Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 1, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sžk/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200243
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200243.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci v právnej veci žalobcov: 1/ B.. G. Š.Á., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom F. H. Č.. XXX/XX, XXX XX Q. E., 2/ C. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. Č.. XXX/XX, XXX
XX Q. E., 3/ A.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. Č.. XXX/XX, XXX XX Q. E., 4/ G. T., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom R. A. Č.. XXXX/XX, XXX XX Q., 5/ C. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F.
H. Č.. XXX/XX, XXX XX Q. E., 6/ Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. H. Č.. XXX/XX, XXX XX Q.
E., všetci právne zast.: JUDr. Miroslava Štoffová, advokátka, so sídlom Stoličková č. 4, 974 01 Banská

Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom
Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Siesta, n.o., so
sídlom Novozámocká č. 1433/30, 960 01 Zvolen, IČO: 50 939 661, zast. právnym zástupcom: URBÁNI
& Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, 2. A. R., trvale
bytom F. H. Č.. XXX/XX, XXX XX Q. E., 3. G. R., trvale bytom F. H. Č.. XXX/XX, XXX XX Q. E., 4. C.
R., trvale bytom T. Č.. XXX/X, XXX XX Q. E., 5. B.. A. R., trvale bytom T. Č.. XXX/X, XXX XX Q. E.,
6. M. E., trvale bytom Ž. R. Č.. XXX, XXX XX Ž. R., 7. U. E., trvale bytom G. Č.. XXXX/XX, XXX XX

Q., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2018/010386/02-BX
z 7.3.2018 a č. OÚ-BB-OVBP2-2018/027691/02- BX z 18.9.2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného a
ďalšieho účastníka 1. Siesta, n.o., zast. právnym zástupcom: URBÁNI & Partners s. r. o. proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/64/2018-170 z 27.3.2019 v znení opravného uznesenia č.
k. 23S/64/2018-210 z 23.5.2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/64/2018-170 z 27.3.2019 v znení opravného uznesenia č. k. 23S/64/2018-210 z 23.5.2019 z r u
š u j e a vec krajskému súdu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a výsledok administratívneho konania

A. Územné konanie

1. Obec Q. E., ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaníastavebnomporiadku(stavebnýzákon),podľa§39a§39astavebnéhozákonaa§4vyhlášky
č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška

č. 453/2000 Z.z.“), územným rozhodnutím č. SÚ 4290/2017-Šu, 1308/2017 z 2.1.2018 rozhodla o
umiestnení stavby „Prestavba RD na Domov sociálnych služieb a špecializovaných služieb, Siesta n.o."
na pozemkoch KN-C parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX v k.
ú. Q. E. v prospech navrhovateľa Siesta, n.o. (v procesnom postavení ďalší účastník konania v 1. rade).Stavba bola umiestnená do uličnej zástavby rodinných domov na ulici F. H. v zastavanom území obce
Q. E.. Stavba má plniť účel domova sociálnych služieb a zároveň špecializovaného zariadenia pre 40
klientov a 10 zamestnancov.

2. V odvolaní proti územnému rozhodnutiu odvolatelia namietali, že okrem prílohy - overenej projektovej
dokumentácie pre investora (navrhovateľa umiestnenia stavby), prvostupňové rozhodnutie neobsahuje
žiadnu grafickú prílohu, teda nie sú dodržané formálne požiadavky pre územné rozhodnutie v
zmysle § 39a ods. 1, ods. 2 stavebného zákona. Do podmienok na umiestnenie stavby neboli

zahrnuté úplné podmienky pre výškové a polohové umiestnenie stavby. Absentuje vzťah navrhovateľa
k pozemkom, dokonca KNC parcela č. XXXX nie je evidovaná na LV, stále je zapísaná ako
parcela KNE č. XXXX/X vo vlastníctve obce Q. E.. Účastník konania G. R. má jediný prístup k
rodinnému domu cez pozemok KNC parc. č. XXXX/X, kde je plánovaná oddychovo - relaxačná zóna.
Preto je pravdepodobné, že by muselo byť zriadené vecné bremeno, čo by znamenalo oslabenie
plnohodnotného faktického užívania stavby navrhovateľom. Vzniká tým priestor pre budúce susedské

spory. Pokiaľ sa prvostupňový orgán nezaoberal vlastníckymi vzťahmi nehnuteľností, potom jeho
rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. V prvostupňovom
rozhodnutí nie sú uvedené stanoviská všetkých dotknutých orgánov, ktoré boli podané. Ďalej odvolatelia
namietali nedodržanie odstupov stavieb v zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických

požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len
„vyhláška č. 532/2002 Z.z.“). Prvostupňové rozhodnutie sa nijako nezaoberá odstupom umiesťovanej
stavby od susediacich nehnuteľností z južnej strany. Od rodinného domu účastníčky konania Ing.
Moniky Švecovej postaveného na pozemku KNC parc. č. XXXX je menšia vzdialenosť ako 7 metrov,
čo je v rozpore s ustanovením § 6 ods. 3 predmetnej vyhlášky. Na umiestňovanej stavbe zo strany

smerujúcej k nehnuteľnostiam patriacim tejto účastníčke konania majú byť okná kuchyne a spoločenskej
miestnosti, jedálne, čo indikuje možné výpary a hluk, ale aj nepohodu pre samotného navrhovateľa
umiestňovanej stavby v nedostatku svetla, vetrania, cirkulácie vzduchu. V prvostupňovom rozhodnutí
sa správny orgán týmto vôbec nezaoberal, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Odvolatelia
namietali nedodržanie povolenej výšky stavby, keď navrhované podkrovie nespĺňa technické parametre

podkrovia (STN 73 4301), v skutočnosti je tretím nadzemným podlažím, čo je v rozpore s územným
plánom obce - VZN č. 3/2010 o záväzných častiach územného plánu obce Q. E., kód 102, § 3 bod
4, v ktorom je stanovená maximálna podlažnosť „na dve podlažia s možnosťou využitia podkrovia“. V
prvostupňovom rozhodnutí v popise stavby je uvedené, že je umiesťovaná čiastočne trojpodlažná a
čiastočne dvojpodlažná bytová budova. Odvolatelia namietali nesplnenie osobitných požiadaviek pre

zariadenie sociálnych služieb, keďže umiestňovaná stavba má byť pri frekventovanej a rušnej ulici
II/591, čo je v rozpore s § 52 ods. 1 vyhlášky. Tvrdili rozpor návrhu umiestnenia stavby s územným
plánom, konkrétne s VZN č. 3/2010, bodom 1.15, v zmysle ktorého, ak územný plán počíta s možnosťou
výstavby na inom vhodnejšom mieste je navrhované umiestnenie neprípustné a nežiaduce o to viac,
ak sa v obci takéto zariadenie už nachádza. Tvrdili narušenú pohodu bývania s tým, že dochádza k

porušeniu ústavného práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života, pretože nie je dodržané
ustanovenie § 4 ods. 2 vyhlášky. Narúša sa aj urbanistický a architektonický charakter prostredia, keďže
neobývateľný dom sa zmení na objekt pre 40 klientov plus 10 osôb personálu, čím sa zvýši frekvencia
motorových vozidiel, sanitiek a podobne. Namietali nezohľadnenie nutnosti súhlasu orgánu ochrany
prírody a krajiny na výrub stromu v zmysle § 47 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej

len „zákon č. 543/2002“), keď na jeho mieste má byť oplotenie. Napokon vytýkali stavebnému úradu,
že sa nezaoberal výskytom podzemných vôd, v dôsledku ktorých stavba môže byť zdraviu škodlivá pre
neustále vlhnutie, plesnenie a podobne.

3. Žalovaný ako odvolací orgán napadnutím rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2018/010386/02-BX

z 7.3.2018 (ďalej aj „územné rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcov a zmenil prvostupňové
rozhodnutie tak, že do výrokovej časti doplnil bod č. 9 s obsahom: „Podľa § 39a ods. 2 písm. d)
stavebného zákona dodržať požiadavky uvedené v nasledovných záväzných stanoviskách dotknutých
orgánov:
- vo vyjadrení číslo 1 178/621/2017 zo dňa 20. 06. 2017 spoločnosti Stredoslovenská vodárenská

prevádzková spoločnosť, a. s. Banská Bystrica,
- vo vyjadrení číslo TD/KS/0714/2017/Ba zo dňa 05. 09.2017 spoločnosti Slovenský plynárenský
priemysel - distribúcia, a. s., Bratislava,- vo vyjadrení číslo 4300071758 zo dňa 25. 07. 2017 spoločnosti Stredoslovenská energetika -
Distribúcia, a. s., Žilina,
- vo vyjadrení číslo 661/718808 zo dňa 05.07.2017 spoločnosti Slovak Telekom, a. s. Bratislava",

- pričom vo zvyšnom rozsahu prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Žalovaný konštatoval, že podľa § 37 ods. 1 a 2 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného
rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Podkladom pre vydanie dotknutého územného rozhodnutia
bol Územný plán obce Q. E. schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 315/2010 z 26.4.2010,

ktoréhozáväznéčastibolivyhlásenéVZNobceč.3/2010z26.4.2010.Podľa§3,kód102bod2záväznej
časti ÚPN v území sa môžu obmedzene okrem rodinných domov umiestňovať aj sociálne zariadenia,
pričom porovnaním mapových podkladov žalovaný zistil, že umiestnením stavby prevažujúcou funkciou
v území ostáva zástavba rodinných domov.

5. Pri posudzovaní, či stavba neohrozí životné prostredie nad mieru prípustnú zákonom, žalovaný

vychádzal z obsahu záväzných stanovísk Okresného úradu vo Zvolene, odboru starostlivosti o životné
prostredie, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný zistil, že stavbou za dodržania
stanovených podmienok nedôjde k ohrozeniu jednotlivých zložiek životného prostredia pri nakladaní
s odpadmi, odpadovými vodami, emisiami, či zásahmi do prírody. Konštatoval dodržanie funkčného
záväzného regulatívu podľa § 3 bod 2 záväznej časti ÚPN, keďže stavba negatívne neovplyvní okolité

životné prostredie.

6. Podľa žalovaného bola zachovaná maximálna podlažnosť stavieb - dve podlažia plus využiteľné
podkrovie. Vychádzajúc z definície podlažia podľa normy STN 73 4301, bod 2.17 a definície podkrovia
bod 2.19 citovanej STN zohľadniac, že podľa bodu 4.17 citovanej STN sa do počtu podlaží nezapočítava

podkrovie, žalovaný uzavrel, že bol dodržaný objemový záväzný regulatív podlažnosti - dve podlažia
pluspodkrovie,keďžeumiestňovanástavbamádvepodlažiaapodkrovievuličnejčastiavdvorovejčasti
má jedno podlažie a podkrovie. Dodržaný bol aj maximálny koeficient zastavanosti pozemku stanovený
v § 3 záväznej časti ÚPN na 0,4, keď podiel zastavanej a celkovej plochy pozemkov stavby je 1090
m2 /2785 m2, t.j 0,39. Umiestnenie stavby nie je v rozpore ani so záväzným regulatívom uvedeným v §

1 bode 1.15 záväznej časti ÚPN. Vzhľadom na predpokladaný nárast obyvateľstva, Domov dôchodcov
s 20-timi lôžkami nepostačuje. Žalovaný uzavrel, že umiestnenie stavby nie je v rozpore s územným
plánom a stavebný úrad nepochybil, keď dospel k rovnakému záveru.

7. Podľa žalovaného je umiestnenie stavby v súlade s § 6 ods. 3, ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.

Najbližšia uličná časť stavby od susedného rodinného domu je vzdialená 5,645 m a ani v jednej
z protiľahlých stien nie sú okná obytných miestností. Umiestnenie stavby vyhovuje aj všeobecnej
technickej požiadavke podľa § 52 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Poukázal na to, že podľa tabuľky č. 1 v
prílohevyhláškyč.549/2007Z.z.oprípustnýchhodnotáchhluku,zdravotníckezariadeniaainéchránené
objekty používajú rovnakú ochranu pred hlukom, ako rodinné domy. Tiché prostredie sociálneho

zariadenia má zhodné hlukové parametre s prostredím rodinného domu. Nie je preto potrebné sociálne
zariadenia umiestňovať ešte do tichšieho prostredia mimo obytné územie s rodinnými domami. Hlukové
pomery sa v obci výrazne zlepšili po premiestnení dopravy do koridoru cestného obchvatu obce po
rýchlostnej ceste R2. Izby klientov sa nachádzajú v dvorovej časti vo vzdialenosti 25 m od cesty, pričom
protihlukovú zábranu budúcej stavbe poskytuje uličná hmota stavby bez obytných priestorov. Napokon

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Zvolene, ktorý je zo zákona garantom ochrany
zdravia pred hlukom, nerozporoval umiestnenie stavby vzhľadom na hlukové parametre vo vonkajšom
prostredí.

8. Žalovaný pri posudzovaní obsahu samotného územného rozhodnutia poukázal na zákonom

stanovené náležitosti v zmysle § 39a ods. 1 a 2 stavebného zákona, ďalej na § 4 ods. 1 a 2 vyhlášky
č. 453/2000 Z.z. Konštatoval, že územné rozhodnutie obsahuje všetky vyžadované náležitosti, pričom
pochybenie v absencii stanovenia požiadaviek na napojenie stavby na siete technického vybavenia
územiakonvalidovalvovýrokusvojhorozhodnutiadoplnenímboduč.9spodmienkaminazabezpečenie
ochrany záujmov správcov sietí verejného technického vybavenia územia.

9. Zároveň žalovaný konštatoval, že územné rozhodnutie zodpovedá aj všeobecným obsahovým
náležitostiam, ktoré upravuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v ustanovení
§ 47 ods. 1 až 5, s výnimkou toho, že stavebný úrad sa hromadne vysporiadal s námietkami účastníkovkonania, ktoré zamietol „en bloc“, s poukazom len na to, že umiestnenie stavby je v súlade s územným
plánom obce. Účastníci konania sa tak nedozvedeli odpovede na námietky, ktoré nesmerovali k
súladnosti stavby s územným plánom. Z dôvodu, aby odvolatelia našli dostatočné východiská pre

ďalšiu ochranu svojich subjektívnych práv, žalovaný, ako odvolací orgán, tento nedostatok odôvodnenia
územného rozhodnutia konvalidoval vlastným odôvodnením nevyhovenia námietkam.

10. K námietke narušenia súkromia, resp. súkromného a rodinného života územným rozhodnutím
poukázal žalovaný na právny názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení sp.zn.

II. ÚS 22/02, z ktorého vyplýva, že neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života nie
je rozhodnutie o umiestnení stavby, toto vytvára len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby,
ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o
umiestnení stavby (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžp/3/2011). Rušenie
súkromia výhľadmi zo stavby na susedné pozemky zodpovedá skôr kritériu pohody bývania. Pohoda
bývania sa vzťahuje na bývanie v obytných priestoroch stavby, a nie na pozemky. Preto, pokiaľ ide o

výhľady na pozemok, či rušenie ich užívania z budúcej prevádzky stavby, tak kritérium pohody bývania
sa na priľahlé pozemky nevzťahuje. Hluk z realizácie stavby nie je trvalým obmedzujúcim vplyvom,
pričom sa predpokladá strpenie krátkodobých vplyvov od realizácie stavby v rozvojovom území obce v
zákonom stanovených medziach. Vplyv zapusteného podlažia stavby na hladinu, či prúdenie spodnej
vody nepotvrdil Okresný úrad vo Zvolene, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom záväznom

stanovisku. Odvolatelia obsah tohto záväzného stanoviska nenamietali a na podporu svojho tvrdenia ani
nenavrhli ďalší dôkaz. Vplyv výrubu stromu z pozemku stavby na ochranu prírody a životné prostredie
nepotvrdila štátna ochrana prírody a krajiny, t.j. Okresný úrad vo Zvolene, odbor starostlivosti o životné
prostredie vo svojom záväznom stanovisku, pričom odvolatelia obsah tohto záväzného stanoviska
nenamietli a ani nenavrhli ďalší dôkaz. Vplyv budúcej stavby na ceny susedných nehnuteľností sa

nepreukázal. Vplyv nebezpečného odpadu, zdravotníckeho materiálu sa v konaní taktiež nepreukázal
a nepotvrdzuje ho ani orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, t.j. Okresný úrad vo Zvolene,
odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku. Odvolatelia obsah záväzného
stanoviska nenamietali a na podporu svojho tvrdenia nenavrhli dôkaz. Rovnako sa nepreukázal ani vplyv
stavby na budúce výpadky v odbere elektrickej energie. Nepotvrdil ho ani prevádzkovateľ distribučnej

sústavy, t.j. spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. vo svojom vyjadrení. Odvolatelia
obsah záväzného stanoviska nenamietali a na podporu svojho tvrdenia nenavrhli žiadny dôkaz.

