Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší Správny súd

Judgement was issued by JUDr. Petra Príbelská, PhD.

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sžk/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200353
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:5018200353.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): KVN s.r.o., so sídlom
Kostolište 613, IČO: 51 050 170, zastúpený advokátkou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M, so sídlom
advokátskej kancelárie Ul. Janka Kráľa 1, Banská Bystrica, IČO: 42 307 121, proti žalovanému: Úrad
pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Križkova 949/9, Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu
verejnej správy, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k.

24Sa/30/2018-237 zo dňa 26. februára 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 24Sa/30/2018-237 zo dňa 26. februára 2021 sa z r u š u j e
a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením č.k. 24Sa/30/2018-237 zo dňa 26. februára 2021 Krajský súd v Žiline
(ďalej aj len ,,krajský súd“) podľa § 261 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj

len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby krajský súd zakázal
právnemu predchodcovi žalovaného - Daňovému úradu Žilina pokračovať v napadnutom inom zásahu
spočívajúcom v pozastavení prevádzkovania hry DIAMOND LEVEL a uložil mu povinnosť obnoviť
stav pred zásahom, teda aby odpečatil všetky ním zapečatené zariadenia s hrou DIAMOND LEVEL
prevádzkované žalobcom a zároveň, aby mu priznal náhradu trov konania.

2. Relevantný skutkový stav zistil krajský súd zo súdneho ako aj administratívneho spisu. Dňa 28. júna
2018 bol u žalobcu ako podnikateľa podnikajúceho bez toho aby bol držiteľom licencie podľa zákona
č. 171/2005 Z.z. v oblasti prevádzkovania kultúrnych, spoločenských a zábavných zariadení, vykonaný
dozor formou vyhľadávacej činnosti vykonanej miestnym zisťovaním vo vymedzených prevádzkach
žalovaného, v ktorých boli umiestnené hracie zariadenia tzv. kvízomaty, pričom v týchto prevádzkach
došlo k pozastaveniu prevádzkovania hazardnej hry a k zapečateniu hracích zariadení tzv. kvízomatov

z dôvodu, že hra DIAMOND LEVEL javila znaky hazardnej hry podľa § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z.
o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 171/2005 Z.z.“). O
pozastavení prevádzkovania hazardnej hry v prevádzkach žalobcu boli v zmysle § 54 ods. 3 a 4 zákona
č. 171/2005 Z.z. spísané záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry, ktoré boli následne
doručované žalobcovi do vlastných rúk uplatnením zákonnej fikcie doručenia s ohľadom na skutočnosť,
že žalobca si písomnosti v odbernej lehote neprevzal.

3.Krajskýsúdsavodôvodnenínapadnutéhouzneseniaprvakopristúpilkvecnémuprejedaniu,zaoberal
otázkou naplnenia zákonných podmienok iného zásahu vymedzených v § 252 ods. 1 a nasl. SSP v
nadväznosti na § 3 ods. 1 písm. e/ SSP a teda, či žalobcom namietaný postup, resp. konanie žalovaného
napĺňa definičné znaky iného zásahu vymedzené v citovaných ustanoveniach SSP. Krajský súd dospel
k názoru, že vyhotovením záznamov o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry, ktoré boli následne

doručovanéžalobcovi,došlokvydaniuopatreniaorgánuverejnejsprávyvymedzenéhov§3ods.1písm.
c/ SSP, ktoré sa priamo dotýka žalobcových práv a teda je ho možné preskúmať postupom podľa § 177 anasl. SSP v režime všeobecnej správnej žaloby. Bez ohľadu na štruktúru vydaného opatrenia, ktorá býva
v praxi rôznorodá, ako také napĺňa isté znaky preskúmateľnosti správneho aktu, akými sú označenie
orgánu verejnej správy ktorý ho vydal a čoho sa týkajú. V konkrétnom prípade žalovaný v záznamoch o

pozastavení prevádzkovania hazardných hier stručne uviedol skutkový stav veci, vlastnú právnu úvahu
s odkazom na dotknuté zákonné ustanovenia odôvodňujúce pozastavenie prevádzkovania hry. Tento
záver vychádza aj z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej nemôže byť žaloba proti inému zásahu
orgánu verejnej správy náhradou všeobecnej správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Samotné zapečatenie zariadenia je úkonom, ktorý je priamo

