Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 5, 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 9Sžsk/103/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200220
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:4020200220.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: G. T., L.. XX. S. XXXX, C. K. XXX/XX, D.,
proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava,
opreskúmaniezákonnostirozhodnutiazo17.mája2018č.40634/2018-42,okasačnejsťažnostižalobcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 23 Sa 34/2020-68 z 29. júna 2020 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 23 Sa 34/2020-68 z

29. júna 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

1. Z obsahu administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca 25. novembra 2013 požiadal

Sociálnu poisťovňu o výplatu starobného dôchodku zo sociálneho poistenia s účinnosťou od 25. apríla
2001. V čase spísania žiadosti bol poberateľom výsluhového príspevku (považovaného za výsluhový
dôchodok), ktorý mu priznalo Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže rozhodnutím z 9.
februára 1998, keďže jeho služobný pomer v tomto zbore trval od 1. októbra 1972 do 31. januára 1998.
Sociálna poisťovňa o jeho žiadosti meritórne rozhodla a rozhodnutím z 26. februára 2015 mu priznala
starobnýdôchodokvurčitejvýškeod7.novembra2010.Protitomutorozhodnutiupodalžalobcaopravný

prostriedok podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej
republikysvojímrozsudkomvtomtokonanírozhodnutieSociálnejpoisťovnezrušil.Dospeltotižkzáveru,
že žalobca podmienky nároku na starobný dôchodok splnil už 25. apríla 2001, takže o jeho žiadosti malo
podľa § 142 ods. 4 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom k tomuto
dňu rozhodovať Generálne riaditeľstvo ZVJS.

2. Vychádzajúc z tohto rozsudku Sociálna poisťovňa 26. januára 2018 postúpila žiadosť žalobcu tomuto
orgánu. Ten vyzval žalobcu na predloženie dokladu o dobe dôchodkového poistenia od 1. februára
1998 do 30. januára 2003, na čo žalobca predložil rozhodnutie Okresného úradu práce Bardejov o tom,
že k 31. januáru 2003 bol vyradený z evidencie nezamestnaných. Okrem toho Sociálna poisťovňa 26.
marca 2018 predložila Generálnemu riaditeľstvu ZVJS potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bardejov, že žalobca bol v žiadanom období vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

3. Medzičasom však Generálne riaditeľstvo ZVJS rozhodnutím zo 7. marca 2018 č. GR ZVJS-
d-11817/14-2018 konanie o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zastavilo s odkazom na § 84 ods. 1 a
ods. 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších
predpisov, pretože v určenej lehote nepredložil žiadané doklady. V odôvodnení tohto rozhodnutia však
správny orgán obsiahlo vysvetlil, prečo žalobcovi starobný dôchodok nemožno priznať. Žalobca sa proti

tomuto rozhodnutiu odvolal a spolu s odvolaním predložil aj nové potvrdenie o svojom evidovaní ako
uchádzača o zamestnanie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky však svojím rozhodnutím zo 17.mája 2018 č. 40634/2018-42 jeho odvolanie zamietol a rozhodnutie zo 7. marca 2018 potvrdil s odkazom
na to, že zastavenie konania bolo nevyhnutným dôsledkom toho, že žalobca v určenej lehote nepredložil
žiadaný doklad.

4. Správnu žalobu, ktorú žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal, správny súd najskôr uznesením
z 10. septembra 2019 odmietol. Po zrušení tohto uznesenia najvyšším súdom však správny súd tu
napadnutým uznesením správnu žalobu odmietol znova na základe § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Vyšiel
z názoru, že rozhodnutie o zastavení konania je rozhodnutím procesnej povahy a nerozhodlo sa ním

vo veci samej. Takéto rozhodnutie je ex lege vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP
a nezasahuje ani do subjektívnych práv žalobcu, pretože medzičasom Generálne riaditeľstvo ZVJS
rozhodnutím z 24. októbra 2018 vecne zamietlo podobnú žiadosť žalobcu o obnovenie vyplácania
starobného dôchodku od 6. februára 2018.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

5. Včas podanou sťažnosťou žalobca navrhol toto uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na
ďalšie konanie. Namietol, že konajúca sudkyňa opakovane odmietla jeho správne žaloby bez nariadenia
pojednávania, čím porušila jeho právo na verejné konanie v jeho prítomnosti. Zdôraznil, že podľa čl. 46
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemôže byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí správneho orgánu,

ktoré sa týkajú porušovania základných práv. Zopakoval, že má od 25. apríla 2001 nárok na starobný
dôchodok, no žalovaný napriek tomu jeho žiadosť oň odmietol. Záverom naznačil, že správny súd
nepostupoval v súlade s právnym názorom vyjadreným v predošlom zrušujúcom uznesení najvyššieho
súdu.

6. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III.
Posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté
uznesenie a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP)
v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 SSP).