11. Žalovaný nezistil ani vady v postupe stavebného úradu, ktorý predchádzal vydaniu územného
rozhodnutia,ktorýoznačilzazákonnýavymenovalpostupnevykonanéjednotlivéúkony.Knamietanému

vyznačeniu umiestnenia stavby v grafickej prílohe územného rozhodnutia, tak ako to ukladá § 39a ods.
1 stavebného zákona, uviedol, že vykonávacia vyhláška č. 453/2000 Z.z. v § 4 ods. 2 grafickú prílohu
označuje ako situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej
mapy. Situačný výkres tvorí súčasť projektovej dokumentácie, s ktorou je účastník konania oprávnený
oboznamovať sa. Vyhláška ukladá navrhovateľovi predložiť len dva kusy projektovej dokumentácie, a

nie v počte zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. Nie je možné nad zákonom prípustnú mieru
zaťažovať navrhovateľa povinnosťami, ktoré mu zákon neukladá. Overený situačný výkres sa spolu s
projektovou dokumentáciou prikladá iba k územnému rozhodnutiu navrhovateľa a druhý, pre potreby
ostatných účastníkov konania sa uchováva v príručnom archíve stavebného úradu.

12. Pokiaľ odvolatelia namietali nezohľadnenie vlastníctva k pozemkom zo strany tretích osôb, žalovaný
konštatoval, že sa nejedná o subjektívne práva odvolateľov, rovnako žalovaný konštatoval nedostatok
konkretizácie, akým spôsobom bolo namietaným nedostatkom spočívajúcim v nepredložení súhlasu
orgánu ochrany prírody s výrubom stromu zasiahnuté do subjektívnych práv odvolateľov. Jedná sa o
ochranu verejného záujmu, ktorá neprináleží odvolateľom.

13. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia tiež konštatoval, že pokiaľ odvolatelia poukazovali na negatívne
vplyvy stavby na budúcich klientov sociálneho zariadenia od hluku z okolitých pozemkov, od rodinného
života viditeľného zo zariadenia, od nezriadenia klimatizácie, toto podľa žalovaného nepatrí do sféry
obhajoby subjektívnych práv účastníkov konania. Rovnako aj namietaná nedostatočná profesionalita

navrhovateľa na prevádzkovanie zariadenia sociálnych služieb. Odvolatelia nie sú aktívne legitimovaní
na ochranu verejných záujmov a práv tretích osôb.

B. Stavebné konanie14. Stavebný úrad rozhodnutím č. SÚ 1633/2018-Šu z 20.6.2018 podľa § 66 stavebného zákona
vydal stavebné povolenie stavby „Prestavba RD na Domov sociálnych služieb a špecializovaných

služieb, Siesta, n.o., Q. E.“ na pozemkoch KNC parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX,
parc. č. XXXX, parc. č. XXXX v k. ú. Q. E. v prospech stavebníka - Siesta, n.o. Stavba obsahuje
prestavbu a dostavbu existujúceho rodinného domu s jeho hospodárskymi prístavbami na Ul. F.Q.
H. XXX/XX vo Q. E. na čiastočne trojpodlažnú a čiastočne dvojpodlažnú budovu domu seniorov s
kapacitou40ubytovanýchosôb,zastrešenúčiastočnesosedlovýmačiastočnespultovýmkrovompodľa

projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie vypracované B.. K.. C. E.. V stavebnom povolení
stavebný úrad určil záväzné podmienky pre uskutočnenie a užívanie stavby, ktorými zabezpečil plnenie
požiadaviek uplatnených dotknutými orgánmi v záväzných stanoviskách. Z odôvodnenia stavebného
povolenia vyplýva, že stavebný úrad posudzoval verejný záujem ochraňovaný stavebným zákonom
a jeho vykonávacími vyhláškami, ktorý overil na podklade projektovej dokumentácie. Konštatoval, že
stavba spĺňa zastavovacie podmienky určené územným rozhodnutím. Zamietol námietky účastníkov

konania, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené už v územnom konaní podľa § 61 ods. 1 stavebného
zákona a tiež tie, ktoré boli uplatnené po uplynutí lehoty podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona v zmysle
koncentračnej zásady. Námietke k nutnosti súhlasu k výrubu drevín a výskytu netopierov vyhovel v bode
č. 17 výrokovej časti na podklade požiadaviek vyplývajúcich zo záväzného stanoviska Okresného úradu
Zvolen, odboru starostlivosti o životné prostredie z 17.4.2018.

15. Žalobcovia proti stavebnému povoleniu podali odvolanie. V odvolaní namietali neuvedenie
požiadaviek Okresného úradu Zvolen, pozemkového a lesného odboru v záväznom stanovisku,
nevyhovenie žiadosti o predĺženie lehoty na podanie námietok, rozpor stavby s územným plánom
(konkrétne so záväzným regulatívom č. 1.15, z dôvodu nedodržania objemového regulatívu podlažnosti,

nedodržanie koeficientu zastavanosti), nesprávne zadaný názov stavby (nejde o prestavbu ale o
novostavbu po odstránení pôvodného rodinného domu), procesné pochybenia (nerozhodnutie o
občianskoprávnej námietke realizácie časti stavby na parcele KNC č. XXXX, stavebný úrad neprerušil
konanie z dôvodu podania správnej žaloby proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby).
Odvolatelia zopakovali námietky, ktoré stavebný úrad zamietol ako oneskorene podané. Konkrétne

namietali, že stavba je umiestnená bez zachovania udržiavacej šírky minimálne 0,5 m od susednej
parcely, nebol vypracovaný svetlo - technický posudok zatienenia susedného domu súp. č. 759, neboli
predložené vyjadrenia Technickej inšpekcie, a.s. k stavbe a k časti stavby - plynoinštalácii, nebolo
skúmané splnenie požiadavky Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene,
požiadavky na výrub drevín a ochranu živočíchov sú v bode č. 17 stavebného povolenia uvedené

neurčito,avtejtosúvislostimalobyťnariadenépojednávanieamiestnezisťovanie,napokon,žeskutkový
stav týkajúci sa existencie podzemných vôd bol nedostatočne zistený.

16. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. OÚ-BB-OVBP2-2018/027691/02-BX z 18.9.2018
(ďalej aj „stavebné povolenie“) zamietol odvolanie ako neopodstatnené a stavebné povolenie podľa § 59

ods. 2 správneho poriadku zmenil tak, že do výrokovej časti stavebného povolenia za bod č. 22 doplnil
ďalší bod č. 23 s obsahom dodržať požiadavky uvedené v záväzných stanoviskách dotknutých orgánov,
a to v stanovisku Okresného úradu Zvolen, odboru pozemkového a lesného z 16.4.2018, čo sa týka
zabezpečenia základnej starostlivosti o poľnohospodársku pôdu a stanoviska spoločnosti Technická
inšpekcia, a.s. z 5.4.2018 ohľadom plynoinštalácie. Ostatné časti stavebného povolenia potvrdil.

17. Žalovaný nevyhovel návrhu na prerušenie stavebného konania v súvislosti s podaním správnej
žaloby smerujúcej proti územnému rozhodnutiu, pretože správny súd nevyhovel návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Právoplatné územné rozhodnutie je zákonom predpísaný podklad
pre posúdenie stavby v stavebnom konaní. Pokiaľ by správny súd územné rozhodnutie zrušil, účinky

právoplatného stavebného povolenia bude možné zrušiť v konaní o obnove konania podľa § 62 ods.
1 písm. b) správneho poriadku alebo v konaní mimo odvolacie konanie podľa § 65, § 66 správneho
poriadku.

18. Žalovaný neprihliadol na námietky odvolateľa smerujúce k rozporu stavby s územným plánom s

poukazom na § 61 ods. 1 stavebného zákona, pretože sa jedná o námietky zhodného obsahu, aké boli
uplatnené v územnom konaní, pričom odvolací orgán už na ne dal odpoveď vo svojom rozhodnutí o
odvolaní proti územnému rozhodnutiu.19. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu nájomných zmlúv vyplýva, že tieto
stavebníka oprávňujú uskutočniť na namietaných pozemkoch stavbu, ak účelom nájmu je prestavba
objektu podľa projektovej dokumentácie a úprava pre účely relaxačno - oddychovej zóny. Pozemok KNC

parc.č. XXXX je podľa registra „E“ katastra nehnuteľností verejným pozemkom - je na ňom situovaná
verejná komunikácia a verejné podzemné vedenie inžinierskych sietí, na ktoré sa stavba pripája.
Vlastníkom pozemku je obec Q. E., ktorá je zároveň aj stavebným úradom, ktorá si v stavebnom konaní
presadzuje zákonom prípustnú ochranu záujmov aj na ochrane obecného majetku. Pokiaľ pre pripojenie
stavby v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti obec nevyžadovala nájomné zmluvy na verejnom

pozemku, tak je nelogickým, aby ich vyžadovala v pozícii obce ako stavebného úradu. Súhlas na výrub
stromu výšky 4 m s priemerom kmeňa 0,5 m nie je rozhodujúci pre stavebné povolenie. Podľa judikatúry
sú povolenia na výrub drevín rozhodujúce pred vydaním stavebného povolenia len v prípadoch, pokiaľ
by nepovolenie ich výrubu znemožnilo uskutočnenie stavby, k tejto situácii však nedochádza, pretože
strom má byť v mieste budúceho oplotenia pozemku. Navyše, orgánom príslušným na povolenie výrubu
stromu je opäť obec. Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom záväznom

stanovisku č. OÚ-ZV-OSZP-2018/006738 z 17.4.2018 požadoval kontaktovať Správu CHKO Poľana
v prípade, ak sa pri stavebných prácach preukáže výskyt chránených živočíchov. Nebol preto dôvod
na kontaktovanie pred vydaním stavebného povolenia. K vplyvu podzemného prúdu vody žalovaný
uviedol, že nepožadoval za potrebné zisťovať jeho účinky samostatným hydrogeologickým prieskumom.
Pokiaľ by sa jeho účinky prejavili po odkrytí základovej škáry, bude ich možné eliminovať vhodným

stavebno-technickým riešením. Zmeny stavby pripúšťa aj stavebný zákon v zmysle § 68. K námietke o
obave odvolateľky v 1. rade zo zničenia jej stavby pri búracích prácach žalovaný uviedol, že stavebný
úrad rozhodol správne, pokiaľ námietky zamietol, avšak svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil,
pričom žalovaný tento nedostatok stavebného povolenia konvalidoval svojim správnym uvážením, keď
poukázal na to, že hrozba z poškodenia stavby odvolateľky v 1. rade bude eliminovaná dôsledným

dodržiavaním postupov v obsahu projektovej dokumentácie „pri búracích prácach postupovať zvlášť
opatrne. Obklad čelnej fasády susednej nehnuteľnosti ponechať na pôvodnom mieste bez poškodenia“.
Z obsahu projektovej dokumentácie tiež vyplýva, že pôvodný rodinný dom bude rozoberaný postupne
ručne, vylučuje sa možnosť strojného búrania, či použitia trhavín.

20.Žalovanýposudzovalajoneskorenepodanénámietky,najmäzpohľadu,čibybolispôsobiléovplyvniť
stavebné povolenie, pokiaľ by na ne stavebný úrad prihliadol. Dospel k záveru, že uvedené námietky
neboli spôsobilé na dosiahnutie iného stavebného povolenia výhodnejšieho pre odvolateľov, pričom
uviedol aj konkrétnu argumentáciu (str. 9 rozhodnutia žalovaného).

21. Žalovaný k nesprávnemu názvu stavby uviedol, že druh stavby a jej stavebno-technické riešenie je
zrejmé z obsahu projektovej dokumentácie (§ 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z.). V § 6 vyhlášky č. 532/2002
Z.z. sú regulované odstupové vzdialenosti, ktorých súčasťou nie je „udržiavacia šírka“. Svetlo-technické
posúdenie nie je obligatórnou súčasťou projektovej dokumentácie. Stavebný úrad si ju ako dôkaz
vyžaduje iba v pochybnostiach. V danom prípade strešný hrebeň pôvodného rodinného domu je na

úrovni + 10,73 m a nový strešný hrebeň bude o jeden meter nižší na úrovni + 9,795 m. Vyhláška č.
532/2002 Z.z. v § 58 ods. 2 stanovuje, že z celkového vypočítaného počtu parkovacích státí sa vyčlenia
4% pre imobilných, minimálne však jedno miesto, čo zodpovedá výpočtu v projektovej dokumentácii.
Obsahadministratívnehospisutvoríprojekt„Protipožiarnabezpečnosťstavby“zmarca2018,ktorýoveril
a odsúhlasil dotknutý orgán - Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Zvolen.

22. Žalovaný chýbajúci obsah rozhodnutia - podmienky Okresného úradu Zvolen, pozemkového
a lesného odboru doplnil odvolacím rozhodnutím. Konštatoval, že sa nepreukázala existencia
občianskoprávnej námietky. V zmysle § 137 stavebného zákona stavebný úrad sprostredkuje pokus o
zmier medzi spornými stranami. Uloženie prípojok stavby do obecného pozemku však sporným nebolo
a spornou stranou nebol ani odvolateľ, pretože nie je vlastníkom tohto pozemku, a teda nemohol byť

aktívne legitimovaným zadávateľom občianskoprávnej námietky. Žalovaný uzavrel, že väčšina námietok
vrátane odvolacích dôvodov nesmerovala k ochrane subjektívnych práv odvolateľov, pričom stavebný
úrad má povinnosť prihliadať práve na ich ochranu (§ 3 ods. 1 správneho poriadku). Z namietaného
obsahu je nepreskúmateľné, ako namietaná nezákonnosť bola spôsobilá ovplyvniť subjektívne práva
odvolateľov, ktorí vystupovali v pozícii ochrancov práv tretích osôb (vlastníctvo pozemku KNC parc.č.

XXXX vo vlastníctve obce, svetlo-technické pomery k cudzej nehnuteľnosti, zavĺhanie ambulancií
budúcej stavby, udržiavacia vzdialenosť od cudzej nehnuteľnosti) alebo verejného záujmu (ochrana
netopierov, výrub stromu, bezpečnosť technických zariadení v budúcej stavbe).II. Konanie na krajskom súde

A. Správna žaloba proti územnému rozhodnutiu

23. V zákonom stanovenej lehote podali žalobcovia na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej
len „krajský súd“) správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-
OVBP2-2018/010386/02-BX z 7.3.2018. Žalobcovia v zmysle petitu podanej správnej žaloby žiadali, aby
správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového

orgánu verejnej správy č. SÚ 4290/2017-Šu, 1308/2017 z 2.1.2018 a aby vec vrátil prvostupňovému
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

24. Žalobcovia v podanej správnej žalobe namietali predovšetkým nasledovné:
- žalovaný vec nesprávne právne posúdil, ak potvrdil prvostupňové rozhodnutie napriek tomu, že je v
rozpore s územným plánom obce Q. E. - VZN č. 03/2010 o záväzných častiach územného plánu obce

Q. E.. Napriek tomu, že bod 1.15 ÚP stanovuje, že nové sociálne zariadenia a služby sa majú situovať
do navrhovaných plôch občianskej vybavenosti na rozvojovej lokalite „Zvolenská Slatina Východ“, sa
novo umiestňovaná stavba v tejto lokalite neumiestňuje, ale je umiestňovaná v lokalite označenej ako
„obytné územie, plocha rodinných domov vidieckeho typu“. Podľa žalobcov sa stavba mala posudzovať
podľa podmienok stanovených technickou časťou ÚP pre „obytné územie, plochy sociálnej infraštruktúry

