Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, May 23, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Stk/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201146
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:1015201146.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha,
PhD., v právnej veci žalobcu: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. C. č. XX/B., XXX XX K.,
právne zastúpeného: Advokátska kancelária Perhács s.r.o., so sídlom Jelenec 353, 951 73 Jelenec,
IČO: 51 864 983 - zast.: Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD., advokát/konateľ, proti žalovanému
(sťažovateľovi): Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: KM-OLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015, v konaní
o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.

5S/171/2015-113 zo dňa 05.06.2018 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.
5S/171/2015-146, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/171/2015-113 zo dňa 05.06.2018
sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na krajskom súde

1.KrajskýsúdvBratislave(ďalejako„krajskýsúd“alebo„správnysúd“)rozsudkomč.k.5S/171/2015-113

zo dňa 05.06.2018 (ďalej ako „rozsudok“) rozhodol tak, že zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 28 zo dňa 12.02.2015 a
vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Na základe prípisu Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), krajský
súd dňa 17.01.2022
pod č.k. 5S/171/2015-146 vydal vo veci opravné uznesenie, ktorým odstránil kasačným súdom vytýkané
nedostatky v záhlaví rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu nezistil také
skutočnosti, ktoré by preukazovali kumulatívne splnenie oboch podmienok uvedených v § 192 ods. 1
písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.

3. Podľa názoru krajského súdu, žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy k záverom o prepustení
žalobcu zo služobného pomeru dospeli na základe vlastných dôkazov, ale aj dôkazov získaných v

trestnom konaní za použitia ITP - konkrétne podľa
ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 15.01.2015, avšak krajský súd spochybnil použitie týchto dôkazov
v administratívnom konaní. V bode 52. odôvodnenia krajského súdu, tento uvádza, že žalovaný použildôkazný prostriedok ITP v rozpore so zákonom, pričom nezákonnosť tohto dôkazu konštatoval aj
Okresný súd Trenčín, ktorý vo veci rozhodoval (v trestno-právnom režime).

4. V bode 53. krajský súd svoj výrok oprel aj o zistenie, že „v priebehu konania bolo preukázané, že
žalobca nemal vedomosť o pôvode tovaru, čo vyplýva z výpovedí svedkov P.. Q. U. a Z.. M. N. zo dňa
20.01.2015.“

5. Krajský súd ďalej konštatoval, že administratívny spis neobsahuje dôkaz preukazujúci tvrdenie

žalovaného o tom, že si žalobca osobné údaje niektorých osôb zistil neoprávnene sám v informačnom
systéme MV SR.

6. V súhrne krajský súd ustálil, že pokiaľ ide o výpovede ďalších svedkov v priebehu správneho konania,
tak tieto podľa názoru správneho súdu jednoznačne nepreukazujú previnenie žalobcu, v dôsledku
ktorého s ním bol skončený služobný pomer príslušníka PZ.

7. Krajský súd ďalej poukázal na to, že trestné konanie vedené proti žalobcovi a konanie o jeho
prepustení zo služobného pomeru sú dve samostatné konania. V závere odôvodnenia však krajský
súd poukázal na rozsudok Okresného súdu Trenčín (sp. zn. 4T/4/2016 zo dňa 16.01.2016), z ktorého
vyplýva, že žalobca sa skutkov dopustil, avšak nebolo preukázané, že tak žalobca (ako obžalovaný v

trestnom konaním) urobil aj napriek tomu, že mal mať vedomosť o nelegálnom pôvode tovaru.

8. Krajský súd uzavrel, že orgány verejnej správy vo veci rozhodli predčasne, nedostatočne zistili
skutkový stav pre posúdenie právnej otázky, či sú splnené zákonné predpoklady žalobcu na prepustenie
zo služobného pomeru, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nezákonnosť žalobou napadnutých

rozhodnutí.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, krajský súd zrušil prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie
orgánov verejnej správy, vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy a o trovách
konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške

100%, o výške ktorých rozhodne uznesením súdny úradník.

10. Proti rozsudku krajského súdu vo veci podal kasačnú sťažnosť žalovaný.

11. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že v priebehu konania pred krajským súdom bolo v predmetnej

veci vydané aj procesné uznesenie č.k. 5S/171/2015-66 zo dňa
27. januára 2017, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie súdneho konania, pričom
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti tomuto uzneseniu Najvyšší súd Slovenskej republiky zo dňa
08.02.2017 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že kasačnú sťažnosť zamietol (uznesenie
č.k. 10Sžk/20/2017 zo dňa 28. februára 2018).

II.
Stručný opis administratívneho konania, vybrané zistenia z administratívneho spisu

12. Kasačný súd sa v rámci konania o kasačnej sťažnosti oboznámil aj s administratívnym spisom

vzťahujúcim sa na vec a zistil nasledovné podstatné skutočnosti:

13. Okresnému riaditeľstvu PZ Malacky bolo dňa 29.12.2014 doručené podanie Ministerstva vnútra SR,
Sekcie kontroly a inšpekčnej služby (ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 28.12.2014) označené ako
„Hlásenie - zaslanie“ (č.l. 1 administratívneho spisu), ktorým bolo adresátovi podania oznámené, že

žalobcovi bolo vznesené obvinenie za pokračovací zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/ a ods.
2 písm. a/ Trestného zákona, a to za skutky opísané vyššie v odôvodnení tohto rozsudku.

14. Dňa 30.12.2014 bolo žalobcovi doručené podanie Okresného riaditeľstva PZ v Malackách označené
ako „Začatie konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru - upovedomenie“ (č.: ORPZ-MA-

OPP-387-001/2014) - č. l. 3 administratívneho spisu.

15. Dňa 02.01.2015 doručil žalobca Okresnému riaditeľstvu PZ v Malackách svoje vyjadrenie k začatiu
konaniavoveciprepusteniazoslužobnéhopomeru,vktoromuviedol,žeprotivzneseniuobvineniapodalsťažnosť, keďže ho považuje za neopodstatnené, zmätočné, nepreskúmateľné, arbitrárne a nezákonné
(č.l. 9 administratívneho spisu).

16. Podaním zo dňa 07.01.2014 požiadal zástupca riaditeľa a súčasne riaditeľ OPP Okresného
riaditeľstva PZ v Malackách o nahliadnutie do spisu v trestnej veci žalobcu
(č.l. 10 administratívneho spisu), na ktorú žiadosť obdržal odpoveď dňa 15.01.2015 v tom zmysle, že
nie je osobou oprávnenou nahliadať do vyšetrovacieho spisu. Zároveň mu ale bola poskytnutá - pre
potreby personálneho konania - správa (ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 15.01.2015) - č.l. 11

administratívneho spisu.

