Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 10Sžk/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201464
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:1019201464.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: ORTHO KEEP SMILING s.r.o., IČO: 36
706 108, Cyrila a Metoda 30, Michalovce, zastúpenej: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20,
Košice, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Bratislava, Žellova
2,oochranupredinýmzásahom-výkonomdohľadužalovanéhonamieste,okasačnejsťažnostižalobcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sa/84/2019-37 z 20. apríla 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom konania nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Iný zásah žalovaného a konanie pred správnym súdom

1. Na podnet pacientky, ktorá nebola spokojná s kvalitou zdravotnej starostlivosti, ktorú jej poskytovala
žalobkyňa - poskytovateľka zdravotnej starostlivosti, začal žalovaný u žalobkyne vykonávať dohľad. V
rámci neho ju najskôr prípisom z 9. februára 2018 a znova prípisom zo 14. mája 2018 č. 1077/2018/102,
PO 273/2018, 39487/2018 požiadal o predloženie zdravotnej dokumentácie pacientky. Na tento prípis
žalobkyňa odpovedala listom svojej právnej zástupkyne z 5. júna 2018, v ktorom právna zástupkyňa
okrem iného uvádzala, že bola žalobkyňou oboznámená s existenciou prípisu zo 14. mája 2018.

Žalobkyňa predložila žalovanému svoje vecné stanovisko v ďalšom liste z 3. júla 2018. Na základe
údajov získaných počas dohľadu vyhotovil žalovaný 21. marca 2019 protokol č. 166/2018 o vykonanom
dohľade na mieste, voči ktorému žalobkyňa listom zo 16. apríla 2019 vzniesla námietky. Žalovaný ju
prípisom zo 14. októbra 2019 pozval na ich prerokovanie na termín 29. októbra 2019 o 14:00 hod.

2. Dňa 28. októbra 2019 podala žalobkyňa na správny súd emailom bez autorizácie (a 5. novembra

2019 doplnila elektronicky s autorizáciou) správnu žalobu, ktorou sa domáhala, aby správny súd
zakázal žalovanému pokračovať vo vykonávaní dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou pod sp. zn.
1077/2018/102, PO 273/2018, 47586/2018.

3. Správny súd tu napadnutým uznesením túto správnu žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP.
Vyšiel zo zistenia, že žalobkyňa sa o inom zásahu dozvedela 14. mája 2018 z prípisu žalovaného. Týmto

dňom začala plynúť dvojmesačná subjektívna lehota podľa § 252 ods. 1 SSP, ktorá uplynula 16. júla
2018, a správna žaloba žalobkyne tak bola podaná po jej uplynutí.

II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou žalobkyňa navrhla zrušenie uvedeného uznesenia a vrátenia

veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Namietla, že jej správna žaloba nesmerovala proti prípisu zo
14. mája 2018, ale proti samotnému dohľadu, ktorý mal byť podľa § 47 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z.o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov skončený až dňom prerokovania námietok proti protokolu, teda
až 29. októbra 2019. Zásah teda v čase podania žaloby trval. V takom prípade nemožno dvojmesačnú

lehotu na podanie správnej žaloby odvodzovať od okamihu, keď sa o ňom žalobkyňa dozvedela. Voči
neskončenému zásahu totiž podľa § 256 SSP možno podať správnu žalobu do dvoch rokov od jeho
vykonania. Výklad správneho súdu by znamenal, že dotknutá osoba by sa nemohla proti zásahu brániť,
aj keby trval. Naviazanie možnosti brániť sa na subjektívnu lehotu dva mesiace od prvej vedomosti je
teda krajne nelogické.

5. Žalovaný vo vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zdôraznil, že dvojmesačná subjektívna
lehota podľa § 252 SSP je prekluzívna a po jej uplynutí správnu žalobu nemožno podať. Žalobkyňa sa o
zásahu žalovaného dozvedela prevzatím prípisu zo 14. mája 2018, k čomu podľa doručenky došlo 18.
mája 2018. V čase podania žaloby bol výkon dohľadu skončený. Okrem toho sa žalovaný vo vyjadrení
bránil aj meritórne tým, že výkon dohľadu bol v súlade so zákonom.

