Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, January 26, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Stk/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200066
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šabová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:4020200066.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): U. M., O.. X. U.
XXXX, V.: F. XX, XXX XX G.; proti žalovanému: Veliteľstvo pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej
republiky Trenčín, so sídlom Martina Rázusa 7, 911 01 Trenčín; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
č. VePS-2117-2/2019-PravS zo dňa 4. decembra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/11/2020-81 zo dňa 3. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného odmieta.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania

1. Okresný úrad Nitra rozhodnutím č. OU-NR-OVVS2-2018-014125 zo dňa 1. marca 2018 uznal žalobcu
zavinnéhozospáchaniapriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1písm.d)zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého
sa dopustil tým, že slovne a fyzicky napadol C.. W. K.Ň., za čo mu uložil podľa § 11 ods. 1 písm. a)

zákonaopriestupkochsankciu-pokarhanie.SprávnyorgánnáslednepostúpilspisovýmateriálVeliteľovi
Vojenského útvaru č. 1090 Topoľčany (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“).

2. Rozhodnutím č. 1 mb -168-3/2019-PravS zo dňa 24. októbra 2019 (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie“) prvostupňový orgán, príslušný na konanie podľa § 151 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.
z. o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej

službe profesionálnych vojakov“), § 10 ods. 1 zákona o priestupkoch a podľa čl. 1 služobného predpisu
hlavného služobného úradu č. 82/2015 o rozsahu právomocí veliteľa na prejednávanie priestupku uznal
žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.
d) zákona o priestupkoch, za ktorý mu v súlade s § 152 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov a podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch uložil sankciu - pokarhanie.

3. Na základe odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu vydal Veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl
Slovenskej republiky Trenčín (žalovaný) rozhodnutie č. VePS-2117-2/2019-PravS zo dňa 4. decembra
2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu.

II. Priebeh konania pred správnym súdom4. Žalobca sa správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Nitre (ďalej aj ako „správny súd“) domáhal

preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, pričom žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil.

5. Žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že žalovaný nesprávne posúdil vec, keď disciplinárne

konanie nezastavil, z dôvodu uplynutia lehôt na konanie. Veliteľ prvej mb. sa o dôvode uloženia
disciplinárneho opatrenia dozvedel dňa 26. novembra 2018 a o uložení sankcie rozhodol až 24.
októbra 2019, i keď v zmysle § 141 ods. 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov o
uložení disciplinárneho opatrenia rozhodne veliteľ do dvoch mesiacov odo dňa, keď dôvod na uloženie
disciplinárneho opatrenia zistil, alebo sa o ňom najneskôr do jedného roka od spáchania disciplinárneho
previnenia dozvedel. Žalobca namietal uplynutie prekluzívnej lehoty, na ktorú veliteľ neprihliadal ani

po vznesení námietky. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, keď nerozlišoval prekluzívnu a premlčaciu lehotu, keď veliteľovi celkový rámec konania
určuje zákon o priestupkoch a na prejednanie konania profesionálneho vojaka sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní. Zároveň právna úprava štátnej služby profesionálnych vojakov neumožňuje
príslušnému veliteľovi uložiť profesionálnemu vojakovi povinnosť uhradiť trovy konania v disciplinárnom

konaní pri prejednávaní priestupku z dôvodu, že ustanovenia všeobecného zákona o priestupkoch sa na
profesionálneho vojaka nevzťahujú. Ak by sa vzťahovali, potom by žalovaný spôsobil závažnú procesnú
vadu konania, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, lebo nedal účastníkovi
konania možnosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä vyjadriť sa k podkladu
rozhodnutia a uplatniť si svoje návrhy, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, § 18 ods. 3, § 32

ods. 1, § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov.

6. Žalobca mal za to, že profesionálnemu vojakovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia
daná možnosť vyjadriť sa k veci a navrhovať dôkazy, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia o

odvolaní a uplatniť si svoje návrhy, čím došlo k porušeniu § 142 ods. 1 zákona o štátnej službe
profesionálnych vojakov. Žalovaný v rámci odvolacieho konania vychádzal z listinných dôkazov, ktoré
žalobcovi neboli známe, pričom o ich existencii sa dozvedel až z napadnutého rozhodnutia. Podľa
žalobcu pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť objektívne zistený skutočný stav veci a
žalovaný ani prvostupňový orgán sa tým neriadili, keďže žalobcu nevyzvali na predloženie dôkazov.