17. Pre potreby personálneho konania pristúpil oprávnený orgán v rámci personálneho konania k
obstarávaniu dôkazov, a to:
- výsluch S.. S. N. (16.1.2015) - (č.l. 16 administratívneho spisu), ktorý v rámci výpovede uviedol, že
žalobca ho v minulosti (niekedy v lete 2014) požiadal, aby mu prefotil nejaké občianske preukazy (aspoň

2 až 3 osôb), ktoré bude predvádzať alebo zaisťovať. Povedal mu, že ak to bude možné, tak to pre neho
urobí. Nakoniec to však vyhodnotil tak, že takýto úkon urobiť nemôže, a preto to ani neurobil.
- výsluch P.. Q. U. (20.01.2015) - (č.l. 34 administratívneho spisu) uviedol, že sa so žalobcom poznajú
asi rok. Zároveň uviedol, že sa priznal k tomu, že kradol farebné kovy. Zo Stupavy poznali osobu menom
Z., ktorého keď zavreli, začali obchodovať so žalobcom. Svedok potvrdil, že sa so žalobcom stretli asi

3x, vždy na čerpacej stanici Zamarovce, pričom pri týchto stretnutiach bol prítomný aj M. N.. Peniaze
za kovy im vyplácal žalobca priamo do rúk. Kovy mu preložili do auta a ďalej sa nestarali. Žalobca sa
ich nepýtal, odkiaľ sú kovy. Nikdy sa s ním súkromne nerozprávali a žalobca ani nevedel ich mená -
oslovoval ich „chalani“.
- výsluch Z.. M. N. (20.01.2015) - (č.l. 38 administratívneho spisu) - zhodne s výpoveďou P.. Q. U.

- výsluch A. C. (04.02.2015) - (č.l. 57 administratívneho spisu) - konateľ spoločnosti Bel Power Solutions
s.r.o. (predchádzajúce obchodné meno Power One s.r.o., Dubnica nad Váhom). Uviedol, že P.. U. aj
Z.. M. N. v minulosti zamestnával v sklade spoločnosti. Okrem iného prichádzali do styku aj s tyčovým
cínom bez obsahu železa a s rôznym obsahom striebra. Popísal, ako vyzerá tyčový cín, ktorý majú na
sklade, pričom poukázal na jeho nezameniteľnosť s produktom z inej spoločnosti. Uviedol, že menované

fyzické osoby (P.. U. a Z.. N.) tieto tyče odcudzovali a spoločnosti vznikla škoda asi 50.000 Eur.
- fotodokumentácia tyčového cínu - č.l. 59 - 64 administratívneho spisu (s úradným záznamom na č.l.
64 administratívneho spisu, že fotodokumentácia bola obstaraná so súhlasom A. C. - fotodokumentácia
tyčových cínov poškodenej spoločnosti, ktoré boli predmetom krádeží) - pozn. kasačného súdu: nejedná
sa o fotodokumentáciu ukradnutých a následne predaných kovových tyčí, ale o ilustračné fotografie tyčí,

ktoré boli kradnuté zo skladu poškodenej spoločnosti a následne obchodované
- list č. ORPZ-MA-OPP-8-033/2015 zo dňa 5.2.2015 (č.l. 66 administratívneho spisu) adresovaný
základnej organizácii OZP č. 8/54 pri Krajskom riaditeľstve PZ v Bratislave - výzva na zaujatie stanoviska
k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru
- list č. OZ-3/BA-5-2015 (zo dňa 06.02.2015) - list odborového zväzu polície v SR (základná organizácia

č.8/54)-č.l.67administratívnehospisu-nesúhlassprepustenímžalobcuzoslužobnéhopomeru,keďže
žalobca nebol doteraz disciplinárne potrestaný a doteraz nebol právoplatne odsúdený a jeho protiprávne
konanie, za ktoré mu bolo vznesené obvinenie, nesúviselo s výkonom jeho služby.
- služobné hodnotenie žalobcu (č.l. 68 administratívneho spisu)
- hodnotenie policajta (č.l. 71 administratívneho spisu) - vypracované riaditeľom OO PZ Stupava (Z.. S..

S. A.) - obsahujúce informáciu, že v minulosti bol žalobca disciplinárne postihnutý (zníženie služobného
platu o 5% na dobu 1 mesiaca, nakoľko porušil základné povinnosti policajta) - poznámka kasačného
súdu: zahladené (č.l. 73/77 administratívneho spisu)
- návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru (č.l. 78 administratívneho spisu)
- výzva na oboznámenie sa návrhom na prepustenie zo služobného pomeru a k dôkazným materiálom

(č.l. 84 administratívneho spisu)
- vyjadrenie žalobcu zo dňa 08.02.2015 (č.l. 85 administratívneho spisu)
- prvostupňové rozhodnutie (č.l. 91 administratívneho spisu)
- rozklad žalobcu zo dňa 26.02.2015 proti prvostupňovému rozhodnutiu (č.l. 98)
- druhostupňové rozhodnutie (č.l. 109 administratívneho spisu)

18. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že orgán verejnej správy v rámci personálneho konania
so žalobcom vykonal okrem kľúčových dôkazov uvedených vyššie aj ďalšie dôkazy, a to: výsluch N. A.
(č.l. 31 administratívneho spisu), výsluch Z. E. (č.l. 40 administratívneho spisu), výsluch Q. B.(č.l. 43 administratívneho spisu), výsluch Z. U. (č.l. 45 administratívneho spisu), výsluch A. O. (č.l. 46
administratívneho spisu), výsluch A. S.
(č.l. 47 administratívneho spisu), výsluch R. N. (č.l. 48 administratívneho spisu), výsluch žalobcu (č.l. 50

administratívneho spisu), výsluch manželky žalobcu
(č.l. 53 administratívneho spisu).

19. Orgán verejnej správy obstaral v priebehu personálneho konania o prepustení žalobcu zo štátnej
služby aj dodatočné listiny, a to napr. plán služieb (č.l. 54 administratívneho spisu), podpisová doložka

k oboznámeniu žalobcu s Vestníkom MV SR č. 18/2008 zo dňa 12.03.20089 (č.l. 72 administratívneho
spisu), prehľad o odmenách a trestoch
(č.l. 73 administratívneho spisu), záznam o odmenách a trestoch (č.l. 75 administratívneho spisu),
stanovisko vyšších nadriadených k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru
(č.l. 82 administratívneho spisu), stanovisko nadriadeného k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru
(č.l. 90 administratívneho spisu).

III.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

20. Proti rozsudku krajského súdu, ktorým bolo zrušené prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie

a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu verejnej správy, podal dňa 27.07.2018 kasačnú sťažnosť
žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“).

