Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sžr/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200844
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:1014200844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM.
(spravodajca), v právnej veci navrhovateľa (odvolateľa): JUDr. Š. S., R. R. XX, Y. E., proti odporcovi:
Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka:
W.Á. O., O. N. XXXX/XX, X., korešpondenčná adresa: Š. XX/X, X., právne zastúpený: JUDr. Anna
Mišová, advokátka, Pevnostný rad 6, Komárno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.
V-30284/13 z 18. februára 2014, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č.k. 12Sp/49/2014-59 z 14. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 12Sp/49/2014-59 zo 14. januára 2020 p o t v r d z u j e .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomKrajskýsúdvBratislave(ďalejaj,,krajskýsúd“)podľa§250qods.3zákonač.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) potvrdil preskúmavané rozhodnutie odporcu, č.
V-30284/13z18.februára2014(ďalejajlen„rozhodnutieodporcu“),ktorýmodporcapodľa§31apísm.c/
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností, týkajúceho sa nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, KÚ
Y. J., a to bytu č. 1, na prízemí bytového domu s Č.. XXX, J. XX, postavenom na pozemku registra
„C“ KN parc.č. 154/3 vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 277/10000 na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu a na pozemku registra „C“ KN 154/3, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 330 m2.

2. Dňa 11. decembra 2013 bol odporcovi doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností evidovaný pod číslom konania V-30284/13, ktorého prílohu tvorila listina - Kúpna zmluva
uzatvorená 11. decembra 2013 medzi navrhovateľom a ďalším účastníkom (ďalej aj ,,kúpna zmluva“).
Táto kúpna zmluva bola podpísaná navrhovateľom-kupujúcim a súčasne ju navrhovateľ na základe plnej
moci podpísal aj za predávajúceho-ďalšieho účastníka. V zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
okresný úrad preskúmal zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený
v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,

či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Odporca posúdil
platnosťzmluvyzhľadiska§22ods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„OZ“),asíce,
že zástupcom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V danom prípade
išlo podľa odporcu o reálny rozpor záujmov a teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ,keďže kupujúci konal v mene predávajúceho (podpísal kúpnu zmluvu) a na tento právny úkon, vzhľadom
na odvolanie plnej moci, ktoré odporcovi doručil ďalší účastník 12. decembra 2013 a 13. decembra 2013
podpísané 11. decembra 2013, nebol splnomocnený. Z toho dôvodu odporca konštatoval, že predložená

zmluva nebola spôsobilá na to, aby na jej základe mohol byť povolený vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, a preto odporca návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
zamietol.

3. Krajský súd uviedol, že inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že

zmluvné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra, pričom odporcovi
prináleží rozhodovať o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do
katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Ďalej uviedol, že vkladové konanie ako návrhové
správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje obligatórne
náležitosti návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť
a správny orgán v priebehu tohto konania posudzuje podstatné náležitosti listín aj podľa príslušného

zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a predmetnú
zmluvu posudzuje aj v intenciách § 42 ods. 1 a ods. 2 uvedeného zákona.

4. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom správneho orgánu, že predložená zmluva nebola
spôsobilá na to, aby na jej základe mohol byť povolený vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností a uviedol, že odporca pri rozhodovaní o povolení vkladu posudzoval všetky skutočnosti,
ktorých posúdenie mu pred povolením vkladu zákon ukladá. Krajský súd konštatoval, že odporca
rozhodol správne, keď návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zamietol, pretože
jedným z predpokladov pre pôsobenie zástupcu je, že jeho záujmy nesmú byť v rozpore so záujmami
zastúpeného, v opačnom prípade by zastúpenie nemohlo plniť svoju funkciu. Krajský súd uviedol, že

tento predpoklad platí aj pre zmluvné zastúpenie, takže vylučuje plnomocenstvo v tých prípadoch, kde
záujmy zástupcu a zastúpeného sú v rozpore. Ďalej konštatoval, že zastúpenie v rozpore so znením §
22 ods. 2 OZ, spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, ktorý urobil zástupca (§ 39 OZ), pretože by šlo
o právny úkon, ktorý odporuje zákonu. K tomu ďalej poukázal na to, že v plnej moci nebolo výslovne
uvedené, že splnomocnenec je oprávnený uzatvoriť kúpnu zmluvu v postavení kupujúceho za ďalšieho