(kód 104)“. Aj keď medzi obmedzeným funkčným využitím územia pre plochy označené kódom 102 sú
uvedené aj sociálne zariadenia, využitie výnimiek zo stanovených pravidiel by nemalo byť použité, ak
územný plán počíta s možnosťou výstavby sociálnych zariadení na inom vhodnejšom mieste. Využitie
inštitútu obmedzujúceho funkčné využitie územia pre umiestnenie kolosu stavby o dĺžke 70 m, šírke
9,2 m a výške 9,79 m s kapacitou viac ako 50 ľudí, do zástavby rodinných domov v centre obce, kde

koeficient zastavanosti plochy je na hranici maximálne prípustnej výšky, je pre rozpor s ÚP absolútne
neprípustné,
- žalovaný ide nad rámec dikcie zákonného ustanovenia, ak tvrdí, žegrafickú prílohu, ktorá je povinnou
súčasťou územného rozhodnutia v zmysle § 39a ods. 1 stavebného zákona, predstavuje situačný výkres
v zmysle § 4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a že je postačujúce, ak tento situačný výkres je pripojený

len k územnému rozhodnutiu navrhovateľa a druhý uložený v archíve stavebného úradu,
- nesúhlasili so záverom žalovaného, že pohoda bývania sa nevťahuje na pozemky, ktoré zjavne nie
sú obytnými priestormi. Výklad žalovaného zužujúci význam pohody bývania len na stavby, a nie
aj na pozemky, je nezákonne a nezmyselne reštriktívny. Pojem „pohoda bývania“ je širší, ako len
zabezpečenie dostatočných odstupových vzdialeností stavieb. Posudzovanie pohody bývania sa musí

skúmať vždy autonómne a je potrebné prihliadať aj na zásadu proporcionality medzi oprávnenými
záujmami stavebníka a vlastníkov susedných pozemkov,
- k posudzovaniu maximálnej podlažnosti žalobcovia uviedli, že STN 73 4301 upravuje aj prípustné
parametre podkrovia, ktoré však žalovaný úplne opomenul. Zaoberal sa len prvou časťou definície
podkrovia pred bodkočiarkou v zmysle bodu 2.19 citovanej STN. Druhá časť definície stanovuje

povolenú výšku zvislých stien nadväzujúcich na šikmú strechu, ktoré nesmú byť vyššie, ako polovica
výšky bežného nadzemného podlažia. V danom prípade výška zvislej steny údajného podkrovia je
vyššia, ako polovica výšky bežného nadzemného podlažia, ide teda o regulárne tretie podlažie stavby,
čo je už v rozpore s ÚP,
- žalovaný sa nezaoberal zistením vlastníckych vzťahov a faktickým rozmiestnením a využitím

pozemkov, na ktorých má stáť novo umiestňovaná stavba. Poukázali na to, že sa jedná o druhý návrh
navrhovateľa, pričom pôvodný návrh na umiestnenie stavby z 12.7.2017 bol rozhodnutím stavebného
úradu z 5.10.2017 zamietnutý z dôvodu nedodržania požiadavky koeficientu zastavanosti pozemkov
vyplývajúceho z ustanovenia § 3 bod 4 ÚP, ktorý vychádzal nad hodnotu 0,72. Následne si navrhovateľ
prenajal pozemok KNC parc. č. XXXX/X o výmere 1033 m2 a tým došlo k navýšeniu výmery pozemkov

za účelom údajného „zníženia“ koeficientu zastavanosti. Takéto konanie žalobcovia označili za rozporné
s dobrými mravmi, pretože sa obchádzajú normy stanovené územným plánom a nájomná zmluva
z 25.10.2017 je s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou.
Navyše, z textu nájomnej zmluvy vyplýva, že účelom nájmu je získanie právoplatného stavebného
povolenia. Rovnaké znenie má aj nájomná zmluva na prenájom nehnuteľností uzavretá dňa 23.6.2017,

na základe ktorej si navrhovateľ prenajal pozemky KNC parc. č. XXXX parc. č. XXXX a parc. č. XXXX
od A. R.. Žalobcovia vytýkali žalovanému, že síce vypočítal koeficient zastavanosti pozemkov, avšak
nijako nezohľadnil špecifiká umiestnenia stavby a otázku reálnej využiteľnosti pozemkov. Pri detailnomvyhodnotení možného využitia pozemkov je v skutočnosti koeficient zastavanosti podstatne vyšší, ako
je uvedené v rozhodnutí,
- žalovaný, ale ani stavebný úrad nijako nepremietol vzťah navrhovateľa k pozemkom, na ktorých

sa výstavba plánuje. Ani jeden z pozemkov nie je vo vlastníctve navrhovateľa, v dôsledku čoho
vzniká priestor pre možné budúce susedské spory, prípadne realizáciu stavby v rozpore so všeobecne
záväznými predpismi. Namietali, že v územnom rozhodnutí je uvedená aj parcela registra KNC č. XXXX,
ako pozemok, na ktorom má stáť stavba, hoci tento pozemok nie je evidovaný na LV. Na LV je totiž
zapísaný pozemok KNE parc. č. XXXX/XX, ktorý je vo vlastníctve obce Q. E., nakoľko cezeň vedie

miestna cestná komunikácia,
- došlo k porušeniu ustanovenia § 52 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., v zmysle ktorej majú byť
zdravotnícke zariadenia a zariadenia sociálnych služieb umiestňované v tichom prostredí v dostatočnom
odstupe od cesty a od zdroja hluku. Napriek tomu je stavba umiestňovaná pri frekventovanej a rušnej
ulici, neďaleko námestia vo Q. E., čo je centrum a najrušnejšia časť obce. Nesúhlasili so záverom
žalovaného, že pre dosiahnutie tichého prostredia nie je potrebné sociálne zariadenia umiestňovať ešte

do tichšieho prostredia mimo obytné územie s rodinnými domami. Žalovaný v rozhodnutí nedal odpoveď
na otázku, či táto lokalita v skutočnosti spĺňa požiadavky na povolenú hlučnosť stanovenú vyhláškou.
Pokiaľ sú v lokalite umiestnené rodinné domy, nemožno z toho automaticky vyvodiť, že tam môžu byť
umiestnené aj sociálne zariadenie, ktoré má rovnaké hlukové preddikcie. Závery žalovaného o eliminácii
hluku po vystavaní obchvatu obce po rýchlostnej ceste R2 a eliminácii hluku protihlukovou zábranou

budúcej stavby nie sú podložené žiadnym relevantným meraním. Žalobcovia vytýkali žalovanému, že
sa nezaoberal námietkou žalobcov o existencii podzemných vôd.

25. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu, ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle § 190
Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodnení žalobou

napadnutého rozhodnutia a uviedol nasledovné:
- k absencii grafickej prílohy ku každej kópii územného rozhodnutia, žalovaný poukázal na to, že pokiaľ
byzákonodarcamalnamysli,abybolsituačnývýkresdoručovanýkaždémuúčastníkovikonania,muselo
by to byť vo vyhláške č. 453/2000 Z.z. aj výslovne uvedené, obdobne, ako napr. v ustanovení § 56
ods. 3 SSP. Situačný výkres ako príloha návrhu, na základe ktorého sa vydáva územné rozhodnutie, sa

automaticky stáva súčasťou tohto rozhodnutia a navrhovateľ prikladá len dva situačné výkresy,
- k nesprávnemu právnemu posúdeniu všeobecnej technickej požiadavky na „pohodu bývania“ žalovaný
uviedol, že z právnej úpravy nevyplýva, že podmienkou zabezpečenia pohody bývania je zamedzenie
výhľadov na susedný pozemok. Podľa terminológie stavebného zákona v § 43b sa pohoda bývania
vzťahuje na bývanie, ktorému slúžia len bytové budovy, na tento účel neslúžia pozemky,

- k podlažnosti žalovaný uviedol, že posúdenie výšky zvislých stien nevykonali žalobcovia správne, ak
za ňu považovali výšku zvislej steny vo vikieri. Správne podľa projektovej dokumentácie zvislé obvodové
steny nadväzujú na šikmú strešnú konštrukciu v úrovni parapetnej dosky okna vo vikieri, ktorá je vo
výške 0,85 m od podlahy, z čoho vyplýva, že zvislé steny podkrovia v mieste, kde nadväzujú na šikminy
podkrovia sú vysoké 0,85 m, a nie 2,715 m, ako uvádzajú žalobcovia,

- k nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu nedostatočného zistenia vlastníckych vzťahov k
pozemkom, ako aj k umelému zníženiu koeficienta zastavanosti, žalovaný uviedol, že v územnom
konaní sa vlastnícke vzťahy overujú postupom podľa § 38 stavebného zákona, podľa ktorého bez
súhlasu vlastníka územné rozhodnutie nemožno vydať. Overuje sa, či navrhovateľ má vlastnícke
alebo iné práva k pozemkom trvale dotknutých budúcou stavbou a pokiaľ ich nemá, či vlastník

pozemkov s umiestnením stavby súhlasí. Z listov vlastníctva a pripojených nájomných zmlúv bol
správne ustálený okruh vlastníkov susedných nehnuteľností, ktorí boli prizvaní za účastníkov územného
konania. Nesúhlasil s konštatovaním, že by stavebný úrad a žalovaný neoverovali vlastnícke vzťahy.
Podľa žalovaného žalobcovia overovanie vlastníckych vzťahov neoprávnene spájajú s overovaním
reálnosti použitia celých výmer pozemkov pre účely stavby. Stavebný úrad v neprospech navrhovateľa

nevyhľadávazisteniabudúcehoskutkovéhostavu,ktorýbynastal,akbydošlokzmenetohtoskutkového
stavu. Stavebný úrad postupom podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona v územnom rozhodnutí určil
pozemok KNC parc. č. XXXX/X za stavebný a povolil na ňom umiestnenie parkovej úpravy relaxačno-
oddychovej zóny. K nezisteniu vlastníctva k pozemku KNC parc. č. XXXX, ktorého vlastníkom v ako
pozemku KNE je obec, žalovaný uviedol, že pozemok je pod verejnou komunikáciou, v ktorej sú verejné

rozvody vody, kanalizácie, plynu a elektriny a budúca stavba bude na tieto rozvody napojená. Obec bola
zastúpená v územnom konaní a nevyjadrila nesúhlas s týmto riešením, čím bol dodržaný postup podľa
§ 38 stavebného zákona.- nie je obchádzaním predpisov, keď navrhovateľ po prvom neúspešnom územnom konaní, z dôvodu
nedodržaného koeficientu zastavanosti pozemkov, pristúpil k odstráneniu nedostatku návrhu, ak k
pôvodným pozemkom stavby bol pričlenený aj pozemok KNC parc. č. XXXX/X na účely parkovej úpravy

relaxačno-oddychovej zóny. Stavebný úrad tu opäť nevyhľadáva v neprospech navrhovateľa, či sa
nejedná len o špekuláciu a obchádzanie predpisov. Posudzuje vecnú stránku veci, teda či stavba spĺňa
zákonné predpoklady na povolenie umiestnenia stavby,
- žalobcovia netvrdia správne, že overenie hlukových predispozícií vonkajšieho prostredia nie je ničím
podložené, pretože garantom ochrany verejného zdravia aj pred účinkami hluku je Regionálny úrad

verejného zdravotníctva, so sídlom vo Zvolene, ktorý vydal záväzné stanovisko č. 2017/1459-961-Mi
z 12.9.2017, z ktorého vyplýva, že umiestnenie stavby vyhovuje aj osobitným verejným záujmom na
úseku ochrany verejného zdravia.
- k žalobnej námietke ohľadom spodných vôd žalovaný konštatoval, že garantom ochrany vodných
pomerov povrchových a podzemných vôd je v území stavby Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti
o životné prostredie, ktorý vydal záväzné stanovisko č. OU-ZV-OSZP-2017/009667/JOM z 6.7.2017, z

ktorého obsahu vyplýva, že umiestnením stavby bude zachovaný osobitný verejný záujem na úseku
ochrany vodných pomerov.

26. Žalobcovia v replike uviedli, že ustanovenie § 39a ods. 1 stavebného zákona predpokladá, že
umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Argument žalovaného, že vo

vyhláške č. 453/2000 Z.z. nie je uvedená povinnosť navrhovateľa predložiť potrebný počet situačných
výkresov pre všetkých účastníkov konania neobstojí. Územné rozhodnutie vydáva stavebný úrad, a
preto stavebný úrad je povinný priložiť k územnému rozhodnutiu grafickú prílohu, keď to stavebný
zákon ako všeobecne záväzný právny predpis vyššej právnej sily ako vyhláška ustanovuje. Ak stavebný
zákon neustanovuje pre grafickú prílohu žiadne bližšie obsahové kritériá, mohol stavebný úrad využiť

pre vytvorenie grafickej prílohy aj situačný výkres predložený navrhovateľom, čo však neurobil. Pokiaľ
žalovaný konštatoval, že zvislé steny podkrovia v mieste, kde nadväzujú na šikminy sú vysoké 0,85
m, pre takýto záver nemal žiadny relevantný podklad, keďže potrebný rezopohľad nie je v projektovej
dokumentácii zobrazený. Z podkladov, ktoré sú dostupné v spise vyplývajú len údaje o výške, ktoré
uviedli žalobcovia v žalobe. Z dostupných podkladov nie je známy údaj, aká je výška zvislej steny, na

ktorej majú byť podľa žalovaného okná s vykiermi. Namietali, že žalovaný sa nedostatočne vyporiadal
ohľadom žalobcami vyjadrenými pochybnosťami ohľadom vlastníckych a užívacích práv k pozemkom,
a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Ohľadom prekročenia koeficientu zastavanosti poukázali
na to, že žalovaný bol v prípade namietaných skutočností povinný vykonať všetko pre to, aby spoľahlivo
zistil skutkový stav. Žalobcovia nie sú povinní štátnym orgánom navrhovať postup, ktorý sú tieto orgány

povinné vykonať, aby postupovali v súlade so zákonom. K namietanému nedostatočne zistenému
skutkovému stavu vo veci hlukových pomerov vo vonkajšom prostredí a vo veci ovplyvňovania hladiny a
prúdenia spodných vôd do budúceho podzemného podlažia stavby žalobcovia uviedli, že žalovaný bol
povinný vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 5 správneho
poriadku. V prípade pochybností mal bez ohľadu na to, či žalobcovia navrhli nejaký dôkaz alebo nie,

konať v rámci svojej právomoci, mohol si vyžiadať doplňujúce stanoviská.

27. Žalovaný v duplike uviedol, že sporným je vyznačovanie umiestnenia stavby v grafickej prílohe
územného rozhodnutia, pričom táto právna formulácia bola do stavebného zákona zapracovaná na
základe novely č. 237/2000 Z.z. účinnej od 1.8.2000. Z obsahu právnej normy nie je zrejmé, kto vyznačí

umiestnenie stavby a kto spracuje grafickú prílohu, ktoré údaje umiestnenia stavby má grafická príloha
obsahovať. Neurčitosť právnej normy neodstránila ani vykonávacia vyhláška č. 453/2000 Z.z., ktorá s
účinnosťou od 1.1.2001 zaviedla nový pojem „situačný výkres“ a „mapový podklad“ v § 3 písm. a). Ďalej
konštatoval, že najvyššie podlažie stavby je podkrovím, a nie tretím poschodím, ako sa domnievajú
žalobcovia. Z projektovej dokumentácie je preukázateľné, že rozhodujúci priesečník obvodového muriva

so šikmou rovinou zastrešenia podkrovia je v úrovni parapetnej dosky okenných otvorov podkrovia, čo
je rozhodujúca výška pre definíciu podkrovia. Z projektovej dokumentácie je čitateľné, že rozhodujúci
priesečník je zároveň nižšie, ako polovica výšky podlažia, preto aj spochybňovanie normatívnej výšky
parapetu 0,85 m neodôvodňuje zmenu právneho názoru žalovaného. Nie je potrebné spracovávať
ďalší rez, ktorého absenciu žalobcovia spochybňujú. V súvislosti s koeficientom zastavanosti žalovaný

konštatoval,žežalobcoviapresvojetvrdenie,žebolopotrebnéodcelkovejplochystavebnýchpozemkov
odpočítať plochy nevyužiteľné, nenašli ani oporu v právnom predpise. Žalobný dôvod preto žalovaný
pokladá za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov na strane žalobcov. Napokon konštatoval, že
žalobcovia v replike naďalej zotrvávajú v pozícii „ochrancu“ vlastníckych a užívacích práv inéhoúčastníka konania. Žalobcovia neuviedli, ako sú namietanou skutočnosťou dotknuté ich práva a akú
ochranu si k nim žiadajú. Žalobcovia pri tomto žalobnom dôvode nemajú aktívnu legitimáciu podľa § 2
ods. 2 a § 178 ods. 1 SSP. Žalobcovia neuviedli, ako boli ukrátení na svojich vlastníckych subjektívnych

právach.

