Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 8, 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Asan/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200774
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:1017200774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Anity Filovej, v
právnej veci žalobcu: T.. T.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr.
Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. KM-OLVS-51/2015/OPK zo dňa 17.09.2015, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/52/2020-148 zo dňa 14.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

Žalobcovi sa p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. V Správnom súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave
(ďalej aj ako „krajský súd“) pod sp. zn. 5S/94/2017 krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých
rozhodnutírozsudkomč.k.5S/94/2017-84zodňa14.11.2017žalobuakonedôvodnúpodľa§190zákona

č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej aj ako „SSP“) zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Na základe kasačnej
sťažnosti podanej žalobcom, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal napadnuté
rozhodnutie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej
sťažnosti žalobcu a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
nie je vecne správny, preto ho rozsudkom vo veci sp. zn. 4Asan/1/2019 zo dňa 04.02.2020 podľa § 462
ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

2. Krajský súd následne rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom č.k. 5S/52/2020-148 zo dňa
14.07.2020 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil rozhodnutie
žalovaného č. KM-OLVS-51/2015/OPK zo dňa 17.09.2015
(ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove
č.p.: KRPZ-PO-VO2-31-011/2014-PR zo dňa 08.04.2015 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“),

ktorým bol žalobca uznaný zodpovedným podľa § 160 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície(ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) v plnom rozsahu za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu
zavineným porušením povinnosti z nedbanlivosti pri výkone štátnej služby,
za čo mu bola podľa § 160 ods. 1, § 166 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. uložená povinnosť uhradiť

služobnému úradu škodu vo výške 425,27 eur. Správne orgány oboch stupňov zodpovednosť žalobcu
za spôsobenú škodu ustálili na tom základe, že žalobca nezabezpečil riadne a včas uplatnenie práva
služobného úradu na náhradu škody u zodpovedného subjektu a následne nebol včas pred uplynutím
subjektívnej ani objektívnej lehote predložený škodový spis s návrhom na súdne vymáhanie náhrady
škody na vnútorný odbor Krajského riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len „KR PZ“) v Prešove. Tým

došlo k premlčaniu nároku služobného úradu na náhradu škody vo výške 425,27 eur voči zodpovednej
osobe.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že nebolo možné ustáliť, kto bol
zodpovedným subjektom na uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní. Keďže žalobca
nebol poverený a ani oboznámený so žiadnym poverením, nemohol uplatniť povinnosť uvedenú v čl.

18 a 19 v tom čase platného pokynu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č.
2/2010 zo dňa 28.05.2010 (platného od 10.07.2010 do platnosti pokynu č. 47/2014), ktorým sa upravuje,
o.i. postup nadriadených v oblasti riešenia a likvidácie škôd spôsobených na majetku štátu v správe
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove (ďalej len „pokyn č. 2/2010“). Za týchto skutkových
zistení krajský súd skonštatoval, že u žalobcu neboli naplnené predpoklady na vznik zodpovednosti

policajta za škodu služobného úradu tak, ako to predpokladá ust. § 160 ods. 2 písm. b/ zákona č.
73/1998 Z.z. a názor žalovaného o zodpovednosti žalobcu podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. za
škodu vo výške 425,27 eur, ktorú spôsobil služobnému úradu zavineným porušením svojej povinnosti
z nedbanlivosti pri výkone štátnej služby za doterajšieho skutkového zistenia, nebol vecne správny.
Uvedené nie je možné vyvodiť ani z rozhodnutia žalovaného, ktorý počas celého konania argumentoval

a dôvodil, že túto zodpovednosť nesie žalobca.

4. Krajský súd odkázal na názor Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Asan/1/2019 zo dňa 04.02.2020,
v zmysle ktorého žalobca nie je za neuplatnenie práva správcu na náhradu škody vzniknutú na majetku
štátu v adhéznom konaní zodpovedný, vzhľadom k nepreukázaniu poverenia v zmysle čl. 18 pokynu

č. 2/2010. Krajský súd poukázal na to, že žalovaný žiaden ďalší dôkaz po zrušení rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č.k. 5S/94/2017-84 zo dňa 14.11.2017 krajskému súdu nepredložil a ani z obsahu
administratívneho spisu nie je možné ustáliť, kto bol za uvedenú škodu zodpovedný.