Administratívny spis obsahuje podanie proti poškodeným a žalovaný ani prvostupňový orgán si
nezaobstarali rozhodnutia v týchto konaniach, neodstránili rozpor svedeckých výpovedí, nevykonali
miestne šetrenie ani znalecké dokazovanie o žiadny nový podklad rozhodnutia, ktorým by bol objektívne
zistený skutkový stav veci.

7. K správnej žalobe sa vyjadrilo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ktoré podľa § 2 ods. 6 zákona
č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v konaní
pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje štát. Podľa žalovaného konanie žalobcu, za ktoré bol
uznaný vinným je priestupkom podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a nie disciplinárnym

previnením. Zákonodarca v zákone o štátnej službe profesionálnych vojakov jednoznačne vymedzil oba
tieto právne inštitúty a žalobca sa v prípade svojej námietky uplynutia lehôt na prejednanie priestupku
snaží tieto pojmy zamieňať a prezentovať ich ako rovnocenné, prípadne totožné, a to za účelom
rovnakej aplikácie lehôt na ich prejednanie. Zodpovednosť za priestupok a za disciplinárne previnenie
možno pokrýva obdobné konanie, no jednoznačne voči rozdielnym subjektom, čoho dôkazom je i

odlišná právna úprava procesov ich prejednania. Vzhľadom na ustanovenie § 152 ods. 5 zákona o
štátnej službe profesionálnych vojakov, podľa ktorého možno priestupok prejednať a uložiť zaň sankčné
opatrenie najneskôr do dvoch rokov od spáchania priestupku a na skutočnosť, že konanie žalobcu voči
poškodenému je priestupkom, za ktorý bol žalobca uznaný vinným možno konštatovať, že prejednanie
priestupku žalobcu bolo vykonané v zákonnej lehote.

8. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nezákonnom uložení povinnosti uhradiť trovy konania žalovaný
uviedol, že pri prejednaní priestupku v zmysle § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch nie je možnosť ale
povinnosť uložiť občanovi, ktorý bol uznaný za vinného z priestupku uhradiť trovy konania v príslušnejvýške. Žalovaný ďalej uviedol, že v konaní o odvolaní nemá odvolací orgán povinnosť oboznámiť
odvolateľa s podkladmi na rozhodnutie o odvolaní a nemá ani povinnosť vyzvať odvolateľa na vyjadrenie
sa k podkladom na rozhodnutie. Žalobca zjavne nadobudol mylný dojem, že ak mu bolo v priebehu

prvostupňového konania umožnené vyjadriť sa k podkladu na rozhodnutie, tak mu toto právo patrí
aj konaní o odvolaní. Odvolacie konanie je podanie, ktoré preskúmava prvostupňové rozhodnutie a
nenahrádza prvostupňové konanie.

9. Žalovaný mal za to, že v priebehu priestupkového konania bolo jednoznačne preukázané naplnenie

skutkovej podstaty priestupku žalobcu, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri tvrdení o
primeranej obrane na zastavenie útoku. Žalobca ani v priebehu odvolacieho konania nepredložil dôkazy
o ktorých tvrdil aj v podanej žalobe, že existujú a že nimi disponuje, a to najmä videozáznam, ktorý
by preukazoval iný priebeh deja ako bol preukázaný v priestupkovom konaní. Žalobca nemal odňatú
možnosť preukazovať svoje tvrdenia riadnymi dôkazmi. Žalovaný trval na tom, že prvostupňový orgán
dostatočne odôvodnil výrok svojho rozhodnutia a že v priebehu vlastného posúdenia konania neboli

zistené žiadne dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu kvalifikácie konania žalobcu alebo zmenu v osobe,
ktorá bola uznaná za vinnú zo spáchania prejednávaného priestupku. Z uvedených dôvodov žalovaný
navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

10. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na svojej argumentácii. Žalovaný nerozlišuje

premlčanie a preklúziu, pretože prekluzívna lehota podľa osobitného predpisu dva mesiace veliteľovi
v prejednávanej veci začala plynúť 26. novembra 2018, kedy sa dozvedel o podozrení spáchania
priestupku takým spôsobom, že mu bola priestupková vec doručená. Je irelevantné, že premlčacia
lehota pri spáchaní priestupku podľa osobitného predpisu je dva roky, keď preklúzia uplynula pred
rozhodnutím o uložení disciplinárneho opatrenia vo veci a prihliada sa na ňu z úradnej povinnosti. Podľa

žalobcu zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov nedefinuje veliteľovi povinnosť ani možnosť
uložiť profesionálnemu vojakovi uhradiť trovy konania. Podľa žalobcu bolo rozhodnutie nedostatočne
zdôvodnené, vzhľadom na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a z toho
dôvodu je nepreskúmateľné.

11. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný súd na konanie
v predmetnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie a postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu ako nedôvodnú
zamietol. V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného

ako i správnosť jeho právnych záverov v priestupkovom konaní o uznaní žalobcu vinným zo spáchania
priestupku voči občianskemu spolunažívaniu.

12. Správny súd mal za preukázané, že prejednanie priestupku žalobcu bolo vykonané v zákonnej
lehote. K námietke žalobcu, že nemal možnosť v priebehu odvolacieho konania vyjadriť sa k podkladu

rozhodnutia správny súd uviedol, že v konaní o odvolaní nemá odvolací orgán povinnosť oboznámiť
odvolateľa s podkladmi na rozhodnutie o odvolaní a súčasne nemá ani povinnosť vyzvať odvolateľa
na vyjadrenie sa k podkladom na rozhodnutie. V priebehu priestupkového konania bolo jednoznačne
preukázané naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d) priestupkového zákona formou drobného ublíženia na zdraví. Žalobca neuniesol dôkazné

bremeno pri tvrdení o primeranej obrane na zastavenie trvajúceho útoku a nepredložil žiadne dôkazy
o skutočnostiach, na ktoré poukázal v žalobe. Správny súd mal za to, že žalovaný a prvostupňový
orgán dodržali všetky hmotnoprávne a procesné podmienky na prejednanie priestupku, rozhodnutie
žalovaného je náležite zdôvodnené a obsahuje všetky formálne náležitosti.

III. Kasačná sťažnosť

13. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a
vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie alebo aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a

prvostupňového orgánu a vec vrátil Veliteľovi 1. mechanizovanej brigády Topoľčany na ďalšie konanie.

14. Podľa sťažovateľa nesprávnosť právneho posúdenia spočíva v posúdení druhu žaloby a
nezohľadnení právnej sily platných a účinných právnych predpisov. V predmetnej veci ide o konaniav správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP. Podľa obsahu podania mal
krajský súd právnu vec posudzovať ako žalobu v sociálnych veciach. Svojou povahou prejednávaná vec
kumulatívne nenapĺňa ustanovenie § 194 SSP a správny súd toto určenie nemôže prekročiť, keďže vo

veci nerozhodoval orgán verejnej správy definovaný v § 4 SSP. V predmetnej veci zákonodarca druh
žaloby explicitne vymedzil ustanovením § 199 ods. 1 písm. g) SSP, podľa ktorého sa sociálnymi vecami
na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu. Keďže
ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach má sťažovateľ za to, že v konaní o kasačnej
sťažnosti nemusí byť zastúpený advokátom.

15. Za nesprávne právne posúdenie považuje sťažovateľ to, že správny súd vec posudzoval podľa
zákona o priestupkoch a nie podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. V predmetnej veci
išlo o výkon disciplinárnej právomoci podľa osobitného predpisu a uloženie sankcie za konanie, ktoré má
znaky priestupku, na ktoré sa aplikuje procesný postup rozkazného a disciplinárneho konania, v ktorých

sa uvádza označenie „disciplinárne previnenie“. Použitie zákona o priestupkoch sa na profesionálneho
vojaka môže aplikovať len v rozsahu § 11 až § 20 zákona o priestupkoch, alebo za podmienky
vymedzenej v § 10 ods. 2 zákona o priestupkoch. Pre účely priestupkového zákona nie je možné
považovať za občanov osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci. Vo vzťahu k vymedzeniu
prekluzívnejapremlčacejlehotysťažovateľzopakovalsvojevyjadrenia,ktoréuviedolvžalobeavreplike

k vyjadreniu žalovaného.

16. K výroku správneho súdu o priznaní práva na náhradu trov konania sťažovateľ uviedol, že
žalovanému nevznikli, tak ako nevznikli veliteľom pri výkone disciplinárnej právomoci podľa osobitného
predpisu. Ani z tohto dôvodu nemôže byť sťažovateľovi, ako profesionálnemu vojakovi, uložená

povinnosť nahradiť trovy konania. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že podľa článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti. V tejto súvislosti
sťažovateľ poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 13. januára 2015 v
právnej veci Trančíková proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 17127/12), v zmysle ktorého požiadavka,
aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo

vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na
prvostupňovékonanie,atonapriekskutočnosti,žeodvolanienemusívyvolaťžiadnunovúargumentáciu.