naviazaný na vydanie záznamu o pozastavení hry a nie je možné ho odseparovať ako faktickú činnosť
na účely iného zásahu. Inými slovami, zapečatením zariadení sa iba realizuje opatrenie verejnej správy,
pričom základ tohto konania je potrebné hľadať v opatrení, ktoré je samostatným spôsobilým predmetom
súdneho prieskumu. Tvrdenia žalobcu o nedoručení záznamov považoval krajský súd za irelevantné. V
závere poznamenal, že vzhľadom na to, že konštatoval nedôvodnosť žaloby, nebolo potrebné zaoberať
sa návrhom žalobcu zo dňa 07.08.2020 na zmenu žaloby z negatórnej na určovaciu, ktorá by bola

rovnako nedôvodná.

4. Žalobca ako sťažovateľ podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP
a navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

5. Sťažovateľ namietal, že krajský súd nesprávne vyhodnotil a následne nesprávne právne posúdil
namietaný postup žalovaného predstavujúci vydanie záznamov o pozastavení prevádzkovania hry, ako
opatrenia orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP. Poukázal na znenie citovaného
ustanovenia, v zmysle ktorého je opatrenie správnym aktom orgánu verejnej správy vydaným v

administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Nie každý správny akt vydaný orgánom verejnej
správy sa teda na účely SSP považuje za opatrenie, ale iba ten, ktorý bol vydaný v rámci riadneho
administratívneho konania. Pokiaľ pred vydaním napadnutého opatrenia neprebehlo formalizované
administratívne konanie, jedná sa o iný zásah orgánu verejnej správy. Ani v prejedávanom prípade pred

zapečatením zariadení a pozastavením prevádzky hry neprebehlo žiadne formalizované administratívne
konanie a preto nemožno hovoriť o opatrení orgánu verejnej správy ale o faktickom zásahu - okamžitým
uplatnením oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Sám žalovaný pritom vo vyjadrení
ku správnej žalobe na strane 14 uviedol, že sa v danom prípade nejednalo o administratívne konanie,
ale išlo o okamžité uplatnenie žalovaného na mieste samom postupom normatívne upravenom v druhej

hlave zákona č. 171/2005 Z.z.. Ďalej poukázal na zákonné vymedzenie iného zásahu v § 3 ods. 1 písm.
e/ SSP za bodkočiarkou, v zmysle ktorého sa za iný zásah orgánu verejnej správy považuje aj postup
orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného zákona (teda aj výkon
dozoru). Krajský súd sa preto dopustil pochybenia, keď skonštatoval, že sťažovateľ mal ako prostriedok
ochrany práv podať všeobecnú správnu žalobu, keďže postup žalovaného nie je iným zásahom orgánu

verejnej správy a žalobu posúdil ako nedôvodnú.
6. Nemožnosť podať všeobecnú správnu žalobu v zmysle § 177 a nasl. SSP však sťažovateľ badal
aj v postupnosti vykonaných úkonov zo strany žalovaného voči nemu. Tvrdený iný zásah bol voči
žalovanémuvykonanýdňa28.júna2018azáznamy,ktorékrajskýsúdposúdilakoopatrenia,bolivydané
až v dňoch 4. júla 2018 až 17. júla 2018. Niektoré záznamy boli síce datované aj dňom 28. júna 2018, no

je zrejmé, že šlo o spätné antidatovanie, pretože v ich texte je odkaz na zápisnice spísané až v mesiaci
júl. V záznamoch sú uvedené čísla zápisníc spísaných v mesiaci júl a teda logicky nemohli byť spísané
skôr, ako orgán verejnej správy vyhotovil konkrétnu zápisnicu pod konkrétnym číslom. Sťažovateľ trval
na tom, že uskutočnený iný zásah bol najprv vykonaný dňa 28. júla 2018 a až následne, o niekoľko
týždňov, boli vyhotovené záznamy o pozastavení prevádzkovania hry. Nemohlo sa teda jednať o opačný