B. Správna žaloba proti stavebnému povoleniu

28. V zákonom stanovenej lehote podali žalobcovia na krajský súd správnu žalobu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-BB-OVBP2-2018/027691/02-BX z 18.9.2018, ktorým
žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní o odvolaní žalobcov proti stavebnému povoleniu. V zmysle
petitu žaloby žiadali, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, ktorým bolo vydané stavebné povolenie a aby vec vrátil
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

29. Žalobcovia namietali predovšetkým nasledovné:
- žalovaný sa nijako nezaoberal ich námietkou, že pôvodná stavba - rodinný dom, na ktorej má byť
povoľovaná stavba postavená, má byť podľa projektu asanovaná a potom komplexne prestavaná.
Žalobcovia tvrdili, že nejde o prestavbu rodinného domu, ale ide o celkom nový objekt - novostavbu.
Preto bolo nevyhnutné požiadať o povolenie na odstránenie stavby. V stavebnom povolení mali byť

určené podmienky pre búranie a demoláciu pôvodnej stavby, čo však stavebný úrad neurobil. Žalovaný
sa venoval len nesprávnemu názvu stavby,
- žalovaný a ani prvostupňový stavebný úrad na ich žiadosť nepredĺžil lehotu na podanie námietok v
stavebnom konaní. Vzhľadom na potrebu komplexného a odborného posúdenia z objektívnych dôvodov
nebolo možné dodržať lehotu 7 dní,

- žalovaný sa ich námietkami uplatnenými po lehote zaoberal len s takým záverom, že neboli schopné
ovplyvniť stavebné povolenie. Zamietnutie námietok žalovaný odôvodnil len veľmi stručne a všeobecne.
Takéto posúdenie námietok je absolútne arbitrárnym nezákonným rozhodnutím, ktoré je v tejto časti
nepreskúmateľné a nepresvedčivé,
- žalovaný, ani prvostupňový orgán nerozhodol o občianskoprávnej námietke žalobcov, týkajúcej sa

nájomných zmlúv na pozemky, na ktorých má stáť stavba a ich možnej absolútnej neplatnosti z
dôvodu ich účelového uzavretia len na získanie stavebného povolenia, lebo obchádzajú zákon (§
39 Občianskeho zákonníka). Ide o nájomnú zmluvu uzavretú dňa 25.10.2017, ktorou bola prenajatá
nehnuteľnosť - parcela KNC č. XXXX/X a nájomnú zmluvu uzavretú dňa 23.6.2017, ktorou boli prenajaté
nehnuteľnosti - parcely KNC č. XXXX, XXXX K. XXXX. Nájomné zmluvy neriešia situáciu, čo bude so

stavbou po skončení platnosti zmluvy, v dôsledku čoho vzniká priestor pre budúce susedské spory,
prípadne realizáciu stavby v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (stane sa čiernou
stavbou, ktorú bude potrebné odstrániť),
- spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal s námietkou k potrebe predloženia svetlo-technického posudku,
označili žalobcovia ako zjednodušený a laxný, keď tento len porovnal výšku pôvodného rodinného

domu s výškou povoľovanej stavby. Žalovaný je povinný posudzovať povolenie predmetnej celkom novej
stavby podľa aktuálnych právnych predpisov a noriem, čo však nevykonal. Predpoklad žalovaného,
že existencia nejakej stavby znamená bez ďalšieho legálnosť výstavby novej stavby na jej mieste,
je nesprávny. Žalobcovia namietali spôsob, akým sa žalovaný vyporiadal s námietkou o chýbajúcom
vyjadrení Technickej inšpekcie, a. s. k projektovej dokumentácii stavby, ak žalovaný konštatoval, že pred

užívaním budú zabudované technické zariadenia s nižšou mierou ohrozenia - zdvíhacie zariadenie a
elektroinštalácia, predmetom odborných skúšok a revízií, keď bez pozitívnych zistení nebudú môcť byť
uvedené do užívania, teda namietaná vada v dokladovej časti je revidovateľná a nevyžaduje si samotné
opakovanie stavebného konania. Žalobcovia poukázali na § 18 ods. 5 zákona č. 124/2006 Z.z., v zmysle
ktorého stavebník je povinný na účely stavebného konania predložiť oprávnenej právnickej osobe na

posúdenie projektovú dokumentáciu stavby s technickým zariadením a jej zmeny podľa § 14 ods. 1
písm. d), ktorá je vyhotovená v súlade s § 4 ods. 1. Uvedené ustanovenie jednoznačne a jasne stanovuje
povinnosť stavebníka doložiť vyjadrenie Technickej inšpekcie, a. s. k projektovej dokumentácii stavby
ako celku už v stavebnom konaní, ktoré nie je možné nahradiť potvrdením o odbornej skúške, či revízii,
nakoľko ide o dokumenty rôznej povahy. Žalovaný mal preto stavebné povolenie, ktoré bolo vydané

bez takéhoto podkladu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, a nie konvalidovať nedostatočné stavebné
povolenie,
- ak stavebný úrad alebo žalovaný vedel, že je potrebný výrub stromu, bol povinný do stavebného
povolenia stanoviť také jednoznačné podmienky, ktoré by boli spôsobilé chrániť prírodu a životnéprostredie. Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn.
5Sžp/10/2009 z 12.1.2010) sa vyžaduje povolenie na výrub drevín už v územnom konaní, nehovoriac o
potrebe v nasledujúcom stavebnom konaní. Ak v stavebnom konaní nebol doložený súhlas príslušného

orgánu ochrany prírody, ide o pochybenie, pre ktoré je možné rozhodnutie žalovaného zrušiť. Uvedené
platí podľa žalobcov aj pre výskyt chráneného vtáctva (netopierov). Stanovenie podmienky „v prípade
výskytu chránených druhov živočíchov“ je rovnako nedostatočné pre efektívnu ochranu prírody a krajiny,
pričom zjavne nevychádza zo spoľahlivo a presvedčivo zisteného skutkového stavu,
- pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a stavebného povolenia postačovať už len samotná skutočnosť,

že povoľovaný kolos stavby v prevedení podľa priloženej projektovej dokumentácie sa má vystavať v
zástavbe rodinných domov, vo výške a vzdialenostiach, ktoré sú v zjavnom a preukázateľnom rozpore
s Územným plánom obce Q. E.,
- v prípade, ak by došlo na základe podanej správnej žaloby k zrušeniu územného rozhodnutia v
spojení s rozhodnutím žalovaného, ktorým došlo k potvrdeniu územného rozhodnutia, došlo by k strate
zákonného predpokladu pre vydanie touto žalobou napadnutého stavebného povolenia. V prípade

zrušenia územného rozhodnutia bude stavebné povolenie vydané v rozpore so zákonom, keď v zmysle
§ 62 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad v stavebnom konaní preskúma najmä, či dokumentácia
spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia.
Preto bude musieť byť tiež zrušené stavebné povolenie.

30. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. Žalovaný
vo vyjadrení k žalobe uvádzal najmä tieto skutočnosti:
- podľa koncentračnej zásady, či už vo forme odvolacích dôvodov alebo žalobných dôvodov, sa
na oneskorené námietky neprihliada - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo
348/2009 z 25.11.2010,

- búracie práce sú súčasťou realizácie stavby, čo potvrdzuje aj obsah projektovej dokumentácie stavby.
V príslušnej „Sprievodnej správe“ sa uvádza, že pôvodná stavba bude zbúraná a opisuje sa aj postup
búrania postupným rozoberaním stavby. Preto, ak vo výrokovej časti stavebného povolenia je uvedené,
že „stavba bude uskutočnená podľa projektovej dokumentácie overenej s stavebnom konaní“ súčasťou
ktorej je aj postup pri búracích prácach, stavebný úrad búracie práce povolil (bod č. 1 výrokovej časti).

Na povolenie búracích prác, potrebných pre uskutočnenie stavby, sa nevedie samostatné konanie o
povolení odstránenia stavby postupom podľa § 88 ods. 3 stavebného zákona. Žalovaný síce neposkytol
odpoveď na právny argument búracieho povolenia, lebo tento nemal podstatný význam pre rozhodnutie,
avšak odpoveď bola dostupná z citovaného zákona a odpovedať na námietku nepredpisoval zákon z
dôvodov účinkov koncentrácie z prvostupňového konania. Tiež nie je zrejmé, akú ujmu na subjektívnych

právach žalobcom spôsobila táto namietaná skutočnosť. Tento žalobný bod navrhol zamietnuť ako
neprípustný pre súdny prieskum z dôvodu účinkov koncentrácie z administratívneho konania,
- predĺženie lehoty nie je právne nárokovateľné. Žalovaný považuje lehotu 7 dní za primeranú pre
posúdenie obsahu projektovej dokumentácie po technickej stránke. Poukázal na zásadu vigilantibus
iura scripta sunt, t.j. „práva patria len bdelým“, t. j. pozorným, ostražitým, opatrným, či starostlivým. Pri

predlžovaní lehôt stavebný úrad musí prihliadať aj na dodržanie lehoty pre vydanie rozhodnutia. Navyše
účastníci konania poznali rozsah stavby už z predošlého územného konania,
- odmietol arbitrárnosť pri vysporiadavaní sa s oneskorenými námietkami žalobcov a uviedol, že
arbitrárnosť by nastala keby sa žalovaný nezaoberal so žiadnym argumentom žalobcov a rozhodol by
iba na základe svojich argumentov,

- k namietaným nedostatkom nájomných zmlúv žalovaný konštatoval, že nájomné zmluvy riešia vzťahy
v čase povoľovania a realizácie stavby, ktorých poznanie bolo rozhodujúce pre vydanie stavebného
povolenia a splnenie zákonného predpokladu podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona. Navyše v bode VII.
nájomné zmluvy riešia vzťahy aj po zrealizovaní stavby,
- nevykonanie svetlo-technického posúdenia namietali žalobcovia v oneskorenej námietke. Okrem

neprípustnosti námietky, pre koncentračné účinky odvolacieho konania, prieskum námietky nepripúšťa
ani § 61 ods. 1 stavebného zákona. Svetlo-technické pomery stavieb totižto ovplyvňujú vzájomné
odstupy stavieb a výškové parametre stavieb a o nich bolo už právoplatne rozhodnuté v územnom
konaní. Navyše, svetlo-technické pomery susedného rodinného domu nebudú zhoršené z dôvodu, že
budúca stavba bude nižšia o jeden meter. Stavebný úrad aj žalovaný preto nemal pochybnosti v otázke

svetlo-technických pomerov susediacich stavieb. Vykonanie dôkazu svetlo-technického posudku je v
dispozičnej právomoci stavebného úradu. Žalobcovia sa legitimovali za ochrancu subjektívnych práv
inéhoúčastníkakonania-A.R.R.,ktorýdobromyseľneprenajalajpôvodnýrodinnýdomnaposudzovanú
a povoľovanú prestavbu,- žalobcovia sa legitimovali za ochrancu verejných záujmov na úseku bezpečnosti pri práci a ochrany
zdravia, ktorá prináleží právnickej osobe zadefinovanej v § 14 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o

BOZP“). Nepredloženie odborného stanoviska Technickej inšpekcie, a.s. bolo namietané oneskorene.
Navyše, v kolaudačnom konaní nie je možné uviesť do užívania stavbu, ktorej technické zariadenia
nevyhovujú požiadavkám zákona o BOZP, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 81b stavebného zákona,
- ak by povolenie na výrub stromov malo byť predložené už v územnom konaní, v zmysle argumentácie
opretej o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžp/10/2009 z 12.1.2010, potom

by námietka podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona nemohla byť predmetom stavebného konania, lebo
mala byť uplatnená v územnom konaní. Zákon č. 543/2002 Z.z. priamo neupravuje, v ktorom konaní
stavebného úradu má byť povolenie na výrub stromov predložené,
- informáciu o tom, že stavba si vyžiada výrub stromu uvádzajú len žalobcovia vo svojej námietke.
Ponechanie stromu, o ktorom žalobcovia tvrdia, že bude v mieste betónového múrika oplotenia,
neznemožní výstavbu oplotenia a už vôbec nie výstavbu hlavnej stavby. Stavebný úrad zapracoval v

bode č. 17 stavebného povolenia záväzné stanovisko Okresného úradu Zvolen, odbor starostlivosti
o životné prostredie, ktorý stanovil podmienku, že pokiaľ bude nutný výrub drevín, tak je potrebné
zabezpečiť si k tomu súhlas. Príslušný orgán ochrany prírody, teda pokladal verejný záujem na ochrane
prírody za zachovaný za dodržania takéhoto postupu. Podľa žalovaného, ak samotný orgán ochrany
prírody nevyžadoval predloženie súhlasu na výrub stromu v územnom, ani v stavebnom konaní, keď

prípadné ponechanie stromu neznemožňuje realizáciu stavby, tak opakovanie konania za účelom
zabezpečenia povolenia na výrub stromu sa javí neproporčné k cieľu - zabezpečeniu verejného záujmu
na úseku ochrany prírody. Súhlas bude možné dosiahnuť v čase realizácie stavby a požiadať oň pred
samotným výrubom stromu. V súvislosti s ochranou netopierov žalovaný uviedol, že orgán štátnej
ochrany prírody a krajiny v záväznom stanovisku uložil kontaktovať orgán, Správu CHKO Poľana až pri

reálnom výskyte netopiera pri realizácii stavby.

31. Žalobcovia v replike uviedli, že tento prípad je absolútnym zlyhaním stavebného úradu a žalovaného.
Rozhodnutia, ktoré boli vydané v stavebnom a územnom konaní sú popretím zmyslu existencie
stavebného konania a jemu predchádzajúceho územného konania. Spôsob ako žalovaný pristupuje k

jednotlivým namietaným nezákonnostiam je zľahčujúci a ospravedlňujúci vlastné pochybenia. V zmysle
§ 3 ods. 1 správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi, zároveň chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Namietali, že žalovaný a stavebný úrad
skôr chránili len jednostranné individuálne záujmy stavebníka a nie záujmy spoločnosti a žalobcov.

32. Na jednej strane plnenie povinností striktne vyžadovali u žalobcov (napr. dodržanie 7 dňovej lehoty
a nepovolili jej predĺženie) a na strane druhej žalovaný od stavebníka nepožadoval predložiť ani len
zákonom predpísanú dokumentáciu (napr. stanovisko Technickej inšpekcie, a.s.). Formulácia bodu č. 1
stavebného povolenia je zovšeobecneným vyjadrením a v podstate stavebný úrad neurčil stavebníkovi

žiadne podmienky pre búranie. Žalobcovia sa nesnažili o predlžovanie konania. Práve naopak, konali v
zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, keď podali časť námietok v lehote a zároveň požiadali o
primerané predĺženie lehoty na doplnenie námietok. Žalovaný sa pokúsil konvalidovať svoje pochybenie
v stavebnom konaní, keď od stavebníka nežiadal predložiť odborné stanovisko Technickej inšpekcie,
a.s. napriek tomu, že to výslovne ustanovuje § 18 ods. 5 zákona o BOZP. Dikcia tohto ustanovenia

nedáva žiadny priestor na špekulácie a voľnú úvahu žalovaného. Stavebné povolenie bolo vydané v
zjavnom rozpore so zákonom. Ak by bolo postačujúce, aby sa povolenie na výrub stromov vyžadovalo
až pred jeho samotným výrubom a nie ešte v stavebnom konaní, hrozila by nemožnosť kontroly
povolenia výrubu stromov a ochrana prírody by nebola dostatočne zabezpečená. Z obsahu oboch
žalôb je nepochybné, ako nezákonnosť oboch žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného koliduje so

subjektívnymi právami žalobcov. Poukázali na to, že 21.12.2018 bol žalobcami prostredníctvom právnej
zástupkyne podaný podnet na Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica na výkon štátneho
dozoruvodpadovomhospodárstve,nakoľkostavebníkakoajzhotoviteľstavbyspoločnosťTSConstruct,
s.r.o. sa pri stavbe dopúšťajú závažných porušení zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch.

33. Žalobcovia pripojili list z 14.12.2018 adresovaný stavebníkovi, ktorý podpísalo 91 občanov
Zvolenskej Slatiny, v ktorom vyjadrili odmietavý postoj k dotknutej stavbe a požiadali stavebníka, aby
s ďalšou výstavbou počkali kým nebude právoplatne rozhodnuté o oboch správnych žalobách, t.j. o
preskúmanie zákonnosti územného rozhodnutia aj o preskúmanie zákonnosti stavebného povolenia.V prípade nepozastavenia stavebnej činnosti požiadali stavebníka, aby stavebné a búracie práce
vykonávali v súlade so zákonom, odpad likvidovali riadne v zmysle platných noriem a rešpektovali právo
na ich súkromie.

34. Žalovaný v duplike uviedol, že v bode č. 16 stavebného povolenia sú určené aj podmienky pre
nakladanie s odpadmi z búracích prác, ktoré tvoria súčasť realizácie stavby podľa stavebného povolenia,
tak ako sa to uvádza v bode č. 1 stavebného povolenia. Nie je zrejmé, na základe čoho žalobcovia
dospeli k poznaniu, že búracie práce neboli predmetom posudzovania a ani aké ďalšie podmienky

k búracím prácam očakávali v stavebnom povolení. Judikatúra ESĽP nie je platná len pre súdne
konania, ale prenesene aj pre administratívne konania, pretože princíp práva na spravodlivé konanie sa
vdemokratickomprávnomštátevzťahujenavšetkykonania,vktorýchorgányštáturozhodujúoprávach.
C. Spojenie veci

35. Krajský súd podľa § 65 ods. 1 SSP v záujme hospodárnosti konania spojil uznesením č.k.

23S/64/2018-105 z 23.1.2019 na spoločné konanie veci, ktoré u neho začali na základe 1/
správnej žaloby (sp.zn. 23S/64/2018) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
BB-OVBP2-2018/010386/02-BX z 7.3.2018 (územné rozhodnutie) a 2/ správnej žaloby (sp.zn.
23S/131/2018) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2018/027691/02-
BX z 18.9.2018 (stavebné povolenie) s tým, že spoločné konanie bude ďalej vedené pod sp.zn.

23S/64/2018.

36. Napadnutým rozsudkom č.k. 23S/64/2018-170 z 27.3.2019 krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. c),
písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a § 191 ods. 4 SSP rozhodol o:
- zrušení rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky

č. OU-BB-OVBP2-2018/010386/02-BX z 7.3.2018 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia obce Q. E. SÚ
4290/2017-Šu, 1308/2017 z 2.1.2018 a vrátení veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie
konanie,
- zrušení rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky
č. OU-BB-OVBP2-2018/027691/02-BX z 18.9.2018 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia obce Q. E. č.

SÚ 1633/2018-Šu z 20.6.2018 a vrátení veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie,
- priznaní náhrady trov konania žalobcom voči žalovanému v plnom rozsahu a nepriznaní náhrady trov
ďalším účastníkom konania.

37. Krajský súd svoj rozsudok odôvodnil vo vzťahu k územnému rozhodnutiu predovšetkým v bodoch

88 až 102 nasledovne:
- súčasťou administratívneho spisu je nájomná zmluva uzavretá medzi G. R. ako prenajímateľom a
Siesta, n.o. ako nájomcom, ktorou prenajímateľ prenajal pozemok KNC parc. č. XXXX/X o výmere
1033 m2 na účel získania stavebného povolenia, čo je výslovne uvedené v dojednaných zmluvných
podmienkach. Zmluva bola uzavretá dňa 25.10.2017, potom čo bol rozhodnutím stavebného úradu dňa

5.10.2017 zamietnutý prvý návrh navrhovateľa neziskovej organizácie Siesta, n.o. o vydanie územného
rozhodnutia týkajúceho sa tej istej stavby z dôvodu nedodržania požiadavky koeficientu zastavanosti
pozemkov vyplývajúceho zo záväznej časti územného plánu ustanovenia § 3 bod 4, ktorý bol v tom
čase 0,72. Navrhovateľ Siesta, n.o. uzavrel nájomnú zmluvu aj s Róbertom Beňom dňa 23.06.2017,
na základe ktorej prenajímateľ prenajal za rovnakým účelom svoje pozemky KNC parc. č. XXXX, parc.