17. Podľa sťažovateľa sa správny súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s: (I) výpoveďou svedkyne,

ktorá vyvracala tvrdenia oznamovateľa; (II) námietkou, že veliteľ nepreukázal úmysel, čo je elementárna
podmienka pre posúdenie konania, ktoré má znaky priestupku, pričom dôkazné bremeno je na strane
veliteľa; (III) nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočného zdôvodnenia
povahy disciplinárneho previnenia, okolností za ktorých bolo spáchané, následky, mieru zavinenia a na
doterajší postoj sťažovateľa k plneniu služobných povinností; (IV) námietkou, že v prejednávanej veci

vzhľadom na priebeh udalostí nebolo možné uložiť prísnejšie opatrenie ako pokarhanie.

18. Krajský súd v Nitre postupom podľa § 97 v spojení s § 449 ods. 1 a 2 SSP vydal uznesenie zo
dňa 28. júla 2021, ktorým vyzval žalobcu, aby v lehote 20 dní od doručenia tohto uznesenia predložil
plnomocenstvo, ktorým splnomocnil advokáta, príp. advokátsku kanceláriu na jeho zastupovanie v

konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/11/2020-81 zo dňa 3. mája
2021. Správny súd mal za to, že pre splnenie procesných podmienok je potrebné, aby bol žalobca v
konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (advokátskou kanceláriou), hoci v prípade konaní vo
veciach správneho trestania sa v konaní pred prvostupňovým súdom nejedná o povinné zastúpenie, v
prípade konania o kasačnej sťažnosti už táto výnimka neplatí. Správny súd zároveň poučil žalobcu o

tom, že ak v stanovenej lehote nebude súdu predložené plnomocenstvo na zastupovanie v konaní, je
to dôvod na odmietnutie kasačnej sťažnosti kasačným súdom.

19. K tomuto uzneseniu sa vyjadril sťažovateľ, podľa ktorého pri podaní kasačnej sťažnosti v danej

veci ide o prípad podľa § 449 ods. 2 písm. b) SSP, a teda nemusí byť pred kasačným súdom povinne
zastúpený. V prejednávanej veci išlo o výkon disciplinárnej právomoci veliteľa (nadriadeného) podľa
osobitného predpisu a uloženie sankcie za konanie, ktoré má znaky priestupku, čím sú naplnené
podmienky konania o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP. Vyžadovaniezastúpenia advokátom v konaní o predmetnej kasačnej sťažnosti by bolo porušením procesného práva
sťažovateľa, čoho následkom by bolo odmietnutie spravodlivosti.

IV. Posúdenie kasačným súdom

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“)
konajúci ako súd kasačný zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou

osobou (§ 442 ods. 1 SSP), má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP) a smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná.

21. Podľa § 449 ods. 1 SSP musí byť sťažovateľ v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

22. Podľa § 459 písm. d) SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú,

ak nie sú splnené podmienky podľa § 449 SSP upravujúce okolnosti povinného zastúpenia kasačného
sťažovateľa advokátom.

23. V predmetnej veci kasačný súd skúmal otázku, či sa na daný prípad vzťahuje § 199 ods. 1 písm.

g) SSP, a teda či ide o preskúmavanie rozhodnutia súvisiaceho so sociálnou vecou profesionálneho
vojaka, kedy v konaní pred kasačným súdom existuje výnimka z povinnosti zastúpenia advokátom podľa
§ 449 ods. 2 písm. b) SSP.

24. Kasačný súd mal na základe spisu za preukázané, že správna žaloba smerovala proti rozhodnutiu

žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie prvostupňového
orgánu o uložení sankcie za priestupok. V danej veci je preto nespochybniteľné, že sa jedná o konanie
o správnej žalobe vo veci správneho trestania podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP. V konaní pred správnym
súdom sa na sťažovateľa síce vzťahovala výnimka z povinnosti právneho zastúpenia podľa § 49 ods. 2
písm. b) SSP, no táto výnimka sa už nevzťahuje na konanie o kasačnej sťažnosti, kedy zákon explicitne

stanovuje, že sťažovateľ musí byť zastúpený advokátom. Aj samotná kasačná sťažnosť a iné podania
sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Výnimku z povinnosti
právneho zastúpenia (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP), na ktorú sa sťažovateľ odvoláva, nie je možné v
jeho prípade aplikovať. V prejednávanej veci mal kasačný súd za preukázané, že správny súd konal
o správnej žalobe vo veciach správneho trestania a zo žiadnych písomností v spise nevyplýva, že by

sa na sťažovateľa vzťahovala akákoľvek výnimka z povinného zastúpenia advokátom. V tejto súvislosti
kasačný súd dodáva, že námietku týkajúcu sa druhu správnej žaloby sťažovateľ neuviedol v konaní pred
správnym súdom, ale až v kasačnej sťažnosti.