8. Podľa ustanovenia § 7 písm. e) SSP, na ktorom správny súd založil napadnuté uznesenie, správne

súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo
poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
Citované ustanovenie nadväzuje na ustanovenie § 248 písm. a) OSP (účinné do 30. júna 2016),
podľa ktorého súdy nepreskúmavali rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné
rozhodnutiatýkajúcesavedeniakonania.Zporovnaniaobochustanoveníjevšakzrejmé,ževSprávnom

súdnom poriadku je vylúčenie preskúmania rozhodnutí predbežnej povahy viazané na dodatočnú
podmienku, že tieto rozhodnutia nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka
konania. Na pripojenie tejto podmienky upozorňuje aj dôvodová správa k § 7 SSP (Národná rada
Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1335). Formulácia „nemohli mať za následok“ (a nie
„nemali za následok“) podľa kasačného súdu jasne napovedá, že zo súdneho prieskumu sú vylúčené

len také rozhodnutia, u ktorých je vylúčená akákoľvek možnosť, že by mohli zasiahnuť do subjektívnych
práv účastníka.

9. Podľa § 2 ods. 1 SSP sa v správnom súdnictve poskytuje ochrana právam a právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Podľa odseku 2 toho istého

paragrafu sa môže tejto ochrany domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené určitými aktami orgánu verejnej správy. Ďalej podľa § 177 ods. 1 SSP platí, že žalobca
sa môže správnou žalobou domáhať ochrany svojho subjektívneho práva. Z uvedených ustanovení je
zrejmé, že správne súdnictvo má slúžiť na ochranu subjektívnych práv, na ktorých bol žalobca podľa
svojho tvrdenia ukrátený. Toto ukrátenie musí byť v žalobe vyjadrené a musí byť aspoň potenciálne

možné. Žalobca je teda povinný v žalobe opísať svoje subjektívne právo a vysvetliť, akým spôsobom
doň bolo zasiahnuté (porov. podobne uznesenie NS SR sp. zn. 6 Asan 7/2019, judikát R 21/2020).
Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) je posúdiť, či
takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbecspôsobilý žalobcu na tomto subjektívnom práve ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené subjektívne
právo nemôže existovať, nemôže doň byť zasiahnuté, a správna žaloba podaná na jeho ochranu tak
nemôže byť prípustná.

10. Subjektívne právo v zmysle citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku je spravidla hmotné
právo, ktoré žalobcovi vyplýva z hmotnoprávnych noriem upravujúcich oblasť verejnej správy (porov.
citovaný § 2 ods. 1 SSP). Subjektívnym právom, ktorého ochrany sa žalobca môže domáhať správnou
žalobou, však môže byť rovnako aj procesné právo, napríklad právo na to, aby sa orgán verejnej správy

vecne zaoberal určitou žiadosťou alebo návrhom účastníka, resp. aby na základe tohto návrhu vydal
rozhodnutie, opatrenie alebo iný správny akt určitého obsahu, prípadne aby vykonal určité konanie a
dodržal v ňom určité pravidlá [napr. základné zásady trestného konania v konaniach uvedených v §
195 písm. c) SSP]. Ak právny poriadok takéto subjektívne právo v oblasti verejnej správy aspoň vo
všeobecnej rovine priznáva, potom sa jeho ochrany žalobca môže domáhať správnou žalobou. Samotnú
otázku,čitotosubjektívneprávožalobcovivdanomkonkrétnomkonaníajskutočnepatrilo,tedačinaplnil

všetky znaky hypotézy právnej normy, ktorá toto subjektívne právo zakladá, správny súd posudzuje v
konaní vo veci samej; ak dospeje k záveru, že žalobcovi nepatrilo, jeho správnu žalobu zamietne.

11. V prerokúvanej veci si žalobca uplatnil nárok na výplatu starobného dôchodku žiadosťou podanou
25.novembra2013Sociálnejpoisťovni.Podľa§114ods.1zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení

v znení účinnom v čase podania žiadosti pritom platí, že nárok na výplatu dávky sa premlčí uplynutím
troch rokov odo dňa, za ktorý dávka patrila. Podobnú úpravu (avšak s tým, že nárok na výplatu sa
nepremlčiaval, ale zanikal) obsahoval aj § 97 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v
znení účinnom ku dňu, kedy žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok (25. apríla 2001),
a obsahuje ju aj § 107 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého žalovaný postupoval. Na základe

žiadosti žalobcu z 25. novembra 2013 by mu tak bolo možné priznať žiadanú dávku od novembra
2010, nech už by sa musela posudzovať podľa ktoréhokoľvek z citovaných predpisov. Rozsudkom
najvyššieho súdu bolo pritom právoplatne vyslovené, že o tejto žiadosti musí - tak ako bola podaná -
rozhodnúť Generálne riaditeľstvo ZVJS. Je teda zrejmé, že predmetom konania generálneho riaditeľstva
bol nárok žalobcu na výplatu dôchodku za celé obdobie od novembra 2010. Ak by žalobca skutočne

splnil podmienky pre nárok na túto dávku, vzniklo by mu subjektívne právo na to, aby mu bola priznaná
výplata tejto dávky. V každom prípade však žalobcovi podaním žiadosti vzniklo minimálne subjektívne
právo na to, aby o jeho žiadosti bolo riadne rozhodnuté.

