Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, November 28, 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 10Sžk/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200070
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:5019200070.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Trenčana a z členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej
veci žalobcu (sťažovateľa): H.I., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom Y. XXX, XXX XX Y., proti žalovanému:
Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 6, 011 00 Žilina, o správnej
žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. KaZA 26686/2018, zo dňa 12.02.2019, v konaní o kasačnej

sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, č. k. 30S/33/2019-272, zo dňa 31.03.2020,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred krajským súdom

1) V konaní o správnej žalobe sťažovateľa proti rozhodnutiu žalovaného sp. zn. KaZa/26686/2018
zo dňa 12.02.2019 o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“) Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) po právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení
žiadosti sťažovateľa o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov zastavil konanie o správnej žalobe

uznesením zo dňa 23.10.2019 pre nezaplatenie súdneho poplatku v stanovenej lehote, a to ani po
predchádzajúcej výzve súdu k splneniu poplatkovej povinnosti a poučeniu o následkoch jej nesplnenia.
Uvedené uznesenie bolo sťažovateľovi doručené dňa 04.11.2019.
2)Sťažovateľelektronicky(emailom)zaslanýmipodaniamizodňa20.11.2019,ktorédoplnilichoriginálmi
osobnedopodateľnekrajskéhosúdudňa25.11.2019,podalsťažnosťprotiuzneseniuzodňa23.10.2019
a žiadosť o podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ, spolu

s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie sťažnosti (ďalej len „návrh“). Zmeškanie
lehoty odôvodnil zdravotnými ťažkosťami (ochorenie chrbtice, chronický zápal priedušiek, liečenie
antibiotikami). Krajský súd uznesením č. k. 30S/33/2019-272 zo dňa 31.03.2020 (ďalej len „uznesenie“
alebo „napadnuté uznesenie“) návrh sťažovateľa zamietol.
3) V odôvodnení uznesenia najprv krajský súd konštatoval, že posledný (pätnásty) deň na podanie
sťažnosti proti uzneseniu o zastavení konania pripadol na 19.11.2019 (pracovný deň), pričom sťažovateľ

podal sťažnosť emailom dňa 20.11.2019 a doplnil ju originálom osobne podaným na súde dňa
25.11.2019, spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie sťažnosti. K sťažovateľom
prezentovaným dôvodom na odpustenie zmeškania lehoty (s poukazom na argumentáciu Najvyššieho
súdu Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 26Cdo/1650/2015) uviedol, že trvalo nepriaznivý zdravotný
stav účastníka súdneho konania, ktorý sa v priebehu trvania lehoty na podanie procesného úkonu
nezmenil, nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod pre odpustenie zmeškania lehoty. Ďalej

krajský súd dodal, že ospravedlniteľným dôvodom na odpustenie zmeškania lehoty sú spravidla také
skutočnosti objektívnej a subjektívnej povahy, ktoré nastanú v priebehu lehoty na vykonanie úkonu, akonapr. náhla choroba alebo úraz, po ktorých odpadnutí je účastník schopný zmeškaný úkon vykonať.
V závere tejto argumentácie zaujal názor, že dôvodom na odpustenie nemôžu byť prekážky trvalého
charakteru, ktoré naviac v dobe, keď účastník úkon vykonáva, trvajú, čo znamená, že vo vykonaní úkonu

fakticky nebránia.
4) Krajský súd v nadväznosti na uvedené prijal záver, že konkrétne ochorenie chrbtice a chronický
zápal priedušiek, ktoré ako dôvod na odpustenie zmeškania lehoty uviedol sťažovateľ, nie sú akútneho
charakteru, pričom žalobca súčasne nepreukázal, že by v priebehu plynutia lehoty na podanie sťažnosti
došlo u neho k akútnemu zhoršeniu zdravotného stavu, ktorý by mu bránil vykonať konkrétny procesný

úkon, ako napríklad podať sťažnosť voči uzneseniu o zastavení konania. Krajský súd tiež uviedol, že
sťažovateľžiadnymdôkazomnepreukázal,žebymuakákoľveknáhlachorobabránilavykonaťkonkrétny
procesný úkon. Nad rámec vecného preskúmania návrhu krajský súd dodal, že z iných súdnych konaní
vedených za účasti rovnakého sťažovateľa mal za preukázané, že aj v týchto konaniach sťažovateľ
argumentoval skutočnosťami ohľadne nepriaznivého zdravotného stavu, pričom v daných súdnych
konaniach podával rôzne procesné úkony voči rozhodnutiam krajského súdu v zákonom stanovenej

lehote. Na základe uvedených skutočností krajský súd návrh zamietol.

