Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 13, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sžfk/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200715
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200715.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr.
Mariána Fečíka, v právnej veci žalobcu: H.M.H. - Drevovýroba Kociha, s.r.o., so sídlom Kociha 106, 980
52 Kociha, IČO: 36 464 937, zast.: AK Pekár, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kukučínova 24,
97401BanskáBystrica,protižalovanému(sťažovateľovi):FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,so
sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101806026/2018 zo dňa 13.09.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/153/2018 - 74 zo dňa 31. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú

kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty
(ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2014 podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o DPH“).

2. Správca dane rozhodnutím č. 101116769/2018 zo dňa 06.06.2018 (ďalej aj „rozhodnutie správcu
dane“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) žalobcovi podľa § 68 ods.5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (ďalej aj „Daňový poriadok“) určil rozdiel v sume 14.977,24 Eur na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie august 2014 (pričom nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní
v sume 8.444,55 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 6.532,69 Eur, teda rozdiel v sume DPH
predstavoval 14.977,24 Eur).

3. Správca dane prvostupňové rozhodnutie oprel o skutočnosť, že žalobca si v predloženom daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie august 2014 neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43
Zákona o DPH z faktúr vystavených pre nasledovných odberateľov:

a) RICSMONT ÉS TÁRSA KFT., Kisújszállás, Maďarsko (ďalej aj „RICSMONT Kft.“) za dodávku tovaru
(rezivo, dosky, foršne, hranoly smrekové, laty) v celkovej výške 66.042,48 Eur a
b) BULLIWOOD KFT., Budapešť, Maďarsko, (ďalej aj „BULLIWOOD Kft.“) za dodávku tovaru (rezivo,
dosky, foršne, hranoly smrekové, laty, šalovacie dosky) v celkovej výške 23.820,96 Eur.4.Správcadaneskonštatoval,žežalobcanepreukázal,žedodaltovardočlenskéhoštátuEÚ-Maďarska
oslobodený od DPH v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre spoločnosti

RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. Správca dane uviedol, že žalobca predložil faktúry vystavené pre
deklarovaných odberateľov, dodacie listy a CMR k faktúram, na základe ktorých žalobca deklaruje riadne
dodanie fakturovaného tovaru pre deklarovaných odberateľov. Správca dane nespochybnil existenciu
tovaru, avšak uviedol, že jeho existencia ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný
spoločnostiam uvedeným na faktúrach a že platiteľ spĺňa podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43

ods. 1 a 5 Zákona o DPH. V ust. § 43 ods. 5 Zákona o DPH sa uvádza zoznam dokladov, ktorými možno
dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať. Pre toto preukázanie nestačí iba jeho formálne,
deklaratórne zdokladovanie, ale žalobca preukazuje, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol
dodaný nadobúdateľovi uvedenému na faktúre, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník.

5. Na odvolanie žalobcu žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane rozhodnutím č. 101806026/2018

zo dňa 13.09.2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“). Žalovaný v podstate odcitoval text odvolania
žalobcu a jednotlivé zistenia správcu dane, s ktorými sa plne stotožnil. Potvrdil záver, že v
prejednávanom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre uskutočnenie intrakomunitárneho
obchodu, keďže žalobca nepreukázal, že tovar dodal maďarským spoločnostiam RICSMONT Kft. a
BULLIWOOD Kft., ktoré boli uvedené na vystavených faktúrach ako odberatelia tovaru. Uvedené sa

podľa žalovaného nepodarilo preukázať ani šetrením správcu dane, naopak, šetrením sa preukázalo,
že neboli splnené podmienky pre oslobodenie od dane (odberatelia nepriznali nadobudnutie tovaru,
so správcom dane nespolupracujú, sú nekontaktní, nepodávajú daňové priznania k DPH, ani súhrnné
výkazy, nepriznali interkomunitárne dodanie tovaru, nepotvrdilo sa právo nakladania s tovarom ako
vlastník a nepotvrdilo sa nadobudnutie prepravných služieb od F.. G.). Žalovaný sa tiež stotožnil s

konštatovaním správcu dane, že daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju
činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v každej situácii mal dostatočné podklady
preto,abyriadnepreukázalexistenciuresp.vzniknárokovapovinnostívzmysledaňovýchzákonov,aže
doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie,
že žalobca splnil podmienku nároku na oslobodenie od dane. Žalovaný preto skonštatoval, že správca

dane postupoval správne, keď neposúdil žalobcom deklarované dodávky tovaru ako oslobodené v
zmysle § 43 Zákona o DPH, ale ako dodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1 Zákona o DPH, pri ktorom
vzniká daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH. Žalovaný uviedol, že správca dane nie je povinný
dokazovať uskutočnenie obchodu. Dôkazné bremeno pri preukazovaní práva na oslobodenie od dane
z dôvodu dodania tovaru do iného členského štátu je na žalobcovi.

