Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 25, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200510
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200510.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne (sťažovateľka) : RUDION s.r.o., so
sídlom Michalská 9, 811 03 Bratislava, IČO: 50 141 961, právne zastúpenej advokátom Mgr. Michalom
Ferčákom, so sídlom Bernolákova 1652, 955 01 Topoľčany, IČO: 50 825 739; proti žalovanému: Daňový
úrad Nitra, so sídlom Damborského 5, 949 01 Nitra; o preskúmanie rozhodnutia - oznámenia žalovaného
č. 100118215/2019 z 10. januára 2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu

v Nitre č.k. 15 S/104/2019-86 z 30. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/104/2019-86 z
30. júla 2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

I. A Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie január až jún 2017

1. Žalovaný na základe poverenia č. 102619897/2017 zo dňa 20. decembra 2017 začal u žalobkyne
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až jún 2017, o čom oboznámil
žalobkyňu oznámením o daňovej kontrole zo dňa 20. decembra 2017. Žalobkyňu počas daňovej kontroly

zastupoval I.. T. W., na základe udelenej generálnej plnej moci zo dňa 12. apríla 2017 predloženej
žalovanému 22. mája 2017. Splnomocnenie zo dňa 12. apríla 2017 bolo podpísané konateľkou
žalobkyne Monikou Zeliskovou.

2. Počas daňovej kontroly, v nadväznosti na výzvu žalovaného č. 100982471/2018 zo dňa 17. mája 2018
na písomné vyjadrenie k pochybnostiam žalovaného o správnosti, pravdivosti a úplnosti predložených

dokladov k predmetnej kontrole a údajov v dokladoch uvedených, I.. T. W. listom doručeným žalovanému
24. mája 2018 oznámil žalovanému vypovedanie plnomocenstva na vlastnú žiadosť.

3. Žalobkyňa, elektronickým podaním zo dňa 5. júna 2018 podpísaným „RUDION s.r.o.“, oznámila
žalovanému, že dňa 14. mája 2018 na základe rozhodnutia valného zhromaždenia z dôvodu žiadosti
jedinejkonateľkyžalobkyneMonikyZeliskovejdošlokjejodvolaniuzfunkciekonateľky.Dovymenovania

nového konateľa mala byť žalobkyňa bez štatutárneho orgánu a I.. T. W. sa vzdal splnomocnenia
na vlastnú žiadosť. Keďže žalobkyňa nemá štatutárny orgán, nemohla do vymenovania nového
štatutárneho orgánu reagovať na výzvu žalovaného zo dňa 17. mája 2018.

4. Žalovaný pokračoval vo výkone daňovej kontroly, zaslal žalobkyni „Oboznámenie - vyjadrenie sa ku
skutočnostiam zisteným v rámci daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia

január 2017 až jún 2017“ zo dňa 12. mája 2018 (doručené priamo na adresu sídla žalobkyne 27. júna2018 v listinnej podobe) ako aj výzvu na prevzatie dokladov č. 101189460/2018 zo dňa 19. júna 2018
(doručená priamo na adresu sídla žalobkyne dňa 27. júna 2018 v listinnej podobe).

5. Dňa 5. júla 2018 požiadal o autorizáciu na daňový subjekt - žalobkyňu pán U. U. pričom predložil
splnomocnenie datované dňa 13. mája 2018 a podpísané v mene žalobkyne Monikou Zeliskovou
v rozsahu „na podávanie písomností doručovaných prostredníctvom elektronického doručovania na
základe ZEP.“

6. Žalovanému bolo dňa 15. júla 2018 doručené splnomocnenie podpísané v mene žalobkyne Monikou
Zeliskovou a datované zo dňa 13. mája 2018 k prevzatiu účtovných dokumentov pre I.. T. W. s platnosťou
do 31. júla 2018. Splnomocnenie bolo určené k č. 101189460/2018 (číslo výzvy podľa bodu 4).
7. Žalovaný listom zo dňa 20. júla 2018 oznámil žalobkyni, pani Zeliskovej aj I.. T. W., že splnomocnenie
na prevzatie dokladov neakceptuje, keďže zo splnomocnenia je zrejmé, že bolo podpísané osobou
neoprávnenou konať za žalobkyňu. Je v ňom uvedené totiž číslo výzvy zo dňa 19. júna 2018, kedy už

konateľkou žalobkyne nebola pani Zelisková. Súčasne žalobkyňu poučil, že podľa § 9 ods. 7 zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Daňový poriadok“) je žalovaný na účely správy daní oprávnený ustanoviť zástupcu aj právnickej osobe,
ktorá nemá osobu spôsobilú konať v jej mene.

8. Dňa 16. augusta 2018 bol žalobkyni na adresu jej sídla v listinnej podobe doručený protokol z daňovej
kontroly č. 101521870/2018 zo dňa 7. augusta 2018 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“) a výzva
č. 101522964/2018 zo dňa 7. augusta 2018 podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku v znení účinnom do
31. decembra 2019 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly v lehote 15
pracovných dní od doručenia výzvy.

9. Z administratívneho spisu nie je zistiteľné, kto v mene žalobkyne preberal zásielky zasielané v listinnej
podobe z dôvodu absencie označenia splnomocnenia a nečitateľnosti podpisu.

I.B Vyrubovacie konanie

10. Žalobkyňa dňa 31. augusta 2018 elektronicky doručila žalovanému vyjadrenie k protokolu z daňovej
kontroly bez uvedenia podpisu či mena a priezviska fyzickej osoby, ktorá v mene žalobkyne predmetný
úkon vykonala.

11. Výzvou č. 101732544/2018 zo dňa 5. septembra 2018 (doručenou žalobkyni v listinnej podobe do
jej sídla dňa 19. septembra 2018) vyzval žalovaný žalobkyňu, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy
spresnila podanie a uviedla, „kto a na základe akého oprávnenia podáva za spoločnosť RUDION s.r.o.
predmetné vyjadrenia k protokolu ... keď z výpisu z Obchodného registra... a na základe doručených
dokumentov správcovi dane je zrejmé, že spoločnosť RUDION s.r.o. nemá odo dňa 14.05.2018 konateľa

a ani splnomocneného zástupcu a teda nemá kto za spoločnosť konať.“ Prípadne aby preukázala, že má
konateľa. Žalobkyňa bola poučená, že ak výzve nevyhovie, jej podanie sa bude považovať za nepodané.

12. Žalobkyňa zaslala dňa 3. októbra 2018 žalovanému plnomocenstvo datované dňa 2. mája 2018 a
v mene žalobkyne podpísané Monikou Zeliskovou, podľa ktorého žalobkyňa splnomocnila pána A. C.

na „vykonanie úkonov... na zastupovanie pred Daňovým úradom Nitra vo veci kontroly na dani z DPH
spoločnosti RUDION s.r.o. za mesiace január až jún 2017, ktorá začala dňa 18.1.2018 ...“

13. Žalovaný listom č. 102022330/2018 zo dňa 5. októbra 2018 (doručeným v listinnej podobe v sídle
žalobkyne dňa 19. októbra 2018) oznámil žalobkyni, že považuje jej vyjadrenie k protokolu z daňovej

kontroly z dôvodu neodstránenia jeho vád za nepodané.