prípad, ako namieta žalovaný a teda že zapečatením zariadení došlo iba k realizácii týchto záznamov.
V čase vykonania iného zásahu ešte neexistovali. Záznamom vykonaným až niekoľko týždňov po
zapečatení hracích zariadení a pozastavení hry DIAMOND LEVEL nemožno dodatočne konvalidovať
zákonnosťtakéhotopostupu.Zrovnakéhodôvodunemožnoanipovažovaťzásahvykonanýdňa28.júna
2018 za realizáciu opatrenia vykonaného až niekoľko týždňov neskôr. Sťažovateľ teda podal správny

typ správnej žaloby, keď zvolil žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, pričom krajský súd
svojim postupom porušil právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces.7. Sťažovateľ ďalej argumentoval, že pozastavenie prevádzkovania hry je v zmysle § 54 zákona č.
171/2005 Z.z. druhom sankcie za zistené porušenia zákona, pričom k takémuto kroku môže orgán
verejnej správy pristúpiť až za predpokladu preukázania, že sa skutočne jedná o hazardnú hru a

zároveň, ak pri výkone dozoru zistí (nielen sa domnieva) že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia
zákona o hazardných hrách, prípadne iných relevantných osobitných zákonov a všeobecne záväzných
právnych predpisov. Žalovaný v prejednávanej veci nedostatočne skutkovo aj právne zistil stav veci,
keď bez akéhokoľvek predchádzajúceho skúmania, dokazovania či písomného dokladu prišiel do
prevádzok a zapečatil zariadenia, čím pozastavil prevádzkovanie hry. V uvedenom čase pritom žalovaný

nemohol jednoznačne ustáliť, či sa v prípade hry DIAMOND LEVEL jedná o hazardnú hru v zmysle
§ 3 ods. 1 zákona č. 151/2005 Z.z., keďže ako sám vo svojom vyjadrení zo dňa 6. novembra 2018
uviedol, čakal na vyjadrenie Štátneho technického ústavu, š.p. Piešťany ako technickej kontroly vo veci
posúdenia technického popisu zariadenia. Až na základe odborného posúdenia sporného technického
zariadenia by bolo možné určiť, či hra DIAMOND LEVEL javí znaky hazardnej hry, t. j. či bol resp. nebol
porušený zákon. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sám pri výkone vyhľadávacej činnosti nemohol

zistiť porušenie zákona, no napriek tomu ho sankcionoval v podobe pozastavenia prevádzkovania
hry. Sťažovateľ mal za to, že žalovaný pristúpil k uloženiu sankcie len na základe jeho domnienok a
pochybností a teda uložil sankciu ešte skôr, ako mal jednoznačne preukázané, že k porušeniu zákona
došlo.

8. Žalovaný napriek výzve svoje právo na vyjadrenie sa ku kasačnej sťažnosti nevyužil.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva
prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa

01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne
predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.zn. 4Sžk/28/2021.

10. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 5S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou
značkou.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 455 SSP), pričom dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

12. Kasačný súd z obsahu žaloby ako aj nadväzujúcich vyjadrení účastníkov konania, v spojení
s predloženým administratívnym spisom ustálil skutkový stav nasledovne. Dňa 28. júna 2018 boli
vo vymedzených prevádzkach žalobcu ako dozorovaného subjektu vykonané vyhľadávacie činnosti,
ktorých obsahom bolo preverenie dodržiavania zákona č. 171/2005 Z.z., so zameraním na posúdenie

hry DIAMOND LEVEL poskytovaných verejnosti ako zábavné alebo vedomostné hry prostredníctvom
technických zariadení, resp., či sa v dozorovaných prípadoch jedná o súťaže nesúce základné znaky
hazardných hier podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 171/2005 Z.z.. V rámci výkonu vyhľadávacej činnosti,
t.j. toho istého dňa došlo zo strany žalovaného postupom podľa § 54 ods. 3 a 4 zákona č. 171/2005 Z.z.
k pozastaveniu prevádzkovania hry ako aj zapečateniu technických zariadení v dôsledku predbežných

zistení, že hra DIAMOND LEVEL javí znaky hazardnej hry v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z..
Následne boli o týchto úkonoch vyhotovené v dňoch 4. júla 2018 až 17. júla 2018 zápisnice a záznamy
o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry. Záznamy boli následne doručované žalobcovi na adresu
sídla, ktorý si ich v odbernej lehote neprevzal.