II.
Konanie pred krajským súdom

a) Správna žaloba

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby krajský súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a
postupu žalovaného. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodu nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca tvrdil, že každé
zdaniteľné plnenie (dodávku tovaru) do Maďarska má doložené dokladmi, ktoré vyžaduje § 43 ods.

5 Zákona o DPH (dokonca aj nad jeho rámec). Každá dodávka tovaru do Maďarska je účtovne
zaevidovaná, každá preprava tovaru je zdokumentovaná formou prepravného listu CMR, vrátane
všetkých náležitostí v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH, každá CMR okrem predpísaných
náležitostí o. i. je dokladom a potvrdením, že tovar bol dodaný do Maďarska, čo je potvrdené podpisom
fakturačného odberateľa a zároveň i odberateľa, kde bol tovar vyskladnený (spravidla sa jednalo o

stavebniny, resp. veľkosklady), každé dodanie tovaru je vyfakturované v zmysle § 71 Zákona o DPH,
pričom faktúry obsahujú náležitosti uvedené v § 74 Zákona o DPH. Ďalšími dokladmi potvrdzujúcimi
skutočnú realizáciu dodávok tovaru do Maďarska boli: zmluva s maďarským odberateľom, dodacie listy,
potvrdenia o prevzatí tovaru v inom členskom štáte EÚ a doklady o platbe zo strany odberateľa. Žalobca
ďalejnamietal,žedaňovéorgánysanevysporiadalisďalšíminímpredloženýmidôkazmipreukazujúcimi,

že tovar bol vyvezený do Maďarska, konkrétne kópiami faktúr medzi maďarskými daňovými subjektami
svedčiacimi o tom, že žalobcom dodaný tovar bol fakturačným odberateľom následne fakturovaný
maďarskému daňovému subjektu, kde bol tovar vyskladnený. Žalobca pritom navrhoval, aby správca
dane vykonal i ďalšie dôkazy, a to formou MVI preveriť spoločnosti Fenyö-Falák Kft. a Szabó ÉP-KERKft., ktorým bol tovar následne dodaný podľa dodacích listov. Okrem toho žalobca v žalobe namietal aj
ďalšie skutočnosti a procesné pochybenia správcu dane.

b) Rozsudok krajského súdu

7. Krajský súd svojim rozsudkom č. k. 24S/153/2018 - 74 zo dňa 31. októbra 2019 (ďalej aj „rozsudok
krajského súdu“ alebo „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie. Súčasne uložil povinnosť žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania.

8. Krajský súd považoval za dôvodnú námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného nevychádza z
dostatočne zisteného skutkového stavu veci a žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43
Zákona o DPH. Krajský súd podotkol, že žalobca (okrem predložených faktúr) predložením CMR -
medzinárodných prepravných listov vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o dodaní
tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi uvedenému v prepravnom doklade a na miesto

v ňom uvedené, t. j. o vyvezení tovaru do iného členského štátu, a teda o splnení podmienok na
oslobodenieodplateniaDPHpridodanítovaruztuzemskadoinéhočlenskéhoštátuvzmysle§43ods.5
Zákona o DPH. Zároveň platí, že ak daňovník dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva
na správcu dane. Správca dane v prípade, ak má pochybnosti o splnení zákonnej podmienky, musí
vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení tejto podmienky (preukázať, že išlo o doklad falošný),

alebo vo svetle judikatúry SD EÚ musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca
zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto
podľa krajského súdu nestačí prepravu spochybniť na takom skutkovom závere, ako urobil žalovaný, a
to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia
od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Nemožno napríklad vyvrátiť, resp. spochybniť

žalobcom predložený dôkaz - CMR obsahujúci potvrdenie odberateľa o prevzatí tovaru tým, že maďarskí
odberatelia sú nekontaktní. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli závery ani o falošnosti CMR. Krajský
súd skonštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je podložené vykonaným dokazovaním,
pričom správca dane a žalovaný neprihliadali alebo nevyhodnotili vôbec alebo nedostatočne ďalšie
žalobcom predložené resp. správcom dane zabezpečené dôkazy.

9. Ostatné námietky žalobcu krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné alebo ako všeobecne uplatnené a
neumožňujúce súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného.

III.

Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu

10. Žalovaný voči rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.
g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a navrhol, aby kasačný súd
napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, ktorý nezohľadnil relevantné
zisteniažalovanéhoaustanoveniaDaňovéhoporiadkuvnadväznostinaZákonoDPH.Zotrvalnasvojich
záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, v ktorom dostatočne zdôvodnil a preukázal, že nedošlo
k zdaniteľným obchodom tak, ako to žalobca tvrdil.

12. Žalovaný v kasačnej sťažnosti uviedol najmä nasledovné sťažnostné argumenty:
- dôkazné bremeno je na dodávateľovi tovaru, ktorý musí preukázať splnenie podmienok na oslobodenie
od dane,
-nepostačujeibapredloženiedokladovspredpísanýmobsahomaichúčtovnézaevidovanie,aledoklady

musia byť odrazom reálneho plnenia,
- v uvedených prípadoch neboli preukázané podmienky pre oslobodenie od dane (deklarovaní
odberatelia, ako aj ich štatutárni zástupcovia sú nekontaktní, RICSMONT Kft. za kontrolované
zdaňovacie obdobie nepodala daňové priznanie k DPH a ani súhrnný výkaz, nepreukázalo sa
intrakomunitárne nadobudnutie tovaru deklarovanými odberateľmi, šetrením maďarského správcu dane

sa nepotvrdilo právo nakladania s tovarom ako vlastník a nepotvrdilo sa ani nadobudnutie prepravných
služieb od daňového subjektu F. G., ktorý mal podľa CMR vykonať prepravu tovaru),
-predpokladomoslobodeniaoddaneje,abydaňovýsubjektpreukázal,žetovarbolvMaďarskuzdanený
a je na daňovom subjekte (dodávateľovi), aby sa uistil, že dodávka bude vnútri spoločenstva zdanená,- daňový subjekt je povinný preverovať obchodných partnerov a v zmysle zásady poctivého obchodného
stykumusímaťštatutárnyzástupcavedomosťnielenočinnostispoločnosti,aleajosubjektoch,sktorými
obchoduje,

- daňový subjekt nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali reálne dodanie tovaru tak,
ako bolo deklarované predloženými listinami - faktúrami, dodacími listami, CMR dokladmi, zmluvou,
potvrdením o prevzatí tovaru a dokladmi o platbe zo strany odberateľa. Ani šetrením správcu dane
pochybnosti neboli odstránené, naopak podľa odpovedí maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené
nadobudnutie tovaru deklarovanými dodávateľmi ani nadobudnutie prepravných služieb vo vzťahu k

tovaru od F. G.,
- nie je správny záver krajského súdu, že odovzdaním tovaru dopravcovi došlo k prechodu daňovej
povinnosti na odberateľa, nakoľko žalobca nepreukázal, že tovar bol ním deklarovaným dopravcom
prepravený maďarskému odberateľovi,
- je nutné preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na
ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo sa v predmetnom prípade neudialo.

13. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považoval rozsudok krajského súdu za správny a
kasačnú sťažnosť žalovaného za nedôvodnú. Súhlasil s názorom krajského súdu, podľa ktorého musí
správca dane svoje pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných plnení preukázať, a to tak, že preukáže,
že doklady predložené žalobcom boli falošné alebo žalobca bol súčasťou daňového podvodu, o ktorom

vedel alebo musel vedieť.

IV.
Právny názor kasačného súdu

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“), na ktorý prešiel
odo dňa 01.08.2021 výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 11 písm. h) SSP), preskúmal
kasačnú sťažnosť, ktorá bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP),

za splnenia podmienok povinného zastúpenia (§ 449 SSP) a zároveň obsahovala zákonom stanovené
náležitosti (§ 445 SSP), pričom ňou bolo napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné
(§ 439 ods. 1, ods. 2, ods. 3 SSP).

15.Poneverejnejporadesenátubeznariadeniapojednávania(§455SSP)kasačnýsúddospelkzáveru,

že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

16. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o DPH: daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
17. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo

prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou
osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,
alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje

identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

18. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,

4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

19. Podľa § 72 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona
pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť
daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane.

20. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

29. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

21. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, prvá veta správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch

vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.

