Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200767
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200767.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava,
so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 47, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v
Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, za účasti ďalšieho účastníka: MUDr. Š. Y., narodená XX. K. XXXX,
bytom v B., T.. L. Č.. XX, právne zast.: Mgr. Zdenkom Senešim, advokátom a konateľom Advokátska
kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dobšinského č. 12, IČO: 47 238

232, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej z 18. mája 2017, Číslo: 24219-4/2017-BA, o kasačnej
sťažnosti ďalšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2021, č.k.
7Sa/37/2019-131, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ďalšieho účastníka z a m i e t a.

Žalobcovi a žalovanej nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") napadnutým uznesením z 29. septembra 2021, č.k.

7Sa/37/2019-131 postupom podľa § 99 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z.-Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP") zastavil konanie, nakoľko žalobca vzal podanú správnu žalobu späť skôr, ako krajský súd
vo veci rozhodol.

2. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 18. mája
2017, Číslo: 24219-4/2017-BA, ktorým táto postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o

sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.") zamietla v celom
rozsahu odvolanie a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice
zo 06. júna 2016, Číslo: 22245-1/2016-LV. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán
postupom podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol tak, že samostatne
zárobkovo činnej osobe (v predmetnom konaní vystupujúcej v procesnej pozícii ďalšieho účastníka
konania; pozn. súdu) nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa

31. decembra 2006.

3. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 170 písm. c/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

II.4. Proti uzneseniu krajského súdu podal ďalší účastník konania - MUDr. Š. Y.Š. v zákonnej lehote
kasačnú sťažnosť.

5. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným
postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP).

6. Uznesenie krajského súdu považoval za nesprávne a nezákonné, prokuratúra zobrala správnu

žalobu späť na základe direktívneho a nezákonného pokynu Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky z 05. januára 2021, číslo VI/3 Gd 1/21/1000-3. V tomto smere odkázal na § 6 ods. 9
zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, podľa ktorého cit.: „Nadriadený
prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal návrh na začatie konania
pred súdom, nevstúpil do konania pred súdom, nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu
podľa osobitných predpisov,2a) nepodal protest prokurátora alebo nepodal upozornenie prokurátora."

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky svojím pokynom v rozpore s ústavnou zásadou legality
zasiahla do zákonom priznanej absolútnej dispozičnej autonómie podriadených prokurátorov vo vzťahu
k nadriadenému prokurátorovi vo vymedzených prípadoch.

7. K rozhodnutiam Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že Správny súdny

poriadok neupravuje vzťah protichodných rozhodnutí veľkého senátu, neskoršie rozhodnutie veľkého
senátu teda neruší predchádzajúce, obe rozhodnutia existujú popri sebe. Veľký senát bol vytvorený
na to, aby odstraňoval rozdielnosť názorov, v danej problematike však svojím ďalším rozhodnutím sp.
zn. 1Vs 3/2019 vniesol do veci právnu neistotu. Za tejto situácie, kedy nebolo prijaté zjednocovacie
stanovisko správneho kolégia a nebolo veľkým senátom rozhodnuté tretíkrát na základe postupu podľa

§ 466 ods. 3 SSP, je zrejmé, že akokoľvek bude chcieť ktorýkoľvek trojčlenný senát vo veci rozhodnúť,
bude sa musieť odchýliť od niektorého rozhodnutia veľkého senátu. Z toho dôvodu späťvzatie protestu
(?) považoval za predčasné a nesprávne, porušujúce právo účastníka konania na riadne rozhodnutie
vo veci.

8. V závere uviedol, že späťvzatie žaloby ako procesný úkon, s ktorým je spojené zastavenie súdneho
konania je potrebné vnímať aj cez prizmu materiálnej zákonnosti, respektíve ochrany základných práv
a slobôd, späťvzatie žaloby je dispozičným oprávnením žalobcu s postavením tzv. dominus litis (pána
sporu), vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania je však limitovaná okrem nesúhlasu žalovaného
aj prípadnou existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. K späťvzatiu žaloby

došlo na základe nezákonného pokynu, čo malo v podstate za následok zmarenie súdnej a inej
právnej ochrany. V dôsledku späťvzatia žaloby došlo k predčasnému uplatneniu právomoci zo strany
príslušnej prokuratúry, čím došlo k zásahu do ústavou chráneného práva na súdnu a inú právnu ochranu.
Prokuratúra svojím postupom v podstate odňala v čase rozdielneho posudzovania rozhodujúcej právnej
otázky veľkým senátom možnosť, aby vec bola prerokovaná a rozhodnutá v súlade s budúcim

zjednoteným právnym názorom na povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie v súvislosti s
licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Späťvzatie žaloby bolo ako procesný úkon vydané
v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, v čoho dôsledku nezakladá žiadne právne účinky.

9. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

III.

10. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka vyjadril podaním z 20. decembra 2021.

11. K namietanej nezákonnosti pokynu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uviedol, že § 6
ods. 9 zákona č. 153/2001 Z.z. obsahuje zákaz tzv. negatívnych pokynov; tento zákaz sa týka pokynov
nadriadeného prokurátora v konkrétnej, individuálne určenej veci. Opatrenie Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky z 05. januára 2021 nie je pokynom v individuálnej veci, ide o usmernenie so

všeobecnými účinkami na zjednotenie postupu podriadených prokuratúr v druhovo a predmetovo
určených veciach.12. K veci samej uviedol, že ďalší účastník v predmetnej veci sám správnu žalobu nepodal, podal iba
podnet na príslušnú prokuratúru. Nakoľko v predmetnej veci podala správnu žalobu príslušná krajská
prokuratúra,potomajtátosprávnoužaloboudisponujestým,žeajsodkazomna§63SSPžalobcamôže

aždovydaniarozhodnutiasprávnehosúduvziaťžalobuspäť,atosčastialebocelkom.Akježalobavzatá
späť celkom, správny súd konanie zastaví. Uvedenému následne zodpovedá § 99 písm. a/ SSP, podľa
ktorého, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako vo veci správny súd rozhodol, správny súd (obligatórne)
konanie uznesením zastaví. Na späťvzatie žaloby sa súhlas ďalšieho účastníka nevyžaduje; rovnako
SSP neurčuje formálne náležitosti späťvzatia žaloby v tom zmysle, ako a či musí byť späťvzatie žaloby

odôvodnené. Krajský súd preto nemohol rozhodnúť inak, len v celom rozsahu konanie zastaviť.

13. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV.

14. Ku kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka sa rovnako vyjadrila žalovaná podaním z 30. decembra
2021.

15. Uznesenie krajského súdu považovala za zákonné, späťvzatie žaloby je dispozitívnym procesným
úkonom, ktorým disponuje výlučne žalobca, ktorý ním po splnení zákonných podmienok dosiahne

zastaveniekonaniapodľa§99písm.a/SSPbezmeritórnehorozhodnutia.Súhlasžalovanejaniďalšieho
účastníka na spätvzatie správnej žaloby sa nevyžaduje. Žalobca mal preto právo ako dominus litis vziať
žalobu späť, a to aj bez udania dôvodu. Jedinou podmienkou úspešného späťvzatia žaloby bolo vykonať
tento jednostranný procesný úkon pred rozhodnutím vo veci samej, čo v danom prípade splnené bolo.
Uzavrel, že ak bola žaloba vzatá späť, je zastavenie konania obligatórnym procesným následkom tohto

späťvzatia a pre zdôraznenie správnosti svojich tvrdení odkázala na uznesenie Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn. 6Ssk/36/2021.

16. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

V.

17. Vyjadrenie žalobcu a žalovanej bolo zaslané ďalšiemu účastníkovi dňa 27. januára 2022 na vedomie.

VI.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§
11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455
SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka nie je dôvodná a
je potrebné ju zamietnuť.

19. Podľa § 5 ods. 5 SSP, konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.

20. Podľa § 31 ods. 1 SSP, konanie sa začína doručením návrhu súdu.

21. Podľa § 31 ods. 2 veta prvá SSP, ak sa návrh týka vecí uvedených v § 6 ods. 2 písm. a/ až j/, nazýva
sa žalobou.

22. Podľa § 61 písm. b/ SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie
chrániť zákonnosť, ak jeho opatreniam podľa osobitného predpisu nebolo vyhovené, alebo generálny

prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti
alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd

v rozhodnutí vo veci samej.

