Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 23, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 10Sžr/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200205
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor, so sídlom Čadca,
Ľ. Podjavorinskej 2576, za účasti účastníka konania: B. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Č. Č..
XXX (právny nástupca Ľ. K., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom XXX XX Č. Č.. XXX, zomr. X.X.XXXX), o
opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Okresného úradu Čadca, katastrálneho odboru č. V 1980/2015
z 30.7.2015, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 29Sa/14/2020 z

24.11.2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 29Sa/14/2020 z
24.11.2020 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn. 29Sa/14/2020 z

24.11.2020 potvrdil rozhodnutie odporcu č. V 1980/2015 z 30.7.2015 a účastníkom nepriznal náhradu
trov konania. Odporca predmetným rozhodnutím podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1992 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh
na vklad záložného práva, ktorý bol podaný dňa 28.5.2015 a zaevidovaný pod č.k. V 1980/2015,
ktorého prílohou bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 132/2015-ŠTE uzatvorená medzi účastníkmi
POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava (ako záložný veriteľ) a Ľ. K., v zastúpení DSS Nestor

o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá, predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka
18, Bratislava (ako záložca).

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že podľa jeho názoru orgán katastra postupoval správne,
keď zamietol návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy z dôvodu, že dohoda o splnomocnení je vopred
pripraveným formulárom s vopred určeným zástupcom, pričom splnomocniteľ nemohol ovplyvniť tohto
zástupcu.

3. Podľa krajského súdu dohoda o splnomocnení nebola medzi právnym predchodcom účastníka
konania a splnomocnencom uzatvorená riadne pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako celok absolútne neplatná. Na dohodu osplnomocnení je potrebné nahliadať ako na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento
účel poskytovateľom úveru - navrhovateľkou, obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť, nakoľko mu bola predložená súčasne s úverovou zmluvou, v ktorej bol

vopred určený splnomocnenec ako zástupca dlžníka bez možnosti jeho slobodného výberu, čím táto
neprijateľná podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa

4. Takúto dohodu preto nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred

navrhnutá, pripravená a práve preto spotrebiteľ nebol schopný (teda nemal možnosť) ovplyvniť možnosť
výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
čo v konečnom dôsledku spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Zo všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci bolo možné podľa
názoru súdu potom vyvodiť, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle spotrebiteľa, ale z vôle
záložného veriteľa - navrhovateľa.

5. V tejto súvislosti krajský súd poukázal aj na obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti, kde
sa vpisuje predmet záložnej zmluvy, čo navodzovalo možnosť následného dopisovania ďalších
nehnuteľností. Rovnako neprijateľnou podmienkou bola skutočnosť, že uzavretie úverovej zmluvy bolo
podmienené udelením splnomocnenia zástupcovi, ktorého vopred vybral veriteľ, keďže zmluvu aj

splnomocnenie koncipoval výlučne veriteľ, čím došlo k vytvoreniu značnej nerovnováhy v právach a
povinnostiach v neprospech dlžníka.

6. Z týchto dôvodov sa potom krajský súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom orgánu
katastra, že dohodu o splnomocnení predstavuje neprijateľnú podmienku, a teda je v zmysle § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka neplatná. To malo za následok, že splnomocnenec nemal hmotné právo, aby v
mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu, a preto bolo potrebné po posúdení takejto zmluvy
podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť.

II. Odvolanie, vyjadrenia

7. Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas dňa 7.12.2020 odvolanie. Navrhovateľka
mala za to, že krajský súd postupoval v konaní nesprávne, nakoľko nedostatočne zistil skutkový stav
veci a následne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. V odvolaní uviedla, že sloboda a vážnosť sú na základné náležitosti vôle. Sloboda vychádza z
podmienok uzatvorenia vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na
mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie
vôle, možno podľa jej názoru konštatovať, že vôľa je slobodná. Navrhovateľka sa preto domnieva, že
v predmetnej veci v žiadnom prípade nemožno hovoriť o nedostatku slobody a vážnosti prejavu vôle

splnomocniteľa pri podpise dohody o splnomocnení.

9. Podľa navrhovateľky dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne

uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z
predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil príslušné splnomocnenie na uzatvorenie záložnej zmluvy
k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v jeho vlastníctve alebo
spoluvlastníctve, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy.
Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťami v mene záložcu

ako splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikli priamo záložcovi. Navrhovateľka
nesúhlasila s tvrdeniami, podľa ktorých vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a
dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide podľa nej o
ničím nepodložené predpoklady orgánu katastra ako aj krajského súdu, ktoré nevychádzajú z objektívne
zisteného skutkového stavu.