II. Konanie pred kasačným súdom

a) Kasačná sťažnosť

5)Protiuzneseniupodalsťažovateľvčaskasačnúsťažnosťzdôvodovpodľa§440ods.1písm.f)zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) pre porušenie práva na spravodlivý proces,
podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci, ako aj z dôvodu podľa § 440
ods. 1 písm. j) SSP pre nezákonné odmietnutie podania.

6) Podľa sťažovateľa krajský súd ignoroval fakt, že on a jeho manželka sú ťažko zdravotne postihnutí.
Mal za to, že v zmysle § 70 SSP pre účely odpustenia zmeškania lehoty nemusia účastníci ležať v
nemocnici, ale ak nastane ospravedlniteľný dôvod, ktorý z pohľadu sťažovateľa nastal, tak návrh na
takéto odpustenie lehoty je potrebné podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním uskutočniť
i zmeškaný úkon. Sťažovateľ ďalej uviedol, že súd nevzal do úvahy ani fakt, že v iných konaniach za

tých istých podmienok bol od súdnych poplatkov oslobodený a bola mu poskytnutá aj právna pomoc
zo strany žalovaného. Podľa sťažovateľa sa krajský súd nevenoval skutočnosti, že sťažovateľ nemá
právnické vzdelanie a je tým odkázaný na právnu pomoc. Jej odmietanie je podľa mienky sťažovateľa
diskriminačné a v dôsledku toho sa takýmto postupom cíti vystaveným ďalším vážnym zdravotným
problémom z pocitu právnej neistoty, krivdy, nespravodlivosti, beznádeje, zúfalstva, psychických tráum

a infarktovým stavom s hrozbou úmrtia.

7) V ostatných sťažnostných bodoch sťažovateľ tvrdil a zoširoka argumentoval, že postup žalovaného pri
vydávaní rozhodnutia o nepriznaní právnej pomoci bol protiprávny, rovnako tak nesúhlasil s rozhodnutím
krajského súdu o zamietnutí jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov za podanie správnej

žaloby.

III. Relevantné zákonné ustanovenie

Podľa § 70 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty, ak ju

účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z
úkonu,ktorýmupatrí.Návrhtrebapodaťdo15dnípoodpadnutíprekážkyatrebasnímspojiťizmeškaný
úkon.

IV. Právne závery kasačného súdu

8) Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“), na ktorý prešiel
odo dňa 1. augusta 2021 výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy
príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 11 písm. h/ SSP), preskúmal

kasačnú sťažnosť, ktorá bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP),
bez nutnosti splnenia podmienok povinného zastúpenia (§ 449 SSP ods. 2 písm. c) SSP) a zároveň
obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 445 SSP), pričom ňou bolo napadnuté rozhodnutie, proti
ktorému je jej podanie prípustné (§ 439 ods. 1, ods. 2, ods. 3 SSP). Po neverejnej porade senátu beznariadenia pojednávania (§ 455 SSP) kasačný súd jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
nie je dôvodná.

9) S ohľadom na predmet napadnutého uznesenia, ktorým bolo zamietnutie návrhu sťažovateľa na
odpustenie zmeškania lehoty (na podanie sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu o zastavení konania
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného), pripadlo kasačnému súdu posúdiť dôvodnosť len
tých sťažnostných bodov, ktoré smerovali proti záverom tohto uznesenia. Preto kasačný súd nemohol
prihliadnuť na argumentáciu sťažovateľa proti rozhodnutiu žalovaného o nepriznaní nároku na právnu

pomoc, ani proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych
poplatkov.

