Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200160
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:5021200160.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: E.. D. H., nar. X. I. XXXX, Z. XXX,
zastúpeného: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 238 232, Dobšinského
12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 až 10, Bratislava, o
preskúmanie rozhodnutia zo 17. februára 2021, č. 10267-5/2021-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 27 Sa 9/2021-22 z 31. augusta 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

1. Pobočka Sociálnej poisťovne v Žiline svojím rozhodnutím z 20. novembra 2017 predpísala žalobcovi
dlžné poistné za mesiace apríl 2006 až jún 2008 v sume 4.079,16 €. Žalobca proti nemu nepodal
odvolanie, a tak sa 9. decembra 2017 stalo právoplatným. Dňa 14. októbra 2019 podala proti tomuto
rozhodnutiu protest prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiline. Namietal v ňom, že rozhodnutie je
nezákonné v zásade z dôvodov, ktoré boli vyslovené v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 1/2019 z 30. apríla 2019.

2. Prípisom z 13. januára 2021 (datovaným nesprávne na 13. januára 2020) prokurátor vzal svoj protest
späť v podstate z dôvodu, že rešpektoval usmernenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z
5. januára 2021. Tá odporučila podriadeným prokuratúram vziať podobné protesty späť s ohľadom na
právny názor vyslovený v neskoršom rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019 z
24. novembra 2020. V nadväznosti na to žalovaná rozhodnutím zo 17. februára 2021, č. 10267-5/2021-
BA, konanie o proteste zastavila podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení

neskorších predpisov. Žalobcu poučila, že proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie a podľa
§ 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku ani správna žaloba.
3. Žalobca proti nemu napriek tomu podal správnu žalobu, v ktorej namietol, že protest bol vzatý späť
na základe pokynu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, čo obchádzalo zákaz vyjadrený v § 6
ods. 9 zákona č. 153/2001 Z. z. Zastavenie konania podľa žalobcu zasiahlo do jeho základného práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Správny súd však tu napadnutým uznesením

správnu žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Rozhodnutie žalovanej považoval za procesné
rozhodnutie v zmysle § 7 písm. e) SSP, ktoré nemôže zasiahnuť do práv žalobcu, keďže žalobca na
podanieprotestunemalprávnynárok.Svojeprávamoholbrániťpodanímodvolaniaanáslednejsprávnej
žaloby proti rozhodnutiu pobočky z 20. novembra 2017, čo však neurobil.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci
na ďalšie konanie. Zdôraznil, že úlohou prokuratúry podľa ústavy je chrániť práva a zákonom chránenézáujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Prostriedkom takejto ochrany je podľa § 21 zákona o
prokuratúre aj protest prokurátora, s ktorým je spojené aj právo prokurátora podať správnu žalobu.
Späťvzatím protestu tak prokurátor zmaril aj právo žalobcu na súdnu ochranu. Rozhodnutie žalovanej je

konečnýmrozhodnutím,ktorépodľa§7písm.e)SSPmusíbyťpreskúmateľnésprávnymsúdom,pretože
mohlo mať za následok zásah do práv žalobcu. Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorú
správny súd citoval na podporu svojich záverov, podľa žalobcu nie je použiteľná na prejednávanú vec,
navyše sa v nej ústavný súd nevyrovnal s dôležitými argumentami sťažovateľov. Správnu žalobcu je
podľa neho možné odmietnuť, len ak je dôvod neprípustnosti zrejmý okamžite a bez ďalšieho skúmania,

tu však správny súd rozhodol až potom, čo dal žalovanej možnosť sa k správnej žalobe vyjadriť. Správny
súd takisto opomenul, že späťvzatiu predchádzal nezákonný pokyn generálnej prokuratúry.
5. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zopakovala, že po späťvzatí protestu nemala inú
možnosť než konanie o ňom zastaviť. Takéto rozhodnutie nemohlo zasiahnuť do subjektívneho práva
žalobcu, čo podporuje aj aktuálna judikatúra ústavného súdu.
III.

Posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v
spojení s § 203 ods. 2 SSP).

7. Podľa ustanovenia § 7 písm. e) SSP, na ktorom správny súd založil napadnuté uznesenie, správne
súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia orgánov verejnej správy procesnej povahy, ak nemohli
mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Citované ustanovenie nadväzuje
na ustanovenie § 248 písm. a) OSP (účinné do 30. júna 2016), podľa ktorého súdy nepreskúmavali
rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia

konania. Z porovnania oboch ustanovení je však zrejmé, že v Správnom súdnom poriadku je vylúčenie
preskúmania rozhodnutí predbežnej povahy viazané na dodatočnú podmienku, že tieto rozhodnutia
nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Žalobcovi možno dať za
pravdu, že formulácia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) napovedá, že zo súdneho
prieskumu sú vylúčené len také rozhodnutia, u ktorých je vylúčená akákoľvek možnosť, že by mohli

