Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3Pc/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216206593
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Minárik
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2021:6216206593.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v spore žalobcu I. C. (C. C.), T..
XX.XX.XXXX, H. I..M.. Š. X, XXX XX D. Y., zast. JUDr. Zuzana Šimová, advokátka so sídlom M. Rázusa
32, Lučenec, proti žalovanému V.. W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX D. Y., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y p o r i a d a v a rozvodom zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že z vecí

ktoré nadobudli strany sporu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania ich manželstva,
a to pod položkou
1) Obývacia stena - Hana - hodnota 150,- Eur,
2) Sedačka rohová oranžovej farby (rok výroby 2012) - hodnota 300,- Eur,
3) Jedálenský stôl + 6 stoličiek - hodnota 120,- Eur,
4) Ratanový nábytok (stolík a 2 kreslá) - hodnota 60,- Eur,
5) Kuchynská linka - hodnota 200,- Eur,

6) Chladnička s mrazničkou - hodnota 100,- Eur,
7) Digestor biely - hodnota 10,- Eur,
8) Súprava antikorového riadu (6 ks) Praktik - hodnota 100,- Eur,
9) Súprava tanierov Vereco - hodnota 50,- Eur,
10) Súprava tanierov biela - hodnota 10,- Eur,
11) Antikorová súprava príborov - hodnota 10,- Eur,

12) Príborová súprava s drevenou rúčkou - hodnota 15,- Eur,
13) Mramorové črepníky (4 ks) - hodnota 40,- Eur,
14) Zrkadlo s rámom - hodnota 40,- Eur,
15) Lustre 2ks v jedálenskom kúte a v hale a 4 ks bodové svetlo - hodnota 120,- Eur,
16) Písací stôl - hodnota 50,- Eur,
17) Nábytková zostava Modus - hodnota 150,- Eur,
18) Obrazy - hodnota 100,- Eur,

19) Video + CD prehrávač - hodnota 20,- Eur,
20) Fotoaparát značky Praktik - hodnota 30,- Eur,
21) Spálňová zostava Tusculum - hodnota 200,- Eur,
22) Sedačka šedá Fodor - hodnota 100,- Eur,
23) Pračka Electrolux - hodnota 50,- Eur,
24) Šijací stroj Singer - hodnota 50,- Eur,

25) Šatníková zostava skríň - hodnota 90,- Eur,
26) Televízor Samsung - hodnota 150,- Eur,
27) Televízor Sony - hodnota 60,- Eur,
28) Kúpeľňové zrkadlo - hodnota 40,- Eur,
29) Stacionárny bicykel - hodnota 20,- Eur,
30) Kosačka ALCO - hodnota 20,- Eur,
31) Čerpadlo ALCO - hodnota 20,- Eur,

32) Záhradný vysávač - hodnota 20,- Eur,33) Vysávač izbový - hodnota 30,- Eur,
34) Vŕtačka BOSCH - hodnota 10,- Eur,
35) Záhradný nábytok - hodnota 20,- Eur,

36) Záhradné lehátka 2ks - hodnota 20,- Eur,
38) Záhradné pracovné náradie - hodnota 50,- Eur,
39) Rádio SONY a rádiobudík Grundig - hodnota 20,- Eur,
40) Postele pre deti - hodnota 30,- Eur,
41) Mikrovlnka - hodnota 15,- Eur,

42) Motorové vozidlo značky VW Golf (rok kúpy 2002, EČV: D.) - hodnota 2.500,- Eur,
43) Motorové vozidlo značky Škoda Octavia Combi - v hodnote 8.000 Eur,
44) tovar z butiku - hodnota 17.000 Eur,
45) PC + internet v butiku - hodnota 35,- Eur,
46) mikrovlnná rúra v butiku - hodnota 20,- Eur,
47) chladnička v butiku - hodnota 65,- Eur,

48) UV lampa - hodnota 10,- Eur,
49) pokladňa + kasa - hodnota 40,- Eur,
50) stôl k pokladni - hodnota 50,- Eur,
51) manipulačný stôl - hodnota 30,- Eur,
52) antikorové kovové konštrukcie - hodnota 90,- Eur,

53) vešiakový stojan - hodnota 20,- Eur,
54) vešiaková konštrukcia - hodnota 40,- Eur,
55) regál na oblečenie (2 ks) - hodnota 75,- Eur,
56) stôl kancelársky - hodnota 30,- Eur,
57) vstavaná skriňa - hodnota 50,- Eur,

58) skúšobná kabína - hodnota 100,- Eur,
60) antikórové bodové svietidlá (2 ks) - hodnota 30,- Eur,
61) veľké zrkadlá (4 ks) - hodnota 50,- Eur,
62) antikorová kúpeľňová zostava - hodnota 15,- Eur,
63) konferenčný stolík na kolieskach - hodnota 10,- Eur,

64) koženkové kreslo Prezident - hodnota 10,- Eur,
68) malotraktor AGZAT + rotavátor + pluh + vyorávač zemiakov - hodnota 0 Eur,
68.1) vlečka k malotraktoru - hodnota 0 Eur,
69) obrazy vyrobené žalovaným - hodnota 60,- Eur,
70) veľký keramický črepník - hodnota 15 Eur,

71) fén na vlasy BRAUN - hodnota 6 Eur,
72) mixér - hodnota 10 Eur,
73) kovové biele stoličky spolu so stolom - hodnota 10 Eur,
75) hliníkový rebrík výsuvný - hodnota 20,- Eur,
83) nerezový antikorový plech na pečenie - hodnota 10,- Eur,

84) veľký pekáč ovál na zapekanie - hodnota 10,- Eur,
89) Figuríny vrchné aj spodné (tri kusy pánske a tri kusy dámske) - hodnota 20,- Eur,
90) Figuríny len vrchné na stenu - hodnota 10,- Eur,
91) Etiketovacie kliešte červené a modré - hodnota 40,- Eur,
93) Nástenné hodiny - hodnota 15,- Eur,

94) záhradný liatinový gril prenosný - hodnota 15,- Eur,
97) Žehlička Bosch - hodnota 10,- Eur,
98) Žehliaca doska Vileda - hodnota 10,- Eur,
99) Písací stôl - hodnota 80,- Eur,
- finančné prostriedky na účte žalobkyne vedenom D. D.Ú. Z..G.. č: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,

v sume 475,07 Eur,
- finančné prostriedky na účte žalovaného vedenom vo D. Z..G.. č: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
v sume 304,31 Eur,
- finančné prostriedky v sume 49.000 Eur
- finančné prostriedky v sume 39.000 Eur a

- nehnuteľnosti
Ad. A) vedené Okresným úradom Veľký Krtíš - katastrálny odbor pre okres, obec a k.ú. D. Y. na LV č.
XXXX ako parcely reg. „X.“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 6 m2 , č. XXXX ostatné
plochy o výmere 62 m2 , č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 513 m2 , č. XXXX/X ostatnéplochy o výmere 35 m2 , č. XXXX/X trvalé trávnaté porasty o výmere 395 m2 , č. XXXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 22 m2 , č. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere 12 m2 a rodinný dom so
súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX, v hodnote 108.100 Eur,

Ad. B) vedené Okresným úradom Veľký Krtíš - katastrálny odbor pre okres, obec a k.ú. D. Y. na LV
č. XXXX ako byt č. XX na prízemí bytového domu súp. č. XXX na parcele XXXX, vo vchode X, podiel
priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu 51/1507 a na LV č. XXXX parcela reg. „C“ č.
XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 716 m2 v pomere 25/716 k celku, v hodnote 30.000 Eur,
Ad. C) vedené Okresným úradom Veľký Krtíš - katastrálny odbor pre okres, obec a k.ú. D. Y. na LV č.

XXXX ako byt č. X v bytovom dome súp. č. XXX na parcele č. XXXX, vo vchode č. XX, podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX, všetko v pomere 10/12 z celku,
a na LV č. XXXX parcela reg. „C“ č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 956 m2 v pomere
100/9560, v hodnote 12.500 Eur,

p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľné veci uvedené pod položkou 27), 42), 44) -

58), 60) - 64), 68.1), 69) - 73), 83), 84), 89) - 91), finančné prostriedky na účte žalobkyne vedenom vo
D. Z..G.. č: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, finančné prostriedky v sume 49.000 Eur a nehnuteľné
veci pod položkou B) a C), všetko spolu v celkovej hodnote 112.496,07 Eur,

a do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e hnuteľné veci vedené pod položkou 1) - 26), 28)

- 36), 38) - 41), 43), 68), 75), 93), 94), 97) - 99), finančné prostriedky na účte žalovaného vedenom vo
D. Z..G.. č: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, finančné prostriedky v sume 39.000 Eur a nehnuteľné
veci pod položkou A), všetko spolu v celkovej hodnote 158.184,31 Eur.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu žalovaného z bezpodielového

spoluvlastníctva manželov sumu 4.148,19 Eur v mesačných splátkach po 100 Eur splatných vždy do
15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť výrok
II. tohto rozsudku s tým, že v prípade včasného nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným
celý zostatok sumy na vyrovnanie podielu žalovaného.

III. Súd konanie o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby žalovaný vydal žalobkyni zlaté šperky, a
to hrubá retiazka, tenšia retiazka s príveskom Kleopatry, hrubý náramok, prsteň točitý končiaci listom a
dva prstene bez očka, z a s t a v u j e .

IV. Súd konanie o žalobe žalovaného, ktorou sa domáhal, aby žalobkyňa vydala žalovanému zostavu

haky lešenia, z a s t a v u j e .

V. Súd konanie o žalobe žalovaného, ktorou sa domáhal aby žalobkyňa zabezpečila opravu kovových
regálov alternatívne aby mu nahradila škodu spôsobenú na kovových regáloch, z a s t a v u j e .

VI. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 8. 11. 2016 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) k hnuteľným a nehnuteľným veciam
nadobudnutým za trvania manželstva medzi ňou a žalovaným z dôvodu, že po zániku manželstva

rozvodom(rozsudkomOkresnéhosúduVeľkýKrtíš,č.k.11P/55/2015zodňa12.1.2016,ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 1. 3. 2016) nedošlo medzi nimi k vyporiadaniu dohodou. Uviedla, že do zaniknutého
BSM patria nasledovné hnuteľné veci: 1) Obývacia stena - Hana, 2) Sedačka rohová oranžovej farby (rok
výroby2012),3)Jedálenskýstôl+6stoličiek,4)Ratanovýnábytok(stolíka2kreslá),5)Kuchynskálinka,
6) Chladnička s mrazničkou, 7) Digestor biely, 8) Súprava antikorového riadu (6 ks) Praktik, 9) Súprava

tanierov Vereco, 10) Súprava tanierov biela, 11) Antikorová súprava príborov, 12) Príborová súprava s
drevenou rúčkou, 13) mramorové črepníky (4 ks), 14) Zrkadlo s rámom, 15) Lustre 2ks v jedálenskom
kúteavhalea4ksbodovésvetlo,16)Písacístôl,17)NábytkovázostavaModus,18)Obrazy,19)Video+
CDprehrávač,20)FotoaparátznačkyPraktik,21)SpálňovázostavaTusculum,22)SedačkašedáFodor,
23) Pračka Electrolux, 24) Šijací stroj Singer, 25) Šatníková zostava skríň, 26) Televízor Samsung,

27) Televízor Sony, 28) Kúpeľňové zrkadlo, 29) Stacionárny bicykel, 30) Kosačka ALCO, 31) ČerpadloALCO, 32) Záhradný vysávač, 33) Vysávač izbový, 34) Vŕtačka BOSCH, 35) Záhradný nábytok, 36)
Záhradné lehátka 2ks, 37) Krištáľové sklo - poháre, 38) Záhradné pracovné náradie, 39) Rádio SONY
a rádiobudík Grundig, 40) Postele pre deti, 41) Mikrovlnka, 42) Motorové vozidlo značky VW Golf (rok

kúpy 2002, EČV: VK255AH), 43) Motorové vozidlo značky Škoda Octavia Combi, 44) Tovar z butiku, 45)
PC + internet v butiku, 46) chladnička v butiku (od písomného podania súdu doručeného dňa 23.3.2018
na č.l. 94 spisu označená ako položka 47)) , 47) zariadenie v butiku. Do zaniknutého BSM patria aj
finančné prostriedky v sume 98.000 Eur a nehnuteľnosti ad. A) vedené Okresným úradom Veľký Krtíš -
katastrálny odbor pre okres a obec a k.ú. D. Y. na LV č. XXXX ako parcely reg. „C“ č. XXXX/X zastavané

plochy a nádvoria o výmere 6 m2 , č. XXXX ostatné plochy o výmere 62 m2 , č XXXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 513 m2 , č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 35 m2 , č. XXXX/X trvalé trávnaté
porasty o výmere 395 m2 , č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 , č. XXXX/XX
trvalý trávny porast o výmere 12 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parcele č. XXXX (ďalej
aj „Rodinný dom s pozemkami“), ad. B) vedené Okresným úradom Veľký Krtíš - katastrálny odbor pre
okres a obec a k.ú. D. Y.Í. na LV č. XXXX ako nebytový priestor v bytovom dome súp. č. XXX na parcele

XXXX, vo vchode X, priestor č. X, podiel nebytového priestoru na spoločných častiach a zariadeniach
domuXX/XXXXanaLVč.XXXXparcelareg.„C“č.XXXXzastavanéplochyanádvoriaovýmere716m2
v pomere 25/716 k celku (ďalej aj „Butik“ alebo „Nebytový priestor“) a ad. C) vedené Okresným úradom
Veľký Krtíš - katastrálny odbor pre okres a obec a k.ú. D. Y. na LV č. XXXX ako byt č. X v bytovom dome
súp. č. XXX na parcele č. XXXX, vo vchode č. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu XXX/XXXXX, všetko v pomere 10/12 z celku, a na LV č. XXXX parcela reg. „C“
č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 956 m2 v pomere 100/9560 k celku (ďalej aj „Byt“).
K položke Byt žalobkyňa osobitne uviedla, že predmetný byt manželia nadobudli do vlastníctva od jej
brata Š. C. ako tzv. záloh, za to, že poskytli bratovi pôžičku, ktorá bola splatená vrátane úrokov. Spätný
prevod Bytu na jej brata sa však neuskutočnil. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby predmetný podiel na

byte pripadol do jej vlastníctva s tým, že žalovaný si nebude nárokovať na vyplatenie finančnej náhrady.
Navrhla, aby súd BSM vysporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikáže hnuteľné veci č.
1) - 41) a 43) a Rodinný dom s pozemkami, do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže hnuteľné veci
42), 44) - 47), Nebytový priestor a Byt, žalovaný bude povinný zaplatiť žalobkyni z dôvodu vyporiadania
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sumu 162.732,50 Eur a nahradiť žalobkyni trovy konania.

Zároveň sa podanou žalobou domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť vydať jej zlaté šperky zo
žltého zlata (hrubá retiazka, tenšia retiazka s príveskom Kleopatry, hrubý náramok, prsteň točitý končiaci
listom, 2 prstene bez očka), ktoré sú jej výlučným vlastníctvom.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.1.2017 (na č.l. 31 a nasl. spisu) uviedol, že

do BSM nepatrí hnuteľná vec pod č. 21, nakoľko táto bola kúpená z prostriedkov matky žalovaného.
Ďalej uviedol, že hnuteľná vec pod. č. 47 zariadenie butiku sa skladá z nasledovných položiek: 48) UV
lampa,49)pokladňa+kasa,50)stôlkpokladni,51)manipulačnýstôl,52)antikorovékovovékonštrukcie,
53) vešiakový stojan, 54) vešiaková konštrukcia, 55) regál na oblečenie (2 ks), 56) stôl kancelársky,
57) vstavaná skriňa, 58) skúšobná kabína, 59) kovové regále šedé, 60) antikórové bodové svietidlá (2

ks), 61) veľké zrkadlá (4 ks), 62) antikorová kúpeľňová zostava, 63) konferenčný stolík na kolieskach
a 64) koženkové kreslo Prezident. Ďalej uviedol, že okrem už uvádzaných hnuteľných vecí je potrebné
vyporiadať: 65) zostava haky lešenia, 66) vlnitý plech (9 ks), 67) hladký plech (5 ks), 68) malotraktor
AGZAT + rotavátor + pluh + vyorávač zemiakov + vlečka, 69) obrazy vyrobené žalovaným, 70) veľký
keramický črepník, 71) fén na vlasy BRAUN, 72) mixér, 73) kovové biele stoličky spolu so stolom, 73.1)

elektrický klavír s puzdrom. K nehnuteľným veciam uviedol, že súhlasí, že zo BSM všetky nehnuteľnosti
patria, hoci Rodinný dom bol zakúpený výlučne z jeho finančných prostriedkov.

3. V písomnom podaní na č.l. 52 a nasl. spisu žalobkyňa o. i. uviedla, že elektrický klavír (položka 73.1))
nepatrí do BSM nakoľko bol kúpený deťom a bol im darovaný.

4. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.5.2017 (na č.l. 66 a nasl. spisu) žalovaný uviedol, že
súhlasí, aby nehnuteľnosti boli rozdelené medzi bývalých manželov spôsobom navrhnutým v žalobe.
K rodinnému domu osobitne uviedol, že žalobkyňa pri jeho kúpe prispela len symbolicky sumou 12.000
Kčs, čo predstavuje z celkovej hodnoty len zhruba 3 %.

5. Písomným podaním súdu doručeným dňa 23.3.2018 (na č.l. 94 a nasl. spisu) žalobkyňa doplnila masu
BSM o nasledovné položky: 46) mikrovlnná rúra v butiku, 74) strešná krytina (plech), 75) hliníkový rebrík
výsuvný, 76) drevený rebrík (2 ks), 77) plastový sud, 78) plechový sud, 79) PVC hadice na polievanie,80) mlynček na mäso Poker, 81) lis na ovocie, 82) posteľ biela + 12 ks vankúšov a paplóny, 83) nerezový
antikorový plech na pečenie, 84) veľký pekáč ovál na zapekanie, 85) bicykle (4 ks) a 86) knihy 50 ks.

6. Podaním, doručeným súdu dňa 12.4.2018 (na č.l. 106 a nasl. spisu), žalovaný rozšíril masu BSM o:
87) Výrobky Taperware, 88) Kuchynský riad, 89) Figuríny vrchné aj spodné (tri kusy pánske a tri kusy
dámske), 90) Figuríny len vrchné na stenu, 91) Etiketovacie kliešte červené a modré.

7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.4.2018 (na č.l. 115 a nasl. spisu) žalovaný súdu

zaslal zoznam hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom vyporiadania [(položky 1 - 91, bez položky 73.1)]
a masu BSM žiadal rozšíriť o finančné prostriedky na účte žalobkyne vedenom vo D. Z..G.. č: G.
XXXX XXXX XXX XXX XXXX. K položke finančné prostriedky v sume 98.000 Eur uviedol, že táto
do BSM nepatrí, nakoľko uvedené prostriedky boli rozdelené rovnakým dielom medzi manželov ešte
počas trvania manželstva. Tieto finančné prostriedky boli tvorené jednak zo spoločne nadobudnutých
finančných prostriedkov, ako aj z finančných prostriedkov, ktoré patria výlučne žalovanému, a to vo

výške 23.662 EUR. Polovicu z uvedenej sumy pri delení obdržal žalovaný a druhú polovicu vo výške
11.831EUR,nachádzajúcusažalobkyne,žiadažalovanýzohľadniťprivyporiadaníBSM.Privyporiadaní
BSM žalovaný žiadal zohľadniť aj finančné prostriedky vo výške 18.928 EUR (570.217 Kčs) nakoľko
sa jedná o finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý ich investoval do nákupu
nehnuteľnosti - Rodinného domu. Rovnako žalovaný navrhol zohľadniť čiastku 5.000 EUR prináležiacu

žalobkyni, keď finančné prostriedky vo výške 10.000 EUR, ktoré boli zapožičané na nákup tovaru do
butiku od pána R., boli vrátené veriteľovi žalovaným dňa 19. 4. 2016, t. j. po právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva. Rodinný dom s pozemkami žalovaný navrhol prikázať do svojho vlastníctva za
sumu 95.000 Eur, nebytový priestor do vlastníctva žalobkyne za sumu 33.500 Eur a Byt do vlastníctva
žalobkyne za sumu 12.500 Eur. Hnuteľné veci by boli rozdelené medzi strany sporu podľa ich vzájomnej

dohody, s tým, že hodnota položky č. 43) je 8.000 Eur - cena podľa Bazoš.sk.

8. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 30.4.2018 (na č.l. 124 a nasl. spisu) žalobkyňa uviedla, že
pôžička vo výške 10.000 Eur nepatrí do BSM nakoľko p. R., ktorý mal uvedenú sumu požičať, žalobkyňa
nepozná a nemá vedomosť ani o nejakej vymyslenej pôžičke.

9.Napojednávanídňa11.10.2018(zápisnicanač.l.160anasl.spisu)žalobkyňaprostredníctvomsvojho
právneho zástupcu uviedla, že zariadenie butiku pod bodom 45 až 91 navrhuje nevyporiadavať, nakoľko
ide o veci, ktoré slúžili k podnikaniu, teda k výkonu povolania žalobkyne, ktorá v čase ku dňu zániku BSM
mala živnostenské oprávnenie. Uvedené hnuteľné veci tak slúžili k výkonu povolania žalobkyne a na

tento účel boli aj nadobudnuté, a teda nepatria do masy BSM. Poukázala aj na komentár Občianskeho
zákonníka od Š. a kol., ktorý hovorí, že ak sú zo spoločného majetku za trvania manželstva zakupované
bežné veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania a len jedného z
manželov, a teda sú majetkom len toho jedného manžela, neznamená to, že by v každom prípade bolo
nutné ich protihodnotu pri vyporiadaní BSM nahradzovať. Čo sa týka finančných prostriedkov, strany

sporu počas manželstva nadobudli finančnú hotovosť v celkovej výške 98 tis. Eur. Žalobkyňa nepopiera,
že časť tejto sumy pochádza aj z výlučného majetku žalovaného, a to zrejme v tej výške ako aj uviedol
23.662 Eur. Nie je pravdou tá skutočnosť, že manželia si tieto peňažné prostriedky rozdelili počas
manželstva, to by právne ani nebolo možné, nakoľko počas manželstva nedošlo k zrušeniu BSM ani
nebolo zúžené BSM. Tieto financie boli len počas manželstva uložené na osobitných účtoch, čiže zvlášť

na meno žalobkyne, zvlášť na meno žalovaného. Žalobkyňa si z tohto účtu znejúceho na jej meno
vybrala finančnú hotovosť 49.000 Eur, a to okolo 04. 09. 2015, ktorú vložila do domáceho trezoru, ktorý
sa nachádzal v rodinnom dome na ul. Družobnej. V čase, keď už boli medzi manželmi vzťahy narušené,
tak chcela si skontrolovať tento trezor, či tá suma je tam, avšak nenašla kľúč od tohto trezoru, trezor
vypáčila a zistila, že hotovosť 49.000 Eur sa v trezore nenachádzala. Túto skutočnosť, že tá finančná

hotovosť zmizla, zistila približne mesiac po, teda 04. 10. 2015, čo povedala aj na polícii do zápisnice,
keď jej manžel (žalovaný) nahlásil vypáčenie trezoru na polícii. Taktiež na polícii žalobkyňa odovzdala
lístok, ktorý našla v trezore, na ktorom bolo dehonestujúce označenie jej osoby zo strany jej manžela
(žalovaného), čo svedčí o skutočnosti, že aj žalovaný predpokladal, že si žalobkyňa ten trezor násilným
spôsobom otvorí, keďže jej skryl kľúče. Je teda názoru, že finančná hotovosť 98.000 Eur patrí do BSM

s tým, že pri jej vyporiadaní je potrebné zohľadniť čas hodnoty patriacej výlučne žalovanému, a to v
sume 23.662 Eur a zvyšnú časť je potrebné rozdeliť po polovici s tým, že žalovaný bude povinný vyplatiť
žalobkynisumu37.169Eur.Tvrdeniažalovaného,ženanákuptovaruvbutikubolipožičanéprostriedkyv
hodnote 10.000,-- Eur od p. R. nie sú pravdivé. Žalobkyňa totiž žiadnu zmluvu s p. R. neuzavrela, žiadnepeniaze si na nákup nepožičala, videla ho len jediný krát v živote, a ak jej manžel nejakú pôžičku uzavrel,
tak to muselo byť bez jej vedomia a bez jej súhlasu, čo spôsobuje neplatnosť takejto zmluvy. Ďalej
uviedla, že je potrebné, aby súd zohľadnil pri tomto tvrdení žalovaného, aj pri samotnom vyporiadaní

nebytového priestoru a jeho zariadenia aj tú skutočnosť, že žalobkyňa na začiatku svojho podnikania v
roku 2004 dostala finančný príspevok od ÚPSVaR a to v celkovej výške 55.537 Sk, z čoho vyplýva, že na
butik neboli investované len finančné prostriedky patriace do BSM. Rodinný dom s pozemkami patrí do
BSM,nakoľkohostranysporuzakúpilipočasmanželstvar.1992akorozostavanýdom.Manželiazakúpili
tento rodinný dom zo spoločných prostriedkov, ako aj z prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva

žalovaného a aj z majetku pochádzajúceho z výlučného vlastníctva žalobkyne. O tom predložila súdu
krátkou cestou čestné prehlásenie rodičov žalobkyne, ktorí jej darovali 230 tis. korún v r. 1992 pri
zakúpení tohto rodinného domu. Nebytové priestory boli zakúpené v r. 2004 za sumu 450 tis. korún
približne, s tým, že žalobkyňa navrhla, aby tieto pripadli do jej vlastníctva. Pokiaľ sa jedná o byt (t. j.
podiel 10/12 na uvedenom byte) navrhla, aby bol prikázaný do jej vlastníctva bez finančnej náhrady.
Tento byt bol darovaný v 1/12-ine neteriam žalobkyne s tým, že došlo k chybe v písaní, keď žalobkyňa

so žalovaným mali úmysel darovať byť v celosti týmto neteriam (každej teda 1/2 z bytu), avšak p. D.,
ktorý spisoval darovaciu zmluvu, sa pomýlil v podieloch, kde miesto prevodu po 1-ici im bol byt darovaný
po 1/12-ine.

10. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na predmetnom pojednávaní uviedol, že

navrhuje vylúčiť z masy BSM nehnuteľnosť, ktorá bola kupovaná ako prvotná v r. 1992, t. j. rodinný
dom s pozemkom, na ktorom stojí, nakoľko finančné prostriedky v celej výške mal k dispozícii žalovaný
s tým, že pri kúpe nehnuteľností mu nebolo vysvetlené, že napriek tomu, že kupuje nehnuteľnosť z
vlastných finančných prostriedkov, pokiaľ ich napíše aj na manželku, tak budú patriť do BSM. On to
bral tak, že tým, že sú manželia, tak rodinný dom patrí obidvom: To znamená, že nejakým spôsobom

bol uvedený do omylu. I v dohode o budúcej kúpe nehnuteľností pritom vystupuje žalovaný sám, čo
tiež potvrdzuje, že samotný dom s pozemkom, na ktorom stojí, do BSM nepatrí. Preto navrhol, aby
samotný dom a pozemok, na ktorom je postavený, bol vylúčený z masy BSM a v mase BSM by zostali
len pozemky, ktoré boli kupované neskôr a ktoré sú vedené na rovnakom LV titulmi ostatných kúp,
ktoré sú uvedené na LV. Čo sa týka nebytového priestoru, navrhol, aby súd v rámci vyporiadania BSM

započítal aj nájomné týchto Nebytových priestorov, ktoré počas celej doby pripadá len žalobkyni. Čo sa
týka bytu, tento byt je momentálne vo vlastníctve bývalých manželov v podiele 10/12-in, čo de facto nikto
nerozporoval.Pokiaľbyáno,takmalpodaťžalobunaurčenievlastníckehoprávaknehnuteľnosti,kčomu
nedošlo. To znamená, že momentálne platí právny stav, kde 10/12-in z uvedeného bytu je vo vlastníctve
bývalých manželov. Vzhľadom k uvedenému navrhol aby bol predmetný byt vyporiadaný a prikázaný

žalobkyni za cenu, ktorú určí súd, alebo sa určí znaleckým posudkom. Ďalej uviedol, že s predloženým
čestným prehlásením rodičov žalobkyne v žiadnom prípade nesúhlasí. Finančné prostriedky, ktoré sa v
tomto prehlásení uvádzajú, rodičia žalobkyne nemali k dispozícii, pretože žalovaný má vedomosť o ich
finančnej situácii a toto prehlásenie je absolútne účelové, keď berieme ohľad na vtedajšie pomery, aké
boli zárobky a kde vlastne oni pracovali, nie je možné, že mali takéto finančné prostriedky. Pokiaľ ich

mali, tak mali predložiť listiny, výbery z účtov alebo vkladné knižky alebo proste niečo, čo je relevantné,
z toho času.

11. V reakcii na prednes právneho zástupcu žalovaného navrhol právny zástupca žalobkyne predvolať
a realizovať výsluch manželov C. (rodičov žalobkyne).

12. Na pojednávaní dňa 16.10.2018 (zápisnica na č.l. 203 a nasl. spisu) žalobkyňa rozšírila masu BSM
o položky č.: 45.1) HP tlačiareň, 92) letné pneumatiky na Volkswagen Golf plus disky (4 kusy), 93)
Nástenné hodiny, 94) záhradný liatinový gril prenosný, 95) Kotol + kotlanka, 96) Dve masívne dubové
lavice, 97) Žehlička Bosch, 98) Žehliaca doska Vileda, 99) Písací stôl a 100) rôzne hnuteľné veci

nachádzajúce sa v Rodinnom dome s pozemkami. K položke 43) konštatovala, že ako uviedol žalovaný,
predmetné motorové vozidlo zakúpili v roku 2012 za 12.500,- Eur. Súhlasí so zostatkovou hodnotou
8.000,- Eur tak, ako uviedol žalovaný a ako dôkaz predkladá inzerát na č.l. 215 spisu. Ďalej uviedla, že
až od februára 2017 prenajíma Nebytový priestor pre poisťovňu Kooperativa, ktorá jej uhrádza nájomné
v sume 500 Eur. Od októbra 2015 do februára 2017 všetky náklady spojené s týmto priestorom platila

ona a žalovaný na tieto výdavky neprispel ničím. Osobitne zdôraznila, že počas manželstva jej otec
predal poľnohospodársku pôdu a daroval jej sumu 16.000 Sk. Opätovne zdôraznila, že zo sumy 98.000
Eur suma 23.662 Eur nepatrí do BSM ale do výlučného vlastníctva žalovaného.13. Na pojednávaní dňa 20.11.2018 (zápisnica na č.l. 235 a nasl. spisu) žalovaný k položke 43) uviedol:
„ ja mám Octáviu model II, Octavia tour, to znamená, že to je ošklbaná Octávia, ktoré vyrábali zo starých
dielovpresedliakov,aletú,čopredložila(žalobkyňa)dôkaz,tojefaceliftováOctáviaaDieselováOctávia,

ktorá má omnoho vyššiu hodnotu ako moja benzínová Octávia najlacnejšia verzia 1,6 MPI, takže s tou
cenou 8.000,- Eur nesúhlasím, ale aby sme sa nehádali, tak nech má hodnotu 8.000,- Eur.“

14. V písomnom podaní zo dňa 24.6.2019 (na č.l. 436 a nasl. spisu) žalovaný o. i. uviedol, že Nebytový
priestor zaobstaral výlučne on, a to z veľkej miery z odchodného (ktoré mu bolo vyplatené v sume

293.861 Sk), ako aj zo svojho platu. Kúpna cena Nebytového priestoru predstavovala 400.000 Sk.
Nakoľko sa na nadobudnutí predmetného Nebytového priestoru podieľal len žalovaný, navrhol, aby bola
táto položka prikázaná do jeho vlastníctva.

15. Písomným podaním označeným ako „Vyporiadanie BSM - vyjadrenie k doterajším tvrdeniam
žalobkyne“, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.6.2019 (na č.l. 475 a nasl. spisu) žalovaný o. i. uviedol,

že v Banskej Bystrici ako štátny zamestnanec v roku 1989 dostal jednoizbový štátny byt, ktorý po
komunistickom prevrate odkúpil za 6.450 Kčs a o 5 rokov predal za 250.000 Kčs. Preto navrhol, aby
súd pri vyporiadaní BSM pripočítal sumu 243.650 Kčs „k jeho dobru“. Tiež poukázal na to, že v čase
uzatvorenia manželstva vlastnil aj vozidlo trabant, ktoré predal asi v roku 2000 sa sumu (po prepočítaní
konverzným kurzom) 398 Eur. Rovnako v tomto písomnom podaní navrhol, aby súd pri vyporiadaní

BSM prihliadol na to, ako sa akým spôsobom pričinil o nadobudnutie a údržbu spoločného majetku.
V tejto súvislosti poukázal na to, že on mal značný príjem, bolo mu vyplatené i odchodné, zatiaľ čo
žalobkyňa bola opakovane nezamestnaná. Záverom poukázal na skutočnosť, že nakoľko chcel mať
deti, ktoré sa mu so žalobkyňou nedarilo splodiť, presvedčil ju, aby súhlasila s umelým oplodnením.
Celkom 3x absolvovali pokus a celkom 13 x cestovali do Košíc za I.. R.. Napriek tomu, že žalobkyňa

vedela, že oplodnené embryo nikdy nebude môcť vynosiť, súhlasila s pokusmi o umelé oplodnenie, a
to zo ziskuchtivosti. Celkové náklady spojené s umelým oplodnením boli vo výške 8.300 Eur a žalovaný
žiadal, aby tieto náklady boli zaradené do podielu žalobkyne na mase BSM.

16. V priebehu pojednávania dňa 26.6.2019 (zápisnica na č.l. 492 a nasl. spisu) žalovaný uviedol, že

pokiaľ sa jedná o sumu 98 000,- Eur, každý z manželov si polovicu z tejto sumy (t.j. sumu 49 000,- Eur)
vložil na svoj účet s tým, že on a aj žalobkyňa si v septembri 2015 tú svoju čiastku zo svojho účtu vybrali.
On z týchto 49 000,- Eur ešte do rozvodu manželstva 39 000,- Eur minul najmä na Loto a Euro Jackpot
a sumu 10 000,- po rozvode manželstva vrátil pánovi R.. Pokiaľ sa týka o sumu 49 000,- Eur, ktorú mala
žalobkyňa na svojom účte, nevie ako ona s týmito peniazmi naložila. Pokiaľ sa jedná o trezor, trestné

oznámenie podával on, nakoľko keď prišiel k trezoru a chcel si vybrať forinty, zistil, že tento trezor je
vylomený. Ostali v ňom forinty a chorvátske kuny s tým, že žalovaný nerozumie tomu, prečo žalobkyňa
tento trezor vypáčila, nakoľko mala vedomosť o tom, kde sa kľúče od tohto trezoru nachádzajú. Zároveň
uviedol, že nemal vedomosť o tom, že tam prípadne mohli byť vložené nejaké finančné prostriedky
žalobkyňou. Pokiaľ sa jedná o sumu 10 000, €, tak situácia bola taká, že potom, čo žalovaný vybral z

účtu sumu okolo 400 000 SK na zakúpenie butiku, tak bolo treba tento aj zariadiť lebo predtým to bolo
kaderníctvo. Potreboval peniaze a tieto peniaze mu požičal bývalý spolužiak p. R. v sume 300 000,-
Sk. Túto sumu mu žalovaný po rozvode manželstva vrátil. Nemá nijaký dôkaz o tom, že by táto suma
bola požičaná. Má však dôkazy o tom, že bola táto suma vrátená. Toto sa zrealizovalo v Martine. Boli
tam prítomní napr. p. V. G. a pán N. B.. K položke č. 43) žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že

pred tým, ako súhlasil so žalobkyňou navrhnutou sumou 8.000 Eur, si nepreštudoval inzeráty. Až na
súdnom pojednávaní žalobkyňa predložila dôkaz o Škode Octavia a o jej hodnote, ktorá je však iná ako
tá, ktorá je predmetom vyporiadania BSM. On má totiž Octaviu Tour, t. j. najlacnejšiu verziu a navyše
benzínovú a v tom inzeráte bola uvedená Octavia druhej alebo tretej generácie a navyše dieselová.
Záverom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že cena za Trabant je vlastne zahrnutá už

v tej sume vyše 23 000,- s ktorou žalobkyňa súhlasila, takže nie je potrebné osobitne sa touto sumou
zaoberať.

17. Žalobkyňa na tomto pojednávaní uviedla, že čo sa týka sumy 49 000,- Eur, ktorá bola na jej
termínovanom vklade, tak túto si vybrala 02.09.2015 z tohto dôvodu, že si chcela riešiť bytovú otázku

nakoľko žalovaný ju niekoľko dní predtým aj s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti vymkol.
Tieto peniaze uložila do kovovej pokladnice, ktorá sa nachádza v špajzi rodinného domu. Jedná sa o
ten istý objekt, ktorý žalovaný nazýva trezor, do ktorého si on ukladal forinty, kuny a pod. Kľúče od
uvedenej pokladničky (trezora) bývali odložené v špajzy na poličke. Dňa 04. alebo 05. 10.2015 žalovanýnebol v spoločnej domácnosti, odišiel na víkend, rovnako deti neboli doma a žalobkyňa mala nejaké
nutkanie, išla sa pozrieť na tieto peniaze s tým, že kľúče neboli na obvyklom mieste, nevedela ich
nikde nájsť, tak vypáčila túto pokladničku. Zistila, že sa tam nenachádzajú peniaze, ktoré tam vložila.

Nenachádzajú sa tam zlaté predmety, boli tam len forinty a kuny, plus ten lístok v maďarčine. Ona
toto na polícii nenahlásila. Nahlásil to len žalovaný potom, keď zistil, že tá pokladnička je vypáčená. Na
tomto pojednávaní tiež právna zástupkyňa žalobkyne žiadala poskytnúť lehotu na to, aby súdu predložila
dôkazy ohľadne toho, že žalobkyňa potom, čo vybrala sumu 49 000,- Eur zo svojho terminovaného účtu,
tieto peniaze skutočne vložila do kovovej pokladničky, z ktorej následne mali byť odcudzené.

18. Písomným podaním zo dňa 24. 7. 2019 (na č. l. 525 spisu) žalobkyňa oznámila súdu, že listinný
dôkaz o tom, že vložila finančné prostriedky v hodnote 49.000 Eur do trezoru, nemá k dispozícii. O tejto
skutočnosti sa zmienila len svojmu bratovi Š. C. a na polícii, keď žalovaný ohlásil vypáčenie trezoru.

19. Na pojednávaní dňa 26. 7. 2019 (zápisnica na č.l. 543 a nasl. spisu) žalobkyňa uviedla, že došlo

k prehodnoteniu jej stanoviska, a teda tvrdí, že Byt do masy BSM nepatrí. Je tomu tak z dôvodu,
že ani jeden z manželov sa nepodieľal na jeho nadobudnutí nakoľko hoci požičali bratovi žalobkyne
sumu 150.000 Sk, ktoré on následne použil na kúpu tohto bytu, táto suma bola vlastne formou
platenia leasingových splátok neskôr v plnom rozsahu vrátená. Teda tieto náklady, ktoré boli spojené
s nadobudnutím tohto bytu, de facto uhradil brat žalobkyne a nie nikto z bývalých manželov. Ďalej

uviedla, že sa skutočne za tento byt zaplatila suma 150.000 Sk, a to napriek tomu, že v kúpnej zmluve,
ktorou sa byt nadobúdal, sa uvádza, že tá kúpna cena je len 30. 000 Sk. Na tomto trval p. Š., ktorý ten
byt predával. Zrejme to bolo kvôli odvodom alebo daniam. Ďalej uviedla, že ona so žalovaným do tohto
bytu nikdy nechodili a tento jednoizbový byt sa spojil s trojizbovým bytom, ktorý vlastní brat a vznikol
takto štvorizbový byt. Pokiaľ sa týka splácania tej sumy 150.000 Sk, nakoniec jej brat toto splácal takým

spôsobom, že im platil leasingové splátky s tým, že nakoniec došlo k tomu, že zaplatil viac ako bola tá
suma 150.000 Sk., čiže vlastne zaplatil tento byt aj s úrokmi. Následne malo dôjsť k prepisu tohto bytu
na netere (jeho dcéry) a tam došlo k tej pisárskej chybe.

20. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že peniaze na zakúpenie tohto bytu dal on, resp. tento byt

zakupovali spoločne so žalobkyňou. Podľa jeho názoru za sumu 98.000 Sk. Čo sa týka nejakej pôžičky,
tak áno, žalovaný bratovi žalobkyne požičal sumu 250 tis. Sk, bolo to však až po kúpe bytu. Tento
žalovanému sľúbil pôžičku vrátiť, avšak mu tieto peniaze nevracal, a to ani opakovane. Tak nakoniec
presvedčil žalovaného na to, aby si kúpil auto na leasing, čo žalovaný aj urobil a brat žalobkyne vlastne
splácal tieto leasingové splátky. Touto formou bola suma 250 tis. Sk splatená, hoci nebol splatený celý

leasing, ale potom, keď sa mu začalo viac dariť, tak žalovanému doviezol štrk, zeminu a pod.. Žalovaný
má za to, že tento dlh z titulu leasingových splátok uhradil touto formou. Žalovaný tento byt kúpil, ale
spolu so žalobkyňou ho nepotrebovali. Týmto spôsobom pomáhali bratovi žalobkyne s tým, že tento
nechcel, aby vedľajší byt pri jeho byte kúpili cigáni a zároveň nechcel, aby sa odsťahovala jeho manželka
s deťmi. Nakoniec dali aj súhlas, aby brat žalobkyne tento jednoizbový byt spojil s trojizbovým bytom.

Bolo tam vedené aj stavebné konanie, kde žalobkyňa so žalovaným boli účastníci ako vlastníci, žalovaný
dokonca vypracoval aj projekt na spojenie týchto bytov. Pokiaľ vie, tak tento byt užívala manželka brata
žalobkyne s deťmi, možno že aj on. Daň z nehnuteľnosti uhrádzal žalovaný a všetky ostatné náklady,
ktoré s týmto vznikali, uhrádzali už osoby, ktoré v tomto byte bývali.

21. V rámci pojednávania dňa 18. 10. 2019 (zápisnica na č.l. 610 a nasl. spisu) žalobkyňa uviedla, že
dňa 03.10.2019 podala trestné oznámenie o. i. aj z dôvodu, že jej boli odcudzené peniaze v hodnote 49
000,- Eur. Toto trestné oznámenie nepodávala skorej z toho titulu, že si myslela, že žalovaný sa nejakým
spôsobom umúdri a s odstupom času, keďže je jasné, že tie peniaze má on, že jej tie peniaze vráti.
Nakoľko tak neučinil podal toto trestné oznámenie. Žalovaný v reakcii na uvedené tvrdenia poznamenal,

že tento postup považuje za šikanózny zo strany žalobkyne, takéto trestné oznámenie. Napr. ak sa jedná
o trestný čin krádeže je potrebné ihneď zabezpečiť stopy na to, aby táto krádež mohla byť vyšetrená.
Nakoľko trestné oznámenie bolo podané až teraz (viac ako 4 roky po tvrdenom zmiznutí peňazí - pozn.
súdu), je toto zmarené.

22. V písomnom podaní označenom ako „Analýza príjmov žalobkyne a žalovaného ...“ (na č.l. 650
spisu) žalovaný uviedol, že do uzavretia manželstva vrátane celého roku 1989 dosiahla žalobkyňa
príjmy 204.958 Kčs a žalovaný (bez zarátania daru jeho starého otca v sume 28.000 Kčs) 432.188
Kčs, teda žalobkyňa vstúpila do manželstva s nultým vkladom. Od uzavretia manželstva do kúpyrodinného domu 1994 (pozn. súdu - správne má byť 1992) vrátane mala žalobkyňa príjmy 70.237 Kčs a
žalovaný465.773Kčs.Odkúpyspoločnéhodomudozačatiaspoločnéhopodnikaniadosiahlažalobkyňa
príjmy 1.218.548 Ks a žalovaný 2.378.823 Ks. Celkové príjmy až do začiatku spoločného podnikania

bez zarátania darov pre žalovaného boli u žalobkyne 1.493.743 Sk, u žalovaného 3.276.787 Sk a so
zarátaním daru v hodnote 23.000 Eur celkovo 3.969.685 Sk. Žalovaný mal teda 2,66 až 3,00 krát vyšší
príjem ako žalobkyňa.

23. Na pojednávaní dňa 6. 12. 2019 (zápisnica na č.l. 733 a nasl. spisu) žalobkyňa uviedla, že žalovaný

pracoval v butiku, bol napr. pri pokladni, vybavoval veci, vypomáhal jej s jej živnosťou. Vo svojej podstate
prvé štyri roky bola zväčša taká situácia, že tam boli obaja väčšinu času. Potom to už bolo podľa
potreby, väčšinou tam bol jeden z nich alebo tam bol druhý z nich. Pokiaľ sa jedná o nejaké oceňovanie,
vybaľovanie tovaru a pod., toto tak isto robili vždy spoločne. Jeden trebárs vybaľoval, druhý dával etikety
a pod.. Žalovaný na uvedenom pojednávaní uviedol, že je pravdou, že aj žalobkyňa tam pracovala,
možno tak 5% a on zhruba tých 95% celkového času. Ona tam pracovala len vtedy, keď on mal nejakú

prácu alebo si išiel niečo vybaviť. Pokiaľ sa týka zakupovania tovaru, toto chodili buď spolu, buď do
Bratislavy alebo do Budapešti, alebo chodil on sám. Tovar sám naložil, vykladal tiež on. Občas mu
pomohla žalobkyňa pri vybaľovaní tovaru.

24. K nákladom na umelé oplodnenia žalobkyňa na uvedenom pojednávaní uviedla, že odkedy sa

zobrali, tak bola tam určitá honba za peniazmi, majetkom. Deti nejakým spôsobom neriešili. Potom, keď
sa rozhodli toto riešiť, tak sa im nedarilo splodiť dieťa a ona nemá informáciu o tom, že by ona alebo
žalovaný mali nejakú diagnózu o tom, že niektorý z nich je neplodný, alebo že ona nemôže donosiť dieťa.
Myslí si, že keby dieťa nemohla donosiť, tak vôbec by jej nebol takýto zákrok odporučený. Nakoniec
sa 2x pokúsili o umelé oplodnenie. Podľa jej názoru to bol asi rok 2003 s tým, že tieto dva pokusy

neboli úspešné. A už vlastne od roku 2004 sa začala venovať živnosti. Žalovaný na tomto pojednávaní
uviedol, že podľa jeho názoru žalovaná má diagnózu, pre ktorú nemôže vynosiť dieťa. Žalovaný od nej
vie, že keď mala 17 rokov odpadla v Lučenci, bola hospitalizovaná a potratila. Oni sa dlhodobo snažili
mať deti. Nedarilo sa im, išli k I.. Y., aby ich vyšetril. Tento konštatoval, že žalovaný má zdravé spermie
a žalobkyňa má v poriadku vajíčka, ale ukázalo sa neskôr, že ona nemôže donosiť dieťa. Oni sa totiž

3x pokúsili o umelé oplodnenie, ktoré sa realizovalo v Košiciach. Každý takýto pokus alebo zákrok stál
76 000,- Sk s tým, že vždy bol výsledok taký, že tento pokus úspešný nebol. Posledný pokus, na ktorý
ju musel nahovoriť, skončil takým spôsobom, že žalobkyňa mu uviedla, že sa bola bicyklovať a že
potratila. Žalovaný sa následne rozprával s I.. H., ktorý mu povedal, že on mu nemohol skôr povedať,
aký je tam problém, avšak, že ona dieťa nemôže donosiť. Spočiatku to pripisoval nejakým zrastom,

nakoniec sa tieto zrasty nepotvrdili, avšak žalovaný je názoru, že zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne
jednoznačne vyplynie, že táto nie je schopná dieťa donosiť. V tejto súvislosti navrhol predvolať a vypočuť
I.. H..

25. Podaním doručeným súdu dňa 20.12.2019 označeným ako „Porovnanie vyjadrení so skutkovým

stavom - resumé a predkladanie ďalších dôkazov“ žalovaný uviedol (č.l. 758 a nasl. spisu), že týmto
podaním podáva protižalobu a navrhuje, aby súd zaviazal žalobkyňu dodatočne zaplatiť povinné odvody
do Sociálnej poisťovne ako aj do zdravotnej poisťovne za riadne odrobené obdobie na V.. W. C.,
T.. XX.XX.XXXX, H. S. XX, D. Y., a to od augusta 2004 do konca októbra 2015. V ďalšom podaní
doručenom súdu dňa 21.01.2020 označeným ako „Návrh na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva

- upresnenie vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.03.2018“ v závere podania (č.l. 814 spisu) žalovaný
opakovane uvádza, že podáva protižalobu a žiada, aby súd zaviazal žalobkyňu dodatočne zaplatiť
povinnéodvodydoSociálnejpoisťovneakoajdozdravotnejpoisťovnezariadneodrobenéobdobiezaV..
W. C., T.. XX.XX.XXXX, H. S. XX, D. Y. a to od augusta 2004 do konca októbra 2015. Zároveň žiada, aby
súd zaviazal žalobkyňu uvedenú omeškanú platbu vykonať do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia o vyporiadaní BSM.

