Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší Správny súd

Judgement was issued by JUDr. Jana Hatalová, PhD.

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sžfk/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200306
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:1020200306.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v právnej veci žalobcu: Mesto Giraltovce,
so sídlom Dukelská 75, 087 01 Giraltovce, IČO: 00 321 982, zastúpený: Advokátska kancelária
ROMŽA s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 5, 040 01 Košice, IČO: 51 043 483, proti žalovanému: Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. S00 255-2019-OP z 3.12.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/53/2020-124 z 22.7.2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie pred krajským súdom

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením č.k.
1S/53/2020-124 z 22.7.2020 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“) odmietol správnu žalobu, ktorou žalobca brojil proti rozhodnutiu č. S00 255-2019-
OP z 3.12.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie č. S00

255-2019-OP z 15.8.2019, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky vo výške
232.390,50 eur za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania.

2. Krajský súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná oneskorene. Z obsahu administratívneho
spisu žalovaného vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 12.12.2019, a preto
lehota na podanie správnej žaloby plynula do 12.2.2020. Keďže koniec lehoty pripadol na pracovný deň

(streda) a žalobca odovzdal správnu žalobu na prepravu 14.2.2020, je zrejmé, že správna žaloba bola
podaná 2 dni po uplynutí zákonnej lehoty.

II.
Konanie na kasačnom súde

A)
3.Protiuzneseniukrajskéhosúdupodalžalobca(ďalejlen„sťažovateľ“)včaskasačnúsťažnosťzdôvodu
podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h), j) SSP a navrhoval zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť krajskému
súdu na ďalšie konanie.

4. V rámci sťažnostných bodov kasačnej sťažnosti sťažovateľ v podstate tvrdil, že krajský súd správnu

žalobu odmietol nezákonne, pretože preskúmavané rozhodnutie prevzal zamestnanec sťažovateľa,ktorý nebol osobitným splnomocnením poverený na prijímanie písomností a primátorovi mestu ju
odovzdal až 17.12.2019.

B)
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu kasačnej sťažnosti v podstate uviedol, že jej predmetom
nie je žiadny relevantný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu.

III.

Právne závery kasačného súdu

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva
prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo
dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola
pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 5Sžfk/59/2020.
Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola
náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,

ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal uznesenie krajského
súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po
zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443

ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP),
vo veci v zmysle § 445 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

8. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu preskúmať, či krajský

súd vec posúdil po právnej stránke správne, keď odmietol všeobecnú správnu žalobu sťažovateľa ako
podanú oneskorene.

9. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené 12.12.2019 prostredníctvom splnomocnenca sťažovateľa.

10. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) dôležité písomnosti,
najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa
preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
Podľa § 25 ods. 1 správneho poriadku písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a

právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený
zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je
oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať.
11. Kasačný súd sa nemohol stotožniť s námietkou sťažovateľa, že postupom krajského súdu, ktorým
žalobu odmietol, bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý

súdny proces podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nepochybne patrí právo na prístup
k súdu, právo na nezávislý a nestranný súdny proces a právo na spravodlivé prejednanie veci. Právo
na spravodlivý súdny proces však neznamená, že sťažovateľ musí byť v konaní pred súdom úspešný
a nezahŕňa ani povinnosť krajského súdu prijať ním uplatnený právny nástroj ochrany svojich práv, ak
sú na to zákonné dôvody.

12. Kasačný súd súhlasí so záverom krajského súdu v tom smere, že správnu žalobu nebolo možné
prijať na vecné prejednanie pre jej oneskorené podanie [§ 98 ods. 1 písm. d) SSP]. Z obsahu doručenky
je zrejmé, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo prevzaté splnomocneným zástupcom
sťažovateľa dňa 12.12.2019. Sťažovateľ bol preto povinný na túto skutočnosť reflektovať a správnu

žalobu podať v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP).

13. Pokiaľ sa týka námietky sťažovateľa, že zamestnanec, ktorý prevzal poštovú zásielku, ju
odovzdal primátorovi až dňa 17.12.20019, kasačný súd uvádza, že pokiaľ adresát zásielkysplnomocnil na prevzatie zásielok svojho zamestnanca, poštová zásielka sa považuje za doručenú
okamihom jej prevzatia splnomocneným zamestnancom právnickej osoby (sťažovateľa). Skutočnosť,
že splnomocnený zamestnanec preskúmavané rozhodnutie predložil primátorovi až 17.12.2019, nemá

vplyv na procesné následky plynutia lehoty sťažovateľa na podanie správnej žaloby. Ak právnická
osoba splnomocní na preberanie poštových zásielok svojho zamestnanca, znamená to, že preberá aj
zodpovednosť a právne následky plynutia lehôt spojené s doručením prostredníctvom splnomocnenca.

14. Ani so sťažnostnou námietkou ohľadne osobitného plnomocenstva pre doručovanie písomností sa

kasačný súd nemohol stotožniť. Sťažovateľ v tejto súvislosti tvrdil, že preskúmavané rozhodnutie prevzal
zamestnanec sťažovateľa, ktorý nedisponoval osobitným plnomocenstvom na prijímanie písomností
adresovaných sťažovateľovi. Kasačný súd v tomto kontexte považoval za potrebné predostrieť, že
z obsahu doručenky jednoznačne vyplýva, že bola prevzatá subjektom, ktorý bol splnomocnený na
preberaniezásielok.Subjektsplnomocnenýnapreberaniezásielokjepovinnýpreukázaťsapripreberaní
zásielok vydaným preukazom splnomocnenca. V opačnom prípade, ak by sa zamestnanec sťažovateľa

nedokázal identifikovať prostredníctvom preukazu splnomocnenca, poštová zásielka by mu nemohla
byť odovzdaná poštovým doručovateľom.

15. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že písomnosti sa doručujú do vlastných rúk tak, že adresát
potvrdí jej prijatie na potvrdení o jej doručení ( ďalej len „doručenka“). Doručenka je listinou, ktorá má

povahu verejnej listiny (§ 111 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pri ktorej sa uplatňuje vyvrátiteľná
domnienka o jej pravdivosti.

16. Sťažovateľ však neprodukoval žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že
písomnosť nebola prevzatá subjektom na to splnomocneným, tak ako to vyplýva aj z obsahu doručenky.

Táto skutočnosť nevyplýva ani z vyhlásenia dotknutého zamestnanca, ktorý uviedol, že za sťažovateľa
prevzal okrem iného aj preskúmavané rozhodnutie.

17. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažoval sťažnostné body za
opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.

18. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP
(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu
trov vynaložených v tomto konaní.; zároveň kasačný súd nevidel dôvod ani na postup podľa § 168 SSP.

19. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.