21. Formálne kasačnú sťažnosť sťažovateľ odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), t.j. tým, že

krajský súd mal vo veci rozhodnúť na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Sťažovateľ namietal závery krajského súdu, že by vo veci neboli dostatočne zistené skutkové
okolnosti veci, resp. že by zistený skutkový stav neodôvodňoval prepustenie žalobcu zo služobného
pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Sťažovateľ v tomto kontexte replikuje

skutkový stav tak, ako je tento opísaný v rozhodnutiach orgánov verejnej správy. Opakovane poukazuje
na to, že skutkové okolnosti sú takej povahy, že z nich žalobca ako skúsený policajt s dlhoročnou praxou,
ktorého základnou povinnosťou je odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti, mal a mohol vedieť, že
nakupuje tovar pochádzajúci z protiprávnej činnosti.

23. Sťažovateľ poukázal na to, že uskutočnil rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého využil listiny
založené v administratívnom spise (okrem iných - hlásenie Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly
a inšpekčnej služby (ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 28.12.2014) a zaslané vyrozumenie
vyšetrovateľa - ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 15.01.2015, ako aj výsluchy svedkov a ďalšie
podklady obstarané priamo orgánom verejnej správy (mimo rámca trestného konania vedeného proti

žalobcovi).

24. Sťažovateľ poukázal na to, že žalobca konal v rozpore s čl. 1 ods. 1 písm. d/ N MV SR č. 18/2008
(pozn. kasačného súdu - žalobca sa príslušným predpisom riadne oboznámil
č.l. 72 administratívneho spisu).

25. Sťažovateľ uviedol, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v prípade žalobcu v tom,
že tento nebol čestný a disciplinovaný, keď v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech opakovane
vykupoval tyčový cín a meď od osôb, ktoré ich predtým odcudzili na svojom pracovisku a tieto následne
so ziskom predával pod menami osôb, ktorých osobné údaje zistil nelegálnou lustráciou v informačnom

systéme MV SR alebo iným nezisteným spôsobom a ktoré (osoby) tento predaj podľa ich vlastných
výpovedí nerealizovali, ani sa na ňom nezúčastňovali. Žalobca - podľa názoru sťažovateľa - vzhľadom
na stav tyčového cínu, jeho pôvodné balenie z výroby, označenie výrobným číslom, puncom a čiarovým
kódom, ako aj vzhľadom na situáciu a okolnosti odkúpenia ako skúsený príslušník PZ s dlhoročnou
praxou mal a mohol vedieť, že tieto kovy pochádzajú z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou.

Osobné údaje osôb, pod menami ktorých chcel kovy predať, sa pokúšal zistiť aj v súčinnosti s kolegom,
ktorý však takýto úkon v prospech žalobcu odmietol vykonať.26. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru sťažovateľa zrejmé, že žalobca svoje sily a schopnosti
nevynaložil na ochranu osobných údajov a majetku iných, ale sám zvlášť hrubým spôsobom do nich
zasiahol. Nedodržal ani služobnú disciplínu, keď sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť

PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48
ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z.z. Podľa názoru sťažovateľa je preto zrejmé, že ponechanie
žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu
na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými
príslušníkmi PZ.

27.Sťažovateľnesúhlasilsprávnymnázoromkrajskéhosúdu,ženeboldostatočnezistenýskutkovýstav
veci, a to vzhľadom na to, že výsluchy osôb uvedených v spisovom materiáli objasnili skutkový stav veci,
i keď priamo nepreukázali, že žalobca vedel o pôvode kradnutého tovaru. Nepriamo však jednoznačne
poukazujú na to, že mal a mohol vedieť, že tento tovar pochádza z nekalej činnosti vzhľadom na jeho
charakter, okolnosti nákupu a situáciu.

28. Sťažovateľ tvrdil, že spojenie „vedieť mal a mohol“ nie je žiadnym svojvoľným a ničím nepodloženým
dohadom alebo hypotézou nadriadeného. Poukazuje na to, že obdobné slovné spojenia sa využívajú aj
v trestnom práve napr. na vymedzenie nedbanlivosti.

29. Sťažovateľ poukázal na to, že fotodokumentácia cínu založená v spise preukazuje, v akom stave
bol tovar, ktorý zamestnanci poškodenej spoločnosti kradli a následne predávali žalobcovi, čím orgány
verejnej správy preukázali, že tovar bol v takom stave, že žalobca mal a mohol vedieť, že tovar pochádza
z nekalej činnosti. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotné tyče, ktoré žalobca kupoval, neboli
zaistené.

30. Podľa názoru sťažovateľa je bezpredmetné, že protiprávneho konania sa žalobca dopustil v čase
osobného voľna.

31. Sťažovateľ poprel závery krajského súdu o použití výstupov ITP prostriedkov v správnom konaní,

keď uvádza, že nikde v spisovom materiáli „sa neuvádza, že by skutkový stav bol zistený a preukázaný
vyšetrovateľom ÚIS MV SR vo vyšetrovacom spise za využitia informačno-technických prostriedkov a
sledovania osôb. Skutkový stav v konaní o prepustení bol zistený nadriadeným najmä výsluchmi osôb
a žalobca bol so všetkými podkladmi pre toto konanie riadne oboznámený. Teda konštatovanie súdu v
rozsudku, že žalovaný použil nezákonný dôkazný prostriedok nie je na mieste.“. Sťažovateľ poukázal

na to, že nadriadenému žalobcu nebolo umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu vo veci žalobcu,
ale mu bola poskytnutá správa od vyšetrovateľa z vyšetrovacieho spisu a takto získaný materiál bol
využitý len ako podporný.

32. Sťažovateľ poukázal na to, že pred nástupom do Policajného zboru bol žalobca povinný zložiť

služobnú prísahu, a teda jeho zodpovednosť za dodržiavanie právnych predpisov je vyššia ako
zodpovednosť ostatných občanov. Vlastnosti ako čestnosť, disciplína, ochrana verejného poriadku a
majetku občanov sú základnými predpokladmi výkonu služby v Policajnom zbore. Každý príslušník PZ,
ktorý tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť Policajného
zboru, pričom tieto nároky na príslušníkov PZ platia nielen počas priameho výkonu služby, ale aj mimo

nej. Sťažovateľ uviedol, že nie je možné, aby si policajt po skončení služby privyrábal „bezdokladovým
nakupovaním tovaru“, u ktorého je zjavné, že nemôže byť legálne zadovážený
a jeho následným odpredajom za vyššiu cenu - a aj to pod menami osôb, ktoré
sa tohto odpredaja nezúčastnili a ani o ňom nevedeli.