22. Podľa § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

23. Podstatou kasačnej sťažnosti žalovaného ako sťažovateľa boli dôvody spočívajúce v nesprávnom
právnom posúdení veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Žalovaný vo vzťahu k tomuto
kasačnému dôvodu nesúhlasil so závermi krajského súdu a zotrvával na svojom závere, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno.
24. Kasačný súd pripomína, že krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie z dôvodu, že žalovaný a správca dane relevantne nedokázali spochybniť žalobcom predložené
CMR doklady, ktorými žalobca vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru
do iného členského štátu. Krajský súd v odôvodnení rozsudku (bod 31 odôvodnenia) sťažovateľovi

rozsiahlym spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré na spochybnenie žalobcom predložených dokladov
nepostačujelenvšeobecnékonštatovaniefinančnýchorgánovotom,žežalobcanepreukázalmateriálne
splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru
do iného členského štátu. Finančné orgány musia vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení
podmienky pre oslobodenie od DPH (preukázať, že išlo o falošný CMR doklad) alebo vo svetle judikatúry

SD EÚ preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel
alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. V tejto súvislosti podľa mienky kasačného súdu
krajský súd správne vytkol finančným orgánom, že ich konštatovanie týkajúce sa CMR dokladov
prezentovaných žalobcom na preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu nebolo podložené
žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom.

25. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019: „Daňové bremeno vzniká daňovému
subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybností o tvrdení
daňového subjektu. Ak správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy

nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu
jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú
schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom.“26. Daňový subjekt unesie dôkazné bremeno v prípade, ak správcovi dane predloží relevantné doklady,
ktoré zároveň zodpovedajú zistenému skutkovému stavu. Tak tomu podľa názoru kasačného súdu bolo
aj v prejednávanom prípade, keď žalobca okrem iných relevantných daňových a účtovných dokladov

daňovýmorgánompredložilajCMRnákladnélisty.Údajevyplývajúcezpredloženýchdokladovnásledne
potvrdil aj subjekt, ktorý uskutočnil prepravu tovaru do iného členského štátu a správcovi dane sa v
priebehu daňového konania nepodarilo získať dôkaz, ktorým by jednoznačne vyvrátil tvrdenia žalobcu.
27. V kontexte kasačného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/12/2016 z 20.2.2018 konštatoval, že: „Nesprávne právne posúdenie

veci správnym súdom v zmysle ustálenej judikatúry potom konkrétne spočíva v tom, že správny
súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.“

28. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok sp. zn. 1Sžfk/9/2020 z 23.2.2021, v

ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že: „Aby tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom právnom
posúdení veci malo oporu v zákone, bol sťažovateľ zaťažený povinnosťou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p.
uviesť aj konkrétnu právnu normu a vykonať jej rozbor na prospech svojho tvrdenia...“

29. Kasačný súd po preskúmaní kasačnej sťažnosti musí konštatovať, že žalovaný sa obmedzil len na

reprodukciu argumentácie z vlastného napadnutého rozhodnutia a z vyjadrenia k správnej žalobe. Podľa
názoru kasačného súdu sťažnostné body majú všeobecný charakter a nereagujú na konkrétne právne
závery krajského súdu, pre ktoré krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil (viď bod 24 odôvodnenia
tohto rozsudku). Nakoľko sťažnostné body sa nepretínajú s argumentáciou krajského súdu ohľadne
dôvodov, pre ktoré krajský súd považoval závery daňových orgánov za nesprávne a ktorých posúdením

by sa mal kasačný súd zaoberať, kasačný súd uplatnené sťažnostné body považuje za nedôvodné.
Kasačný súd je v kasačnom konaní v princípe viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§
453 SSP), preto prieskumná činnosť kasačného súdu je v súlade s dispozičnou zásadou vymedzená
sťažovateľom. Právny dôvod kasačnej sťažnosti musí byť presne vymedzený, aby kasačnému súdu
umožnil prieskum záverov krajského súdu, no v tomto prípade sťažovateľ nepredostrel také vymedzenie

sťažnostnýchbodov,prektorébymalkasačnýsúdspochybniťvecnúsprávnosťzáverovkrajskéhosúdu.,

30. Kasačný súd pri rozhodovaní o kasačnej sťažnosti vychádzal aj zo záverov obsiahnutých v skôr
vydaných rozhodnutiach kasačného súdu vo veci žalobcu na základe tej istej daňovej kontroly v iných
zdaňovacích obdobiach roku 2014, napr. rozsudku 3Sžfk/23/2020, 10Sžfk/24/2020 a 5Sžfk/25/2020.

31. Kasačný súd záverom konštatuje, že kasačná sťažnosť žalovaného neobsahuje žiadne právne
relevantné tvrdenia, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
Preto rozhodol o zamietnutí kasačnej sťažnosti postupom podľa § 461 SSP.

32. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení

s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu
dôvodne vynaložených trov kasačného konania, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle §
175 ods. 2 SSP.

33. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods.

4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.