13. V priebehu konania pred krajským súdom došlo k zmene skutkového stavu, keď boli zapečatené
zariadenia z dotknutých prevádzok po zmene relevantnej legislatívy odstránené a žalobcovi bola
v osobitnom administratívnom konaní uložená pokuta v sume 250 000,- € za prevádzkovanie
zariadení, pričom mu bol zároveň uložený zákaz ich prevádzkovania rozhodnutím žalovaného č.URHH/001672/2019-120 zo dňa 28.11.2019. Žalobca napadol rozhodnutie odvolaním, o ktorom však
do vydania napadnutého uznesenia krajského súdu nebolo zo strany nadriadeného orgánu žalovaného
rozhodnuté.

14. Na výzvu kasačného súdu oznámil žalovaný podaním zo dňa 02.11.2021 stav konania, v ktorom
bol žalobcovi uložená pokuta a sankcia skončenia činnosti. Rozhodnutie č. 000164/2019 zo dňa
28.11.2019 o uložení pokuty vo výške 250 000,- € a zároveň o uložení sankcie skončenia činnosti sp.zn.
URHH/001672/2019-120 nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2020, doručením rozhodnutia Rady úradu

zo dňa 28.10.2020 sp.zn. URHH/002231/2020-110.
Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy
faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným
zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby

a právnickej osoby priamo dotknuté.
Podľa § 135 ods. 2 písm. a/ SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania
jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d/ až f/ a i/ až k/.
Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. daňový úrad
a) vykonáva dozor nad

1. dodržiavaním ustanovení tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, podmienok
prevádzkovania hazardných hier ustanovených v tomto zákone a určených v individuálnej licencii alebo
všeobecnej licencii a povinností podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardnej hry, ktoré
sa vzťahujú na dozorované subjekty uvedené v § 12 písm. a/ až c/ alebo na ich činnosti, a to formou
dozoru na mieste, dozoru na diaľku a vyhľadávacej činnosti,

2. dodržiavaním ustanovení tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa
vzťahujú na dozorované subjekty uvedené v § 12 písm. d/ až j/ alebo na ich činnosti, a to formou dozoru
namieste,dozorunadiaľkuavyhľadávacejčinnostiokremdozorunadposkytovanímzakázanýchponúk,
b) vydáva poverenia na výkon dozoru pre zamestnancov poverenej skúšobne (ďalej len „prizvaná
osoba“), ak je súčasťou dozoru technická kontrola.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. dozor sa vykonáva nad dozorovanými subjektmi. Orgán
dozoru pri výkone dozoru nad dozorovanými subjektmi zisťuje a vyhodnocuje informácie a podklady o
skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti pri prevádzkovaní hazardných
hier a pri propagovaní hazardných hier alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná
činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, najmä o nedostatkoch v činnosti dozorovaných subjektov,

príčináchzistenýchnedostatkov,dôsledkochzistenýchnedostatkovaosobáchzodpovednýchzazistené
nedostatky. Pri výkone dozoru sa postupuje podľa tohto zákona.
Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z.z. dozorom na mieste je získavanie informácií a
podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb,
ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, spravidla priamo v

dozorovanom subjekte alebo od jeho zamestnancov, ako aj vyhodnocovanie takto získaných informácií
a podkladov; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných
hier vedených orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier a obcami. Dozorom na mieste nie je
získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov na mieste v konaní vedenom podľa § 57 ods. 1.
Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z.z. vyhľadávacou činnosťou je získavanie a vyhodnocovanie

informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo
iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, inak ako
dozorom na mieste a dozorom na diaľku, najmä získavaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov
miestnym zisťovaním vykonaným osobami poverenými výkonom dozoru, a to aj pod utajenou identitou;takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených
orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier a obcami. Vyhľadávacou činnosťou nie je získavanie a
vyhodnocovanie informácií a podkladov miestnym zisťovaním v konaní vedenom podľa § 57 ods. 1. O