33. Sťažovateľ poprel, že by vo veci neboli splnené zákonné podmienky na prepustenie žalobcu zo
služobného pomeru, ako aj to, že by skutkové okolnosti veci neboli dostatočne zistené. Má za to,
že i z opisu skutkových a právnych okolností veci v kasačnej sťažnosti, jednoznačne vyplýva, že
žalobca svojím protiprávnym konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu s tým, že jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

34. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie.35. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 12.11.2018 (doručeným krajskému súdu v elektronickej
podobedňa13.11.2018avlistinnejpodobedňa15.11.2018)vyjadrilžalobca,ktorýuviedol,žezkasačnej
sťažnosti nie je zrejmé, v čom mal krajský súd pochybiť v rámci právneho posúdenia veci a namieta,

že sťažovateľ sa iba opakovane vyjadruje ku skutkovým okolnostiam veci. Poukázal na to, čo je podľa
judikatúry potrebné považovať za nesprávne právne posúdenie veci (pozn.: bez uvedenia akejkoľvek
súvisiacej spisovej značky).

36. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevie kvalifikovane vyjadriť, keďže pri pojme nevedomej

nedbanlivosti sťažovateľ odkazuje na Trestný poriadok (pričom mal zrejme na mysli trestný zákon),
avšak sťažovateľ najmä nerešpektuje právoplatné rozhodnutie všeobecných súdov, ktorými bol žalobca
spod obžaloby v predmetnej veci oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný. Trestný súd vo veci rozhodol, že sa skutok nestal, avšak administratívny orgán
túto skutočnosť pre účely správneho konania (o prepustení žalobcu zo služobného pomeru) ignoruje.
Žalobca poukázal

na to, že ak o určitom skutku už všeobecný súd právoplatne rozhodol, že sa nestal, nie je možné na
túto skutočnosť neprihliadať v súvisiacom administratívnom konaní. Žalobca uvádza, že nie je zrejmé,
na základe čoho má sťažovateľ za to, že § 16 písm. b/ trestného zákona je použiteľný aj v rámci konania
o prepustení zo služobného pomeru.

37. Rozhodnutie všeobecného súdu (v súdenej veci rozumej: trestných súdov) je pre správny súd
záväzné, keď žalobca uvádza: „Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že
bol spáchaný trestný čin a kto spáchal [...]“.

38. Žalobca vzhľadom na uvedené navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol

ako nedôvodnú (podľa § 461 SSP).

39. Vyjadrenie žalobcu bolo kasačnému sťažovateľovi zaslané (na vedomie) dňa 15.03.2019.

IV.

Konanie na kasačnom súde

40. Prejednávaná vec bola dňa 30.05.2019 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako
súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom
súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 10S - sp. zn.:

10Asan/19/2019. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021
danáprávomocNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepubliky(čl.154gods.4a6ÚstavySlovenskej

republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným
výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky, ktorý po oboznámení sa s vecou zistil, že v písomnom vyhotovení rozsudku krajského súdu
sú nedostatky, ktoré boli následne odstránené opravným uznesením krajského súdu

č.k. 5S/171/2015-146 zo dňa 17.01.2022. Vec bola po odstránení nedostatku opätovne predložená
kasačnému súdu a na kasačnom súde bola zaevidovaná pod sp. zn. 4Stk/10/2022, pričom pod touto
spisovou značkou bola vec následne aj rozhodnutá.

41. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl.

SSPpreskúmalnapadnutýrozsudokkrajskéhosúduspoluskonaním,ktorépredchádzalojehovydaniua
jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná (k tomu pozri toto odôvodnenie nižšie).
Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 SPP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránkeNajvyššiehosprávneho
súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 SPP).

42. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že podanou žalobou sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015 (ďalej ako
„druhostupňové rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím - personálnym rozkazom ministra vnútraSlovenskej republiky - č. 28 - zo dňa 12.02.2015 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým
rozhodnutím bol žalobca prepustený zo stálej štátnej služby vo funkcii starší referent špecialista
Obvodného oddelenia PZ zboru Stupava, odboru poriadkovej polície, Okresného riaditeľstva PZ

v Malackách, Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra SR.
Druhostupňovým rozhodnutím bol zamietnutý rozklad žalobcu proti tomuto rozhodnutiu a prvostupňové
rozhodnutie o prepustení žalobcu zo štátnej služby príslušníka Policajného zboru bolo potvrdené.

43. Žalobca bol zo štátnej služby príslušníka Policajného zboru prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e/

zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície - v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „zákon“ alebo „zákon č. 73/1998 Z.z.“). Skutkovým základom pre jeho prepustenie
malo byť to, že žalobca v čase mimo výkonu služby na parkovisku čerpacej stanice ÖMV Zamaravce na
diaľnici D1 v smere na Žilinu najmenej v troch prípadoch v dňoch 23.05.2014, 24.06.2014 a 21.07.2014
odkúpil od P.. Q. U. a Z.. M. N. a tak previedol na seba farebné kovy v celkovom množstve 408 kg

tyčového cínu s označením 815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4%, ďalej 313,4
kg tyčového cínu s označením UVH031 s obsahom olova a striebra 0% a 113,1 kg medi. Uvedené
farebné kovy v celkovej hodnote 24.024,31 Eur P.. Q. U. a Z.. M. N. predtým odcudzili z pracoviska zo
skladu spoločnosti Power one, s.r.o., Dubnica nad Váhom, pričom sa u cínu jednalo o nové nepoužité
cínové tyče, zabelené v pôvodných baleniach ako boli dodané spoločnosťou Medeko Cast, s.r.o., Orlove

255, Považská Bystrica, od ktorej spoločnosť Power one, s.r.o., Dubnica nad Váhom, tieto nakupovala.
Menovaný následne uvedené odkúpené farebné kovy so ziskom odpredal do spoločnosti Medeko Cast,
s.r.o., Orlove 255, Považská Bystrica pod menami osôb, ktoré neboli pri predaji prítomné a ani o ňom
nevedeli, pričom ich osobné údaje zistil neoprávnenou lustráciou v Informačnom systéme MV SR bez
služobného dôvodu, alebo iným nezisteným spôsobom. Podľa názoru správnych orgánov, žalobca ako

skúsený policajt s dlhoročnou praxou, ktorého základnou povinnosťou je odhaľovanie a objasňovanie
trestnej činnosti mal a mohol vedieť, že nakupuje tovar pochádzajúci z protiprávnej činnosti spáchanej
inou osobou, nakoľko sa nemohlo jednať o odpad, ale šlo o nové, nepoužité cínové tyče, zabalené v
pôvodných baleniach s označením príslušnej spoločnosti.

