Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200027
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200027.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra, Bratislava, so
sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta
č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti: L.. V. W. (sťažovateľ), bytom W. XX, XXX XX W., zastúpená:
Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava,
v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Zdenko Seneši, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného číslo 46109-3/2017-BA z 13. novembra 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti
sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. apríla 2021 č. k. 7Sa/3/2019-159, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne ďalší účastník v
konaní) proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. apríla 2021 č. k. 7Sa/3/2019-159 z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.KasačnousťažnosťounapadnutýmuznesenímKrajskýsúdvBratislave(ďalejlen„správnysúd“)podľa
§ 99 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) zastavil konanie vedené na správnom súde pod sp. zn. 7Sa/3/2019. Správny súd konanie
zastavil z dôvodu, že žalobca podaním zo dňa 23. marca 2021 vzal žalobu v celom rozsahu späť pred
rozhodnutím vo veci.

2. Proti uzneseniu správneho súdu podal v zákonnej lehote sťažovateľ kasačnú sťažnosť. Kasačnou
sťažnosťou sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

3. Sťažovateľ, ako dôvod kasačnej sťažnosti, uviedol, že: „Napadnutým rozhodnutím však Krajský súd

v Bratislave rozhodol nesprávne a nezákonne, a to na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.“.
Nesprávnosť právneho posúdenia veci správnym súdom videl sťažovateľ v tom, že späťvzatie žaloby
žalobcom (pozn. sťažovateľ, hoci zastúpený advokátom, namiesto „späťvzatie žaloby“ na viacerých
miestach kasačnej sťažnosti používa spojenie „späťvzatie protestu“) malo byť odôvodnené „direktívnym
pokynom Generálnej prokuratúry SR č. VI3 Gd 1/21/1003-3 zo dňa 5. januára 2021“ (ďalej len „pokyn
GP“), pričom sťažovateľ považoval pokyn GP za rozporný s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), čl. 46 ods. 1 ústavy, ustanovením § 6 ods. 9 zákona č. 153/2001 Z. z. o
prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

4. Vo vzťahu k pokynu GP, ktorý mal byť dôvodom pre späťvzatie žaloby žalobcom, sťažovateľ uviedol,
že „Generálna prokuratúra SR vydala podriadeným prokuratúram všeobecný pokyn brať protesty vo

veci povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia v súvislosti s licenciou na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár späť v čase kedy nemožno tvrdiť, že právne názoryna vec sú ustálené.“. V ďalšom sa sťažovateľ odvolal na existenciu dvoch rozhodnutí veľkého senátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp. zn. 1 Vs 1/2019 z 30. apríla 2019 a rozhodnutie
sp. zn. 1 Vs 3/2019 z 24. novembra 2020) tvrdiac, že „Správny súdny poriadok neupravuje vzťah

protichodných rozhodnutí Veľkého senátu SR. Neskoršie rozhodnutie Veľkého senátu NS SR neruší
predchádzajúce, obe rozhodnutia existujú popri sebe.“. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že je
presvedčený, že: „v prípade, ak posudzovanej právnej otázke existujú dve protichodné rozhodnutia
Veľkého senátu SR, bola prokuratúra povinná späťvzatie protestu dôkladne a presvedčivo odôvodniť,
bola povinná odôvodniť prečo sa priklonila ku konkrétnu právnemu názoru.“.

5. Sťažovateľ teda uzavrel, že „ ... napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže v jeho dôsledku bolo
žalobcovi v podstate odňaté právo na prístup k súdu, čo malo za následok zrejmý zásah do jeho
právom chránených subjektívnych práv. Zároveň napadnuté rozhodnutie trpí zrejmou nezákonnosťou
aj v dôsledku skutočnosti, že bolo vydané na základe nezákonného opatrenia príslušnej prokuratúry,
spočívajúce v nezákonnom späťvzatí protestu prokurátora.“ a žiadal, aby kasačný súd uznesenie

správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú,
keďže námietky v nej uvedené nie sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého uznesenia
správneho súdu, ktorý rešpektoval dispozitívny procesný úkon žalobcu (späťvzatie žaloby podľa § 63

SSP) a konanie v súlade s ustanovením § 99 písm. a) SSP zastavil. Žalovaný taktiež kasačnej sťažnosti
vytkol absenciu vymedzenia dôvodov kasačnej sťažnosti tvrdiac, že sťažovateľ neuviedol, v čom má
spočívať nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu a rovnako, že neuviedol právne
posúdenie veci, ktoré považuje pri späťvzatí žaloby za správne. Žalovaný teda žiadal, aby kasačný súd
kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

7. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 1. júla 2021, v ktorom (vo vzťahu k sťažovateľom
tvrdenému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) uviedol, že „Správnu žalobu proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. 46109-3/2017-BA z 13.11.2017 mohla podať aj sama
sťažovateľka podľa § 177 ods. 1 SSP ... ... Sťažovateľka v hore uvedenej lehote sama správnu žalobu

nepodala ... ... K namietanému porušeniu práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré by mohol
konštatovať iba Ústavný súd Slovenskej republiky, žalobca preto zároveň uvádza, že sťažovateľka
(sama) ustanoveným postupom toto právo nevyužila, a preto namietať jeho porušenie v konaní o
správnej žalobe prokurátora, považuje žalobca za nenáležité.“. Vo vzťahu k sťažovateľom tvrdenej
nezákonnosti pokynu GP žalobca uviedol, že pokyn GP nie je pokynom v individuálnej veci, ale ide

o usmernenie so všeobecnými účinkami na zjednotenie postupu podriadených prokuratúr v druhovo a
predmetovo určených veciach, ktoré je „generálna prokuratúra oprávnená/povinná vydávať“. S odkazom
na ustanovenie § 99 písm. a) SSP, v presvedčení, že správny súd je povinný obligatórne zastaviť
konanie, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol, teda žalobca žiadal
kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť.