5. Správny súd v odôvodnení rozsudku poukázal na právnu úpravu, najmä na čl. 18 pokynu č. 2/2010,

v zmysle ktorého nadriadení určia jedného policajta ako „určenú osobu“, ktorý bude uplatňovať práva
správcu na náhradu škody vzniknutú na majetku štátu v adhéznom konaní. Podľa článku 18 ods. 4
uvedeného pokynu v konaní o náhrade škody spôsobenej zamestnancovi, ako aj v iných prípadoch,
mala určená osoba uplatňovať práva KR PZ v Prešove v príslušnej poisťovni. Podľa článku 19
pokynu č. 2/2010 nadriadený na určeného policajta predložia návrh na vydanie poverenia za účelom

plnenia úloh vyplývajúcich z čl. 18 tohto pokynu, ktorý zašlú na vnútorný odbor KR PZ v Prešove.
Z ustanovenia čl. 33 písm. a/ pokynu č. 2/2010 podľa krajského súdu vyplýva, že krajský riaditeľ
PZ v Prešove splnomocnil nadriadených, t.j. riaditeľov organizačných zložiek krajského riaditeľstva
a riaditeľov okresných riaditeľstiev, na uplatnenie náhrady škody výzvou u zodpovedného subjektu,
ktorá vznikla krajskému riaditeľstvu ako správcovi majetku zavineným konaním týchto zodpovedných

osôb a nie policajtov krajského riaditeľstva. Krajský súd teda dospel k záveru, že žalobca nemal
priamo vystavené poverenie v zmysle čl. 18 pokynu č. 2/2010, preto nebol priamo určenou osobou na
uplatňovanie práva na náhradu škody.

6. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi v konaní plne úspešnému

priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

7. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v postavení sťažovateľa (ďalej len
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť zo dňa 17.08.2020 z dôvodu podľa ust. § 440 ods. 1
písm. g/ SSP, ktorou žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátilna ďalšie konanie. Sťažovateľ trval na posúdení veci a svojich zisteniach, ktoré uviedol v napadnutom
rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe. V kasačnej sťažnosti zopakoval doterajšiu argumentáciu.

8. Sťažovateľ nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu, z ktorého vyplýva, že krajský riaditeľ PZ
v Prešove splnomocnil nadriadených na uplatnenie náhrady škody výzvou u zodpovedného subjektu,
ktorá vznikla krajskému riaditeľstvu ako správcovi majetku zavineným konaním týchto zodpovedných
osôb, a nie policajtov krajského riaditeľstva. Tiež namietal argumentáciu krajského súdu, že za
uvedeného stavu nebolo možné, aby správny súd ustálil, kto bol zodpovedným subjektom na uplatnenie

nároku na náhradu škody v adhéznom konaní. Sťažovateľ je presvedčený, že v adhéznom konaní
postupoval správne.

9. Sťažovateľ sa tiež ohradil voči názoru krajského súdu, že nastali pochybnosti
o tom, kto bol subjektom zodpovedným za vznik škody. Aj keď Krajský súd v Prešove rozsudkom
č.k. 1S/98/2011-57 zo dňa 07.02.2012 zrušil rozhodnutia správnych orgánov o dopravnej nehode, v

ktorej došlo k vzniku škody, tento nemal pochybnosť o spôsobení dopravnej nehody, a tým aj škody na
služobnom vozidle zo strany zodpovedného subjektu. Doplnenie šetrenia sa malo vzťahovať najmä k
ďalším dvom priestupkom tohto subjektu.

