Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Sunday, November 28, 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Svk/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200299
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vačok
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:5020200299.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr.
Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom:
Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: JUDr. Jánom Tkáčom,
so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných

prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, za účasti ďalšieho účastníka konania: M & M Real
Park, s. r. o., so sídlom: Oščadnica 989, 023 01 Oščadnica, IČO: 47 815 183, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, č. OU-ZA-OOP3-2020/024441-002, zo dňa 04. júna 2020, o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, č. k.: 31S/100/2020-71, zo dňa 10. novembra 2020,
ECLI:SK:KSZA:2020:5020200299.2, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k.: 31S/100/2020-71, zo dňa 10. novembra 2020,

ECLI:SK:KSZA:2020:5020200299.2, s a z r u š u j e a vec s a mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1.KrajskýsúdvŽiline(ďalejaj„správnysúd“)napadnutýmuznesením,č.k.31S/100/2020-71,postupom
podľa ust. § 98 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení

(ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia
rozhodnutia žalovaného, č. OU-ZA-OOP3-2020/024441, zo dňa 4. júna 2020, ktorým žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu v Čadci, odbor životného prostredia, č. OU-
CA-OSZP-2020-000227-021, zo dňa 19. februára 2020, vydaného pre žiadateľa M & M Real Park, s. r. o.
Predmetnýmrozhodnutímprvostupňovýsprávnyorgánrozhodoltak,ženavrhovanáčinnosť„ŠportHotel
MM Aréna, Krásno nad Kysucou“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní

vplyvov na životné prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.
z.“). Správny súd podľa § 170 písm. a) SSP žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu
trov konania.

2. Krajský súd zistil, že správna žaloba bola spísaná priamo žalobcom v zastúpení štatutárneho orgánu,
T. U.. Pokiaľ správnu žalobu spísal zamestnanec alebo člen žalobcu s vysokoškolským právnickým

vzdelanímdruhéhostupňa,považovalzapotrebné,abytátoosobažalobuajpodpísala[§57ods.1písm.
e) SSP]. Podanú žalobu však nepodpísala osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého
stupňa. Vzhľadom na odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky správny súd v zmysle § 161 ods.
3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len „CSP“) v spojení s § 25 ods.
1 SSP, uznesením, č. k.: 31S/200/2020-55, zo dňa 14. októbra 2020, žalobcu v súlade s § 49 ods. 1
SSP vyzval, aby v stanovenej lehote predložil správnu žalobu podpísanú zamestnancom alebo členom,

ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, s vysokoškolským právnickým vzdelaním
druhého stupňa. Poukázal pritom na „Poverovací dekrét na riadenie sekretariátu Združenia domovýchsamospráv a na právne zastupovanie združenia“ vyplývajúce z tohto poverenia zo dňa 14. novembra
2019. Žalobcu zároveň poučil o následkoch neodstránenia nedostatku procesnej podmienky konania,
konkrétne o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP.

3. Správny súd ďalej skonštatoval, že k splneniu podmienok stanovených v § 49 SSP vo vzťahu k
zamestnancovi (členovi) sa vyžaduje: 1) predloženie poverenia udeleného konkrétnemu zamestnancovi
alebo členovi žalovaného, 2) úradne overená kópia vysokoškolského diplomu preukazujúceho
dosiahnutie požadovaného právnického vzdelania povereným zamestnancom (členom), 3) žaloba

spísaná a podpísaná povereným zamestnancom (členom), viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 4Sžk/24/2019, 4Sžk/26/2019, zo dňa 10. septembra 2020). Z obsahu spisu mal
zistené, že bola predložená fotokópia dokladu diplomu, notársky neoverená preukazujúca dosiahnutie
vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa u člena žalobcu, Y.. I. U., povereného na
spísanie a podanie žaloby a zastupovanie žalobcu pred správnymi súdmi v zmysle poverenia zo dňa
14. novembra 2019. Žaloba bola podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom štatutára žalobcu -

T. U., a nie kvalifikovaným elektronickým podpisom povereného člena s právnickým vzdelaním druhého
stupňa - Y.. I. U.. Postup nepovažoval za formalistický, vzhľadom na záver o existencii pochybností o
osobe, spisujúcej žalobu v zmysle § 49 SSP. Zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného
podania vo veci samej - žaloby, je záruka identifikácie strany sporu a autenticity podania. Autorizácia
podania vo veci samej, uskutočneného v elektronickej podobe, nahrádza podpis konajúcej osoby a

slúži na identifikáciu osoby, ktorá predmetné podanie vo veci samej spísala a podpísala. Za osobu,
ktorá podanie vo veci samej spísala a podpísala, treba považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia
patrí kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať. Pri posúdení ne(splnenia)
zákonnej podmienky vyžadovanej v § 49 SSP správnym súdom - v prípade elektronickej podoby
žaloby - je rozhodujúce, ktorej osobe patrí KEP, použitý na autorizáciu podanej žaloby (viď. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Obdo/22/2020, zo dňa 14. októbra 2020).

