Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 28, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 31Dz/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9622200051
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200051.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. JUDr.
Zdenky Reisenauerovej a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a Mgr. Michala Novotného, v
právnej veci disciplinárne obvinenej: P.. L. C., sudkyni Okresného súdu B. D.., zastúpenej Advokátskou
kanceláriouJUDr.MargitaLonská,s.r.o.IČO:36862282,sosídlomBratislavaKalinčiakova25,nanávrh
predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho konania o námietke zaujatosti

vznesenej disciplinárne obvinenou proti členom disciplinárneho senátu 32D Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky JUDr. Anite Filovej, JUDr. Mariánovi Fečíkovi, JUDr. Michalovi Matulníkovi,
PhD., Mgr. Eve Kováčechovej a doc. JUDr. Kamilovi Baraníkovi, PhD., LL.M., takto

r o z h o d o l :

Sudkyňa disciplinárneho senátu 32D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Anita
Filová nie je vylúčená z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na
Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 32D/9/2021 podľa § 4 a § 24 ods.2 zákona

č. 432/2021 Z.z. disciplinárny poriadok v spojení s § 32 ods.1 Trestného poriadku.

Sudca disciplinárneho senátu 32D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Marián
Fečík nie je vylúčený z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na
Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 32D/9/2021 podľa § 4 a § 24 ods.2 zákona

č. 432/2021 Z.z. disciplinárny poriadok v spojení s § 32 ods.1 Trestného poriadku.

Sudca disciplinárneho senátu 32D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky JUDr. Michal
Matulník PhD., nie je vylúčený z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci
vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 32D/9/2021 podľa § 4 a § 24
ods.2 zákona č. 432/2021 Z.z. disciplinárny poriadok v spojení s § 32 ods.1 Trestného poriadku.

Prísediaca sudkyňa disciplinárneho senátu 32D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Mgr.
Eva Kováčechová je vylúčená z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci
vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 32D/9/2021 podľa § 4 a § 24
ods.2 zákona č. 432/2021 Z.z. disciplinárny poriadok v spojení s § 32 ods.1 Trestného poriadku.

Prísediaci sudca disciplinárneho senátu 32D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky doc.
JUDr. Kamil Baraník, PhD., LL.M., nie je vylúčený z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v
disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/9/2021
podľa § 4 a § 24 ods.2 zákona č. 432/2021 Z.z. disciplinárny poriadok v spojení s § 32 ods.1 Trestného
poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

I.Disciplinárne konanie vo veciach sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov upravuje zákon č.
432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov(ďalejlendisciplinárnysúdnyporiadok)súčinnosťouod1.decembra2021.

Predseda Súdnej rady Slovenskej republiky podľa § 120 ods.2, písm. b/ zákona č.385/2000 z.z. o
sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej
tiež zákon č. 385/2000 Z.z.) podal návrh zo dňa 17. februára 2020 č. SR 294/2020-216 proti P., sudkyni
Okresného súdu Bratislava I. na začatie disciplinárneho konania, viniac ju zo spáchania závažného

disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116 ods.3, písm. d/ zákona č.
385/2000 Z.z. v spojení s § 116 ods.2 písm. i/ uvedeného zákona. Disciplinárna vec ( pôvodne vedená
pod sp. zn. 3 Ds 2/2020) na základe rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu SR bola elektronickou
podateľňou tohto súdu pridelená na prejednanie a rozhodnutie do súdneho oddelenia 32D, v zložení z
predsedníčky disciplinárneho senátu JUDr. Anity Filovej, členov disciplinárneho senátu JUDr. Mariána
Fečíka a JUDr. Michala Matulníka, PhD. a prísediacich disciplinárneho senátu Mgr. Evy Kováčechovej

a doc. JUDr. Kamila Baraníka, PhD., LL.M..

V priebehu disciplinárneho konania disciplinárne obvinená, následne potom ako bola upovedomená o
novomzloženídisciplinárnehosenátu,vznieslanámietkuzaujatostiprotivšetkýmčlenomdisciplinárneho
senátu Najvyššieho správneho súdu SR 32D.

