotrebiteľského úveru, a pre výklad ich rozsahu viď subsidiárne
primerane aj formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere uvedený v prílohách č. 3
a 4 zákona č. 129/2010 Z.z., obsahujúci
niektoré vysvetľujúce informácie), (ad 2.) ročnú úrokovú sadzbu (§ 4 ods. 2 písm. h) ZoSU) s uvedením,

či ide o fixnú ročnú úrokovú sadzbu alebo variabilnú ročnú úrokovú sadzbu (podľa bodu 3B vysvetliviek
na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa prílohy vyhl.
č. 620/2007 Z.z. sa pri ročnej úrokovej sadzbe tiež uvádza, či ide o fixnú ročnú úrokovú sadzbu, alebo
variabilnúročnúúrokovúsadzbu),a(ad3.)výšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov
(§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSU) tak aby bolo napríklad (najmä v súvislosti s uplatňovaním úrokovej sadzby

a možnosťou kedykoľvek určiť aktuálnu výšku dlhu) zrejmé, či sa spotrebiteľský úver spláca anuitne,
alebo sa úroky a poplatky splácajú ako prvé a istina neskôr alebo naopak, či sa úroky a poplatky
strhávajú z celkovej výšky spotrebiteľského úveru (podľa bodu 2C vysvetliviek na vyplnenie formulára
o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa prílohy vyhl. č. 620/2007 Z.z. sa pri
splácaní spotrebiteľského úveru uvádza výška, počet a termíny splátok ponúkaného spotrebiteľského

úveru. Napríklad, či sa spotrebiteľský úver spláca anuitne, alebo sa úroky a poplatky splácajú ako
prvé a istina neskôr alebo naopak, alebo či sa úroky a poplatky strhnú z celkovej výšky ponúkaného
spotrebiteľského úveru). Prax, a ako vyplýva z ust. § 9 ods. 2 písm. l) a m) zákona č. 129/2010 Z.z.
aj zákon (rozlišujúci minimálne splácanie s amortizáciou istiny alebo bez), totiž pozná rôzne spôsobysplácania úveru. Napríklad poskytnuté peňažné prostriedky (istina) sa môžu splácať na začiatku a úroky
až na konci, prípadne naopak, alebo sa úroky a poplatky strhnú ihneď z celkovej výšky spotrebiteľského,
prípadne sa istina spláca spolu s úrokmi v rôznych kombináciách (čo navonok nevylučuje rovnakú

resp. nemennú výšku celkovej splátky), či už s pevnou splátkou istiny a sumy úroku, resp. podľa ich
rôzne stanoveného podielu, alebo sa amortizuje celkovými rovnomernými tzv. anuitnými splátkami, pri
ktorých sa plynule mení výška a pomer splátky istiny a úroku. Spôsob úročenia a splácania úveru
a jeho jednotlivých častí musí byť preto vyjadrený určitým a zrozumiteľným spôsobom vylučujúcim
pochybnosti o obsahu povinnosti splácať jeho jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia). Na

spotrebiteľský úver sa totiž nevzťahujú automaticky obvyklé všeobecné subsidiárne pravidlá úročenia a
splácania podľa dispozitívnych ustanovení OBZ, a podmienky splácania istiny, úrokov a iných poplatkov
musia byť preto výslovne písomne dohodnuté, resp. určené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Text
zmluvy o spotrebiteľskom úvere napokon neobsahuje ani (ad 4.) ročnú percentuálnu mieru nákladov (§
4 ods. 2 písm. j) ZoSU) a (ad 5.) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. k) ZoSU),

poskytnutý spotrebiteľský úver sa preto v zmysle ust. § 4 ods. 3 a 4 ZoSU považuje za bezúročný a bez
poplatkov, a teda veriteľ právo na ich úhradu nemal. Tým sa majú na mysli nepochybne všetky úroky
a poplatky vzťahujúce sa k tomuto úveru.