vykonanej vyhľadávacej činnosti osoba poverená výkonom dozoru spíše zápisnicu, na ktorú sa vzťahuje
§ 15 ods. 9 primerane.
Podľa § 15 ods. 9 zákona č. 171/2005 Z.z. správa obsahuje
a) názov a sídlo orgánu dozoru a meno a priezvisko osôb poverených výkonom dozoru, ktoré vykonali
dozor na mieste a meno a priezvisko prizvanej osoby, ak bola súčasťou dozoru technická kontrola,

b) názov alebo obchodné meno a sídlo dozorovaného subjektu, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko a adresu dozorovaného subjektu, ak ide o fyzickú osobu,
c) miesto, dátum začatia a dobu trvania výkonu dozoru na mieste,
d) predmet vykonaného dozoru na mieste a dozorované obdobie, ak bolo určené,
e) opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom dozore vrátane uvedenia písomných
podkladov a iných skutočností, ktoré tieto zistenia preukazujú, a právnych predpisov, ktorých porušenie

bolo zistené, a to aj nedostatkov zistených počas výkonu dozoru na mieste nad rámec predmetu dozoru,
f) lehotu určenú pre dozorovaný subjekt na predloženie písomných námietok voči údajom uvedeným
v správe,
g) mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré vykonali dozor, a meno, priezvisko a podpis fyzickej osoby,
ak je dozorovaným subjektom fyzická osoba; ak je dozorovaným subjektom právnická osoba, uvádza

sa meno, priezvisko a podpis jej štatutárneho zástupcu alebo jeho oprávneného zástupcu,
h) miesto a dátum vyhotovenia správy.
Podľa § 15 ods. 10 zákona č. 171/2005 Z.z. súčasťou správy je doklad o doručení správy dozorovanému
subjektu, ako aj prípadné písomné námietky dozorovaného subjektu voči údajom uvedeným v
správe, rovnopis písomného oznámenia dozorovanému subjektu o výsledku preverenia predložených

písomných námietok dozorovaného subjektu a doklad o doručení tohto oznámenia dozorovanému
subjektu.
Podľa § 15 ods. 11 zákona č. 171/2005 Z.z. dozor na mieste je skončený doručením písomného
oznámenia dozorovanému subjektu o výsledku preverenia jeho písomných námietok voči údajom
uvedeným v správe, ak dozorovaný subjekt predložil také námietky; inak je výkon dozoru na mieste

skončený márnym uplynutím lehoty určenej pre dozorovaný subjekt na predloženie písomných námietok
voči údajom uvedeným v správe.
Podľa § 15 ods. 12 zákona č. 171/2005 Z.z. nedostatky v činnosti dozorovaného subjektu uvedené v
správe sa považujú za zistené odo dňa skončenia dozoru na mieste.
Podľa § 15a ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z., ak sa vykonáva dozor formou vyhľadávacej činnosti pod

utajenou identitou, orgán dozoru vydá písomné poverenie na výkon dozoru pod utajenou identitou, ktoré
obsahuje číslo preukazu osoby poverenej výkonom dozoru pod utajenou identitou, ktorý jej vydal orgán
dozoru.
Podľa § 15a ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z., dozor formou vyhľadávacej činnosti pod utajenou
identitou začína okamihom, keď osoba poverená výkonom dozoru pod utajenou identitou urobila voči

dozorovanému subjektu prvý úkon, a trvá až do momentu preukázania sa osoby poverenej výkonom
dozoru pod utajenou identitou písomným poverením orgánu dozoru.
Podľa § 15a ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. osoba poverená výkonom dozoru pod utajenou identitou je
oprávnená vykonávať dozor nad dodržiavaním ustanovení § 35 ods. 6 až 8.
Podľa § 15a ods. 4 zákona č. 171/2005 Z.z. osoba poverená výkonom dozoru pod utajenou identitou

je povinná preukázať sa poverením na výkon dozoru pod utajenou identitou až po vykonaní úkonov
potrebných pri dozore formou vyhľadávacej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z., ak orgán dozoru pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný
subjekt porušil ustanovenia tohto zákona, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, propagovanie hazardných hier,