10. Argumentoval tým, že predmetná škoda na služobnom vozidle bola riešená v samostatnom

škodovom konaní a jeho škodový spisový materiál mal na starosti žalobca, čo vyplýva zo samotného
spisu a jednotlivých písomností, ktoré osobne vypracoval a podpisoval. Vedenie škodového konania
nemal na starosti riaditeľ KR PZ v Prešove ani pracovník vnútorného odboru KR PZ v Prešove, nakoľko
na daný odbor nebol žalobcom predložený škodový spis k jeho riešeniu. Dňa 21.09.2011 bola na žiadosť
žalobcunaPohotovostnejmotorizovanejjednotkyodboruPoriadkovejpolícieKRPZvPrešovedoručená

správa zo šetrenia dopravnej nehody, v ktorej bolo oznámené, že zodpovedný subjekt svojim konaním
spôsobil dopravnú nehodu, za čo bol uznaný vinným. Oznámenie o odložení výkonu rozhodnutia z
dôvodu podania správnej žaloby zo strany zodpovedného subjektu sa podľa sťažovateľa vzťahovalo na
výkon rozhodnutia vo vzťahu k uloženej pokute a trestu zákazu činnosti, nie však ku škode a povinnosti
subjektu ju nahradiť. Takáto povinnosť nebola totiž správnym orgánom priestupcovi uložená. Sťažovateľ

zastával názor, že v zmysle čl. 27 a 29 pokynu č. 2/2010, bolo žalobcovou povinnosťou predložiť škodový
spissnávrhomnasúdnevymáhanienavnútornýodborKRPZvPrešovevčas,abynedošlokpremlčaniu
práva. Žalobca nemal čakať až na konečné meritórne rozhodnutie súdu vo veci viny zodpovedného
subjektu, v ktorej nebolo riadne uplatnené právo na náhradu škody, ktorým by boli lehoty na premlčanie
prerušené.

11. Sťažovateľ poukázal na to, že v zmysle platných vnútorných predpisov boli škodové komisie
zriadené ako poradné orgány riaditeľa KR PZ v Prešove na prerokovanie a posudzovanie škôd.
Škodová komisia, ktorej bol žalobca členom po celú inkriminovanú dobu, mala vo svojej pôsobnosti aj
prejednanie a posúdenie zodpovednosti tretích osôb za škody na majetku v správe KR PZ v Prešove.

V praxi viedli škodové spisy jednotlivé osoby. V prípade zavinenia škody treťou osobou mala osoba,
ktorá fyzicky viedla škodový spis, vypracovať záverečnú správu pre nadriadeného, členovia škodovej
komisie ju po prejednaní podpisovali, a túto odstúpiť na vnútorný odbor KR PZ v Prešove, ktorý plnil
následné úlohy pri občiansko-právnom vymáhaní náhrady škody. Sťažovateľ zdôraznil, že na PMJ
odbore poriadkovej polície KR PZ v Prešove škodové spisy viedol a úkony v nich vykonával žalobca,

čo sám potvrdil v predchádzajúcich vyjadreniach (napr. str. 10 prvostupňového rozhodnutia). Sťažovateľ
uviedol, že uplatniť predmetnú škodu nemohol ani vnútorný odbor, KR PZ v Prešove, ktorému bolo
síce doručené konečné meritórne rozhodnutie súdu vo veci viny zodpovedného subjektu, tento však
nedisponoval spisovým materiálom ku škode na služobnom vozidle, ani nebol o vzniku tejto škody
žalobcom informovaný, preto nemohol vykonať potrebné úkony. Uplatniť škodu v adhéznom konaní

mal výlučne žalobca, pretože nikto iný nemal pridelený spisový materiál, prípadne postačovalo aspoň
odstúpenie tohto materiálnu na vnútorný odbor.

12. Uviedol, že hoci žalobca nemal priamo vystavené poverenie na zastupovanie poškodeného v
priestupkovom konaní, v zmysle pokynu č. 2/2010, tento pokyn stanoval postup ako si dané poverenie

zabezpečiť. V tomto mal podľa sťažovateľa tiež konať žalobca, ktorý bol členom škodovej komisie a
interný predpis č. 2/2010 upravoval postup nadriadených pre danú oblasť, čiže aj pre žalobcu. Vnútorný
odbor KR PZ v Prešove nebol generálnou organizačnou zložkou na uplatňovanie nároku na náhradu
škody v adhéznom konaníak sa škodové spisy viedli a nachádzali na príslušných útvaroch.

13. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.09.2020 ku kasačnej sťažnosti zastáva názor, že vzhľadom na

nepreukázanie poverenia v zmysle čl. 18 pokynu č. 2/2010 riaditeľa, nebol poverený na uplatnenie práva
správcu na náhradu škody vzniknutú na majetku štátu v adhéznom konaní. S poukazom na uvedené
žiada kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

III.

Konanie na kasačnom súde

14.Prejednávanávecboladňa05.11.2020predloženáNajvyššiemusúduSlovenskejrepublikyakosúdu
príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom
súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp.zn.:
4Asan/23/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o

súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a
6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety dňa 01.08.2021, náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu
4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví
tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s
§ 438 ods. 2 SSP po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a §
444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti
(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom

v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP
bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

16. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu a súdneho spisu kasačný súd zistil nasledovný
skutkový stav;

žalobca bol služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii veliteľ Pohotovostnej motorizovanej
jednotky Odboru poriadkovej polície KR PZ v Prešove. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný
zodpovedným podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu
zavineným porušením povinnosti z nedbanlivosti pri výkone štátnej služby, za čo mu bola uložená
povinnosť uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 425,27 eur. Z odôvodnenia prvostupňového

rozhodnutia vyplynulo, že dňa 16.11.2010 vznikla na služobnom cestnom vozidle, pridelenom na
Pohotovostnú motorizovanú jednotku PZ pri dopravnej nehode škoda. Dňa 18.11.2010 bol žalobcom
založený zberný spis vo veci predmetnej dopravnej nehody. Od dátumu 21.09.2011 do dňa 21.12.2012
nebol v škodovom konaní na Pohotovostnej motorizovanej jednotke Odboru poriadkovej polície KR PZ
v Prešove, ktoré viedol žalobca, vykonaný žiadny úkon. Na základe uvedených skutkových zistení mal

prvostupňový orgán za to, že žalobca nezabezpečil riadne a včasné uplatnenie práva služobného úradu
na náhradu škody u zodpovedného subjektu a následne nebol včas pred uplynutím subjektívnej ani
objektívnej lehote predložený škodový spis s návrhom na súdne vymáhanie náhrady škody na vnútorný
odbor KR PZ v Prešove.
Tým došlo k premlčaniu nároku služobného úradu na náhradu škody vo výške 425,27 eur voči

zodpovednej osobe. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
sťažovateľ napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Sťažovateľ mal za to, že v konaní o náhrade škody
bolo v dostatočnom rozsahu preukázané naplnenie predpokladov na vznik zodpovednosti žalobcu za
škodu spôsobenú služobnému úradu.

IV.
Právne predpisy, právne názory kasačného súdu17.Podľa§2ods.1a2SSPvsprávnomsúdnictveposkytujesprávnysúdochranuprávamaleboprávom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy
a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy
a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný

orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo
jezarozhodnutiepovažovanýpodľaosobitnéhopredpisuazakladá,mení,zrušujealebodeklarujepráva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

20. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním
fyzická osoba alebo právnická osoba.

21. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú
mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne
oboznámený.

22. Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú
mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti
s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v §
164 a 165.

23. Podľa § 160 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu
služobnému úradu je
a) vznik škody,
b) porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej

súvislosti s ním,
c) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,
d) zavinenie,
e) právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.

24. Podľa § 166 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je
povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do
predchádzajúceho stavu.
(2) Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u policajta presiahnuť sumu rovnajúcu
sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda

vznikla.

25. Podľa § 167 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. ak za škodu zodpovedá niekoľko policajtov, každý z nich
je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu
úmyselne alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b/, zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu.

26. Podľa § 170 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta
náhradu škody, za ktorú policajt zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje
nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom.27. Podľa § 238 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky,
znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.
(3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
(4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti.

28.PodľaPrílohyč.1bod3rozkazuriaditeľaKRPZvPrešoveč.44/2010bolazriadenáškodovákomisia
riaditeľa krajského riaditeľstva na odbore poriadkovej polície krajského riaditeľstva, ktoré členom bol aj
žalobca.