V dôvodoch vznesenej námietky disciplinárne obvinená citujúc čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky ,
čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 141 ods.6,8 Ústavy SR,
§ 3b a § 4 ods.1,2 zákona č. 185/2000 Z.z. o Súdnej rade SR, namietala zaujatosť, absenciu a
nezávislosť predsedníčky senátu, členov senátu a prísediacich sudcov senátu 32D z dôvodu, že sú

tu okolnosti, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o nestrannosti sudcov súdu. Dôvodila, že v predmetnom
disciplinárnom konaní je navrhovateľom predseda Súdnej rady SR disponujúci vo vzťahu ku všetkým
sudcom vykonávajúcim funkciu sudcu v Slovenskej republike vrátane sudcov senátu 32D Najvyššieho
správneho súdu SR návrhovými disciplinárnymi právomocami ( § 15 písm.b/ disciplinárneho súdneho
poriadku, Ďalej disponuje vo vzťahu ku všetkým sudcom vrátane sudcov uvedeného senátu rozsiahlymi

kariernymi právomocami, naviac ku všetkým sudcom NSS SR vrátane prísediacich sa predseda
Súdnej rady SR priamo spolupodieľal na výbere všetkých sudcov Najvyššieho správneho súdu SR,
vrátane členov senátu 32D. Vyslovila názor, že navrhovateľ mohol a môže titulom svojej funkcie uplatniť
na disciplinárne konanie neprimeraný vplyv, ktorý nemá možnosť uplatniť žiaden iný subjekt nadaný
disciplinárnou právomocou, keď namietaní sudcovia budú rozhodovať o návrhu osoby ( o disciplinárnom

návrhu predsedu Súdnej rady SR), ktorá má nad nimi disciplinárnu právomoc a ktorá ich vybrala do
funkcie sudcu a v rámci rozhodovania súdnej rady sa ako jej predseda spolupodieľa na výkone ďalšej
kariernej právomoci vo vzťahu k týmto sudcom. Poukázala tiež na to, že kandidatúru doc.JUDr. Kamila
Baraníka, LL.M na voľbu prísediaceho sudcu navrhol osobne predseda súdnej rady, z čoho je možné
usudzovať bližší osobný kontakt prísediaceho sudcu a navrhovateľa, ktorý presahuje rámec výlučne

formálneho kolegiálneho vzťahu. Za ďalšiu okolnosť, spochybňujúcu nestrannosť senátu, disciplinárne
obvinená označila vyjadrenie prísediacej sudkyne JUDr. Evy Kováčechovej v médiách , konkrétne
v článku pod názvom „Zásah voči kočnerovým sudcom“ uverejnený v denníku SME dňa 11.3.2020,
kde vyjadrila svoj názor ku policajnému zadržaniu sudcov ako aj svoj osobný postoj k zadržaným
sudcom, pričom medzi sudcov zadržaných pri policajnej akcii “Búrka“, ku ktorej sa viaže predmetný

článok, patrila aj disciplinárne obvinená. Mala za to, že týmto vyjadrením prísediacej sudkyne pre médiá
bolo založené silné podozrenie o tom, že nie je subjektívne nestrannou. Poukazom na rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva ( rozsudok ESĽP vo veci Delcourt v. Belgicko z 17.1.1970, vo
veci Saraiva de Carvalho v. Portugalsko z 22.4.1994), disciplinárne obvinená namietala nedostatok
objektívnej nestrannosti a nezaujatosti sudcov senátu 32D Najvyššieho súdu SR, pretože sú tu dané

okolnosti, ktoré ich nestrannosť a nezaujatosť spochybňujú.

Predsedníčka senátu 32D JUDr. Anita Filová a členovia tohto senátu JUDr. Marián Fečík a JUDr. Michal
Matulník PhD., sa k námietke zaujatosti vznesenej disciplinárne obvinenou zhodne vyjadrili tak, že nie
sú im známe skutočnosti, ktoré by ich nestrannosť a nezaujatosť spochybňovali.

Prísediaci sudca disciplinárneho senátu 32D doc. JUDr. Kamil Baraník, PhD., LL.M. sa k námietke
zaujatosti vznesenej disciplinárne obvinenou vyjadril tiež tak, že nie sú mu známe skutočnosti, ktoré
by jeho nestrannosť a nezaujatosť spochybňovali. K argumentácii disciplinárne obvinenej vo vzťahuzaujatosti sudcov Slovenskej republiky v disciplinárnom konaní začatom na návrh predsedu súdnej rady
uviedol, že ak by oprávnenie predsedu súdnej rady podať návrh na začatie disciplinárneho konania vo
vzťahu k sudcom (prípadne prísediacim sudcom disciplinárnych senátov NSS SR podľa § 15 písm. b/