26. Podaním doručeným súdu dňa 20.12.2019 označeným ako „Porovnanie vyjadrení so skutkovým
stavom - resumé a predkladanie ďalších dôkazov“ (č.l. 758 a nasl. spisu) žalovaný ďalej uviedol, že
za spôsobenú morálnu, nemajetkovú ujmu, ktorá je omnoho väčšia, vyššia a tragickejšia, žiada od

žalobkyne písomné ospravedlnenie a uhradiť symbolicky 1,00 Euro. Zároveň na pojednávaní súdu
dňa 24.01.2020 na šiestej strane zápisnice (č.l. 828 spisu) žalovaný uviedol, že pokiaľ sa jedná o
jeho písomné podanie, ktoré sa nachádza na č.l. 761 spisu, ktorým žiadal za spôsobenú morálnu a
nemajetkovú ujmu zo strany žalobkyne písomné ospravedlnenie a uhradiť mu symbolicky 1,00 Eur,toto on chce, aby súd prejednal. Ďalej uviedol, že pokiaľ nie je možné, aby to súd prejednal v tomto
konaní, označuje toto podanie ako žalobu, ktorú žiada aby súd prejednal. Podaním doručeným súdu
dňa 29.01.2020 označeným ako „Upresnenie a doplnenie podaného návrhu na vyporiadanie BSM zo

dňa 18.01.2020“ na druhej strane podania (č.l. 852 spisu) žalovaný uvádza, že svoj návrh doplňuje o
bod B7 Finančné prostriedky a to tak, aby žalobkyňa za spôsobenú morálnu, nemajetkovú ujmu zaplatila
žalovanému20300,00Eur.Zároveňvpredmetnompodaníatiežajvpísomnompodanísúdudoručenom
dňa 21.1.2020 (na č.l. 808 a nasl. spisu) žalovaný žiadal o zaplatenie polovice dane z nehnuteľnosti za
Byt za obdobie r. 2016-2019, ktorú on uhradil sume 30,87 Eur. V písomnom podaní súdu doručenom

dňa 29. 1. 2020 žalovaný súdu oznámil, že žalobkyňa si túto svoju povinnosť už splnila, preto na svoje
požiadavkenezotrval.Vzhľadomkuvedenémusakonajúcisúdďalejuvedenoupožiadavkoužalovaného
nezaoberal.

27. Na pojednávaní dňa 24. 1. 2020 (zápisnica na č.l. 826 a nasl. spisu) žalobkyňa uviedla, že v tomto
konaní síce tvrdila, že si spomína na umelé oplodnenie realizované 2x, avšak je možné, že je pravda

to, čo hovorí žalovaný, že to bolo 3x, nakoľko on má k dispozícii tú zdravotnú dokumentáciu.

28. Písomným podaním na č.l. 854 spisu, označeným ako „Doplnenie analýzy príjmov zo dňa 20. 8.
2019“ žalovaný navrhol doplniť svoje písomné podanie označené ako „Analýza príjmov žalobkyne a
žalovaného ...“ (na č.l. 650 spisu) o sumu cestovného vo výške 9.100 Kčs za obdobie od augusta 1982

do októbra 1985 a tiež cestovné od októbra 1985 do apríla 1991 v sume 38.400 Kčs, ktoré čiastky neboli
uvedené v jeho mzdových dokladoch, ale tvorili súčasť jeho príjmu.

29. Písomným podaním označeným ako „Použitie finančných prostriedkov po zrušení termínovaného
vkladu - vyjadrenie“ na č.l. 863 spisu žalovaný uviedol, že zo sumy viac ako 49.000 EUR, ktorá

bola vybratá z jeho termínovaného vkladu, sumu 38.000 Eur nepoužil len na podávanie LOTTa a
Eurojackpotu, ale realizoval práce aj na a pri rodinnom dome, zakupoval potrebné veci svojim deťom,
kúpil si bicykel, s deťmi pravidelne chodieval na dovolenky, do welnescentier a podobne. Na uvedené
práce a veci vynaložil zhruba 8.000 Eur. LOTTO a Eurojackpot podával preto, že sa pokúsil vyhovieť
nenásytným nárokom a vydieraniu žalobkyne, ktorá od neho žiadala viac, ako je celá hodnota masy

BSM. Doplnil tiež, že je maximálne opatrný, rozvážny a zodpovedný človek a nie je a ani niky nebol
patologickým hráčom.

30. Písomným podaním na č.l. 867 spisu žalovaný žiadal aby súd zbavil mlčanlivosti lekára I.. S. a aby
si súd opätovne od menovaného lekára vyžiadal zdravotnú dokumentáciu žalobkyne.

31. V písomnom podaní na č.l. 895 žalobkyňa spochybnila, že žalovaný zo sumy 49.000 Eur použil
39.000 Eur na tipovanie pretože je evidentné, že žalovaný si peniaze šetrí a je materiálne založený. Ak
by sa však tak stalo, tak určite ide o neúčelne vynaložené finančné prostriedky, ktoré musia byť zarátané
na ťarchu žalovaného. Žalovaný mal dostatok času na to, aby preukázal, kde minul finančné prostriedky

z termínovaného vkladu. Nezdokladoval a neuviedol za aké obdobie mal minúť vyššie uvedené finančné
prostriedky. Žalovaný už na pojednávaní dňa 26.6.2019 uviedol, že zo sumy 49.000 Eur minul 39.000
Eur na tipovanie, avšak bazén, ktorý uvádza vo svojom poslednom vyjadrení, zakúpil až po rozvode
manželstva. Tak isto je zrejmé, že všetky stavebné práce, ktoré opísal a všetky investície do detí, ktoré
uviedol, mohli byť realizované len po rozvode manželstva, kedy už mali byť finančné prostriedky v

sume39.000Eurpodľavyjadrenížalovanéhodávnominuté.Týmžalovanýpopreldôveryhodnosťsvojich
tvrdení.

32. V priebehu pojednávania dňa 6.3.2020 (zápisnica na č.l. 901 a nasl. spisu) žalobkyňa pokiaľ sa
jedná o sumu 98.000 Eur uviedla, že to boli spoločné peniaze. Žalovaný sledoval jednotlivé banky, kde

dávajú najvhodnejšie podmienky, najlepšie úroky. Následne manželia z viacerých peňažných ústavov
povyberali peniaze a sumu 98 000,- Eur rozdelili na 49 000,- Eur a 49 000,- Eur. Každý si otvoril
terminovaný účet, kde takúto sumu dal, viac menej nikdy nebola nejaká dohoda o tom, čo by s nimi kto
mal robiť. Nebolo to takým spôsobom, že teda každý by to mal použiť na svoje nejaké potreby, nakoľko
v tom čase výraznejšie problémy v manželstve neboli. Ona peniaze vybrala zhruba rok potom, čo tam

tie peniaze boli vložené, bolo to v septembri 2015. V reakcii na uvedené tvrdenia žalovaný uviedol, že
situáciu s týmito peniazmi bola taká, že manželia mali peniaze v iných ústavoch. B. H. však vtedy dávala
najvyšší úrok, tak sa vybrali peniaze z iných ústavov a peniaze boli rozdelené na dva účty práve z toho
dôvodu, že štát ručí za vklady len do výšky 50 000,- Eur. Preto sa rozhodli vytvoriť dva účty na dveodlišné osoby, na každú sa dala teda nejaká suma teda 49 000,- Eur s tým, že vo svojej podstate bolo to
spravené tak, že keby sa jemu niečo stalo, mala žalobkyňa prístup k jeho terminovanému vkladu, keby
sa jej niečo stalo, on mal prístup k jej peniazom. Čiže nebolo to také, že by si každý mohol nejakým

spôsobom s týmito peniazmi robiť, čo chce, alebo že by si vtedy tie peniaze nejakým spôsobom rozdelili.

33. K otázke umelých oplodnení žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že už v mesiaci október 2019
predkladal súdu správy od MUDr. R., ktoré preukazujú to, že sa uskutočnili v skutočnosti tri umelé
oplodnenia a nie dve. Ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že hoci mu žalobkyňa uviedla, že v

mladosti vo veku 17 rokov jej bola vyoperovaná cysta, nešlo o cystu ale išlo o mŕtvy plod s tým, že
pokiaľ MUDr. H. povedal, že z výpisu zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne vôbec nevyplýva niečo
také, ktoré by vylučovalo otehotnenie alebo nejaký pôrod, donosenie plodu, uviedol aj toľko, že mu
žalobkyňa nepredložila zdravotnú dokumentáciu od pôvodného gynekológa. Preto žalovaný trval na
tom, aby bola nejakým spôsobom zabezpečená kompletná zdravotná dokumentácia žalobkyne, či ona
v minulosti, v mladosti, alebo kedykoľvek neprekonala nejaké ochorenie, ktoré by vylučovalo, že môže

dieťa počať prípadne porodiť. Žalovaná považovala vykonanie takéhoto dôkazu za nehospodárne a
neúčelné. Vo svojej podstate žalovaný svoje tvrdenia opiera len o to, čo mu malo byť povedané nejakými
ľuďmi v meste, alebo na dedine. Nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosť,
že žalobkyňa mohla vedieť o tom, že tie pokusy o otehotnenie a teda aj tie finančné prostriedky, ktoré
budú vynaložené, budú vynaložené neúčelne. Osobitne uviedla, že nesúhlasí so sprístupnením svojej

zdravotnej dokumentácie.

34. Na pojednávaní dňa 13.11.2020 (zápisnica na č.l. 1033 a nasl. spisu) žalobkyňa uviedla, že od
01.05.2020 býva v byte, ktorý bol pôvodne Nebytovým priestorom (položka B/) o čom predložila
rozhodnutie o povolení zmeny v užívaní stavby zo dňa 01.06.2020. Štyri roky bývala v nebytovom

priestore u svojho brata, ktorý on v podstate prerobil na jednoizbový byt a situácia bola taká, že brat
ten nebytový priestor potreboval. Preto sa žalobkyňa v minulom roku odsťahovala a od 01.07.2019
bývala v podnájme na Nemocničnej ul.. Platila 350,- Eur mesačne nájom, s tým, že v tomto byte to
nebolo ideálne už len z hľadiska toho, že tento byt plesnivel, plus tie náklady 350,- Eur boli pre ňu
vysoké. Tak sa rozhodla využiť Nebytový priestor na riešenie svojej bytovej otázky. V tomto nebytovom

priestore prerobenom na byt ona aj s mal. dieťaťom momentálne býva, hoci rekonštrukcia tohto bytu nie
je dokončená. Napr. v bývalej kancelárii má kuchyňu, tam sa robili napr. rozvody vody, dala si priečkou
predeliť jednu miestnosť, ktorá bude k dispozícii pre deti a vznikla teda aj obývačka. Nechala si dorobiť
balkón a pod. Žalovaný na uvedenom pojednávaní uviedol, že samotnú prerábku tohto Nebytového
priestoru na bytovú jednotku považuje za nezákonnú. Hoci je tento Nebytový priestor napísaný na

žalobkyňu patrí do BSM a cieľom žalobkyne bolo umelo znížiť hodnotu tohto Nebytového priestoru
touto prerábkou. Uviedol že trvá na tom, aby žalobkyňa Nebytový priestor, ktorý je momentálne bytom,
dala do pôvodného stavu, a to z toho dôvodu, že tento nebytový priestor bol na byt prerobený bez
jeho súhlasu. Následne žiadal, aby mu tento nebytový priestor bol prikázaný do jeho vlastníctva. K
bytovej otázke žalobkyne uviedol toľko, že ona má k dispozícii 49 000,- Eur, ktoré vybrala zo svojho

U. D. z B. H. a teda za túto sumu si má možnosť riešiť svoju bytovú otázku, teda môže si zakúpiť iný
byt. Respektíve môže ísť bývať do bytu na D. O. (položka C/ masy BSM). On by Nebytový priestor s
najväčšou pravdepodobnosťou prenajal. Ohľadne prevádzkovania butiku v Nebytovom priestore obaja
zhodne uviedli, že nikdy nemali žiadnu dohodu o tom, ako by sa zisk z tohto podnikania rozdeľoval.

35. Na pojednávaní dňa 16.6.2021 (na č.l. 1133 a nasl. spisu) žalobkyňa uviedla, že v prípade, že by
mala na vyrovnanie podielu z vyporiadaného BSM zaplatiť sumu okolo 4200,-Eur, túto by bola schopná
splácať len v splátkach po 100 Eur mesačne, a to z toho dôvodu, že jej príjmom je minimálna mzda
a potom čiastočný invalidný dôchodok vo výške 209,20,-Eur s tým, že zabezpečuje aj starostlivosť o
mal. syna, s čím má tiež spojené výdavky. Žalovaný uvedenú požiadavku žalobkyne akceptoval za

podmienky, že pre prípad, že by aj on bol zaviazaný zaplatiť rovnakú sumu, aby aj on bol oprávnený túto
sumu splácať v rovnakých splátkach. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa jedná o položku č. 59 kovové regále, v
tejto veci podal samostatnú žalobu, ktorej predmetom je oprava tejto položky, nakoľko táto mu nebola
vydaná ani kompletná, ani teda v pôvodnom stave, resp. na náhradu škody. Preto v tomto konaní netrvá,
aby súd ďalej túto položku prejednal.

36. Žalobkyňa v rámci záverečnej reči prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla, aby súd na
základe vzájomného súhlasu určil, že do masy BSM patria hnuteľné veci pod položkami 1 - 36, 38
-43, 45 -58, 60 - 64, 68 - 73, 75, 83 - 84, 89 - 91, 93 - 94 , 97 - 99, ďalej aby prikázal do výlučnéhovlastníctva žalobkyne hnuteľné veci pod č. 27, 42, 45, 46-58, 60-64, 68 - vlečka od traktora, 69- 72, 73,
83-84, 89-91 v celkovej sume 3521,-Eur s tým, že žalobkyňa bude zaviazaná na finančné vyrovnanie
z dôvodu vyporiadania BSM zaplatiť žalovanému sumu 1.760,50 Eur. Ďalej, aby súd do výlučného

vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci pod položkami č. 1-26, 28-36, 38-41, 43, 68 malotraktor,
75, 93-94, 97-99 a to v celkovej sume 10.780,-Eur s tým, že žalovaný bude zaviazaný na finančné
vyrovnanie z dôvodu vyporiadania BSM zaplatiť žalobkyni sumu 5.390,-Eur. Čo sa týka hnuteľných
vecí pod položkou č. 44 - tovar butiku, túto navrhla vylúčiť z masy BSM, a to z dôvodu, že v čase
zániku BSM tento tovar neexistoval, čo nepoprel ani žalovaný. Obaja účastníci však zhodne navrhli,

že nevedia uviesť, kde sa tento tovar nachádza a preto takáto hnuteľná vec nemôže byť predmetom
vyporiadania BSM. Po právnej stránke uvedený tovar, ak by mal patriť do masy BSM, nemôže byť
jeho strata pričítateľná len na ťarchu žalobkyne, keďže išlo o spoločný majetok, s ktorým hospodárili
manželiaspoločne.Čosatýkafinančnýchprostriedkov,navrhla,abysúdurčil,žedoBSMpatriafinančné
prostriedky na účte žalobkyne vo výške 475,07 Eur s tým, že bude zaviazaná na finančné vyrovnanie
zaplatiť žalovanému sumu 237,53 Eur, ďalej aby súd určil, že do BSM patria finančné prostriedky na

účte žalovaného vo výške 304,31 Eur, pričom z titulu vyrovnania bude zaviazaný zaplatiť žalobkyni
sumu 152,15 Eur. Čo sa týka finančných prostriedkov na účte žalovaného z OTP banky v sume 49.000,-
Eur, tieto by mali byť predmetom vyporiadania BSM. Čo sa týka sumy 10.000,-Eur, ktorá mala byť zo
strany žalovaného vrátená pánovi R. z titulu nejakej pôžičky, túto skutočnosť nepovažuje za dokázanú,
nakoľko žalobkyňa túto skutočnosť v plnom rozsahu v konaní poprela, boli tu vypočutí svedkovia,

u ktorých sa objavili mnohé rozpory vo výpovediach, ktoré sa presne špecifikované nachádzajú v
záverečnom zhrnutí. Čo sa týka finančných prostriedkov vybratých z účtu žalobkyne v sume 49.000,-
Eur, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto finančné prostriedky ku dňu zániku BSM neexistovali,
preto je názoru, že nie je možné tieto prostriedky vyporiadať, nakoľko nepatria do masy BSM, keďže
v čase zániku neexistovali. Tvrdenia, ktoré žalobkyňa prezentovala, teda že mali byť k dispozícii u

žalovaného, ktorý mal tieto peniaze odcudziť, žalobkyňa v konaní nepreukázala, avšak už len samotné
tvrdenia žalovaného o tom, že tam vložil nejaký lístok s hanebným názvom, majú takú výpovednú
hodnotu, že sa nepriamo teda priznal, že tieto kľúče od trezoru ukryl, nakoľko vedel, že žalobkyňa
sa bude domáhať tej uloženej sumy 49.000,-Eur. Uvedenú skutočnosť teda nie je možné pričítať na
ťarchu žalobkyne, nakoľko žalobkyňa touto sumou nedisponuje a neminula ju ani na žiadne nejaké

neúčelné veci, ako to mal urobiť žalovaný. Čo sa týka nehnuteľných vecí, navrhla, aby súd určil, že
nehnuteľnosti zapísané na č. LV XXXX, čiže rodinný dom na ul. S. a k nemu prislúchajúce pozemky,
patria do masy BSM, nakoľko ich strany sporu zakúpili počas manželstva v roku 1992. Z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že tento rodinný dom a prináležiace pozemky boli zakupované
zo spoločných prostriedkov ako aj z prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva žalovaného a z

prostriedkov patriacich z výlučného vlastníctva žalobkyne. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že
žalobkyňa sa mala podieľať na kúpe rodinného domu sumou 12.000,-Kčs, čo žalovaný potvrdil aj na
pojednávaniach, aj vo svojich písomných vyjadreniach a takisto to potvrdil aj svedok I. C.. Z vykonaného
dokazovania je takisto zrejmé, že väčšou sumou pred uzavretím manželstva disponoval žalovaný, avšak
v konaní nie je preukázané, že by hotovosť 550.000,-Kčs, ktorou mal žalovaný disponovať pri uzavretí

kúpnej zmluvy, pochádzajú len z jeho výlučného vlastníctva a takisto nie je preukázané, že by práve tieto
výlučné prostriedky žalovaného boli v celom rozsahu použité do kúpy rodinného domu. Z vykonaného
dokazovania teda vyplynula skutočnosť, že aj rodičia žalobkyne v čase nadobúdania predmetného domu
jej darovali finančnú hotovosť 230.000,-Kčs. Tú skutočnosť, že žalobkyňa nezabezpečila účasť svojich
rodičov na pojednávaní, nemožno pričítať na ťarchu, pretože žalobkyňa nezodpovedá za ich zdravotný

stav, ktorý im neumožňoval sa pojednávania zúčastniť, nakoľko ide o ľudí vyššieho veku a veľmi zlého
zdravotného stavu. Keďže žalovaný do súčasnej doby predmetný rodinný dom užíva aj so svojou
dcérou I., navrhla, aby súd prikázal predmetný rodinný dom a jemu prislúchajúce pozemky do výlučného
vlastníctva žalovaného v hodnote 108.100,-Eur, v zmysle stanovenej ceny znaleckým posudkom a
zároveň aby bol zaviazaný z titulu finančného vyrovnania zaplatiť žalobkyni sumu 54.050,-Eur. Ak by súd

však dospel k názoru, že na kúpu tohto rodinného domu a pozemkov vynaložil investície len žalovaný
výlučne z jeho prostriedkov, poukázala na rozhodnutie NS SR vedené pod sp. zn. 3Cdo/42/2001,
podľa ktorého ak je vec aj zakúpená z výlučných prostriedkov iba jedného z manželov, tak táto vec
patrí do masy BSM a je potrebné ju vyporiadať. Žalovaný síce preukázal tú skutočnosť, že disponoval
v čase kúpy úsporami na nejakej vkladnej knižke v SLSP, ktorú zrušil a peniaze mal vybrať v roku

1992, avšak nepreukázal v konaní kedy tento vklad bol založený a z čoho mali pochádzať úspory na
tejto danej vkladnej knižke. Samotné potvrdenie z banky žalovaného o výbere peňazí z tejto vkladnej
knižky nie je dôkazom preukazujúcim aj účel použitia týchto finančných prostriedkov, a teda žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení. Ak žalovaný tvrdil, že tento rodinný dom bol financovanýlen z jeho výlučných prostriedkov, ide o tzv. refundačný nárok, ktorý si mal uplatniť v konaní, čo však
žalovaný neurobil. Takúto situáciu práve rieši OZ v § 150, kedy si mohol žalovaný nárokovať prostriedky,
ktoré vynaložil na spoločný majetok. Určenie nerovnosti veľkosti podielu manželov po zániku BSM je

odlišným právnym inštitútom než je určenie výška vnosov jedného z manželov bez určenia sumy, ktorá
by mala byť nahradená zo spoločného majetku manželov. Tieto inštitúty nemožno spolu zmiešavať a
ani zamieňať, o tom vlastne máme aj rozhodnutie NS ČR pod sp. zn. 22Cdo/1821/2004. V súlade s
ustálenom súdnou praxou pri určení výšky vnosu jedného z manželov je však potrebné vychádzať z
jeho nominálnej výšky v prepočte na euro. Čo sa týka nehnuteľností vedených na LV č. XXXX a XXXX

ako nebytové priestory, teraz je to už byt, bolo preukázané, že boli zakúpené počas manželstva, teda
uvedený byt podľa patrí do masy BSM a je potrebné ho vyporiadať. Z vykonaného dokazovania takisto je
preukázané, že tento byt bol zafinancovaný zo spoločných prostriedkov manželov. Nesúhlasila, že by na
kúpu nebytového priestoru boli použité finančné prostriedky len zo strany žalovaného a nestotožnila sa
ani s jeho právnym názorom, že odchodné je výlučne majetok jedného z manželov, pretože odchodné je
potrebné považovať za príjem patriaci do masy BSM. Čo sa týka prikázania tejto nehnuteľnosti navrhla,

aby uvedená nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne, a to z dôvodov, že
žalobkyňa tieto nebytové priestory už od začiatku ich nadobudnutia využívala na podnikanie, žalobkyňa
počas prerušenia svojej živnosti počas obdobia 2015-2017 uhrádzala výlučne sama všetky náklady
spojené s týmto priestorom a udržiavala ich. Žalobkyňa tieto priestory ďalej prenajala spoločnosti
Kooperativa, nakoľko si musela pokryť nejakým spôsobom svoje životné náklady a živobytie, keďže

nemala svoje vlastné bývanie vďaka žalovanému, ktorý ju z rodinného domu vyhodil. Žalobkyňa,
nakoľkonezvládalaplatiťvysokénájomnévprenajatombyte,bolanútenátýmitonepriaznivýmiživotnými
okolnosťami zmeniť účel užívania predmetnej nehnuteľnosti a teda užíva túto nehnuteľnosť už ako byt
od 01. 05. 2020 aj s mal. I., ktorý jej bol zverený do osobnej starostlivosti. Žalobkyňa uvedené priestory
na svoje náklady čiastočne prerobila, vložila finančné prostriedky či už vlastného kúrenia, realizovali sa

rôzne rozvody vody a bolo potrebné vybudovať aj priečky, aby vznikli samostatné izby v byte. V tejto
súvislosti poukázala aj na samotné vyjadrenie žalovaného zo dňa 02. 04. 2017, kde sám opakovane
navrhoval žalobkyni, aby si poriešila bytovú otázku práve v tejto nehnuteľnosti po zmene účelu užívania,
to znamená, že žalovaný nemal už od začiatku reálny záujem na tejto nehnuteľnosti. Navrhla, aby
súd pri rozhodovaní zohľadnil účelné využitie tejto nehnuteľnosti a aj potreby mal. detí, nakoľko tam

je podstatné, že žalobkyňa býva v tomto byte so svojím synom a pravidelne ju navštevuje aj dcéra
I.. Navrhla, aby súd prikázal túto nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyni za sumu 30.000,-
Eur s tým, že bude zaviazaná z titulu finančného vyrovnania zaplatiť žalovanému sumu 15.000,-Eur.
Nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX a XXXX byt na ul. D. žiadala vylúčiť z masy BSM, nakoľko
podľa jej názoru nepatrí do masy BSM, a to z dôvodov, že z výsluchov účastníkov konania, od svedka

Š. C. a listinných dôkazov vyplýva, že uvedený byt bol síce formálne zakúpený do vlastníctva strán
sporu, avšak skutočnými vlastníkmi tohto bytu bola rodina C.. Z predložených listín takisto vyplýva, že
samotné financovanie tohto bytu financoval Š. C., hoci si uvedenú sumu na zaplatenie kúpnej ceny
najskôr požičal od strán sporu a následne túto sumu splácal formou leasingových splátok za motorové
vozidloVolswagenGolf,ktorébolozakúpenépočasmanželstva.Zuvedenéhoje zrejmé,žestranysporu

sa žiadnym spôsobom nespolupodieľali na financovaní predmetného bytu. do užívania bytu v rodine C.
nikdy nezasahovali a aj preto takýto byt nemôže patriť do masy BSM. Ďalší dôvod, prečo by uvedený
byt nemal patriť do masy BSM je ten, že bola uzatvorená darovacia zmluva, na základe ktorej došlo k
prevodu vlastníctva z účastníkov konania na H. a H. C.. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že tento
byt bol prevádzaný v celosti, čo vyplývalo z Čl. 4 darovacej zmluvy, avšak v konaní bolo preukázané,

