Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sžrk/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202203
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:1014202203.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: v 1/ rade: Základná organizácia Slovenského zväzu
záhradkárov 3 - 11, Krasňany, Osada č. 12, v 2/ rade: K.. L. N., U. X, F., 3/ rade K.Š. Y., Q. XXX, F.,
4/ rade H. U., Q. XXX, F., 5/ rade F. N., L. XX, F., 6/ rade Y. R., V.É. W. XX, F., 7/ rade E. V., U. XX,
F., 8/ rade Š.C. K., W. F. X, F., 9/ rade Š. R., H. X, F., 10/ rade C. Y., V.Á. X, F., 11/ rade N. H., A. XX,
F., 12/ rade K.. L. Š., E. X, F., 13/ rade K.. Š. L., E. X, F. 14/ rade K.. V. C., L. X, F., 15/ rade T. Y., V.
XXX/XX, F., 16/ rade T. S., H. XX, F., 17/ rade V. L., Y. XX, F., 18/ rade R. M., W. A. X/Xa, F., 19/ rade

R. Ľ., U. XX, F., 20/ rade Š. Y., O. X X, F., 21/ rade Č. Y., U. XX, F., 22/ rade N. V., U.K. Q. XX, F., 23/
rade T. K., Q. XX, F., 24/ rade L. V., U. XX, T., 25/ rade L. U., T. XXX/XX, Y., 26/ rade L. U., A. S. X, F.,
27/ rade V. C., F. XX, F., 28/ rade Y.. Y. J., O. XX, F., 29/ rade F. U., U. XXXX/XX, F., 30/ rade R. R., Y.
XX, F., 31/ rade Y. R., F. XXX, Š., 32/ rade Z. M., R. X, F., 33/ rade J. T., A. XX, F., 34/ rade S. W., V.
X, F., 35/ rade Š. H., U. X, F., 36/ rade R. R., W. XX, F., 37/ rade S. T., E.. F. X, F., 38/ rade F. R., V.
X, F., 39/ rade M. Ľ., L. XX, F., 40/ rade F. Š., T. L. N. XX, F., 41/ rade K.. E.. I. Y., M. X, F., 42/ rade
L. Y., Q. X, F., 43/ rade U. T., Y..C..Š. X, Z., 44/ rade T. T., Č. XX, F., 45/ rade T. Y., F. XX, F., 46/ rade

L. Ľ., L. X, F., 47/ rade T. K., F. XX, F., 48/ rade U. U., V. N., F., 49/ rade K.. U. R., Y. XX, F., 50/ rade
F. Y., U. XX, F., 51/ rade L. K., Ľ. X, F., 52/ rade T. Y., M. X, F., 53/ rade L. Y., M. XX, F., 54/ rade M.
X., H. XXX, H., 55/ rade N. E., Q. XX, F., 56/ rade F. N., V.. C. XX, F., 57/ rade W. Y., F. X, F., 58/ rade
Q. E., V. XX, F., 59/ rade Š. E., Y.W. XX, F., 60/ rade Y.. F. H., V. XX, F., 61/ rade R. Y., H. XX, F., 62/
rade Y. Š., Y. X, F., všetci zastúpení: JUDr. Klučková, advokátka s.r.o., Pluhová 29, 831 03 Bratislava,
proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát poľnohospodárstva,
Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Naša značka:

OU-BA-OOP4-2014/3/9686-VSK z 29.10.2014, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa (predtým žalovaného)
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/293/2014-87 z 28.3.2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/293/2014-87
z 28.3.2017 z r u š u j e a vec krajskému súdu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a výsledok administratívneho konania

1. Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, Trenčianska 55, 821 09 Bratislava (ďalej
iba „prvostupňový orgán“) rozhodnutím Zn.: OU-BA-PLO-2014/46423/150450-KKO z 18.8.2014

(ďalej len "prvostupňové rozhodnutie") zastavil v zmysle v zmysle § 30 ods. 1 písm. a), d)
v spojení s § 46
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) konanie s odkazom na § 7 ods.
1 zákona č. 64/1997Z.z. o užívaní pozemkov v
zriadených záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len „záhradkový zákon“) vo
veci ZO SZZ 3-11 Krasňany, Osada č. 12, k.ú. W., začaté na základe návrhu žalobcu v 1/ rade podaného

dňa 15.12.2008 na bývalý Obvodný pozemkový úrad Bratislava.

2. Z odôvodnenia daného rozhodnutia vyplýva, že dňa 15.12.2008 bol doručený prvostupňovému
orgánu návrh na začatie konania o vyporiadanie vlastníctva pozemkov, ktoré sú súčasťou ZO SZZ 3-11
Krasňany, Osada č. 12 v zmysle § 7 ods. 1 záhradkového zákona, pričom následne prvostupňový orgán

vyzval žalobcu v 1/ rade, aby do administratívneho spisu založil doklady:
1) zmluvy preukazujúce splnenie podmienky v § 2 ods. 2 záhradkového zákona, t.j. zmluvy uzavreté
medzi členmi ZO na jednej strane a záhradkárskou, poľnohospodárskou alebo inou organizáciou na
druhej strane,
2) rozhodnutie o využití územia podľa § 32 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) a to na účel preukázania legálnosti zriadenia záhradkovej osady,

3) zosúladené zoznamy užívateľov pozemkov v záhradkovej osade, ktoré sa nachádzajú v
administratívnom spise (teda v podstate, aby predložil aktuálny zoznam užívateľov), pričom ku každému
užívateľovi treba doplniť aj číslo parcely, ktorú užíva aj jej výmeru,
4) zoznam vlastníkov pôvodných nehnuteľností (parciel) aj s uvedením čísla parciel, výmery a druhu
pozemku, ako aj spoluvlastníckych podielov jednotlivých vlastníkov,

5) dôkaz o tom, že ku dňu podania návrhu na začatie konania, t.j. ku dňu 15.12.2008 boli splnené
podmienky podľa § 7 ods. 1 záhradkového zákona.

3. Podľa prvostupňového orgánu v určenej lehote ale ani neskôr neboli niektoré požadované doklady
doložené a niektoré boli doložené len čiastočne.