zákona č. 432/2021 Z.z.) mala automaticky spôsobovať ich zaujatosť potom by z možnosti prejednať
disciplinárny návrh podaný predsedom Súdnej rady SR musel byť vylúčený každý jeden sudca, ako
aj každý jeden prísediaci sudca NSS SR. Vo vzťahu k celkovej logike námietok upriamil pozornosť
na to, že slovenský ústavný poriadok vytvára inštitucionálne a personálne predpoklady nezávislého
a nestranného výkonu súdnej moci. Vo vzťahu k výkonu súdnej moci má Súdna rada SR zásadné

postavenie, avšak namietajúca v podaní zamieta koncept súdnej rady ako ústavného orgánu sudcovskej
legitimity s právomocami predsedu Súdnej rady SR, keďže ten nerozhoduje o kariernom postupe
sudcov, preložení, pridelení, predložení návrhov na kandidátov sudcov v medzinárodných súdnych
orgánoch, či vyslovení nesúhlasu s trestným stíhaním sudcu pre trestný čin ohýbania práva, i keď
v zmysle čl. 141a ods.8 ústavy“ činnosť Súdnej rady SR riadi a organizuje je predseda“, to však
neznamená, že predseda Súdnej rady SR. Je teda zavádzajúce stotožňovať právomoci Súdnej rady SR

s oprávneniami jej predsedu. K námietke zaujatosti vznesenej disciplinárne obvinenou vo vzťahu k svojej
osobe sudca disciplinárneho senátu uviedol, že je pravdou, že predseda Súdnej rady SR ho navrhol za
prísediaceho sudcu disciplinárneho senátu NSS SR, to však neznamená, že má na jeho rozhodovanie
v disciplinárnych konaniach akýkoľvek vplyv, dajúc do pozornosti, že o schválení jeho kandidatúry
rozhodla podľa § 4 ods.1 ZoSR Súdna rada SR a nie jej predseda. Nepovažoval za relevantné

automaticky prepájať návrhovú právomoc predsedu Súdnej rady SR vo vzťahu k prísediacim sudcom
Najvyššieho správneho súdu SR s „bližším osobným kontaktom prísediaceho sudcu a navrhovateľa,
ktorý presahuje rámec kolegiálneho vzťahu“. Tiež poukázal na to, že v zmysle koncepcie nášho
ústavného poriadku momentom ustanovenia do funkcie sudcu ( a analogicky aj prísediaceho sudcu NSS
SR) dochádza k nevyhnutnému pretrhnutiu väzieb medzi navrhujúcim subjektom a samotným sudcom

( prísediacim). V danej súvislosti upriamil pozornosť na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS
24/05 13.4.2005.

Prísediacasudkyňadisciplinárnehosenátu32DMgr.EvaKováčechová knámietkezaujatostivznesenej
disciplinárne obvinenou sa tiež vyjadrila tak, že nie sú jej známe skutočnosti, ktoré by jej nestrannosť

a nezaujatosť spochybňovali. S argumentáciou disciplinárne obvinenej vo vzťahu zaujatosti sudcov
Slovenskej republiky ako aj prísediacich sudcov NSS SR v disciplinárnom konaní začatom na návrh
predsedu súdnej rady nesúhlasila. K ďalšej okolnosti spochybňujúcej nestrannosť senátu spočívajúcej
v jej vyjadrení v médiách uviedla, že je pravdou, že v marci 2020 sa vyjadrovala ku skutočnosti
zadržania 13 sudcov v súvislosti ich obvinenia z trestnej činnosti, avšak vo vyjadrení sa nevyjadrovala k

osobe disciplinárne obvinenej sudkyne, nespomenula ju a ani neuviedla jej meno priamo ani nepriamo,
vyjadrovala sa len všeobecne k samotnému zásahu policajtov z NAKA. Z jej vyjadrenia nevyplýva, či
disciplinárne obvinenú považovala za dôvodne zadržanú alebo nie. Nesúhlasila s tvrdením disciplinárne
obvinenej, že by sa vyjadrovala „k osobám a dôvodom zadržania“, ako aj že by hodnotila osobu
disciplinárne obvinenej a napokon, že by „bola presvedčená o tom, že zadržaní sudcovia zneužívali

svoje kompetencie.“

II.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 24 ods.2

disciplinárneho súdneho poriadku posúdil námietku zaujatosti vznesenú disciplinárne obvinenou voči
všetkým členom senátu 32D Najvyššieho správneho súdu SR vo vzťahu k ich pomeru k účastníkom
konania a ich zástupcom ako aj v k veci.
Podľa § 24 ods.1,2 disciplinárneho súdneho poriadku ak nastanú okolnosti, ktoré môžu zakladať dôvod
zaujatosti predsedu disciplinárneho senátu, sudcov disciplinárneho senátu, prísediacich alebo sudcov

senátu, ktorý rozhoduje o odvolaní proti disciplinárnemu rozhodnutiu, môže navrhovateľ, disciplinárne
obvinený alebo jeho obhajca namietať ich zaujatosť. Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr
do siedmich dní, odkedy sa dotknutý subjekt o dôvodoch zaujatosti dozvedel; na neskôr oznámenú
námietku zaujatosti sa neprihliada.