25. Sťažovateľ sa mylne domnieva, že v danom prípade ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych

veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP. Námietka sťažovateľa, podľa ktorej zákonodarca v § 199 ods.
1 písm. g) SSP vymedzil, že sociálnymi vecami na účely tohto zákona sú prípady, kedy rozhoduje
nadriadený podľa osobitného predpisu, neobstojí.

26. Najvyšší správny súd sa stotožňuje s právnym názorom, že Správny súdny poriadok neobsahuje
legálnu definíciu sociálnych vecí. Ust. § 199 ods. 1 SSP vymedzuje, čo sa rozumie sociálnymi vecami
prostredníctvom výpočtu orgánov verejnej správy, ktoré o sociálnych veciach rozhodujú. Ako sa uvádza
v dôvodovej správe, tento spôsob bol zvolený vzhľadom na pomerne často sa meniacu právnu úpravu
v sociálnych veciach. Zároveň sa však v dôvodovej správe uvádza cit: „Špeciálna úprava konania vo

veciach sociálnych bola predkladateľom zvolená vzhľadom na osobitnú problematiku sociálnych vecí,
najmä dávkových vecí dôchodkového poistenia a zabezpečenia, ako aj s prihliadnutím na zrušenie
tretej hlavy piatej časti OSP, aby bolo dôsledne garantované rešpektovanie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a tiež požiadavka rešpektovania zásad uplatňovaných pri realizácii sociálnych práv,

vyplývajúca z medzinárodných dohovorov. Konanie v sociálnych veciach sa týka sociálneho poistenia
vrátane sociálneho zabezpečenia ozbrojených zložiek, zdravotného poistenia, štátnych sociálnych
dávok a sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia a služieb zamestnanosti. Z
hľadiska vymedzenia okruhu právnych vzťahov, ktoré by podliehali prieskumu v správnom súdnictve vsociálnych veciach, treba za verejnoprávne sociálne poistenie (dôchodkové aj nemocenské) považovať
každý typ sociálneho poistenia, ktoré štát vyhlasuje za povinné, alebo v ktorom účasť na tomto poistení
nariaďuje, alebo u ktorého ručí za nároky a dávky z neho vyplývajúce.“

27. Rovnako sa aj odborná spisba zhoduje na tom, že na účel konania podľa tretej hlavy tretej časti
Správneho súdneho poriadku vymedziť sociálne veci jednak podľa ich povahy (obsahu) a jednak
podľa orgánov verejnej správy, ktoré o nich rozhodujú. Konanie o žalobe v sociálnych veciach sa
týka sociálneho poistenia vrátane sociálneho zabezpečenia ozbrojených zložiek, zdravotného poistenia,

štátnych sociálnych dávok a sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia a
služieb zamestnanosti, pričom Ministerstvo obrany SR riadi a kontroluje sociálne zabezpečenie vojakov.
(BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár.
Bratislava: C. H. Beck, 2017, str. 1032-1035).
28. Podobne uvádzajú aj HANZELOVÁ, I.; RUMANA I.; ŠINGLIAROVÁ I.: Správny súdny poriadok.
Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016 cit.: „Za konanie v sociálnych veciach považujeme

teda nielen preskúmavanie rozhodnutí Sociálnej poisťovne v dávkových a nedávkových veciach
sociálneho poistenia, ale aj preskúmavanie rozhodnutí orgánov, ktoré rozhodujú vo veciach
sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zložiek, dôchodkových nárokov vyplývajúcich zo
štátnoslužobných vzťahov, osobitných vzťahov sudcov a prokurátorov, ale aj z nárokov zo zdravotného
poistenia a zdravotnej starostlivosti, štátnych sociálnych dávok a dávok sociálnej pomoci a služieb

zamestnanosti, bez ohľadu na to, či o nich rozhodujú ústredné orgány štátnej správy, územné orgány
štátnej správy či orgány územnej samosprávy.“