24. Podľa § 99 písm. a/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr,
ako správny súd vo veci rozhodol.25. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis
žalovanej mal preukázané, že

- prvostupňový správny orgán (Sociálna poisťovňa, pobočka Levice) rozhodnutím zo 06. júna 2016,
Číslo: 22245-1/2016-LV postupom podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z.
rozhodol tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe (v predmetnom konaní vystupujúcej v procesnej
pozícii ďalšieho účastníka konania; pozn. súdu) nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2006,

- na odvolanie ďalšieho účastníka konania žalovaná rozhodnutím z 18. mája 2017, Číslo: 24219-4/2017-
BA postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla v celom rozsahu a potvrdila
prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice zo 06. júna 2016, Číslo:
22245-1/2016-LV,
- žalobca dňa 03. decembra 2018 pod číslom Kd 248/18/1100-10 podal proti rozhodnutiu žalovanej z
18. mája 2017 protest prokurátora,

-žalovanápodanémuprotestuprokurátoranevyhovela,zaktorýmúčelompodanímz19.decembra2018
protest prokurátora odstúpila Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré
rozhodnutím z 15. januára 2019, Číslo: 6895/2019-M_OVP 2267/2019 protestu prokurátora nevyhovelo,
- proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca a ďalší účastník konania rozklad,
- minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím z 27. marca 2019, Číslo:

9778/2019-M_OSL oba rozklady zamietol a rozhodnutie z 15. januára 2019 potvrdil,
- žalobca dňa 30. mája 2019 napadol rozhodnutie žalovanej z 18. mája 2017, Číslo: 24219-4/2017-BA
správnou žalobou žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanej na ďalšie konanie,
- následne žalobca podaním z 02. júna 2021, evidovaným pod číslom Kc 56/19/1100-7 a doručeným
krajskému súdu dňa 03. júna 2021, vzal podanú správnu žalobu späť a navrhol zastavenie konania

[žalobca späťvzatie správnej žaloby odôvodnil s poukazom na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs 3/2019, ktorý prijal v skutkovo obdobnej
veci odlišné právne závery, než ku ktorým pôvodne dospel veľký senát vo veci vedenej pod sp. zn. Vs
1/2019],
- krajský súd uznesením z 29. septembra 2021, č.k. 7Sa/37/2019-131 postupom podľa § 99 písm. a/

SSP zastavil konanie.

26. Základná úloha najvyššieho správneho súdu spočíva v posúdení, či krajský súd správne postupoval,
keď konanie postupom podľa § 99 písm. a/ SSP zastavil pre späťvzatie správnej žaloby.

27. Najvyšší správny súd uvádza, že pre konanie podľa správneho súdneho poriadku je príznačný
dispozičný princíp, čo vo svojej podstate znamená, že konanie začína výlučne na základe návrhu, ktorý
sa nazýva žalobou (§ 5 ods. 5 v spojení s § 31 ods. 1,2 SSP). Žalobca je v zmysle § 63 SSP dominus
litis a má subjektívne právo vziať žalobu späť do vydania rozhodnutia správneho súdu. Späťvzatím
žaloby prejavuje žalobca vôľu dosiahnuť zastavenie konania bez meritórneho rozhodnutia. Zastavenie

konania môže byť v niektorých prípadoch podmienené splnením ďalšej podmienky, ktorá je od vôle
žalobcu nezávislá, napríklad ak na strane žalobcu vystupuje viac subjektov (§ 34 ods. 2 SSP) alebo na
späťvzatie žaloby spoločným zástupcom je potrebný písomný súhlas všetkých zastúpených účastníkov
konania (§ 52 SSP). Súhlas ďalšieho účastníka v konaní sa na späťvzatie žaloby nevyžaduje. Rovnako
ustanovenie § 63 SSP v spojení s ustanovením § 99 písm. a/ SSP nekladú osobitné požiadavky na

kvalitu odôvodnenia návrhu (podania), ktorým žalobca berie žalobu späť. Povinnosťou správneho súdu
je teda jasný dispozičný prejav vôle žalobcu (späťvzatie žaloby) rešpektovať a po späťvzatí žaloby
pokračovať v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené tak, ako to
predpokladá § 99 písm. a/ SSP. Správny súd o zastavení konania rozhoduje uznesením, pričom tento
postup má obligatórny charakter. Zákonodarca neponechal na diskrécii správneho súdu, či späťvzatiu