44. Žalobca žalobou napadol predmetné rozhodnutia poukazujúc najmä na ich nedostatočné, resp.
nepresvedčivé odôvodnenie. Okrem iných uviedol, že dokazovanie, ktoré bolo vedené v súvislosti s jeho
prepustením zo služobného pomeru, nemalo žiadny význam. Mal za to, že z vykonaného dokazovania
sa jednoznačne a nepochybne preukázalo, že žalobca nemal žiadnu vedomosť o tom, odkiaľ kúpený
tovar pochádza. Namietal, že orgány verejnej správy jeho prepustenie zo služobného pomeru založili

na hypotéze, že žalobca ako policajt mal a mohol vedieť, že nakupuje tovar pochádzajúci z protiprávnej
činnosti, čo však žalobca považuje v demokratickom štáte za neprípustné. Poukázal na to, že tovar,
ktorý mal údajne kúpiť a následne predať nebol nikdy nikým zaistený, a preto považuje za irelevantný
dôkaz obstaraný v priebehu konania o jeho prepustení zo služobného pomeru (fotodokumentácia cínu
od p. A. C.). Žalobca ďalej poprel, že by hlásenia, vyrozumenia alebo úradné záznamy spracované

vyšetrovateľom PZ mali dôkaznú povahu, keď uvádza, že takéto listiny môžu mať nanajvýš informatívny
charakter o tom, že sa v danej veci vedie vyšetrovanie. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že príslušný
odborový zväz s jeho prepustením zo služobného pomeru nesúhlasil, avšak - aj keď stanovisko
odborového zväzu pre rozhodujúce orgány nie je záväzné - malo byť v rozhodnutí uvedené, prečo sa od
toho nesúhlasného stanoviska minister odklonil. Žalobca ďalej namietal, že v administratívnom spise nie

sú listinné podklady, ktoré boli vo veci obstarané v priebehu vyšetrovania, resp. počas realizácie úkonov
trestno-právnej povahy, najmä súčasťou administratívneho spisu nie sú rozhodnutia sudcu, na základe
ktorých bol žalobca tajne sledovaný, ako ani výstupy z použitia informačno-technických prostriedkov a
sledovaniaosôb.Namietal,žeorgánverejnejsprávynajehonávrhvtomtosmeredokazovanienedoplnil,
keď tento uviedol, že v konaní o prepustení zo služobného pomeru takéto výstupy použité neboli, a preto

túto požiadavku žalobcu považoval za neopodstatnenú. Deklaruje, že rozhodnutia správnych orgánov
sú vnútorne protirečivé. Žalobca ďalej poukázal na to, že zákon č. 73/1998 Z.z. neumožňuje prepustiť
policajta zo služobného pomeru, ak sa údajný skutok „črtá“, či „rysuje“ len v nejasných a konkrétnymi
dôkazmi nepodložených hmlistých obrysoch založených len na abstraktných indíciách nadriadeného.
Poukazuje na to, že podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. je pred vydaním rozhodnutia potrebné

presne a úplne zistiť skutočný stav veci a obstarané dôkazy riadne hodnotiť.
Má za to, že v jeho veci boli dôkazy hodnotené svojvoľne. Žalobca akceptuje, že zákon presne
nedefinuje, akým konaním je možné naplniť hypotézu právnej normy na prepustenie zo služobného
pomeru, avšak zároveň má za to, že je pritom potrebné prihliadať na osobu policajta, jeho doterajšiepôsobenie, funkciu, ktorú zastával, ďalej je potrebné prihliadať na čas a situáciu, za ktorej došlo k
spáchaniu skutku a pod. Namietal ďalej to, že ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998
Z.z. si vyžaduje splnenie dvoch podmienok (pre prepustenie zo služobného pomeru), a to samotné

porušenie služobnej povinnosti alebo služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom - a zároveň - to, že
ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Má za
to, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie toho, prečo jeho údajné konanie dosahuje
intenzitu porušenia služobnej povinnosti/služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom. Žalobca uvádza,
že jeho postih je vzhľadom na okolnosti prípadu neprimerane prísny a jeho prepustenie zo štátnej služby

príslušníka Policajného zboru nie je dôvodné, pretože nie je splnená podmienka, že by jeho ponechanie
v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátu.

V.
Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

45. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak
e/ porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby

46. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) Občan pri vzniku služobného pomeru policajta

skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a
disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť
a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“.

47. Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný (3) Policajt je povinný

a)plniťsvedomiteúlohy,ktorésúmuuloženéústavou,ústavnýmizákonmi,zákonmiaďalšímivšeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon
štátnej služby, a hroziacu škodu,
d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu
v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,

e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym
zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,
f)zdržaťsakonania,ktorébymohloviesťkstretudôležitéhozáujmuštátnejslužbysosobnýmizáujmami,
najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na
prospech iného,

g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného
zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h) dodržiavať služobnú disciplínu,
i) vykonávať štátnu službu nestranne,
j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností

vyplývajúcich zo služobného pomeru,
k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas
služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,
l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli

počas trvania služobného pomeru,
n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so
štúdiom pri výkone štátnej služby,
p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti,

r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu
alebo služobného odznaku,
s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na
zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru
a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,
u) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a

prehlbovať si kvalifikáciu,
v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej
služby pre chorobu alebo úraz,
w) zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná
neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a bezodkladne oznámiť nadriadenému

zmenu tejto adresy; to neplatí, ak je tomuto policajtovi poskytovaná zdravotná starostlivosť mimo územia
Slovenskej republiky.

48. Podľa § 233 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. (1) Oprávnený orgán postupuje pred vydaním
rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si
na rozhodnutie potrebné podklady. (2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné

okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

49. Podľa § 238 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. (1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazom
sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky,

správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

50. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. (4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

51. Podľa § 241 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. (1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi
predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania
rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena,
priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené

účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej
služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko
neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie
vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté.
Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. (3) V

odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe
rozhodoval.

52. Podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým,

že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

53. Podľa § 440 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1

písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno
vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.54. Podľa § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (1) Ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť
kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému
súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

55. Kasačný súd v prvom rade poznamenáva, že i keď sťažovateľ v texte kasačnej sťažnosti formálne
označil jeden kasačný dôvod (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), z vlastného textu kasačnej sťažnosti je možné
abstrahovať aj ďalšie parciálne kasačné dôvody, a to najmä dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP
(krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Osobitne to
platí vo vzťahu k tej časti kasačnej sťažnosti, kde sťažovateľ namieta odôvodnenie rozsudku krajského
súdu (napr. str. 6 kasačnej sťažnosti, tretí odsek). Kasačný súd má za to, že v otázke kasačných dôvodov
nie je možné uplatňovať formalistický výklad a je potrebné skúmať materiálny obsah kasačnej sťažnosti,
nie prípadné formálne označenie kasačných dôvodov sťažovateľom.

56. Bez ohľadu na uvedené, kasačný súd uvádza, že od ústredného orgánu štátnej správy je osobitne
v prípadoch tohto typu možné očakávať podávanie vysoko kvalifikovaných kasačných sťažností, ktoré
budú bez gramatických nedostatkov a zároveň budú adresne reagovať na rozhodnutie, ktoré sa ním
napáda a nebudú len všeobecným replikovaním skutkových okolností vecí, a to ani v prípade, ak je
táto argumentácia sťažovateľa relevantná. Kasačná sťažnosť, v ktorej sťažovateľ poukazuje napr. na

nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, ale robí tak spôsobom, že správny právny názor je
vyjadrovaný „roztrúseným“ spôsobom v celom texte sťažnosti, nie je žiaduci jav a najmä nie v prípade
sťažovateľa - ústredného orgánu štátnej správy.