29. Možno uzavrieť, že špeciálna úprava konania vo veciach sociálnych bola zákonodarcom zvolená
vzhľadom na osobitnú problematiku sociálnych vecí, najmä dávkových vecí dôchodkového poistenia

a zabezpečenia, v ktorých je potrebné chrániť aj oprávnené záujmy fyzických osôb ako tzv. slabšieho
účastníka konania. Vychádzajúc z tohto účelu treba na ust. 199 ods. 1 písm. g) SSP, ktorého sa dovoláva
sťažovateľ, nahliadať tak, že nie každé rozhodovanie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra
obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu je rozhodovaním
v sociálnych veciach, ale iba také, ktoré sa vecne týka sociálneho zabezpečenia vojakov. Z obsahu

posudzovanej veci je zrejmé, že prípad sťažovateľa sa netýka jeho sociálneho zabezpečenia, ale
potrestania.

30. V správnej žalobe sťažovateľ tvrdil, že napadnuté rozhodnutie malo pravdepodobne vplyv na

jeho odmeňovanie ešte pred jeho právoplatnosťou. Konanie o správnej žalobe vo veciach správneho
trestania však nie je možné automaticky spájať s konaním, ktoré sa týka služobného pomeru
profesionálneho vojaka. Ak má sťažovateľ za to, že bol ukrátený na svojich právach vyplývajúcich zo
služobného pomeru, môže sa nápravy domáhať na to určeným postupom.

31. Ako už bolo vyššie uvedené, kasačný súd mal prostredníctvom poučenia obsiahnutého v
napadnutom rozsudku a v uznesení Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. júla 2021 za preukázané, že
sťažovateľ bol riadne poučený o povinnom zastúpení advokátom, vrátane povinnosti spísania kasačnej
sťažnosti advokátom. Sťažovateľ nie je v kasačnom konaní zastúpený advokátom a ani na výzvu
Krajského súdu v Nitre nepredložil plnomocenstvo na zastupovanie, pričom sa na neho nevzťahuje

výnimka, ktorá by mu umožnila nesplnenie tejto povinnosti. Zároveň kasačná sťažnosť nebola spísaná
advokátom, čo má za následok odmietnutie kasačnej sťažnosti ako neprípustnej podľa § 459 písm. d)
SSP.

32. K rovnakému záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „ústavný súd“) v
uznesení z 13. apríla 2021 sp. zn. I. ÚS 152/2021 v bodoch 14 - 16 tento súd uviedol, že podľa § 450
SSP je krajský súd oprávnený sťažovateľa vyzvať na odstránenie vád, a to len v prípade kumulatívneho
splnenia podmienok, a to ak sťažovateľ nie je v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a o
povinnosti zastúpenia nebol riadne poučený. Krajský súd [...] využil postup podľa § 450 SSP, a to napriek

tomu, že [tu bolo poučenie o] povinnosti v zmysle § 449 SSP o povinnom zastúpení advokátom. Krajský
súd reagoval postupom [...] takým, ktorým nad rámec jeho zákonnej povinnosti v zmysle § 450 ods. 1
SSP uprednostnil materiálnu ochranu sťažovateľkiných práv v predmetnom konaní, uchrániac ju tak od
odmietnutia kasačnej sťažnosti ako neprípustnej v zmysle § 459 ods. d) SSP.33. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach, napríklad
uznesenie sp. zn. 6 Sžk 27/2017 zo 17. apríla 2019 a uznesenie sp. zn. 10 Asan 13/2017 z 9. augusta

2017, ktoré bolo podrobené aj kontrolou ústavnosti, pričom ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS
271/2018 z 12. júna 2018 ústavnú sťažnosť odmietol. Ústavný súd v bode 21 daného uznesenia
skonštatoval nasledovné: „Pretože v prípade sťažovateľa je zrejmé, že sťažovateľ napriek riadnemu
poučeniu nesplnil podmienku prípustnosti kasačnej sťažnosti podľa § 449 SSP, nemožno dospieť
k záveru o tom, že jej odmietnutie najvyšším súdom z tohto dôvodu by mohlo zakladať porušenie

sťažovateľom označených práv. Najvyšší súd v napadnutom uznesení ústavne akceptovateľným
spôsobom posúdil splnenie podmienok, za ktorých môže o kasačnej sťažnosti konať. Podľa názoru
ústavného súdu nemožno napadnuté uznesenie najvyššieho súdu považovať za neodôvodnené.
Ústavný súd nezistil ani žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup tohto súdu, t. j. taký,
ktorý by nemal oporu v zákone.“

34. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd postupom podľa § 459 písm. d) SSP kasačnú sťažnosť
ako neprípustnú odmietol.

35. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170
písm. a) SSP.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.