12. Generálne riaditeľstvo ZVJS však svojím rozhodnutím konanie o žiadosti žalobcu, teda konanie o

výplatudávkyzastavilo.Akbysavšakzistilo,ženebolisplnenépodmienkynazastaveniekonania,potom
by zastavenie konania celkom zrejme mohlo zasiahnuť minimálne do subjektívneho práva žalobcu na
to, aby sa o jeho žiadosti rozhodlo meritórne, a podľa okolností dokonca aj do jeho subjektívneho práva
na dávku. Z uvedeného dôvodu nemožno podľa kasačného súdu tvrdiť, že rozhodnutie o zastavení
konania z dôvodu, že účastník nepredložil potrebné doklady, za žiadnych okolností nemôže zasiahnuť

do subjektívnych práv účastníka. Naopak, z podaného výkladu je zrejmé, že takýto zásah vôbec nie
je vylúčený. Ako však už bolo uvedené, ustanovenie § 7 písm. e) SSP vylučuje z prieskumu len také
rozhodnutie, u ktorého je takýto zásah vylúčený. Ak takýto zásah (ukrátenie) vylúčené nie je, nie je
ani rozhodnutie o zastavení konania vylúčené zo súdneho prieskumu podľa uvedeného ustanovenia a
správny súd nemôže odmietnuť správnu žalobu proti nemu s využitím § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Zostáva

už len dodať, že k rovnakému záveru dospela judikatúra už za účinnosti § 248 písm. a) OSP (porov.
judikát R 85/2004). S ohľadom na to, k akej podstatnej zmene došlo vo formulácii § 7 písm. e) SSP,
zostáva tento záver naďalej použiteľný.

13. Na uvedené závery nemá žiaden vplyv okolnosť, že žalobca sa medzičasom domáhal obnovenia

výplaty dôchodku od 6. februára 2018 a že o tejto jeho žiadosti rozhodlo Generálne riaditeľstvo ZVJS
a žalovaný osobitnými rozhodnutiami. Ako už bolo uvedené, v tu prerokúvanej veci sa koná o žiadosti
žalobcuopriznaniestarobnéhodôchodkuzaobdobieodnovembra2010.Totoobdobiejetedapodstatne
dlhšie než za aké žalobca žiadal obnoviť výplatu dôchodku v neskoršej žiadosti. Okrem toho sa nemožno
stotožniť ani s názorom správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie o zastavení konania nemohlo

zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu, pretože ten si môže podať novú žiadosť o starobný dôchodok.
Správny súd totiž opomína, že táto nová žiadosť by sa mohla týkať znova len dávok za obdobie troch
rokov pred jej podaním, čo jasne vyplýva z ustanovení citovaných v odseku 11 tohto uznesenia. Žalobca
by preto podaním novej žiadosti v roku 2021 mohol žiadať výplatu dávok najviac za obdobie do roka2018, nie však od novembra 2010. Tie by mu bolo možné priznať len na základe žiadosti podanej v
novembri 2013.

IV.
Záver

14. Možno teda uzavrieť, že správny súd nerozhodol správne, ak napadnutým uznesením odmietol
správnu žalobu proti rozhodnutiu, ktorým bolo zastavené konanie o žiadosti žalobcu z 25. novembra

2013. Kasačná sťažnosť žalobcu je teda dôvodná, a preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

15. Správny súd tak bude o správnej žalobe žalobcu ďalej konať. Bude vychádzať z toho, že napadnuté
rozhodnutie nie je vylúčené z prieskumu správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP. Ako už bolo uvedené,
žiadateľovi o dávku predovšetkým subjektívne právo na to, aby sa o jeho žiadosti rozhodlo. Úlohou

správnehosúdubudeposúdiť,čižalobcaskutočnesplnilpodmienkyprevzniktohtosubjektívnehopráva,
teda či tu existoval dôvod na zastavenie konania alebo nie, a to aj s ohľadom na všeobecnú prípustnosť
novôt v odvolacom konaní podľa správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb. v spojení s § 84 ods. 1
zákona č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého žalovaný postupoval). Ak správny súd dospeje k záveru, že
zastavenie konania je zákonné, môže správnu žalobu rozsudkom zamietnuť.

16. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3
SSP rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.