29. Podľa čl. 2 zásad činnosti škodovej komisie:

bod 6) Po prerokovaní škodovej udalosti v škodovej komisii predseda predloží riaditeľovi krajského
riaditeľstva bez zbytočného odkladu správu o vyšetrení škody s návrhom písomnej dohody o náhrade
škody alebo rozhodnutia o náhrade škody, návrh na občiansko-právne vymáhanie škody.
bod 7) Predseda škodovej komisie zabezpečí po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o náhrade
škody, resp. uzatvorení dohody o náhrade škody vypracovanie predpisu pohľadávky, ktorý zašle v dvoch

vyhotoveniach na ekonomický odbor služobného úradu spolu s originálom rozhodnutia alebo dohody.
bod 8) Škodový spis vedie predseda škodovej komisie až do vysporiadania škody podľa nariadenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 43/2010.

30. Podľa čl. 13 ods. 4 nariadenia MV SR č. 43/2010 o registratúrnom poriadku spracovateľ zodpovedá

za vecnú a jazykovú správnosť, ako aj formálnu stránku vybavenia spisov.
Ak si to vybavenie veci vyžiada, zabezpečí súčinnosť iných orgánov alebo úradov; ich stanoviská sú
súčasťou spisu.

31. Podľa čl. 1 v tom čase platného pokynu riaditeľa KR PZ v Prešove č. 2/2010 zo dňa 28.05.2010

(platného od 10.07.2010 do platnosti pokynu č. 47/2014), ktorým sa upravuje postup nadriadených v
oblasti riešenia a likvidácie škôd spôsobených na majetku štátu v správe KR PZ v Prešove a pri určovaní
dávok úrazového zabezpečenia v súvislosti so služobným úrazom a chorobou z povolania, KR PZ v
Prešove ako rozpočtová organizácia spravuje majetok štátu v rozsahu a spôsobom určeným zákonom
o správne majetku štátu.

32.Podľačl.18pokynuč.2/2010zodňa28.05.2010nadriadeníurčiajednéhopolicajta(ďalejlen„určená
osoba“), ktorý bude uplatňovať práva správcu na náhradu škody vzniknutú na majetku štátu a škody,
ktoré vznikli vyplatením náhrad v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v adhéznom konaní

v zmysle zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a v zmysle zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších spisov.

33. Podľa čl. 18 ods. 3 pokynu č. 2/2010, určená osoba postupuje v priestupkovom konaní podľa §
70 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V prípade, že správny orgán

uloží páchateľovi priestupku povinnosť nahradiť škodu, organizačná zložka krajského riaditeľstva, resp.
okresné riaditeľstvo odstúpi škodový spis s originálom rozhodnutia správneho orgánu na vnútorný odbor.
Vnútorný odbor spracuje prepis pohľadávky a odstúpi ho na ekonomický odbor. Obdobne sa postupuje
v prípade, ak správny orgán odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo iný
príslušný orgán.

34. Podľa čl. 18 ods. 4 pokynu č. 2/2010, v konaní o náhrade škody spôsobenej zamestnancovi ako aj
v iných prípadoch, mala určená osoba uplatňovať práva krajského riaditeľstva v príslušnej poisťovni.

35.Podľačl.19pokynuč.2/2010nadriadenínaurčenéhopolicajtapredložianávrhnavydaniepoverenia

za účelom plnenia úloh vyplývajúcich z čl. 18 pokynu č. 2/2010 , ktorý zašlú na vnútorný odbor.

36. Podľa čl. 27 pokynu č. 2/2010 škodové spisy odstúpené na vnútorný odbor s návrhom na súdne
vymáhanie škody, ktorú spôsobila cudzia známa osoba, musia obsahovať:a) kópiu priestupkového spisu a trestného spisu, ktorým bola dokumentovaná škoda,
b) všetky písomnosti, ktoré vznikli od vzniku poškodenia až po správu o výsledku objasňovania a jednej
výzvy, vyčíslenie skutočnej škody, ktoré po využití budú vrátené späť,

c) správu o vyšetrení škody s podrobným opisom vzniku udalosti s odôvodneným návrhom jej ďalšieho
riešenia,
d) návrh na zápis do knihy škôd s uvedením čísla v knihe škôd.