podmienky prevádzkovania hazardných hier ustanovené v tomto zákone alebo určené v individuálnej
licencii alebo všeobecnej licencii, povinnosti podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel
hazardných hier alebo nesplní povinnosti jemu uložené právoplatným rozhodnutím orgánu dozoru, uloží
mu jednu alebo viacero z týchto sankcií:
a) opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov vrátane lehoty na jeho splnenie a

povinnosti v určenej lehote informovať orgán dozoru o jeho splnení,
b) predkladanie osobitných výkazov, hlásení a správ,
c) skončenie nepovolenej činnosti alebo zakázanej činnosti,
d) pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry,e) pokutu za priestupok podľa § 55,
f) pokutu za správny delikt podľa § 56.
Podľa § 54 ods. 3 zákona č. 171/2005 Z.z. orgán dozoru môže pozastaviť prevádzkovanie technického

zariadenia, určeného na prevádzkovanie hazardných hier, prevádzky, herne alebo hazardnej hry, ak pri
výkone dozoru zistil
a) nedostatky, ktoré môžu ovplyvniť riadne prevádzkovanie hazardnej hry, a to až do ich odstránenia,
b) nesplnenie niektorej z podmienok prevádzkovania hazardnej hry ustanovených v tomto zákone alebo
určených v licencii,

c) porušovanie podmienok prevádzkovania hazardnej hry ustanovených v tomto zákone alebo určených
v licencii,
d) nedodržanie povinnosti podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo
e) nedodržanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier alebo propagovanie
hazardných hier.

Podľa § 54 ods. 4 zákona č. 171/2005 Z.z. o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry vyhotoví orgán
dozoru písomný záznam. Pri pozastavení prevádzkovania hazardnej hry je orgán dozoru oprávnený
zapečatiť výherné prístroje, prípadne iné zariadenia alebo systémy využívané pri prevádzkovaní
hazardnej hry. Škody spôsobené pozastavením prevádzkovania hazardnej hry znáša dozorovaný
subjekt.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na
a) vydávanie všeobecných licencií podľa § 18,
b) oznamovaciu povinnosť podľa § 19,
c) odborné posudzovanie podľa § 30,
d) pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 3,

e) vymáhanie nedoplatkov podľa § 37 ods. 13 a § 54 ods. 8,
f) výkon dozoru podľa tohto zákona a
g) zápis fyzických osôb do registra vylúčených osôb a výmaz fyzických osôb z registra vylúčených osôb.

15. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu č.k. 24Sa/30/2018-237 zo

dňa 26. februára 2021 ktorým zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby krajský
súd zakázal právnemu predchodcovi žalovaného - Daňovému úradu Žilina pokračovať v napadnutom
inom zásahu spočívajúcom v pozastavení prevádzkovania hry DIAMOND LEVEL a uložil mu povinnosť
obnoviť stav pred zásahom, teda aby odpečatil všetky ním zapečatené zariadenia s hrou DIAMOND
LEVEL prevádzkované žalobcom.

16. Je možné súhlasiť so záverom krajského súdu o primárnej potrebe ustálenia, či sa v namietanom
prípade vôbec jedná o iný zásah orgánu verejnej správy, ktorého sa mal žalovaný dopustiť zapečatením
zariadení s hrou DIAMOND LEVEL prevádzkovaných žalobcom vo vymedzených prevádzkach.
Zodpovedanie otázky, či namietaná činnosť orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy

je iným zásahom, alebo naopak rozhodnutím, opatrením alebo nečinnosťou, je smerodajná pre
posúdenie dôvodnosti samotnej žaloby, keďže v prípade ak správny súd dospeje k záveru že sa
nejedná o iný zásah, žalobu zamietne. Nesúhlasí však s jeho záverom, v zmysle ktorého má
byť v prejednávanom prípade zapečatenie iba priamym následkom vydaného opatrenia - záznamu
o pozastavení prevádzkovania hry, ktoré je podkladom pre také konanie žalovaného a nemožno