60. Vzhľadom na to súd považoval túto žalobu za dôvodnú aj v časti o vydanie bezdôvodného

obohatenia, a preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi jeho sumu v rozsahu rozdielu medzi
peňažnými prostriedkami, ktoré žalobcovi na základe zmluvy o úvere v sume 199,16 Eur zrejme poskytol
(a na ktorých vrátenie tak mal nárok) a tými, ktoré žalobca na tento úver v jeho prospech vo výške
390,36 Eur celkovo uhradil, teda vo výške 191,20 Eur. Pokiaľ ide o úroky z omeškania spojené s vydaním
bezdôvodnéhoobohatenia(uplatnenéododňanasledujúcehopodoručenížalobyžalovanému),nakoľko

čas splnenia tohto dlhu nie je ustanovený právnym predpisom a žalobca žalovaného o jeho vydanie
osobitne nepožiadal, v zmysle ust. § 563 OZ bol žalovaný povinný vydať žalobcovi toto bezdôvodné
obohatenie nasledujúceho dňa po doručení žaloby (doručenej mu 24.2.2016), od ďalšieho dňa je v
omeškaní s plnením tohto peňažného dlhu, a preto je povinný platiť žalobcovi z dlžnej sumy aj úroky z
omeškania. Súd preto žalobcovi priznal uplatnenú sumu bezdôvodného obohatenia spolu so zákonnými

úrokmi z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády Slovenskej za
čas po jeho splatnosti vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej než bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania tak, ako je uvedené výrokovej časti tohto
rozsudku, a v prevyšujúcej časti presahujúcej sadzbu 5,05% žaloba zamietol.

61. Námietku premlčania súd neuznal, nakoľko podľa odvolacieho súdu a prevažujúcej súdnej praxe na
ktorú poukázal /podľa ktorej „Každý je povinný poznať právo, no nikomu nemožno nanútiť povinnosť,
aby to vedel aj správne aplikovať. Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá
to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od
kedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom na to, že mala poznať právo“ (rozsudok KS PO sp.

zn. 20Co/3/2020), „Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a
nie že plnila“, a že „... pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce poznanie skutkových
okolností (ani nie tak právneho posúdenia), no okolností nie zo zmluvy, ale okolností z porušenia
práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k porušeniu zákona, o výške
bezdôvodnéhoobohateniaapríčinnejsúvislostimedziprvýmidvomaokolnosťami)“(rozsudokKSPOsp.

zn. 20Co/1/2019, obdobne aj sp. zn. 7Co/112/2019, a mnohé ďalšie)/, subjektívna premlčacia doba sa
má počítať od doby, kedy sa žalobca o možnosti vydania bezdôvodného obohatenia dozvedel prvý krát,
čo odvolací súd pri nedostatku iných zistení odvíja až od času konzultácie spotrebiteľa ohľadom zmluvy
so združením HOOS, pričom táto konzultácia bola v danom prípade, podľa nespochybnených tvrdení
žalobcu, vykonaná menej než dva roky pred podaním žaloby. Aj z hľadiska objektívnej premlčacej doby

lehota na podanie žaloby bola zachovaná, nakoľko podľa odvolacieho súdu ma súd prvej inštancie v
danom prípade vychádzať z úmyselného bezdôvodného obohatenia, a navyše bezdôvodné obohatenie
v danom prípade vzniklo aj na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, vzhľadom na čo je potrebné
v danom prípade aplikovať 10 ročnú premlčaciu lehotu, keďže podľa rozsudku SD EU z 22.apríla 2021
C-485/19 Profi Credit Slovakia, ECLI:EU:C2021:313 „Zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že

bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm
neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo
na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému
obohateniu.

62.Onáhradetrovkonania,zahŕňajúcichajtrovydoterajšieho(predchádzajúceho)odvolaciehokonania,
súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. Žalobca bol v konaní proti žalovanému neúspešný len v nepatrnej časti (úroku z omeškania), preto
mu súd voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
tohto práva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.