III.
Posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP), ako aj predchádzajúce konanie pred správnym súdom

beznariadeniapojednávania(§455SSP).Pojehopreskúmanídospelkasačnýsúdkzáveru,žekasačná
sťažnosť nie je dôvodná.

7. Žalobkyňa sa v prerokúvanej veci bránila správnou žalobou proti tzv. inému zásahu orgánu verejnej
správy, za ktorý považovala výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý u nej

žalovaný vykonával na základe podnetu nespokojnej pacientky žalobkyne. Charakter tohto výkonu
dohľadu ako iného zásahu v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP nebol medzi účastníkmi sporný. Rovnako
nebol sporný ani jeho výkon minimálne od 14. mája 2018 do 29. októbra 2019, čo inak potvrdzuje obsah
listín pripojených žalobkyňou k žalobe.

8. Ustanovenia druhej hlavy štvrtej časti Správneho súdneho poriadku, ktoré upravujú konanie o žalobe
proti inému zásahu, v skutočnosti upravujú dva relatívne samostatné podtypy tejto žaloby. Z ustanovenia
§ 252 SSP totiž vyplýva, že účelom tejto hlavy je poskytnúť súdnu ochranu v dvoch odlišných situáciách.
Podľa odseku 1 sa totiž možno domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto
zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Podľa odseku 2 sa možno domáhať

určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu
podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu.

9. Účel žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP je teda preventívny - žalobca sa ňou má ochrániť pred dôsledkami
faktického postupu, ktorého účinky alebo následky pretrvávajú alebo hrozia opakovaním. Táto žaloba

poskytuje žalobcovi možnosť požiadať súd, aby ho pred týmito účinkami ochránil tým, že orgánu verejnej
správy zakáže pokračovať v napadnutom inom zásahu, prípadne nariadi obnoviť pôvodný stav (§ 262
ods. 1 SSP). Naopak, účel žaloby podľa § 252 ods. 2 SSP je reparačný - žalobca ňou nedostane iné
zadosťučinenie, než určenie nezákonnosti iného zásahu, čo však môže zlepšiť jeho postavenie v iných
vzťahoch (napr. môže slúžiť ako podklad pre posúdenie dôkazov získaných takýmto iným zásahom

ako nezákonných alebo môže predstavovať rozhodnutie, ktoré bude podľa § 194 CSP podkladom pre
rozhodovanie súdu o náhrade škody spôsobenej pri takomto inom zásahu). Okrem toho je žaloba podľa
§ 252 ods. 2 SSP použiteľná len subsidiárne, ak nebola možná žaloba podľa odseku 1 (napríklad preto,
že zásah trval príliš krátko).

10. Napriek týmto rozdielom v úprave oboch podtypov žalôb je v § 256 SSP jednotne upravená lehota na
podanie žaloby. Pritom zákon na iných miestach (§ 258, 260, 262, 263 SSP) dôsledne odlišuje úpravu
pre žalobu podľa § 252 ods. 1 a pre žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP. V ustanovení § 256 SSP je však pre
oba podtypy upravená jednotná subjektívna lehota, ktorá plynie od okamihu, kedy sa osoba dotknutá
iným zásahom o tomto zásahu dozvedela. Ustanovenie objektívnej lehoty (dva roky odo dňa vykonania