č. XXXX a parc. č. XXXX. Rozhodnutie žalovaného a stavebného úradu je arbitrárne, ak tvrdenú
námietku ohľadom účelovosti uzavretia nájomných zmlúv vyhodnotili tak, že z ich obsahu vyplýva
splnenie koeficientu zastavanosti vzhľadom na výmery pozemkov, že riešia vzťahy v čase povoľovania a
realizácie stavby, ktorých poznanie je rozhodujúce pre vydanie stavebného povolenia, riešia vzťahy aj po
zrealizovaní stavby, pričom nepovažovali za potrebné zaoberať sa touto občianskoprávnou námietkou

v zmysle § 137 stavebného zákona, čo navyše odôvodnili tým, že žalobcovia ani neboli aktívne
legitimovaní uplatniť takúto námietku (bod 88 odôvodnenia),
- čo sa týka splnenia podmienky prípustnej podlažnosti v zmysle záväznej časti územného plánu, tak
tu je nezrozumiteľnosť pri aplikácii príslušnej STN a v podstate až na pojednávaní dňa 27.3.2019
žalovanýozrejmil,akýmspôsobomstavebnýúradaajžalovanýpostupovalipriposudzovanítejtootázky.

Sporným je výklad a použitie definície podkrovia v zmysle bodu 2.19 STN 73 4301 v čase rozhodovania.
Krajský súd sa priklonil k záveru, že sa jedná sčasti o trojpodlažnú stavbu, čo je v rozpore so záväznou
časťou územného plánu obce - VZN č. 3/2010 o záväzných častiach územného plánu obce Q. E., kód
102, § 3 bod 4, v ktorom je stanovená maximálna podlažnosť „na dve podlažia s možnosťou využitiapodkrovia“ a najmä vytkol nezrozumiteľnosť a určitú zmätočnosť v rozhodnutiach o umiestnení stavby,
ale aj v stavebnom povolení, ak v popise stavby je uvedené, že sa umiestňuje/povoľuje stavba z časti
trojpodlažná a z časti dvojpodlažná, napriek tomu žalovaný argumentuje a obhajuje stanovisko, že

stavba je v súlade so záväznou časťou územného plánu, teda že sa jedná o dvojpodlažnú stavbu s
využiteľným podkrovím. Krajský súd mal za to, že z projektovej dokumentácie vyplýva, že sa jedná
o trojpodlažnú stavbu, pretože tretie podlažie/podkrovie kopíruje nižšie podlažie obvodovými múrmi a
šikmé konštrukcie strechy nemajú charakter nosného konštrukčného prvku. Šikmina strechy je vysunutá
od bočnej steny stavby a môže mať napríklad estetický význam alebo iný praktický význam, napr.

ochrana pred zrážkami. Výška zvislej steny sa meria v mieste obvodového múru pokračujúceho z
nižšieho podlažia v rámci pôdorysu stavby a zachovaná šikmina strechy je mimo nosnú konštrukciu
stavby, ktorú predstavujú obvodové múry. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o tretie podlažie, avšak je
na stavebnom úrade, aby v ďalšom konaní, či už znaleckým posúdením alebo inak objasnil aplikáciu
STN na obhájenie svojho stanoviska, ak by naďalej zastával ten istý názor, že sa jedná len o využité
podkrovie, a nie o ďalšie tretie nadzemné podlažie (bod 89 odôvodnenia),

- námietky k postupu v konaní, voči tomu ako sa v územnom konaní vysporiadal stavebný úrad a
žalovaný s uplatnenými námietkami žalobcov, krajský súd vyjadril názor, že dotknuté orgány verejnej
správy nepostupovali správne, ak žalovaný nahradil vlastnou správnou úvahou dôvody zamietnutia
námietok stavebným úradom. Správne poznamenal žalovaný, že je potrebné, aby účastníci konania
poznali dôvod, prečo nebolo vyhovené námietkam, ktoré všetky stavebný úrad „en bloc“ zamietol bez

konkrétneho odôvodnenia (s výnimkou tých, ktoré smerovali k súladnosti stavby s územným plánom),
ale nesprávny bol z toho vyvodený postup žalovaného, pretože uvedená skutočnosť mala vyústiť do
zrušenia územného rozhodnutia a nenahrádzať žalovaným v podstate konanie a povinnosť stavebného
úradu. Súvisí to s porušením dvojinštančnosti konania, pretože žalovaný tým, že sám odôvodnil to, prečo
boli námietky zamietnuté, v zásade nahradil rozhodnutie prvostupňového orgánu a účastníkom konania

bola odňatá jedna inštancia a nemohli sa brániť proti dôvodom, pre ktoré mienil prvostupňový orgán
nevyhovieť týmto námietkam. Prvýkrát sa žalobcovia mohli brániť proti dôvodom zamietnutia námietok
až podaním správnej žaloby na krajský súd, ktorý však nemá nahrádzať činnosť orgánov verejnej
správy v administratívnom konaní. Zistené pochybenie stavebného úradu, podľa názoru krajského súdu,
nebolo možné konvalidovať takýmto spôsobom. Malo vyústiť do zrušenia územného rozhodnutia a

nechať samotný stavebný úrad, aby sám autonómne formuloval, prečo nemienil vyhovieť námietkam
žalobcov. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Sžp 15/2012 z 23.10.2012 vyplýva, že odôvodnenie
územného rozhodnutia má obsahovať dôvody vyhovenia, resp. nevyhovenia námietkam, pričom vo
výroku rozhodnutia o umiestnení stavby vydaného podľa § 39 a § 39a stavebného zákona treba uviesť,
ktorým námietkam sa vyhovelo a ktorým sa nevyhovelo (bod 91 odôvodnenia),

- grafická príloha je povinnou súčasťou územného rozhodnutia v zmysle § 39a ods. 1 stavebného
zákona, tvorí s ním technickú jednotu, t.j. je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Právna úprava v tomto
zmysle nie je samoúčelná. Účelom je zabezpečiť to, aby sa stalo územné rozhodnutie zrozumiteľným
všetkým účastníkom konania vo vzťahu ku skutočnému umiestneniu stavby v dotknutom území, preto
musí byť grafická príloha neoddeliteľnou súčasťou každého územného rozhodnutia, ktoré sa doručuje

alebo dostáva do sféry účastníkov konania. Krajský súd sa nestotožnil s takým výkladom a s takou
interpretáciou a aplikáciou právnej normy k akému dospel žalovaný, že postačuje situačný výkres
(vzhľadom na vykonávaciu vyhlášku) a len v dvoch vyhotoveniach s tým, že jedna je súčasťou spisu a
druhá je prílohou územného rozhodnutia pre navrhovateľa. Ak právna úprava nevyhovuje, je na mieste
iniciovať jej zmenu (bod 94 odôvodnenia),

- k otázke „pohody bývania“, čo sa týka jej posudzovania v územnom rozhodnutí, krajský súd poukázal
nato,žesajednáoskutkovovýznamnúokolnosť(upravenúv§4ods.2a§6ods.1vyhláškyč.532/2002
Z.z.), pričom pohoda bývania môže byť ovplyvňovaná rôznymi faktormi napr. vzdialenosťou stavieb.
Krajský súd sa nestotožnil so záverom stavebných orgánov o tom, že by sa pohoda bývania nemala
vzťahovať aj na pozemky, ale len na stavby. Užívanie priľahlých pozemkov súvisí s bývaním v stavbách a

negatívny vplyv umiestňovanej stavby, ak je vsadená nasilu alebo nešetrne v prostredí, v danom prípade
môžehrubonarúšaťsúkromieajpohodubývania,napríkladmôžeovplyvniťpodmienkyprerelax,oddych
a k tomuto slúži práve priľahlý nezastavaný pozemok, záhrady atď. (bod 97 odôvodnenia),
- rozhodnutie o umiestnení stavby sa teda môže svojimi účinkami dotknúť tak vlastníkov stavieb, ako aj
vlastníkov pozemkov. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 druhá veta vyhlášky č. 532/2002 Z.z. umiestnenie

stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám
na zachovanie pohody bývania. Krajskému súdu je známe uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sžp/3/2011 z 15.12.2011, na ktoré poukázal aj žalovaný a v ktorom najvyšší súd zaujal
právny názor, že z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorýmsa stavba priamo nerealizuje, t.j. k porušeniu práva žalobcov na priaznivé životné prostredie v zmysle
článku 44 Ústavy Slovenskej republiky nemôže reálne dôjsť, rovnako aj k ukráteniu na práve na ochranu
predne oprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upraveného v článku 19 ods. 2

ústavy a článku 8 ods. 1 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože
rozhodnutie o umiestnení stavby vytvára len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej
môže, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť, čo vyplýva aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení
stavby. Napriek tomu krajský súd v tejto veci zaujal právny názor, že ak k vydaniu rozhodnutia o
realizácii stavby už došlo, teda jedná sa o čiastočne iné skutkové okolnosti posudzovaných vecí, navyše

z ustanovenia § 4 ods. 2 druhá veta vyhlášky č. 532/2002 Z.z. jednoznačne vyplýva, že umiestnenie
stavby musí zodpovedať požiadavkám na zachovanie pohody bývania, potom otázka zohľadnenia
požiadaviek pohody bývania je významná a pokiaľ stavebné orgány sa týmito podmienkami nezaoberali
s odôvodnením, že sa nevzťahuje na pozemky, ale len stavby, ich rozhodnutia sú nezákonné, nakoľko
absentuje vyhodnotenie splnenia týchto požiadaviek (bod 98 odôvodnenia),
- účel stavby nie je zrozumiteľne určený, najmä spôsob užívania stavby. Nejasným a nezrozumiteľným

je aj názov, označený tak, že u umiestňovanej/povoľovanej stavby sa jedná o domov sociálnych služieb
a zároveň o špecializované zariadenie. V zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách sa
rozlišuje medzi domovom sociálnych služieb a špecializovaným zariadením z hľadiska klientov, ktorí
môžu využívať tieto sociálne služby, ako aj z hľadiska povahy poskytovaných sociálnych služieb. Z
ustanovení § 38, § 39 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách je zrejmé, o akú klientelu by v

oboch prípadoch malo ísť. Z dôvodu predchádzania aj budúcim nedorozumeniam z hľadiska toho, kto
by mal byť klientom a akým spôsobom by mala byť stavba užívaná je žiadúce, aby toto vyplývalo z
rozhodnutí jednoznačne (bod 101 odôvodnenia).

38. Vo vzťahu k stavebnému povoleniu odôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie predovšetkým v bodoch

104 až 112 nasledovne:
- je správne konštatovanie žalobcov, že ak podkladom pre vydanie stavebného povolenia je územné
rozhodnutie s odkazom na § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, tak v prípade zrušenia územného
rozhodnutia už toto je samo o sebe dôvodom pre zrušenie aj stavebného povolenia (bod 104
odôvodnenia),

- krajský súd posudzoval zákonnosť aj tohto žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým
potvrdil rozhodnutie stavebného úradu o povolení stavby, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe. Tu krajský súd poukázal na to, že žalovaný s poukazom na koncentračné účinky odobril postup
stavebného úradu, ktorý zamietol námietky podané po lehote. Žalovaný odkázal na rozhodovaciu prax
súdov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/348/2009 z 25.11.2010) ako v

prípade oneskorene podaných námietok súdy postupujú. Každá vec sa však posudzuje individuálne, so
zohľadnením okolností tej-ktorej veci. V tejto veci má vplyv na vyhodnotenie koncentračných účinkov to,
akým spôsobom bola posudzovaná aj žiadosť o predĺženie lehoty na podanie námietok. Koncentračné
účinky by bolo možné naplno uplatňovať v prípade, pokiaľ by sa naozaj žalobcovia vôbec nezaujímali
o svoju vec a došlo by k porušeniu zásady „práva patria bdelým“, čo ale nie je tento prípad. Napokon,

z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžp/27/2011 z 28.06.2012
vyplýva, že najvyšší súd nepovažoval za vadu v konaní, ak sa žalovaný v odvolacom konaní zaoberal aj
námietkami, ktorými sa zaoberať nemal rešpektujúc koncentračnú zásadu, na rozdiel od krajského súdu,
ktorý v takomto prípade konštatoval, že žalovaný tak spravil nad rámec daného riešenia s poukazom na
§ 36, resp. § 42 ods. 4 stavebného zákona (bod 105 odôvodnenia),

- krajský súd sa stotožnil so žalobnou námietkou ohľadom spôsobu, akým sa správny orgán vysporiadal/
nevysporiadal s občianskoprávnou námietkou v zmysle § 137 stavebného zákona ohľadom nájomných
zmlúv. Súvisí to s otázkou dodržania záväznej časti územného plánu ohľadom koeficientu zastavanosti
pozemkov, a to v akom rozsahu je zastavanosť zohľadnená stavebným úradom sa dotýka aj práv
účastníkov konania, teda krajský súd vyjadril názor, že aktívna legitimácia žalobcov na uplatnenie tejto

námietky bola daná. Nemožno pripustiť záver, že bez vyriešenia tejto občianskoprávnej námietky bolo
možné pokračovať v konaní a vydať rozhodnutie, ak táto námietka a vyriešenie tejto námietky má
priamy dopad na výsledok rozhodnutia. O to viac, že sa jednalo o druhý návrh navrhovateľa o vydanie
územného rozhodnutia, keď prvý bol zamietnutý práve pre nedodržanie územným plánom určeného
koeficientu zastavanosti, čo mali zhojiť následne uzavreté nájomné zmluvy. Preto, ak sa stavebné

orgány nevysporiadali v rámci územného konania s občianskoprávnou námietkou týkajúcou sa platnosti
nájomných zmlúv súvisiacich s pozemkami, na ktorých sa má uskutočniť stavba, v súlade s § 137 ods.
1, 2 stavebného zákona, bolo rozhodnutie o umiestení stavby nezákonné (porovnaj záver rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/6/2011 z 19.01.2012, ktorý bol publikovaný vZbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2012, pod č. 103/2012, strana 80) (bod
106 odôvodnenia),
- pokiaľ žalovaný namietal, že žalobcovia ochraňovali práva iných subjektov, resp. verejné práva, krajský

súd uviedol, že námietka žalovaného je čiastočne dôvodná, a to čo do ochrany subjektívnych práv
iných subjektov, nie však čo do ochrany subjektívnych verejných práv žalobcov. Vo vzťahu k Ústavou
Slovenskej republiky garantovanému právu na priaznivé životné prostredie (článok 44), nemožno vylúčiť
možnosť uplatniť žalobnú námietku týkajúcu sa otázok súvisiacich s tvrdeným porušením zákonnosti
v oblasti životného prostredia, najmä ak v zmysle záväzného regulatívu ÚPN § 3, kód 102, bod 2

obmedzené funkčné využitie (stavba sociálneho zariadenia) možno pripustiť len ak činnosti v rámci
prevádzky takejto stavby nebudú mať negatívny vplyv na životné prostredie (bod 111 odôvodnenia),
- žalobcovia môžu namietať proti nezákonnosti rozhodnutí alebo postupu orgánov verejnej správy,
ktorou nezákonnosťou môžu byť ukrátení na svojich vlastníckych alebo iných právach k pozemkom a
stavbám, pričom nemožno tieto práva vnímať úzko len ako subjektívne práva súkromné (napr. vlastnícke
práva), ale aj iné práva a oprávnené záujmy, vrátane subjektívnych verejných práv. Môže ísť o dotknutie

tak na právach hmotných, ale aj na právach procesných. Navyše, nemožno dosvedčiť záveru, že ak
by na nezákonnosť poukázali žalobcovia ako účastníci správneho konania, hoci aj bez oprávnenia
uvedené namietať (bez aktívnej legitimácie), resp. by nik z účastníkov neodhalil nezákonnosť, že by sa
touto nezákonnosťou stavebné orgány nemuseli zaoberať. Išlo by o prenesenie takých povinností na
účastníkov konania, ktoré patria zo zákona orgánom verejnej správy a v podstate by išlo o neplnenie si

vlastných povinností v zmysle zásady zákonnosti, ktorá sa v tomto konaní uplatňuje podľa § 3 ods. 1
správnehoporiadku.Stavebnýúradjevúzemnomakoajstavebnomkonanígarantomzákonnosti,keďaj
s odkazom na článok 1 ods. 1, článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky jedným zo znakov právneho
štátu je taká činnosť orgánov verejnej správy, ktorá je v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, pričom na ochrane a presadzovaní zákonnosti je verejný záujem (bod 112 odôvodnenia).

III. Konanie na kasačnom súde

A.
39. Proti rozsudku krajského súdu podali kasačnú sťažnosť žalovaný a ďalší účastník 1./ Siesta n.o.

Kasačná sťažnosť žalovaného bola v registri správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zapísaná pod sp.zn. 4Sžk/37/2019 a kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka 1/ Siesta n.o. bola v registri
správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zapísaná pod sp.zn. 4Sžk/1/2020.