4. V prvostupňovom rozhodnutí bolo k bodu 1) uvedené, že všetkých 56 predložených zmlúv bolo
uzavretých dňa 2.1.2014, ale v predložených nájomných zmluvách absentuje podstatná náležitosť a to
určenie výšky nájomného, t.j. odplaty za užívanie veci nájomcovi, alebo aspoň spôsob jej určenia

5. K bodu 2) prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že súčasťou návrhu na začatie konania
nebolo rozhodnutie o využití územia podľa § 32 písm. b) stavebného zákona, hoci toto je predpokladom
legálneho vzniku záhradkovej osady. Záhradkové osady bez územného rozhodnutia sú totiž nelegálne
a pozemky v nich môžu byť predmetom vydania v reštitučnom konaní. Keďže nebol dodržaný celý
v tom čase zákonom vyžadovaný postup na zriadenie záhradkovej osady, nemožno v tomto prípade

považovať žalobcov za užívateľov, zákonite teda žalobcovia nie sú účastníkmi podľa § 6 písm. a), b)
záhradkového zákona a nemôžu podať kvalifikovaný návrh na začatie konania podľa § 7 daného zákona
a už táto skutočnosť sama o sebe je dostatočným dôvodom na zastavenie konania podľa § 30 ods.
1 písm. a) s právneho
poriadku. Ďalej v rozhodnutí poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a to rozhodnutia sp. zn. 1Sžr/178/2012 z 8.10.2013, sp. zn. 1Sžr/178/2010 z 08.10.2012, sp. zn.
2Sžo/82/2010 z 23.6.2010 ako i rozhodnutia nižších súdov. Nesplnením podmienky uvedenej v § 2
ods. 1 záhradkového zákona nemôže byť splnená ani podmienky uvedená v § 2 ods. 2 tohto zákona,
pretože nájomcom alebo užívateľom môže byť len člen legálne zriadenej záhradkovej osady. Z logického
a teleologického výkladu jednotlivých zákonných ustanovení podľa prvostupňového orgánu vyplýva,

že užívateľom, ktorý má aktívnu procesnú legitimáciu sa rozumie len užívateľ (legálne) zriadenej
záhradkovej osady.

6. Pri bode 3) prvostupňový orgán skonštatoval jeho splnenie, keďže bol predložený aktuálny zoznam
užívateľov k aprílu 2014 v zmysle jeho požiadaviek.

7. Aj pri bode 4) bolo prvostupňovým orgánom uvedené, že táto požiadavka bola splnená, pretože
do administratívneho spisu bola založená tabuľka znázorňujúca uvedené skutočnosti, ako aj listy
vlastníctva, z ktorých vyplýva vlastníctvo pôvodných vlastníkov k jednotlivým parcelám.

8. K bodu 5) bolo v prvostupňovom rozhodnutí uvedené, že nebola splnená podmienka podľa § 7
ods. 1 záhradkového zákona, pretože nebolo preukázané, že navrhovatelia predstavujú nadpolovičnú
väčšinu užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných
pozemkov. Súčasne navrhovatelia nepreukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnuzmluvusnávrhomcenynajmenejvovýškenáhradyuvedenejv§11danéhozákonaalebo,žesavlastníci
k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili.

9. Podľa prvostupňového orgánu tým, že navrhovatelia nepreukázali splnenie podmienok vyplývajúcich
z § 2 ods. 1 a 2 ako aj v § 7 ods. 1 záhradkového zákona a to ani na základe dodatočnej výzvy,
bol daný dôvod na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. a) a d) správneho poriadku.

10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v 1/ rade odvolanie. K bodu 1) rozhodnutia uviedol,
že z § 2 ods. 2 záhradkového zákona nevyplýva, že sa musí jednať o nájomnú zmluvu. Do konania boli
predložené zmluvy, ktoré sú podpísané záhradkárskou organizáciou na jednej strane a užívateľmi - jej
členmi na strane druhej. Zmluvy majú písomnú formu, bez ohľadu na to, či platia alebo neplatia nájomné
a tiež v zmysle § 3 ods. 1 záhradkového zákona vznikol medzi užívateľmi záhradiek a jej vlastníkmi
zákonný nájomný vzťah. Z predložených dokladov je zrejmé, že žalobcovia užívajú svoje záhradky na

základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou. K bodu 2) bolo namietané, že pravdepodobne nebolo
vydané územné rozhodnutie, avšak je zrejmé, že už v roku 1972 záhradková osada existovala, čo
konštatuje aj správny orgán, keď sa odvoláva aj na ustanovenie zmluvy z roku 1981, ktorá nahradila
zmluvu z 20.7.1972. Od roku 1972 bolo pritom uvedené územie využívané ako záhradky, žalobcovia boli
riadne členmi záhradkárskej organizácie, platili členské poplatky, v súlade so zákonom im bola štátom

umožnená výstavba chatiek na tomto území a štátu platili dane z nehnuteľnosti tak za stavby ako aj za
pozemky. K bodu 5) bola vznesená námietka, že prvostupňový orgán požadoval listiny, na ktoré nie je
oprávnený. V zmysle § 7 ods. 1 záhradkového zákona je potrebné preukázať, že vlastníci dotknutých
pozemkov nemajú záujem na uzavretí kúpnych zmlúv s užívateľmi, čo preukázané bolo, preto bola
splnená aj táto požiadavka prvostupňového orgánu.

11. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP4-2014/3/9686-VSK z 29.10.2014 (ďalej len "preskúmavané
rozhodnutie") podané odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

12. Vo vzťahu k bodu 2) žalovaný uviedol, že k zmluve o dočasnom užívaní pozemkov
uzavretej dňa 12.01.1981 nebol predložený písomný doklad o vydaní rozhodnutia o využití

územia (príslušným Okresným národným výborom alebo Miestnym národným výborom) podľa
§ 32 písm. b), § 37, § 38 a §117 stavebného zákona a podľa § 52 až 58 vyhlášky č. 83/1976 Zb.
o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu. Žalovaný tiež poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, z obsahu ktorých

táto požiadavka vyplýva (Okresný súd Bratislava IV sp.zn. 11C/96/2010 z 20.03.2012, uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžr/170/2010 z 27.02.2013). Podľa žalovaného zmluva
o dočasnom užívaní pozemku z 12.1.1981 (aj predchádzajúca zmluva z 20.7.1972) nenadobudli
účinnosť, pretože nebolo vydané územné rozhodnutie. ZO SZZ 3-11 Krasňany, Osada č. 12 nebola teda
(legálne) zriadená k 24.6.1991, čím nebola splnená podmienka podľa § 2 ods. 1 záhradkového zákona.

Následne preto nemôže byť splnená ani podmienka podľa § 2 ods. 2 záhradkového zákona spočívajúca
v tom, že členovia ZO SZZ 3-11 Krasňany, Osada č. 12 sú legálnymi užívateľmi príslušných pozemkov.
Nesplnením vyššie uvedených zákonných podmienok nie je splnená ani podmienka podľa § 6 písm. a),
b) záhradkového zákona vymedzujúca účastníctvo v konaní.

13. K bodu 5) žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že nebola splnená ani podmienka
vyplývajúca z § 7 ods. 1 záhradkového zákona, pretože nebolo preukázané, že vlastníci
pozemkov v záhradkovej osade odmietli uzavrieť kúpne zmluvy pred podaním návrhu na začatie
konania. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, ktorý podľa § 32 ods. 2
správneho poriadku

rozhodol o tom, že nepripúšťa čestné prehlásenie ako dôkaz o splnení podmienky vyplývajúcej z
§ 7 ods. 1 záhradkového zákona. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžo 242/2009 z 23.10.2010 a sp. zn. 1Sžr/178/2012 z 08.10.2013.