O námietke zaujatosti a o oznámení predsedu disciplinárneho senátu, sudcu disciplinárneho senátu
alebo prísediaceho o ich zaujatosti rozhodne trojčlenný senát najvyššieho správneho súdu určený
náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom
spravodlivosti do siedmich dní od predloženia veci.Podľa § 4 disciplinárneho súdneho poriadku ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci
nevylučuje, na disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o základných

zásadách trestného konania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb, o obhajcovi, o úkonoch
trestného konania, o dokazovaní, o rozhodnutiach súdu, o hlavnom pojednávaní, o odvolaní, o dohode
o uznaní viny a prijatí trestu, o obnove konania a o trovách trestného konania.

Podľa§31ods.1 zákonač.301/2005Z.z.Trestnýporiadok zZvykonávaniaúkonovtrestnéhokonaniaje

vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať
pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo
týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému
v tomto konaní.

Účelom právnej úpravy ustanovenej v citovaných právnych normách je prispieť k nestrannému
prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu, k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť
možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedenej právnej úpravy je právne významný vzťah
sudcu, a to buď: 1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo
vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď

sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec,
ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide
v prípade preukázaného vzťahu sudcu napr. charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého
alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo
negatívneho)], 3. k zástupcom účastníkov konania.

Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je
právne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti
vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či
iných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k

ich zástupcom. Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na
prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. Pre vylúčenie
sudcu z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity, resp. domnienky účastníka
konania, z dôvodu ktorých tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie
veci, (ako aj je nepostačujúci subjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie

a rozhodnutie mu pridelenej veci).

Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností
podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k
ich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní

a rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti. Na druhej strane k
záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie
sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom,
pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných
skutočností.

Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom
prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska
nestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie
akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť

sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu
pre ľudské práva z 1. októbra 1982). Existencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho
hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa
objektívneho hľadiska, t.j. zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska
vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo

veci sp.zn. III. ÚS 16/00). Nestrannosť sudcu nespočíva len vhodnotení subjektívneho pocitu sudcu,
či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý
mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v
konkrétnej veci." Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívneniekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym
pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Aj pri zohľadnení
teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom

zjavné, že jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj
napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle a
nestranne. Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk
zákonného a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý
nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom

zainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanej právnej úprave stanoví
ako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá
vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými
skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny
pohľad na vylúčenie sudcu.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že
„obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania
nestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom
postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti

závažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v
ďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).

I keď Disciplinárny súdny poriadok obdobne Trestný poriadok v citovanej právnej úprave spája vylúčenie
sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy,

ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení
sudcu ako aj prísediaceho predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť
odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno
vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne
závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a

spravodlivo.

Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre pri skúmaní nestrannosti sudcu vychádza z
kombinácie subjektívneho testu, kde sa berú do úvahy osobné presvedčenie a správanie daného sudcu,
teda či sudca má osobný predsudok v danej veci, a objektívneho testu, kde sa skúma, či súd ako

taký poskytuje dostatočné záruky, aby vylúčil oprávnené pochybnosti ohľadom svojej nestrannosti. Pri
subjektívnom teste sa predpokladá osobná nestrannosť sudcu, pokiaľ nebol dokázaný opak (rozsudok
veľkej komory z 23. apríla 2015, Morice proti Francúzsku, sťažnosť č. 29369/10, ods. 74); takým
dôkazom sú napr. prejavy nepriateľstva sudcu alebo zlý úmysel z osobných dôvodov (rozsudok z 26.
októbra 1984, De Cubber proti Belgicku, sťažnosť č. 9186/80, ods. 25, kde išlo o podozrenie, že sudca

si zámerne prideľoval všetky veci jedného obvineného). Pri objektívnom teste sa skúma, či (odhliadnuc
od správania sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o sudcovej
nestrannosti. Názor osoby, ktorá tým je dotknutá, je síce dôležitý, ale nie rozhodný; rozhodné je, či obava
z nedostatku nestrannosti je objektívne oprávnená. V tomto teste sa spravidla skúmajú hierarchické
alebo iné vzťahy medzi sudcom a inými účastníkmi konania (napr. rozsudok z 26. októbra 2004, Miller