10. Namietanie predtlače v dohode o splnomocnení podľa navrhovateľky argumentačne absolútne
neobstojí. Uvedenie splnomocnenca je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o
splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udelenéhosplnomocnenia (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť
záložnú zmluvu).

11. Rovnako sa navrhovateľka nestotožnila s právnym názorom krajského súdu poukazujúcim na
absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Podľa navrhovateľky dohodu o
splnomocnení uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Predmetná dohoda o splnomocnení

nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli
zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je
pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom dohody o splnomocnení však bolo bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom a preto táto dohoda nemá povahu spotrebiteľskej
zmluvy.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľka Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla, aby v
súlade s § 250ja OSP
zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 29Sa/14/2020 z 24.11.2020 tak, že zruší
rozhodnutie Okresného úradu Čadca, katastrálneho odboru č. V 1980/2015 z 30.7.2015 a vec mu vráti

na ďalšie konanie. Súčasne zaviaže odporcu k náhrade trov konania.

13. Odporca ani účastník konania B. K. sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

III. Konanie na odvolacom súde

14. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok (ďalej len "SSP") upravujúci v
zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v
správnom súdnictve, a písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších
osôb v správnom súdnictve. Podľa § 492 ods. 2 SSP , odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods.

1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel
z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.zn. 10Sžk/9/2020. Od 1.8.2021 je na
konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom
pridelená senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení
uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta
OSP, § 492 ods. 1 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozhodol rozsudkom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 214 ods. 2 OSP v spojení s
§ 246c ods. 1 vety prvej OSP). Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na

úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods.
1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP).

IV. Právne názory odvolacieho súdu

17. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje
komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na
rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako aj
hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t.j. či sú splnené procesné,ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k
nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisuje formou vkladu.
Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu,

ozastaveníkonaniaaleboozamietnutívkladu(pozriFečík,M.,Jakubáč,R.Katastrálnyzákon.Komentár
1.vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 393).

18. Rozsah prieskumu v rámci vkladového konania je vymedzený v § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona
vzávislostiodtoho,čivkladovázmluvabolaalebonebolavyhotovenávoformenotárskejzápisnicealebo

autorizovaná advokátom. Pokiaľ vkladová zmluva nie je vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo
autorizovaná advokátom, preskúmava ju orgán katastra v intenciách daných § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona.

19. Súčasťou tohto prieskumu je aj skúmanie, či vkladová zmluva neodporuje zákonu. Pokiaľ
pritom vkladovú zmluvu uzatvoril za niektorú zmluvnú stranu splnomocnenec na základe dohody o

splnomocnení, je orgán katastra oprávnený a povinný podrobiť totožnému prieskumu aj túto dohodu. V
zásade totiž platí, že len na základe platného splnomocnenia možno uzatvoriť platnú vkladovú zmluvu.

20. Odvolací súd mal z obsahu pripojeného administratívneho (vkladového) spisu preukázané, že
orgánu katastra bol podaný návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol

podpísaný záložným veriteľom ako navrhovateľom. Prílohu k návrhu na vklad tvorila pripojená zmluva o
zriadení záložného práva č. 132/2015-ŠTE z 9.4.2015, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom
POHOTOVOSŤ,s.r.o.aĽ.K.akozáložcomzastúpenounazákladedohodyosplnomocnení:DSSNestor
o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom
Povraznícka 18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava) v zastúpení O. M., predsedom združenia. Predmetom

záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva ku spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach
patriacim záložcovi. Danou zmluvou sa zabezpečovali pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi
vzniknuté na základe zmluvy o úvere č. 508502289 z 25.11.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a Ľ. K. ako dlžníkom a záložcom.

21. V administratívnom spise bola doložená aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom
Ľ.K.Č.asplnomocnencomProHelpzdruženieobčianskoprávnejpomoci,zastúpenýmO.M.,predsedom
občianskeho združenia ProHelp, z ktorej vyplývalo, že táto dohoda bola vyhotovená vo forme predtlače
(formulára), kde splnomocnenec v rámci predtlače bol už dopredu vpísaný. Z dohody o splnomocnení
mal odvolací súd za preukázané, že táto bola uzatvorená v spojitosti so zmluvou o úvere č. 508502289.