14. Podľa žalovaného tak boli v danom prípade splnené podmienky zastavenia konania podľa § 30 ods.
1 písm. a) a d) správneho poriadku, pretože návrh na začatie konania nebol podaný účastníkom konania
a nejde o konanie, ktoré možno začať z úradnej povinnosti a súčasne na výzvu prvostupňového orgánuneboli ani v predĺženej lehote odstránené nedostatky podania, hoci bol navrhovateľ v písomnej výzve
riadne poučený o možnosti zastavenia konania.

II. Konanie na krajskom súde

15. Všeobecnou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej
aj len „krajský súd“) dňa 31.12.2014 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného Naša značka: OU-BA-OOP4-2014/3/9686-VSK z 29.10.2014 ako aj prvostupňového

rozhodnutia z 18.8.2014, pričom navrhovali ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.

16. Podľa žalobcov preskúmavané i prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci, čím došlo k ukráteniu na ich právach. Návrh na prvostupňový orgán bol podaný ešte
v roku 2008 a tento orgán až po 6 rokoch vydal rozhodnutie, ktorým konanie zastavil z dôvodu, že
návrh nebol podaný kvalifikovaným subjektom. Podmienka aktívnej legitimácie na podanie návrhu sa

má pritom skúmať hneď po podaní návrhu a nie po 6 rokoch.

17. K nesplneniu podmienky uvedenej v § 2 ods. 2 záhradkového zákona, t.j. nedoloženiu zmlúv
uzavretých medzi záhradkárskou organizáciou a jej členmi žalobcovia uviedli, že z daného zákonného
ustanovenia nevyplýva, že sa musí jednať o nájomnú zmluvu, ako si to nesprávne vyvodil správny

orgán. Do konania boli predložené zmluvy, ktoré sú podpísané záhradkárskou organizáciou na jednej
strane a užívateľmi ako jej členmi na strane druhej. V prípade, ak táto zmluva označená ako nájomná
zmluva neobsahovala všetky podstatné náležitosti nájomnej zmluvy, bolo ju potrebné posudzovať podľa
jej názvu, pričom bolo zrejmé a zo zmluvy vyplýva, že užívatelia - navrhovatelia užívajú svoje záhradky
legálne na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou, ktorá má písomnú formu bez ohľadu na to, či

platia alebo neplatia nájomné. Žalobcovi sú členmi ZO SZZ 3-11 Krasňany, Osada č. 12 a to prevažne od
jej vzniku, riadne platia členské poplatky, uvedená skutočnosť je nesporná a v konaní preukázaná, svoje
záhradky užívajú so súhlasom organizácie a spochybňovanie ich členstva v organizácií je absurdné.

18. K nepodaniu návrhu kvalifikovanými osobami a s tým spojenému porušeniu § 2 ods. 2 záhradkového

zákona z dôvodu nepredloženia, resp. nevydania územného rozhodnutia o využití územia pre
umiestnenie záhradkovej osady žalobcovia uviedli svoj nesúhlas. Podľa žalobcov, ak aj neexistuje
územné rozhodnutie, ak však poskytnutie pôdy bolo na zmluvnom základe, nie je možné hovoriť
na nelegálnom zriadení záhradkovej osady. V konaní bola doložená Zmluva o dočasnom užívaní z
12.1.1981, ktorá bola uzavretá medzi záhradkárskou organizáciou a štátom - Obvodným národným

výborom Bratislava III, odborom miestneho hospodárstva, obchodu, dopravy a poľnohospodárstva a
teda samotný štát oprávnil záhradkársku organizáciu na užívanie pôdy na záhradky. Nejednalo sa o
žiadne svojvoľné zabratie pôdy záhradkármi. Štát s uvedeným postupom súhlasil a teda považoval
všetky podmienky za splnené. Už od roku 1972 záhradková osada existovala, čo aj konštatujú správne
orgány odvolávajúc sa na ustanovenia zmluvy z roku 1981. Správne orgány mali vedomosť o existencii

stavebnýchpovolenína(záhradné)chatkyvoblasti,napriektomu citujúdomnienkuMagistrátuhlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy o neexistencii rozhodnutí oprávňujúcich predmetné územie užívať
ako záhradky. V rámci citácie jednotlivých súdnych rozhodnutí správneho orgánu poukázali žalobcovia
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 19S/15/02 z 10.12.2002 o postupe pri zriaďovaní
záhradkovej osady a to s prvým krokom vydania rozhodnutia o užívaní územia, avšak sám žalovaný

skonštatoval, že tak malo byť postupované od účinnosti vyhlášky č. 83/1976 Zb. o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu, t.j. od 1.10.1976, pričom daná záhradková osada bola zriadená
už v roku 1972.

19. K nesplneniu podmienky týkajúcej sa preukázania skutočnosti, že vlastníci pozemkov neakceptovali

návrhy na uzavretie kúpnej zmluvy, žalobcovia uviedli, že správne orgány požadovali listiny, na
ktoré neboli v zmysle § 7 ods. 1 záhradkového zákona oprávnené. V konaní boli doložené dôkazy
preukazujúce, že vlastníci oslovení boli, avšak správne orgány ich odmietli zohľadniť z dôvodu
nedoloženia podacích lístkov, resp. kúpnych zmlúv. Podľa žalobcov na účel preukázania určitej zákonom
vyžadovanej skutočnosti, nemôže správny orgán ustanoviť jediný druh dôkazného prostriedku.

20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že preskúmavaným rozhodnutím ako procesným
rozhodnutím nerozhodol vo veci samej, ale ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie
o zastavení konania. Užívatelia pozemkov nepreukázali, že splnili podmienky vyplývajúce z §2 ods. 1 a 2 záhradkového zákona, t.j. legálne zriadenie záhradkovej osady do 24.06.1991
a legálny nájom, resp. užívanie dotknutých pozemkov. Zmluva o dočasnom užívaní pozemkov
z 12.1.1981 bola uzavretá v rozpore s platnými právnymi predpismi, pretože nebolo vydané

rozhodnutie o užívaní územia podľa § 32, § 37, § 38 a § 117 stavebného zákona a podľa §
52 až 58 vyhlášky
č. 83/1976 Zb. o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu. Podľa žalovaného daná zmluva nenadobudla účinnosť a
členovia ZO SZZ 3-11 Krasňany, Osada č. 12 užívajú predmetné pozemky nelegálne. Svoj záver

oprel žalovaný odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp.zn.
2Sžo/82/2010 z 23.6.2010, sp.zn. 10Sžr/170/2011 z 27.2.2013, sp.zn. 10Sžr/113/2012 z 21.8.2013,
sp.zn. 1Sžr/178/2012 z 8.10.2013 a sp.zn. 1Sžr/40/2013 z 10.6.2014. Nesplnením podmienky uvedenej
v § 2 ods. 2 záhradkového zákona nedošlo kvzniku zákonného nájmu medzi užívateľmi a vlastníkmi
podľa § 3 ods. 1 a § 6 písm. a) a b) zákona č. 64/1997 Z.z. Následne potom žalovaný uviedol, že
keďže členovia ZO SZZ 3-11 Krasňany, Osada č. 12 nie sú legálnymi užívateľmi pozemkov, nepatrí im

ani postavenie účastníkov konania a preto neboli ani oprávnení na podanie návrhu podľa § 7 ods. 1
záhradkového zákona.