zasiahnuť do subjektívnych práv účastníka.
8. Podľa § 2 ods. 1 SSP sa však v správnom súdnictve poskytuje ochrana právam a právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Podľa odseku 2 toho istého
paragrafu sa môže tejto ochrany domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené určitými aktami orgánu verejnej správy. Ďalej podľa § 177 ods. 1 SSP platí, že žalobca

sa môže správnou žalobou domáhať ochrany svojho subjektívneho práva. Z uvedených ustanovení je
zrejmé, že správne súdnictvo má slúžiť na ochranu subjektívnych práv, na ktorých bol žalobca podľa
svojho tvrdenia ukrátený. Toto ukrátenie musí byť v žalobe vyjadrené a musí byť aspoň potenciálne
možné. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) je
posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či je napadnutý akt orgánu verejnej

správy vôbec spôsobilý žalobcu na tomto subjektívnom práve ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené
subjektívne právo nemôže existovať, potom doň nemôže byť zasiahnuté a správna žaloba na jeho
ochranu tak nemôže byť prípustná (porov. uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 103/2020 alebo
7 Ssk 7/2021).
9. Z obsahu žaloby (§ 55 ods. 3 SSP) možno v prerokúvanej veci vyvodiť, že žalobca vychádza z názoru,

že jeho subjektívne právo splýva s podaním protestu prokurátora, teda že prokurátor tým realizuje
žalobcovo subjektívne právo. Zdá sa, akoby z toho vyvodzoval (s. 4 žaloby) aj to, že aj následné právo
prokurátora podať správnu žalobu proti rozhodnutiu je vlastne prejavom, resp. realizáciou subjektívneho
práva žalobcu na súdnu ochranu. Tieto závery však nemajú oporu v právnych predpisoch.
10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy

fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Túto pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori podľa
§ 4 ods. 1 písm. c) a e) cit. zák. okrem iného uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi
a dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Tento dozor vykonáva prokurátor
podľa § 21 ods. 1 písm. a) prvého bodu cit. zákona preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov
verejnej správy a uplatňuje ho protestom [§ 22 ods. 1 písm. a) cit. zák.]. Protest prokurátor podľa §

23 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. podá, ak (je presvedčený, že) takýmto rozhodnutím bol porušený
zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Jeho podaním sa začína konanie o proteste, v
ktorom sa podľa § 23 ods. 3 cit. zák. rozhoduje o tom, či k takému porušeniu zákona alebo iného
všeobecne záväzného právneho predpisu došlo alebo nie. Účastníkmi tohto konania sú podľa § 24 ods.2 cit. zák. tí, ktorí boli alebo mali byť účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo
vydané protestom napadnuté rozhodnutie. Podľa § 24 ods. 14 cit. zák. platí, že ak orgán verejnej správy
nevyhovie protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie, je prokurátor oprávnený podať

proti rozhodnutiu správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku.
11. Z citovaných ustanovení celkom zreteľne vyplýva, že prokurátor pri podaní protestu vykonáva svoje
verejnomocenské oprávnenie, ktoré mu dáva zákon o prokuratúre. Toto verejnomocenské oprávnenie
vykonáva vo vlastnom mene, v rámci vykonávania zákonom vymedzenej pôsobnosti (§ 3, § 4 ods. 1, §
21 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.) zákonom ustanovenými prostriedkami - protestom prokurátora (§ 23

a 24 cit. zák.). Prokurátor pri podávaní protestu neuplatňuje subjektívne právo účastníka konania, teda
nekoná ako splnomocnenec či poverenec účastníka konania. Preto ani konanie o proteste prokurátora
nie je konaním o subjektívnom práve účastníka konania, ale je len osobitným formalizovaným postupom,
v ktorom orgán verejnej správy reaguje na verejnomocenský akt iného orgánu - protest prokurátora (§ 24
ods. 14 cit. zák.). Ide v podstate o špecifické prieskumné konanie, ktoré vytvára orgánom verejnej správy
priestor, aby odstránili nezákonnosť rozhodnutia, ktorú im prokurátor v proteste vytýka. Orgány verejnej

správy môžu na protest zareagovať tak, že buď zotrvajú na zákonnosti napadnutého aktu (a protestu
nevyhovejú), alebo ju uznajú a predpísaným spôsobom príslušné rozhodnutie zrušia. Pokiaľ orgány
verejnej správy protestu nevyhovejú a ponechajú napadnuté rozhodnutie nedotknuté, existujúci právny
stav sa nijako nemení. Preto judikatúra už skôr dospela k záveru, že proti rozhodnutiu o nevyhovení
protestu nemôže účastník konania podať správny žalobu (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5

