Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 25, 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sžk/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201297
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:1016201297.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): H. T., narodený
XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, bytom S. XX, U.Ý. R., zastúpený advokátom JUDr. Štefanom
Jurčom, PhD. So sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 36 099 473, proti žalovanému: Slovenský
klub sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore, so sídlom Štefánikova 10, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti volieb výboru Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore, ktoré sa

konali dňa 14.04.2012, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave č.k. 1S/313/2016-119 z 12. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Konanie o kasačnej sťažnosti sa z a s t a v u j e .

Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S/313/2016-119 z 12. septembra 2019 podľa § 250v zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) v spojení s § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (SSP) a § 98 ods. 1 písm. d/ SSP odmietol žalobu ako oneskorene podanú,
pričom zároveň rozhodol o trovách konania postupom podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože žaloba bola odmietnutá.

2. Krajský súd rozhodol na základe zistení, že žalobca sa o vykonanom zásahu pred ktorým sa
podanou žalobou domáhal ochrany, teda o voľbe výboru Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskom
poľovníckom zväze (ďalej len „SKS pri SPZ“) [ako predchodcu Slovenského klubu sokoliarov pri
Slovenskej poľovníckej komore (ďalej len „SKS pri SPK“)] dozvedel dňa 14.04.2012, kedy ako vtedajší
predseda SKS pri SPZ bol prítomný na zasadnutí konferencie konanej dňa 14.04.2012, na ktorej bola
namietaná voľba výboru SKS pri SPZ uskutočnená. Subjektívna lehota 30 dní na podanie žaloby vo

veci ochrany pred nezákonným zásahom začala žalobcovi plynúť dňa 15.04.2012, pričom posledný deň
subjektívnej lehoty pripadol na 14.05.2012. Žalobca podal predmetnú žalobu až dňa 01.04.2014, teda
po uplynutí tak 30-dňovej subjektívnej, ako aj jednoročnej objektívnej lehoty podľa 250v ods. 3 OSP
na jej podanie. V bode 13 napadnutého uznesenia správne ozrejmil, že napriek § 491 ods. 1 SSP v
zmysle ktorého platí SSP aj na konania začaté podľa piatej časti OSP pred dňom nadobudnutia jeho
účinnosti, včasnosť podania žaloby sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase jej podania,

teda podľa ustanovení § 250v ods. 3 OSP. V ostatom správny súd postupuje podľa ustanovení SSP.

3. S poukazom na § 449 ods. 1 SSP poučil krajský súd účastníkov konania, že v konaní o kasačnej
sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Zároveň zdôraznil,
že kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo

opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobepodľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Uznesenie bolo žalobcovi
doručené uplatnením zákonnej fikcie doručenia dňa 18.10.2019, pričom toho istého dňa nadobudlo aj
právoplatnosť.

4. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca ako sťažovateľ dňa 13.11.2019 v zákonnej
lehote kasačnú sťažnosť s odôvodnením, že krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav veci,
nedostatočne vykonal dôkazy a vec nesprávne právne posúdil, na základe čoho žiadal, aby kasačný
súd vydal rozsudok, ktorým sám vyhlási voľby predsedu a členov výboru SKS pri SPK na konferencii

14.04.2012 vo Zvolene za neplatné a uloží povinnosť zvolať mimoriadnu konferenciu SKS pri SPK
a voľbu výboru zopakovať, menovite predsedu a členov výboru, za splnenia zákonných podmienok.
Zároveň žiadal, aby kasačný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu škody nemajetkovej
ujmy vo výške 30.000,- € s úrokom z omeškania vo výške 5.25% ročne a náhradu trov konania.