21. Krajský súd rozsudkom č.k. 5S/293/2014-87 z 28.3.2017 preskúmavané rozhodnutie žalovaného
ako i prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

22. V bodoch 27 a 28 odôvodnenia krajský súd skonštatoval zistený skutkový stav a v bodoch 30 až 32
odôvodnenia sú obsiahnuté právne závery krajského súdu.

23. V bode 30 odôvodnenia krajský súd uviedol, že "S tvrdením žalovaného, že zástupcovia

nepredložili k zmluve o dočasnom užívaní pozemkov uzavretej dňa 12.01.1981 písomný doklad
o vydaní rozhodnutia o využití územia (príslušným Okresným národným výborom alebo Miestnym
národným výborom) podľa ust. § 32 písm. d/, § 37, § 38 a 117 Stavebného zákona a podľa ust.
§ 52 až 58 vyhl.
č. 83/1976 Zb. o všeobecných

technických požiadavkách na výstavbu, súd sa s týmto právnym názorom nestotožňuje."

24. V bode 31 odôvodnenia krajský súd uviedol, že "Pokiaľ ide o namietaný nedostatok rozhodnutia
a využití územia ako záhradkovej osady v zmysle § 32 písm. b/ Stavebného zákona v spojení s ust.
§ 51 až 58 vyhl.

č. 83/1976 Zb. sa správny súd
nestotožňuje s týmto názorom oboch správnych orgánov. Sám správny orgán v rozhodnutí uviedol,
že záhradková osada existovala, čo konštatuje správny orgán, s poukazom na ustanovenia Zmluvy o
dočasnom užívaní pozemkov podľa § 71 a nasl. Hospodárskeho zákonníka so Základnou organizáciou
Slovenského záhradkárskeho zväzu Bratislava - V. dňa 12.01.1981 , ktorá ruší zmluvu zo dňa

20.07.1972. Preto správny súd dospel k záveru, že správne orgány nesprávne vyzvali žalobcu v 1. rade
na predloženie rozhodnutia o využití územia, preto bola splnená podmienka § 2 ods. 1 záhradkového
zákona."

25. V bode 32 krajský súd uviedol, že "Pokiaľ ide o námietku správnych orgánov uvedenú v bode

28/ súdneho rozhodnutia, súd sa s touto námietkou nestotožňuje, pretože požadovali listiny, ktoré
nevyplývajú z ust. § 7 ods. 1 záhradkového zákona. Žalobca doložil na základe výzvy do spisu dôkazy,
že dotknutí vlastníci pozemkov nemajú záujem na uzavretí kúpnych zmlúv s užívateľmi iným spôsobom
ako to požadovali správne orgány. Spôsob akým to žalobca v 1. rade preukazoval je uvedený na str.
11 až 13 rozhodnutia Z.: OU-BA- PLO-2014/46423/150450-KKO zo dňa 18.08.2014. Je potrebné sa

stotožniť so tvrdeniami žalobcov, že správne orgány majú zhodnotiť predložené dôkazy a vyvodiť z nich
správny záver, nie ich odmietnuť z dôvodu, že nemajú formu, ktorú správne orgány žiadali."

III. Konanie na kasačnom súde

A)
26. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný - sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú
sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP") teda, že krajskýsúd v konaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a
odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Namietané dôvody kasačnej sťažnosti
videl sťažovateľ v tom, že

- právny záver krajského súdu sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu vyjadrenej
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžo 82/2010 z 23.6.2010, sp.zn.
10Sžr/170/2011, sp.zn. 1Sžr/178/2012, sp.zn. 1Sžr/40/2013, sp.zn. 10Sžo/110/2015 z 28.9.2016, z
ktorých vyplýva, že predpokladom legálneho zriadenia záhradkovej osady územne rozhodnutie na

zriadenie záhradkovej osady, pričom správne orgány vo svojich rozhodnutiach ako i žalovaný vo
vyjadrení k žalobe na túto judikatúru vždy poukazovali a krajský súd sa s jej existenciou, či potrebou
odklonu od nej vôbec nevysporiadal (sťažnostný bod č. 1),
- krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože vznik záhradkovej
osady si v praxi vyžaduje viacero činností. Predovšetkým sú to terénne úpravy, ktorými sa mení vzhľad
a usporiadanie pozemkov, potom je to zavádzanie inžinierskych sietí - vysokého napätia, kanalizácie,

výstavba príjazdových ciest, chodníkov a pod., pričom všetky tieto činnosti si v súhrne vyžadujú vydanie
územnéhorozhodnutia.Vydanietakéhotoúzemnéhorozhodnutiajepritomnielenzákonnoupodmienkou
ale i bežnou praxou, ktoré iné záhradkové osady splnili (sťažnostný bod č. 2).

B)

27. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného uviedol, že záhradková osada
existovala s poukazom na Zmluvu o dočasnom užívaní pozemkov z 1981 aj pred jej uzatvorením.
Pre zriadenie záhradkovej osady sa pritom nevyžadovalo územne rozhodnutie, pretože samotný štát
zastúpený Obvodným národným výborom Bratislava III dal záhradkárom príslušné pozemky do užívania
a následne vydal aj stavebné povolenia pre záhradné chatky a inžinierske siete. Uvedený záver

vyplýva pritom aj z čl. I ods. 2 Metodického usmernenia na realizáciu Záhradkárskeho zákona z
06/2001 vyjadrujúceho spoločný názor vtedajšieho Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
a Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na
vyjadrenia v stavebných povoleniach pre záhradkové chatky, v ktorých bol uvádzaný súlad s územným
zámerom danej lokality. Vo vzťahu k nosnému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 2Sžo 82/2010 z 23.6.2010 žalobca poukázal na to, že dané rozhodnutie nebolo vydané v rámci
pozemkových úprav podľa záhradkového zákona ale v reštitučnom konaní. Na základe uvedeného
žalobca rozporoval aj použitie ostatných rozhodnutí najvyššieho súdu prezentovaných sťažovateľom,
keďže tieto vychádzajú z reštitučného rozhodnutia sp.zn. 2Sžo 82/2010 z 23.6.2010. K záverom
obsiahnutým v predmetných súdnych rozhodnutiach žalobca ďalej uviedol, že územné rozhodnutie sa

nevyžadovalo, ak nedochádzalo k zmene využitia územia, pričom žalobca v nejakom režime užíval
dotknuté pozemky aj pred rokom 1981, keďže pôvodná zmluva bola uzatvorená ešte v roku 1972.
Dôkazom legálne zriadenej záhradkovej osady je nakoniec podľa žalobcu aj množstvo stavebných
povolení na záhradné chatky, ktoré by inak nemohli byť vydané.