10) K procesnoprávnemu inštitútu odpustenia zmeškania lehoty, ktorý je v zásade podobne upravený
vo viacerých zákonoch upravujúcich konanie pred súdmi, rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky stojí na stanovisku, že tento inštitút predstavuje výnimočný zásah do plynutia

zákonných lehôt, ktorý umožňuje, aby správny súd za kumulatívneho splnenia zákonných podmienok
vecne prejednal oneskorene urobený procesný úkon účastníka konania, ktorý nebol vykonaný včas z
ospravedlniteľného dôvodu (napr. rozhodnutia sp. zn. 8Sžp/7/2013, 1Sžfk/43/2020). Predpokladom na
odpustenie zmeškania lehoty je jednak ospravedlniteľný dôvod na strane účastníka, pričom dôkazné
bremeno leží na navrhovateľovi tohto procesného úkonu, a jednak podanie tohto návrhu do pätnástich

dní po odpadnutí prekážky, v dôsledku ktorej bol účastník v omeškaní.

11) Kasačný súd sa stotožňuje so závermi krajského súdu v tom zmysle, že trvalý nepriaznivý
zdravotný stav sťažovateľa nie je univerzálnym dôvodom pre ospravedlnenie akéhokoľvek zmeškaného
procesnéhoúkonu(vdanomprípadesťažnosti),pretožetuchýbamimoriadnosťaprechodnosťprekážky

objektívne brániacej vykonať zmeškaný procesný úkon. Za ospravedlniteľný dôvod by bolo možné
považovať napríklad náhle ochorenie v čase, kedy mal byť prostriedok procesnej nápravy uplatnený
(porovnaj napr. rozhodnutie sp. zn. 1Sžk/17/2020). Správny je preto názor krajského súdu, že pokiaľ
sťažovateľom uvádzané ochorenia neboli preukázané ako ochorenia akútneho charakteru, ktoré by mu
bránili vykonať konkrétny procesný úkon, tak tieto skutočnosti nie je možné označiť ako ospravedlniteľný

dôvod na odpustenie zmeškania lehoty na podanie sťažnosti.

12) Kasačný súd rozumie sťažovateľovi, ak poukazuje na prednosť liečenia svojho zdravotného
postihnutia pred spisovaním podaní na súdy. S ohľadom na množstvo sporov, ktoré doposiaľ viedol
pred kasačným súdom len proti žalovanému, mu odporúča riadiť sa týmto pravidlom pokiaľ možno ešte

dôslednejšie. V tomto kontexte je treba pamätať na ustálenú zásadu rímskeho práva - „vigilantibus iura
scripta sunt“ („každý nech si stráži svoje práva“), v zmysle ktorej práva patria bdelým a ostražitým,
teda tým, ktorí sa nielen aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, ale ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Iba ak by vykonávanie
procesnýchúkonovvrámcizákonomstanovenýchlehôtnarušilanepredvídateľnáaprechodnáokolnosť,

vtedy je možné pripustiť uplatňovanie zákonných výnimiek, ktorou je aj inštitút odpustenia zmeškania
lehoty podľa § 70 SSP.

13) Kasačný súd po preskúmaní kasačnej sťažnosti sťažovateľa prijal záver, že tvrdenia v nej uvedené
neodôvodňujú záver o nesprávnom právnom posúdení veci zo strany krajského súdu (§ 440 ods. 1 písm.

g) SSP), ani o porušení právo na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Keďže k odmietnutiu
podania sťažovateľa v rámci konania nedošlo, sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP bol
uplatnený zmätočne. Z uvedených dôvodov kasačný súd považoval kasačnú sťažnosť za nedôvodnú
a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

14) O trovách kasačného konania kasačný súd rozhodol v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods.
1 a § 168 Správneho súdneho poriadku, keďže sťažovateľ v konaní nemal úspech a u žalovaného ako
úspešného účastníka kasačného konania nezistil také okolnosti prípadu, kedy by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať náhradu jeho trov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.