5. K odôvodneniu včasnosti podanej žaloby sťažovateľ uviedol, že svoju žalobu doručil na súd

dňa 01.04.2014 ako žalobu v sporovom konaní, ktorou sa zároveň domáhal náhrady škody. Keďže
konferencia prebehla dňa 14.04.2012, subjektívna dvojročná lehota uplynula dňa 14.04.2014 a
objektívna trojročná lehota uplynula dňa 14.04.2015. Namietal, že vec sa mala riešiť ako civilný spor a
nie ako vec patriaca do správneho súdnictva. V ďalšej argumentácii poukázal na podmienky konania
konferencie a hlasovania, ktoré neboli splnené.

6. Zo znenia kasačnej sťažnosti vyplýva, že bola spísaná samotným sťažovateľom, označeným
dátumom narodenia a jeho bydliskom. Pod kasačnou sťažnosťou je uvedené meno sťažovateľa spolu
s jeho vlastnoručným podpisom.

7.Keďžekrajskýsúdnemalzapreukázanésplneniepodmienokpodľa§449ods.1SSP,postupompodľa
§ 450 ods. 1 SSP vyzval sťažovateľa na odstránenie vád kasačnej sťažnosti a to tak, aby v lehote 10
dní súdu predložil plnú moc na zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti s tým, že kasačná sťažnosť
a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Zároveň ho poučil, že ak nebude preukázané
splnenie podmienok podľa § 449 SSP, kasačný súd jeho sťažnosť podľa § 459 písm. d/ SSP odmietne

ako neprípustnú.

8. Dňa 30.12.2019 doručil sťažovateľ krajskému súdu podanie označené ako „Vec: odstránenie vád
podania 1S/313/2016“, v odôvodnení ktorého uviedol, že žaloba (sťažovateľ pravdepodobne mienil
uviesť „kasačná sťažnosť“) bola spísaná členom klubu a jeho právnym zástupcom JUDr. Y. W., pričom

zároveň poukázal na znenie § 449 ods. 2 písm. a/ SSP. Dodal, že on sám podával kasačnú sťažnosť
ako prezident klubu SKS pri SPK. V ďalšom zrekapituloval odôvodnenie viažuce sa k meritu veci skôr
uvedené v podanej kasačnej sťažnosti doručenej krajskému súdu dňa 13.11.2019. Ku podaniu doložil
plnomocenstvu datované dňa 27.12.2019, udelené JUDr. Y. W., na zastupovanie sťažovateľa ako aj
SKS pri SPK v konaniach pred súdom. Plnomocenstvo bolo vlastnoručne podpísané sťažovateľom ako

splnomocniteľom, no podpis splnomocnenca prijímajúceho udelené splnomocnenie absentoval.

9. Krajský súd adresoval sťažovateľovi dňa 10.01.2020 ďalšiu výzvu na odstránenie vád, keďže na
predloženej plnej moci chýbal podpis JUDr. W. o prijatej plnej moci ako aj to, že plná moc nebola udelená
na zastupovanie sťažovateľa v konaní o kasačnej sťažnosti. Sťažovateľa opätovne poučil v zmysle

ustanovení § 449 ods. 1 a § 459 písm. d/ SSP.

10. V reakcii na predmetnú výzvu doručil sťažovateľ prostredníctvom zvoleného advokáta dňa
27.01.2020 doplnenie podania, v ktorom uviedol, že sa dňa 27.01.2020 obrátil na advokátsku kanceláriu
za účelom jej splnomocnenia na zastupovanie v predmetnej veci. Na preukázanie uvedeného pripojil

plnú moc datovanú dňa 27.01.2020, udelenú JUDr. Štefanovi Jurčovi, PhD., advokátovi, so sídlom
Šafárikovo ním. 7, Bratislava, IČO: 36 099 473.

11. Týmto podaním zároveň vzal žalobu v časti uplatnenia náhrady škody nemajetkovej ujmy vo výške
30 000,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne späť.

12. Sťažovateľ záverom doplnil skôr podanú kasačnú sťažnosť o ďalší sťažnostný dôvod podľa § 440
ods. 1 písm. f/ SSP a to, že súdu rozhodol o podanej žalobe „ex tabula“ bez dostatočného zistenia stavu,
nariadenia pojednávania a výsluchu účastníkov sporu, čím došlo aj kumulatívne k odňatiu možnostikonať pred súdom, čím sa rozumie taký nežiadúci postup súdu ktorým účastníkovi konania znemožní
realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva zákon za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.