ich oddeliť tak, aby tvoril samostatný predmet prieskumu. Takýto postup by bolo možné aplikovať
iba v prípade striktného dodržania chronológie úkonov vykonaných orgánom verejnej správy voči
kontrolovanému subjektu podľa zákona č. 171/2005 Z.z.. V prejednávanej veci však bolo preukázané
(a nebolo rozporované), že žalovaný konal predčasne, keď už v priebehu vykonávania dozoru formou
vyhľadávacej činnosti postupom podľa § 15a a nasl zákona č. 171/2005 Z.z. (pričom spôsob a rozsah

dozoru zodpovedá skôr postupu podľa § 15 a nasl. zákona č. 171/2005 Z. z., teda dozoru na mieste)
pristúpil k uplatneniu inštitútov správneho trestania podľa § 54 ods. 3 písm. e) a ods. 4 zákona č.
171/2005 Z. z., v podobe uloženia sankcie - pozastavenia prevádzkovania hazardnej hry spolu so
zapečatením herných zariadení. Prijatím načrtnutého postupu totiž dochádza ku situácii, kedy orgán
verejnej správy bez predchádzajúceho upovedomenia dozorovaného subjektu o vykonávaní dozoru

bezprostredne uplatní svoje oprávnenie podľa § 54 zákona č. 171/2005 Z.z. iba v domnienke porušenia
zákona, pričom dozorovaný subjekt nemá akúkoľvek možnosť sa voči takému zásahu brániť a je nútený
vyčkať (nevedno akú dobu) na doručenie záznamov z vykonaného úkonu. V tomto medziobdobí je však
skutočne a priamo zasahované do práv a právom chránených záujmov dozorovaného subjektu.17. Oprávnenie uložiť sankciu za porušenie zákona v podobe pozastavenia prevádzkovania hry spolu
so zapečatením herných zariadení neznamená bezprostrednú možnosť orgánu verejnej správy tak

postupovať pri výkone dozoru, bez predchádzajúceho zistenia skutkového stavu a náležitého právneho
posúdenia, z ktorého bude jednoznačne vyplývať, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
správneho deliktu, ktorý sa dozorovanému subjektu pričíta.

18. Kasačný súd poukazuje na potrebu striktného rozlišovania inštitútov správneho trestania podľa §

54 ods. 3 písm. c/ a ods. 4 zákona č. 171/2005 Z.z. a postupu podľa § 15 ods. 4 písm. c/ zákona
č. 171/2005 Z.z., v zmysle ktorého je osoba poverená výkonom dozoru pri výkone dozoru na mieste
oprávnená zaistiť v odôvodnených prípadoch doklady, prípadne výherný prístroj, technické zariadenie,
ďalšie zariadenia alebo systémy podľa § 30 ods. 2 a odobrať ich na zabezpečenie dôkazov a ďalšie
úkony súvisiace s dozorom. V citovanom ustanovení zákonodarca upravil oprávnenie orgánu verejnej
správy na účely zabezpečenia dôkazov a ďalšie úkony súvisiace s dozorom, zaistiť (avšak nie zapečatiť)

výherné prístroje. Tu sa však predpokladá určitá prechodnosť zásahu a zaistenie zariadenia iba na
vymedzený účel a na nevyhnutný čas. Je zrejmé, že na účely, ktoré žalovaný sledoval, zvolil nesprávny
procesný postup, na ktorý neboli splnené zákonné podmienky.

19. Nemožno sa stotožniť ani s posúdením záznamov ako opatrení, keďže tieto nie sú výsledkom

administratívneho konania vo vzťahu k pozastaveniu prevádzkovania hazardnej hry a zapečateniu
výherných zariadení, ale s ohľadom na špecifiká prejednávanej veci iba spätne deklarujú vykonanie
úkonov voči dozorovanému subjektu bez možnosti uplatniť opravné prostriedky a teda sú akýmsi
potvrdením. Vyhotovením záznamov a zápisníc sa v uvedenom prípade nemôže iný zásah preklenúť do
roviny opatrenia. Nelogické je potom odôvodnenie krajského súdu o naviazanosti zapečatenia herných

zariadení na vydané záznamy o pozastavení hry, keď žalovaný v skutočnosti zvolil opačný postup,
kedy naviazal vydanie záznamov na predošlé zapečatenie herných zariadení. Kasačný súd teda vidí
nezákonnosť namietaného postupu žalovaného aj v nevyhotovení zápisníc (ktoré navyše žalobcovi ani
nedoručoval) a záznamov priamo pri vykonávanom dozore, ak pristúpil ku tak invazívnym zásahom,
akými pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry a zapečatenie výherných zariadení nepochybne je.