8. Na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) podľa § 101e ods.
2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. Podľa

§ 11 písm. h) SSP rozhoduje najvyšší správny súd o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd
teda ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie
je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

9. Najvyšší správny súd mal z obsahu spisu správneho súdu preukázané, že k späťvzatiu žaloby došlo
na základe podania žalobcu zo dňa 23. marca 2021. Žalobca späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že v
rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1Vs
3/2019 z 24. novembra 2020 došlo k odchýleniu od záverov veľkého senátu vo veci sp. zn. Vs 1/2019 a
k inému právnemu posúdeniu otázky vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného

dôchodkového poistenia lekárov ako samostatne zárobkovo činných osôb na základe licencie L1A.
Žalobca vo svojom podaní, odôvodňujúc späťvzatie žaloby, taktiež uviedol, že „Napriek tomu, že právny
názor žalobcu na danú problematiku zostal nezmenený ... ... žalobca rešpektuje zmenenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ...“.10. Podľa § 63 SSP môže žalobca do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti
alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť

sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd
v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 99 písm. a) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr,
ako správny súd vo veci rozhodol.

12.Podľa§440ods.1písm.g)SSPmožnokasačnúsťažnosťodôvodniťlentým,žekrajskýsúdvkonaní
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Aplikujúc vyššie uvedené ustanovenia Správneho súdneho poriadku najvyšší správny súd uvádza,
že z obsahu súdneho spisu je nesporné, že žalobca podaním zo dňa 23. marca 2021 vzal žalobu späť

v celom rozsahu (celkom), urobil tak skôr, ako správny súd vo veci rozhodol. Žalobca je v zmysle § 63
SSP dominus litis a má subjektívne právo vziať žalobu späť do vydania rozhodnutia správneho súdu.
Späťvzatím žaloby prejavuje žalobca vôľu dosiahnuť zastavenie konania bez meritórneho rozhodnutia.
Zastavenie konania môže byť v niektorých prípadoch podmienené splnením ďalšej podmienky, ktorá je
od vôle žalobcu nezávislá, napr. ak na strane žalobcu vystupuje viac subjektov (§ 34 ods. 2 SSP) alebo

napr. na späťvzatie žaloby spoločným zástupcom je potrebný písomný súhlas všetkých zastúpených
účastníkov konania (§ 52 SSP). Súhlas ďalšieho účastníka v konaní sa na späťvzatie žaloby nevyžaduje.
Rovnakoustanovenie§63SSPvspojenísustanovením§99písm.a)SSPnekladúosobitnépožiadavky
na kvalitu odôvodnenia návrhu (podania), ktorým žalobca berie žalobu späť. Povinnosťou správneho
súdu je teda dispozičný prejav vôle žalobcu (späťvzatie žaloby) rešpektovať a po späťvzatí žaloby

pokračovať v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené tak, ako to
predpokladá § 99 písm. a) SSP. Správny súd o zastavení konania rozhoduje uznesením, pričom tento
postup má obligatórny charakter. Zákonodarca neponechal na diskrécii správneho súdu, či späťvzatiu
žaloby zo strany žalobcu (teda postupu podľa § 63 SSP) vyhovie alebo nie, taktiež mu nezveril právomoc
posudzovať kvalitu odôvodnenia takéhoto procesného úkonu žalobcu. Rozsah ingerencie správneho

súdu po doručení späťvzatia žaloby žalobcom podľa § 63 SSP spočíva primárne v posúdení, či takýto
úkon možno za späťvzatie považovať a pokiaľ áno, či ide o späťvzatie sčasti alebo celkom. Správnemu
súduniejedanáprávomocposudzovaťaprípadnezohľadňovaťnásledkyspäťvzatiažalobyaichreflexiu
do sféry účastníkov konania v takom rozsahu, ako to požaduje sťažovateľ v kasačnej sťažnosti.

14. Najvyšší správny súd taktiež poukazuje na odôvodnenie uznesenia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS
161/2021 z 20. apríla 2021, ktoré sa týka obsahovo/skutkovo podobnej veci, ako je vec prejednávaná a
teda ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľka (fyzická osoba zastúpená identickým právnym zástupcom
ako sťažovateľ v tomto konaní) namietala porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy späťvzatím protestu prokurátora. Ústavný súd svoje rozhodnutie odmietnuť

ústavnú sťažnosť (ako zjavne neopodstatnenú) odôvodnil primárne interpretáciou role a významu
netrestnéhodozoruprokuratúry,ktoréhopodstatoujeochranazákonnosti,t.j.objektívnehopráva,pričom
ochrana subjektívnych práv fyzických a právnických osôb je v rámci neho sekundárna, prípadne môže
i absentovať. Na druhej strane ochrana subjektívnych práv fyzických a právnických osôb je doménou
správneho súdnictva. Výlučné dispozičné oprávnenie prokurátora vo vzťahu k žalobe/konaniu (a teda

možnosť jej späťvzatia podľa § 63 SSP bez potreby zohľadňovania individuálnych záujmov ďalších
účastníkov) je odrazom ústavným súdom opísaného rozmeru netrestného dozoru prokuratúry.

15. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti a s poukazom na závery uvedené vyššie, najvyšší
správny súd považoval námietky sťažovateľa vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné a dospel

teda k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP
zamietol.

16. O trovách kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 v spojení s ustanovením §
170 písm. c) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

17. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.