a iní proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosti č. 45825/99, 45826/99 a 45827/99, ktorý sa týka sudcov
poľných súdov, alebo rozsudok z 21. decembra 2000, Wettstein proti Švajčiarsku, sťažnosť č. 33958/96,
ods. 47, ktorý sa týka sudcu, ktorý pôvodne v danom konaní zastupovala jedného z účastníkov), ktoré
objektívne oprávňujú pochybnosti o nestrannosti súdu.

K špecifickým otázkam vzťahu medzi sudcom a Súdnou radou, resp. obdobným orgánom, sa ESĽP
vyjadril v rozsudku z 9. januára 2013, Oleksander Volkov proti Ukrajine, sťažnosť č. 21722/11, a
rozsudku veľkej komory zo 6. novembra 2018, Ramos Nunes de Carvalho e sá proti Portugalsku,
sťažnosti č. 55391/13, 57728/13 a 74041/13. Oba tieto prípady sa týkali otázky nezávislosti sudcov,
ktorí preskúmavajú rozhodnutia Súdnej rady, ktorá má zároveň voči nim určité právomoci. Vo veci

Volkov ESĽP identifikoval viacero štrukturálnych problémov v zložení a činnosti ukrajinskej Najvyššej
súdnej rady. ESĽP konkrétne považoval za problematické, že členmi Najvyššej súdnej rady boli zo
zákona minister spravodlivosti a generálny prokurátor, že časť členov bola proti sťažovateľovi priamo
zaujatá, že členmi tejto rady boli osoby, ktoré viedli vyšetrovanie proti sťažovateľovi, pričom jedna znich sa dokonca stala predsedom tejto rady. Jediným súdom, ktorý mohol tieto nedostatky v konaní
proti sťažovateľovi napraviť, bol Vyšší správny súd. ESĽP mal tak mimoriadne vysoké nároky na
jeho nezávislosť a nestrannosť, a preto dospel k záveru, že oprávnenia Najvyššej súdnej rady voči

sudcom tohto súdu znamenali nedostatok jeho nezávislosti a nestrannosti. Naopak, vo veci Ramon
Nunes de Carvalho e Sá ESĽP takéto štrukturálne problémy neidentifikoval. Zdôraznil, že nezávislosť
sudcov chráni ústava a ďalšie zákony a okolnosť, že sú viazaní zákonom a disciplinárnymi pravidlami,
nemôže sama osebe spochybniť ich nestrannosť. Sudcovia portugalského Najvyššieho súdu, ktorí
rozhodujú o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu portugalskej Najvyššej sudcovskej rady, sú na

vrchole svojej kariéry, nepodliehajú hodnoteniu výkonu a neusilujú sa o povýšenie, takže právomoc
Najvyššej sudcovskej rady voči nim je skôr teoretická. Len teoretické riziko, že sudca, ktorý preskúmava
rozhodnutie Najvyššej sudcovskej rady, môže byť disciplinárne stíhaný, nie je dostatočným dôvodom
pre záver, že boli porušené princípy nestrannosti (cit. rozsudok, ods. 157 až 163).

V danej súvislosti najvyšší správny súd dáva do pozornosti, že sudca je predstaviteľ súdnej moci.

Právomocsúdusudcavykonávananezávislomanestrannomsúdeoddeleneodinýchštátnychorgánov.
Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá
podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných
prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Podľa § 30 zákona č. 385/2000
Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o sudcoch“) v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie
je sudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná.
V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého,
čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a
spravodlivé rozhodovanie súdov. Z toho vyplýva, že sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako

nestranný javiť navonok. (§ 2 ods. 1 a 2 zákona o sudcoch). Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí
sudcoviumožniťkonaťarozhodovaťnezávisleanezaujatovovšetkýchveciach,tedaajvdisciplinárnych
veciach. K tomuto postoju čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť
pri výkone jeho funkcie.