13. Následne, v nadväznosti na vyššie uvedené podanie, doručil sťažovateľ krajskému súdu dňa
12.02.2020 ďalšie doplnenie kasačnej sťažnosti, v ktorom uviedol podrobnejšiu argumentáciu týkajúcu
sa nesprávneho procesného postupu krajského súdu. V ďalšom poukázal na úpravu Organizačného
a skúšobného poriadku Slovenského klubu sokoliarov pri SPZ, konkrétne na časti upravujúce členskú

schôdzu,spôsobyjejzvolávania,jejuznášaniaschopnosťaprijímanieuznesení.Malzato,žehlasovanie
ovoľbenovéhopredseduaosemčlennéhovýboruadozornejradysauskutočnilonaprieknenaplnenému
kvóru.

14. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím krajského
súdu, ktorý žalobu ako oneskorenú odmietol ako aj s odôvodnením poukazujúcim na uplynutie

subjektívnej ako aj objektívnej lehoty na podanie správnej žaloby. Ohľadom námietky sťažovateľa, ktorý
mal za to, že sa predmetná vec mala prejednávať ako civilný spor poukázal na zásahu „iura novit
curia“ s tým, že súhlasí s vyhodnotením veci ako spadajúcej pod správne súdnictvo. Návrh sťažovateľa
na priznanie náhrady škody nemajetkovej ujmy považuje za absolútne neopodstatnený, nakoľko ho
sťažovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal. V ostatnom odkázal na svoje predošlé vyjadrenia, ktorých

sa v plnom rozsahu pridržiava.

15. Na vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti reagoval sťažovateľ podaniami doručenými dňa
16.04.2020, zameranými predovšetkým na vecnú argumentáciu týkajúcu sa priebehu konferencie a
voľby nových členov výboru. Súčasťou podaní bola aj rozsiahla dokumentácia týkajúca sa spornej

konferencie.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§
101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon
súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s §
101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná
vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.zn.
1Sžk/12/2020. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 5S Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou
spisovou značkou.
5. Po predložení veci na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobcu ako sťažovateľa z vykonanej lustrácie
v Registri obyvateľov Slovenskej republiky kasačný súd zistil, že žalobca dňa 28.10.2021 zomrel.

Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).
Podľa § 35 ods. 1 SSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán
verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (CSP), ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie

právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže
pokračovať.
Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

Podľa § 99 písm. b/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
Podľa § 452 ods. 1 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti
tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.17. Procesné podmienky predstavujú základné predpoklady, aby mohol súd vo veci konať a meritórne
rozhodnúť. Právna teória procesné podmienky kvalifikuje na podmienky na strane súdu, podmienky na

strane účastníka konania, vecné podmienky a tzv. negatívne procesné podmienky. Súd je v zmysle § 97
SSP povinný skúmať procesné podmienky ex officio v každom štádiu súdneho konania.

18. Procesná subjektivita žalobcu v súdnom konaní predstavuje jednu z najzásadnejších procesných
podmienok na strane účastníka konania, ktorá je odvodená od existencie právnej subjektivity žalobcu.

Zo znenia § 35 SSP vyplýva, že na účely konania pred správnym súdom disponuje procesnou
subjektivitou taká fyzická osoba v procesnom postavení žalobcu, ktorá má spôsobilosť byť nositeľom
práv a povinností. Stratu procesnej subjektivity však SSP výslovne neupravuje a preto sa bude v zmysle
§ 25 pri riešení tejto otázky aj na správne súdne konanie aplikovať právna úprava daná § 62 až 66 CSP.