37. Podľa čl. 29 pokynu č. 2/2010 škodové spisy odstúpené na vnútorný odbor s návrhom na súdne

vymáhanie škody z dôvodu nepriznaných položiek zo strany príslušnej poisťovne musia obsahovať:
a) kompletnú kópiu priestupkového spisu alebo trestného spisu, ktorým bola dokumentovaná škoda,
b) správu o vyšetrení škody s podrobným opisom udalostí a odôvodneným návrhom na riešenie škody,
c) odborné vyjadrenie oddelenia automobilovej služby ekonomického odboru k dôvodom nepriznania
položiek zo strany poisťovne podložené dokladmi: zápisom o poškodení služobného cestného vozidla,
objednávkou opravy, faktúrou s rozpisom vykonaných prác, písomným vyjadrením poisťovne aj

Automobilových opravovní Ministerstva vnútra SR, a. s.

38. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo
posúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

39. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom,
keď podľa názoru sťažovateľa nebol správny záver krajského súdu, že z pokynu č. 2/2010 vyplýva,
že krajský riaditeľ PZ v Prešove splnomocnil nadriadených na uplatnenie náhrady škody výzvou u
zodpovedného subjektu, ktorá vznikla krajskému riaditeľstvu ako správcovi majetku zavineným konaním
týchto zodpovedných osôb, a nie policajtov krajského riaditeľstva a že za uvedeného stavu nebolo

možné, aby správny súd ustálil,
kto bol zodpovedným subjektom na uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní.

40. Nesprávne právne posúdenie veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový
stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Právnym posúdením

veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a
spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového
stavu.

41. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej

správy. Doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe sťažnostný dôvod
zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP tak, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Sťažovateľ má povinnosť
presnevymedziťdôvodykasačnejsťažnosti,abyspĺňalikvalitatívnepožiadavkykladenézákonom.Tento
možno na prvý pohľad príliš formálny príkaz nie je samoúčelný,
ale je vyjadrením toho, že kasačný súd sa má v zmysle zákonnej úpravy
vosvojichrozhodnutiachzaoberaťdôvodmi,ktorémápovinnosťkonkrétneuviesťprávnyzástupca,ktorý

je na to kvalifikovaný svojím vzdelaním a profesiou, a nie dôvody prípustnosti a dôvodnosti kasačnej
sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku, sám vyhľadávať.

42. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP).

Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie,
ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom
správneho súdnictva. Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosťsprávnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať
zákonnosť ich rozhodnutí,
teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali

príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal
vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase
ich právoplatnosti. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán
vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej

procesnejzásadysprávnehokonaniaaďalejnaotázku,čivykonanédôkazylogickyrobiavôbecmožným
skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho
rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu
vec relevantný právny predpis.

43. Kľúčovou otázkou v predmetnej veci bolo, či bolo správnymi orgánmi preukázané, že práve žalobca

bol zodpovedným subjektom na uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní.

44. Podľa názoru kasačného súdu, krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne
zaoberal neunesením dôkazného bremena zo strany sťažovateľa (body 48-52 napadnutého rozsudku) a
toto bolo v súlade s právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Asan/1/2019 zo dňa 04.02.2020 v predmetnej veci. Kasačný súd preto môže len odkázať na dôvody
napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o neunesenie dôkazného bremena o existencii poverenia žalobcu
za účelom uplatňovania práv na náhradu škody.