IV. Právny názor kasačného súdu

28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva
prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo

dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola
pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 2Sžrk/5/2019.
Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola

náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,
ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

29. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§
438 ods. 2 SSP )

predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť
kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť
podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP ), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi
právnymi úvahami.

30.Krajskýsúdvdanejvecikonalnapodkladevšeobecnejsprávnejžalobyavovzťahuktomutokonaniu
ako i uplatneným žalobným bodom bol následne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky viazaný
sťažnostnými bodmi uplatnenými sťažovateľom v jeho kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 k § 134 ods.
2 a § 195 SSP).

31. Preskúmavané rozhodnutie napadnuté všeobecnou správnou žalobou sa týkalo zastavenia konania
o záhradkových pozemkových úpravách na účel vyporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkovej
osade ZO SZZ 3-11 Krasňany, Osada č. 12, k.ú. Nové Mesto.
32. V právnej rovine predstavujú záhradkové osady zo súčasného pohľadu určitý relikt z obdobia
socializmu, ktorý bol dôsledkom oddelenia vlastníckeho a užívacieho práva k pozemkom. V rámci

socializácie poľnohospodárstva prešli do užívania poľnohospodárskych organizácií aj pozemky, ktoré sa
považovali za tzv. nevhodné pre socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu. Zabezpečenie využívania
pozemkov nevhodných pre socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu mohli v odôvodnených
prípadoch zabezpečiť rôznymi formami vrátene ich využitia spoločenskými organizáciami. Takouto
spoločenskou organizáciou bol aj Slovenský zväz záhradkárov, ktorého cieľom podľa stanov bolo

pomáhať zabezpečovať poľnohospodársku výrobu prostredníctvom svojich členov. Do roku 1989
boli Slovenskému zväzu záhradkárov prenechávané pozemky nevhodné na poľnohospodársku
veľkovýrobu, najmä pozemky malej výmery a nepravidelných tvarov, s nízkou produkčnou schopnosťou,
poškodené antropogénnou činnosťou, či už v okolí dobývacích priestorov, divokých skládok,
znehodnotené samonáletom, zamokrené a pod., t.j. pôdy vyžadujúce zúrodňovacie opatrenia. Zmluvy,

ktorými boli dané pozemky prenechané do dočasného užívania jednotlivým základným organizáciám
Slovenského zväzu záhradkárov upravovali aj otázky výstavby záhradkových chát, a to za predpokladu,
že tomu nebránili stavebné predpisy (napr. § 51 a § 58 vyhlášky 83/1976 Zb. o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu) a súčasne sa preukázalo, že podľa vtedajšieho stavu výrobných síl sa
pozemky nemali vrátiť poľnohospodárskej veľkovýrobe. Tieto tzv. veľké zmluvy podliehali schváleniu

príslušných orgánov predovšetkým okresného národného výboru (napr. § 40 zákona č. 122/1975 Zb.
o poľnohospodárskom družstevníctve, § 9 ods. 3 zákona č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného
poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby). Po schválení zmluvy boli pozemky pridelené
do užívania základným organizáciám Slovenského zväzu záhradkárov, ktoré ich spravidla vo výmere
400 m2 tzv. malými zmluvami prideľovali jednotlivým svojim členom na základe rozdeľovacieho plánu.

33. Po roku 1990 začali vystupovať pri záhradkových osadách problémy spojené s absenciou
vyporiadania vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a ich užívateľmi - záhradkármi. Jadrom problému
bola predovšetkým skutočnosť, že zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov uzatvárali zväčša
poľnohospodárske organizácie alebo bývalé jednotné roľnícke družstvá, ktoré neboli ich s vlastníkmi so

základnými organizáciami Slovenského zväzu záhradkárov, avšak nie s konkrétnymi záhradkármi ako
užívateľmi týchto pozemkov. Následne preto bolo potrebné explicitne normatívne konštituovať vzťah
medzi vlastníkmi pozemkov v záhradkovej osade a ich užívateľmi (záhradkármi), k čomu došlo prijatím
záhradkového zákona. Tento zákon okrem úpravy uvedeného vzťahu normatívne upravil aj postup
správnych orgánov, vlastníkov, nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a

Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách na účely vyporiadania vlastníctva
k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, t.j. tzv. záhradkové pozemkové úpravy [§ 1 ods. 1
písm. b)].

34. Podstatou záhradkových pozemkových úprav je vykonať vyporiadanie vlastníctva k pozemkom

v zriadených záhradkových osadách, ktoré spočíva v uskutočnení pozemkových úprav k tým
pozemkom, ktoré ich vlastníci nepredali ich užívateľom. Záhradkové pozemkové úpravy potom
spočívajú v tom, že užívateľom sa prizná vlastníctvo k novovytvoreným pozemkom a pôvodným
vlastníkom sa prizná vyrovnanie buď v podobe náhradných pozemkov alebo v peniazoch. Záhradkové
pozemkové úpravy majú povahu administratívneho konania, na ktoré sa subsidiárne vzťahuje

všeobecná úprava pozemkových úprav daná zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách a následne aj správny poriadok. Záhradkové pozemkové úpravy pozostávajú zo štyrochna seba nadväzujúcich etáp končiacich sa rozhodnutím, pričom ukončenie jednej etapy právoplatným
rozhodnutím je predpokladom začatia etapy nasledujúcej.

35. Prvá etapa záhradkových pozemkových úprav sa začína doručením návrhu správnemu orgánu V
rámcitejtoetapymusísprávnyorgánpredovšetkýmpreskúmavať,činávrhspĺňanormatívneustanovené
požiadavky a bol podaný včas. Z tohto pohľadu sú relevantné nasledovné ustanovenia záhradkového
zákona.

36.1. Podľa § 2 ods. 1 záhradkového zákona "Zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková
osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom
užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho
organizačnou zložkou (ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom a poľnohospodárskou
organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala
a) právo správy (právo hospodárenia) alebo

b) právo družstevného užívania, alebo
c) právo náhradného užívania, alebo
d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo
e) iné užívacie právo."