14. Následne žalovaný vydal vo veci žalobkyne rozhodnutia č. 102029362/2018 zo dňa 11. októbra 2018
o vyrubení rozdielu dane v sume 9 733,18 € za zdaňovacie obdobie január 2017, č. 102029435/2018
zo dňa 11. októbra 2018 o vyrubení rozdielu dane v sume 3 917,54 € za obdobie február 2017, č.

102029502/2018 zo dňa 11. októbra 2018 o vyrubení rozdielu dane v sume 8 634,80 € obdobie marec
2017, č. 102029745/2018 zo dňa 11. októbra 2018 o vyrubení rozdielu dane v sume 3 786,75 € za
obdobie apríl 2017, č. 102029848/2018 zo dňa 11. októbra 2018 o vyrubení rozdielu dane v sume 590,96
€ za obdobie máj 2017 a č. 102029885/2018 zo dňa 11. októbra 2018 o vyrubení rozdielu dane v sume5 744,51 € za obdobie jún 2017, všetky doručené v listinnej podobe v mieste sídla žalobkyne dňa 19.
októbra 2018.

15. Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam podala žalobkyňa elektronicky dňa 19. novembra 2018
spoločné odvolanie, v ktorom nebol uvedený podpis osoby, ktorá ho za žalobkyňu robí.

16. Žalovaný výzvami zo dňa 6. decembra 2018, doručenými žalobkyni v listinnej podobe v mieste
jej sídla dňa 19. decembra 2018, vyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatkov odvolania, konkrétne

aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy upresnila a uviedla, „kto a na základe akého oprávnenia
podáva za spoločnosť RUDION s.r.o. predmetné odvolanie, keď z výpisu z Obchodného registra... a na
základe doručených dokumentov správcovi dane je zrejmé, že spoločnosť RUDION s.r.o. nemá odo dňa
14.05.2018 konateľa a ani splnomocneného zástupcu a teda nemá kto za spoločnosť konať.“ Prípadne,
aby preukázala, že má konateľa. Žalobkyňa bola poučená, že ak výzvam nevyhovie, jej podanie sa bude
považovať za nepodané.

17. Dňa 1. januára 2019 bolo žalovanému elektronicky doručené podanie žalobkyne podpísané A.
C., v ktorom v nadväznosti na výzvy žalovaného uviedla, že žalobkyňa mala počas celej daňovej
kontroly riadne určeného zástupcu pána U. U.. Odvolaním štatutárneho zástupcu nezaniklo oprávnenie
pána U. komunikovať so žalovaným v mene žalobkyne. Uviedol tiež, že podaním zo dňa 3. októbra

2018 oznámila žalobkyňa žalovanému, že splnomocneným zástupcom v predmetnej veci je pán A. C..
Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že by žalobkyňa nemala splnomocneného zástupcu. Zdôraznila,
že všetky plnomocenstvá boli žalovanému riadne predložené, pokiaľ má pochybnosti o ich obsahu,
požiadala o ich upresnenie.

18. Podaním zo dňa 2. januára 2019 predložila žalobkyňa žalovanému opätovne plnomocenstvo zo
dňa 2. mája 2018 pre A. C., doplnenie údajov pre splnomocnenú osobu z dňa 11. novembra 2018 a
potvrdenia o odoslaní podaní zo dňa 3. októbra 2018 (bod 11) a zo dňa 11. novembra 2018, z ktorých
vyplýva, že boli zaslané pánom U. U..

19. Žalovaný oznámeniami č. 100117877/2019, č. 100117971/2019, č. 100118060/2019, č.
100118144/2019, č. 100118215/2019 a č. 100118282/2019, všetky zo dňa 10. januára 2019, zamietol
odvolania žalobkyne proti prvostupňovým rozhodnutiam (bod 13) ako neprípustné, keďže neboli podané
oprávnenou osobnou podľa § 73 ods. 5 a ods. 4 písm. a/ v spojení s § 72 ods. 8 písm. b/ Daňového
poriadku. Svoj postup žalovaný odôvodnil tým, že žalobkyňa podľa údajov uvedených v obchodnom

registri nemá od 14. mája 2018 konateľa a splnomocnenie doručené žalovanému dňa 3. októbra 2018
pre pána A. C. je nepostačujúce, keďže jeho rozsah je vymedzený len na daňovú kontrolu na dani
z pridanej hodnoty za mesiace január 2017 až jún 2017. Tá bola ukončená dňa 16. augusta 2018
doručením protokolu (teda pred doručením splnomocnenia správcovi dane). Predmetné splnomocnenie
sa však nevzťahuje na vyrubovacie konanie, resp. na podanie odvolania vo vyrubovacom konaní.

Odvolanie podané proti prvostupňovým rozhodnutiam preto nemohlo byť podané oprávnenou osobou.

20. Z odôvodnenia už uvedených oznámení tiež vyplýva, že dňa 23. októbra 2018 mala byť žalobkyni
zaslaná registrátorom výzva na odstránenie nedostatkov jeho podania zo dňa 3. októbra 2018 vo
veci splnomocnenia pre fyzickú osobu pána C., a to tak, že ju doplní o dátum narodenia alebo rodné

číslo. Dňa 11. novembra 2018 boli tieto údaje žalobkyňou doplnené. Pre úplnosť kasačný súd uvádza,
že žiadny z týchto úkonov nie je zdokumentovaný v predloženom administratívnom spise, rovnako v
administratívnom spise nie sú obsiahnuté dokumenty preukazujúce elektronické podpisy elektronických
podaní žalobkyne.

21. Všetky oznámenia o zamietnutí odvolaní žalobkyne žalovaným boli doručované v listinnej podobe
na adresu sídla žalobkyne prvý krát 16. januára 2019, opakovane 17. januára 2019, kedy boli aj uložené
na pošte a následne sa ako neprevzaté vrátili žalovanému dňa 2. februára 2019.

