Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sžrk/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200008
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:3020200008.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcov (sťažovatelia): 1/ Ľ. R., nar. XX. R.
XXXX, bytom T. Q. XXX/XX, XXX XX H. W. U.; 2/ E. F., nar. XX. R. XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX
XX H. W. U.; 3/ Y. T., nar. XX. W. XXXX, F. H. XXX/XX, XXX XX H. W. U.; 4/ R. Y., nar. XX. I. XXXX, F.
L. XXXX/XX, XXX XX H. W. U.; 5/ T. T., nar. XX. E. XXXX, F. V. U. XXX/X, XXXXX H. W. U., spoločne
zast. Advokátska kancelária Berec/Berec s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 51 689

430, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, pozemkový referát, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01
Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP6-2019/034871-006 zo dňa
21. novembra 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11S/4/2020-48 zo dňa 2. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/4/2020-48
zo dňa 2. júna 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

I.

1. Žalobcovia sa správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Trenčíne (ďalej len „správny

súd“) domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP6-2019/034871-006 zo dňa 21.
novembra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného
úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor č. OU-TN-PLO-2019/000208-117 HOL zo dňa 26. júla 2019,
pričom navrhovali, aby správny súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil na nové konanie.

2. Namietali, že ako majitelia pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Dubnica nad Váhom,

parcela č. 3511/26, list vlastníctva č. 5210, ktoré sú súčasťou záhradkárskej osady ZO Medzihory,
nesúhlasia s napadnutým rozhodnutím, ktorým bolo rozhodnuté v ich neprospech. V rámci argumentácie
poukázali na to, že (I) na daný prípad sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „správny poriadok“); (II) znalecký posudok
č. 106/2011 vypracovaný Ing. Danou Piatkovou je diskriminačný, keďže stanovuje sumu za pozemok vo
výške, ktorá nezodpovedá trhovej hodnote nehnuteľnosti a (III) platnosť všeobecnej hodnoty pozemku

stanovenej znaleckým posudkom nemôže mať neobmedzenú platnosť.

3. Správny súd uznesením č. k. 11S/4/2020-34 zo dňa 31. marca 2020 vyzval žalobcov, aby v lehote
10 dní predložili doklad o tom, že majú vysokoškolské právnické vzdelanie 2. stupňa podľa § 49 ods.
1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
v spojení s § 489 SSP. Zároveň ich poučil, že ak v stanovenej lehote podanie nedoplnia, ich podanie

odmietne podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP.4. Osobným podaním zo dňa 24. apríla 2020 žalobcovia predložili správnemu súdu plnomocenstvo
udelené právnemu zástupcovi Advokátska kancelária Berec/Berec s. r. o..

5. Uznesením č. k. 11S/4/2020-48 zo dňa 2. júna 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) správny súd
postupompodľa§98ods.1písm.f)SSPsprávnužalobuodmietol.Správnysúdmalzato,ževsprávnom
súdnictve existuje povinnosť právneho zastúpenia (okrem výnimiek stanovených v ustanovení § 49 ods.
2 SSP), pričom povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Dňa 24. apríla 2020 žalobcovia

doručili súdu plné moci na zastupovanie v konaní, avšak doklad o ich vysokoškolskom právnickom
vzdelaní druhého stupňa súdu nedoručili a podľa obsahu plnomocenstiev právny zástupca prevzal
právne zastúpenie žalobcov až 21. apríla 2020. Správny súd uzavrel, že žalobcovia nepreukázali, že
majú alebo aspoň jeden z nich má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a žalobu nespísal
advokát, zároveň predmetné konanie nespĺňa výnimku z povinného zastúpenia žalobcov advokátom, a
teda ide o neodstrániteľnú vadu konania.

II.

6. Proti napadnutému uzneseniu správneho súdu podali sťažovatelia kasačnú sťažnosť. Dôvodili ju
tým, že pri podaní žaloby sa striktne riadili poučením uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Podľa § 47

ods. 4 správneho poriadku sú vymedzené náležitosti poučenia o opravných prostriedkoch. Druhá veta
poučenia sa však vzťahuje na konanie podľa SSP. Toto poučenie však bolo v rozpore so zákonom a
sťažovatelia neboli v požadovanom rozsahu poučení o svojich právach. Sťažovatelia sú bežní ľudia,
ktorí v konaní pred správnym orgánom neboli zastúpení advokátom a nemali právnické vzdelanie, a
preto nemohli vedieť, že postup pri podaní žaloby sa riadi podľa SSP.