že v tejto zmluve došlo k chybe v písaní s tým, že sa prevádzala len 1/12-ina každej obdarovanej.
Túto skutočnosť potvrdil aj Š. S., kde názorne pred súdom vysvetlil ako došlo k tejto pisárskej chybe.
Z uvedeného je zrejmé, že vôľa, resp. úmysel strán bol predmetný byt previesť darovacou zmluvou v
celosti do podielového spoluvlastníctva H. a H. C. každej po 1-ici, avšak z dôvodu narušenia vzťahov už
nedošlo k podpísaniu dodatku zo strany žalovaného. Čo sa týka disparity podielov v rámci vyporiadania

masy BSM zo strany žalovaného je žalobkyňa názoru, že nemožno v tomto konaní uplatniť princíp
disparity. Samotný Občiansky zákonník hovorí, že pri vyporiadaní BSM je potrebné vychádzať z
toho, že podiely manželov sú rovné, čiže treba uplatniť princíp parity a len vo veľmi odôvodnených a
výnimočných prípadoch môžu byť tieto podiely manželov na spoločnom majetku stanovené odlišným
spôsobom. Pri úvahe o výške podielov sú však významné v prvom rade aj potreby mal. detí, zásluhy

manželov na nadobudnutí spoločného majetku. Takisto zo súdnej praxe vyplývajú závery, že väčšie
zásluhy na nadobudnutí spoločného majetku zásadne nemožno priznať iba tomu z manželov, ktorý
rozmnožil spoločný majetok väčším podielom než druhý manžel. Pokiaľ sa jeden z manželov však počas
manželstva riadne staral a obstarával spoločnú domácnosť, zásadne nemožno znižovať jeho rovnakýpodiel na vyporiadanom spoločnom majetku. Iba samotná skutočnosť, že jeden z manželov dosahoval
počas trvania BSM hoci aj zásadne vyššie príjmy než druhý manžel, nie je dôvod na paušalizované
uplatňovanie nerovnomerného určenia podielov. Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní

BSM jednému z bývalých manželov nemožno teda odôvodniť len väčšími zásluhami na získanie majetku
beztoho,abybolzohľadnenýprínosdruhéhomanželapristarostlivostiorodinuaobstarávaniespoločnej
domácnosti. Za relevantné dôvody pre odchýlenie sa takejto zásady parity podielov sa považuje napr.
správanie jedného z manželov, ktorý nezodpovedne narába so spoločnými prostriedkami, že ich napr.
míňa na nejaký hazard alebo spočívajúce v nejakom psychickom násilí. Z vykonaného dokazovania

jednoznačne vyplynulo, že síce žalovaný zarábal vo väčšej miere počas manželstva než žalobkyňa,
avšak žalobkyňa počas manželstva bola takisto zamestnaná. V dôsledku svojich zdravotných problémov
neskôr poberala nemocenské dávky. Žalobkyňa podnikala viac ako 10 rokov. Bola aj poberateľkou
invalidného dôchodku, nakoľko si to jej zdravotný stav vyžadoval a bola v tomto pracovne obmedzená.
Nazákladeosvojeniamal.detísavroku2008sastalažalobkyňamatkou,avtomčasedetičkynemaliani
len 2 roky a bolo im potrebné poskytovať neustálu starostlivosť. Žalobkyňa sa riadne starala o spoločnú

domácnosť aj v období, kedy strany sporu nemali ešte osvojené mal. deti, čo vlastne žalovaný potvrdil aj
v rozvodovom konaní. Žalobkyňa sa príkladne starala o domácnosť a deti a preto nie je možné vytýkať
nedostatok starostlivosti o rodinu a domácnosť, nie je možné ani prihliadať na vyjadrenie žalovaného
o nevhodnom správaní žalobkyne, pretože tie všetky jeho skutočnosť, ktoré tu uvádzal, do dnešného
dňa nepreukázal, nakoľko neexistuje ani jedno právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného príslušného

orgánu, ktoré by takéto správanie žalobkyne potvrdzovalo. A teda nerovnomerné určenie podielov by
malo byť výnimočné a odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami, ktoré jednoznačne v tomto prípade nie
sú dané.

37. V rámci záverečnej reči žalovaný na pojednávaní dňa 16.6.2021 požiadal aby mu žalobkyňa uhradila

daň, ktorú on za ňu uhradil za Byt v rokoch 2000 a 2001 v celkovej sume 14,70 Eur. Ďalej uviedol, že
žalobkyňa v samotnej žalobe žiadala od žalovaného 17.000,- Eur a za 17.000,- tam tovar aj bol, ale keď
súd má pričleniť do jej vlastníctva tých 17.000,-, tak to už nie je pravda. Žalovaný žalobkyni navrhol
aby urobili inventúru, aby časom žalovaného nemohla napadnúť alebo žiadať, že odcudzil nejaký tovar
alebo je tam nejaké manko. Toto ona ako podnikateľka mala vedieť. Inventúru nevykonala zámerne a

vedome, aby následne mohla od neho žiadať, že tovar odcudzil, a to cez zatvorené dvere, od ktorých
mala kľúče len ona, keď vymenila zámok ona alebo jej brat.

38. V písomnom podaní zo dňa 16. 6. 2021 označenom ako „Záverečné zhrnutie skutkovej a právnej

stránky vo veci samej“ žalobkyňa poukázala na nasledovné nezrovnalosti medzi výsluchmi svedkov a
žalovaného:

- Žalovaný uviedol, že požičaná suma od p. R. bola odovzdaná doma u p. R., avšak svedok R. uviedol,
že si je istý, že peniaze odovzdával žalovanému v hoteli Turiec,

- Svedok B. nevedel uviesť titul požičania peňazí, ktoré sa mali vracať, avšak žalovaný uviedol, že aj
svedkovia B. a G. vedeli titul vrátenia tejto sumy,
- G. B. vypovedal, že nebol pri písaní čestného prehlásenia, kedy sa mala suma 10.000 Eur vracať p.
R., avšak žalovaný uviedol, že pri spisovaní a odovzdávaní sumy 10.000 Eur boli svedkovia B. a G.,
- Svedok R. uviedol, že vedel od žalovaného, že uvedená suma mala byť použitá na zakúpenie butiku,

avšak žalovaný neustále počas konania menil svoje výpovede nakoľko raz uviedol, že požičanú sumu
použil na nákup zariadenia butiku, neskôr uvádzal, že bola použitá na nákup tovaru, či na rekonštrukciu
butiku.

39. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkov Š. C., Š. S., N. R., N.

B., I. K., M. I., I.. W. H. a I. C., čiastočnými výpismi z listu vlastníctva na č.l. 10 - 19 spisu, záznamom
na č.l. 36 spisu, návrhom na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM na č.l. 37, inzerátom zverejneným
dňa 14.10.2018 (na č.l. 215 spisu), darovacou zmluvou na č.l. 247, dodatkom k darovacej zmluve na
č.l. 257, výpisom z účtu na č.l. 664, zmluvami o termínovanom vklade na č.l. 58 - 59, výpismi z účtov
termínovaného vkladu na č.l. 259 a 539, kúpnou zmluvou na č.l. 325 - 326 spisu, dohodou o budúcej

kúpe nehnuteľnosti zo dňa 17.6.1992, potvrdeniami realitných kancelárii na č.l. 39,40 a 535, faktúrami
na č.l. 336-337 a 456, čestnými prehláseniami na č.l. 112, 171 a 172, ústrižkom pre príjemcu na č.l. 202
spisu, odpočtom zrušeného vkladu na č.l. 202 a 333, podacím lístkom na č.l. 334, kúpnymi zmluvami
na č.l. 219 a 332, výkazmi ziskov a strát subjektu I. C. za rok 2004 a 2005 na č.l. 558 a nasl. spisu,rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 12P/53/2017-2020 zo dňa 9.11.2017, žiadosťou o rozvod,
ktorá sa nachádza na č.l. 1 - 2 spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/55/2015, zápisnicou z pojednávania
dňa 24.11.2015 zo spisu 11P/55/2015, rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 11P/55/2015-66

zo dňa 12.1.2016 a č. k. 12P/53/2017-2020 zo dňa 9.11.2017, zápisnicou z pojednávania zo spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 12P/53/2017 zo dňa 27.6.2017, písomným podaním označeným ako „Vyjadrenie
k súdnemu konaniu č.: 11P/55/2015 ako aj k návrhu, sp. č.: 7P/148/2015“ na č. l. 68 a nasl. spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 7P/148/2015, kúpnou zmluvou na č.l. 313 spisu, pokladničnými dokladmi na
č.l. 421 a 422, rozhodnutím o odchodnom na č.l. 627 spisu, nájomnou zmluvou v znení jej dodatku (na

č.l. 708 a 711 spisu), zápisnicou z pojednávania dňa 24.11.2015 vo veci vedenej tunajším súdom pod
sp. zn. 11P/55/2015, zápisnicou z pojednávania zo dňa 18.11.2020 vo veci vedenej tunajším súdom
pod sp. zn. 14P/60/2020, osobnou evidenciou žalovaného o príjmoch a výdavkoch na č.l. 893-895
spisu, potvrdeniami na č.l. 177-179, evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia na č.l. 181-183
a 185, potvrdením na č.l. 184, potvrdeniami na č.l. 1050 - 1051, 1057-1058 a 1062-67, osobným listom
dôchodkového poistenia žalovaného na č.l. 420, potvrdením na č.l. 1047, rozhodnutím o povolenie

zmeny v užívaní stavby (č.l. 1021 spisu), výpismi zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne na č. l. 804, 881
a 888, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 19.10.2015 na č. l. 33 - 36 vyšetrovacieho spisu vedeného
OR PZ vo Veľkom Krtíši, č. B.-XXX/VYS-D.-XXXX a uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 29.05.2016,
ktoré je súčasťou totožného vyšetrovacieho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci.

40. Strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 2. 9. 1989 a z tohto manželstva pochádzajú dve maloleté
deti, I. a I. (B. T. S. X. XX. XXXX), ktoré si strany sporu osvojili v r. 2008. Manželstvo strán sporu bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 11P/55/2015-66 zo dňa 12.1.2016, ktorým boli
obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne, ktorý vo výroku o rozvode manželstva a
o osobnej starostlivosti o maloleté deti nadobudol právoplatnosť dňa 1. 3. 2016. Naposledy bola mal.

I. zverená rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 12P/53/2017-2020 zo dňa 9.11.2017 do osobnej
starostlivosti otca (žalovaného). Každý z bývalých manželov má tak t.č. v starostlivosti jedno maloleté
dieťa v rovnakom veku.

Masa BSM

41. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,

a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

42. Pri určovaní masy BSM súd postupoval podľa § 143 OZ a vychádzal tiež z ustálenej judikatúry,

zmysle ktorej ak došlo k zničeniu veci po zániku BSM podiel manžela treba znížiť o hodnotu
tejto veci (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/3110/2010 prijaté ako R 35/2012); dôkazné bremeno
zaťažuje tú stranu, ktorá tvrdí, že vec nadobudnutá počas trvania manželstva nepatrí do BSM a že
vec bola nadobudnutá za trvania manželstva (rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/4009/2007 a 22Cdo/2615/2004).

43. Ako už bolo uvedené vyššie, podanou žalobou žalobkyňa vymedzila predmet BSM nasledovne: 1)
Obývacia stena - Hana, 2) Sedačka rohová oranžovej farby (rok výroby 2012), 3) Jedálenský stôl +
6 stoličiek, 4) Ratanový nábytok (stolík a 2 kreslá), 5) Kuchynská linka, 6) Chladnička s mrazničkou,
7) Digestor biely, 8) Súprava antikorového riadu (6 ks) Praktik, 9) Súprava tanierov Vereco, 10)

Súprava tanierov biela, 11) Antikorová súprava príborov, 12) Príborová súprava s drevenou rúčkou, 13)
mramorové črepníky (4 ks), 14) Zrkadlo s rámom, 15) Lustre 2ks v jedálenskom kúte a v hale a 4 ks
bodové svetlo, 16) Písací stôl, 17) Nábytková zostava Modus, 18) Obrazy, 19) Video + CD prehrávač,
20) Fotoaparát značky Praktik, 21) Spálňová zostava Tusculum, 22) Sedačka šedá Fodor, 23) Pračka
Electrolux, 24) Šijací stroj Singer, 25) Šatníková zostava skríň, 26) Televízor Samsung, 27) Televízor

Sony, 28) Kúpeľňové zrkadlo, 29) Stacionárny bicykel, 30) Kosačka ALCO, 31) Čerpadlo ALCO, 32)
Záhradný vysávač, 33) Vysávač izbový, 34) Vŕtačka BOSCH, 35) Záhradný nábytok, 36) Záhradné
lehátka 2ks, 37) Krištáľové sklo - poháre, 38) Záhradné pracovné náradie, 39) Rádio SONY a rádiobudík
Grundig,40)Postelepredeti,41)Mikrovlnka,42)MotorovévozidloznačkyVWGolf(rokkúpy2002,EČV:VK255AH), 43) Motorové vozidlo značky Škoda Octavia Combi (rok kúpy 2012), 44) Tovar z butiku, 45)
PC + internet v butiku, 46) chladnička v butiku (od písomného podania súdu doručeného dňa 23.3.2018
na č.l. 94 spisu označená ako položka 47)) , 47) zariadenie v butiku, ďalej finančné prostriedky v sume

98.000 Eur, Rodinný dom s pozemkami, Nebytový priestor a Byt. Žalovaný v písomnom vyjadrení na č.l.
31 a nasl. spisu uviedol, že hnuteľná vec pod. č. 47 zariadenie butiku sa skladá z nasledovných položiek:
48) UV lampa, 49) pokladňa + kasa, 50) stôl k pokladni, 51) manipulačný stôl, 52) antikorové kovové
konštrukcie, 53) vešiakový stojan, 54) vešiaková konštrukcia, 55) regál na oblečenie (2 ks), 56) stôl
kancelársky, 57) vstavaná skriňa, 58) skúšobná kabína, 59) kovové regále šedé, 60) antikórové bodové

svietidlá (2 ks), 61) veľké zrkadlá (4 ks), 62) antikorová kúpeľňová zostava, 63) konferenčný stolík na
kolieskach a 64) koženkové kreslo Prezident. Ďalej uviedol, že okrem už uvádzaných hnuteľných vecí
je potrebné vyporiadať: 65) zostava haky lešenia, 66) vlnitý plech (9 ks), 67) hladký plech (5 ks), 68)
malotraktor AGZAT + rotavátor + pluh + vyorávač zemiakov + vlečka, 69) obrazy vyrobené žalovaným,
70) veľký keramický črepník, 71) fén na vlasy BRAUN, 72) mixér, 73) kovové biele stoličky spolu so
stolom a 73.1) elektrický klavír s puzdrom. Podaním na č.l. 106 a nasl. spisu žalovaný rozšíril masu

BSM o 87) Výrobky Taperware, 88) Kuchynský riad, 89) Figuríny vrchné aj spodné (tri kusy pánske a tri
kusy dámske), 90) Figuríny len vrchné na stenu, 91) Etiketovacie kliešte červené a modré a písomným
podaním na č.l. 115 a nasl. spisu o finančné prostriedky na účte žalobkyne vedenom vo D. Z..G.. č:
G. XXXX XXXX XXX XXX XXXX. Písomným podaním na č.l. 94 a nasl. spisu žalobkyňa doplnila masu
BSM o nasledovné položky: 46) mikrovlnná rúra v butiku, 74) strešná krytina (plech), 75) hliníkový rebrík

výsuvný, 76) drevený rebrík (2 ks), 77) plastový sud, 78) plechový sud, 79) PVC hadice na polievanie,
80) mlynček na mäso Poker, 81) lis na ovocie, 82) posteľ biela + 12 ks vankúšov a paplóny, 83) nerezový
antikorový plech na pečenie, 84) veľký pekáč ovál na zapekanie, 85) bicykle (4 ks), 86) knihy 50 ks a na
pojednávaní dňa 16.10.2018 (zápisnica na č.l. 203 a nasl. spisu) o položky 45.1) HP tlačiareň, 92) letné
pneumatiky na Volkswagen Golf plus disky (4 kusy), 93) Nástenné hodiny, 94) záhradný liatinový gril

prenosný, 95) Kotol + kotlanka, 96) Dve masívne dubové lavice, 97) Žehlička Bosch, 98) Žehliaca doska
Vileda, 99) Písací stôl a 100) rôzne hnuteľné veci nachádzajúce sa v Rodinnom dome s pozemkami.
Na pojednávaní dňa 18.10.2019 súd uložil právnemu zástupcovi žalovaného predložiť výpis z účtu
žalovaného, ktorý je vedený vo D. Z..G.., a ktorý sa žalovaný založil v roku 2015. V nadväznosti na
uvedené žalovaný súdu na č.l. 664 preložil výpis z účtu vedeného vo D. Z..G.. č: G. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX za obdobie od 1. 2. 2016 do 31.3.2016.

44. Podľa § 151 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana
poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o

predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

45. Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na
zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada (ust. § 186 ods. 2
CSP).

46. Na pojednávaní dňa 11.10.2018, dňa 16.10.2018, dňa 20. 11. 2018, dňa 26.6.2019 a dňa 18.10.2019
strany zhodne uviedli (dospeli k dohode), že položky 37) Krištáľové sklo - poháre, 45.1) HP tlačiareň,
59) kovové regále šedé, 65) zostava haky lešenia, 66) vlnitý plech (9 ks), 67) hladký plech (5 ks),
74) strešná krytina (plech), 76) drevený rebrík (2 ks), 77) plastový sud, 78) plechový sud, 79) PVC

hadice na polievanie, 80) mlynček na mäso Poker, 81) lis na ovocie, 82) posteľ biela + 12 ks vankúšov
a paplóny, 85) bicykle (4 ks), 86) knihy 50 ks, 87) Výrobky Taperware, 88) Kuchynský riad, 92) letné
pneumatiky na Volkswagen Golf plus disky (4 kusy), 95) Kotol + kotlanka, 96) Dve masívne dubové
lavice a 100) rôzne hnuteľné veci nachádzajúce sa v Rodinnom dome s pozemkami, do BSM nepatria.
Nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti uvedených zhodných tvrdení, ktoré boli v priebehu

konania prezentované opakovane, súd pri vyporiadávaní BSM na tieto položky neprihliadal.

47. Ďalej súd pri určovaní masy BSM vyšiel zo zhodných tvrdení strán sporu prezentovaných na
pojednávaniach dňa 26.6.2019, dňa 27.6.2019 a dňa 6.3.2020, že do masy BSM patria položky č. 1)
- 36), 38) - 43), 44) 45), 46) - 58), 60) - 64), 68) - 73), 75), 83), 84), 89 - 91), 93), 94), 97) - 99),

finančné prostriedky na účte žalobkyne vedenom vo D. Z..G.. č: G. XXXX XXXX XXX XXX XXXX
a Nebytový priestor, pričom k položke 21) Spálňová zostava Tusculum a k položke 24) Šijací stroj
Singer súd osobitne udáva, že hoci žalovaný spočiatku (na pojednávaní dňa 20.11.2018 - zápisnica
na č.l. 235 a nasl. spisu) žiadal tieto položky z masy BSM vyňať [ u položky č. 21) z dôvodu, že bolakupovaná za peniaze od matky žalovaného, ktoré jej boli vyplatené ako odškodnenie za uväznenie
jeho starého otca a u položky č. 24) z dôvodu, že bol nadobudnutý pred uzatvorením manželstva], na
pojednávaní dňa 26.6.2019 súhlasil, že predmetné položky do masy BSM patria. Navyše (možno aj z

dôvodu neskoršieho súhlasu so zaradím týchto položiek do masy BSM) na preukázanie skutočnosti,
že položka č. 24) bola nadobudnutá pred uzatvorením manželstva nepredložil žiaden dôkaz, a na
preukázanie skutočnosti, že položka č. 21) bola nadobudnutá za peňažné prostriedky jeho matky, už
po pojednávaní dňa 26.6.2019 žalovaný rovnako žiadne dôkazy nepredkladal. Pokiaľ sa pritom jedná o
čestné prehlásenie brata žalovaného na č.l. 112 spisu, v ktorom je okrem iného uvedené, že žalovaný

(jeho brat) spolu s matkou vybavili odškodnenie od MS SR za vykonštruované väznenie starého otca,
ďalej, že toto odškodnenie dostala mama a žalovanému darovala 27.000 Kčs a tiež aj, že žalovaný sa
mame pochválil, že peniaze rozumne investoval a kúpil si nábytok aby mal spomienku na starého otca,
predmetné čestné prehlásenie bolo jednak žalovaným predložené ešte predtým, ako dňa 26.6.2019
súhlasil, že položka č. 21) do masy BSM patrí, a navyše, ako o tom súd bude pojednávať v odseku
167 odôvodnenia tohto rozsudku, predmetný listinný dôkaz súd vyhodnotil ako nedôveryhodný. Zároveň

nakoľko súd mal z výpisu z účtu žalovaného vedeného vo D. Z..G.. č: G. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX za obdobie od 1. 2. 2016 do 31.3.2016 jednoznačne za preukázané, že žalovaný mal ku dňu
právoplatného rozvodu manželstva zriadený uvedený účet a na ňom finančné prostriedky a žiaden
z účastníkov neprezentoval žiadny dôvod, pre ktorý by uvedené finančné prostriedky do masy BSM
nepatrili, mal súd za to, že aj finančne prostriedky, ktoré sa na uvedenom účte ku dňu právoplatného

rozvodu manželstva nachádzali, je potrebné do masy BSM zahrnúť. V tomto prípade ide o inú majetkovú
hodnotu - pohľadávku voči banke, ktorá vedie účet. Aj ostatné majetkové práva popri hnuteľných a
nehnuteľných veciach sú predmetom BSM s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 4 in fine Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého je potrebné pojem „predmet vlastníctva“ použitý v § 143 Občianskeho
zákonníka vykladať širšie a zahŕňa aj použitý pojem „iné majetkové hodnoty“ uvedený v ustanovení

§ 149 ods. 4 in fine Občianskeho zákonníka (k tomu pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/168/2005 publikované ako R 27/07 a sp. zn. 5Obdo/11/2007).

48. Na pojednávaní dňa 11.10.2018 (zápisnica na č.l. 160 a nasl. spisu) žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedla, že zariadenie butiku pod bodom 45 až 91 navrhuje nevyporiadavať,

nakoľko ide o veci, ktoré slúžili k podnikaniu, teda k výkonu povolania žalobkyne, ktorá v čase ku dňu
zániku BSM mala živnostenské oprávnenie. Uvedenú argumentáciu však súd za dôvodnú nepovažoval,
a to v prvom rade z dôvodu, že táto argumentácia bola „prelomená“ neskoršími zhodnými tvrdeniami
strán sporu (prezentovanými na pojednávaniach dňa 26.6.2019, dňa 27.6.2019 a dňa 6.3.2020 ) o tom,
že položky 45), 46) - 58), 60) - 64), 68) - 73), 75), 83), 84) a 89 - 91) do masy BSM patria, a že položky

45.1), 59), 65) - 67), 74), 76) - 82) a 85) - 88), hoci z iného dôvodu, do masy BSM nepatria. Ďalej je k
uvedenej argumentácii potrebné uviesť, že podľa § 143 OZ predmet BSM netvoria o. i. veci, ktoré podľa
svojej povahy slúžia výkonu povolania len jedného z manželov. Položky č. 65) zostava haky lešenia, 66)
vlnitýplech(9ks),67)hladkýplech(5ks),68)malotraktorAGZAT+rotavátor+pluh+vyorávačzemiakov
+ vlečka, 69) obrazy vyrobené žalovaným, 70) veľký keramický črepník, 71) fén na vlasy BRAUN, 72)

mixér,73)kovovébielestoličkyspolusostolom,74)strešnákrytina(plech), 75) hliníkovýrebríkvýsuvný,
76) drevený rebrík (2 ks), 77) plastový sud, 78) plechový sud, 79) PVC hadice na polievanie, 80)
mlynček na mäso Poker, 81) lis na ovocie, 82) posteľ biela + 12 ks vankúšov a paplóny, 83) nerezový
antikorový plech na pečenie, 84) veľký pekáč ovál na zapekanie, 85) bicykle (4 ks), 86) knihy 50 ks, 87)
Výrobky Taperware, 88) Kuchynský riad, však rozhodne nie sú vecami, ktoré slúžili výkonu povolania

(podnikania) žalobkyne, podnikajúcej v oblasti sprostredkovania obchodu a služieb v rozsahu voľných
živností, maloobchodnej činnosť v rozsahu voľných živností, veľkoobchodnej činnosť v rozsahu voľných
živností, reklamnej a propagačnej činnosti, v oblasti predaja novín, časopisov a tabakových výrobkov a
záložní. Pokiaľ sa pritom jedná o ostatné položky nachádzajúce sa v predmetnom butiku alebo slúžiace
na jeho prevádzkovanie, tieto vychádzajúc z obsahu vyjadrení strán sporu na pojednávaní dňa 6. 12.