B.
40. Žalovaný - sťažovateľ podal svoju včas podanú kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1
písm.g)SSPteda,
že krajský súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietané dôvody kasačnej sťažnosti videl vo vzťahu k územnému rozhodnutiu v nasledovných

sťažnostných bodoch:
- Sťažnostný bod III. a) krajský súd námietku „zníženia” koeficientu zastavanosti nesprávne vyhodnotil
ako občianskoprávnu. Ustanovenie 137 stavebného zákona, citované v bodoch 84, 85 a 86 odôvodnenia
rozsudku, upravuje postup stavebného úradu v prípade sporu účastníkov konania vo veciach
vlastníckych, alebo iných práv k pozemkom a stavbám. Sporná v tomto prípade má byť nájomná zmluva

k parcele KNC XXXX/X o výmere 1033 m2 uzatvorená dňa 25.10.2017 medzi jej vlastníkom G. R. a
nájomcom Siesta, n.o. Žalobcovia však nie sú nositeľmi vlastníckych, alebo iných práv k parcele KNC
XXXX/X a teda by ani nemohli byť účastníkmi sporového konania postupom podľa § 137 stavebného
zákona. K občianskoprávnej námietke by došlo len za predpokladu, pokiaľ by proti nájomnej zmluve
namietaliúčastnícikonania,ktorísúobsahomnájomnejzmluvypriamodotknutínavlastníckychprávach,

pričomtakýmitožalobcoviazjavneniesú,pretožeprenajímanépozemkynevlastnia.Právneposúdenieo
existencii občianskoprávnej námietky v bodoch 84 až 86 odôvodnenia rozsudku je nesprávnym právnym
posúdením. Túto argumentáciu pritom žalobcovia uplatnili až v bode č. 3 repliky z 27.6.2018 a keďže táto
nebola súčasťou žalobných bodov, krajský súd ju nemohol s odkazom na § 134 ods. 1 SSP zohľadniť,
- Sťažnostný bod III. b) krajský súd dodržanie výškového regulatívu dvoch podlaží a podkrovia

posudzoval na neúplnom skutkovom stave. Rovnako ako žalobca sa sústredil len na posúdenie
charakteru podkrovia argumentujúc výkresom č. 8 projektovej dokumentácie. Tento výkres však
nezobrazuje rozhodujúci priesečník obvodového muriva so šikmou - podkrovnou časťou strechy, ale
priesečník okenného otvoru s prestrešením okenného vikiera. Skutkový stav pri dodržaní výškovéhoregulatívu tvorí však aj ďalší obsah projektovej dokumentácie, z ktorej textovej a grafickej časti je
zrejmé, že spodné podlažie je podzemným podlažím. Má byť vybudované v mieste podzemného
podlažia pôvodného objektu. Regulatív dvoch podlaží a podkrovia je výškovým regulatívom na reguláciu

výšky zástavby. Výšku zástavby zjavne neovplyvňuje podzemné podlažie, preto sa toto logicky do
počtu regulovaných podlaží nezapočítava. Na účely výškovej regulácie má tak najvyššia časť stavby
jedno nadzemné podlažie a podkrovie. O tom, že nová stavba tento výškový regulatív plní, svedčí
aj skutočnosť, že nová stavba je od pôvodnej stavby nižšia približne jeden meter. Tento skutkový
stav je opäť overiteľný z projektovej dokumentácie. Žalovaný na tento skutkový stav upozorňoval

po argumentácii žalobcu na prvom prejednávaní veci a uviedol podstatnú argumentáciu k tomuto
v závere bodu č. 6 dupliky sp.zn. OU-BB-OVBP22019/006350/BX-06 z 22.2.2019. Krajský súd
svoje právne posúdenie k dodržaniu výškového regulatívu však uviedol na neúplnom skutkovom
stave, založenom len na charaktere podkrovia. Neuviedol ani právny názor k skutkovému stavu
podzemnéhopodlažia.Nedostatočnéposúdenianadcelýmskutkovýmstavomosvedčenýmprojektovou
dokumentáciu spôsobili v bode č. 89 odôvodnenia rozsudku nesprávnu interpretáciu krajského súdu

vo veci výškového regulatívu. Ďalší obsah projektovej dokumentácie totižto preukazuje, a to aj bez
relevantnosti v charaktere podkrovia, že výšková regulácia podľa územného plánu je dodržaná. Krajský
súd zároveň navrhuje spracovanie znaleckého posudku. Tento sa v konaniach pred stavebným úradom
využíva na overovanie skutočností, ktoré priamo neupravuje predpis. Charakter podkrovia však upravuje
príslušná STN 734301. Normové riešenie je preukázateľné stavebným výkresom s rezom zobrazujúcim

priesečník obvodového muriva so šikmou časťou krovu, ktorý priamo vo výkrese č. 8 nie je zobrazený,
čo spôsobilo odlišné interpretácie výšky obvodového muriva. Znalecké dokazovanie by preto nemalo
opodstatnenie,
- Sťažnostný bod III. c) krajský súd v bode č. 91 odôvodnenia rozsudku nesprávne právne vyhodnotil
porušenie dvojinštančnosti konania. Žalovaný nenahrádzal prvostupňové rozhodnutie o námietkach. K

tomuto by došlo, pokiaľ by prvostupňový stavebný úrad o námietkach vôbec nerozhodol. Tento o nich
však rozhodol. Zamietol ich „en bloc“ a ako dôvod uviedol nesúlad s územným plánom. K porušeniu
dvojinštančnosti by došlo v situácii, keby žalovaný rozhodoval o skutočnostiach, ktoré neboli predmetom
rozhodovania pred prvostupňovým stavebným úradom. Takáto situácia však v konaní nenastala, lebo
stavebný úrad o námietkach rozhodoval. Uviedol však iné dôvody zamietnutia, s ktorými sa žalovaný

nestotožnil a v odôvodnení uviedol svoje dôvody zamietnutia námietok. Týmto postupom plnil svoju
úradnú povinnosť podľa § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku. Žalovaný mal odlišný právny názor na
dôvody zamietnutia námietok než prvostupňový orgán, avšak nenahrádzal rozhodnutie o námietkach z
prvostupňového rozhodnutia, ako to nesprávne posúdil krajský súd. Konvalidoval obsahové nedostatky
odôvodnenia a nie absenciu rozhodovania o námietkach. Využil tak apelačný princíp, ktorý umožňuje

odvolaciemu orgánu napraviť rozhodnutie a rozhodnúť vo veci samej. Pritom sa môže odchýliť od
skutkového stavu zisteného prvostupňovým orgánom. Apelácia smerovala proti právnym nedostatkom
v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Pri ustálene judikovanej jednotnosti prvostupňového a
odvolacieho konania, využijúc apelačný princíp, tak nedošlo k porušeniu dvojinštančnosti správneho
konania. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp.zn.

I.ÚS113/2017,II.ÚS78/05,III.ÚS264/08,IV.ÚS372/08,IV.ÚS350/09)aNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky (sp.zn. 4Sžk/6/2016),
- Sťažnostný bod III. d) krajský súd nesprávne právne posúdil otázku grafickej prílohy územného
rozhodnutia. V § 39a ods. 1 stavebného zákona a v § 4 ods. 2 vykonávacej vyhlášky č. 453/2000
Z.z. je príloha územného rozhodnutia upravená odlišne. Pokiaľ sa v prvom prípade stavebnému úradu

ukladá aktivita spojená s vyznačením polohy stavby v grafickej prílohe územného rozhodnutia, tak vo
vykonávacej vyhláške sa mu ukladá pripojiť osvedčený situačný výkres. Táto odlišnosť je spôsobená
značným časovým odstupom medzi vznikom týchto dvoch predpisov. Obsah grafickej prílohy ani aktivita
spojená s vyznačovaním nie je ďalej v skoršom stavebnom zákone bližšie upravená a netvorí ani
obsah neskoršej vykonávacej vyhlášky. Naopak mladšia vykonávacia vyhláška v § 3 ods. 3 písm. a)

zavádza novú právnu terminológiu „situačného výkresu”. Terminológia „situačného výkresu“ sa však
nepoužíva v celom ôsmom oddiele skoršieho stavebného zákona. Žalovaný súhlasí s účelom grafickej
prílohy, ako ju vykladá krajský súd, avšak tento svoje právne posúdenie interpretoval na nejednoznačnej
právnej úprave. Nejednoznačnosť právnej regulácie mal pri tom vykladať na ťarchu zákonodarcu, avšak
žalovaného iba odkázal na iniciovanie zmeny právnej regulácie, pričom žalovaný nemá zákonodarnú

iniciatívu. Žalovaný zároveň doplnil, že v tomto konkrétnom prípade sa nová stavba umiestňuje a
buduje na pôdoryse pôvodnej existujúcej stavby. Preto účel grafickej prílohy vo vzťahu k zrozumiteľnosti
umiestnenia stavby pre účastníkov konania nahrádza aj skutkový stav v území a jej nepriloženie kukaždému rozhodnutiu sa nepokladá za porušenie tohto účelu v takej intenzite, pre ktorú treba považovať
územné rozhodnutie za nezákonné,
- Sťažnostný bod III. e) krajský súd v bode 98 odôvodnenia rozsudku nesprávne právne interpretoval

kritérium „pohody bývania” aj na pozemky. Vykladal tak § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., extenzívne
a odlišne od účelu tohto ustanovenia. Legálnu definíciu kritéria „pohody bývania” síce daný predpis
neupravuje, avšak v aplikačnej praxi sa pohoda bývania pokladá za zachovanú, pokiaľ sú splnené ďalšie
kritéria pôsobiace svojimi účinkami v konkrétnej odstupovej situácii stavieb. Jedným z odstupových
kritérií je aj „denné osvetlenie a preslnenie”. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn.

2Sžo/80/2016 z 31.1.2019 na 4 strane uviedol: "K námietke týkajúcej sa výšky prístrešku, ktorý
spôsobuje tienenie pozemku žalobcu konštatuje, že podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. chráni pred
tienením len obytné miestnosti, nie pozemky ani neobytné miestnosti." Uvedený rozsudok potvrdzuje,
že odstupové kritéria stavieb, ako je tienenie či pohoda bývania, sa nevzťahujú na pozemky. Krajský
súd rozhodol odlišne od rozhodovacej praxe, odlišne od účelu § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a pri tom
sa nevysporiadal s podstatnou a odlišnou argumentáciou žalovaného uvedenou v bode 35 zrušeného

rozhodnutia č. OU-BB-OVBP2-2018/010386/02-BX z 7.3.2018 a v bode č. 1.3. vyjadrenia k žalobe č.
OU-BB-OVBP2-2018/0019299/BX-04 z 8.6.2018. Z tohto dôvodu je rozsudok v tejto časti arbitrárny,
- Sťažnostný bod III. f) krajský súd posudzoval skutočnosti uvedené v bodoch 99 až 101 odôvodnenia
rozsudku bez toho, aby boli namietané v žalobných bodoch. Krajský súd tak rozšíril dôvody žaloby a to
na úkor ďalších účastníkov konania, čím porušil tým § 134 ods. 1 SSP. Zároveň použil nesprávne právne

posúdenie, lebo stavebný zákon neukladá stavebnému úradu posudzovať stavbu na podklade účinkov
verejného záujmu ochraňovaného zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Oblasti povinného
posudzovania verejných záujmov, ktoré sú chránené osobitnými predpismi, sú taxatívne určené § 126
ods. 1 stavebného zákona, a medzi ne nepatrí verejný záujem ochraňovaný predpisom o poskytovaní
sociálnych služieb.

41.Namietanédôvodykasačnejsťažnostividelžalovaný-sťažovateľvovzťahukstavebnémupovoleniu
v nasledovných sťažnostných bodoch:
- Sťažnostný bod III. g) v bodoch 103 a 104 odôvodnenia rozsudku krajský súd prisvedčil žalobnej
argumentácii a vyslovil právny názor, že ak podkladom pre vydanie stavebného povolenia je územné

rozhodnutie s odkazom na § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, tak v prípade zrušenia územného
rozhodnutia už toto je samo o sebe dôvodom pre zrušenie aj stavebného povolenia. Žalovaný
poukazuje na nesprávne právne posúdenie krajského súdu z dôvodu, že takáto skutková situácia v
administratívnom konaní nenastala. V čase stavebného konania územné rozhodnutie zrušené nebolo,
trvali účinky jeho právoplatnosti a k prelomeniu právoplatnosti došlo až napadnutým rozsudkom

krajského súdu. Krajský súd k prelomeniu právoplatnosti nepristúpil ani vo svojich skorších uzneseniach
23S/64/2018-57 a 23S/64/2018-140 o nepriznaní odkladného účinku žalobám. Citovaný § 62 ods.
1 písm. a) stavebného zákona zároveň priamo neodkazuje na zrušenie územného rozhodnutia a
krajský súd ani v právnom posúdení neuviedol ustanovenie predpisu, podľa ktorého malo byť stavebné
povolenie zrušené z dôvodu zrušenia územného rozhodnutia,

- Sťažnostný bod III. h) v bode č. 105 odôvodnenia rozsudku krajský súd uvádza právne posúdenie,
že účinky koncentračného uplatňovania námietok trvajú len v prípade, pokiaľ by sa žalobcovia vôbec
nezaujímali o svoju vec a došlo by tak k porušeniu zásady „práva platia bdelým”. Ide o nelogický
právny názor, lebo pokiaľ by sa žalobcovia nezaujímali o svoju vec, tak by si ani námietky neuplatňovali
a nepožadovali by predlženie lehoty na ich ďalšie predkladanie. Zároveň krajský súd argumentoval

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžp/27/2017, ktorý nepovažoval za vadu v
konaní, ak sa správny orgán v odvolacom konaní zaoberal aj námietkami, ktorými sa zaoberať nemal
rešpektujúc koncentračnú zásadu. Žalovaný poukázal na to, že presne takto konal, keď sa v bode č.
23 svojho rozhodnutia č. OŰ-BB-OVBP2-2018/027691/02-BX z 18.9.2018 zaoberal aj oneskorenými
námietkami. Z právneho posúdenia krajského súdu preto nie je zrejmé, aká nezákonnosť je žalovanému

vlastne vyčítaná,
- Sťažnostný bod III. i) v bode 106 krajský súd opakovane uvádza právne posúdenie, podľa ktorého je
námietka žalobcov proti nájomným zmluvám občianskoprávnou námietkou a teda vlastnícky spor, ktorý
touto námietkou nastal, mal byť riešený postupom podľa § 137 stavebného zákona. Žalovaný okrem
dôvodov, ktorými totožnú námietku spochybnil v rámci územného konania dodal, že podľa § 61 ods. 1

stavebného zákona sa v stavebnom konaní už neprihliada na pripomienky a námietky, ktoré boli, alebo
mohli byť uplatnené v územnom konaní, alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny. Žalovaný preto
zastáva názor, že pokiaľ námietky žalobcov proti územnému rozhodnutiu už nemohli byť uplatnené v
stavebnom konaní, nemohli byť zohľadňované ani krajským súdom,- Sťažnostný bod III. j) v bodoch 107 až 112 krajský súd uvádza právne posúdenie k argumentácii
žalovaného v súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu na uplatnenie niektorých námietok, ktoré svojim
obsahom priamo nepoukazujú na porušenie subjektívnych práv žalobcu. Aj v tomto rozsahu krajský súd

posudzuje vec nad rámec žalobných bodov a v rozpore s § 134 ods. 1 SSP.

C.
42. Proti rozsudku krajského súdu podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.
g) SSP teda, že

krajský súd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
aj ďalší účastník 1. Siesta, n.o., zastúpený právnym zástupcom URBÁNI & Partners s.r.o. Namietané
dôvody kasačnej sťažnosti videl v ekvivalentných skutočnostiach ako žalovaný a to najmä v tom, že:
- Sťažnostný bod II.1 a II.2 námietka týkajúca sa neplatnosti nájomnej zmluvy nemá povahu
občianskoprávnej námietky,
- Sťažnostný bod II.3 a II.4 krajský súd sa nesprávne vysporiadal s otázkou charakteru podkrovia ako

i prvého podlažia, ktoré má povahu podzemného podlažia, čím má daná stavba charakter stavby s
jedným nadzemným podlažím a podkrovím,
- Sťažnostný bod II.5 a II.6 zamietnutie námietok z dôvodu rozporu s územným plánom má povahu
vysporiadania sa s nimi, najmä keď toto bolo premietnuté do odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.
Apelačný charakter odvolacieho konania potom umožňoval žalovanému ako odvolaciemu orgánu

prvostupňové rozhodnutie zmeniť bez nutnosti jeho zrušenia,
- Sťažnostný bod II.7 pripojenie grafickej prílohy k územnému rozhodnutiu v zmysle stavebného
zákona upresňuje vykonávacia vyhláška v tom zmysle, že ňou má byť situačný výkres. Uvedená
terminologická nejednotnosť však nemôže byť s odkazom na princíp právneho štátu vykladať v
neprospech navrhovateľa, resp. stavebníka,

- Sťažnostný bod II.8 a II.9 nová stavba sa buduje na pôdoryse starej stavby, čím na základe princípu
proporcionality nemožno hovoriť o zásadnom zásahu do „pohody bývania“,
- Sťažnostný bod II.10 krajský súd pochybil keď posudzoval stavbu na podklade verejného záujmu
chráneného zákonom č. 448/2008 Z.z., o sociálnych službách, pretože v tomto rozsahu správne orgány
stavbu v územnom a stavebnom konaní neposudzujú a súčasne táto skutočnosť nebola žalobcami

namietaná v rámci žalobných bodov,
- Sťažnostný bod II.11 záver krajského súdu o tom, že stavebné povolenie bolo vydané na základe
zrušeného územného rozhodnutia je chybný, pretože k zrušeniu došlo až právoplatnosťou rozhodnutia
krajského súdu,
- Sťažnostný bod II.12 žalovaný nepochybil, ak sa zaoberal aj oneskorenými námietkami odvolateľov a

súčasne námietka týkajúca sa neplatnosti nájomnej zmluvy nemala povahu občianskoprávnej námietky.