22. Dňa 26. júna 2019 bola žalovanému doručená žiadosť žalobkyne v zastúpení pánom A. C., ktorou

žiadala o vysvetlenie, prečo je žalobkyňa evidovaná ako dlžníčka na dani v sume 34. 288,04 €, keď jej
zástupcovi nebolo doručené žiadne rozhodnutie v tomto smere.23. Podaniami doručenými žalovanému dňa 1. júla 2019 požiadal právny zástupca žalobkyne Mgr.
Michal Ferčák o informácie o postupe žalovaného vo veci doručovania rozhodnutí odvolacieho
orgánu (Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky) o podaných odvolaniach proti prvostupňovým

rozhodnutiam (bod 13 a 14), keďže tieto žalobkyni neboli doručené. Predložil tiež splnomocnenie
podpísané konateľkou Monikou Zeliskovou a datované dňa 1. mája 2018 na „všetky právne úkony
súvisiace so zastupovaním splnomocniteľa
- pred orgánmi finančnej správy , najmä na podávanie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov
proti rozhodnutiam orgánov finančnej správy, na preberanie všetkých zásielok a iných dokumentov

adresovaných splnomocniteľovi, vrátane zásielok adresovaných do vlastných rúk a na doručovanie
dokumentov v mene splnomocniteľa orgánom finančnej správy,
- vo všetkých konaniach o správnej žalobe podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov, najmä na podávanie správnych žalôb, ako aj na podávanie riadnych a
mimoriadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiam súdov o podaných správnych žalobách.“

24. Listom zo dňa 17. júla 2019 oznámil žalovaný pánovi A. C., že ho považoval za osobu splnomocnenú
žalobkyňou len na úkony daňovej kontroly, preto odvolanie proti prvostupňovým rozhodnutiam (bod 13
a 14) nebolo podané oprávnenou osobu, a teda bolo neprípustné. Tento list bol doručený pánovi C. dňa
29. júla 2017, žalobkyni sa ho v mieste jej sídla nepodarilo doručiť (zásielka sa žalovanému vrátila dňa
29. júla 2019 z dôvodu neznámeho adresáta).

25. O svojom postupe listom zo dňa 17. júla 2019, doručeným dňa 23. júla 2019, oboznámil žalovaný
žalobkyňu aj prostredníctvom jej právneho zástupcu Mgr. Michala Ferčáka.

26. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala dňa 25. augusta 2019 podnet na

preskúmanie prvostupňových rozhodnutí žalovaného a jeho oznámení o zamietnutí odvolania (bod 13
a 18) mimo odvolacieho konania. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky oznámením zo dňa 4. júna
2020 podnetu žalobkyne nevyhovelo.

27. Dňa 18. novembra 2019 podala žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žiadosť

o zaslanie kópií oznámení žalovaného o zamietnutí odvolaní žalobkyne (bod 18). Žalovaný listom zo
dňa 13. decembra 2019, doručeným právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 19. decembra 2019, žiadosti
vyhovel a zaslal kópie oznámení žalobkyni.

II.

Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

28. Dňa 23. septembra 2019 podala žalobkyňa proti oznámeniu žalovaného č. 100118215/2019 z 10.
januára 2019 (ďalej len „oznámenie žalovaného“) o zamietnutí odvolania proti rozhodnutiu žalovaného
č. 102029435/2018 z 11. októbra 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) na Krajský súd v Nitre

(ďalej len „správny súd“) správnu žalobu. Žalobkyňa sa nestotožnila s pochybnosťami žalovaného o tom,
kto skutočne v jej mene podáva podania. Uviedla, že každé jedno elektronické podanie musí obsahovať
KEP, prípadne musí existovať dohoda o elektronickom doručovaní, z ktorých žalovaný vie identifikovať
osobu podávajúcu elektronické podanie.

29. Žalobkyňa zdôraznila, že v konaní pred žalovaným mala riadne určeného zástupcu pána U. U.,
ktorého postavenie odvolaním štatutárneho orgánu nezaniklo. Z obsahu plnomocenstva pre pána U.
muselo byť, podľa názoru žalobkyne, žalovanému zrejmé, že je oprávnený nielen „robiť poštára“, ale aj
robiť podania v mene žalobkyne. Aj v prípade, ak by rozsah plnomocenstva pána U. považoval žalovaný
za nejasný, v súlade s § 9 ods. 3 Daňového poriadku mal takéto plnomocenstvo považovať žalovaný za

všeobecné. Preto bol povinný v súlade s § 30 ods. 3 Daňového poriadku doručovať všetky písomnosti
tomuto zástupcovi.

30. Obdobne žalobkyňa argumentovala vo vzťahu k plnomocenstvu udelenému pánovi A. C., keď slovné
spojenie „vo veci kontroly na dani z DPH“ nemožno podľa jej názoru vykladať, resp. stotožňovať výlučne

len s pojmom daňovej kontroly podľa Daňového poriadku. Zdôraznila tiež, že predmetné plnomocenstvo
bolo doručené žalovanému až po ukončení daňovej kontroly.31. Ak by aj mal žalovaný legitímne pochybnosti o osobách komunikujúcich v mene žalobkyne, v záujme
zachovania práv daňového subjektu bolo jeho povinnosťou podľa názoru žalobkyne ustanoviť žalobkyni
zástupcu podľa § 9 ods. 7 Daňového poriadku. Toto však žalovaný neurobil.

32. Žalobkyňa preto zastávala názor, že listiny a podania (vrátane napádaného oznámenia) boli
doručované nesprávne. Považovala sa, vo vyššie uvedenom kontexte nesprávneho doručovania, aj za
opomenutú účastníčku. Svojou žalobou žiadala o zrušenie oznámenia žalovaného a o vrátenie veci
žalovanému na ďalšie konanie.

33. Kópiu oznámenia žalovaného doručila žalobkyňa správnemu súdu v dôsledku jeho výzvy až po jej
sprístupnení žalovaným (bod 26) dňa 25. januára 2020.

34.Ksprávnejžalobesapodanímzodňa02.07.2020vyjadrilajžalovaný.Tenzotrvalnasvojichprávnych
názorov uvedených v žalobou napádanom oznámení. Zdôraznil, že žalobkyňa nemá od 14. mája 2018

konateľa, čím porušila svoju povinnosť podľa § 66 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len „Obchodný zákonník“).

35.VovzťahukplnomocenstvuudelenémupánoviU.žalovanýakcentoval,žetotosa(jasnevychádzajúc
z jeho obsahu) vzťahovalo len na podávanie písomností doručovaných prostredníctvom elektronického

doručovania - teda ide o splnomocnenie na konkrétny úkon. Predmetné splnomocnenie neoprávňovalo
pána U. na zastupovanie žalobkyne, a preto žalovanému ani nebolo známe, kto dokumenty doručované
v menej žalobkyne spisoval.

36. Splnomocnenie udelené žalobkyňou pánovi C. podľa názoru žalovaného nie je nejasné čo do jeho

rozsahu, ale vzťahuje sa len na daňovú kontrolu dani z pridanej hodnoty za mesiac január až jún 2017.
Nebolo preto možné aplikovať § 9 ods. 3 Daňového poriadku. Okrem toho žalovaný uviedol, že spätné
vystavenie plnomocenstva žalobkyňou na ukončenú daňovú kontrolu v prospech pána C. považuje
za účelové, smerujúce k prieťahom v daňovom konaní a následným možným procesným chybám.
Zdôraznil, že mu počas celého konania nebolo doručené žiadne splnomocnenie na zastupovanie

žalobkyne vo vyrubovacom konaní.