4. Dospel tak k záveru, že žalobca na výzvu nereagoval a správnu žalobu podpísanú zamestnancom
alebo členom žalobcu s vysokoškolským právnickým vzdelaním v zmysle § 49 ods. 1 SSP nepredložil.
V dôsledku nesplnenia procesných podmienok žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. f) odmietol. O náhrade

trov konania rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo
na náhradu trov konania podľa výsledku, ak žaloba bola odmietnutá.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu

5. Žalobca (kasačný sťažovateľ) podal proti uzneseniu krajského súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov
podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. j) SSP. Argumentoval tým, že vytvorenie žaloby, a
teda spísanie podľa § 49 ods. 1 SSP a podpis žaloby v zmysle § 57 ods. 1 písm. e) SSP sú dvomi
samostatnými náležitosťami žaloby. Sťažovateľ pri podpise žaloby postupoval v zmysle § 20 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v účinnom znení, podľa ktorého je úkon vykonaný

právnickou osobou, ak je vykonaný štatutárnym zástupcom, pričom tiež v zmysle Stanov prináleží
vykonávanie právnych úkonov predsedovi. Žaloba bola opatrená kvalifikovanou elektronickou pečaťou
organizácie podľa čl. 35 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 910/2014 a podľa zákona
č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o e-Governmente“) môže kvalifikovanou pečaťou v mene

organizácie opatrovať podpis splnomocnená osoba. Skutočnosť, že žaloba bola podpísaná a podaná
štatutárom žalobcu neznamená, že nebola spísaná členom, Y.. I. U., s vysokoškolským vzdelaním
druhého stupňa, čo žalobca preukázal dokladom o dosiahnutom vzdelaní (diplomom) a poverením člena
na spísanie žaloby a zastupovanie. Sťažovateľ pritom v bode 1.3 žaloby jasne deklaroval, že člen
združenia spísal žalobu a je oprávnený tak na spísanie ako aj na zastupovanie v konaní pred správnym

súdom. Zaujal názor, že zo zákonnej úpravy SSP jednoznačne nevyplýva, že zákonom stanovenou
náležitosťou správnej žaloby je tiež jej podpísanie, resp. podanie žaloby členom žalobcu, ktorý má za
žalobcu vo veci konať podľa § 49 ods. 1 SSP. Správny súd tak neprípustne extenzívne interpretuje
predmetné ustanovenie. Právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by
boli oprávnené vykladané ustanovenia fakticky novelizovať (nález ÚS SR, sp. zn. II.ÚS 796/2016, zo

dňa 22. júna 2017).

6. Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že pri odstraňovaní nedostatku procesnej podmienky právneho zastúpenia
sa treba vyvarovať prílišnému formalizmu, aby žalobcovi nebol odňatý prístup k správnemu súdu aprílišné formalistické odmietnutie žaloby len z týchto dôvodov považoval za odmietnutie spravodlivosti.
Jednoznačne zo žaloby vyplýva, že Y.. I. U. participoval na spísaní žaloby, ktorú skutočnosť potvrdil
aj vyhlásením na elektronicky podpísanom vyjadrení k výzve súdu, poverením na zastupovanie a

spísanie žaloby, datovaným pred podaním správnej žaloby na súde. Sťažovateľ na podporu svojich
tvrdení poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžk/26/2019, zo dňa 22.
septembra 2020, nasledovne: „Ustanovenie § 49 ods. 1 SSP je potrebné vykladať tak, že vysokoškolské
právnické vzdelanie sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa, jeho zamestnanca alebo člena, ktorý
za neho na správnom súde koná, je ekvivalentom odbornej erudície advokáta a má poskytovať záruku

profesionálneho zastupovania sťažovateľa v konaní vyžadovanú zákonom. Rovnako, ako musí byť v
konaní pred súdom preukázané splnomocnenie udelené advokátovi a žaloba či kasačná sťažnosť musí
byť spísaná advokátom, musí byť v prípade absencie zastúpenia advokátom preukázaná skutočnosť, že
žalobu, resp. kasačnú sťažnosť v mene sťažovateľa spísal (vypracoval) jeho zamestnanec alebo člen
s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, resp. sám sťažovateľ s takýmto vzdelaním“.
V súvislosti s poukazom správneho súdu na predloženie neoverených dokladov o vzdelaní pripomenul

závery uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obo 61/2009, zo dňa 25. novembra 2010, v zmysle, že:
„pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis,
pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom
zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným
spôsobom.“