Vychádzajúc z uvedeného disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu SR dospel k záveru, že
skutočnosti, tvrdené disciplinárne obvinenou, že nestrannosť a nezaujatosť všetkých členov senátu 32D
Najvyššieho správneho súdu SR podmieňuje, že návrh na jej disciplinárne stíhanie podal predseda
Súdnej rady SR, nie sú spôsobilé spochybniť nestrannosť a nezaujatosť sudcov disciplinárneho senátu
32D Najvyššieho správneho súdu SR. V zmysle čl. 141a ods.1 Ústavy SR Súdna rada Slovenskej

republiky je ústavným orgánom sudcovskej legitimity. Právomoc Súdnej rady SR, ktorú jej zveril
ústavodarca v čl. 141a ods.6 ústavy nie je možné stotožňovať s oprávnením jej predsedu, ktorý tvorí len
jednu osemnástinu jej celkového zloženia. Predseda Súdnej rady SR tak sám samostatne voči sudcom
disciplinárnehosúdužiadnukonkrétnuprávomoc,okremprávomocipodaťdisciplinárnynávrhpodľa§15
písm. b) Disciplinárneho súdneho poriadku. Vychádzajúc z citovaného rozsudku ESĽP vo veci Ramon

Nunes de Carvalho e Sá však táto okolnosť sama osebe nie je spôsobilá spochybniť nestrannosť sudcov
disciplinárneho senátu 32D najvyššieho správneho súdu. Disciplinárne obvinená ani netvrdila, že by
predseda Súdnej rady SR robil konkrétne kroky, ktorými by ovplyvňoval zloženie senátu 32D, ktoré je
od počiatku určené v rozvrhu práce na rok 2022.

Pokiaľ ide o vylúčenie prísediaceho doc. JUDr. Kamila Baraníka, PhD., LLM., disciplinárne obvinená
neuviedla žiadne konkrétne dôvody, ktoré by svedčili o bližšom vzťahu medzi ním a predsedom Súdnej
rady SR. Na taký bližší vzťah nemožno uvažovať len zo samotnej skutočnosti, že ho predseda Súdnej
radySRnavrhol.Menovanýprísediacisudcajetotižakademickyčinnouosobou,docentomnaprávnickej
fakulte, takisto verejne vystupuje k právnym otázkam. Podľa najvyššieho správneho súdu tak nemožno

rozumne predpokladať, že ho predseda Súdnej rady SR navrhol na základe bližšieho osobného vzťahu;
naopak, logicky sa ponúka možnosť, že sa tak stalo na základe jeho verejných a odborných aktivít.

Senát Najvyššieho správneho súdu SR súčasne však dospel k záveru, že skutočnosť, že prísediaca
sudkyňa disciplinárneho senátu 32D Mgr. Eva Kováčechová sa v médiách vyjadrovala ku skutočnosti

zadržania 13 sudcov v súvislosti ich obvinenia z trestnej činnosti, medzi ktorými bola aj disciplinárne
obvinená, objektívne je spôsobilá spochybniť nestrannosť Mgr. Eva Kováčechová a to i napriek
tomu, že vo vyjadrení sa k osobe disciplinárne obvinenej sudkyne nevyjadrovala, nespomenula ju
a ani neuviedla jej meno priamo ani nepriamo, pričom sa vyjadrovala len všeobecne k samotnémuzásahu policajtov z NAKA. Mgr. Eva Kováčechová v čase podávania vyjadrenia v médiách nemohla
vedieť, že bude ustanovená za prísediacu sudkyňu a bude členkou senátu rozhodujúceho o návrhu na
začatie disciplinárneho konania voči disciplinárne obvinenej, nie je možné však opomenúť skutočnosť,

že jej vyjadrenie k zadržaniu 13 sudcov, medzi ktorými bola aj disciplinárne obvinená, vychádzal z
úsudku trestnej zodpovednosti týchto sudcov a teda aj disciplinárne obvinenej, ktorý môže podmieniť
pohľad uvedenej prísediacej sudkyni na disciplinárnu zodpovednosť disciplinárne obvinenej, majúce
za následok spochybnenie nestrannosti uvedenej prísediacej sudkyni v disciplinárnom konaní proti
disciplinárnej obvinenej.

Vzhľadom k uvedenému Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 4 a § 24 ods.2
Disciplinárneho súdneho poriadku v spojení s § 32 ods.1 Trestného poriadku rozhodol tak, že členovia
disciplinárneho senátu 32D Najvyššieho správneho súdu SR JUDr. Anita Filová, JUDr. Marián Fečík,
JUDr. Michal Matulník, PhD., a doc. JUDr. Kamil Baraník, PhD., LL.M. nie sú vylúčení z vykonávania
úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej

republiky pod sp. zn. 32D/9/2021 a Mgr. Eva Kováčechová z vykonávania úkonov disciplinárneho
konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
32D/9/2021 je vylúčená.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3

ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.