2019neslúžilivýkonupovolanialenjednéhozmanželov.Napredmetnompojednávanísatotižžalobkyňa
vyjadrila tak, že „žalovaný pracoval v tom butiku. Bol napr. pri pokladni, vybavoval veci, vypomáhal mi s
touto mojou živnosťou. Vo svojej podstate prvé štyri roky bola zväčša taká situácia, že sme tam boli obaja
väčšinu času. Potom to už bolo podľa potreby, väčšinou tam bol jeden z nás alebo tam bol druhý z nás.“,
a tiež, že „pokiaľ sa jedná o nejaké oceňovanie, vybaľovanie tovaru a pod. toto sme tak isto robili vždy

spoločne. Jeden trebárs vybaľoval, druhý dával etikety a pod.“. Žalovaný na uvedenom pojednávaní
uviedol, že „je pravdou, že aj žalobkyňa tam pracovala možno tak 5% a ja zhruba tých 95% toho času.
Ona tam podľa mojich vedomostí pracovala len vtedy, keď ja som mal nejakú prácu alebo som si išiel
niečo vybaviť.“ ... „Pokiaľ sa týka zakupovania tovaru, toto sme chodili buď spolu, buď do Bratislavyalebo do Budapešti, alebo som chodil sám. Tovar som sám naložil, to som robil ja, vykladal som tiež
ja. Občas mi pomohla žalobkyňa pri vybaľovaní tovaru.“. Na tomto mieste bez potreby uzatvoriť koho
podiel na prevádzkovaní butiku bol väčší možno zaverovať, že predmety, ktoré tvorili zariadenie butiku

alebo boli využívané na jeho prevádzku, neslúžili výkonu povolania len jedného z manželov.

49. Pokiaľ sa jedná o položku 44/ tovar z butiku, žalobkyňa tento žiadala v podanej žalobe vyporiadať,
určila jeho hodnotu na 17.000 Eur a dodala, že tento tovar jej odobral žalovaný. Žalovaný vo vyjadrení
na č.l. 31 a nasl. spisu poprel, že by nejaký tovar z butiku odniesol a v písomnom vyjadrení na č.l. 66 a

nasl. spisu naopak uviedol, že tovar z butiku odniesla žalobkyňa. Existenciu tohto tovaru však nepoprel.
Žalobkyňa v písomnom podaní na č.l. 94 a na pojednávaní dňa 11.10.2018 opätovne existenciu tovaru
z butiku potvrdila. Pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 16.10.2018 uviedla, že existuje tak tovar,
ktorý zobral žalovaný (tam sa jednalo o pánske rifle, ale aj dámske, bundy zimné a prechodné, najmä
hrubé mikiny ale aj tenké, pánske väčšinou aj dámske, mikiny na zips, s kapucňou, prípadne cez hlavu),
ktorý sa naďalej u žalovaného nachádza a ktorý má podľa nej hodnotu 17.000 Eur, ako aj tovar, ktorý

v butiku zostal a ktorý ona neskôr z neho odniesla ( tričká, rifle, blúzky, spodné prádlo, tenšie mikiny aj
pánske aj dámske), ktorý už nemá hodnotu, prípadne má hodnotu 1.000 - 2.000 Eur. Na pojednávaní
dňa 26.6.2019 žalobkyňa navrhla vyporiadať len ten tovar, ktorý má hodnotu 17.000 Eur a ktorý odniesol
žalovaný. Žalovaný na tomto pojednávaní opätovne poprel, že by z butiku nejaký tovar odniesol, a
navyše žiadal vyporiadať aj tovar, ktorý v butiku zostal a ktorý neskôr odniesla žalobkyňa, uskladnený

v šiestich alebo siedmych vreciach. Napokon strany sporu dospel na tomto pojednávaní k dohode, aby
celý tovar v butiku v hodnote 17.000 Eur, ktorý zahŕňa tak tovar, ktorý už v tomto butiku nie je, ako
aj tovar, ktorý je momentálne vo vreciach, bude prikázaný do vlastníctva žalobkyne. Uvedené zhodné
skutkové tvrdenia strany sporu nezmenili počas ďalších pojednávaní a ani v písomných podaniach,
keď žalobkyňa sa k uvedenej položke viac nevyjadrovala a žalovaný ju napr. aj v písomnom podaní

na č.l. 808 opätovne navrhol prikázať do vlastníctva žalobkyne. Až v záverečnej reči žalobkyňa túto
položku navrhla z masy BSM vylúčiť s odvodnením, že v čase zániku BSM tento tovar neexistoval,
a že ak by mal patriť do masy BSM, nemôže byť jeho strata pričítateľná len na ťarchu žalobkyne,
keďže išlo o spoločný majetok, s ktorým hospodárili manželia spoločne. Na uvedenú zmenu skutkových
tvrdení žalobkyne (ktorá v podanej žalobe i vo viacerých ďalších prednesoch, či písomných podaniach

uviedla, že predmetný tovar existuje, pričom jedna jeho časť v butiku zostala, následne ju ona dala
do šiestich alebo siedmych čiernych vriec, odniesla ju a má ju stále k dispozícii, zatiaľ čo druhá je u
žalovaného, a v rozpore s uvedeným v záverečnej reči uviedla, že táto položka vôbec v čase zániku
BSM neexistovala) však súd neprihliadal, a to s poukazom na ust. § 186 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého
súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti; na

zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Účelom uvedeného
ustanovenia okrem nespornej snahy o hospodárnosť (a to časovú i ekonomickú v tom zmysle, aby
sa konanie nepredlžovalo a nevynakladali sa finančné prostriedky na dokazovanie niečoho, čo ani
strany sporu za sporné nepovažujú), je posilnenie procesnej zodpovednosti strán sporu a snaha viesť
strany k tvrdeniu pravdivých skutočností. Ako už bolo uvedené vyššie, strany sporu sa na pojednávaní

dňa 26.6.2019 dohodli, že tovar z butiku má hodnotu 17.000 Eur, že táto položka zahŕňa tak tovar,
ktorý už v tomto butiku nie je, ako aj tovar, ktorý je momentálne vo vreciach, a že bude prikázaný
do vlastníctva žalobkyne. Uvedenú dohodu žiadna zo strán po dobu dvoch rokov nespochybnila (na
pojednávaní a ani v písomnej forme) a súd nemá ani dôvodné pochybnosti o tom, že skutková okolnosť,
na základe ktorej bola táto dohoda formulovaná (t.j., že tovar z butiku v čase zániku BSM existoval),

je pravdivá. Nie sú totiž správne tvrdenia žalobkyne v záverečnej reči, že tovar z butiku v čase zániku
BSM neexistoval, nakoľko jednoznačne v konaní bolo preukázané, že sa vypriadava tak tovar, ktorý
sa už v butiku nenachádza, ktorý pôvodne žiadala vyporiadať žalobkyňa, a ktorý podľa jej tvrdenia
mal vziať žalovaný ako aj tovar v šiestich alebo siedmych čiernych vreciach, ktorý žiadal vyporiadať
žalovaný a o ktorom sa strany sporu zhodli, že v uvedenom butiku zostal, neskôr ho žalobkyňa odniesla

a stále ho má. Pokiaľ sa ďalej jedná o tovar, ktorý žiadala vypriadať žalobkyňa, tu rovnako v priebehu
konania strany nedospeli k dohode o tom, že tento tovar neexistuje, keď žalobkyňa opakovane (ako
už bolo uvedené vyššie) jeho existenciu tvrdila s tým, že sa nachádza u žalovaného a žalovaný jeho
existenciu nepopieral, len tvrdil že sa nachádza u žalobkyne. Napokon samotná žalobkyňa navrhla v
žalobe vyporiadať ten tovar z butiku, ktorý zobral žalovaný. Nemala však pochybnosti o jeho existencii.

Ak by totiž tieto veci neexistovali v čase zániku BSM (1..3.2016) nemohli by existovať ani v čase, keď
podávala žalobu. Už samotné podanie žaloby s návrhom na vyporiadanie aj týchto vecí potom osvedčuje
ich existenciu v čase zániku BSM. Za zmienku tiež stojí skutočnosť, že to bola žalobkyňa, ktorá ako
podnikateľka mala po ukončení podnikania urobiť inventúru tovaru, čo podľa vlastných tvrdení neurobilaa bola to ona, ktorá zodpovedala za ochranu tovaru. Žalobkyňa v konaní navyše žiadnym spôsobom
nepreukázala, že by žalovaný časť tovaru z butiku odniesol a ani len netvrdila, že by následne s týmto
tovarom naložil takým spôsobom, že by už nepatril do masy BSM (že ho zničil, scudzil a podobne).

50. Pokiaľ sa jedná o položku 73.1) elektrický klavír s puzdrom, túto žiadal žalovaný vysporiadať
písomným podaním doručeným súdu dňa 2.1.2017 (na č.l. 31 a nasl. spisu). V reakcii na zaradenie
tejto položky do masy BSM žalobkyňa v písomnom podaní na č.l. 52 a nasl. spisu uviedla, že elektrický
klavír (položka 73.1)) nepatrí do BSM nakoľko bol kúpený deťom a bol im darovaný. Podľa názoru súd

žalovaný uvedenú argumentáciu žalobkyne akceptoval, keď v písomnom podaní doručeným súdu dňa
13.4.2018 (na č.l. 115 a nasl. spisu), ktorým súdu zaslal zoznam vecí, ktoré sú predmetom vyporiadania
(a ani v žiadnom ďalšom podaní, v ktorom súdu špecifikoval masu BSM, napr. vyjadrenie žalovaného
zo dňa 24.6.2019 na č.l. 436 a nasl. spisu a i.), položku č. 73.1) do masy BSM nezahrnul. Napokon
na preukázanie tvrdenia, že uvedená položka do BSM patrí, neoznačil žiadne dôkazy. Vzhľadom k
uvedenému súd položku 73.1) do masy BSM nezahrnul.

51. V podanej žalobe žalobkyňa tvrdila, že do masy BSM patrí aj Rodinný dom s pozemkami, ktorý
navrhla pri vyporiadaní BSM prikázať do vlastníctva žalovaného. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil,
že Predmetný rodinný dom s pozemkami do BSM patrí. Zdôraznil však, že hoci bol tento rodinný dom
zakúpený za trvania manželstva, bolo to výlučne z jeho finančných prostriedkov. V písomnom podaní

doručenom súdu dňa 12.5.2017 (na č.l. 66 a nasl. spisu) žalovaný uviedol, že súhlasí, aby nehnuteľnosti
boli rozdelené medzi bývalých manželov spôsobom navrhnutým v žalobe (t. j. aby bol Rodinný dom s
pozemkamiprikázanýdojehovýlučnéhovlastníctva).Krodinnémudomuosobitneuviedol,že žalobkyňa
pri jeho kúpe prispela len symbolicky sumou 12.000 Kčs, čo predstavuje z celkovej hodnoty len zhruba
3 %. Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.4.2018 (na č.l. 115 a nasl. spisu) žalovaný rovnako

Rodinný dom s pozemkami navrhol prikázať do svojho vlastníctva. Zdôraznil však, že do nákupu
nehnuteľnostívroku1992(pozn.vtomčasesajednaloopozemokparc.č.XXXX/XXzastavanáplochao
výmere 396 m2 a na tejto parcele stojaci rozostavaný rodinný dom ešte bez súpisného čísla) investoval
sumu 570.271 Kčs. Tieto peniaze pochádzali z vkladu v G., Z..G.. vo výške 161.549 Kčs, predaja OMV
Fiat Uno (výlučné vlastníctvo žalovaného) vo výške 120.688 Kčs, predaja (druhého) OMV Fiat Uno

(výlučné vlastníctvo žalovaného) vo výške 288.000 Kčs. Preto žiadal tieto finančné prostriedky zohľadniť
pri vyporiadaní BSM. Zároveň uviedol, že ostatné nehnuteľnosti, ktoré sú (v súčasnosti) zapísané na LV
č. XXXX (pozemky okolo rodinného domu), boli zakúpené zo spoločných finančných prostriedkov.

52. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 11. 10. 2018 zotrvala na svojom názore, že Rodinný dom s

pozemkami patrí do BSM. Rodinný dom strany sporu zakúpili počas manželstva r. 1992 ako
rozostavaný. Pravdou je tá skutočnosť, že manželia zakúpili tento rodinný dom zo spoločných
prostriedkov, ako aj z prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva žalovaného, ale aj z majetku
pochádzajúceho z výlučného vlastníctva žalobkyne. Rodičia žalobkyne tejto darovali 230 tis. korún v r.
1992prizakúpenítohtorodinnéhodomu,očomžalobkyňapredložilaichčestnéprehlásenie.Nesúhlasila

s tvrdením žalovaného, že všetky prostriedky na zakúpenie rodinného domu pochádzali z výlučného
majetku žalovaného, keď žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že práve tie prostriedky, ktoré
v tom čase mal, boli všetky vložené na investíciu do tejto kúpy. Na totožnom pojednávaní žalovaný
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že navrhuje vylúčiť z masy BSM nehnuteľnosť,
ktorá bola kupovaná ako prvotná v r. 1992, a to kúpnou zmluvou zo dňa 25. 9. 1992 (pozn. v tom

čase sa jednalo o pozemok parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 396 m2 a na tejto parcele
stojaci rozostavaný rodinný dom ešte bez súpisného čísla) z dôvodu, že všetky finančné prostriedky
potrebné na jej nákup mal k dispozícii žalovaný. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 25. 09. 1992 a
on 19. 09. 1992 predal vozidlo Fiat Uno za 288.000,- SK a rovnako mal v G. Š. G. XXX.XXX,- G.,
ktoré tam vložil. Žalovanému pri kúpe nehnuteľností nebolo vysvetlené, že napriek tomu, že kupuje

nehnuteľnosť z vlastných finančných prostriedkov, pokiaľ ich napíše aj na manželku tak budú patriť do
BSM. On to bral tak, že tým, že sú manželia, tak patrí obidvom, to znamená, že nejakým spôsobom
bol uvedený do omylu a svedčí o tom aj dohoda, o budúcej kúpe nehnuteľností, ktorá je podpísaná
medzi predávajúcim D. G. a kupujúcim W. C. a medzi dvoma svedkami. V mase BSM by mali zostať len
neskoršie nehnuteľnosti, ktoré boli kupované titulmi ostatných kúp, ktoré sú uvedené na LV č. XXXX .

ĎalejnesúhlasilspredloženýmČestnýmprehlásenímrodičovžalobkynesohľadomnavtedajšiepomery,
na to, aké boli zárobky a kde vlastne oni pracovali, nie je možné, že mali takéto finančné prostriedky k
dispozícii. Pokiaľ ich aj mali, tak mali predložiť listiny, výbery z účtov alebo vkladné knižky alebo niečo,
čo je relevantné a nie ex post po viac ako 20tich rokoch predložiť nejaké prehlásenie. V reakcii natoto vyjadrenie žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla na budúce pojednávanie
predvolať rodičov žalobkyne.

53. V písomnom podaní zo dňa 24.6.2019 (na č.l. 450 a nasl. spisu) žalovaný uviedol, že „pri vstupe
do manželstva disponoval žalovaný s finančnými prostriedkami vo výške 695.624 Kčs, ktoré žalovaný
nadobudol nasledovne:

a) tak, ako to vyplýva aj z rozpisu hrubého príjmu zo dňa 22.3.2016 vydaného B. X. H., žalovaný už v

čase pred uzavretím manželstva mal vzhľadom k svojmu povolaniu vysoký plat
b) z uvedených finančných prostriedkov si zakúpil tuzexové koruny (bony) vo výške 22.000 TK, za ktoré
zakúpil motorové vozidlo zn. fiat UNO 45 od N. O., ktoré následne v r. 1987 predal za 120.668 Kčs
(príloha č. 25)
c) dňa 21.11. 1984 zakúpil ďalšie motorové vozidlo za 21.950 TK (bony), ktoré predal v r. 1985 p. N.
R. za 125.000 Kčs.

d) Dňa 4.6.1990 zrušil svoj vklad založený v r. 1988 (finančné prostriedky vložil žalovaný na účet v roku
1988, nakoľko sa mu nepodarilo odkúpiť nehnuteľnosť v Ž.) a vybral z neho finančné prostriedky vo
výške 161.549 Kčs
e) Tieto tri výbery spolu tvoria 407.217 Kčs (120.668+125.000+161.549)
f) Za uvedené finančné prostriedky si zadovážil dva osobné automobily vo výške 357.000 Kčs a zostalo

mu 50.000 Kčs. Za 357.000 Kčs boli zakúpené 2 automobily o cene 59.500 Tk (tuzexové koruny), ktoré
po prepočte 1 Tk=3 Kčs bola zaplatená cena 357.000 Kčs.
g) Uvedené motorové vozidlá predal, jedno v r. 1991 za 205 tis. Kčs a druhé v r. 1992 za 288 tis Kčs
h) Dňa 24.9.1992 žalovaný zrušil vklad zo dňa 24.9.1987 (5 ročná fixácia) a vybral finančné prostriedky
vo výške 152.624 Kčs (príloha č. 29)

i) Sumarizácia:
Predajom 2 vozidiel zakúpených za 357.000 Kčs získal celkom 543.000 Kčs, k tomu je potrebné
pripočítať 50.000 Kčs ako zostatok výberu a 152.624 Kčs, ktoré vybral dňa 24.9.1992, celkom uvedené
finančné prostriedky predstavujú 695.624 Kčs. Čo sa týka kúpy nehnuteľnosti, Dohodu o budúcej kúpnej
zmluve uzatváral s predávajúcim len žalovaný, a to dňa 17.6.1992. V deň podpisu kúpnej zmluvy uhradil

kupiteľ (žalovaný) zálohu vo výške 55.000 Kčs. Dňa 25.9.1992 bola podpísaná kúpna zmluva a bola
odkúpená nehnuteľnosť za 505.000 Kčs. Dôvod podpisu kúpnej zmluvy v daný deň bol ohraničený
výberom finančných prostriedkov zo dňa 24.9.1992 vo výške 152.624 Kčs, ktoré tvorili kúpnu cenu.
Na základe čestného prehlásenia zo dňa 8.10.1992, t.j. po podpise kúpnej zmluvy, kde je opätovne
uvádzaný ako kupujúci žalovaný zaplatil žalovaný predávajúcemu zostatok kúpnej ceny vo výške 99.000

Kčs. Z vyššie uvedeného vyplýva, že finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti boli použité z úspor
žalovaného pred vstupom do manželstva a tvorili 100% kúpnej ceny za nehnuteľnosť (kúpna zmluva č.
RI 589/92 zo dňa 25.9.1992 - 245/92). Ostatné nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX boli zakúpené zo
spoločných finančných prostriedkov.“

54. Na pojednávaní dňa 26.6.2019 žalobkyňa uviedla, že akceptuje, že väčšinu finančných prostriedkov
použitých na kúpu rodinného domu v r. 1992 mal žalovaný, neakceptuje však, že výlučne z jeho
prostriedkov pred uzatvorením manželstva bol tento dom kupovaný. Podľa jej názoru bola situácia taká,
že mala nejakú sumu 12 000,- až 14 000,- Kčs spred manželstva, ktorá sa použila, plus jej rodičia jej
dali sumu 230 000,- Kčs. Zvyšok mal žalovaný zo svojich výlučných prostriedkov, resp. zvyšok bol

zmesou peňazí žalovaného, ktoré mal pred manželstvom a nejakých spoločných peňazí. Na uvedenom
pojednávaní strany sporu dospeli k dohode o tom, že celková kúpna cena za rozostavaný rodinný dom
a pozemok, na ktorom stál, ktorá bola uhradená na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. 9. 1992, bola
505.000 Kčs s tým, že dohoda o budúcej kúpnej zmluve, ktorá sa nachádza v spise a kde je uvedené,
že bola uhradená suma 55.000 Kčs ako aj čestné prehlásenie na č.l. 224 spisu, z ktorého vyplýva,

že sa žalovaný zaväzuje zaplatiť sumu 99.000 Kčs, to bola len forma úhrady dohodnutej kúpnej ceny
505.000 Kčs. Ďalej zhodne uviedli, že pokiaľ sa jedná o ďalšie pozemky k rodinnému domu, ktoré boli
dokupované neskôr, tieto už zakupovali zo spoločného majetku. Žalovaný na uvedenom pojednávaní
doplnil, že pokiaľ sa jedná o tú sumu 12 000,- Kčs, ktorú pôvodne uviedol, že žalobkyňa ňou na kúpu
domu prispela, to myslel takým spôsobom, že jej bola vyplatená poistka v sume 12 500,- Kčs. Táto

suma sa však nepoužila za nákup toho rodinného domu, ale na to, že sa zakúpilo zariadenie ešte do
bytu do Banskej Bystrice. Celý ten dom v roku 1992 s tým pozemkom, na ktorom stál, kupoval výlučne
žalovaný zo svojich finančných prostriedkov.55. Na pojednávanie dňa 26. 7. 2019 súd predvolal rodičov žalobkyne, ktorí písomným podaním,
doručeným súdu dňa 25.7.2019, ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní s odôvodnením, že obaja
sú vo vysokom veku a ich zdravotný stav im nedovoľuje dostaviť sa a na tomto pojednávaní vypovedať.

56. Na pojednávaní dňa 26. 7. 2019 žalobkyňa uviedla, že pokiaľ sa jedná o zdravotný stav jej rodičov,
ktorí mali svedčiť, tak matka má problémy hlavne s chrbticou a bedrovými kĺbmi, navštevuje obvodnú
lekárku v Modrom Kameni, ortopéda v Poprade, navštevuje neurológa v Lučenci. Otec je na tom tiež

zdravotne zle, ledva chodí a navštevuje obvodnú lekárku v Želovciach. Vo svojej podstate veľmi zle na
nich vplývalo najmä to, že sa museli dostaviť na výsluch na polícii, boli tam vypovedať dvakrát, zhruba
pred dvoma rokmi, toto veľmi ťažko znášali. Peniaze na zakúpenie rozostavaného rodinného domu v
r. 1992 pozostávajú zo sumy 12.000 Kč, ktorú mala ona k dispozícii, zo sumy 230.000 Kčs, ktorú jej
dali jej rodičia a potom to bola suma zvyšná 263.000 Kčs, ktorá bola zmesou spoločných peňazí a
peňazí žalovaného, s tým, že žalobkyňa sa presne nevie vyjadriť aká časť tejto sumy pozostávala z

výlučných peňazí žalovaného. Čo sa týka tých spoločných peňazí, tak jednak to boli peniaze z titulu
predaja dvoch áut Fiat Uno bielej farby, tieto zakupovali niekde medzi rokom 1990 a 1992 zo spoločných
peňazí, následne zakrátko tieto autá veľmi výhodne predali. Zároveň bol manželovi pridelený služobný
byt už počas manželstva, podľa nej niekde okolo roku 1990. Tento byt následne odkúpili, začali ho
prenajímať a predali ho až potom, ako zakúpili nehnuteľnosť - rodinný dom vo Veľkom Krtíši.

57. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že v roku 1984 za 21.950 Bonov, teda približne 110.000
Kčs, kúpil Fiat Uno bordovej farby. Toto auto užíval zhruba asi pol roka a potom ho predal za sumu
125.000 Kčs. Tak isto v roku 1986 kúpil podobný Fiat Uno bordový za 100.000 Kčs, ktorý predal za
120.000 Kčs 29. 03. 1987. Medzičasom zarábal a do okamihu uzavretia manželstva zarobil zhruba sumu

400.000 Kčs s tým, že to, čo mu ostalo z tejto sumy aj spolu so ziskom z predaja motorových vozidiel,
vložil do sporiteľne. On v tomto období nemal nejaké vysoké výdavky, nakoľko býval s rodičmi. Pokiaľ
sa jedná o služobný byt, tento dostal v roku 1990, bol mu pridelený s tým, že sumu 12.500 Kčs, ktoré
dostala žalobkyňa, použili na zariadenie tohto bytu. Odkupovali ho asi v roku 1995, asi za sumu okolo
8.000 Sk a zhruba za dva roky ho predali za sumu približne 260.000 Sk. Dňa 05. 06. 1990 zakúpil bony,

a to 2 x 59.500 Bonov, čo stálo 357.000 korún, za tieto Bony boli kúpené dve autá Fiat Uno s tým, že
tieto finančné prostriedky, boli tie finančné prostriedky, ktoré mal nasporené, teda z toho, čo zarobil a z
predaja tých predchádzajúcich vozidiel. Prvé vozidlo Fiat Uno bolo následne predané za sumu 205.000
korún, druhé za sumu 288.000 korún a tak isto v roku 1992 si vybral aj sumu 152.624, ktorú si vložil na
účet v roku 1988, čiže pred uzavretím manželstva. Tieto finančné prostriedky boli použité na zakúpenie

toho rodinného domu. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa jedná o jeho písomné vyjadrenie zo dňa 12. 04. 2018
( na č. l. 119 spisu), kde uvádzal sumu 570.217 Kčs, toto v tom čase myslel takým spôsobom, že mal
takú sumu k dispozícii, a to z titulu z vkladu zo Slovenskej sporiteľne, z predaja prvého motorového
vozidla Fiat Uno a z predaja druhého motorového vozidla. Nemyslel to tak, že by tá nehnuteľnosť mala
stáť 570.217 Kčs.