57. V každom prípade je z textu kasačnej sťažnosti zrejmé, že sťažovateľ primárne namieta tie právne

závery krajského súdu, ktoré naznačujú, že skutkové okolnosti veci - relevantné pre prepustenie žalobcu
zo služobného pomeru - neboli orgánmi verejnej správy dostatočne zistené. Tejto okolnosti sa preto
bude kasačný súd venovať detailnejšie v ďalších častiach odôvodnenia tohto rozsudku.

58. Kasačný súd poukazuje na to, že tento právny záver krajského súdu tak, ako vyplýva z odôvodnenia

kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku, sa naozaj javí ako predčasný. Krajský súd v bode 54.
odôvodnenia správne uviedol, že trestné konanie vedené proti žalobcovi a administratívne konanie o
jeho prepustení zo služobného pomeru sú dve samostatné
a od seba nezávislé konania. Napriek tomu však v odôvodnení rozsudku krajský súd vôbec alebo
len minimálne rieši svoje právne závery o tom, prečo vlastné zistenia orgánov verejnej správy nie sú

dostatočným podkladom pre výrok rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru.

59. Kasačný súd zdieľa názor krajského súdu v tom, že výsledok trestného konania vedeného
proti žalobcovi (a jeho právoplatné oslobodenie spod obžaloby za trestný čin podielnictva) nemusí
bez ďalšieho a automaticky determinovať výsledok administratívneho konania (o jeho prepustení zo

služobného pomeru), avšak následne v rozsudku krajský súd úplne rezignuje na detailné právne
posúdenie tejto otázky. Ak aj skutkové zistenia príslušných orgánov verejnej moci napr. nepostačujú
na to, aby bola osoba uznaná vinnou z trestného činu (v rovine trestno-právnych dôkazných
štandardov), neznamená to, že dôkazy obstarané v administratívnom konaní nemôžu postačovať napr.
na prepustenie tejto osoby zo služobného pomeru. Kasačný súd neprejudikuje tento záver, keďže

posúdenie tejto otázky bude v ďalšom konaní na krajskom súde, ale poukazuje na to, že právny záver
krajskéhosúduonedostatočnomzistenískutkovýchokolnostívecinemáfaktickyvtexterozsudkužiadny
konkrétny prejav.

60. Právny názor krajského súdu, ktorým podporuje svoj záver o nedostatočnom skutkovom zistení

okolností v administratívnom konaní je fakticky adresne zhrnutý len v bode 53. odôvodnenia rozsudku.
Naviac, krajský súd tento svoj právny názor oprel
o to, že v administratívnom konaní nebola preukázaná „vedomosť“ žalobcu „o pôvode tovaru“, t.j. že
tovar, ktorý žalobca kupoval od osôb, ktoré sa neskôr k trestnému činu priznali, bol kradnutý.

61. Žiadne zákonné ustanovenie, o ktoré krajský súd oprel svoj rozsudok (body 32. až 42. rozsudku
krajského súdu) však neuvádzajú, že podmienkou aplikácie § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.
je preukázanie vedomosti žalobcu (ako príslušníka Policajného zboru) o tom, že tovar, ktorý kupoval,
bol kradnutý.62. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. je prepustenie príslušníka Policajného zboru
viazané primárne na porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom,

a to tak, že ponechanie takéhoto príslušníka Policajného zboru v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby. Je nepochybné, že takéto znenie právnej normy predstavuje úplne inú
hmotno-právnu a procesno-právnu úpravu relevantnú pre prípadné prepustenie osoby zo štátnej služby
príslušníka PZ ako je právna úprava viažuca sa k jeho odsúdeniu v trestnom konaní.

63. Kasačný súd sa v rámci rozhodovania o podanej kasačnej sťažnosti oboznámil aj s administratívnym
spisom, z ktorého okrem iných vyplýva, že:
- vlastným vypočutím P.. U. a Z.. N. v rámci administratívneho konania (t.j. nie použitím ich výpovedí z
trestného konania) bolo preukázané že tieto osoby opakovane predali žalobcovi farebné kovy, a to na
čerpacej stanici ÖMV Zamarovce
- žalobca nechcel vedieť ich mená, ale oslovoval ich slovom „chalani“

- žalobca im za dodaný farebný kov platil v hotovosti (pozn. kasačného súdu: zrejme sa tak dialo bez
toho, aby mu bol vydaný doklad o kúpe tohto tovar (čo nepochybne vyplýva z toho, že obaja svedkovia
P.. U. aj Z.. N. sa priznali, že predmetné kovové tyče kradli))
- tovar bol predávaný ďalej pod menami tretích osôb, pričom žalobca v minulosti
(v lete 2014) požiadal svojho kolegu o obstaranie fotografií občianskych preukazov osôb, ktoré by zaistil

a pod. (výpoveď svedka S. N.), ktorý však tejto žiadosti žalobcu nakoniec nevyhovel
- osoby, pod menami ktorých sa kovové tyče ďalej predávali, o tomto predaji nevedeli, resp. na ňom
neparticipovali
- z ilustračnej fotodokumentácie od poškodenej spoločnosti vyplýva, že tyče, ktoré P.. U. a Z.. N.
kradli z poškodenej spoločnosti, boli takého balenia, resp. vyhotovenia, že to predmetné tyče robili

nezameniteľnými s kovovými tyčami iných subjektov (pozn.: nejedná sa o fotodokumentáciu tyčí, ktoré
kupoval priamo žalobca, ale o fotodokumentáciu identického druhu tovaru)

64. Všetky tieto dôkazy sú pritom dôkazmi, ktoré boli obstarané v administratívnom konaní, nezávisle
od dokazovania v trestnom konaní, ktoré bolo vedené proti žalobcovi.

65. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje opätovne na to, že z rozsudku krajského súdu sa javí, že
tento pre aplikáciu § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. od orgánov verejnej správy vyžaduje,
aby tieto - v súdenej veci - preukázali, že žalobca vedel, že kupuje kradnutý tovar.