37. Vo vzťahu k aplikácii § 9 ods. 7 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že ustanovenie zástupcu
zo strany žalovaného je v prípade splnenia zákonných podmienok možnosťou, nie však povinnosťou
žalovaného.

38. Správny súd uznesením č.k. 15S/104/2019-86 z 30. júla 2021 (ďalej len „uznesenie správneho súdu“
alebo „napádnuté uznesenie“) žalobu žalobkyne odmietol ako oneskorene podanú podľa § 98 ods. 1
písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“
alebo „Správny súdny poriadok“).

39. Skonštatoval, že oznámenie žalovaného bolo žalobkyni doručené fikciou doručenia dňa 1. februára
2019 v súlade s § 31 ods. 3 Daňového poriadku. Dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby preto
žalobkyni márne uplynula dňa 1. apríla 2019. Žalobkyňa podala správnu žalobu až 23. septembra 2019,
teda po lehote.

40. K argumentácii žalobkyne správny súd uviedol, že táto podľa výpisu z obchodného registra nemá
od 14. mája 2018 konateľa (od momentu zániku funkcie konateľky pani Moniky Zeliskovej). Žalobkyňa
podľa správneho súdu nepreukázala žalovanému, že má ustanoveného nového štatutárneho zástupcu.
Dňa 24. mája 2018 pritom prestal žalobkyňu zastupovať I.. T. W. a v podaní adresovanom žalovanému
zo dňa 5. júna 2018 žalobkyňa neoznačila žiadny subjekt (fyzickú či právnickú osobu), ktorý bol za

ňu oprávnený konať. Plnomocenstvo udelené U. U., datované dňa 13. mája 2018, považoval správny
súd, čo do vymedzenia jeho rozsahu, za jasné a zrozumiteľné, týkalo sa výlučne podávaní písomností
doručovaných prostredníctvom elektronického doručovania. Nemožno ho považovať za všeobecné
splnomocnenie. Žalovaný preto, podľa právneho názoru správneho súdu, postupoval správne, ak
naďalej komunikoval priamo so žalobkyňou a tejto aj priamo doručoval písomnosti. Poukázal tiež na

skutočnosť, že meno pána U. sa nenachádzalo na žiadnej písomnosti žalobkyne, sama žalobkyňa ho
preto nepovažovala za svojho zástupcu v daňovom konaní.41. Plnomocenstvo udelené žalobkyňou A. C., datované dňa 2. mája 2018 a podpísané Monikou
Zeliskovou(predloženépoukončenídaňovejkontroly),rovnakosprávnysúdnepovažovalzavšeobecné.
Jeho rozsah považoval správny súd za jasný, vzťahovalo sa len na vykonávanie úkonov vo veci daňovej

kontroly za mesiace január až jún 2017, ktorá však v čase jeho predloženia žalovanému (3. októbra
2018) už bola ukončená. Žalovaný preto podľa správneho súdu postupoval správne, ak naďalej konal
priamo so žalobkyňou a písomnosti jej priamo doručoval na adresu jej sídla obsiahnutú v obchodnom
registri. Na tejto adrese boli písomnosti aj do určitého času riadne preberané.

42. Správny súd vo vzťahu k ustanovovaniu zástupcu právnickým osobám podľa § 9 ods. 7 Daňového
poriadku uviedol, že toto je fakultatívne, a keďže žalobkyňa zásielky preberala a reagovala na ne,
ani podľa správneho súdu nebolo potrebné ustanoviť jej zástupcu. Skutočnosť, že žalobkyňa nemala
štatutárneho zástupcu, ani splnomocneného zástupcu, v daňovom konaní nevylučuje, že žalobkyňa
mala ustanoveného zástupcu na preberanie poštových zásielok, ktorý tieto zásielky aj preberal.
43. Správny súd preto nepovažoval žalobkyňu za opomenutú účastníčku. Zdôraznil tiež, že žalobkyňa

ani žalobou nežiadala doručenie oznámenia žalovaného. Správny súd dal do pozornosti, že
plnomocenstvo udelené Mgr. Michalovi Ferčákovi je už v poradí tretie plnomocenstvo, ktoré bolo
doručené po odvolaní štatutárneho zástupcu a je datované spred tohto momentu. Toto ostatné
plnomocenstvo je pritom generálne s dátumom udelenia 1. mája 2018, nie je preto zrejmé, prečo
žalobkyňa predkladala správcovi dane neskoršie a svojím rozsahom užšie plnomocenstvá (zo dňa 13.

mája 2018 - pre U. U. a zo dňa 2. mája 2018 pre A. C.). Vyššie uvedené skutočnosti a fakt, že žalobkyňa
svoj postup nevysvetlila ani vo svojej správnej žalobe, vyvolávajú podľa správneho súdu oprávnené
pochybnosti o týchto plnomocenstvách.

III.

Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

44. Proti uzneseniu správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť. V tejto namieta,
že otázku včasnosti podania správnej žaloby je potrebné posudzovať v spojení s argumentáciou
žalobkyne týkajúcou sa otázky, či bolo oznámenie žalovaného žalobkyni zákonne doručené.

45. Sťažovateľka podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie a predložila žalovanému viaceré
splnomocnenia. Podľa názoru sťažovateľky je povinnosťou žalovaného s ohľadom na § 13 ods. 8
Daňového poriadku v spojení so zásadou súčinnosti s daňovým subjektom (§ 3 ods. 1 a 2 Daňového
poriadku) vyzvať daňový subjekt na odstránenie nedostatkov splnomocnenia, ktoré mu bolo doručené.

Žalovaný však takýmto spôsobom v kontexte podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu
nepostupoval. Sťažovateľka zdôrazňuje, že nevyzvanie účastníka konania (a ani jeho zástupcu) na
odstránenie vád plnomocenstva a následné odmietnutie odvolania je potrebné považovať za odňatie
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžf/29/2014 zo dňa 25. mája 2015). Rovnako v prípade, ak neakceptoval

splnomocnenie sťažovateľky, nevyzval sťažovateľku na schválenie jednotlivých úkonov.

46. Hoci sťažovateľka akceptuje, že žalovaný ju vyzval podaniami zo dňa 31. augusta 2018 a 6.
decembra 2018, obsah týchto výziev smeroval len k tomu, aby sťažovateľka objasnila, kto za ňu koná,
keďže nemá ustanovený štatutárny orgán. Zdôraznila však, že žalovaný, vo vzťahu k predloženému

splnomocneniu udelenému pánovi C., vo svojich výzvach nikdy jasne neuviedol, že predložené
splnomocnenie považuje za obmedzené (len pre účely daňovej kontroly) či irelevantné. Obdobne
neupozornil sťažovateľku ani na nedostatky splnomocnenia udeleného pánovi U.. Rovnako žalovaný
nevyzval sťažovateľku ani na predloženie nových plnomocenstiev, pokiaľ tie predchádzajúce nie sú
podľa jeho názoru postačujúce. Žalovaný rovnako v záujme zachovania práv daňového subjektu

nepostupoval ani podľa § 9 ods. 7 Daňového poriadku a sťažovateľke neustanovil zástupcu.