účastníka ako predávajúceho. Ďalší účastník splnomocnil navrhovateľa iba na vykonanie prevodu
zdedeného bytu vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, na spísanie kúpnej zmluvy a jej podpísanie za
zastúpeného a podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Navrhovateľ však
nebol splnomocnený na to, aby previedol byt ďalšieho účastníka na svoju osobu a preto, ak navrhovateľ
previedol na seba nehnuteľnosť patriacu ďalšiemu účastníkovi konal nielen v rozpore s obsahom plnej

moci, ale aj v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, a to bez ohľadu na to, či mal vedomosť o odvolaní plnej moci.
Krajskýsúdsapretostotožnilsozáveromodporcu,ženavrhovateľkonalvrozporesozáujmamiďalšieho
účastníka, následkom čoho vyhodnotil predloženú kúpnu zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon,
ktorý je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ.

5. Odvolateľ podal včas odvolanie proti napadnutému rozsudku z dôvodu, že krajský súd nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej z dôvodu, že krajský súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie
krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

6. Odvolateľ poukázal na § 22 ods. 5 katastrálneho zákona a namietal, že krajský súd nerozlíšil medzi
začatím konania a samotným vkladovým konaním. Ďalej namietal, že krajský súd napadnutý rozsudok
neodôvodnil ani právne ani skutkovo, keďže podľa odvolateľa sa nezaoberal právomocou Okresného
úradu Bratislava, katastrálneho odboru, ktorý nie je oprávnený posudzovať kolíziu záujmov podľa §
22 ods. 2 OZ v konaní o povolenie vkladu. Odvolateľ uviedol, že v praxi sú akceptované napríklad

prípady, kedy v dedičskom konaní jeden dedič zastupuje druhého a preto tento výklad možno analogicky
aplikovať aj na katastrálne konanie., pretože záujmy splnomocniteľa a splnomocnenca nie sú v rozpore.
Namietal, že odvolanie splnomocnenie mu nebolo doručené a preto ho nepovažuje za zaniknuté.
Odvolateľ poukázal na § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) upravujúci
začatie konania a namietal, že odporca mal vo vkladovom konaní pokračovať a to s účastníkmi konania

bez splnomocnenca-t.j. ďalšieho účastníka, keďže ani súdy neprestanú so stranami sporu konať len
preto, že im bolo doručené odvolanie plnej moci niektorej zo strán. V tejto súvislosti namietal, že odporca
svojim rozhodnutím išiel nad rámec svojich kompetencií, vydal arbitrárne rozhodnutie, kde iba stroho
uviedol, že zmluva nie je spôsobilá na povolenie vkladu. Ďalej namietal, že rozhodnutie odporcu je vrozpore so zákonom, odporca neposúdil skutkový stav, nepreveril všetky skutočnosti a nevykonal žiadne
dokazovanie, ale sa riadil len vlastnými úvahami. S poukazom na § 22, § 28, § 30 a § 31 katastrálneho
zákona namietal, že krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že vec nesprávne právne

posúdil. Namietal, že v čase uzavretia zmluvy konal v rámci a v súlade so splnomocnením a prejavenou
vôľou ďalšieho účastníka. Poukázal na § 42 katastrálneho zákona a ustanovenia OZ týkajúce sa inštitútu
zastúpenia.

7. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Ďalší účastník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol okolnosti,
ktoré by mohli smerovať k zmene alebo zrušeniu rozhodnutia odporcu. Podľa ďalšieho účastníka
je z odvolania zrejmý postup odvolateľovho vopred premysleného cieľa špekulatívnym spôsobom
nadobudnúť byt ďalšieho účastníka a zneužiť jeho jazykovú bariéru, neskúsenosť a dôverčivosť. Podľa
ďalšieho účastníka ho odvolateľ už v roku 2009 naviedol na podpísanie plnej moci na nakladanie s

nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom súdneho konania o neplatnosť závetu a listiny o vydedení. Ďalší
účastník neovláda slovenský jazyk v dostatočnej miere, obsahu plnej moci neporozumel a podpísal ho
len z dôvodu, že dôveroval odvolateľovi a myslel si, že mu chce pomôcť s dedičstvom a nie nadobudnúť
jeho byt. Dňa 19. marca 2012 dal odvolateľ ďalšiemu účastníkovi podpísať ďalšie plnomocenstvo, ktoré
následne priložil ku vkladovému konaniu vedeného odporcom. Ďalší účastník v mesiaci september

odvolateľovi ústne oznámil, že má nového právneho zástupcu a nesúhlasí s tým, aby ho ďalej zastupoval
odvolateľ pri akýchkoľvek úkonoch súvisiacich s konaním o dedičstve, pretože sa domnieval, že
odvolateľa splnomocnil len na toto konanie a nie aj na nakladanie s nehnuteľnosťami, pretože túto
skutočnosť mu odvolateľ nepovedal a nikdy mu nedal ani vyhotovenie plnej moci, podľa ktorej bol k tomu
oprávnený. Ďalší účastník uviedol, že odvolateľ sa mu v roku 2009 predstavil a vystupoval voči nemu ako

advokát, v dôsledku čoho sa ďalší účastník domnieval, že ho bude zastupovať v konaní týkajúcom sa
dedičstva. Pokiaľ ide o tvrdenie, že ďalší účastník nespochybnil prevod vlastníckeho práva k bytu podľa
ďalšieho účastníka neobstojí, pričom k tomu poukázal na to, že žalobou v konaní 24C/3/2014, vedenom
na Okresnom súde Bratislava I sa domáha určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy z 11. decembra 2013, čím
dal najavo, že táto zmluva neobsahuje jeho vôľu. Vzhľadom na uvedené ďalší účastník navrhol potvrdiť

napadnutý rozsudok krajského súdu.

9. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 757/2004
Z.z.“) odo dňa 01. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie

vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR.
Predmetné odvolanie bolo predložené Najvyššiemu súdu SR 11.mája 2020 a bolo zaregistrované pod
sp.zn. 8Sžr/2/2020. V zmysle uvedeného je od 01. augusta 2021 na konanie o predmetnom odvolaní
príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade
s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou

technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR
pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v
záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v nadväznosti na uvedené, konajúci v prejednávanej veci ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá
OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo

(podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať
pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk . Odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP ako vecne
správny potvrdil.

10.Podľa§219ods.2OSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V
zmysle tohto ustanovenia odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už
uvedené dôvody dopĺňa.11. Odvolací súd považuje za kľúčové pre posúdenie veci vysporiadanie sa s otázkou, či je kúpna zmluva
podpísaná jednou zo zmluvných strán (kupujúcim) na strane kupujúceho (konajúceho osobne) ako i na
strane predávajúceho (ktorý bol pri podpise kúpnej zmluvy zastúpený kupujúcim), t.j. ktorú na základe

takého splnomocnenia podpísal za obe strany kupujúci, spôsobilá pre vykonanie vkladu vlastníckeho
práva do katastra.

12. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri posudzovaní otázky týkajúcej
sa rozporu v záujmoch je vždy je potrebné vychádzať z konkrétneho právneho úkonu. V prejednávanej

veci sa jednalo o kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Predmetná kúpna zmluva bola za obe strany podpísaná odvolateľom, ktorý v zmluvnom vzťahu
vystupovalakokupujúci(konajúciosobne),pričomzapredávajúcehokúpnuzmluvupodpisovalodvolateľ
ako jeho zástupca vychádzajúc z udeleného splnomocnenia na podpis kúpnej zmluvy.

13. Toto splnomocnenie bolo udelené prvý raz v čl. V. Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo

dňa 03. augusta 2009 (ďalej aj ,,ZBZ“) uzatvorenej medzi odvolateľom ako budúcim nadobúdateľom
(pravdepodobne budúcim kupujúcim) a ďalším účastníkom ako domnelým dedičom (pravdepodobne
budúcim predávajúcim), ktorého podpis bol úradne overený dňa 4. augusta 2009, a následne druhý raz
i v osobitnom plnomocenstve udelenom ďalším účastníkom odvolateľovi dňa 19. marca 2012.

14. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odvolacieho súdu je
zrejmé, že v danom prípade išlo v prípade zástupcu (odvolateľa) a zastúpeného (ďalšieho účastníka) o
taký zmluvný vzťah, z ktorého je zrejmé, že záujmy týchto strán budú logicky protichodné vychádzajúc
už zo samotnej podstaty ich zmluvného postavenia (kupujúci - odvolateľ a predávajúci - ďalší účastník).

15. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn.
10Sžr/71/2011 z 28. marca 2012, v ktorom išlo o skutkovo podobnú situáciu, kedy správa katastra
zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z kúpnej zmluvy, ktorú za
predávajúceho aj za kupujúceho podpísala tá istá osoba. Najvyšší súd SR sa v citovanom rozsudku

vyjadril k rozporu záujmov kupujúceho a predávajúceho nasledovne: „Pretože medzi predávajúcim a
kupujúcim v zmluve o prevode nehnuteľností reálne existuje rozpor v záujmoch (napr. predávajúci
má záujem získať čo najvyššiu kúpnu cenu, naproti tomu u kupujúceho je tendencia opačná), pre
tento prípad platí obmedzenie vyplývajúce z ustanovenia § 22 ods. 1 OZ, podľa ktorého zastupovať
iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Porušenie tohto zákonného

obmedzenia má za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 OZ“).
16. Aj s poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že správa katastra v tomto prípade správne
posudzovala platnosť zmluvy z hľadiska § 22 ods. 2 OZ, podľa ktorého zástupcom nemôže byť ten, koho
záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Účelom posudzovania rozporu pri právnom úkone, z
ktorého povahy takýto rozpor vyplýva je hlavne ochrana záujmov zastúpeného. Ako už odvolací súd

uviedol, keďže z povahy kúpnej zmluvy vyplýva protichodné postavenie zmluvných strán, zastupovanie
o aké ide vo veci samej bude v tomto prípade vylúčené už zo samotnej povahy veci. Keďže podľa § 39
OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom, odporca prijal správny záver vo vzťahu k tomu, že predložená kúpna
zmluva nebola spôsobilá na to, aby na jej základe mohol byť povolený vklad vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností.

17. Pokiaľ odvolateľ argumentoval ZBZ, ktorá mala obsahovať vôľu ďalšieho účastníka (ako
predávajúceho) a aj splnomocnenie, odvolací súd naviac uvádza, že z obsahu predloženej Kúpnej
zmluvy ktorá tvorila prílohu návrhu na vklad vlastníckeho práva je zrejmé, že táto sa z hľadiska jej

obsahu, v porovnaní s návrhom znenia kúpnej zmluvy uvedenej v ZBZ líši v prípade ustanovenia, ktoré
upravuje zásadnú podmienku, ktorou je stanovenie kúpnej ceny. Z uvedeného je zrejmé, že odvolateľ
sa pri spísaní a podpise kúpnej zmluvy odchýlil od podmienok a obsahu dohodnutého v ZBZ, preto ani
jeho argumentácia touto ZBZ sama o sebe neobstojí.

18. Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že odporca nepostupoval v rozpore so zákonom, keď zamietol
odvolanie odvolateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Odvolací súd nemohol
preskúmať samotnú neplatnosť kúpnej zmluvy, pretože takéto určenie takisto patrí do právomoci
všeobecného súdu v civilnom sporovom konaní, avšak odvolací súd bol v tomto prípade príslušným napreskúmaniezáverovodporcuohľadomspôsobilostipredmetnejkúpnejzmluvyajejprílohprevykonanie
vkladu vlastníckeho práva do katastra, keďže od tejto skutočnosti sa odvíja v konečnom dôsledku aj
zákonnosť postupu a s tým spojeného následného rozhodnutia odporcu. Z uvedených dôvodov odvolací

súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta
OSP ako vecne správny potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 OSP a § 246c ods.
1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ

bol v konaní neúspešný a odporca nemá zo zákona nárok na ich náhradu.

20. Tento rozsudok prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.