36.2. Podľa § 7 ods. 1 záhradkového zákona "Konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny
užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných
pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom
ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11 alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili
v lehote podľa odseku 2."

36.3. Podľa § 7 ods. 2 záhradkového zákona "Ak návrh kúpnej zmluvy podľa odseku 1 neobsahuje
lehotu na jeho prijatie alebo ak obsahuje kratšiu lehotu, táto lehota je 30 dní odo dňa jeho doručenia."

36.4. Podľa § 18 ods. 7 záhradkového zákona "Návrhy na začatie konania podľa tohto zákona možno

podať do 31. decembra 2008. Na návrhy na začatie konania podané po tejto lehote sa neprihliada."

37. Návrh možno považovať za relevantne podaný, ak
- sa týka zriadenej záhradkovej osady,
- navrhovateľom je nadpolovičná väčšina užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a

prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov,
- navrhovatelia preukázali, že nimi užívané pozemky im ich vlastníci odmietli predať za kúpnu cenu
najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11 záhradkového zákona alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej
zmluvy nevyjadrili v lehote 30 dní od doručenia návrhu kúpnej zmluvy,
- návrh bol správnemu orgánu doručený do 31.12.2008, pričom pod doručením sa rozumie aj jeho

podanie na prepravu.

38. Vzhľadom na viazanosť kasačného súdu sťažnostnými bodmi je v danej veci spornou otázka, či sa
pri záhradkovej osade ZO SZZ 3-11 Krasňany, Osada č. 12 jedná o zriadenú záhradkovú osadu.

39. Pojem "zriadená" záhradková osada sa vo vzťahu k legálnej definícií ako i judikatúrnemu
vymedzeniu vníma cez prizmu legálnosti vzniku. Túto legálnosť možno vnímať v dvoch rovinách a to
súkromnoprávnej týkajúcej sa oprávnenia nájomcov a užívateľov (záhradkárov) užívať cudzie pozemky
a verejnoprávnej vzťahujúcej sa na využitie územia na účel záhradkovej osady.

40. Súkromnoprávny rozmer je explicitne upravený v legálnej definícií obsiahnutej v § 2 ods. 1
záhradkového zákona a týka sa vymedzenia subjektov, medzi ktorými mala byť uzavretá zmluva o
dočasnom užívaní pozemkov. Týmito mohli byť na strane užívateľov Slovenský zväz záhradkárov,
Slovenský zväz chovateľov alebo ich organizačné zložky (záhradkárske organizácie) alebo ich členovia
a na strane prenajímateľov poľnohospodárske alebo iné organizácie majúce ku pozemkom právo

užívania alebo správy vymedzené v písm. a) až e) daného zákonného ustanovenia.

41. Verejnoprávny rozmer legálneho zriadenia záhradkovej osady je obsiahnutý v legálne definícií
implicitne a je výsledkom jej ústavnekonformného výkladu majúceho základ v judikatúre Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky. Jeho podstata spočíva v tom, že len to územie, ktoré bolo územným
rozhodnutím určené na využitie na účel záhradkovej osady možno považovať za zriadenú záhradkovú
osadu. Z logiky veci súčasne vyplýva, že potreba územného rozhodnutia nebola daná, ak príslušné

pozemky už pred vznikom záhradkovej osady boli z pohľadu územného plánovania určené na využitie
v podobe záhrad.

42. Potreba trvania aj na uvedenom verejnoprávnom rozmere definície legálne zriadenej záhradkovej
osady a jej ústavnekonformnom výklade má svoj základ v povahe záhradkových pozemkových úprav.

Tieto totiž predstavujú výrazný normatívny "benefit" prijatý v prospech záhradkárov a to na úkor
vlastníkov pozemkov. Vlastníci pozemkov totiž formálne neboli účastníkmi zmlúv, ktorými záhradkári
dostali do dočasného užívania pozemky v záhradkových osadách, zároveň odmietli predať záhradkárom
tieto pozemky do ich vlastníctva a v dôsledku vykonania záhradkových pozemkových úprav v konečnom
dôsledku o vlastníctvo k týmto pozemkom majú prísť. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam sa javí preto ako
legitímnou tá požiadavka, aby sa "benefit" vyplývajúci zo záhradkových pozemkových úprav vzťahoval

výlučne na tie záhradkové osady, ktoré boli zriadené lege artis nielen z pohľadu súkromného ale i
verejného práva.
43. Inak povedané ochrana práv v podobe možnosti získania vlastníctva k pozemku by sa mala
poskytovať len takým užívateľom pozemkov, ktorí boli združení v záhradkovej osade vzniknutej v súlade
s územným konaním a rozhodovaním. Vo svojej podstate sa totiž jedná o premietnutie právneho princípu

„nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho
konania).

44.SotázkoulegálnostizriadeniazáhradkovejosadyZOSZZ3-11Krasňany,Osadač.12savysporiadal
krajský súd v bodoch č. 30 a 31 odôvodnenia svojho rozhodnutia. V bode č. 30 (nejasne) skonštatoval,

že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, resp. jeho právnym názorom, že žalobcovia nepredložili
územné rozhodnutie o využití územia (krajský súd tým zrejme myslel, že sa nestotožňuje s právnym
názorom žalovaného, že žalobcovia mali predložiť územné rozhodnutie) a v bode č. 31 k tomu dodal,
že daná záhradková osada existovala ešte pred 12.1.1981, t.j. pred uzavretím zmluvy z uvedeného dňa
a to na podklade skoršej zmluvy z 20.7.1972.

45. Uvedené odôvodnenie je na samotnej hranici preskúmateľnosti, pretože z neho vyplýva len právny
záveranieajprávneposúdenieveci,tedaúvahy,akýmisariadilkrajskýsúdprivyhodnocovanízisteného
skutkového stavu a aplikácií právnych predpisov. Vzhľadom na to, že sťažovateľ namietal v rámci
svojho prvého sťažnostného bodu nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci a nie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov,
ako i s prihliadnutím na hospodárnosť konania akceptoval kasačný súd aj uvedené odôvodnenie ako
spôsobilé preskúmania.