žaloby zo strany žalobcu (teda postupu podľa § 63 SSP) vyhovie alebo nie, taktiež mu nezveril právomoc
posudzovať kvalitu odôvodnenia takéhoto procesného úkonu žalobcu. Rozsah ingerencie správneho
súdu po doručení späťvzatia žaloby žalobcom podľa § 63 SSP spočíva primárne v posúdení, či takýto
úkon možno za späťvzatie považovať a pokiaľ áno, či ide o späťvzatie sčasti alebo celkom. Správnemu
súdu nie je daná právomoc posudzovať a prípadne zohľadňovať následky späťvzatia žaloby a ich

reflexiu do sféry účastníkov konania v takom rozsahu, ako to požaduje ďalší účastník konania v kasačnej
sťažnosti. Z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva vôľa žalobcu smerujúca k zastaveniu konania z
dôvodu späťvzatia správnej žaloby. Navyše žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr, ako správny
súd vo veci rozhodol. Podmienky pre zastavenie konania z tohto dôvodu boli teda splnené.28. Pokiaľ ďalší účastník namietal aj s odkazom na § 6 ods. 9 zákona č. 153/2001 Z.z. nezákonnosť
pokynu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, na základe ktorého došlo následne k späťvzatiu

správnej žaloby, najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 6 ods. 9 menovaného zákona „nadriadený
prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal návrh na začatie konania
pred súdom, nevstúpil do konania pred súdom, nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu
podľa osobitných predpisov,2a) nepodal protest prokurátora alebo nepodal upozornenie prokurátora".
V predmetnej veci prokurátor správnu žalobu podal s tým, že s ohľadom aj na usmernenie Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky z 05. januára 2021, číslo VI/3 Gd 1/21/1000-3 (ktoré má všeobecné
účinky za účelom zjednotenia postupu podriadených prokuratúr v druhovo a predmetovo určených
veciach, na rozdiel od individuálne realizovaného pokynu podľa § 6 ods. 9 zákona č. 153/2001 Z.z.)
bola táto v súlade s § 63 SSP vzatá späť. Späťvzatie správnej žaloby v prerokúvanej veci nebolo teda
dôsledkom pokynu nadriadeného prokurátora podľa § 6 ods. 9 zákona č. 153/2001 Z.z. Naopak, bolo
dôsledkom usmernenia generálnej prokuratúry, ktoré bolo vydané v nadväznosti na nové rozhodnutie

veľkého senátu najvyššieho súdu pod sp. zn. 1Vs 3/2019. V tomto rozhodnutí boli vyslovené opačné
právne názory než tie, z ktorých vychádzal prokurátor pri podávaní správnej žaloby proti rozhodnutiu
z 18. mája 2017. Tieto názory boli podľa § 466 ods. 3 SSP pre senáty najvyššieho súdu záväzné; z
uvedeného ustanovenia pritom jasne vyplýva aj to, že prípadné odchýlenie sa od takéhoto právneho
názoru sa musí vykonať opätovným predložením veci veľkému senátu, nie zjednocujúcim stanoviskom

kolégia. Tejto skutočnosti potom zodpovedala aj reakcia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
ktorá v tomto ohľade podriadené prokuratúry relevantne usmernila.

29. S ďalším účastníkom nemožno súhlasiť ani v tom, že by takýmto rozhodnutím dochádzalo k zásahu
do jeho práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tento mal totiž

vlastnú možnosť využiť právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 2 ústavy.
Napadnuté rozhodnutie žalovanej mu totiž bolo riadne doručené a bol v ňom riadne poučený, že je
preskúmateľné súdom, čo však ďalší účastník konania nevyužil. Potom správnu žalobu proti tomuto
rozhodnutiu podal len prokurátor, ktorý sa tak stal aj jediným subjektom oprávneným na plné využitie
dispozičného oprávnenia spočívajúceho v späťvzatí žaloby.

30. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť ďalšieho účastníka konania
postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi nárok na ich

náhradu nepriznal, keď na prokuratúru sa vzťahuje bez výnimky vo vzťahu k náhrade trov konania
imunita a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s
§ 168 veta prvá SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov kasačného konania nepriznal, keď v
kasačnom konaní úspešný nebol (jeho kasačná sťažnosť bola zamietnutá) a preto mu právo na náhradu
trov kasačného konania neprináleží (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).

32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.