D.
43. Žalobcovia vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného uviedli nasledovné:
- K bodu III. a) a III. i) kasačnej sťažnosti uviedli, že sa nestotožňujú s hodnotením žalovaného, že sa v

danom prípade nejedná pri nimi namietanej absolútnej neplatnosti nájomných zmlúv o občianskoprávnu
námietku podľa § 137 stavebného zákona. Stavebný zákon v danom ustanovení nijako nešpecifikuje,
kto je alebo nie je oprávnený občianskoprávnu námietku podať. Daný zákon len vymedzuje povahu
občianskoprávnej námietky, pri ktorej stavebnému úradu záväzne určuje, ako postupovať. Žalobcovia
v konaniach o oboch správnych žalobách ako aj v im predchádzajúcich administratívnych konaniach

napadli absolútnu neplatnosť nájomných zmlúv pre obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi
podľa 39 Občianskeho zákonníka. Jedná sa o námietku týkajúcu sa „iného práva k pozemkom”, t.j. práva
nájmu stavebníka, resp. navrhovateľa. Posúdenie absolútnej neplatnosti nájomných zmlúv bezpochyby
prekračuje rozsah právomoci stavebného úradu a preto túto námietku bolo potrebné považovať za
námietku podľa § 137 ods. 1 stavebného zákona. Žalobcovia spochybnili tvrdenie žalovaného, že túto

argumentáciuuplatniliažvreplikez27.6.2018.Námietkaneplatnostinájomnýchzmlúvspolusvytknutou
skutočnosťou o nedostatku preukázania reálneho užívacieho práva stavebníka, resp. navrhovateľa
k pozemkom (a následného nesplnenia podmienky požadovaných hodnôt koeficientu zastavanosti)
bola uplatnená už v odvolaní proti územnému rozhodnutiu z 25.1.2018, v bode V.3 správnej žaloby
z 20.4.2018, a taktiež v námietkach v stavebnom konaní z 30.5.2018, v odvolaní proti stavebnému

povoleniu z 1.7.2018 a v bode V.1.B) správnej žaloby z 15.11.2018. Argumentácia žalobcov o námietke
absolútnej neplatnosti nájomných zmlúv je teda od počiatku konzistentná a konštantná. Vzhľadom na
to preto krajský súd nemohol konať nad rámec § 134 ods. 1 SSP. Žalobcovia ešte poukázali na to,
že vlastník a prenajímateľ pozemku - parcely č. XXXX/X G. R. nechal tento pozemok oplotiť a natento pozemok premiestnil z pozemkov parcely č. 1561 a 1563 aj chov hydiny. Z tohto jeho konania je
zrejmá účelovosť uzavretia nájomnej zmluvy len na účel vydania územného rozhodnutia a stavebného
povolenia.

- K bodu III. b) kasačnej sťažnosti uviedli, že prvostupňové územné rozhodnutie z 2.1.2018 má v
popise stavby uvedené: „Prestavba a dostavba rodinného domu s jeho hospodárskymi prístavbami na
Z.. F. H. XXX/XX vo Q. E. na čiastočne trojpodlažnú a čiastočne dvojpodlažnú bytovú budovu domu
seniorov...” a aj v bode 24 odvolacieho územného rozhodnutia z 7.3.2018 sa uvádza, že „Stavba tak
dodržiava objemový regulatív podlažnosti - dve podlažia plus podkrovie. V tejto súvislosti odvolací orgán

na správnu mieru uvádza aj opis stavby použitý v územnom rozhodnutí, ktorý uvádza tri podlažia avšak
správne má byť dve podlažia a podkrovie v uličnej časti a v dvorovej časti jedno podlažie a podkrovie.“
Stavebné povolenie z 20.6.2018 má v popise stavby uvedené: „Prestavba a dostavba rodinného domu
s jeho hospodárskymi prístavbami na Z.. F. H. XXX/XX H. Q. E. na čiastočne trojpodlažnú a čiastočne
dvojpodlažnú bytovú budovu domu seniorov... “. Dodatočné vysvetlenie žalovaného v bode III. b)
kasačnei sťažnosti o povahe a charaktere jednotlivých podlaží je preto nedostatočné a nemôže sanovať

vadu zmätočnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutí vydaných stavebnými úradmi. Žalovaný tiež nebol
odkázaný na výlučne na znalecké dokazovanie, ale na znalecké alebo iné objasnenie aplikácie STN.
- K bodu III. c) kasačnej sťažnosti žalobcovia uviedli, že sa plne stotožňujú s názorom krajského
súdu prezentovaným V bode 91 odôvodnenia rozsudku, pričom dodali, že prvostupňové rozhodnutia
stavebného úradu obsahovali toľko chýb a nesprávností (hmotných aj procesných), že ich nebolo možné

jednoducho konvalidovať obyčajným vysvetlením druhostupňového orgánu.
- K bodu III. d) kasačnej sťažnosti žalobcovia skonštatovali, že celá argumentácia žalovaného tu je
absolútne scestná. Podľa jeho tvrdení možno nahradiť účel grafickej prílohy „aj skutkovým stavom v
území“, keďže po nahliadnutí do spisu na stavebnom úrade sa ukázalo, že ide o stavbu, ktorá je tvarom a
kolosálnymirozmermiúplneodlišnáodpôvodnejstavbyanemásňouničspoločné.Nahradeniegrafickej

prílohy akýmsi skutkovým stavom je nezmyselným konštruktom žalovaného, ktorý postráda akúkoľvek
právnu i logickú rovinu. Žalovaný vychádza pri svojich tvrdeniach z vykonávacej vyhlášky č. 453/2000
Z.z., ktorá však nemôže mať prednosť pred zákonom.
- K bodu III. e) kasačnej sťažnosti žalobcovia uvádzajú, že pojem „pohoda bývania“ nie je zákonom
definovaný, čo možno považovať za zámer zákonodarcu, ktorý nechcel tento pojem zbytočne

formalizovať a zužovať. Nemožno preto dať za pravdu žalovanému, ktorý stotožňuje obsah pohody
bývania s kritériami denného osvetlenia a preslnenia (prípadne nanajvýš s ďalšími kritériami pre
odstupové vzdialenosti) a použitie tohto pojmu spája zúžene len na stavby. Uvedené právne názory
žalovaného sú neodôvodnené a nemajú oporu v platnej legislatíve. Ako uviedol krajský súd „pohoda
bývania môže byť ovplyvňovaná rôznymi faktormi, jednak vzdialenosťou stavieb atď., ale aj inými

nepomenovanými.” (Rozsudok, str. 26, bod 97). Ako bolo niekoľkokrát v konaní zdôrazňované, pohoda
bývania žalobcov nebude rušená len pohľadom na stavbu a jej tienením. Žalobcovia budú mať narušenú
pohodu bývania aj z dôvodu nevyhnutného zásobovania; prevádzky stravovania; hlukom z prevádzky;
denných a nočných príchodov a odchodov zdravotnej služby; nadmerného výskytu ďalších ľudí, ktorí
budú navštevovať ubytované/hospitalizované osoby; osoby ubytované aj neubytované budú oprávnené

využívať na rekreáciu, návštevy a prechádzky aj predný dvor, ktorý susedí s pozemkami žalobcov a
budú tak narúšať súkromie žalobcov.

- K bodu III. g) kasačnej sťažnosti žalobcovia uviedli, že sa stotožňujú s právnym posúdením krajského
súdu uvedeným v bodoch 103 až 104 odôvodnenia rozsudku. Zákonom je jednoznačne dané, že

podkladom pre vydanie stavebného povolenia musí byť územné rozhodnutie.
- K bodu III. f), h) a i) kasačnej sťažnosti žalobcovia dodali, že aj v týchto bodoch sa v celom rozsahu
stotožňujú s obsahom rozsudku krajského súdu.

44. Na základe uvedeného žalobcovia navrhli, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu potvrdil a

celom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov žalobcov.

E.
45. Žalobcovia sa súčasne obdobne vyjadrili aj ku kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka.

F.
46. Ďalší účastníci sa ku kasačným sťažnostiam nevyjadrili.

IV. Právny názor kasačného súdu47. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva

prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa
1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Kasačná sťažnosť žalovaného bola
v registri správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zapísaná pod sp.zn. 4Sžk/37/2019

a kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka 1/ Siesta n.o. bola v registri správneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zapísaná pod sp.zn. 4Sžk/1/2020. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec sp.zn. 4Sžk/37/2019 bola náhodným výberom pridelená
kasačnému senátu 1S a vec sp.zn. 4Sžk/1/2020 bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu
6S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Uznesením sp.zn. 4Sžk/37/2019 z 16.12.2021
NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyspojilvzmysle§65ods.1SSPačl.IVods.1platnéhorozvrhu

práce najvyššieho správneho súdu dané konania na spoločné konanie vedené pod sp.zn. 4Sžk/37/2019,
pričom vo veci rozhodoval kasačný senát 1S a to v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.

48. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§
438 ods. 2 SSP )

predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť
kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že
kasačnú sťažnosť podal žalovaný - sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP ), preskúmal napadnutý

rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom
rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.

49.Krajskýsúdvdanejvecikonalnapodkladevšeobecnejsprávnejžalobyavovzťahuktomutokonaniu
ako i uplatneným žalobným bodom bol následne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky viazaný

jednotlivými sťažnostnými bodmi uplatnenými kasačnými sťažovateľmi v ich kasačných sťažnostiach (§
453 ods. 2 k § 134 ods. 2 a § 195 SSP).

K územnému rozhodnutiu

50. K sťažnostnému bodu žalovaného III a)
K sťažnostným bodom ďalšieho účastníka II.1 a II.2
Podstatou týchto sťažnostných bodov bolo vyhodnotenie povahy námietky týkajúcej sa absolútnej
neplatnosti nájomnej zmluvy k pozemkom KNC parc. č. XXXX, XXXX K. XXXX uzatvorenej medzi
navrhovateľom ako nájomcom a vlastníkom pozemku ako prenajímateľom a to z pohľadu, či sa jedná

o občianskoprávnu námietku. Žalobcovia vo vzťahu k občianskoprávnej námietke dôvodili absolútnou
neplatnosťou nájomnej zmluvy z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s dobrými mravmi v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, pretože dôvodom uzatvorenia danej zmluvy malo byť len splnenie požiadavky
koeficientu zastavanosti príslušných pozemkov vyplývajúceho zo záväznej časti územného plánu obce
Zvolenská Slatina.

Občianskoprávne námietky sú vymedzené v § 137 ods. 1 stavebného zákona ako námietky vyplývajúce
z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám prekračujúce rozsah právomoci stavebného
úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.
Z uvedeného vymedzenia vyplývajú dve podmienky a to, že občianskoprávne námietky
1. sa musia týkať ochrany vlastníckeho alebo iného práva k nehnuteľnosti a

2. majú sporový charakter.
Ad 1. Účelom občianskoprávnych námietok je zabezpečiť ochranu subjektívneho vlastníckeho práva
alebo iného práva k tej nehnuteľnosti, ktorá by mala byť priamo predmetom stavebnej činnosti. Logicky
sa preto tejto ochrany môže dovolávať len vlastník nehnuteľnosti alebo osoba oprávnená z iného práva
k nehnuteľnosti, pretože len títo môžu byť priamo dotknutí na svojich subjektívnych právach namietanou

stavebnou činnosťou. Predpokladom stavebnej činnosti týkajúcej sa nehnuteľnosti je totiž v zásade
súhlas jej vlastníka prípadne aj osoby oprávnenej z iného práva k nehnuteľnosti.
Ad 2. Sporový charakter občianskoprávnych námietok musí spočívať v tom, že si vlastnícke právo
alebo iné právo k dotknutej nehnuteľnosti uplatňujú navzájom odlišné osoby. Občianskoprávne námietkypredstavujú aj určitú výnimku z inštitútu hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností,
pretože nie je vylúčené, že si vlastnícke alebo iné právo k nehnuteľnosti môže uplatňovať aj iná osoba,
než tá, v ktorej prospech svedčí zápis v katastri nehnuteľností. Keďže vlastnícke a iné spory týkajúce

sa nehnuteľností sú oprávnené rozhodovať len súdy (§ 3 Civilného sporového poriadku), stavebný úrad
je po márnom pokuse o dosiahnutie dohody medzi dotknutými osobami povinný postupovať v zmysle
§ 137 ods. 2 stavebného zákona. To znamená, že podľa povahy námietky odkáže príslušnú osobu na
súd a konanie preruší.
V danom prípade sa absolútnej neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy nedomáhala žiadna zo

zmluvných strán a ani osoba, ktorá by tvrdila, že má k dotknutým nehnuteľnostiam vlastnícke
alebo iné právo vylučujúce platné uzatvorenie nájomnej zmluvy. Dôvodom vznesenej námietky
teda nebola ochrana vlastníckeho alebo iného práva k stavebným pozemkom alebo na nich
postavenej pôvodnej stavbe, ale namietanie „obchádzania koeficientu zastavanosti“. Takáto námietka
však jednoznačne nemá povahu občianskoprávnej námietky, pretože má výlučne stavebnotechnický
charakter. Posudzovanie stavebnotechnických námietok je však vo výlučnej právomoci správnych

orgánov, ktoré rozhodujú v príslušných konaniach upravených stavebným zákonom.
Okrem nesprávneho vyhodnotenia povahy danej námietky zo strany krajského súdu možno poukázať aj
na jej účelovosť. Zo strany žalobcov je správnym orgánom vyčítané, že územné a následne i stavebné
konanie neprerušili a neodkázali žalobcov v zmysle § 137 ods. 2 stavebného zákona na súd. Pokiaľ
by však žalobcovia túto námietku prezentovali inak než len proklamatívne, nič im nebránilo príslušnú

žalobu na súd podať aj bez výzvy správneho orgánu. Zo žiadneho ich vyjadrenia však nevyplýva, že
by takúto žalobu aj podali.
Pre úplnosť možno dodať, že právo uskutočniť stavbu má nielen vlastník pozemku ale aj osoba
oprávnená z iného práva k pozemku. Takéto oprávnenie môže pritom vyplývať aj z nájomnej zmluvy.
Následne potom platí, že ak je pozemok takto „zaťažený“ vo vzťahu ku koeficientu zastavanosti právom

stavby vyplývajúcim z nájomnej zmluvy, je týmto viazaný aj vlastník pozemku a to vo vzťahu k prípadným
svojim stavebným zámerom.
Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že vznesenie predmetnej námietky nebolo možné vyhodnotiť v
zmysle § 137 stavebného zákona, na základe čoho je potrebné dané sťažnostné body vyhodnotiť ako
dôvodné, pretože argumentácia krajského súdu v tomto smere (najmä bod 88 odôvodnenia) je právne

nesprávna.

51. K sťažnostnému bodu žalovaného III.b)
K sťažnostným bodom ďalšieho účastníka II.3 a II.4
Tieto sťažnostné body sa týkajú otázky dodržania výškového regulatívu dvoch podlaží a podkrovia. Z
právnej argumentácie krajského súdu (bod 89 odôvodnenia) vo svojej podstate vyplýva, že rozhodol
na základe domnienky bez náležitého zistenia stavu veci. V danej veci je pritom „otáznou“ povaha

podkrovia ako i prvého podlažia. Od vyhodnotenia týchto otázok závisí, či sa jedná alebo nejedná o
trojpodlažnú budovu, ktorá by bola v rozpore so záväznou časťou územného plánu obce Q. E. alebo o
budovu s podkrovím. Zatiaľ čo žalovaný poukazuje na to, že podkrovie nemá povahu podlažia, pretože
zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strehu nie sú vyššie než polovica odporúčanej výšky
obytnej miestnosti a súčasne prvé podlažie má prevažný charakter suterénu a preto nemá povahu

nadzemného podlažia, žalobcovia tieto skutočnosti popierajú. Samotné tvrdenie týkajúce sa inej než
právnej skutočnosti však neznamená, že ju správny orgán posúdil nesprávne. Žalobcovia svoje tvrdenia
nepodložili ani poukázaním na konkrétnu časť projektovej dokumentácie. Predovšetkým však v tomto
smere pochybil krajský súd. Ten síce vyslovil názor, že záver o tom vyplýva z projektovej dokumentácie,
avšak tento pojem je tak široký, že je prakticky neoveriteľný. Nakoniec ani krajský súd nebol v tomto

svojom závere konzistentný, pretože súčasne vyzval stavebný úrad, aby v ďalšom konaní vykonal
dokazovanie vo vzťahu k charakteru podkrovia. Povahe prvého podlažia čiastočne zapusteného do
terénu a majúceho podľa žalovaného povahu podzemného podlažia (suterénu) sa pritom krajský súd
úplne vyhol, hoci žalovaný aj touto skutočnosťou v konaní argumentoval (viď duplika). Presvedčivosť
záveru krajského súdu súčasne logicky „nabúrava“ aj z projektovej dokumentácie (napr. výkres č. 7 a 9

dokumentácie pre územné rozhodnutie č. 10/2017 vypracovanej B.. K.. C. E.) jednoznačne vyplývajúci
záver o tom, že nová stavba má byť nižšia než pôvodná stavba.
Samotná skutočnosť, že v preskúmavaných rozhodnutiach sa uvádza nejasný pojem „stavba z časti
trojpodlažná a z časti dvojpodlažná“ nestačí na konštatovanie, že došlo k rozporu s územným plánom.Pokiaľ má byť preto zo strany správneho súdu tak závažným spôsobom zasiahnuté do subjektívnych
práv navrhovateľa územného konania, resp. stavebníka v stavebnom konaní, musí mať záver správneho
súdu o zistenej nezákonnosti jednoznačne oporu v skutkových zisteniach a nemôže mať charakter

domnienky, v rámci ktorej si súd bez ďalšieho len osvojí tvrdenie žalobcu. V ďalšom konaní bude
preto úlohou krajského súdu vykonať dokazovanie vo vzťahu k povahe dotknutých priestorov a svoje
rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodniť.
Kasačný súd preto tieto sťažnostné body vyhodnotil ako dôvodné.