45. Nakoľko nebolo preukázané, že by mal žalobca priamo vystavené poverenie v zmysle čl. 18 pokynu

č. 2/2010, za zisteného skutkového stavu nemožno ustáliť, že žalobca bol priamo určenou osobou
na uplatňovanie práva na náhradu škody (analogicky ako to bolo u poverení iným osobám, ktoré sú
súčasťou administratívneho spisu a ktoré boli v roku 2010 a 2012 vystavené určeným osobám na
uplatňovanie práva na náhradu škody v adhéznom konaní). Samotný sťažovateľ v kasačnej sťažnosti
ani netvrdil, že by predmetné poverenie v zmysle čl. 19 pokynu č. 2/2010 pre žalobcu existovalo, tento sa

len odvoláva na to, že žalobca mal vyvinúť iniciatívu a takéto poverenie si zaobstarať, resp. že to, že je
žalobca zodpovedným subjektom vyplýva z toho, že bol osobou, ktorá viedla škodový spis, vykonávala v
ňom jednotlivé úkony a podpisovala písomnosti a v relevantnom čase disponovala príslušnou spisovou
dokumentáciou. Sťažovateľ sa odvolával aj na bežnú prax vedenia škodových spisov, pričom má za to,
že žalobca ako osoba, ktorá fyzicky viedla škodový spis, mal včas vypracovať záverečnú správu pre

nadriadeného a túto odstúpiť na vnútorný odbor KR PZ v Prešove.

46. Z ustanovení pokynu č. 2/2010 a vyššie opísaných skutočností vyplýva, že určená osoba mala riadne
a včas uplatniť právo na náhradu škody vo výške 425,27 eur voči zodpovednému subjektu, čím by
bolo aj spôsobené prerušenie plynutia premlčacej lehoty až do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR o jeho vine v priestupkovom konaní. V čl. 18 pokynu č. 2/2010 je uvedené, že nadriadení
určia jedného policajta (ďalej len „určená osoba“), ktorý bude uplatňovať práva správcu na náhradu
škody vzniknutú na majetku štátu a škody, ktoré vznikli okrem iného v zmysle zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa čl. 19 pokynu č. 2/2010 nadriadení na určeného
policajta predložia návrh na vydanie poverenia za účelom plnenia úloh v súvislosti s uplatňovaním škody

vadhéznomkonaní,ktorýzašlúnavnútornýodbor.Vzmyslečl.33písm.a/pokynuč.2/2010splnomocnil
krajský riaditeľ Policajného zboru v Prešove riaditeľov organizačných zložiek krajského riaditeľstva a
riaditeľov okresných riaditeľstiev na uplatnenie náhrady škody výzvou u zodpovedného subjektu, ktorá
vznikla krajskému riaditeľstvu ako správcovi majetku zavineným konaním týchto zodpovedných osôb,
nie policajtov krajského riaditeľstva. V poznámke č. 9 k pokynu č. 2/2010 je explicitne uvedené, že

nadriadenými sa rozumejú riaditelia organizačných zložiek krajského riaditeľstva a riaditelia okresných
riaditeľstiev. V zmysle tejto poznámky je nepochybné, ktorý subjekt bol povinný predložiť návrh na
vydanie poverenia za účelom plnenia úloh vyplývajúcich z čl. 18 pokynu č. 2/2010.

47. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nemal pokynom č. 2/2010 uloženú úlohu predložiť

návrh na vydanie príslušného poverenia, pretože nebol riaditeľom organizačnej zložky krajského
riaditeľstva, týmto bol v zmysle napadnutého rozhodnutia riaditeľ Odboru poriadkovej polície KR PZ
v Prešove. Žalobcu nemožno subsumovať pod termín nadriadený v zmysle poznámky č. 9 pokynu č.
2/2010 tak, ako to v kasačnej sťažnosti tvrdil sťažovateľ. Túto definíciu žalobca nespĺňa ani z titulu jehočlenstva v škodovej komisii, ani z titulu funkcie veliteľa Pohotovostnej motorizovanej jednotky Odboru
poriadkovej polície KR PZ v Prešove. Žalobca teda nemal uloženú povinnosť zaslať návrh na vydanie
poverenia pre určenú osobu na uplatňovanie škody v rámci adhézneho konania na vnútorný odbor KR

PZ v Prešove. Takýto predložený návrh by bol podkladom pre spracovanie poverenia na určenú osobu,
ktorý schvaľoval riaditeľ KR PZ v Prešove. Námietka, sťažovateľa, ktorou naznačil, že žalobca ako člen
škodovej komisie bol nadriadeným pre danú oblasť, je teda v priamom rozpore s výslovným znením
poznámky č. 9, v zmysle ktorej sa pojem „nadriadení“ v ust. článkov 18, 19 a 33 vykladá tak, že sú nimi
riaditelia organizačných zložiek krajského riaditeľstva a riaditelia okresných riaditeľstiev.