Sžo 219/2015, ktoré citoval aj správny súd). Rovnako tak ustanovenie § 24 ods. 14 zákona č. 153/2001
Z. z. ustanovuje, že v takomto prípade môže správnu žalobu podať len prokurátor, ktorý ju ale nepodáva
proti rozhodnutiu, ktorým sa protestu nevyhovelo, ale priamo proti tomu rozhodnutiu, proti ktorému
protest pôvodne smeroval.
12. V konaní o proteste prokurátora sa tak nekoná ani o subjektívnych právach účastníkov konania, ani o

samotnom práve prokurátora. Ako jasne vyplýva z § 23 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z., jeho predmetom
je výlučne objektívna otázka, či napadnutým rozhodnutím došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona alebo
iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Dôvodom, prečo účastníkmi konania o proteste sú aj
účastníci konania, v ktorom sa vydalo napadnuté rozhodnutie, takisto nie je okolnosť, že by sa v tomto
konaní rozhodovalo o ich právach. Účastníkmi sú preto, že podľa § 24 ods. 7 zákona č. 153/2001 Z. z.

výsledkom konania o proteste môže byť zrušenie napadnutého rozhodnutia a týmto zrušením môžu byť
priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov. Dôvod ich účasti je teda
rýdzo procesný - vytvoriť im procesný priestor na uplatňovanie ich vplyvu na konanie, skôr než prípadne
dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Účastníci však v tomto konaní nemajú subjektívne právo,
na ktorého ochranu by konanie o proteste malo slúžiť.

13. Ustanovenie § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. potom ukladá orgánu verejnej správy, aby
konanie o proteste zastavil, len čo prokurátor vzal protest späť. Keďže podľa podaného výkladu konanie
o proteste nie je určené na uplatňovanie subjektívnych práv účastníkov konania, ani zastavenie tohto
konania nemôže znamenať zásah do takého subjektívneho práva účastníka. Rozhodnutie, ktorým sa
po späťvzatí protestu zastavilo konanie o ňom, je tak procesným rozhodnutím, ktoré nemohlo mať

vplyv na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov konania (porov. zhodne najnovšia
judikatúra ústavného súdu, napr. uznesenia sp. zn. I. ÚS 219/2021, II. ÚS 307/2021 alebo III. ÚS
380/2021). Preto je takéto rozhodnutie podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené z prieskumu správnymi súdmi
(porov. zhodne uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 63/2021 alebo 7 Ssk 29/2022).
14. So žalobcom nemožno súhlasiť ani v tom, že by takýmto rozhodnutím dochádzalo k zásahu do

jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ako už bolo uvedené, podľa ustanovenia §
24 ods. 14 zákona č. 153/2001 Z. z. môže správnu žalobu potom, čo protestu nebolo vyhovené, podať
výlučne prokurátor. Takúto správnu žalobu nemôže podať žiaden z účastníkov konania o proteste, a to
práve preto, že sa v tomto konaní nekoná o ich subjektívnych právach. Žalobca mal vlastnú možnosť
využiť právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy. V prerokúvanej veci mu totiž

bolo doručené pôvodné rozhodnutie pobočky žalovanej z 20. novembra 2017, v ktorom bol poučený o
možnosti napadnúť ho odvolaním, no neurobil tak. Tým sa sám pripravil o možnosť nechať preskúmať
zákonnosť tohto rozhodnutia ústredím žalovanej a prípadne aj súdmi na základe neskoršej správnej
žaloby. Žalobca tak vlastným opomenutím neuplatnil svoje práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, pričom
počas celého konania nijako nevysvetlil, prečo tak neurobil.

15. Žalobca v prerokúvanej veci opakovane poukazoval na to, že prokurátor vzal svoj protest späť
v dôsledku nezákonného pokynu prokurátora nadriadenej (v danej veci generálnej) prokuratúry.
Táto námietka je však meritórnou námietkou, ktorou žalobca spochybňuje zákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovanej, keďže v podstate tvrdí, že žalovaná podľa zákona takéto rozhodnutie nemalavydať. Ak však správny súd odmietol správnu žalobu, je vylúčené, aby sa zaoberal jej vecnými dôvodmi,
teda tvrdenými dôvodmi nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Preto sa ani správny súd, ani kasačný
súd týmito námietkami žalobcu nemohli zaoberať a ani nezaoberali.

16. Konečne, na správnosť napadnutého uznesenia nemá nijaký vplyv okolnosť, že správny súd pred
jeho vydaním doručil žalobu žalovanej a dal jej možnosť sa k veci vyjadriť. Podľa § 97 SSP sa totiž
na splnenie podmienok konania prihliada kedykoľvek počas konania, ak zákon neustanovuje inak. Zo
žiadneho ustanovenia Správneho súdneho poriadku pritom nevyplýva, že by žalobu nebolo možné
odmietnuť podľa § 98 SSP po jej doručení žalovanému alebo iným účastníkom. Ak teda správny súd

hoci aj po tomto okamihu zistí dôvod na odmietnutie žaloby, môže tak urobiť.
IV.
Záver
17. Správny súd tak rozhodol správne, keď správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol,
pretože smerovala proti rozhodnutiu, ktoré podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú.
Kasačná sťažnosť žalobcu tak nie je dôvodná, a preto ju kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol.

18. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca bol v
kasačnom konaní neúspešný a žalovaná síce úspech mala, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody,
aby jej nárok na náhradu trov priznal.
19. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.