19.KasačnýsúdzlustrácievykonanejvRegistriobyvateľovSlovenskejrepublikyzistil,žesťažovateľdňa

28.10.2021 zomrel. V dôsledku straty právnej subjektivity a na ňu nadväzujúcej procesnej subjektivity
v súdnom konaní preto kasačný súd pristúpil k skúmaniu povahy prejednávanej veci a teda, či môže
podľa § 25 SSP v spojení s § 63 CSP v konaní ďalej pokračovať alebo je potrebné konanie zastaviť.
V zmysle § 63 ods. 2 CSP pokračuje súd v konaní najmä vtedy, ak sa jedná o majetkový spor.
Civilný sporový poriadok (ani SSP) však neuvádza normatívnu definíciu majetkového sporu, ba dokonca

neexistuje legálna definícia majetku, použiteľná pre celý právny poriadok Slovenskej republiky. Treba
teda vychádzať z toho, že majetok predstavujú aktíva a pasíva oceniteľné peniazmi. Majetkovým sporom
tak budú predovšetkým spory, predmetom ktorých bude plnenie (dare, facere, omittere, pätí) a spory,
predmetom ktorých bude subjektívne právo oceniteľné alebo vyjadriteľné v peniazoch. Za majetkový
spor tak treba považovať i všetky určovacie spory, predmetom ktorých bude peniazmi oceniteľné

súkromné subjektívne právo sporových strán (typickým príkladom sú spory o určenie vlastníckeho
práva) (ŠTEVČEK, Marek. § 63 [Strata procesnej subjektivity fyzickej osoby]. In: ŠTEVČEK, Marek,
FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ,
Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, marg. č. 3.). S konkretizáciou na
správne súdnictvo bude pokračovanie v konaní namieste predovšetkým pri preskúmavaní zákonnosti

tých rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, ktoré sa týkajú vlastníctva, resp. majetku zomretého
alebo nároku naň (napr. reštitučné rozhodnutie).

20. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal preskúmania zákonnosti volieb, ktorými
bol zvolený nový predseda, 8-členný výbor a dozorná rada výboru SKS pri SPZ, pričom ich zároveň

žiadal vyhlásiť za neplatné z dôvodu, že nebola splnená podmienka uznášaniaschopnosti výboru.
Sťažovateľ sa ako vtedajší člen SKS pri SPZ a jeho predseda zúčastnil konferencie na ktorej voľby
prebehli a ktorú zároveň viedol. Zo žaloby je ďalej zrejmé, že sa uchádzal o volenú funkciu nového
predsedu klubu, do ktorej však zvolený nebol. Namietal, že uskutočnenie volieb výboru na konferencii
je nezákonné a domáhal sa ochrany pred nezákonným zásahom zo strany žalovaného.

21. Kasačný súd konštatuje, že predmetom konania nie je posudzovanie zákonnosti rozhodnutia,
opatrenia alebo iného zásahu týkajúceho sa majetku sťažovateľa. Ten ako vtedajší člen klubu namietal
priebeh a výsledok volieb do jej orgánov. Ako člen klubu mal v zmysle stanov právo uchádzať sa o volenú
funkciu, no nemal nárok na jej získanie. Pasívne volebné právo sa viaže výlučne na osobu, ktorá sa ako

člen uchádza o volenú funkciu v klube. Úmrtím člena klubu navyše členstvo zaniká a s ním aj všetky
práva a povinnosti viažuce sa naň. Z tohto práva pritom nevyplývajú žiadne iné, nie to majetkové nároky,
ktoré by mohli prejsť na prípadných dedičov sťažovateľa. Za daných okolností preto nemal kasačný súd
za potrebné zisťovať okruh do úvahy prichádzajúcich dedičov v záujme pokračovania v konaní.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že nedostatok procesnej podmienky konania spočívajúci v absencii

procesnej subjektivity sťažovateľa v kasačnom konaní nie je možné konvalidovať, Najvyšší správny súd
kasačné konanie zastavil podľa § 99 písm. b/ v spojení s § 35 ods. 1 a § 452 ods. 1 SSP.

23. O trovách kasačného konania Najvyšší správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b/ v spojení s § 467
ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.