46. Právnym posúdením sa pritom rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právnezáveryanazistenýskutkovýstavaplikujekonkrétnuprávnunormu;nesprávneprávneposúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

47.Zozáverovkrajskéhosúduvyplýva,ženesprávneposúdilpodmienkupotrebyúzemnéhorozhodnutia
o využití územia. Predloženie tohto rozhodnutia vyhodnotil za nepotrebné, keďže príslušné pozemky boli
ešte pred uzavretím Zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov z 12.1.1981 užívané v rámci záhradkovej
osady na a to na podklade zmluvy z 20.7.1972. Krajský súd si však v danom prípade zamenil
súkromnoprávny a verejnoprávny rozmer zriadenia záhradkovej osady. Zmluva z 20.7.1972 totiž mohla

predstavovať len súkromnoprávne oprávnenie užívať dané pozemky, ale nemohla v rovine verejného
práva mať za následok zmenu v užívaní územia. Takouto zmenou mohlo byť jedine rozhodnutie o zmene
v užívaní územia podľa § 32 písm. b) stavebného zákona a § 52 až § 58 vyhlášky č. 83/1976 Zb. o
všeobecných požiadavkách na výstavbu. Faktické užívanie určitého územia ako záhradkovej osady totiž
nemalo za následok automatickú zmenu v rámci územného plánovania či rozhodovania.

48. Z rozhodnutia krajského súdu súčasne nevyplýva ani ten záver, že pozemky v záhradkovej
osade boli predmetom rozhodovania v rámci územného konania o zmene využitia územia. Naopak z
dokazovania vykonaného v administratívnom konaní, na ktoré sa odvoláva aj prvostupňový orgán nač.l. 5 svojho rozhodnutia (list Magistrátu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. MAGS-
SNM-46552-2/255642z17.4.2014,listMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky-Archívhlavnéhomesta
Slovenskej republiky Bratislavy č. A/VIII/2013-01075 z 23.5.2013 a č. A/VIII/2014-00532 z 27.2.2014, list

Krajského súdu v Bratislave z 17.3.2014, list Okresného súdu v Bratislave III č. 3258/2014 z 23.4.2014,
list Mestskej časti Bratislava - Rača č. 7993/1516/2013/ST-K-Lý z 29.5.2013, list VILLA VINO RAČA, a.
s. z 2.8.2013) možno usúdiť, že vo vzťahu k záhradkovej osade ZO SZZ 3-11 Krasňany, Osada č. 12
nebolo požadované územné rozhodnutie o zmene vo využití územia nikdy vydané.

49. Vo vzťahu k sťažnostnému bodu č. 1 možno preto uviesť, že krajský súd rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bol daný dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm.
g) SSP.

50. Problematika záhradkových pozemkových úprav nie je v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky cudzia. Právna otázka týkajúca sa toho, či sa jedná o (legálne) zriadenú záhradkovú osadu,

bola predmetom rozhodovania najvyššieho súdu jednak pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí
správnych orgánov vydaných v rámci prvej etapy záhradkových pozemkových úprav ako i pri
preskúmavaní zákonnosti reštitučných rozhodnutí, keďže existencia (legálne) zriadenej záhradkovej
osady je prekážkou vydania pôvodného pozemku v zmysle reštitučných predpisov [§ 11 ods. 1 písm. e)
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a

§ 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov].

51.VrámcikonaniaozáhradkovýchpozemkovýchúpraváchNajvyššísúdSlovenskejrepublikyuviedolv

- rozsudku sp.zn. 1Sžr/40/2013 z 10.6.2013, že "Na to, aby záhradková osada vznikla legálne, v súlade
s právnymi predpismi platnými a účinnými v rozhodnom období, bolo nevyhnutné, aby príslušný orgán
vydal rozhodnutie o využití územia podľa § 52 až § 58 vyhl. č. 83/1976 Zb. o všeobecných požiadavkách
na výstavbu a podľa § 32 písm. b/, § 37, § 38 a § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku; na jeho základe by sa určil územný obvod záhradkovej osady. V danej veci nebol

predložený písomný doklad o vydaní rozhodnutia o využití územia (príslušným Okresným národným
výboromaleboMiestnymnárodnýmvýborom)podľa§37,§38a§117zákonač.50/1976Zb.oúzemnom
plánovaní a stavebnom poriadku k vyššie uvedenej zmluve o prenechaní poľnohospodárskej pôdy na
dočasné užívanie. Záhradkové osady bez územného rozhodnutia sú považované za nelegálne."
- rozsudku sp.zn. 1Sžr/178/2012 z 8.10.2013, že "Na to, aby záhradková osada vznikla legálne, v

súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v rozhodnom období, bolo nevyhnutné, aby príslušný
orgán vydal rozhodnutie o využití územia; na jeho základe by sa určil územný obvod záhradkovej
osady. Žalobcovia v konaní nepopierali, že uvedené rozhodnutie nikdy vydané nebolo, naopak -
tvrdili, že územné rozhodnutie sa nevyžadovalo a argumentovali predovšetkým faktickou existenciou
záhradkovej osady a potrebou rešpektovania prirodzeného vývoja pri jej vzniku. ... Z uvedených

zákonných ustanovení vyplýva, že aj pred 1. októbrom 1976 aj po tomto dátume sa vždy pri zmene
využitia určitého územia vyžadovalo územné rozhodnutie vydané príslušným štátnym orgánom. Preto
pokiaľnavrhovateľtvrdí,žedoroku1976nebolopotrebnéúzemnérozhodnutienazriadeniezáhradkovej
osady, takéto jeho tvrdenie nemá oporu v zákone. Dokonca sa vyžadovalo aj územné vyčlenenie
územia záhradkovej osady v evidencii nehnuteľností. Územné rozhodnutie ako základný predpoklad pre

zmenu využitia územia vydané nebolo a ani v evidencii nehnuteľností nebolo toto územie vyčlenené ako
záhradková osada."
- rozsudku sp. zn. 10Sžo/110/2015 z 28.9.2016, že "Podľa názoru odvolacieho súdu je vždy potrebné
a nevyhnutné v správnom konaní podľa ustanovenia § 7 a nasl. zákona na preukázanie skutočnosti, či
navrhovatelia sú zriadenou záhradkovou osadou, t. j. či bola záhradková osada zriadená podľa práva,

skúmať, či pri jej zakladaní nedošlo k porušeniu územnoprávnych predpisov. Teda je potrebné nie len
po roku 1976 skúmať, či územie, o ktoré v konaní ide, bolo určené na základe rozhodnutia o využití
územiavzmysleustanovenia§32písm.b)zákonač.50/1976Zb.Stavebnéhozákonanaúčelyzriadenia
záhradkovejosadyaleajpredrokom1976totoskúmaniebolosprávnymorgánomrealizovanévkontexte
s vtedy platnými predpismi zákonom č. 92/1950 Zb. alebo zákonom č. 87/1958 Zb."