47. Keďže žalovaný nekonal v súlade s Daňovým poriadkom, nemožno podľa žalobkyne ani následné
doručovanie oznámenia žalovaného žalobkyni na adresu jej sídla (resp. fikciu doručenia) považovať
za zákonné doručenie. Fikcia doručenia akcentovaná správnym súdom preto nemohla vyvolať žiadne

právne účinky. Keďže o existencii oznámenia žalovaného sa sťažovateľka dozvedela až z odpovede
žalovanéhozodňa17.júla2019(bod23),správnužalobupodalavlehote2mesiacovododňadoručenia
tejto odpovede. Sťažovateľka sa preto považuje za opomenutú účastníčku, pričom o doručenie
oznámenia žalovaného nežiadala z dôvodu, že jeho existencia je jej známa a v nadväznosti na odpoveďžalovaného doručenú dňa 19. decembra 2019 sa s jeho obsahom oboznámila. Žiadala preto preskúmať
oznámenie žalovaného po meritórnej stránke (reflektujúc princíp procesnej ekonómie), jej žaloba však
spĺňala všetky náležitosti podľa § 57 v spojení s § 182 ods. 1 SSP. Správny súd však nepostupoval podľa

§ 179 ods. 1 SSP, teda neskúmal predmetnú žalobu ako správnu žalobu opomenutého účastníka.

48. Vo vzťahu k podozreniam o účelovosti prekladania plnomocenstiev sťažovateľkou (osobitne
nevysvetlenie postupu ich predkladania) táto zdôrazňuje, že ani tieto pochybnosti nijakým spôsobom
nezbavujú žalovaného povinnosti postupovať v súlade s Daňovým poriadkom a aj odstraňovať prípadné

nedostatky podaní účastníka konania. Sťažovateľka zdôrazňuje, že podľa § 9 ods. 3 Daňového poriadku
mohla mať v daňovom konaní len jedného zástupcu, preto nepovažovala za potrebné predložiť všetky
plné moci naraz.
49. S ohľadom na vyššie uvedené sťažovateľka žiadala zrušiť uznesenie správneho súdu a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

50. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril aj žalovaný, ktorý poukázal na správnosť a
presvedčivosť odôvodnenia napádaného uznesenia a žiadal kasačnú sťažnosť sťažovateľky ako
nedôvodnú zamietnuť.

IV.

Posúdenie kasačného súdu

51. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach

sťažnostnýchbodovuplatnenýchsťažovateľkou(§453ods.2SSP)spoluskonaním,ktorépredchádzalo
jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

52. Úvodom kasačný súd poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej
moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého

neoddeliteľnou súčasťou je aj právna istota, a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov
korešponduje zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom.

53. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom § 464
ods. 1 SSP, podľa ktorého: ,,Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už

bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už
len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie“. V tejto súvislosti kasačný súd
uvádza, že preskúmaním administratívneho spisu a napadnutého uznesenia správneho súdu dospel k
záveru, že ide o skutkovo a právne obdobnú vec, ktorej predchádza uznesenie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sfk/7/2021 zo dňa 30.03.2022, ktorým kasačný súd napadnuté

uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/120/2019-103 zo dňa 10. februára 2021 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, pričom posudzovaná vec sa vo svojej podstate líši len iným zdaňovacím obdobím.
Vzhľadom na to, že toto rozhodnutie tvorí prejudikatúru v danej veci kasačný súd postupoval v zmysle
§ 464 ods. 1 SSP, a preto v odôvodnení svojho rozhodnutia už len uvádza prevzatú časť odôvodnenia
citovaného uznesenia a to konkrétne body 52 až 80 tohto rozhodnutia.

52. Kasačný súd sa v medziach sťažnosti sťažovateľky v prvom rade venoval procesnej stránke veci, a
teda otázke, či správny súd nesprávnym procesným postupom porušil právo sťažovateľky na spravodlivý
proces, ak jej žalobu skúmal v súlade so žalobným návrhom ako všeobecnú správnu žalobu podľa §
177 ods. 1 SSP, a to napriek jej tvrdeniu o postavení opomenutého účastníka konania.

53.Zaoberajúcsapredmetnouotázkoukasačnýsúduvádza,žesprávnažalobaopomenutéhoúčastníka
podľa § 179 ods. 1 a nasl. SSP je osobitným žalobným typom, ktorým sa osoba, s ktorou sa malo
konať ako s účastníkom konania, a ktorá tvrdí, že jej nebolo doručené rozhodnutie príslušného orgánu,
môže za zákonom stanovených podmienok domáhať doručenia rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Doručením dotknutého rozhodnutia vzniká opomenutému účastníkovi právo využiť opravné prostriedky,
ktoré právna úprava pripúšťa a v rámci ktorých môže byť následne aj materiálne zohľadnená vada
neúčasti zákonom predpokladaného účastníka konania na správnom konaní (§ 179 ods. 3, 5 a 6 SSP).54. Uplatniť tento žalobný typ môže nielen osoba, s ktorou príslušný orgán vôbec ako s účastníkom
konania nekonal, ale aj osoba, ktorej prislúcha postavenie účastníka konania avšak správny orgán
s ním prestal konať (bez vydania formálneho rozhodnutia) alebo s ním nekonal v rozhodnej časti

konania. Zákonným znakom opomenutia účastníka konania v administratívnom konaní je teda to, že
mu rozhodnutie orgánu verejnej správy nebolo doručené. (BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.;
FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 883). Žaloba
opomenutého účastníka teda slúži výlučne na ochranu participačných práv účastníka konania.
55.

Až po riadnom doručení rozhodnutia sa s ním opomenutý účastník môže oboznámiť, zvážiť jeho
nedostatky, kvalifikovane formulovať svoje výhrady a následne aj využiť opravné prostriedky. Žalobca,
tvrdiac, že je opomenutým účastníkom konania, môže formulovať aj eventuálny petit na zrušenie
rozhodnutia pre prípad nepreukázania jeho postavenia opomenutého účastníka (pozri tiež postup podľa
§ 179 ods. 7 SSP).