22. Je nepochybné, že Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) zaraďuje právne vzťahy,
vyplývajúce z úverových zmlúv uzavretých nebankovými spoločnosťami, pod režim smernice 93/13/EHS
- v súvislosti s uvedenou smernicou a jej aplikáciou na oblasť krátkodobých finančných obchodov riešil
už viacero predbežných otázok (napr. vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ s.r.o. v. Iveta Korčkovská zo dňa

16.11.2010, vo veci C-453/10 Jana Pereničová, Vladislav Perenič v. S.O.S. financ, spol. s r.o. zo dňa
15.3.2012).

23. V súvislosti s dohodou o splnomocnení tak vyslovil krajský súd správny právny názor (na základe
osvojenia si argumentácie odporcu), že nakoľko došlo v prejednávanej veci uzatvorením zmluvy o

úvere medzi Ľ. K. a POHOTOVOSŤ, s.r.o. k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, bolo potrebné skúmať, či aj dohoda o splnomocnení, ktorú krajský súd tiež
podriadil pod režim ochrany spotrebiteľa, nevykazuje znaky neprijateľných podmienok, uvedených v
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nekalosť príslušného ustanovenia v zmluve je totiž nevyhnutné
posudzovať vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, pričom je potrebné brať do úvahy aj všetky

okolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvčasejejuzavretiaaajvšetkyostatnéustanoveniapredmetnej
zmluvy, resp. iných zmlúv, od ktorých posudzovaná podmienka závisí v čase uzatvorenia zmluvy. Vo veci
C-76/10 POHOTOVOSŤ s.r.o. v. Iveta Korčkovská z 16.11.2010 Súdny dvor EÚ v bode 59 uviedol, že
pokiaľ ide o otázku, či osobitná zmluvná podmienka má, alebo nemá nekalú povahu, článok 4 smernice
93/13 uvádza, že odpovedať treba so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom

zmluvy, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvnej podmienky v čase uzavretia zmluvy.
Je opodstatnené uviesť, že v tomto kontexte treba tiež posúdiť dôsledky, ktoré táto podmienka môže
mať v rámci práva uplatniteľného na zmluvu, čo v sebe zahŕňa preskúmanie vnútroštátneho právneho
systému.24. V prejednávanej veci bolo nepochybné, že existencia dohody o splnomocnení a následne aj zmluvy
o zriadení záložného práva bola vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky (konkrétne potrebou

zabezpečenia zmluvy o úvere) a ich vzťah k zmluve o úvere bolo možné označiť ako subsidiárny a
akcesorický. Dohodu o splnomocnení preto v prejednávanej veci bolo potrebné subsumovať pod režim
ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ by totiž nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy,
nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení.

25. Ochrana spotrebiteľa v rámci Európskej únie vychádza z koncepcie zachovania zásady rovnosti v
súkromnoprávnych vzťahoch medzi spotrebiteľom a subjektom konajúcim v rámci svojej podnikateľskej
alebo profesijnej činnosti, pričom u spotrebiteľa sa očakáva menej skúseností a vedomostí a nižšiu
mieru informovanosti o situácii na trhu, čo môže zvádzať podnikateľské subjekty k rôznym nekalým
praktikám, pred ktorými je potrebné spotrebiteľa ochrániť. Preto sa stala ochrana spotrebiteľa jednou z
politík vnútorného trhu Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv Európskej únie zaradil ochranu

spotrebiteľa k základným ľudským právam.

26. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že „spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky

pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah“ (rozsudok
vo veci C-168/05 Mostaza Claro zo dňa 26.10.2006, bod 25)

27. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

28. Samotná nekalá povaha sa posudzuje v zmysle čl. 4 ods. 1 Smernice 93/13/EHS - bez toho, aby boli
dotknutéustanoveniačlánku7,nekalosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľomnapovahutovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v

dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

29. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre

strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

30. Smernica 93/13/EHS však predstavuje iba minimálny štandard ochrany spotrebiteľských práv,
pričom členské štáty môžu prijať vo vnútroštátnej právnej úprave prísnejšie pravidlá ochrany
(samozrejme za predpokladu, že budú v súlade s únijným právom).

31. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, pričom za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.
32. V § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú príkladmo uvedené ustanovenia, ktoré sa považujú za

neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve.

33. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách neplatné.