iného zásahu) má len subsidiárny charakter, predstavuje teda najneskorší možný okamih pre podanie
žaloby podľa § 252 SSP. Z ustanovenia § 256 SSP však nevyplýva nič z toho, čo žalobkyňa tvrdí v
kasačnej sťažnosti: nijako z neho nemožno dospieť k záveru, že by v prípade trvajúceho zásahu (§ 252
ods. 1 SSP) mal začiatok subjektívnej dvojmesačnej lehoty „kĺzať“ počas celého trvania iného zásahu.Takistozuvedenéhoustanovenianijakonevyplýva,žebybolomožnénajednu(subjektívnu)alebodruhú
(objektívnu) lehotu neprihliadať, prípadne, že by stačilo, aby žaloba bola podaná počas trvania zásahu.
Taký výklad totiž ignoruje jasné znenie § 256 SSP, podľa ktorého sa subjektívna dvojmesačná lehota

aplikuje na každú žalobu proti inému zásahu a plynie vždy od okamihu, keď sa o ňom dotknutá osoba
dozvedela (porov. k otázke lehôt napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžk 2/2020).

11. Takýto výklad nie je nelogický, ako sa to snaží v kasačnej sťažnosti naznačovať žalobkyňa, ale
naopak, je celkom v zhode s vyššie vysvetlenými odlišnými účelmi žalôb podľa § 252 SSP. Žaloba

proti trvajúcemu alebo opakovaním hroziacemu zásahu má preventívny charakter. Preto je celkom
logické, že lehota na jej podanie je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu.
Vychádza sa totiž z logického predpokladu, že len čo je niekto dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje
za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami. Čo
najskorším bránením je možné jednak naplniť účel žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP, teda čo najskôr
zabrániť v ďalšom pokračovaní alebo opakovaní zásahu, jednak zabrániť, aby v dôsledku plynutia času

sa zhoršila možnosť zistiť riadne skutkový stav rozhodný pre začatie iného zásahu a presne posúdiť
následky, aké tento zásah u dotknutej osoby vyvolával. Čím viac času by uplynulo od začatia iného
zásahu, tým je takéto zisťovanie a posudzovanie ťažšie a nepresnejšie. Naopak, ak iný zásah pretrváva
dlhšie ako dva mesiace potom, čo sa o ňom dotknutá osoba dozvedela, no napriek tomu proti nemu nie
je podaná žaloba, možno celkom pochopiteľne vychádzať z toho, že sama dotknutá osoba nepovažuje

zásah za nezákonný, resp. nemá záujem sa proti jeho účinkom a následkom brániť. V tomto zmysle
je zákonom ustanovená subjektívna lehota, ktorá je naviazaná na vedomosť dotknutej osoby o inom
zásahu, len jedným z normatívnych vyjadrení zásady, že každý si musí sám dbať na svoje práva.

12. Na týchto záveroch nemení nič ani existencia dvojročnej objektívnej lehoty viazanej na okamih

vykonania zásahu. Táto dvojročná lehota je totiž len najneskorším časovým úsekom, do ktorého vôbec
možno podať žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP. Pretože žaloba musí byť podaná tak v subjektívnej, ako
aj objektívnej lehote, znamená existencia objektívnej lehoty v podstate to, že ak sa dotknutá osoba
o zásahu dozvie až po uplynutí dvoch rokov od jeho vykonania, nemôže sa už domáhať ani určenia
nezákonnosti zásahu v zmysle § 252 ods. 2 SSP. Sama existencia objektívnej lehoty však subjektívnu

dvojmesačnú lehotu nijako neruší, nepredlžuje ani inak nemení.

IV.
Záver
13. Zo všetkých uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že ak správny súd napadnutým

uznesením odmietol správnu žalobu žalobkyne proti inému zásahu žalovaného ako oneskorenú, urobil
tak v súlade s § 98 ods. 1 písm. d) SSP. Kasačná sťažnosť žalobkyne tak nie je dôvodná, a preto ju
kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol.

14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 ods. 1 a § 467 ods. 1 SSP, keď

žalobca v kasačnom konaní nemal úspech a žalovaný mal síce vo veci úspech, kasačný súd však nezistil
výnimočné dôvody, aby mu nárok na náhradu trov priznal.

15. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.