56. Rozdiel medzi správnou žalobou opomenutého účastníka (§ 179 ods. 1 SSP) a všeobecnou
správnou žalobou (§ 177 ods. 1 a nasl. SSP) je pomerne zásadný a prejavuje sa už v samotných
podmienkach prístupu k súdu. Ide najmä o rozdielnu lehotu na podanie žaloby (§ 179 ods. 4 a § 181
ods. 1 SSP), ale aj o odlišné náležitosti žaloby (§ 182 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 písm. c/ SSP).
57. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd uzatvára, že definičným znakom správnej žaloby

opomenutého účastníka je dožadovanie sa doručenia rozhodnutia, nie je možné využívať lehotu na
podanie žaloby opomenutého účastníka na podanie žaloby na meritórne preskúmanie rozhodnutia ktoré
má žalobca k dispozícii. V tomto smere preto nemožno uznať argumentáciu sťažovateľky obhajujúcu
ňou formulovaný petit žaloby podávanej v lehote pre opomenutého účastníka, tvrdiacej postavenie
opomenutého účastníka a pritom žiadajúcej zrušenie rozhodnutia (bod 31).

58.Zopísanéhoskutkovéhostavuanazákladevyššieuvedenýchprávnychzáverovjekasačnýsúdtoho
názoru, že medzi formulovanými tvrdeniami sťažovateľky o jej postavení ako opomenutého účastníka a
ňou formulovaným petitom a označením žaloby je rozpor.
59. V súlade s ustanovením § 59 ods. 1 až 3 SSP je povinnosťou správneho súdu v prípade
nezrozumiteľnosti podania vo veci samej vyzvať toho, kto podanie urobil, aby podanie opravil, uviesť

mu v čom je podanie nezrozumiteľné a poučiť ho o prípadných následkoch neodstránenia vád podania.
Keďže správny súd je pri svojom rozhodovaní viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134
ods. 1 SSP), ako prvý krok v rámci svojho procesného postupu si vždy musí ustáliť predmet a rozsah
podanej správnej žaloby, aby mohol zvoliť správny procesný postup a posúdiť sporné skutočnosti. Pred
odstránením vád správnej žaloby a ustálením rozsahu a predmetu súdneho prieskumu, správny súd

nemôže rozhodnúť vo veci samej. Ústavný súd Českej republiky k tejto otázke judikoval: „aby mohol
všeobecný súd o návrhu konať, musí návrh obsahovať náležitosti požadované § 42 ods. 4 a § 79 ods.
1 OSŘ, najmä musí obsahovať údaje nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd
rozhodnúť“ (rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. IV. ÚS 1162/08 zo dňa 14. mája 2009).
Pokiaľ teda žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, správny súd je pristúpiť k odstraňovaniu

jej vád podľa § 59 ods. 1 až 3 SSP.
60. V preskúmavanej veci však správny súd takto nepostupoval, neumožnil a neuložil sťažovateľke
odstrániť vady podanej žaloby, jednoznačne ustáliť rozsah a predmet súdneho prieskumu. Logickým
dôsledkom nesprávnej činnosti správneho súdu potom je vyzývanie sťažovateľky správnym súdom na
doloženie kópie napádaného oznámenia žalovaného (bod 32), ktoré sa nevyžaduje pri správnej žalobe

opomenutého účastníka (§ 182 ods. 2 písm. c/ SSP), ako aj vyčítanie nesprávnej formulácie žalobného
petitu, pokiaľ sťažovateľka chcela podať žalobu opomenutého účastníka. V samotnom napádanom
uznesení sa táto vada konania prejavila tak, že správny súd vôbec neskúmal právnu otázku, či osoba,
ktorá namieta nedostatky v doručovaní rozhodnutia môže byť považovaná za opomenutého účastníka
konania a domáhať sa teda súdnej ochrany žalobným typom podľa § 179 ods. 1 SSP a v tejto súvislosti

ani nemohol posúdiť možnosť dodržania lehoty na podanie žaloby opomenutého účastníka.
61. Vyššie uvedené skutočnosti vedú kasačný súd k záveru, že procesné pochybenia správneho
súdu pri odstraňovaní vád správnej žaloby sťažovateľky a ustaľovaní predmetu a rozsahu súdneho
prieskumu dosiahli intenzitu zasahujúcu právo sťažovateľky na spravodlivý proces, pretože ustálenie
týchto skutočností malo zásadný vplyv na posúdenie otázky dodržania lehoty na podanie žaloby a

zabezpečenia jej prístupu k súdu. Napádané uznesenie preto trpí vadou podľa § 440 ods. 1 písm. f/
SSP ktorá je dôvodom na jeho zrušenie.
62. Kasačný súd neopomína, že s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu bude, po
ustálení žalobného návrhu zo strany sťažovateľky, úlohou správneho súdu posúdiť rozhodujúcu otázkunastúpenia účinkov doručenia oznámenia žalovaného sťažovateľke. Keďže správny súd v napádanom
uznesení formuloval svoj právny názor na túto otázku, preferujúc materiálny prístup k spravodlivosti
a v záujme predchádzania zbytočným prieťahom v súdnom konaní, preskúmal kasačný súd aj tú

časť kasačnej sťažnosti sťažovateľky, ktorá smerovala proti právnemu posúdeniu vád doručovania
oznámenia žalovaného.
63. Kasačný súd bol v druhej línii argumentácie sťažovateľky vyzvaný zodpovedať otázku, či pán U. a
pán C. na základe splnomocnení predložených sťažovateľkou počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom
konaní, mali oprávnenie ju zastupovať vo vyrubovacom (a odvolacom) konaní. Ustálenie odpovede na

túto otázku má totiž zásadný vplyv na posudzovanie účinkov doručovania zo strany žalovaného a tým
aj dodržania lehoty na podanie žaloby zo strany sťažovateľky.
64. Medzi sťažovateľkou a žalovaným je v zásade nesporné, že v priebehu daňovej kontroly, dňa 14.
mája 2018, skončila konateľke sťažovateľky funkcia a miesto konateľa/konateľky sťažovateľky zostalo
do dnešného dňa neobsadené. Rovnako je nesporné, že zástupca sťažovateľky Ing. Jozef Holík s
účinnosťou k 24. máju 2018 vypovedal plnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľky vo veci daňovej

kontroly (§ 9 ods. 5 Daňového poriadku). Od tohto dňa sťažovateľka nebola v daňovej kontrole nikým
zastúpená, a súčasne nemala štatutárny orgán, ktorý by za ňu mohol konať.
65. Počas daňovej kontroly, dňa 5. júla 2018, bolo žalovanému predložené splnomocnenie sťažovateľky
zo dňa 13. mája 2018 pre pána U. U.. Obsah a rozsah predmetného splnomocnenia (bod 5) je
možné považovať za jasný a určitý (§ 9 ods. 2 Daňového poriadku). Kasačný súd sa stotožňuje s

pohľadom žalovaného ako aj správneho súdu v tom, že toto splnomocnenie bolo výslovne určené
len pre podávanie písomností doručovaných prostredníctvom elektronického doručovania na základe
ZEP, o čom nemohli vzniknúť žiadne rozumné pochybnosti. Predmetné splnomocnenie nezakladalo
pánovi U. oprávnenie zastupovať sťažovateľku v daňovej kontrole a ani v nadväzujúcom vyrubovacom
konaní v celom rozsahu. Vzťahovalo sa výlučne len na doručovanie už vytvorených podaní sťažovateľky