34. Súdny dvor EÚ vyžaduje od vnútroštátnych súdov členských štátov, aby prihliadali na nekalý
charakter zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách ex offo (z úradnej povinnosti) s cieľom
vyrovnaťnerovnováhu,ktoráexistujemedzispotrebiteľomapredajcomalebododávateľom.Vspojených
veciach C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial a Salvat Editores SA v. Rocío Murciano Quinteroa Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón Prades a ďalší zo dňa 27.06.2000 Súdny dvor EÚ v
bode 26 uviedol, že „článok 6 ods. l smernice Rady 93/13/EHS nemožno dosiahnuť, pokiaľ by sami
spotrebitelia boli povinní namietať proti nekalému charakteru zmluvnej podmienky, a že účinnú ochranu

spotrebiteľa možno zaručiť, len ak je vnútroštátnemu súdu priznaná možnosť posúdiť ex offo takúto
podmienku“ a „Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre
spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho,
že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením“.

35. Krajský súd dospel v napadnutom rozsudku k záveru, že dohoda o splnomocnení nebola riadne
uzatvorená pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo forme predtlače
(formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah
takejto dohody, a preto bola jeho možnosť zvoliť si zástupcu, ktorý by hájil jeho záujmy, obmedzená.
Podľa názoru odvolacieho súdu mu bola takáto možnosť voľby nielen obmedzená, ale úplne odňatá. V
zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na predmetnú dohodu o splnomocnení nevzťahovala ani

výnimka, majúca základ v individuálne dojednaných zmluvných podmienkach, keďže dohodu ponúkla
navrhovateľka pri uzatváraní úverovej zmluvy Ľ. K., ktorá následne nemala možnosť výberu iného
splnomocnenca.Kvýberusplnomocnencanedošlozvôlesplnomocniteľa(dlžníka),alenaopakibazvôle
záložného veriteľa. Uvedenému nasvedčuje aj to, že odvolací súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti
zistil, že navrhovateľka opakovane pri uzatváraní zmlúv o úvere dáva klientom podpisovať takéto dohody

o bezplatnom zastupovaní, pričom v predtlači dohody figuruje ako vopred určený splnomocnenec, čo
vyvracia možnosť, že by sa jednalo o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia.

36.Nemožnoopomenúťtiežobsahovérozvrhnutiedohodyosplnomocnení,ktorénevylučovalomožnosť
následného dopisovania ďalších nehnuteľností, než ktoré tam boli uvedené pri podpise dohody.

37. Vzhľadom k vyššie uvedenej nemožnosti slobodnej voľby splnomocnenca, považoval odvolací súd
dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za absolútne neplatnú
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. To znamená, že splnomocnenec nemohol následne v mene
splnomocniteľa platne uzavrieť záložnú zmluvu.

38. Zároveň je nepochybné, že hlavným účelom uzatvorenia dohody o splnomocnení bolo vytvoriť
v prejednávanej veci podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania splnomocniteľa určeným
splnomocnencom na základe udeleného splnomocnenia. Podľa § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
je zástupcom ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene a zo zastúpenia vznikajú práva

a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V zmysle
uvedených ustanovení sa tak zastupovanie môže označiť za riadne iba vtedy, ak nedochádza ku kolízii
medzi úkonmi splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa, resp. ak nedochádza k ujme na právach
splnomocniteľa. Nepochybným základom existencie takéhoto rozporu je pre odvolací súd skutočnosť,

že hoci malo združenie ProHelp svedomito napĺňať a hájiť záujmy splnomocniteľa (bod 1 dohody o
splnomocnení), tak obsahom splnomocnenia bola realizácia zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového
vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená také konanie, ktoré nie je vždy v záujme
splnomocniteľa (úverového dlžníka) ale naopak, je v prospech navrhovateľa.

39. Orgán katastra preto postupoval lege artis, ak skúmal platnosť splnomocnenia a po zistení jeho
neplatnosti skonštatoval následnú neplatnosť záložnej zmluvy, na základe čoho v súlade s § 31 ods.
3 katastrálneho zákona rozhodol o zamietnutí návrhu na vklad, pričom krajský súd stotožniac sa so
závermi orgánu katastra správne jeho rozhodnutie potvrdil.

40. Z uvedených dôvodov Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako odvolací súd napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 492 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 250ja ods. 3 veta
druhá OSP a v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s ust. § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správne potvrdil. Zohľadnil pri tom tiež doterajšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (napr. sp.zn. 8Sžo/30/2007 , 1Sžr/178/2011, 10Sžr/159/2011, R79/2014, 6Sžr/2/2020 atď.)

41. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v
spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP ,
podľa ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo, na
základe čoho účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0
(§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.