48. K sťažovateľovej námietke, že v zmysle čl. 27 a 29 pokynu č. 2/2010, bolo žalobcovou povinnosťou
predložiť škodový spis s návrhom na súdne vymáhanie na vnútorný odbor KR PZ v Prešove včas,
kasačný súd konštatuje, že čl. 27 a 29 pokynu č. 2/2010
sú procesno-právnej povahy, upravujú náležitosti, ktoré musia obsahovať škodové spisy odstúpené
na vnútorný odbor s návrhom na súdne vymáhanie škody, ktorú spôsobila cudzia známa osoba,

resp. škodové spisy odstúpené na vnútorný odbor s návrhom na súdne vymáhanie škody z dôvodu
nepriznaných položiek zo strany príslušnej poisťovne. Tieto procesno-právne normy nezakladajú
povinnosť konkrétnej osobe škodové spisy predložiť na vnútorný odbor, ale upravujú, ktoré písomnosti
majú predložené spisy obsahovať.

49. V tomto kontexte kasačný súd odkazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku
sp. zn. 4Asan/1/2019 zo dňa 04.02.2020, v zmysle ktorého „jediný spôsobilý subjekt na uplatnenie
náhrady škody v adhéznom konaní alebo súdnou cestou boli nadriadení /riaditelia organizačných zložiek
krajského riaditeľstva a riaditeľov okresných riaditeľstiev/, ktorí mali určiť policajta, ktorý by uplatnil práva
správcu na náhradu škody vzniknutú na majetku štátu a škody, nie organizačná jednotka PMJ OPP

KR PZ v Prešove, ktorá nemala právnu subjektivitu. KR PZ v Prešove malo uplatniť náhradu škody v
adhéznom alebo súdnom konaní ( čl. 19 pokynu č. 2/2010). Za neuplatnenie náhrady škody žalobca
nie je zodpovedný, vzhľadom k nepreukázaniu poverenia v zmysle čl. 18 pokynu č. 2/2010 riaditeľa
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, ktorým sa upravuje postup nadriadených v oblasti
riešenia a likvidácie škôd spôsobených na majetku štátu v správne Krajského riaditeľstva Policajného

zboru v Prešove.“

50. Pokiaľ sťažovateľ uviedol, že tiež nesúhlasí s názorom krajského súdu, že nastali pochybnosti o tom,
kto bol subjektom zodpovedným za vznik škody, kasačný súd konštatuje, že v napadnutom rozsudku je
toto tvrdenie uvedené len v zhrnutí žaloby, a nie v právnom posúdení veci.

51. Na základe uvedeného je zrejmé, že v administratívnom konaní nebol správne zistený skutkový stav
ohľadom toho, kto bol zodpovedným subjektom na uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom
konaní. Žalobca nebol priamo poverený ani oboznámený so žiadnym poverením, preto povinnosť
uvedenú v čl. 18 a 19 pokynu č. 2/2010 žalobca nemohol naplniť. V zmysle uvedeného sa záver

administratívneho konania javí ako predčasný,
nakoľko nebolo preukázané, že boli kumulatívne naplnené predpoklady na vznik zodpovednosti policajta
za škodu služobnému úradu podľa § 160 ods. 1 a ods. 2
zákona č. 73/1998 Z.z. Konkrétne nebolo preukázané, že žalobca bol určenou osobou, ktorá mala riadne
a včas uplatniť právo na náhradu škody vo výške 425,27 eur voči zodpovednému subjektu.

52. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu, pričom nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto kasačnú sťažnosť
podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

53. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1
SSP a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní priznal úspešnému žalobcovi nárok na
plnú náhradu trov konania pred kasačným súdom.

54. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP

v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.