7. S poukazom na § 98 ods. 2 SSP mali sťažovatelia za to, že nesprávnym poučením je aj žiadne
poučenie alebo neúplné poučenie. V napadnutom rozhodnutí úplne absentovalo poučenie kde, na
aký súd majú žalobu adresovať, náležitosti odvolania a tiež povinnosť zastúpenia advokátom. Podľa
sťažovateľov nepostačuje len strohé konštatovanie, že proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie s tým,

že náležitosti odvolania a lehôt sú uvedené v zákone a účastník konania si to môže zistiť. V danom
prípade neplatí domnienka, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Nesprávnym a neúplným poučením
dostal správny orgán a súd sťažovateľov do časovej tiesne, keď by opätovným podaním žaloby zmeškali
lehotu na podanie novej žaloby podpísanej advokátom.
8. Žalobcovia doručili dňa 13. januára 2020 súdu žalobu, na ktorú súd reagoval uznesením zo dňa

31. marca 2020, v ktorom prejudikoval výsledok následného rozhodnutia, keď konštatoval, že správnu
žalobu nespísal advokát, nebola nedoložená plná moc a sťažovatelia nepreukázali, že majú právnické
vzdelanie druhého stupňa. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že toto uznesenie bolo vydané len
formálne, s vopred známym výsledkom. Napadnuté uznesenie už len potvrdilo, že sťažovatelia sami
spísali žalobu konajúc v dobrej viere, že svoje vlastnícke právo a záujmy si musia brániť sami a s

každou listinou nie sú povinní ísť za advokátom. O tejto povinnosti neboli poučení a dozvedeli sa to
až z uznesenia súdu. Následne na to vyzvali advokáta na zastupovanie, ktorý zastupovanie prevzal
dňa 21. apríla 2020, čím bola splnená povinnosť zastúpenia advokátom. Právny zástupca teda vstúpil
do konania prevzatím veci a tým aj žaloby a aj jej spísaním, z čoho vyplýva, že zastúpenie vzniklo od
počiatku. Nemožno v zjavnom prípade, že keď už súd konštatoval, že žalobu si žalobcovia spísali sami,

so spätnou platnosťou antidatovať plnú moc o viac ako 4 mesiace spätne.

9. Nesprávne alebo absentujúce poučenie o obsahu práv a povinností môže strane spôsobiť odňatie
práva konať pred súdom. Tým, že žalobcovia neboli riadne poučení a súd až s odstupom 4 mesiacov
po podaní žaloby vyzval žalobcov na predloženie plnej moci, následným odmietnutím žaloby z

nedôvodného procesného postupu správny súd odňal žalobcom možnosť brániť svoje vlastnícke právo.
Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby ju kasačný súd zamietol. Uviedol, že
poučenie v rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu je správne, plnohodnotné, úplné a v súlade
so správnym poriadkom. Poučenie o povinnom právnom zastúpení žalobcu v konaní pred správnymsúdom nie je povinnou náležitosťou rozhodnutia podľa § 47 ods. 4 správneho poriadku a § 98 ods. 2
SSP sa plnohodnotného poučenia druhostupňového orgánu vôbec netýka.

11. Žalovaný má za to, že do časovej tiesne sa dostali sťažovatelia sami svojou neznalosťou zákona
a nie vinou správneho orgánu alebo súdu. Zároveň konajúci súd neprejudikoval výsledok následného
rozhodnutia, len sťažovateľov upozornil a poučil o závažnom nedostatku žaloby. Keďže sťažovatelia
tento závažný nedostatok žaloby neodstránili, musel správny súd žalobu odmietnuť. Žalovaný zdôraznil,
žežiadnaprávnanormadruhostupňovémusprávnemuorgánuneprikazujepoučovaťúčastníkovkonania

o povinnosti právneho zastúpenia a správny orgán nemôže vedieť, či bude voči jeho konečnému
rozhodnutiupodanážalobanasprávnysúd.Názorprávnehozástupcusťažovateľovonesprávnomalebo
absentujúcom poučení, ktorým mohlo byť druhej strane sporu spôsobené odňatie práva konať pred
súdom je nesprávny a zavádzajúci.

III.

12. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č.
422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj

ako „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods.
4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom

na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľov bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach

sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

14. Kasačný súd sa v súlade s dôvodmi kasačnej sťažnosti zaoberal otázkou, či správny súd postupoval
správne, keď v prípade, ak sťažovatelia neboli právne zastúpení pri spísaní správnej žaloby, ale až

následne doložili plnú moc zvolenému právnemu zástupcovi, správnu žalobu odmietol.

15. Zo súdneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že žaloba zo dňa 30. decembra 2019 bola
spísanásťažovateľmi(č.l. 5),pričomnazákladeuzneseniasprávnehosúdu,ktorýmvyzvalsťažovateľov

na predloženie dokladu o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa (č. l. 34), sťažovatelia
osobným podaním doložili plnomocenstvá na zastupovanie v konaní zvolenému právnemu zástupcovi
(č. l. 42-46). Z uvedených plnomocenstiev je zrejmé, že právny zástupca prevzal zastupovanie dňa 21.
apríla 2020, čo správny súd vyhodnotil tak, že správnu žalobu odmietol z dôvodu, že nebola spísaná
advokátom.

16. Kasačný súd má za to, že správny súd nedostatočne formuloval uznesenie (č. l. 34), ktorým vyzval
účastníkov na predloženie dokladu o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa bez toho,
aby ich vyzval na predloženie plnomocenstva na zastupovanie advokátom. Bolo povinnosťou správneho
súdu, aby v prvom rade v zmysle § 49 ods. 1 SSP vyzval účastníkov konania na preukázanie splnenia

povinnosti právneho zastúpenia v konaní o správnej žalobe, čo správny súd neurobil, ale rovno od
účastníkov požadoval, aby predložili doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa.

17. Vo vzťahu k povinnosti zastúpenia žalobcu v konaní pred správnym súdom a povinnosti spísania

správnej žaloby advokátom kasačný súd poukazuje na judikatúru NS SR v právnych veciach sp. zn. 10
Sžk 17/2018 zo dňa 10. decembra 2018, 8 Sžrk 3/2018 zo dňa 16. mája 2019, 10 Sžak 6/2018 zo dňa 30.
mája 2018, 4 Sžfk 20/2020 zo dňa 4. mája 2021, či 5 Sžfk 27/2018 zo dňa 12. septembra 2019. V zmysle
uvedených rozhodnutí NS SR, s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.III. ÚS 435/2014-23 zo dňa 24. júla 2014, kasačný súd konštatuje, že nedostatok právneho zastúpenia
v zmysle § 49 ods. 1 SSP je v zásade odstrániteľnou prekážkou, s čím súvisí povinnosť príslušného
správneho súdu, aby vyzval dotknutý subjekt na jej odstránenie. Hoci je už samotné spísanie žaloby

advokátom obligatórnou procesnou podmienkou, aj v prípade, ak nie je žaloba spísaná advokátom, resp.
žalobca nie je zastúpený advokátom v správnom súdnom konaní, na ktoré sa vzťahuje povinné právne
zastúpenie, musí ísť v zásade o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Z uvedeného plynie
záver, že je žiaduce, aby sa príslušný správny súd, v rámci postupu pri odstraňovaní nedostatku tejto
procesnej podmienky, vyhol prílišnému formalizmu, za účelom zabezpečenia toho, aby žalobcovi nebol

odňatý prístup k súdu.

18. Najvyšší správny súd ako súd kasačný v súvislosti s otázkou prípustnosti, resp. povinnosti
zohľadnenia konštantnej judikatúry NS SR pri svojom rozhodovaní konštatuje, že uvedenú konštantnú
prax (bod 17) judikovanú NS SR možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a

zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V tejto súvislosti
považuje za rozhodujúce, že odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho
kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita, bod 1). V súlade
s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti
najvyšších súdnych autorít [§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou
činnosťou správneho kolégia NS SR.

19.Kasačnýsúdpoukazujúcnavyššieuvedenérozhodnutiakonštatuje,žesprávnysúdsavodôvodnení

svojho rozhodnutia nevysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľa, svoje závery
neformuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol relevantné
skutočnosti, ktorými spochybnil vecnú správnosť uznesenia správneho súdu. V zmysle uvedeného
kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

20. V ďalšom konaní správny súd opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom vyjadreným
v tomto uznesení. Zároveň s poukazom na § 467 ods. 3 SSP rozhodne aj o nároku na náhradu trov
kasačného konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.