- rozsudku sp. zn. 3Sžr/8/2016 z 26.4.2017, že "Aj v prípade, ak by zriadením novej ZO nedošlo k zmene
využitia územia, na ktoré bolo potrebné v čase vzniku žalobcu aplikovať príslušné ustanovenie zákona
číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, bolo potrebné skúmať zákonnosť
zriadenia materskej ZO, podľa ustanovení zákonov účinných v čase jej vzniku, t.j. zákona č. 84/1958Zb. o územnom plánovaní. Žiaden doklad - rozhodnutie o využití územia, predložené neboli, t. j. nebolo
preukázané legálne zriadenie pôvodnej záhradkárskej osady ani záhradkárskej osady v užívaní žalobcu.
Predmetné rozhodnutie nemožno nahradiť vyjadrením správneho orgánu z r. 1978 (na ktoré poukazoval

žalobca), v ktorom tento uviedol, že nemá námietky (z hľadiska územného plánovania) proti dočasnému
využívaniu pozemkov v lokalite Strmé Vŕšky na záhradkárske účely. V predmetnom úradnom zázname
zo dňa 10. 3. 1978, Odbor výstavby a územného plánu ObNV IV zároveň konštatuje, že je potrebné
vypracovanie parcelačného plánu, návrhu komunikačného napojenia, zastavovacieho plánu a návrhu
riešenia záhradných chatiek, ktoré sú potrebné na rozhodnutie v rámci územného konania. Z obsahu

spisu a dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že by takéto rozhodnutie následne bolo vydané,
pričom predmetný záznam nemožno stotožniť s príslušným územným rozhodnutím, slúžiacim ako
podklad pre legálne zriadenie záhradkárskej osady, tak ako to uvádzal žalobca."

52. V rámci reštitučných konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky o zriadených záhradkových osadách
uviedol v

- rozsudku sp. zn. 2 Sžo 82/2010 z 23.6.2010 "Odvolací súd sa plne stotožnil s právnym názorom
vysloveným krajským súdom v napadnutom rozsudku, že navrhovateľ takúto prekážku nepredstavuje a
pre zdôraznenie jeho správnosti považuje za potrebné doplniť, že pojem záhradková osada uvedený v
zák. č. 229/1991 Zb. je možné vykladať v zmysle tohto zákona len podľa právnych predpisov účinných
v čase, keď táto mala byť zriadená. Akýkoľvek iný výklad, ba dokonca analogický postup, ktorý uvádza

navrhovateľ, je v správnom práve neprípustný a bol by v priamom rozpore so zmyslom a účelom tohto
zákona. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že aj pred 1. októbrom 1976 aj po tomto dátume
sa vždy pri zmene využitia určité ho územia vyžadovalo územné rozhodnutie vydané príslušným štátnym
orgánom. Preto pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že do roku 1976 nebolo potrebné územné rozhodnutie na
zriadenie záhradkovej osady, takéto jeho tvrdenie nemá oporu v zákone. Dokonca sa vyžadovalo aj

územné vyčlenenie územia záhradkovej osady v evidencii nehnuteľností. Územné rozhodnutie ako
základný predpoklad pre zmenu využitia územia vydané nebolo a ani v evidencii nehnuteľností nebolo
toto územie vyčlenené ako záhradková osada."
- uznesení sp. zn. 10 Sžr 170/2011 z 27.2.2013 "pojem záhradková osada uvedený v zákone č. 229/1991
Zb. je možné vykladať v zmysle tohto zákona len podľa právnych predpisov účinných v čase, keď táto

mala byť zriadená. Aj pred 01.10.1976, aj po tomto dátume, sa vždy pri zmene využitia určitého územia
vyžadovalo územné rozhodnutie vydané príslušným štátnym orgánom."

53. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr/178/2012 z 8.10.2013 ako i jeho
uznesenie sp. zn. 10 Sžr 170/2011 z 27.2.2013 prešli následne aj kontrolou ústavnosti (uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 260/2014-19 z 24.4.2014 a č.k. II. ÚS 50/2014-14 z
23. januára 2014), pričom ústavný súd vo vzťahu k prvému rozhodnutiu skonštatoval, že "jeho závery
o zastavení správneho konania o návrhu sťažovateľov na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v
záhradkárskejosadepodanompodľa§7ods.1zákonač.64/1997Z.z.oužívanípozemkovvzriadených
záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.

64/1997 Z. z.“) sú (v spojení so závermi krajského súdu, ktoré sú zhrnuté na strane 3 až 6) zrozumiteľné
a primerane odôvodnené, aj keď nedávajú všetky odpovede na všetky námietky sťažovateľov podané
v odvolaní, najmä preto, že rešpektujú aj osobitosti reštitučných vzťahov, ku ktorým v tejto súvislosti
zaujal stanovisko už najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 2 Sžo/82/2010 z 23. júna 2010 a tiež ústavný súd,
ak odmietol sťažnosť jedného zo sťažovateľov vo vzťahu k tomuto rozsudku najvyššieho súdu (pozri

uvedené na s. 10). S týmito dôvodmi sa ústavný súd plne stotožňuje a výklad a aplikácia relevantných
ustanovení zákona č. 64/1997 Zb. vykazuje znaky logického výkladu rešpektujúceho požiadavku na
ústavne konformný výklad zákonov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samotná skutočnosť, že sťažovatelia sa s
právnym názorom všeobecných súdov v ich právnej veci nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru."

54. Uvedená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola pritom krajskému súdu známa,
keďže žalovaný na ňu poukázal jednak vo vyjadrení k podanej všeobecnej správnej žalobe ako i v
preskúmavanom rozhodnutí a súčasne aj prvostupňový orgán ňou argumentoval vo svojom rozhodnutí.
Napriek uvedenému sa s ňou krajský súd vôbec nezaoberal a ani náznakovo nepriblížil svoje úvahy, či a

prečo nemožno predmetné závery najvyššieho súdu vztiahnuť na preskúmavanú vec záhradkovej osady
ZO SZZ 3-11 Krasňany, Osada č. 12. Aj v tomto prípade by bolo možné uvažovať o tom, že rozhodnutie
krajského súdu je nepreskúmateľné, pretože z neho nie sú zrejmé úvahy, akými sa riadil pri posudzovaní
predchádzajúcej judikatúry. Možno sa len domnievať, že s odkazom na faktické užívanie príslušnýchpozemkov ako záhradkovej osady ešte pred uzavretím zmluvy 12.1.1981, došiel krajský súd k záveru,
že závery vyplývajúce z predmetnej judikatúry nie sú na danú vec aplikovateľné. Takýto (domnelý) záver
krajského súdu je však nesprávny a zjavne rozporný s citovanými závermi najvyššieho súdu.

55. Aj vo vzťahu k sťažnostnému bodu č. 2 možno skonštatovať, že krajský súd rozhodol nezákonne,
keďže sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, čím bol naplnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa
§ 440 ods. 1 písm. h) SSP.

56. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
5S/293/2014-87 z 28.3.2017 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou
krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej všeobecnej správnej
žaloby, dôsledne sa zaoberať a vyjadriť k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec,
posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a následne vo veci
rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.

57. Podľa § 469 SSP je krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu.

58. Keďže kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie v
súlade s § 467 ods. 3 SSP o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd.

59. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.