20. Po ustálení, že sa v namietanom prípade jedná o iný zásah orgánu verejnej správy, sa do popredia
dostáva aj otázka súvisiaca so zmenou skutkového stavu v priebehu konania, s ktorou sa krajský súd
z dôvodov uvedených v bode 21 uznesenia nezaoberal.

21. Zo všeobecného ustanovenia § 135 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy, je v § 135 ods. 2 SSP stanovená výnimka vzťahujúca sa aj na
prejednávanú vec. V prípade osobitných konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy
nejde o typické preskúmacie konanie, keďže cieľom konania proti inému zásahu je posilnenie ochrany

fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí
orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti týmto osobám. Aj keď konanie pred
správnym súdom nemá mať povahu nachádzacieho konania, tento predpoklad nie úplne platí v prípade
žalôb proti inému zásahu orgánu verejnej správy (obdobne aj v prípade žalôb proti nečinnosti). V konaní
o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa správny súd chtiac nechtiac ocitá v postavení

nachádzacieho súdu (práve s odkazom na § 135 ods. 2 SSP) a musí reflektovať prípadnú zmenu
skutkových okolností prejednávanej veci a to až do momentu meritórneho rozhodnutia. Zákonnosť
zásahu však správny súd posudzuje podľa právneho stavu v čase, keď k zásahu došlo, resp. keď zásah
trval.

22.Skonkretizáciounaprejednávanúvec,podanímdoručenýmkrajskémusúdudňa07.08.2020oznámil
žalobca zmenu skutkového stavu, v nadväznosti na čo podal zároveň návrh na zmenu žaloby, resp.
žalobného návrhu, t.j. zo žaloby negatórnej na žalobu deklaratórnu.
23. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR,
a to rozsudok č.k. 1Aps 3/2006-69 zo 17. januára 2008 (publikovaný pod. č. 1590/2008 Sb. NSS), ktorý

sa týka zmeny skutkového stavu, ktorá môže nastať v priebehu súdneho konania o zásahovej žalobe.
V takomto prípade musí správny súd umožniť žalobcovi, aby v priebehu konania mohol zmeniť žalobný
petit a spôsob požadovanej súdnej ochrany prispôsobiť konkrétnemu skutkovému stavu. Uvedené má
svoj význam aj pri negatórnej zásahovej žalobe, počas konania o ktorej sa iný zásah skončil, aležalobca argumentujúc jemu vzniknutou škodou alebo potrebou chrániť svoje práva zmení žalobný
návrh na určujúci. Správny súd v takomto prípade bude musieť vždy zisťovať, či je daná potreba
ochrany žalobcových subjektívnych práv spojených s určovacou zásahovou žalobou. Nepripustenie

zmeny žalobného návrhu zo strany správneho súdu bez riadneho vysporiadania sa s uvedenou otázkou
by totiž javilo znaky denegatio iustitiae.

24. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd považuje kasačnú sťažnosť za dôvodnú a v zmysle
§ 462 ods. 1 SSP zrušuje napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie,

v ktorom krajský súd opätovne rozhodne v zmysle vyššie uvedených záverov. Predovšetkým sa bude
musieť v ďalšom konaní vysporiadať s návrhom na zmenu žaloby (podľa § 252 ods. 2 SSP), ktorú
učinil žalobca dňa 07.08.2020 z dôvodu zmeny skutkového stavu v priebehu konania a to aj s ohľadom
na skutočnosť, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté žalovaným v sankčnom konaní (ako zistil
dopytom na žalovaného kasačný súd, viď bod 13 tohto uznesenia).

25. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

26. O trovách kasačného konania rozhodne krajský súd podľa § 467 ods. 3 SSP v spojení s § 167 SSP.

27. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v
spojení s § 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.