7. Nezákonnosť z nedostatočného či nesprávneho zistenia skutkového stavu súdom sťažovateľ
vzhliadol v názore správneho súdu, že žaloba nebola opatrená elektronickým podpisom T. U., ale
bola opatrená kvalifikovanou pečaťou Združenia domových samospráv. Nezákonnosť spôsobila tiež
nepreskúmateľnosť odôvodnenia, pretože žaloba bola súdom odmietnutá pre nesplnenie podmienky

povinného spísania žaloby advokátom alebo členom právnickej organizácie s právnickým vzdelaním, v
odôvodnení však súd poukazuje na § 57 ods. 1 písm. e) SSP, zaoberajúce sa inými náležitosťami, a
to podpisom žaloby. Napokon správnemu súdu vytkol, že podľa § 135 ods. 2 SSP je pre správny súd
na rozhodnutie rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia, ak ide o konanie vedené
podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k) SSP. Správny súd totiž v rozhodnutí nesprávne poukazuje na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obdo/22/2020, zo dňa 14. októbra 2020. Krajský súd sa
v odôvodnení nevenoval posúdeniu legitimácie, s následkom nepreskúmateľnosti rozhodnutia (IV. ÚS
115/03, III. ÚS 21/2015). Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby kasačný súd rozsudkom
v súlade s § 462 ods. 2 SSP uznesenie správneho súdu, sp. zn. 31S/100/2020, zo dňa 10. novembra
2020, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

8. Žalovaný ani ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadrili.

IV. Konanie pred kasačným súdom

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2

SSP)postupompodľa§452ods.1SSPvspojenís§439SSPpreskúmalprípustnosťkasačnejsťažnosti
zistil, že sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť
prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57
SSP). Kasačný súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu

a jednomyseľne (§ 464 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

10. Kasačný súd pripomína, že predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti uzneseniu správneho súdu o odmietnutí žaloby. Dôvodom odmietnutia žaloby
bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie procesnej podmienky podľa § 49 ods. 1 SSP,

stanovujúcej povinnosť zastúpenia advokátom v správnom konaní, alternatívne tiež výnimky z uvedenej
povinnosti.11. Dôvod kasačnej sťažnosti vymedzený v § 440 ods. 1 písm. j) SSP dopadá na prípady, keď sťažovateľ
nesúhlasí s procesným rozhodnutím krajského súdu odmietajúcim jeho podanie, ktoré sťažovateľ ako
podávateľ v správnym súdom stanovenej lehote neopravil ani nedoplnil a pre tento nedostatok nie je

možné v konaní pokračovať. Tento dôvod ako jediný z dôvodov kasačnej sťažnosti je vyhradený iba pre
určitý typ rozhodnutia, a to pre nemeritórne uznesenie o odmietnutí podania.

12. Podľa § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení rozhodnutia poukázať už len na

obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

13. Kasačný súd preskúmaním súdneho spisu dospel k záveru, že predmetom konania pred
kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci identického sťažovateľa.
Predovšetkým poukazuje na rozhodnutia vydané v konaniach vedených pod sp. zn. 1Sžk/14/2021 a
sp. zn. 4Sžk/10/2021. V predmetných konaniach kasačný súd považoval argumentáciu sťažovateľa

za dôvodnú. Vzhľadom na túto skutočnosť kasačný súd postupoval v zmysle § 464 ods. 1 SSP a v
odôvodnení uvádza prevzatú časť odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 1Sžk/14/2021, zo dňa 25. mája 2021:

„9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľ dňa 05.05.2020 doručil krajskému súdu správnu

žalobu z 04.05.2020, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Z bodu
1 ods. 3 správnej žaloby sťažovateľa ďalej vyplýva, že povereným členom na konanie a spísanie
žaloby je Y.. I. U.. Uvedenú skutočnosť sťažovateľ substancoval predložením dokladu o ukončení
vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa a dekrétom, ktorým svojho člena, okrem iného,
poveril aj spisovaním správnych žalôb a zastupovaním v konaniach, v ktorých vystupuje ako účastník

konania.
Podľa § 49 ods. 1 SSP žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to
neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na
spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.