52. K sťažnostnému bodu žalovaného III. c)
K sťažnostným bodom ďalšieho účastníka II.5 a II.6
V týchto sťažnostných bodoch ide o aplikáciu zásady dvojinštančnosti správneho konania, ktorá
vzhľadom na procesnú úpravu územného konania spojenú so subsidiaritou správneho poriadku (§
140 stavebného zákona) nesporne dopadá aj na toto konanie. Zásada dvojinštančnosti znamená, že
vo všeobecnosti je správne konanie dvojinštančné, t.j. ak zákon výslovne neustanovuje inak, je proti

rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu prípustné odvolanie, o ktorom rozhodne odvolací orgán.
To znamená, že účastník konania má v prípade inštančného postupu právo na oznámenie (doručenie)
dvoch rozhodnutí vo veci samej. Uvedené však neznamená, že odvolací orgán musí pri stotožnení sa s
odvolaním prvostupňové rozhodnutie vždy zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu.
Uvedené by bolo jednak v rozpore so zásadou jednotnosti konania v zmysle ktorej tvorí prvostupňové

a odvolacie (druhostupňové) konanie jeden celok, ale súčasne by tu bol aj rozpor s § 59 ods. 2
správneho poriadku. V zmysle tohto zákonného ustanovenia, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán
rozhodnutiezmeníalebozruší.Ztohovyplýva,žezmenarozhodnutiajevosvojejpodstatepreferovaným
rozhodnutím v prípade dôvodnosti odvolania a zrušenie je namieste predovšetkým z dôvodov rýchlosti
alebo hospodárnosti (§ 59 ods. 3 správneho poriadku).

Na základe vyššie uvedeného nemožno preto automaticky uzavrieť, že odvolací orgán musí na podklade
aspoň sčasti dôvodného odvolania prvostupňové rozhodnutie vždy zrušiť, aby mal následne účastník
konania právo brániť so svojimi dôvodmi na dvoch inštanciách. Takýto záver totiž nemá oporu v prvej
alinee § 59 ods. 2 správneho poriadku. Voľba medzi zmenou a zrušením prvostupňového rozhodnutia
zo strany odvolacieho orgánu bude závislá od okolností konkrétnej veci, pričom sa možno stotožniť s

názorom žalovaného, že zrušenie bude do úvahy prichádzať najmä vtedy, ak prvostupňový orgán v
podstatnej časti veci vôbec nerozhodol. V danom prípade však prvostupňový orgán zamietol námietky v
celku ako nedôvodné a odvolací orgán k tomuto zamietnutiu pripojil svoje dôvody. Takýto postup pritom
je formálne v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku a preto ho nemožno vyhodnotiť ako porušujúci
zásadu dvojinštančnosti konania.

Právny záver krajského súdu prezentovaný v bode 91 odôvodnenia jeho rozsudku preto nemožno
považovať za správny, na základe čoho sa kasačný súd stotožnil aj s dôvodnosťou týchto sťažnostných
bodov.

53. K sťažnostnému bodu žalovaného III. d)

K sťažnostnému bodu ďalšieho účastníka II.7
Obsahom týchto sťažnostných bodov je priloženie a povaha grafickej prílohy územného rozhodnutia.
V tomto smere sa možno stotožniť s názorom krajského súdu, že jej účelom je zabezpečiť
zrozumiteľnosť územného rozhodnutia pre všetkých účastníkov konania a nielen pre navrhovateľa.
Samotná skutočnosť, že v danom prípade obsahovali grafickú prílohu len niektoré rozhodnutia však

neznamená, že územné rozhodnutie je ako celok nezákonné. Absencia grafickej prílohy pri časti
územných rozhodnutí predstavuje totiž inú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia,
ktorá by mala byť zo strany správnych orgánov odstraňovaná postupom v zmysle § 47 ods. 6 správneho
poriadku a rozhodne by sama o sebe nemala byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správnym súdom.
Pokiaľ ide o to, či by formou grafickej prílohy v zmysle § 4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. mohol

byť aj situačný výkres, je potrebné zdôrazniť, že ide o terminologickú nejednotnosť v obsahu právnych
predpisov. Zákonom užívaný pojem „grafická príloha“ je však všeobecný a nevyplýva z neho, že by
táto príloha musela mať určitú normatívne stanovenú formu alebo štruktúru. Nemožno preto vylúčiť ani
zámer normotvorcu vnímajúci situačný výkres za podskupinu grafickej prílohy.
V každom prípade je však nesprávna tá úvaha krajského súdu (bod 94 odôvodnenia), v zmysle

ktorej by táto normatívna nejednotnosť mala byť vykladaná kvázi v neprospech žalovaného, ktorý
by mal iniciovať jej zmenu. Žalovaným je síce v správnom súdnictve správny orgán, avšak
takýto výklad by primárne poškodzoval na právach navrhovateľa územného konania, t.j. účastníka
administratívnoprávnych vzťahov, ktorý za nejasnosť právnej úpravy nenesie žiadnu zodpovednosť adoslova je jej „rukojemníkom“. Aj s odkazom na princíp materiálneho právneho štátu by sa preto mala
v danom prípade aplikovať zásada in dubio mitius, v zmysle ktorej nemožno nejasnosť právnej úpravy
vykladať v neprospech jej adresáta. Primárnym adresátom je pritom v danom prípade navrhovateľ

územného konania a až následne ostatní jeho účastníci, ktorí by nemali ťažiť z nejasnosti právnej úpravy
na úkor tej osoby, ktorej subjektívne práva sú priamo predmetom rozhodovania zo strany správneho
orgánu.
Kasačný súd preto tieto sťažnostné body vyhodnotil ako dôvodné.

54. K sťažnostnému bodu žalovaného III. e)
K sťažnostným bodom ďalšieho účastníka II.8 a II.9
Predmetom týchto sťažnostných bodov je vyhodnotenie „pohody bývania” ako kritéria ovplyvňujúceho
umiestnenie stavby. Spornou otázkou v danom prípade bolo, či sa toto kritérium vyhodnocuje len vo
vzťahu ku stavbám alebo aj vo vzťahu k pozemkom. Pohoda bývania je ale neurčitý právny pojem,
ktorého posúdenie závisí od konkrétnej situácie, pričom je potrebné zohľadniť, že pohoda bývania nesie

v sebe aj silný subjektívny prvok. Je totiž logické, že každý vníma tento pojem silne individuálne, čo
súčasne znamená, že ak by sa toto kritérium samo o sebe priorizovalo, v podstate by došlo k utlmeniu
stavebnej činnosti, pretože skoro každá takáto činnosť má už vo svojej podstate negatívny dopad na
pohodu bývania. Z toho vyplýva, že pohoda bývania by sa mala posudzovať pokiaľ možno objektívne a
v nadväznosti na ďalšie kritéria vymedzené v § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a § 4 ods. 2 vyhlášky

č. 532/2002 Z.z. Už zo samotného pojmu „bývanie“ je zrejmé, že sa tento primárne týka užívania stavieb
slúžiacich ako obydlie. V závislosti od konkrétnej situácie však nie je vylúčené ani jeho posudzovanie
vo vzťahu k pozemku, ale musí sa jednať o pozemok užívaný spoločne s obydlím. V danom prípade
je preto nesprávny záver krajského súdu týkajúci sa toho, že sa má pohoda bývania vyhodnocovať
samostatne len vo vzťahu k pozemkom (bod 98 odôvodnenia). Žalobcami namietané narušenie pohody

bývania z dôvodu nevyhnutného zásobovania prevádzky, denných a nočných príchodov a odchodov
zdravotnej služby a nadmerného výskytu ďalších ľudí je síce subjektívne pochopiteľné, ale súčasne by
znemožnilo iné užívanie susedných nehnuteľností než na bývanie, hoci možnosť využitia na sociálne
účely z územného plánu jednoznačne vyplýva (§ 3, kód 102 - Obytné územie - Plochy so zástavbou
rodinných domov územného plánu obce Zvolenská Slatina). Pri vyhodnotení pohody bývania pritom

zohráva svoju úlohu aj proporcionalita medzi pôvodnou a zamýšľanou stavbou, pričom v danom prípade
nová stavba má byť realizovaná v zásade na pôdoryse stavby pôvodnej.

55. K sťažnostnému bodu žalovaného III. f)
K sťažnostnému bodu ďalšieho účastníka II.10

Vo vzťahu k skutočnostiam posudzovaným krajským súdom v bodoch 99 až 101 odôvodnenia rozsudku
je potrebné skonštatovať, že tieto neboli obsiahnuté v žalobných bodoch. Keďže v danej veci konal
krajský súd na základe všeobecnej správnej žaloby, bol v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby. Skutočnosti vyplývajúce zo zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách nemajú
povahu skutočností, ktoré by správny súd mal zohľadňovať nad rámec rozsahu a dôvodov žaloby.

Krajský súd tým vo svojej podstate porušil princíp rovnosti účastníkov konania (§ 5 ods. 9 SSP), pretože
v rozpore so zákonom aktívne vyhľadával ďalšie dôvody nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí
správnych orgánov. Jeho právne posúdenie v tomto rozsahu je preto právne nesprávne.

K stavebnému povoleniu

56. K sťažnostnému bodu žalovaného III. g)
K sťažnostnému bodu ďalšieho účastníka II.11
Podstatou týchto sťažnostných bodov je posúdenie právneho názoru krajského súdu prezentovaného
v bodoch 103 a 104 odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorého, ak je v zmysle § 62 ods. 1 písm. a)

stavebného zákona podkladom pre vydanie stavebného povolenia územné rozhodnutie, tak v prípade
zrušenia územného rozhodnutia už toto je samo o sebe dôvodom pre zrušenie aj stavebného povolenia.
Uvedený právny názor je však v rozpore so znením § 135 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého je pre
rozhodnutie správneho súdu rozhodujúcim stav v čase právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu. V
čase rozhodovania v stavebnom konaní pritom územné rozhodnutie bolo právoplatné a účinné a k jeho

zrušeniu došlo až právoplatnosťou rozhodnutia krajského súdu a to s účinkami ex nunc. To znamená,
že správne orgány nemohli túto skutočnosť v stavebnom konaní pri svojom rozhodovaní zohľadniť.
Všeobecná správna žaloba podaná proti stavebnému povoleniu súčasne nepredstavuje prípad, v rámci
ktorého by bol v zmysle § 135 ods. 2 SSP pre správny súd rozhodujúcim stav v čase vyhlásenia alebovydania jeho rozhodnutia. Krajský súd zároveň po podaní (všeobecnej) správnej žaloby proti územnému
rozhodnutiu zamietol priznanie odkladného účinku, čo a contrario znamená, že ani toto prebiehajúce
správne súdne konanie nebránilo správnym orgánom rozhodnúť v stavebnom konaní.

Kasačný súd preto tieto sťažnostné body vyhodnotil ako dôvodné.

57. K sťažnostnému bodu žalovaného III. h)
K sťažnostnému bodu ďalšieho účastníka II.12
V týchto sťažnostných bodoch týkajúcich bodu č. 105 odôvodnenia rozsudku je namietaná nejasnosť

záveru krajského súdu ohľadom posudzovania ďalších námietok účastníkov konania nad rámec
koncentračnej zásady. Vzhľadom na to, že daná časť odôvodnenia má vo svojej podstate konštatačný
charakter a absentuje v nej explicitný záver o nezákonnosti stavebného povolenia v dôsledku porušenia
konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, nie je potrebné sa ňou bližšie zaoberať.

58. K sťažnostnému bodu žalovaného III. i)
Vzhľadom na to, že sa tento sťažnostný bod týka uplatnenia totožnej občianskoprávnej námietky, akej
sa týka odôvodnenie pri sťažnostnom bode III. a) možno v plnom rozsahu poukázať na závery uvedené
v bode č. 50 tohto odôvodnenia a daný sťažnostný bod vyhodnotiť ako dôvodný.

59. K sťažnostnému bodu žalovaného III. j)
Právne závery krajského súdu prezentované v bodoch 107 až 112 odôvodnenia rozsudku majú len
konštatačnúpovahuaabsentujevnichexplicitnýzáveronezákonnostistavebnéhopovoleniavdôsledku
porušenia konkrétneho ustanovenia právneho predpisu. Z tohto pohľadu nie je potrebné sa nimi bližšie

zaoberať. Pre úplnosť však možno dodať, že zo strany žalobcov nebol vo (všeobecnej) správnej žalobe
výslovne uplatnený žalobný bod týkajúci sa ochrany životného prostredia. Žalobcovia len namietali
absenciu povolenia na výrub stromu a nejasnosť podmienok ochrany vtáctva. Aj v tomto smere sa
potom javí argumentácia krajského súdu rozporná s viazanosťou rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle
§ 134 ods. 1 SSP. Súčasne možno poukázať aj na to, že pri žalobe fyzickej alebo právnickej osoby

síce nie je vylúčené domáhanie sa ochrany životného prostredia, avšak toto musí byť preukázateľne
spojené s požadovanou ochranou subjektívnych práv žalobcov. Aktívna žalobná legitimácia vo vzťahu
k (abstraktnej) ochrane verejného záujmu na úseku životného prostredia totiž patrí zainteresovanej
verejnosti prípadne prokuratúre (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny
súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 279 s.).

60. Na základe naplnenia dôvodov kasačných sťažností oboch sťažovateľov týkajúcich sa nesprávneho
právneho posúdenia veci zo strany krajského súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP Najvyšší
správny súd ako kasačný súd rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec
vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania

(§ 455 SSP) s
tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený v deň
uvedený na jeho písomnom vyhotovení (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP ).

61. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu postupovať vo vyššie naznačenom smere a
následne rozhodnúť a svoje rozhodnutie vo veci riadne a presvedčivo odôvodniť v súlade s § 139 ods.
2 SSP.

62. V novom rozhodnutí vo veci krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).

63. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 prvá veta SSP).

Občianskoprávne námietky
1. sa musia týkať ochrany vlastníckeho alebo iného práva k nehnuteľnosti a
2. majú sporový charakter.Ad 1. Účelom občianskoprávnych námietok je zabezpečiť ochranu subjektívneho vlastníckeho práva
alebo iného práva k tej nehnuteľnosti, ktorá by mala byť priamo predmetom stavebnej činnosti. Logicky
sa preto tejto ochrany môže dovolávať len vlastník nehnuteľnosti alebo osoba oprávnená z iného práva

k nehnuteľnosti, pretože len títo môžu byť priamo dotknutí na svojich subjektívnych právach namietanou
stavebnou činnosťou. Predpokladom stavebnej činnosti týkajúcej sa nehnuteľnosti je totiž v zásade
súhlas jej vlastníka prípadne aj osoby oprávnenej z iného práva k nehnuteľnosti.
Ad 2. Sporový charakter občianskoprávnch námietok musí spočívať v tom, že si vlastnícke právo
alebo iné právo k dotknutej nehnuteľnosti uplatňujú navzájom odlišné osoby. Občianskoprávne námietky

predstavujú aj určitú výnimku z inštitútu hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností,
pretože nie je vylúčené, že si vlastnícke alebo iné právo k nehnuteľnosti môže uplatňovať aj iná osoba,
než tá, v ktorej prospech svedčí zápis v katastri nehnuteľností. Keďže vlastnícke a iné spory týkajúce
sa nehnuteľností sú oprávnené rozhodovať len súdy (§ 3 Civilného sporového poriadku), stavebný úrad
je po márnom pokuse o dosiahnutie dohody medzi dotknutými osobami povinný postupovať v zmysle
§ 137 ods. 2 stavebného zákona. To znamená, že podľa povahy námietky odkáže príslušnú osobu na

súd a konanie preruší.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.