prostredníctvom elektronického doručovania. Argumentáciu sťažovateľky je v tejto časti preto potrebné
odmietnuť.
66. Druhým sporným splnomocnením bolo splnomocnenie zo dňa 2. mája 2018 pre A. C., ktoré bolo
žalovanému vo vyrubovacom konaní doručené sťažovateľkou dňa 3. októbra 2018 a od tohto dňa bolo aj
voči žalovanému účinné (§ 9 ods. 4 Daňového poriadku). Rozsah tohto splnomocnenia bol vymedzený

tak, že sa vzťahuje „na vykonanie úkonov ... na zastupovanie pred Daňovým úradom Nitra vo veci
kontroly na dani z DPH ... za mesiace január až jún 2017, ktorá začala dňa 18.1.2018“ (bod 11).
67. Kasačný súd sa nestotožňuje s právnym názorom správneho súdu a žalovaného, že toto
splnomocnenie sťažovateľky sa vzťahovalo výlučne len na procesný postup daňovej kontroly, a
nevzťahovalo sa na nadväzujúce vyrubovacie konanie. Nie je totiž možné opomínať fakt, že daňová

kontrola (§ 44 a nasl. Daňového poriadku) a vyrubovacie konanie (§ 68 a nasl. Daňového poriadku)
na seba úzko nadväzujú. Previazanosť týchto procesných inštitútov je zrejmá už zo samotnej právnej
úpravy, keďže úkon ukončujúci daňovú kontrolu - doručenie protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (§ 46 ods. 8 Daňového poriadku), je ex lege
spojený s momentom začatia nadväzujúceho vyrubovacieho konania (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku).

Daňovú kontrolu a nadväzujúce vyrubovacie konanie pritom vedie spravidla rovnaký orgán (§ 68 ods. 1
Daňového poriadku). Daňový subjekt preto môže byť v legitímnom očakávaní, že splnomocnenie, ktoré
udelil splnomocnencovi „vo veci kontroly na dani z DPH ... za mesiace január až jún 2017, ktorá začala
dňa 18.01.2018“ sa vzťahuje na celé konanie, ktoré začína kontrolou a končí vydaním rozhodnutia vo
vyrubovacom konaní.

68. Pri posudzovaní splnomocnenia v tejto veci je tiež podľa právneho názoru kasačného súdu
potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu. Splnomocnenie pre A. C. sťažovateľka predložila v
nadväznosti na výzvu žalovaného na upresnenie, kto a na základe akého oprávnenia za sťažovateľku
konaná vo vyrubovacom konaní. Z úkonu sťažovateľky možno vyvodzovať, že táto predmetné
splnomocnenie považovala za postačujúce pre preukázanie jej zastúpenia pánom C. vo vyrubovacom

konaní. Kasačný súd je preto, jednak z dôvodu prepojenia daňovej kontroly a vyrubovacieho konania,
ako aj z dôvodu predloženia splnomocnenia vo vyrubovacom konaní toho názoru, že splnomocnenie
pre pána C. mohlo byť vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu považované za splnomocnenie aj pre
vyrubovacie konanie.
69. Žalovaný, aj keď nebol názoru, že splnomocnenie žalobcu platí aj pre vyrubovacie konanie, mal

nadobudnúť prinajmenšom pochybnosti o tom, či sa takéto splnomocnenie nevzťahuje aj na vyrubovacie
konanie (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp.zn. 4 Sžfk 13/2017 zo
dňa 1. marca 2018, bod 4.17), a preto bol povinný túto skutočnosť ustáliť.70. Pokiaľ preto bolo žalovanému vo vyrubovacom konaní predložené splnomocnenie na zastupovanie
sťažovateľky, z ktorého bola zrejmá vôľa splnomocnenca ako aj splnomocniteľa, avšak existovali
nejasnosti o určitosti vymedzenia konania, na ktoré sa vzťahuje, bolo povinnosťou žalovaného upozorniť

sťažovateľku na zistený nedostatok a vyzvať ju, resp. jej splnomocneného zástupcu na odstránenie vád
predloženého splnomocnenia (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Sžf 62/2013
zodňa18.decembra2013,sp.zn.6Sžf29/2014zodňa25.marca2015ainé).Nedostatkysplnomocnení
na zastupovanie v daňovom konaní totiž majú odstrániteľný charakter (mutatis mutandis rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf 45/2015 zo dňa 21. júna 2017).

71. Vychádzajúc z administratívneho spisu možno konštatovať, že žalovaný nevyzval sťažovateľku a ani
A. C.naodstránenienedostatkovsplnomocneniazodňa2.mája2018tak,žebyoboznámilsťažovateľku
s nedostatkami tohto splnomocnenia, ale bez ďalšieho naň neprihliadal a všetky písomnosti v konaní
naďalej doručoval na adresu sídla sťažovateľky.
72. Sťažovateľka opätovne predložila splnomocnenie zo dňa 2. mája 2018 pre A. C. aj v odvolacom
konaní v nadväznosti na výzvu žalovaného o upresnenie, kto za sťažovateľku podal odvolanie, keď

táto nemá ustanoveného konateľa (bod 15). Urobila tak podaním zo dňa 1. januára 2019, ktoré bolo
podpísané A. C. a v ktorom bolo opätovne deklarované, že tento je aj splnomocneným zástupcom
sťažovateľky s účinnosťou od 3. októbra 2018 (bod 16). Ani v nadväznosti na tento úkon žalovaný
nevyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov predloženého splnomocnenia a toto bez ďalšieho
neakceptoval. Opätovne doručoval všetky listiny priamo na adresu sídla sťažovateľky.

73. Vyššie uvedené skutočnosti, najmä však fakt, že formulácia splnomocnenia zo dňa 2. mája 2018
udeleného sťažovateľkou A. C. umožňovala chápať rozsah splnomocnenie ako udelené na vyrubovacie
konanie aj na odvolacie konanie (bod 67 a 68) ako aj skutočnosť, že prípadne pochybnosti o tom,
na ktoré konanie sa splnomocnenie vzťahuje žalovaný neodstraňoval výzvou na odstránenie zistených
nedostatkov (bod 69 a 70), vedú kasačný súd k záveru, že prvostupňové rozhodnutie ako ani oznámenie

žalovaného neboli bez riadneho zdôvodnenia doručované zvolenému zástupcovi sťažovateľky.
74. Kasačný súd sa tiež nezhoduje ani s právnym názorom správneho súdu na aplikáciu § 9 ods. 7
Daňového poriadku. Podľa tohto ustanovenia: „Správca dane môže na účely správy daní ustanoviť
zástupcu aj právnickej osobe, ktorej nie je možné doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v
obchodnom registri alebo v inom registri a jej iná adresa nie je správcovi dane známa, alebo ktorá nemá

osobu spôsobilú konať v jej mene, alebo ak je sporné, kto je oprávnený za právnickú osobu konať.
Ustanovenie odseku 6 sa použije primerane.“
75. V právnom poriadku Slovenskej republiky sú obchodné spoločnosti, akou je aj sťažovateľka,
samostatnými (od konateľov a spoločníkov oddelenými) subjektami práva, ktoré majú spôsobilosť mať
práva a povinnosti ako aj spôsobilosť vykonávať právne úkony (§ 56 ods. 1 Obchodný zákonník v spojení