66. Podľa názoru kasačného súdu je však takýto dôkazný štandard mimo vlastného znenia § 192 ods.
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., keďže tento od orgánov verejnej správy vyžaduje, aby tieto primárne
preukázali, že príslušník Policajného zboru porušil služobnú prísahu alebo služobnú disciplínu zvlášť
hrubým spôsobom, čo je podstatne nižší dôkazný štandard ako je preukázanie vedomosti žalobcu o
tom, že tovar, ktorý kupuje, je kradnutý. V konečnom dôsledku je nižší dôkazný štandard vyvolaný tým,

že v predmetných konaniach (trestné konanie vs. konanie o prepustení zo služobného pomeru) existujú
rozdielne objekty dokazovania. Kým v trestnom konaní sa preukazuje spáchanie trestného činu podľa
dôkazných štandardov vyžadovaných predpismi trestného práva, v prípade postupu podľa § 192 ods. 1
písm. e/zákona č. 73/1998 Z.z. je predmetom dokazovania nie spáchanie trestného činu, ale porušenie
služobnej disciplíny, resp. služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Diferenciáciu v uvedenom

zmysle odôvodňuje aj to, že podľa zákona č. 73/1998 Z.z. je spáchanie úmyselného trestného činu úplne
nezávislým dôvodom pre prepustenie príslušníka PZ zo štátnej služby, a to podľa § 192 ods. 1 písm. f/
zákona („(1) Policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak f/ bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest
odňatia slobody“). Zjednodušene povedané, oslobodenie príslušníka PZ spod obžaloby neznamená, že

konanie,ktorébolopredmetnomjehostíhania,nemôže-zasplneniapodmienky,žejeriadnepreukázané
- byť dôvodom pre jeho prepustenie zo služobného pomeru.

67. Naviac, kasačný súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Okresného súdu Trenčín (sp. zn.
4T/4/2016), ktorý je súčasťou súdneho spisu a z ktorého citoval aj krajský súd

(bod 57. odôvodnenia rozsudku krajského súdu).

68. Skutková veta uvedená v oslobodzujúcom rozsudku Okresného súdu Trenčín(sp. zn. 4T/4/2016) pritom znie nasledovne: „obvinený Z. Y. dňa 23. mája 2014 v čase o 06.00 hod.
na čerpacej stanici ÖMV Zamarovce na diaľnici D1 v smere na Žilinu odkúpil za účelom ďalšieho
odpredaja a dosiahnutia zisku od obvineného P.. Q. U. a od obvineného Z.. M. N. tyčový cín s označením

815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 188,5 kg a tyčový cín s označením
UHV031 s obsahom olova a striebra 0% o váhe 156,60 kg spolu v hodnote 10.922,33 Eur za ktorý
na mieste zaplatil 5.070,- Eur a následne 24. júna 2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici ÖMV
Zamarovce na diaľnici D1 v smere na Žilinu odkúpil od týchto istých osôb tyčový cín s označením
815L 1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 109,5 kg, tyčový cín s označením

UHV031s obsahom olova a striebra 0% o váhe 56,60 kg spolu v hodnote 5.844,53 Eur a 113,1 kg medi
v hodnote 475,- Eur, za ktorý tovar spolu zaplatil 3.110,- Eur a napokon dňa 21. júla 2014 v čase o 06.00
hod. na čerpacej stanici ÖMV Zamarovce na diaľnici D1 v smere na Žilinu prevzal od tých istých osôb
odcudzený tyčový cín s označením 815L 1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe
110 kg, odcudzený tyčový cín s označením UHV031 s obsahom olova a striebra 0% o váhe 105,20 kg
spolu v hodnote 6.604,45 Eur, za ktorý tovar zaplatil 3.270 Eur, takto na seba previedol uvedené kovy v

hodnote 23.916,31 Eur napriek tomu, že bol uzrozumený o samotnom pôvode prevedeného tovaru ako
veci, ktorá bola odcudzená obvinenými P.. Q. U. a Z.. M. N.“ (č. l. 105 súdneho spisu).

69. V tom istom rozsudku (str. 5 rozsudku, č. l. 107 súdneho spisu) sa pritom uvádza, že „bolo
nepochybne dokázané, že predmetný tovar obžalovaný Z. Y. opakovane tak, ako sa to uvádza v

žalovanom skutku v inkriminovanom čase a na inkriminovaných miestach prevzal od t.č. odsúdených
P.. Q. U. a Z.. M. N., ktorí tento obaja predtým spoločným konaním odcudzili v poškodenej obchodnej
spoločnosti, kde aj pracovali, čo ani sám obžalovaný v rámci uplatňovania svojich procesných oprávnení
už nespochybňoval na ostatnom hlavnom pojednávaní, resp. to potvrdil, na druhej strane však súčasne
nebolo nezvratne, bez akýchkoľvek rozumových pochybností preukázané tvrdenie v žalovanom skutku,

že obžalovaný Z. Y. tak urobil aj napriek tomu, že mal mať vedomosť o nelegálnom pôvode tohto tovaru.“

70. Okresný súd Trenčín zároveň v odôvodnení predmetného trestného rozsudku uvádza, že dôkazom
toho, že žalobca mal vedomosť o pôvode tovaru nie je ani to, že následný predaj sa žalobca snažil
realizovať tak, aby nebol v každom prípade stotožnený, keďže tento postup mohol zvoliť aj z dôvodu „že

by takáto jeho obchodná aktivita mohla byť v rozpore s obmedzeniami zdrojov svojich príjmov policajta
v zmysle platného Zákona o Policajnom zbore.“ (str. 5 rozsudku, č. l. 107 súdneho spisu), t.j. javí sa, že
nie je sporné ani to, že tento tovar žalobca predával pod menom tretích osôb.

71. Podľa názoru kasačného súdu z doterajšieho dokazovania - či už v rámci administratívneho konania

o prepustení žalobcu zo služobného pomeru alebo z trestného konania v predmetnej veci - preto nie je
sporné, že nákupy kovových tyčí žalobca uskutočňoval tak, ako je to uvedené vyššie (čo vyplýva nielen
z dokazovania v administratívnom konaní, ale aj v trestnom konaní). Sporným je výklad a relevancia
týchto skutkových okolností pre účely administratívneho konania o prepustení žalobcu zo služobného
pomeru príslušníka Policajného zboru.

72. Kasačný súd v nadväznosti na vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti uvádza,
že sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu žalobcu, že „Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal...“, čo v konečnom dôsledku
vyplýva priamo z § 131 Správneho súdneho poriadku. Krajský súd akceptoval skutočnosť, že žalobca

nebol právoplatne odsúdený za skutky, za ktoré bol obžalovaný, t.j. že je nevinný, avšak uvedené
neznamená, že toto jeho konanie - za ktoré v trestno-právnej rovine postihnutý nebol - nemôže byť
zákonným základom
pre jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru.