58. Na pojednávaní dňa 18. 10. 2019 žalovaný uviedol, že druhé (bordové) vozidlo Fiat Uno kupoval o
farára O., s tým, že do spisu predložil ako doklad faktúru od spoločnosti TUZEX, že farár O. toto vozidlo
zakúpil. On ho od tohto farára odkúpil za 100 000 Kčs a následne ho v roku 1987 predal za sumu 120
688, Kčs v Prahe. Potom, čo sa obidve vozidlá FIAT Uno predali, jedno za zhruba 120 000,- Kčs, druhé

za 125 000 Kčs, tak tieto peniaze si nevložil na nejaký účet v nejakej sporiteľni alebo tak, ale tieto
mal odložené u rodičov v Kiarove. A pokiaľ sa jedná o to, že si dňa 04.06.1990 vybral sumu 161 549,-
Sk zo svojej vkladnej knižky, tak táto bola tvorená vlastne úsporami, nakoľko mal vysoký príjem pred
uzavretím manželstva, bol veliteľ roty. Dostával napr. aj štvrťročné prémie a pod.

59. Žalobkyňa na tomto pojednáva uviedla, že vie, že pri uzavretí manželstva mal manžel iba vozidlo
Trabantapamätásiajto,žesakupovalidvabieleFiatypočastrvaniamanželstvaniekdeokoloroku1990
alebo 1991 s tým, že sa nevedela vyjadriť k tomu z akých peňazí alebo odkiaľ boli vybraté peniaze, alebo
kde boli tie peniaze na tieto motorové vozidlá. Tak isto si dobre pamätá, že tie vozidlá boli predané, ale
nepamätá si komu presne a za koľko boli tieto vozidlá predané. Ohľadne financovania domu si spomína

toľko, že jedno vozidlo bolo predané tesne pred nadobudnutím tejto nehnuteľnosti a pamätá si aj to, že
rodičia, ako už uvádzala, jej dali tú sumu tých 230 000,- Kčs. Osobitne tiež uviedla, že pred manželstvom
na vkladnú knižku, z ktorej boli následne vybraná nejaká suma vyše 160 000,- Sk, neprispela.60. V písomnom podaní zo dňa 20.12.2019 žalovaný o. i. uviedol, že „bratovi sa zarylo do pamäte, že v
kuchyni na kuchynský stôl som vyložil 550.000, Kčs pred mojimi rodičmi ako aj pred švagrinou a vtedy
vznikla dilema čo s peniazmi. Bolo to začiatkom roka 1989, ešte predtým ako som uzavrel sobáš so

žalobkyňou. Mama mi poradila, aby som všetko nedržal doma, aby som peniaze rozložil. Právom mi
môžete položiť otázku, prečo zrazu 550.000 Kčs, keď predtým ste tvrdili, že ste chceli kúpiť rodinný dom
a mali ste len 389.000 Kčs a zvyšok, tých 50.000 Kčs pán farár Vám nechcel požičať. Nuž auto zn. Fiat
Uno , kupované od farára O. som vtedy ešte pred obzretím rodinného domu rodiny I. som nepredal a ani
som nechcel predať kvôli kúpe rodinného domu a vznikli aj iné dôvody, ktoré som už vysvetľoval prečo

nedošlo ku kúpe. Predaj auta sa uskutočnil až 27.04.1987 za 120.668. Kčs čo spolu s mojou doterajšou
úsporou 389.000 Kčs a následne s ďalšou úsporou z môjho platu od predaja toho druhého Una od farára
do začiatku roka 1989 tvorilo spolu tých 550.000 Kčs / 385.000 s predajom prvého FIATA Uno+120.668
Kčs + ďalšie úspory od roku 1987 tvorilo tých 550.000 Kčs/, kým ku nám nebola dovezená a predstavená
práve v tom období začiatkom roka 1989 žalobkyňa, ktorej som prezradil, že chcem kúpiť rodinný dom
a že disponujem s dostatočným množstvom finančných prostriedkov na kúpu rodinného domu. Podľa

rady matky som následne v roku 1989 160.000 Kčs vložil na vkladnú knižku - vid. už predložený dôkaz,
150.344,40 Kčs som vložil do G. G. zase na účet a zvyšok, za predaj dvoch Fiat Uno som mal schované
doma . Medzi tým som z úspor krátku dobu po predaji druhého FIATA Uno som kupoval ešte Trabant
combi za 34.000 Kčs.“ ... Ďalej uviedol, že „ Z mojich úspor koncom roka 1989 som následne vykonal na
vtedajšiu dobu komplet rekonštrukciu jednoizbového bytu v H.. H. na ulici B. X, žalobkyňa doložila svoje

12.000 Kčs / nie som si istý, či to bolo za zrušenie jej životnej poistky alebo za zrušenie životnej poistky
jej matky to by mala dokazovať žalobkyňa, ale to bol jediný jej vklad do masy BSM/. Aj keď žalobkyňa to
nevie dokázať ja to potvrdím, že to tak bolo. Ani som túto čiastku pravdupovediac nechcel vtedy prijať od
žalobkyne, pretože som vedel, že nemajú úspory a táto čiastka pochádzala na rýchlo zrušenej životnej
poistky aby sa nehovorilo, že prišla s holou riťou, že žalobkyňa po sobáši neprispela s ničím.“

61. Na pojednávaní dňa 6.3.2020 žalovaný uviedol, že navrhuje, aby súd v konaní vypočul p. D., nakoľko
žalovaný sa až z telefonátu, ktorý mali na Silvestra, teda až potom, čo súd určil lehotu koncentračnú
na predloženie ďalších skutkových tvrdení a doplnenie dokazovania, sa dozvedel, že on vie svojou
svedeckou výpoveďou preukázať, že žalobkyňa, sumu 12 000,- Kčs nepoužila do rodinného domu, ale

na kúpu farebného televízora, nakoľko tento farebný televízor, ktorý sa kúpil, bol bez ovládača. Strany
sporu následne tento farebný televízor predávali práve tomuto pánovi D. za uvedenú sumu.

62. Z kúpnej zmluvy na č.l. 325 - 326 spisu súd zistil, že uvedenou kúpnou zmluvou, uzatvorenou dňa
25. 9. 1992 p. V.. D. G. a p. N. G. ako predávajúci odpredávajú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX

v k. ú. D. Y. ako parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 396 m2 a rozostavaný rodinný dom
bez popisného čísla, stojaci na uvedenom pozemku , do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného
a žalobkyne, a to za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 505.000 Kčs. V čl. VII uvedenej zmluvy je tiež
výslovne uvedené, že na základe tejto zmluvy, po jej registrácii na Štátnom notárstve vo Veľkom Krtíši,
vyhotoví Stredisko geodézie vo Veľkom Krtíši tento zápis do SK: LV: Z. V.. W. C., T.. XX.X.XXXX Z.

I. I. C. v celosti v BSM .... .

63. V dohode o budúcej kúpe nehnuteľnosti zo dňa 17.6.1992 (na č.l. 328 spisu) je uvedené: „Dňa 17.
6. 1992 sme dojednali kúpu rodinného domu pána V.. D. G. Z. I. N., ktorý sa nachádza vo D. Y., O.. S.
Č.. XX, parcela č. XXXX/XX a parcela č. XXXX/X, ktorá do tohto času nie je vysporiadaná (prepísaná

na predávajúceho). Po vysporiadaní tejto záležitosti predávajci a kupujúci V.. W. C.Ö. Z. I. I. sa dostavia
na štátne notárstvo za účelom prepisu nehnuteľnosti.“

64. Pri úvahe o tom, či nehnuteľnosti, ktoré boli nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy zo dňa
25. 9. 1992 (t. j. parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 396 m2 a rozostavaný rodinný dom

bez popisného čísla, stojaci na uvedenom pozemku) tvoria alebo netvoria masu BSM (keď ostatné
nehnuteľnosti na LV č. 1169 obaja manželia zhodne označili za masu BSM a tiež zhodne uviedli, že
tieto nehnuteľnosti nadobudli počas manželstva a za spoločne nadobudnuté prostriedky) súd vychádzal
z ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej aj v prípade, ak je vec zakúpená z výlučných prostriedkov
iba jedného z manželov, avšak kupujúcimi sú obaja manželia, ktorí pri uzavretí zmluvy prejavia vôľu

nadobudnúť kupovanú vec do svojho BSM, takto nadobudnuté vec bude patriť do BSM (k uvedenému
pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/42/2011, sp. zn. 5Cdo/99/2011, či Rc 49/2001).
Z vyššie citovanej judikatúry vyplýva, že za predpokladu, že určitá vec bola nadobúdaná počas trvania
BSM, je potrebné primárne vychádzať z prejavenej vôle manželov. Ak je vôľa manželov taká, že vecbude patriť do ich BSM je irelevantné, že jej kúpa bola napr. financovaná len z prostriedkov jedného z
manželov nadobudnutých pred uzatvorením manželstva (čo by v prípade neexistujúceho prejavu vôle
vec do BSM nadobudnúť znamenalo, že táto vec patrí do výlučného vlastníctva toho z manželov),

prípadne, že táto vec bola financovaná tak z výlučného majetku jedného z manželov ako aj z výlučného
majetku druhého manžela (čo by pri neexistencii iného prejavu vôle znamenalo, že vec by patrila do
podielového spoluvlastníctva manželov) a podobne. Za existencie prejavu vôle, že vec bude do BSM
patriť, je možné skutočnosť, že táto vec bol napr. nadobudnutá úplne alebo z časti z výlučného majetku
jedného z manželov riešiť podľa § 150 veta druhá OZ, v zmysle ktorého ustanovenia každý z manželov

je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný
nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok ( k uvedenému pozri ods.
132 a nasl. odôvodnenia tohto rozhodnutia).

65. Ako už bolo uvedené vyššie, v kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 25. 9. 1992 sú ako kupujúci uvedení
obaja manželia, obaja manželia uvedenú kúpnu zmluvu podpísali, v jej čl. II je vyslovene uvedené,

že nehnuteľnosti nadobúdajú obaja manželia do ich bezpodielového spoluvlastníctva, čo je potvrdené
aj čl. VII tejto zmluvy, kde je uvedené, že po registrácii tejto zmluvy na štátnom notárstve vyhotoví
príslušné stredisko geodézie zápis vlastníckeho práva v prospech „V.. W. C., T.. XX.X.XXXX Z. I. I.
C. v celosti v BSM“. Z textu uvedenej zmluvy teda nemožno nadobudnúť žiadne pochybnosti o tom, že
by ktorýkoľvek z manželov mal záujem na to, aby táto nehnuteľnosť patrila do výlučného vlastníctva

jedného z manželov (to by potom neboli jej účastníkmi obaja manželia a na viacerým miestach by
výslovne neodkazovali na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do BSM), prípadne do ich
podielového spoluvlastníctva (na toto opäť chýba akýkoľvek odkaz v zmluve a nikto z bývalých manželov
takýto úmysel netvrdil ani v priebehu konania) a opak nemožno vyvodiť ani z dohody o budúcej kúpe
nehnuteľnosti zo dňa 17.6.1992, hoci je pravdou to, čo udáva žalovaný, že v uvedenej zmluve je

žalobkyňa označená ako svedok. V predmetnej zmluve je totiž jednoznačne použité slovné spojenie
„sme dojednali kúpu rodinného domu pána V.. D. G. Z. I. N.“, kde je použité množné číslo osôb, ktoré
kúpu dojednali, v ďalšej časti tejto zmluvy je výslovne uvedené, že za účelom prepisu nehnuteľnosti
sa na štátne notárstvo dostaví nie len žalovaný ale aj manželka I. a napokon i manželka p. V.. G.
(ako predávajúceho), je tiež na uvedenej zmluve podpísaná „len“ ako svedkyňa, hoci z textu uvedenej

zmluvy je zrejmé, že nehnuteľnosť za kupuje nie len od p. G., ale aj od jeho manželky. Vzhľadom k
uvedenému len zo samotnej skutočnosti, že na tejto dohode o budúcej kúpe nehnuteľnosti je žalobkyňa
podpísaná na mieste označenom ako svedok, nemožno vyvodiť, že by úmysel strán sporu bol v tom, že
nehnuteľnosť bude nadobudnutá výlučne žalovaným. O správnosti uvedeného pritom svedčí aj obsah
návrhu na rozvod manželstva, o ktorom bolo pojednávané v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 11P/55/2015

(č. l. 998 -999 spisu), v rámci ktorého žalovaný (tam v pozícii navrhovateľa) sám uviedol, že rodinný
dom vo D. Y. zakúpili (so žalobkyňou) spoločne, či jeho návrh na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM
na č.l. 37 spisu, v ktorom sám Rodinný dom s pozemkami za súčasť masy BSM označil. Vzhľadom k
uvedenému dospel súd k názoru, že Rodinný dom s pozemkami patrí do masy BSM. Uvedené platí tým
skôr, že ako už o tom bude bližšie pojednávané v ods.161 a nasl. odôvodnenia tohto rozhodnutia, v

konaní nebolo preukázané ani to, že by peňažné prostriedky použité na nadobudnutie parc. č. XXXX/
XX zastavaná plocha o výmere 396 m2 a rozostavaný rodinný dom bez popisného čísla, stojaci na
uvedenom pozemku, v celkovej sume 505.000 Kčs (16.762,93 Eur) pochádzali z výlučného majetku
žalovaného, keď bolo preukázané len to, že žalovaný z vlastných finančných prostriedkov prispel na
zakúpenie motorových vozidiel, ktoré tvorili masu BSM, a zisk z predaja ktorých bol použitý na zakúpenie

Rodinného domu s pozemkami, sumou 282.217 Kčs (t. j. 9.367,89 Eur).

66. Pokiaľ sa jedná o položku C/ Byt je potrebné konštatovať, že súd pri rozhodovaní o vyporiadaní
BSM zisťuje o.i. masu BSM, t. j. súbor vecí, ktoré do BSM patria. Pri tomto zisťovaní pritom môže
dôjsť i k záveru, že určitá vec, ktorú niektorý z bývalých manželov navrhol do masy BSM zahrnúť,

do tejto masy nepatrí, napr. z dôvodu, že patrí do výlučného vlastníctva len jedného z manželov,
prípadne, do podielového spoluvlastníctva manželov, alebo že nepatrí do masy BSM pretože v čase
zániku BSM už táto vec neexistovala a podobne. V rozhodnutí, ktorým súd BSM vyporiadava však
súd nemôže určiť, že vec, ktorú jeden z manželov navrhol zahrnúť do masy BSM, do masy BSM
nepatrí z dôvodu, že táto vec patrí nejakej tretej osobe, a to z dôvodu, že rozhodnutie o vyporiadaní

BSM sa nedotýka právneho postavenia tretích osôb, ale len právneho postavenia strán tohto sporu,
ktorými sú však len bývalí manželia. V tejto súvislosti súd len v krátkosti poukazuje na znenie ust. §
228 CSP, z ktorého vyplýva, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí
sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku a že výrok právoplatného rozsudkuo určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti
je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak
bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní, čo

však nie je prejedávaný prípad. Rovnako súd analogicky poukazuje aj na ustálenú judikatúra k otázke
vyporiadania pohľadávok (k uvedenému pozri napr. R 46/1966), v zmysle ktorej pri vyporiadaní BSM
nemožno ponechať stranou ani pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania BSM; vyporiadanie sa však
týka iba vzťahu medzi manželmi a nijak nezasahuje do práv a povinností tretích osôb. Možno teda
ustáliť, že v rozhodnutí, ktorým súd vyporiadáva BSM, súd nemôže napr. určiť, že nejaká nehnuteľnosť,

ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná v prospech bývalých manželov, patrí tretej osobe, ktorá ani
nie je stranou tohto sporu, nemôže takýto rozsudok zaslať katastrálnemu odboru príslušného okresného
úradu na záznam zmeny vlastníckeho práva v prospech takejto tretej osoby, a rovnako nemôže uvedenú
nehnuteľnosť z tohto dôvodu nevyporiadať a evidenčne (v katastri nehnuteľností) ju ponechať v režime
BSM. Tak isto súd v konaní o vyporiadanie BSM nemôže na návrh niektorého z manželov napr. určiť,
že nejaká nehnuteľná vec, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná prospech tretej osoby, patrí do

BSM a následne túto vysporiadať formou prikázania do vlastníctva jednému z manželov. Takémuto
postupu opätovne bráni skutočnosť, že uvedená tretia osoba nie je stranou sporu o vyporiadanie BSM
a že rozsudok o vyporiadaní BSM je (okrem výnimiek, ktoré však na prejednávaný spor nedopadajú)
záväzný len pre strany sporu. Obdobne uvedené platí aj pre vyporiadanie pohľadávky, keď súd v konaní
o vyporiadanie BSM nemôže určiť, že pohľadávku, z ktorej sú zaviazaní obaja manželia má veriteľovi

po vyporiadaní BSM uhradiť len jeden z manželov, či napríklad, že takúto pohľadávku nie je povinný
uhradiť žiadny z nich nakoľko je premlčaná, a podobne. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že
nakoľko je v katastri nehnuteľností uvedený Byt zapísaný v prospech strán sporu (výpis z listu vlastníctva
na č.l. 10 spisu) patrí do BSM, keď k vykonanému dokazovaniu len v krátkosti dodáva nasledovné.

67.Akbyajbolijednoznačnepreukázanétvrdeniažalobkyneotom,žepeniazenazakúpenieuvedeného
bytu požičala ona so žalovaným jej bratovi Š. C., ktorý následne kúpnu cenu uhradil, byt bol napísaný na
strany sporu, s tým, že po tom, čo brat žalobkyne požičanú sumu stranám sporu vrátil, mal byť uvedený
byt prepísaný na brata žalobkyne, žiadna zo strán ani len netvrdila, že by sa následne uvedený prevod
na brata žalobkyne realizoval (naopak sama žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že k prevodu na brata

nedošlo, o čom svedčí aj to, že na aktuálnom liste vlastníctva, na ktorom je predmetný byt zapísaný, nie
je evidované vlastnícke právo brata žalobkyne) a pokiaľ ide o prevod Bytu na netere žalobkyne (C. H. Z.
C. H.), v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že k prevodu tohto bytu v celosti na tieto osoby došlo.
Hoci totiž žalobkyňa v konaní tvrdila, že úmyslom strán sporu bolo previesť celý tento byt týmto neteriam
(každej teda 1/2 z bytu), avšak p. Š. S., ktorý spisoval darovaciu zmluvu, sa pomýlil v podieloch, kde

miesto prevodu po 1-ici im bol byt darovaný po 1/12-ine, čo vyplynulo aj zo svedeckej výpovede p. Š.
C. a p. Š. S. (ktorý doplnil, že zmluvu vypracoval v programe MS Word s tým, že následne ju prevádzal
do formátu PDF a nevšimol si, že sa pri tomto prevode zmenil pomer z 1 na každú z neterí žalobkyne
na 1/12 pre každú z nich), s čím žalovaný nesúhlasil (tvrdil, že úmyslom strán sporu bolo previesť na
každú z neterí žalobkyne len podiel 1/12 tak, ako sa aj nakoniec urobilo), nebolo preukázané, že len v

dôsledku technickej chyby u p. S. bol v zmluve uvedený nesprávny prevádzaný podiel. Ani z kamerového
záznamu vzhliadnutého na pojednávaní a ani z pokusu o prekonvertovanie dokumentu vytvoreného v
programe MS Word do programu s príponou pdf. totiž nevyplynulo, že by po prekonvertovaní súboru
zo znaku 1/2, či 1 mohol vzniknúť znak 1/12. Záverom k uvedenému je potrebné uviesť, že aj sama
žalobkyňa uvedený byt za súčasť masy BSM označila nie len v podanej žalobe, ale napr. aj v písomnom

podaní na č.l. 52 a nasl. spisu, v písomnom podaní na č.l. 94 a nasl. spisu, či na pojednávaní dňa
11.10.2018 a až od pojednávania dňa 26. 7. 2019 (zápisnica na č.l. 543 a nasl. spisu) zmenila svoj
názor tak, že tento byt do masy BSM nepatrí.

68. V podanej žalobe žalobkyňa navrhovala vyporiadať aj sumu 98.000 Eur, ktorá mala predstavovať

finančné úspory ku dňu zániku BSM. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.1.2017 (na
č.l. 31 a nasl. spisu) poprel, že by manželia pri zániku BSM mali finančné prostriedky v uvedenej sume. V
písomnom podaní na č.l. 115 a nasl. spisu žalovaný zopakoval, že táto položka do BSM nepatrí, nakoľko
uvedené prostriedky boli rozdelené rovnakým dielom medzi manželov ešte počas trvania manželstva.
Tieto finančné prostriedky boli tvorené jednak zo spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov, ako

aj z finančných prostriedkov, ktoré patria výlučne žalovanému, a to vo výške 23.662 EUR. Polovicu z
uvedenej sumy pri delení obdržal žalovaný a druhú polovicu vo výške 11.831 EUR, nachádzajúcu sa
žalobkyne, žiada žalovaný zohľadniť pri vyporiadaní BSM.69. Na pojednávaní dňa 11.10.2018 (zápisnica na č.l. 160 a nasl. spisu) žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedla, že strany sporu počas manželstva nadobudli finančnú hotovosť v
celkovej výške 98 tis. Eur. Žalobkyňa nepopiera, že časť tejto sumy pochádza aj z výlučného majetku

žalovaného, a to zrejme v tej výške ako aj uviedol 23.662 Eur. Nie je pravdou tá skutočnosť, že manželia
si tieto peňažné prostriedky rozdelili počas manželstva, to by právne ani nebolo možné, nakoľko počas
manželstva nedošlo k zrušeniu BSM ani nebolo zúžené BSM. Tieto financie boli len počas manželstva
uložené na osobitných účtoch, čiže zvlášť na meno žalobkyne, zvlášť na meno žalovaného. Žalobkyňa si
z tohto účtu znejúceho na jej meno vybrala finančnú hotovosť 49.000 Eur, a to okolo 04. 09. 2015, ktorú

vložila do domáceho trezoru, ktorý sa nachádzal v rodinnom dome na ul. S.. V čase, keď už boli medzi
manželmi vzťahy narušené, tak chcela si skontrolovať tento trezor, či tá suma je tam, avšak nenašla
kľúč od tohto trezoru, trezor vypáčila a zistila, že hotovosť 49.000 Eur sa v trezore nenachádzala. Túto
skutočnosť, že tá finančná hotovosť zmizla, zistila približne mesiac po, teda 04. 10. 2015, čo povedala aj
na polícii do zápisnice, keď jej manžel (žalovaný) nahlásil vypáčenie trezoru na polícii. Taktiež na polícii
žalobkyňa odovzdala lístok, ktorý našla v trezore, na ktorom bolo dehonestujúce označenie jej osoby zo

strany jej manžela (žalovaného), čo svedčí o skutočnosti, že aj žalovaný predpokladal, že si žalobkyňa
ten trezor násilným spôsobom otvorí, keďže jej skryl kľúče. Je teda názoru, že finančná hotovosť 98.000
Eur patrí do BSM s tým, že pri jej vyporiadaní je potrebné zohľadniť čas hodnoty patriacej výlučne
žalovanému, a to v sume 23.662 Eur a zvyšnú časť je potrebné rozdeliť po polovici s tým, že žalovaný
bude povinný vyplatiť žalobkyni sumu 37.169 Eur.