§ 18 ods. 1 č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Spôsobilosť právnických osôb na práva a na právne
úkony vyplýva aj priamo z čl. 14 Ústavy (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.
ÚS 109/05 zo dňa 20. apríla 2005, publikované v ZNaUÚS pod č. 78/2005).
76. Právnické osoby sú tiež adresátmi práva na spravodlivý a zákonný proces podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“). Tomuto právu zodpovedá práve taký procesný postup

orgánov verejnej moci, ktorý umožňuje dotknutej osobe (či už fyzickej alebo právnickej) hájiť v konaní,
ktoré sa priamo dotýka jej práv a povinností, svoje práva a právom chránené záujmy a procesne sa
brániť proti prípadnému excesívnemu výkonu verejnej moci. V daňovom konaní sú pritom vždy v hre
majetkové práva účastníka konania, prípadne nepriamo na nich nadväzujúce majetkové záujmy tretích
osôb (potenciálnych veriteľov účastníka konania). „Ústavný rozmer daňového konania vidí ústavný

súd najmä v ochrane majetkovej sféry daňových subjektov, a preto sú isté princípy daňového konania
neoddeliteľnespätéisprávomnapokojnéužívaniemajetkupodľačl.20ods.1ústavy(ktomuanalogický
prístup Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 1 dodatkového protokolu; napr. vec Intersplay 10 v.
Ukrajina č. 803/02, vec Di Belmonti v. Taliansko č. 72638/01, vec Buffalo Srl v likvidácii v. Taliansko
č. 38746/97)“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 398/2018 zo dňa 5.

septembra 2018, bod 32).
77. S ohľadom na špecifikované limity výkladu všeobecne záväzných právnych predpisov kasačný súd
zastáva názor, že oprávnenie správcu dane ustanoviť zástupcu právnickej osobe podľa § 9 ods. 7
Daňového poriadku nemožno vykladať v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi z práva na spravodlivý
a zákonný proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a ani spôsobom vytvárajúcim neprimeraný priestor pre

svojvôľu orgánov verejnej moci. Aj pri zvažovaní uplatnenia predmetného ustanovenia je správca dane
povinný zvažovať okrem iného požiadavku prihliadania na zachovanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov pri správe daní (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku) a zásadu úzkej súčinnosti
s daňovými subjektami (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku). Sledujúc vyššie uvedené zásady, ako ajprincípy vychádzajúce z práva na spravodlivý proces, je podľa právneho názoru kasačného súdu § 9
ods. 7 Daňového poriadku potrebné vykladať tak, že ak vznikne v dôsledku okolností predvídaných
predmetným ustanovením situácia objektívne vyvolávajúca pochybnosti o účinkoch úkonov správcu

dane (napr. doručenie jeho úkonov) alebo daňového subjektu (napr. preberanie úkonov, či absencia
fyzickej osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby), je povinnosťou správcu dane ustanoviť
daňovému subjektu (právnickej osobe) zástupcu. Len takýto postup umožní, aby v daňovom konaní
nedošlo k situácii, keď sa rozhoduje o právach a povinnostiach právnickej osoby bez toho, aby bolo s
určitosťou zrejmé, že úkony boli tejto právnickej osobe riadne doručené a v mene právnickej osoby aj

prebraté a následne podané oprávnenou osobou.
78. Na vyššie uvedenom v zásade nič nemení ani žalovaným zdôrazňované porušenie povinnosti
ustanoviť štatutárny orgán právnickej osobe do troch mesiacov od zániku či skončenia funkcie osoby,
ktorá je jediným štatutárnym orgánom (§ 66 ods. 1 Obchodného zákonníka). Následkom porušenia
tejto povinnosti môže byť totiž začatie konania o zrušenie obchodnej spoločnosti (§ 68b ods. 1
písm. b/ Obchodného zákonníka v spojení s § 304 psím. a/ a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný

mimosporový poriadok; ďalej len „CMP“). Obchodná spoločnosť pritom môže porušenie predmetnej
povinnosti konvalidovať s následkom ukončenia konania o jej zrušení (§ 309c CMP). Samotná právnická
osoba - obchodná spoločnosť však zaniká až výmazom z obchodného registra v dôsledku rozhodnutia
príslušného súdu o jej zrušení (§ 68 ods. 1, 2 a 4 písm. b/ Obchodného zákonníka). Inými slovami, aj
právnická osoba, ktorá nemá po dobu dlhšiu ako tri mesiace ustanovený štatutárny orgán, je naďalej až

do svojho zániku samostatným subjektom práv (vrátane práva na spravodlivý proces) a na jej práva je
správca dane povinný v daňovom konaní dbať (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku).
79. Doteraz uvedené vedie kasačný súd k záveru, v zhode s námietkami sťažovateľky, že napádané
uznesenie správneho súdu vychádza vo vzťahu k posudzovaniu vád doručovania oznámenia
žalovaného z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

80. Len pre úplnosť kasačný súd dodáva, že jeho pozornosti neunikol rozpor medzi obsahom
vyjadrenia sťažovateľky zo dňa 5. júna 2018 (bod 3), podľa ktorého v predmetnom období nemala mať
sťažovateľka ustanovený štatutárny orgán a ani nemala určeného splnomocneného zástupcu, a preto
nemohla poskytovať žalovanému súčinnosť a skutočnosťou, že dodatočne boli v konaní predkladané
splnomocnenia podpísané konateľkou Monikou Zeliskovou datované pred jej odvolaním z funkcie. Aj

kasačnému súdu z toho vyvstávajú pochybnosti o účelovosti postupu splnomocnencov sťažovateľky.

54. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
Napádané uznesenie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní
pred správnym súdom došlo k porušeniu procesných predpisov v miere zasahujúcej do práva

sťažovateľky na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a f/ SSP. Kasačný súd preto napádané
uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. V
ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu, po tom čo si ustáli, kto je osoba oprávnená konať
za žalobkyňu, vyzvať ju na odstránenie nedostatkov správnej žaloby, najmä vo vzťahu k možnosti
podaniažalobyopomenutéhoúčastníka.Poustáleníobsahužalobysprávnysúdprípadneposúdiotázku

zákonnosti doručovania napadnutého oznámenia žalovaného a zo svojich záverov v tejto otázke vyvodí
zodpovedajúce procesnoprávne a hmotnoprávne dôsledky.

55. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467
ods. 3 SSP).

56. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0
(§ 463 v spojení s 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.