73. Kasačnému súdu sa pritom javí, že práve takýto - nesprávny - výklad zvolil krajský súd aj v rámci
rozhodovania v súdenej veci, keď napr. v bode 53. odôvodnenia krajský súd uvádza, že podľa názoru
súdu dôkazy v administratívnom spise nepreukazujú „previnenie žalobcu“, v dôsledku ktorého s ním
bol skončený služobný pomer príslušníka PZ. Z administratívneho spisu však, paradoxne, vyplýva, že
kovové tyče žalobca kupoval od neznámych osôb

(resp. od osôb, ktorých mená ani nechcel vedieť), že tak robil aspoň 3x, že tak robil na čerpacej stanici
ÖMV Zamarovce, ako aj to, že tento tovar následne predával pod menami iných osôb (ktoré sa pokúšal
- neúspešne - v rozpore so zákonom - získať aj od kolegu - S. N.).74. Úlohou krajského súdu pri posudzovaní toho, či bol žalobca prepustený zo služobného pomeru
zákonne nebolo skúmať to, či žalobca mal vedomosť o tom, že ním kupované kovové tyče sú kradnuté
(aj keď z bodu 53. odôvodnenia krajského súdu vyplýva, že to tak bolo), ale mal skúmať, či okolnosti

zistené a opísané v odôvodnení rozhodnutí orgánov verejnej správy - ako skutkový základ pre jeho
prepustenie zo štátnej služby - predstavujú zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej
povinnosti, pre ktoré nie je možné žalobcu ponechať v štátnej službe a ak áno, či sú v tomto rozsahu
aj riadne preukázané dôkazmi. Kasačný súd sa pritom stotožňuje so sťažovateľom, že pri posudzovaní
tejto otázky je možné uplatniť aj nižší štandard ako by tomu bolo v trestnom konaní, a to aj vzhľadom

na vlastné znenie § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., keďže v konaní o prepustení zo štátnej
služby sa nepreukazuje vina (v trestnoprávnom zmysle), ale „len“ zvlášť hrubé porušenie služobnej
disciplíny alebo služobnej povinnosti.

75. Krajský súd v bode 48. odôvodnenia uviedol, že z administratívneho spisu nezistil okolnosti, ktoré by
preukazovali kumulatívne splnenie oboch podmienok relevantných pre prepustenie žalobcu zo štátnej

služby podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. (porušil služobnú prísahu alebo služobnú
povinnosť zvlášť hrubým spôsobom
a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby), avšak
zároveň neuvádza žiadne detaily, ktoré by toto právne posúdenie krajským súdom odôvodňovali.
Pozornosti kasačného súdu pritom neušlo, že rozhodnutie žalovaného

sa tejto otázke venuje na str. 14 (predposledný odsek). Na predmetné poukazuje sťažovateľ napr. na str.
4 kasačnej sťažnosti (tretí odsek zhora) a str. 7 kasačnej sťažnosti (druhý odsek zhora). Vzhľadom na
uvedené sa potom kasačnému súdu javí, že aj posúdenie tejto parciálnej právnej otázky nebolo krajským
súdom vykonané správne, resp. v dostatočnej miere.

76. Z vyššie uvedených dôvodov, krajský súd preto v rámci ďalšieho konania vo veci detailne vyhodnotí
dôkazy vykonané v administratívnom konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka
Policajného zboru a takto ustálené skutkové zistenia komparuje s odôvodnením žalobou napadnutých
rozhodnutí, resp. s ich výrokovou časťou. V novom konaní bude krajský súd v rámci právneho posúdenia
veci osobitne prihliadať

na to, či vzhľadom na okolnosti súdenej veci nebolo možné konanie žalobcu hodnotiť ako zvlášť hrubé
porušenie služobnej disciplíny alebo služobnej povinnosti. Preukázanie porušenia, resp. porušenie
služobnej disciplíny alebo porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom (§ 192 ods. 1 písm.
e/ zákona č. 73/1998 Z.z.) je kvalitatívne iné protiprávne konanie ako spáchanie trestného činu, a preto
krajský súd v ďalšom konaní preskúma, či v administratívnom konaní obstaranými dôkazmi preukázané

konanie žalobcu -
hoci mu v trestnom konaní nebolo preukázané, že mal vedomosť o nekalom pôvode tovaru, ktorý
kupoval, a preto bol spod obžaloby oslobodený - je možné považovať za porušenie služobnej disciplíny,
resp. služobnej povinnosti tak, ako to vyplýva z príslušných rozhodnutí orgánov verejnej správy.

77.Podľanázorukasačnéhosúdu,akjeajžalobcaspodobžalobyzaurčitýskutokoslobodený(vtrestno-
právnej rovine), neznamená to, že to isté konanie nemôže predstavovať porušenie služobnej disciplíny
alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a predstavovať tak základ pre prepustenie osoby
zo služobného pomeru. V tejto súvislosti sa krajský súd zameria najmä na vlastný text služobnej prísahy
(§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998) a služobných povinností, ktorých nedodržanie alebo porušenie sa

žalobcovi kladie za vinu (napr. str. 13 posledný odsek žalobou napadnutého rozhodnutia, str. 14, tretí
odsek žalobou napadnutého rozhodnutia a i.), pričom v administratívnom konaní vykonané dôkazy bude
konfrontovať vo vzťahu k týmto zisteniam sťažovateľa, resp. orgánu verejnej správy prvého stupňa tak,
ako sú tieto obsiahnuté v príslušných rozhodnutiach.

78. Krajský súd v novom rozsudku detailne odôvodní, či časť ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona
č. 73/1998 Z.z. „a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby“ v ustanovení: „e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a
jehoponechanievslužobnompomerebybolonaujmudôležitýchzáujmovštátnejslužby“jeautonómnou
kumulatívnou podmienkou pre prepustenie príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru alebo

či je predmetná časť právnej normy ďalšou konkretizáciou požiadavky, že sa musí jednať o zvlášť hrubý
spôsob porušenia služobnej disciplíny alebo služobnej povinnosti. Ak krajský súd dospeje k záveru,že je to autonómna požiadavka, preskúma rozhodnutia orgánov verejnej správy, či splnenie tejto
požiadavky z rozhodnutí dostatočne vyplýva, resp. či je dostatočne preukázaná. Krajský súd sa stotožnil
s názorom sťažovateľa, že rozhodnutie sťažovateľa obsahuje opis

toho,prečojeponechaniežalobcuvslužobnompomerenaujmudôležitýchzáujmovštátnejslužby(napr.
str. 14, štvrtý odsek), napriek tomu však súd pri právnom posúdení
tejto - krajským súdom tvrdenej kumulatívnej podmienky - uviedol, že zo spisu takéto skutočnosti
nevyplývajú (bod 48. odôvodnenia rozsudku krajského súdu).

79. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd preskúmaný rozsudok Krajského súdu v
Bratislave zrušil (§ 462 ods. 1 SSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

80. Podľa ust. § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k navráteniu veci na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom
kasačného súdu.

81. O trovách kasačného konania rozhodne krajský súd v súlade s § 467 ods. 3 Správneho súdneho
poriadku v spojení s § 168 Správneho súdneho poriadku.

82. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4

Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.