70. V priebehu pojednávania dňa 26.6.2019 (zápisnica na č.l. 492 a nasl. spisu) žalovaný potvrdil, že
pokiaľ sa jedná o sumu 98 000,- Eur, každý z manželov si polovicu z tejto sumy (t.j. sumu 49 000,- Eur)
vložil na svoj účet s tým, že on a aj žalobkyňa si v septembri 2015 tú svoju čiastku zo svojho účtu vybrali.
Doplnil, že on z týchto 49 000,- Eur ešte do rozvodu manželstva 39 000,- Eur minul najmä na Loto a Euro

Jackpot a sumu 10 000,- po rozvode manželstva vrátil pánovi R.. Pokiaľ sa týka o sumu 49 000,- Eur,
ktorú mala žalobkyňa na svojom účte, nevie ako ona s týmito peniazmi naložila. Pokiaľ sa jedná o trezor,
trestnéoznámeniepodávalon,nakoľkokeď prišielktrezoruachcel sivybraťforinty,zistil,žetentotrezor
je vylomený. Ostali v ňom forinty a chorvátske kuny s tým, že žalovaný nerozumie tomu, prečo žalobkyňa
tento trezor vypáčila, nakoľko mala vedomosť o tom, kde sa kľúče od tohto trezoru nachádzajú. Zároveň

uviedol, že nemal vedomosť o tom, že tam prípadne mohli byť vložené nejaké finančné prostriedky
žalobkyňou. Žalobkyňa na tomto pojednávaní uviedla, že čo sa týka sumy 49 000,-, ktorá bola na jej
termínovanom vklade, tak túto si vybrala 02.09.2015 z tohto dôvodu, že si chcela riešiť bytovú otázku
nakoľko žalovaný ju niekoľko dní predtým aj s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti vymkol. Tieto
peniaze uložila do kovovej pokladnice, ktorá sa nachádza v špajzi rodinného domu. Jedná sa o ten istý

objekt, ktorý žalovaný nazýva trezor, do ktorého si on ukladal forinty, kuny a pod. Kľúče od uvedenej
pokladničky (trezoru) bývali odložené v špajzy na poličke. Dňa 04. alebo 05. 10.2015 žalovaný nebol v
spoločnej domácnosti, odišiel na víkend, rovnako deti neboli doma a žalobkyňa mala nejaké nutkanie,
išla sa pozrieť na tieto peniaze s tým, že kľúče neboli na obvyklom mieste, nevedela ich nikde nájsť, tak
vypáčila túto pokladničku. Zistila, že sa tam nenachádzajú peniaze, ktoré tam vložila. Nenachádzajú sa

tam zlaté predmety, boli tam len forinty a kuny, plus lístok v maďarčine s dehonestujúcim označením.
Ona toto na polícii nenahlásila. Nahlásil to len žalovaný potom, keď zistil, že tá pokladnička je vypáčená.
Na tomto pojednávaní tiež právna zástupkyňa žalobkyne žiadala poskytnúť lehotu na to, aby súdu
predložiladôkazyohľadnetoho,žežalobkyňapotom,čovybralasumu49000,-zosvojhoterminovaného
účtu, túto skutočne vložila do kovovej pokladničky, z ktorej následne mali byť odcudzené.

71. Písomným podaním zo dňa 24. 7. 2019 (na č. l. 525 spisu) žalobkyňa oznámila súdu, že listinný
dôkaz o tom, že vložila finančné prostriedky v hodnote 49.000 Eur do trezoru nemá k dispozícii. O tejto
skutočnosti sa zmienila len svojmu bratovi Š. C. a na polícii, keď žalovaný ohlásil vypáčenie trezoru.

72. V rámci pojednávania dňa 18. 10. 2019 (zápisnica na č.l. 610 a nasl. spisu) žalobkyňa uviedla, že
dňa 03.10.2019 podala trestné oznámenie o. i. aj z dôvodu, že jej boli odcudzené peniaze v hodnote
49 000,- Eur. Toto trestné oznámenie nepodávala skorej z toho titulu, že si myslela, že žalovaný sa
nejakým spôsobom umúdri a s odstupom času, keďže je jasné, že tie peniaze má on, že jej tie peniaze
vráti. Nakoľko tak neučinil podala toto trestné oznámenie. Žalovaný v reakcii na uvedené tvrdenia

poznamenal, že tento postup považuje za šikanózny zo strany žalobkyne, takéto trestné oznámenie.
Napr. ak sa jedná o trestný čin krádeže je potrebné ihneď zabezpečiť stopy na to, aby táto krádež mohla
byť vyšetrená. Nakoľko trestné oznámenie bolo podané až teraz (viac ako 4 roky po tvrdenom zmiznutí
peňazí - pozn. súdu), je toto zmarené.73. Písomným podaním označeným ako „Použitie finančných prostriedkov po zrušení termínovaného
vkladu - vyjadrenie“ na č.l. 863 spisu žalovaný uviedol, že zo sumy viac ako 49.000 EUR, ktorá

bola vybratá z jeho termínovaného vkladu, sumu 38.000 Eur nepoužil len na podávanie LOTTa a
Eurojackpotu, ale realizoval práce aj na a pri rodinnom dome, zakupoval potrebné veci svojim deťom,
kúpil si bicykel, s deťmi pravidelne chodieval na dovolenky, do welnescentier a podobne. Na uvedené
práce a veci vynaložil zhruba 8.000 Eur. LOTTO a Eurojackpot podával preto, že sa pokúsil vyhovieť
nenásytným nárokom a vydieraniu žalobkyne, ktorá od neho žiadala viac, ako je celá hodnota masy

BSM. Doplnil tiež, že je maximálne opatrný, rozvážny a zodpovedný človek a nie je a ani niky nebol
patologickým hráčom.

74. V písomnom podaní na č.l. 895 žalobkyňa spochybnila, že žalovaný zo sumy 49.000 Eur použil
39.000 Eur na tipovanie pretože je evidentné, že žalovaný si peniaze šetrí a je materiálne založený. Ak
by sa však tak stalo, tak určite ide o neúčelne vynaložené finančné prostriedky, ktoré musia byť zarátané

na ťarchu žalovaného. Žalovaný mal dostatok času na to, aby preukázal, kde minul finančné prostriedky
z termínovaného vkladu. Nezdokladoval a neuviedol za aké obdobie mal minúť vyššie uvedené finančné
prostriedky. Žalovaný už na pojednávaní dňa 26.6.2019 uviedol, že zo sumy 49.000 Eur minul 39.000
Eur na tipovanie, avšak bazén, ktorý uvádza vo svojom poslednom vyjadrení, zakúpil až po rozvode
manželstva. Tak isto je zrejmé, že všetky stavebné práce, ktoré opísal a všetky investície do detí, ktoré

uviedol, mohli byť realizované len po rozvode manželstva, kedy už mali byť finančné prostriedky v
sume39.000Eurpodľavyjadrenížalovanéhodávnominuté.Týmžalovanýpopreldôveryhodnosťsvojich
tvrdení.

75. V priebehu pojednávania dňa 6.3.2020 (zápisnica na č.l. 901 a nasl. spisu) žalobkyňa pokiaľ sa

jedná o sumu 98.000 Eur uviedla, že to boli spoločné peniaze. Žalovaný sledoval jednotlivé banky, kde
dávajú najvhodnejšie podmienky, najlepšie úroky. Následne manželia z viacerých peňažných ústavov
povyberali peniaze a sumu 98 000,- Eur sme rozdelili na 49 000,- Eur a 49 000,- Eur. Každý si otvoril
terminovaný účet, kde takúto sumu dal, viac menej nikdy nebola nejaká dohoda o tom, čo by s nimi kto
mal robiť. Nebolo to takým spôsobom, že teda každý by to mal použiť na svoje nejaké potreby, nakoľko v

tom čase problémy v manželstve nejaké výraznejšie neboli. Ona peniaze vybrala zhruba rok potom, čo
tam tie peniaze boli vložené, bolo to v septembri 2015. V reakcii na uvedené tvrdenia žalovaný uviedol,
že situáciu s týmito peniazmi bola taká, že manželia mali peniaze v iných ústavoch. B. H. však vtedy
dávala najvyšší úrok, tak sa vybrali peniaze z iných ústavov a peniaze boli rozdelené na dva účty práve z
toho dôvodu, že štát ručí za vklady len do výšky 50 000,- Eur. Preto sa rozhodli vytvoriť dva účty na dve

odlišné osoby, na každú sa dala teda nejaká suma teda 49 000,- Eur s tým, že vo svojej podstate bolo to
spravené tak, že keby sa jemu niečo stalo, mala žalobkyňa prístup k jeho terminovanému vkladu, keby
sa jej niečo stalo, on mal prístup k jej peniazom. Čiže nebolo to také, že by si každý mohol nejakým
spôsobom s týmito peniazmi robiť čo chce, alebo že by si vtedy tie peniaze nejakým spôsobom rozdelili.

76. Zmluvami o termínovanom vklade na č.l. 58 - 59, výpismi z účtov termínovaného vkladu na č.l.
259 a 539 spisu, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 19.10.2015 na č. l. 33 - 36 vyšetrovacieho
spisu vedeného OR PZ vo Veľkom Krtíši, č. ORP-244/VYS-VK-2015 a uznesením vyšetrovateľa PZ
zo dňa 29.05.2016, ktoré je súčasťou totožného vyšetrovacieho spisu, súd zistil, že dňa 5.9.2014 obe
strany sporu uzatvorili zmluvy o termínovanom vklade, v zmysle ktorých sa každý z nich zaviazal na

termínovaný vklad vložiť sumu 49.000 Eur. Obe strany sporu si zo svojho termínovaného vkladu vybrali
celú vloženú sumu aj s úrokmi (dokopy 49.392,13 Eur každý) dňa 2.9.2015. Žalobkyňa pri výsluchu
pred orgánom činným v trestnom konaní uviedla nasledovné „S manželom som v rozvodovom konaní
a nakoľko som mala účet vedený v B. H., kde bola hotovosť vo výške 49.000 Eur a chcela som použiť
predmetné peniaze na kúpu bytu pre mňa a moje dve deti, tak som dňa 4.9.2015 vybrala z tohto

termínovaného vkladu celú hotovosť a dalo som tieto naše spoločné peniaze do nášho spoločného
trezoru, ktorý sa nachádza v našom rodinnom dome v miestnosti špajza, ktorá sa nachádza v suteréne
nášho rodinného domu. V tomto trezore sme mali uložené naše spoločné zlato, ale predovšetkým
tam boli retiazky, prstene, prívesok Kleopatra, ktoré patrili mne a tieto predmety sa v trezore ešte
dňa 4.9.2015 nachádzali. Potom prvý októbrový víkend 2015, v čase, keď bol manžel v Čechách na

stretnutí z vysokej školy, som sa rozhodla trezor otvoriť. Nakoľko som nevedela, kde sa kľúče od trezoru
nachádzajú, a tieto neboli na obvyklom mieste, išla som do zadnej časti nášho domu, kde máme
záhradný domček, stadiaľ som zobrala náradie, a to šraubovák, kladivo a náradie, ktoré vyzerá ako
dláto, a s týmto náradím som šla do trezoru a vypáčila som dvierka na trezore. Potom som z trezoruzobrala náušnice, ktoré zvykne nosiť dcéra, prsteň s modrým očkom a drobné zlomkové zlato, ktoré som
odniesla k mojim rodičom. Okrem týchto spomínaných vecí sa v trezore nachádzal aj 1 ks papiera, na
ktorom mi môj manžel zanechal odkaz. Bolo tam napísané po maďarsky „ty špina !“ A z tohto dôvodu

si ja myslím, že môj manžel predpokladal, že si trezor otvorím. V trezore po tom, ako som vybrala tieto
vyššie uvedené veci, ostali len krabičky od zlata, pričom ďalej k veci uvádzam, že ja som manžela
neinformovala o tom, že som trezor vypáčila, nemala som potrebu mu to spomínať, nakoľko sa nám
momentálne zle komunikuje a celá komunikácia jej skôr sústredená na deti. Asi pred dvoma týždňami
sa ma môj manžel opýtal, či neviem, kto vylomil trezor. Vtedy som mu povedala, že som ho vypáčila ja.“

Z uznesenie vyšetrovateľa PZ zo dňa 29.05.2016 vyplynulo, že trestné konanie o skutku vymedzenom
tak, že neznámy páchateľ v období od septembra 2015 do 11.10.2015 vošiel do vnútorných priestorov
rodinného domu na S. O., kde z kovovej pokladnice odcudzil nezistené množstvo šperkov zo žltého kovu
a tým mal spôsobiť škodu vo výške 2.000 Eur je zastavené nakoľko skutok nie je trestným činom a nie
je dôvod na postúpenie veci. V trestnom konaní bolo preukázané, že predmetnú pokladničku otvorila
žalobkyňa.Vpredmetnomuzneseníniejezmienkaofinančnýchprostriedkoch,ktorésapodľažalobkyne

mali v uvedenej pokladničke (trezore) nachádzať.

77. Z vykonaného dokazovania a zo zhodných tvrdení strán sporu jednoznačne vyplynulo, že strany
sporu si každý na svoj termínovaný účet vložili na základe zmluvy o termínovanom vklade zo dňa
5.9.2014 sumu po 49.000 Eur, t. j. celkovo 98.000 Eur. Zo zhodných tvrdení strán ďalej vyplýva, že

uvedené peňažné prostriedky boli tvorené spoločnými úsporami manželov a bola v nich zahrnutá aj
suma 23.662 EUR patriaca výlučne žalovanému, ktorá je na č.l. 118 spisu špecifikovaná nasledovne:

- úspory vo výške 10.000 Eur z predaja rodinného domu po smrti matky žalovaného
- zostatok úspor po smrti matky žalovaného v sume 950 EUR

- dar od matky žalovaného v sume 5.000 Eur
- polovica nájmu z nájmu pozemkov matky od r. 1993 do r. 2015 v sume 2.850 Eur (po 150 Eur ročne
od 1993 do 2001 a po 250 Eur ročne od 2002 do 2011)
- nájom pôdy žalovaného od r. 2012 do r. 2015 v sume 2.960 Eur ( 4 roky x 740 Eur)
- prenájom zdedenej pôdy od r. 2002 v sume 504 Eur (56 Eur x 9 rokov) a

- predaj motorového vozidla trabant v sume 12.000 Sk (398 EUR).
Súd pritom nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti zhodných tvrdení strán sporu o tom, že žalovaný
mimo režimu masy BSM nadobudol finančné prostriedky vo vyššie uvedenej sume 23.662 Eur z vyššie
popísaných titulov, ktoré tvoria časť sumy 98.000 Eur inak predstavujúcej spoločné úspory manželov. Z
dôvodu, že strany sporu sa v priebehu konania zhodli, že uvedená suma bola rozdelená na 2x49.000

Eur a vložená na účet každého z manželov len z dôvodu, že štát ručí za vklady fyzických osôb len do
sumy 50.000 Eur a že nešlo o rozdelenie spoločných peňazí, súd dospel k záveru, že do masy BSM
patrila aj suma 98.000 Eur (z ktorej po 49.000 Eur si každá zo strán sporu vložila na svoj termínovaný
účet dňa 5.9.2014), s tým, že skutočnosť, že z tejto sumy 23.662 Eur tvorí výlučný majetok žalovaného,
súd zohľadňoval v rámci investícií do spoločného majetku (ods. 137 odôvodnenia tohto rozhodnutia).

78. Ďalejbolovkonaníjednoznačnepreukázané,žedňa2.9.2015sikaždýzmanželovsumu49.000Eur
spolu aj s úrokmi (v sume 392,13 Eur) z terminovaného vkladu vybral, t. j. že celkovo bola vybraná suma
98.784,26 Eur. Žalobkyňa v podanej žalobe do masy BSM označila a z tohto dôvodu žiadala vypriadať
len sumu 98.000 Eur. Preto súd v súlade s judikatúrou (napr. rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/999/2006

zo dňa 09. 11. 2006 a sp. zn. 22Cdo/1112/2006 zo dňa 23. 05. 2007), z ktorej vyplýva, že v konaní o
vyporiadanie BSM súd vyporiada len tie veci patriace do BSM, ktoré manželia (strany) urobili predmetom
konania, v rámci určovania masy BSM uvažoval len o vyporiadaní sumy 98.000 Eur.

79. Pokiaľ sa jedná o ďalší osud sumy 98.000 Eur, žalobkyňa v konaní tvrdila, že ona si sumu 49.000

Eur vložila do trezoru v spoločnej nehnuteľnosti, skadiaľ tieto peniaze odcudzil žalovaný, čo žalovaný
poprel. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.6.2019 uviedol, že on zo sumy 49.000 Eur, ktorú si vybral
zo svojho termínovaného vkladu, ešte do rozvodu manželstva 39 000,- Eur minul najmä na Loto a
Euro Jackpot a sumu 10 000,- po rozvode manželstva vrátil pánovi R.. Písomným podaním označeným
ako „Použitie finančných prostriedkov po zrušení termínovaného vkladu - vyjadrenie“ na č.l. 863 spisu

žalovaný uviedol, že zo sumy viac ako 49.000 EUR, ktorá bola vybratá z jeho termínovaného vkladu,
sumu 38.000 Eur (správne má byť „39.000 Eur“ - poznámka súdu) nepoužil len na podávanie LOTTa a
Eurojackpotu, ale realizoval práce aj na a pri rodinnom dome, zakupoval potrebné veci svojim deťom,
kúpil si bicykel, s deťmi pravidelne chodieval na dovolenky, do welnescentier a podobne. Na uvedenépráce a veci vynaložil zhruba 8.000 Eur. LOTTO a Eurojackpot podával preto, že sa pokúsil vyhovieť
nenásytným nárokom a vydieraniu žalobkyne, ktorá od neho žiadala viac, ako je celá hodnota masy
BSM. Doplnil tiež, že je maximálne opatrný, rozvážny a zodpovedný človek a nie je a ani niky nebol

patologickým hráčom.

80. Vychádzajúc z dostupnej judikatúry (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/122/2006,
či rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/4021/2010) platí, že ak vybral jeden z manželov za
trvania manželstva peňažné prostriedky z účtu, ktoré boli predmetom BSM, nesie dôkazné bremeno v

tom, že ich použil v súlade s § 144 a nasl. OZ (t. j. hlavne na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené
s užívaním a udržovaním majetku v BSM). Výber peňažných prostriedkov z účtu nemôže byť neplatným
právnym úkonom, a to ani v prípade, že sa vymyká obvyklej správe spoločného majetku manželov.
Ak však presahuje následné nakladanie s vybranými prostriedkami rámec obvyklej správy spoločného
majetku, potom k nemu nemožno prihliadať, a tieto prostriedky je potrebné zaradiť do spoločného imania
a vysporiadať.

81. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že zo sumy 49.000 Eur sumu 10.000 Eur vrátil po rozvode
manželstva p. R. (ktorú skutočnosť mal súd za preukázanú, ako o tom bude pojednávať v ods. 83 a
nasl. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Pokiaľ sa jedná o zvyšok z uvedenej peňažnej sumy, t.j. o sumu
39.000 Eur, k jej využitiu najskôr uviedol, že ju použil na tipovanie, neskôr písomným podaní upresnil

svoje vyjadrenie tak, že z uvedenej sumy minul 8.000 Eur na práce na a pri rodinnom dome, na
nákup potrebných vecí svojim deťom, na kúpu bicykla, s deťmi pravidelne chodieval na dovolenky,
do welnescentier a podobne. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný minimálne sumu 31.000 Eur
minul na tipovanie, a teda rozhodne nie na obvyklú správu majetku v BSM, či na bežnú spotrebu, a
pokiaľ by súd aj (navzdory tvrdeniam žalobkyne) uveril tomu, že zvyšné peňažné prostriedky v sume

8.000 Eur minul na práce na a pri rodinnom dome, na nákup potrebných vecí svojim deťom, na
kúpu bicykla, s deťmi pravidelne chodieval na dovolenky, do welnescentier a podobne, bol to žalovaný,
ktorého zaťažovala povinnosť tieto svoje tvrdenia preukázať. Žalovaný však nie len, že svoje tvrdenia
nepodložil žiadnymi dôkazmi, ale ani presne nešpecifikoval, akú sumu z už uvedenej sumy 8.000 Eur
minul napr. na práce okolo domu, na kúpu bicykla a podobne. Navyše pokiaľ vo svojom písomnom

podaní tvrdil o.i., že táto suma je tvorená aj jeho výdavkami na každoročnú letnú dovolenku, opomína,
že k výberu finančných prostriedkov pristúpil dňa 2.9.2015 a k zániku BSM došlo dňa 1.3.2016 ( t. j.
po necelých šiestich mesiacoch od výberu) preto je absolútne nelogické, aby sa na sume 8.000 Eur
podieľali náklady na viaceré (každoročné) letné dovolenky s deťmi. Preto súd pri vyporiadaní BSM
vychádzal zo skutočnosť, že do masy BSM patrí suma 39.000 Eur, pri ktorej žalovaný niesol dôkazné

bremeno v tom, že ju použil v súlade s § 144 a nasl. OZ (t. j. hlavne na bežnú spotrebu alebo na
náklady spojené s užívaním a udržovaním majetku v BSM), ktoré dôkazné bremeno neuniesol a nakoľko
jeho nakladanie s uvedenými prostriedkami prekračovalo rámec obvyklej správy spoločného majetku,
súd k nemu neprihliadal, tieto prostriedky zaradil do masy BSM a vysporiadal. Inak je tomu však v
prípade sumy 10.000 Eur, ktorá predstavovala zvyšok výberu z termínovaného vkladu žalovaného, ktorú

žalovaný preukázateľne použil na úhradu spoločnej pôžičky manželov (ako o tom bude pojednávať v
ods. 83 a nasl. odôvodnenia tohto rozhodnutia). V takomto prípade žalovaný preukázal, že uvedená
suma bola použitá na úhradu pôžičky, z ktorej peňažné prostriedky boli použité na získanie spoločných
vecí manželov. Uvedené finančné prostriedky tak v dobe vyporiadania BSM neexistovali, čo je podľa
ustálenej judikatúry jeden z predpokladov na to, aby ich súd mohol vyporiadať (k uvedenému pozri napr.

rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/3110/2010 prijaté ako R 35/2012) a neexistovala ani vyššie uvádzaná
výnimka z tejto zásady, v zmysle ktorej ak presahuje následné nakladanie s vybranými prostriedkami
rámec obvyklej správy spoločného majetku, potom k nemu nemožno prihliadať, a tieto prostriedky je
potrebné zaradiť do spoločného imania a vysporiadať. Preto súd sumu 10.000 Eur do masy BSM
nezaradil.

82. Pokiaľ sa jedná o žalovanú, táto rovnako nepreukázala, že po tom, čo sumu 49.000 Eur vybrala
zo svojho termínovaného účtu, túto použila na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním
a udržovaním majetku v BSM. Pokiaľ tvrdila, že uvedenú sumu vložila do trezoru v spoločnej
domácnosti, skadiaľ mal tieto peňažné prostriedky odcudziť žalovaný, nepreukázala ani len skutočnosť,

že tieto peňažné prostriedky do tohto trezoru vložila. Následne celkom logicky nemohla preukázať ani
skutočnosť, že tieto peňažné prostriedky z trezoru vybral žalovaný a vloženie uvedených peňazí do
trezoru, či ich odcudzenie žalovaným, či akoukoľvek inou osobou, nebolo zistené ani v trestnom konaní
vedenom OR PZ vo Veľkom Krtíši pod ČVS: ORP-244/VYS-VK-2015. Navyše úplne nelogický sa zdábyť postup žalobkyne v tom, že pokiaľ skutočne peniaze do tohto trezoru vložila a pokiaľ skutočne po
jeho vylomení zistila, že peniaze v tomto trezore nie sú, z akého dôvodu nepodala trestné oznámenie?
Ďalej po tom, čo zistila, že trestné oznámenie podal žalovaný (nie pre krádež finančných prostriedkov, o

ktorom on podľa vlastných tvrdení vedomosť nemal, ale pre to, že niekto vypáčil trezor a ukradol šperky
v hodnote 2.000 Eur) a v tomto konaní bola aj vypočúvaná, prečo netrvala na tom, aby sa v uvedenom
konaní skúmalo (aj) odcudzenie finančných prostriedkov v sume 49.000 Eur? Napokon účelový sa javí
byť postoj žalobkyne aj v tom, že trestné oznámenie napokon podala, avšak až po tom, čo jej súd v
rámci predbežného právneho názoru uviedol, že dôkazné bremeno na preukázanie vloženia finančných

prostriedkov do trezoru a ich odcudzenie je na nej a tiež, že súd považuje za nelogické, že trestné
oznámenie nepodala. Následne podané trestné oznámenie bolo podané po viac ako 4 rokoch po tom,
čo ku krádeži peňazí malo dôjsť a žalobkyňa v písomnom podaní na č.l. 1079 ani len nevedela uviesť,
s akým výsledkom trestné konanie skončilo. Napokon zo zápisnice z pojednávania zo dňa 18.11.2020
vo veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 14P/60/2020 vyplynulo, že predmetné trestné konanie
bolo ukončené so záverom, že sa nepodarilo zistiť páchateľa a nebolo preukázané, že sa stal skutok

(odcudzenie finančných prostriedkov žalovaným). Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že do masy
BSM patrí aj suma 49.000 Eur, ktorú žalobkyňa vybrala zo svojho termínovaného vkladu.

83. Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.4.2018 (na č.l. 115 a nasl. spisu) žalovaný žiadal pri
vyporiadaní zohľadniť čiastku 10.000 EUR, keď finančné prostriedky v tejto výške, ktoré boli zapožičané

na nákup tovaru do butiku od pána R., boli vrátené veriteľovi žalovaným dňa 19. 4. 2016, t. j. po
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 30.4.2018
(na č.l. 124 a nasl. spisu) žalobkyňa uviedla, že pôžička vo výške 10.000 Eur nepatrí do BSM nakoľko
p. R., ktorý mal uvedenú sumu požičať, žalobkyňa nepozná a nemá vedomosť ani o nejakej vymyslenej
pôžičke.