10.Vzhľadomnaprezentovanéskutočnostisakasačnýsúdstotožnilsnámietkousťažovateľa,žekrajský
súd v prejednávanej veci postupoval príliš formalisticky, keď správnu žalobu odmietol z dôvodu, že bola
podpísaná štatutárnym orgánom, a nie členom sťažovateľa s vysokoškolským právnickým vzdelaním
druhého stupňa, povereným na jeho zastupovanie.
11. Aj podľa názoru kasačného súdu sťažovateľ predložením dokladu o ukončení vysokoškolského

právnického vzdelania druhého stupňa a poverovacieho dekrétu pre svojho člena na konanie a spísanie
správnej žaloby dostatočným spôsobom preukázal splnenie podmienky obligatórneho právneho
zastúpenia v správnom súdnom konaní (§ 49 ods. 1 SSP).
12. Samotná skutočnosť, že správnu žalobu podpísal a súdu doručil štatutárny orgán sťažovateľa
podľa mienky kasačného súdu, bez ďalšieho nezakladá dôvodné pochybnosti o tom, že žalobu

spísal a sťažovateľa v konaní zastupuje jeho člen s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého
stupňa, čo jednoznačne vyplýva z obsahu správnej žaloby z 04.05.2020, predloženého poverovacieho
dekrétu sťažovateľa a dokladu povereného člena sťažovateľa o ukončení vysokoškolského právnického
vzdelania druhého stupňa.

14. Hoci je už samotné spísanie žaloby advokátom obligatórnou procesnou podmienkou, aj v prípade ak
nieježalobaspísanáadvokátom,resp.žalobcaniejezastúpenýadvokátomvsprávnomsúdnomkonaní,
na ktoré sa vzťahuje povinné právne zastúpenie, musí ísť v zásade o odstrániteľný nedostatok procesnej
podmienky. „Ak si žalobca v stanovenej lehote zvolí na zastupovanie advokáta a preukáže správnemu
súdu túto skutočnosť písomným splnomocnením, považuje sa nedostatok procesnej podmienky za

odstránený. Procesné úkony, ktoré žalobca uskutočnil počas trvania nedostatku povinného zastúpenia,
majú riadne právne účinky a považujú sa za úkony v zastúpení. Príslušný správny súd na tieto úkony
prihliada, ako keby boli urobené v mene žalobcu ním zvoleným advokátom“. (Baricová, J., Fečík,
M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018,
s. 338). Vychádzajúc z ústavnokonformného výkladu, najmä s poukazom na čl. 46 ods. 2 a čl. 47

ods. 2 Ústavy SR, kasačný súd pripomína, že je žiaduce, aby sa príslušný správny súd, v rámci
postupu pri odstraňovaní nedostatku tejto procesnej podmienky vyhol prílišnému formalizmu, za účelom
zabezpečenia toho, aby žalobcovi nebol odňatý prístup k súdu.15. Kasačný súd považuje v prejednávanej veci osobitne za podstatné zdôrazniť, že z výsledkov
informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe zistil, že elektronicky podaná
správna žaloba zo dňa 04. augusta 2020, bola okrem štatutárov združenia nepochybne opatrená aj

kvalifikovanou elektronickou pečaťou Y.. I. U. (č. l. 41). Nad rámec vyššie uvedeného tak možno dospieť
k záveru, že už pri podaní správnej žaloby bola spoľahlivo splnená podmienka spísania žaloby členom
žalobcu s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa v súlade s § 49 ods. 1 SSP, z ktorého dôvodu možno
konštatovať dôvodnosť kasačnej sťažnosti, pretože správna žaloba sťažovateľa, bola správnym súdom
nezákonne odmietnutá.

16. Kasačný súd preto rozhodol podľa § 462 ods. 1 SSP, o zrušení napadnutého uznesenia krajského
súdu a o vrátení veci na ďalšie konanie, v ktorom sa krajský súd bude meritórne zaoberať žalobou.

V. Trovy konania

17. O trovách kasačného konania rozhodne krajský súd podľa § 467 ods. 3 SSP v spojení s § 167 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.