84. Na pojednávaní dňa 11.10.2018 (zápisnica na č.l. 160 a nasl. spisu) žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedla, že tvrdenia žalovaného, že na nákup tovaru v butiku boli požičané
prostriedky v hodnote 10.000,-- Eur od p. R. nie sú pravdivé. Žalobkyňa totiž žiadnu zmluvu s p. R.
neuzavrela, žiadne peniaze si na nákup nepožičala, videla ho len jediný krát v živote, a ak jej manžel

nejakú pôžičku uzavrel, tak to muselo byť bez jej vedomia a bez jej súhlasu, čo spôsobuje neplatnosť
takejto zmluvy.

85. V priebehu pojednávania dňa 26.6.2019 (zápisnica na č.l. 492 a nasl. spisu) žalovaný uviedol, že
potom, čo vybral z účtu sumu okolo 400 000 SK na zakúpenie butiku, tak bolo treba tento aj zariadiť

lebo predtým to bolo kaderníctvo. Potreboval peniaze a tieto peniaze mu požičal bývalý spolužiak p. R.
v sume 300 000,- Sk. Túto sumu mu žalovaný po rozvode manželstva vrátil, a to zo zostatku zo sumy
49.000 Eur, ktorú si v septembri 2015 vybral zo svojho termínovaného vkladu. Nemá nijaký dôkaz o tom,
že by táto suma bola požičaná. Má však dôkazy o tom, že bola táto suma vrátená. Toto sa zrealizovalo
v I.. Boli tam prítomní napr. p. V. G. a pán N. B..

86. Na pojednávaní dňa 26.7.2019 žalovaný doplnil, že predmetný bytový priestor sa nekupoval
pôvodne za účelom butiku a strany sporu ho chceli prenajímať, resp. chceli mať z toho kaderníctvo ako
bolopredtým.Nezohnalivšakkaderníčky.Čosatýkaprenájmu,mali ajdohoduspanizBanskejBystrice,
ktorá chcela tieto priestory od nich prenajímať, avšak táto následne od zmluvy odstúpila. Až na podnet

p. Y. si strany sporu následne otvorili butik. Žalobkyňa v reakcii na uvedený prednes žalovaného uviedla,
že môže potvrdiť, že pôvodne chceli, aby tam pokračovalo kaderníctvo, avšak s tými kaderníčkami sa
nedohodli a áno, rozprávalo sa aj o tom, že by tento priestor mal ísť do nájmu, ale nejaká veľká snaha
tieto priestory prenajať tam nebola, hoci si pamätá ten prípad, ktorý uvádzal žalovaný, s tou pani z
Banskej Bystrice. Následne sa strany sporu rozhodli, že bude z tohto nebytového priestoru butik.

87. V ďalšom priebehu konania žalobkyňa uviedla, že nepovažuje za pravdepodobné, že na zakúpenie
tovaru v butiku mala byť požičaná suma 10.000 Eur od p. R.. Ona totiž dostala príspevok od ÚPSVaR
(v sume 55.000 Sk) na začiatok podnikania. Nepotrebovali teda požičať žiadne peniaze. Vôbec nevie
o tom, že by si nejaké peniaze požičali a hlavne je pre ňu nelogické, že by si požičali peniaze v roku

2004 a tieto by vracali až v roku 2016 - po 12 rokoch. V reakcii na uvedené tvrdenie žalobkyne žalovaný
uviedol, že suma 55.000 Sk od ÚPSVaR bola použitá na počítač a na zariadenie butiku, ale na tovar
peniaze nemali. Potrebovali teda nejakú investíciu a tú získali od p. R.. Žalovaný išiel do I. a tam mu p.
R. u neho doma odovzdal v hotovosti tie peniaze s tým, že nikto pri tomto prítomný nebol. Z finančnýchprostriedkov od ÚPSVaR nemohli kupovať tovar, iba vlastne zariadenie a teda preto takúto pôžičku
vlastne realizovali. Tieto peniaze vracali po dlhšej dobe, to žalovaný uznáva. Išlo o to, že on spolu s p.
R. boli spoločne absolventi vysokej vojenskej školy a vždy to bolo o tom, že kto mohol, ten pomohol a

tento pán mal finančné prostriedky k dispozícii a preto im ich vtedy požičal. Je pravdou, že asi 2x bol
u nich a pýtal tieto finančné prostriedky späť. Žalovaný mu však vždy povedal, že potom a nakoniec,
keď boli na stretávke v I. a p. R. ho opätovne vyzval na to, aby mu tie peniaze vrátil, tak to žalovaný
za krátku dobu aj urobil. Peniaze vracal v reštaurácii K., D. I., je to reštaurácia, ktorá patrí p. R. s tým,
že boli pri tom prítomní dvaja svedkovia, p. G. a p. B. V nadväznosti na uvedené tvrdenia žalobkyňa

potvrdila, že príspevok z ÚPSVaR nebol použitý na tovar, ani byť nemohol.

XX. V.. N. R. pri svojom výsluchu uviedol, že žalovaný je jeho bývalým spolužiakom a žalobkyňu videl
asi 1x, keď boli vo D. Y.. Potvrdil, že žalovanému požičal sumu 300 000,- Sk. Často si telefonovali a on v
rozhodnom čase, bolo to asi v lete 2004, zarábal okolo 100 000,- Sk mesačne, preto táto suma pre neho
nebola nejakým spôsobom problematická. Tieto finančné prostriedky žalovanému odovzdával v Hoteli

U., s tým, že pri tomto nebol prítomný nikto. Nevedel, či žalobkyňa vedela o tejto pôžičke. Pokiaľ sa jedná
o to, načo boli požičané tieto finančné prostriedky, svedok od žalovaného mal vedomosť o tom, že kúpili
nejaký nebytový priestor a na toto boli minuté peniaze, ktoré oni mali k dispozícii, s tým, že pôvodne
chceli, alebo žalovaný chcel, tento priestor prenajať. Nakoniec to asi nevyšlo, ale rozhodli sa, že bude
zriadený butik, v ktorom bude pracovať žalovaná. Predpokladal, že za účelom realizácie tohto butiku

si žalovaný tie peniaze požičal. Pokiaľ sa jedná o okolnosti vrátenia týchto finančných prostriedkov, tak
na stretávke v I. v septembri 2015 sa svedok žalovaného spýtal, že či už má finančné prostriedky k
dispozícii, nakoľko sa nedohodli na žiadnom špecifickom dátume, kedy by mal peniaze vrátiť. Na toto
mal svedok pocit, že sa žalovaný trochu urazil. Následne niekedy po Veľkej noci nasledujúceho roku,
čiže v roku 2016, podľa svedka to bolo také dva týždne po, mu žalovaný tieto peniaze vrátil, a to v

kaviarni, v ktorej bol svedok v tom čase prevádzkarom, volala sa K.. V súčasnosti však už sa volá táto
kaviareň inak. Pri odovzdávaní peňazí boli prítomní aj ďalší spolužiaci p. B. a p. G..

89. Svedok N. B. k predmetnej veci uviedol toľko, že v roku 2015 (vie úplne presne špecifikovať, že
to bolo dňa 03.10.2015, nakoľko ten večer mu zomrela matka), sa organizovalo stretnutie absolventov

vysokej školy. Toto stretnutie sa organizovalo u p. R. v jeho podniku K., ktorý on v tom čase vlastnil a
stalo sa to, že svedok spolu aj s p. G., p. R. aj spolu so žalovaným v kuchynke chystali veci na toto
posedenie. Vtedy p. R. prehodil niečo také vo vzťahu k žalovanému, že kedy mu vráti tie peniaze, ktoré
si od neho požičal. Svedok nevedel presne, o čo sa v tom čase jedná, ani to nejako neriešil, lebo sa
ho to žiadnym spôsobom netýkalo. Mal však pocit, že žalovaný sa cítil aj dosť zahanbene, ale vo svojej

podstate nepovedal na to nič. Zhruba o pol roka, niekedy na jar, ho p. R. zavolal, že do I. príde žalovaný
a stretli sa. Opätovne v tom istom podniku s tým, že svedok videl, že žalovaný odovzdal p. R. obálku,
v ktorej boli peniaze. Následne sa obidvaja zdvihli, odišli do kancelárie s tým, že si to idú prepočítať.
Svedok dodnes nevie, čo bolo titulom vrátenia tejto sumy. Následne v rámci debaty bolo povedané,
že sa jednalo o sumu 10 000,- Eur. Keď sa vrátili z tej kancelárie, tak p. R. prišiel s tým balíkom peňazí,

on je taký srandista, zamával s tým balíkom peňazí a povedal „mám peniaze, môžeme ísť piť“.

90. Z výkazov ziskov a strát subjektu I. C. za rok 2004 a 2005 (na č.l. 558 a nasl. spisu) súd zistil, že
uvedený subjekt vykázal za r. 2004 náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru 174.000 Sk a
výsledok hospodárenia mínus 22.000 Sk a za rok 2005 náklady vynaložené na obstaranie predaného

tovaru 249.000 Sk a výsledok hospodárenia (plus) 42.000 Sk.

91. Podľa názoru súdu tak žalovaný nie len svojim výsluchom, ale aj výsluchom p. R. a p. Ondríka
preukázal skutočnosť, že v roku 2004 požičal sumu 300.000 Sk, keď žalovaný zhodne so svedkom R.
popísali, že ho žalovaný kontaktoval, že potrebuje peniaze, že sa stretli v I. a že mu svedok uvedenú

sumu tohto dňa odovzdal bez prítomnosti ďalších svedkov. Hoci žalovaný vo svojich prednesoch
spočiatku tvrdil, že peniaze mu p. R. odovzdal u neho doma, zatiaľ čo p. R. uviedol, že to bolo v Hoteli
U., uvedené nejasnosti žalovaný presvedčivo vysvetlil, keď uviedol, že sa s p. R. stretli v uvedenom
hoteli, že z tohto hotela potom išli na návštevu k p. R. a že si žalovaný už presne nepamätá, či mu
boli peniaze odovzdané v hoteli alebo u svedka, predpokladá však, že to bolo skôr u svedka nakoľko

je žalovaný skôr opatrný. Existenciu pôžičky v sume 300.000 Sk (10.000 Eur) nepriamo potvrdzuje aj
p. B., ktorý bol prítomný pri vracaní uvedenej sumy, hoci nevedel uviesť, z akého titulu žalovaný túto
sumu vracal. V zhode so žalovaným a v zhode s p. R. však popísal to, že p R. pripomenul žalovanému
vrátenie uvedenej sumy na stretávke v I. v septembri 2015 a že následne k vráteniu peňazí došlo na jarr. 2016. Existencii uvedenej pôžičky nepriamo nasvedčuje aj skutočnosť, že (ako sa už uvádza v ďalších
častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia), v konaní bolo preukázané, že stany sporu na zakúpenie
nebytového priestoru minuli 400.000 Sk a že zo zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo, že pôvodne v

tomto nebytovom priestore najskôr chceli mať kaderníctvo, neskôr ho prenajať, z čoho ani jedno nevyšlo.
Tiež medzi stranami nebolo sporné, že po zakúpení nebytové priestoru vynaložili finančné prostriedky
na jeho rekonštrukciu. Je teda pravdepodobné, že strany sporu pôvodne neočakávali, že po zakúpení
nebytových priestorov bude potrebné vynaložiť viac finančných prostriedkov, a to na tovar, nakoľko sa
následne rozhodli zriadiť butik. Navyše, ako už bolo uvedené, v súvislosti so zriadením butiku museli

nebytové priestory i zrekonštruovať. Príspevok od UPSVaR podľa zhodných tvrdení strán sporu nemohol
byť a ani nebol použitý na nákup tovaru. Napokon z výkazov ziskov a strát vyplýva, že do nákupu tovaru
v r 2004 strany sporu investovali 174.000 Sk a v r. 2005 249.000 Sk, s tým, že výsledok podnikania
za rok 2004 bol záporný, t. j. z tohto podnikania v tom čase nebol vytvorený zisk, ktorý by bolo možné
na nakúpenie ďalšieho tovaru použiť. Vzhľadom k uvedenému mal súd za preukázané, že žalovaný
skutočne v lete 2004 požičal od p. R. sumu 300.000 Sk a túto následne po rozvode manželstva (už ako

sumu 10.000 Eur) vrátil p. R..

92. Pokiaľ sa jedná o charakter tejto pôžičky, t. j. či sa jednalo o spoločnú pôžičku oboch manželov
(t.j. o zmluvu o pôžičke uzavrel žalovaný so súhlasom manželky-žalobkyne) alebo o pôžičku výlučne
žalovaného, ktorú však použil na nákup spoločných vecí (tovaru), súdu sa logickejšia javí skutočnosť, že

sajednáospoločnúpôžičkumanželovatoužlensohľadomnaskutočnosť,žebolapoužitánazakúpenie
tovaru na spoločné podnikanie oboch manželov a že žalobkyňa sa minimálne musela zaujímať o tú
skutočnosť, skadiaľ žalovaný peňažné prostriedky v sume 300.000 Sk na nákup uvedeného tovaru
zohnal. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že aj v prípade, ak by v prejednávanej veci šlo len o pôžičku
žalovaného, z ktorej peňažné prostriedky však použil na nákup spoločných vecí, bolo by potrebné

vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 88/2010, v zmysle ktorého platí, že pokiaľ
vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel
vovlastnommenezmluvuopôžičke,apokiaľbolitaktozískanépeniazepoužiténazakúpenieurčitejveci
(bola za ne získaná určitá majetková hodnota), patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok
uvedených v § 143 Občianskeho zákonníka - do BSM. Na záväzok toho manžela, ktorý peniaze takto

obstaral, je povinný ich vrátiť a ktorý peniaze v skutočnosti zo svojho vynaložil na spoločný majetok,
sa prihliadne pri vyporiadaní BSM (k uvedenému pozri aj R 57/1979, ale tiež napríklad Bičovský J.,
Bezpodílové spoluvlastnictví manželů, Linde Praha, 1994, str. 181).

93. Z všetkého už vyššie uvedeného vyplýva, že súd do masy BSM zahrnul položky vymenované v

ods. 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia a hodnotu masy BSM určil na 270.680,38 Eur, ako o tom bude
pojednávať v nasledovných odsekoch odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Hodnota masy BSM a spôsob jej vyporadania

94. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

95. Pri určovaní hodnoty vecí, ktoré patria do BSM a pri riešení otázky, ktoré veci ktorému z bývalých
manželov do vlastníctva prikázať súd vychádzal (okrem už vyššie citovaného zákonného ustanovenia)
aj z ustálenej judikatúry, z ktorej vyplývajú nasledovné závery. Pri stanovení ceny vychádza zo stavu

veci v dobe zániku BSM, ale z jej ceny v dobe vykonania vyporiadania (rozhodnutia NS SR sp. zn.
1MCdo/12/2011, 2Cdo/37/2011 a 3Cdo/174/2012) a ak jeden z bývalých manželov nakladal s vecou
v rozpore so zákonom, nemožno k jeho protiprávnemu úkonu prihliadnuť a vec je treba zahrnúť do
vyporiadania a prikázať mu ju (R 42/1972, s. 136 ods. 3 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/5/2008).
Z judikatúry ďalej vyplývajú ďalšie zásady, z ktorých súd pri vyporiadaní vychádzal, a to účelné využitie

veci, prikázanie veci tomu z manželov, ktorý ich mal naposledy v užívaní a u ktorého došlo k ich
amortizácii a zásada, že veci zo zaniknutého BSM sa majú rozdeliť tak, aby suma, ktorú je jeden z
manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie podielu, bola čo najmenšia (rozhodnutia NS ČR sp.zn. 22Cdo/264/2011, 22Cdo/980/2003 a 22Cdo/1280/2011). Z dôvodu potreby riešenia bytovej otázky
súd pri vypriadavaní nehnuteľností osobitne prihliadal aj na záujmy maloletých detí.

96. V priebehu pojednávania dňa 16.10.2018, dňa 20.11.2018, dňa 26.6.2019, dňa 26.7.2019 a dňa
6.3.2020, strany dospeli k dohode o nasledovných hodnotách jednotlivých položiek a o nasledovných
osobách, do ktorých vlastníctva majú byť tieto položky prikázané: 1) Obývacia stena Hana - hodnota
150,- Eur, prikázať žalovanému, 2) Sedačka rohová oranžovej farby (rok výroby 2012) - hodnota 300,-
Eur, prikázať žalovanému, 3) Jedálenský stôl + 6 stoličiek - hodnota 120,- Eur, prikázať žalovanému,

4) Ratanový nábytok (stolík a 2 kreslá) - hodnota 60,- Eur, prikázať žalovanému, 5) Kuchynská linka
- hodnota 200,- Eur, prikázať žalovanému, 6) Chladnička s mrazničkou - hodnota 100,- Eur, prikázať
žalovanému, 7) Digestor biely - hodnota 10,- Eur, prikázať žalovanému, 8) Súprava antikorového
riadu (6 ks) Praktik - hodnota 100,- Eur, prikázať žalovanému, 9) Súprava tanierov Vereco - hodnota
50,- Eur, prikázať žalovanému, 10) Súprava tanierov biela - hodnota 10,- Eur, prikázať žalovanému,
11) Antikorová súprava príborov - hodnota 10,- Eur, prikázať žalovanému, 12) Príborová súprava s

drevenou rúčkou - 15,- Eur, prikázať žalovanému, 13) Mramorové črepníky (4 ks) - hodnota 40,- Eur,
prikázať žalovanému, 14) Zrkadlo s rámom - hodnota 40,- Eur, prikázať žalovanému, 15) Lustre 2ks
v jedálenskom kúte a v hale a 4 ks bodové svetlo - hodnota 120,- Eur, prikázať žalovanému, 16)
Písací stôl - hodnota 50,- Eur, prikázať žalovanému, 17) Nábytková zostava Modus - hodnota 150,- Eur,
prikázať žalovanému, 18) Obrazy - hodnota 100,- Eur, prikázať žalovanému, 19) Video + CD prehrávač

- hodnota 20,- Eur, prikázať žalovanému, 20) Fotoaparát značky Praktik - hodnota 30,- Eur, prikázať
žalovanému, 21) Spálňová zostava Tusculum - hodnota 200,- Eur, prikázať žalovanému, 22) Sedačka
šedá Fodor - hodnota 100,- Eur, prikázať žalovanému, 23) Pračka Electrolux - hodnota 50,- Eur, prikázať
žalovanému, 24) Šijací stroj Singer - hodnota 50,- Eur, prikázať žalovanému, 25) Šatníková zostava
skríň - hodnota 90,- Eur, prikázať žalovanému, 26) Televízor Samsung - hodnota 150,- Eur, prikázať

žalovanému, 27) Televízor Sony - hodnota 60,- Eur, prikázať žalobkyni, 28) Kúpeľňové zrkadlo - hodnota
40,- Eur, prikázať žalovanému, 29) Stacionárny bicykel - hodnota 20,- Eur, prikázať žalovanému, 30)
KosačkaALCO-hodnota20,-Eur,prikázaťžalovanému,31)ČerpadloALCO-hodnota20,-Eur,prikázať
žalovanému, 32) Záhradný vysávač - hodnota 20,- Eur, prikázať žalovanému, 33) Vysávač izbový -
hodnota 30,- Eur, prikázať žalovanému, 34) Vŕtačka BOSCH - hodnota 10,- Eur, prikázať žalovanému,

35) Záhradný nábytok - hodnota 20,- Eur, prikázať žalovanému, 36) Záhradné lehátka 2ks - hodnota
20,- Eur, prikázať žalovanému, 38) Záhradné pracovné náradie- hodnota 50,- Eur, prikázať žalovanému,
39) Rádio SONY a rádiobudík Grundig - hodnota 20,- Eur, prikázať žalovanému, 40) Postele pre deti -
hodnota 30,- Eur, prikázať žalovanému, 41) Mikrovlnka - hodnota 15,- Eur, prikázať žalovanému, 42)
Motorové vozidlo značky VW Golf (rok kúpy 2002, EČV: VK255AH) - hodnota 2.500,- Eur, prikázať do

vlastníctva žalobkyni, 43) Motorové vozidlo značky Škoda Octavia Combi (rok kúpy 2012) - v hodnote
8.000 Eur, prikázať žalovanému, 44) tovar z butiku - hodnota 17.000 Eur, prikázať žalobkyni, 45) PC
+ internet v butiku - hodnota 35,- Eur, prikázať žalobkyni, 46) mikrovlnná rúra v butiku - hodnota 20,-
Eur, prikázať žalobkyni, 47) chladnička v butiku - hodnota 65,- Eur, prikázať žalobkyni, 48) UV lampa -
hodnota 10,- Eur, prikázať žalobkyni, 49) pokladňa + kasa - hodnota 40,- Eur, prikázať žalobkyni, 50)

stôl k pokladni - hodnota 50,- Eur, prikázať žalobkyni, 51) manipulačný stôl - hodnota 30,- Eur, prikázať
žalobkyni, 52) antikorové kovové konštrukcie - hodnota 90,- Eur, prikázať žalobkyni, 53) vešiakový stojan
- hodnota 20,- Eur, prikázať žalobkyni, 54) vešiaková konštrukcia - hodnota 40,- Eur, prikázať žalobkyni,
55) regál na oblečenie (2 ks) - hodnota 75,- Eur, prikázať žalobkyni, 56) stôl kancelársky - hodnota
30,- Eur, prikázať žalobkyni, 57) vstavaná skriňa - hodnota 50,- Eur, prikázať žalobkyni, 58) skúšobná

kabína - hodnota 100,- Eur, prikázať žalobkyni, 60) antikórové bodové svietidlá (2 ks) - hodnota 30,- Eur,
prikázať žalobkyni, 61) veľké zrkadlá - hodnota 50,- Eur, prikázať žalobkyni. 62) antikorová kúpeľňová
zostava - hodnota 15,- Eur, prikázať žalobkyni, 63) konferenčný stolík na kolieskach - hodnota 10,-
Eur, prikázať žalobkyni, 64) koženkové kreslo Prezident - hodnota 10,- Eur, prikázať žalobkyni, 68)
malotraktor AGZAT + rotavátor + pluh + vyorávač zemiakov - hodnota 0 Eur, prikázať žalovanému;

vlečka k malotraktoru v hodnote 0 Eur, prikázať žalovanej (ako položka 68.1), 69) obrazy vyrobené
žalovaným - hodnota 60,- Eur, prikázať žalobkyni, 70) veľký keramický črepník - hodnota 15 Eur, prikázať
žalobkyni, 71) fén na vlasy BRAUN - hodnota 6 Eur, prikázať žalobkyni, 72) mixér - hodnota 10 Eur,
prikázať žalobkyni, 73) kovové biele stoličky spolu so stolom - hodnota 10 Eur, prikázať žalobkyni
(pri tejto položke súd vychádzal z posledne formulovanej dohody strán sporu zo dňa 6.3.2020), 75)

hliníkový rebrík výsuvný - hodnota 20,- Eur, prikázať žalovanému, 83) nerezový antikorový plech na
pečenie - hodnota 10,- Eur, prikázať žalobkyni, 84) veľký pekáč ovál na zapekanie - hodnota 10,- Eur,
prikázať žalobkyni, 89) Figuríny vrchné aj spodné (tri kusy pánske a tri kusy dámske) - hodnota 20,-
Eur, prikázať žalobkyni, 90) Figuríny len vrchné na stenu - hodnota 10,- Eur, prikázať žalobkyni, 91)Etiketovacie kliešte červené a modré - hodnota 40,- Eur, prikázať žalobkyni, 93) Nástenné hodiny -
hodnota 15,- Eur, prikázať žalovanému, 94) záhradný liatinový gril prenosný - hodnota 15,- Eur, prikázať
žalovanému, 97) Žehlička Bosch - hodnota 10,- Eur, prikázať žalovanému, 98) Žehliaca doska Vileda

- hodnota 10,- Eur, prikázať žalovanému, 99) Písací stôl - hodnota 80,- Eur, prikázať žalovanému, A)
Rodinný dom s pozemkami - hodnota 108.100 Eur, prikázať žalovanému. Súd pritom nemal žiadne
pochybnosti o pravdivosti uvedených zhodných skutkových tvrdení, ktoré zároveň podľa názoru súdu
v zásade zodpovedajú aj veku vyporiadávaných vecí, ich stavu, miere opotrebovania a skutočnosti,
ktorý z bývalých manželov aj v súčasnosti tieto veci pre svoje potreby využíva. Preto súd uvedené

veci vo vyššie uvedených hodnotách do vlastníctva jednotlivých manželov podľa ich dohody prikázal,
a to bez uloženia povinnosti ktorémukoľvek z nich veci protistrane vydať. Všetky z vyššie uvedených
položiek sa totiž nachádzajú v držbe toho z bývalých manželov, do ktorého vlastníctva sa prikazujú, s
výnimkou položiek 83) a 84), ktoré sa síce nachádzajú u žalovaného, avšak žalobkyňa na pojednávaní
dňa 6.3.2020 vyslovene uviedla, že ich vydať nežiada. Pokiaľ sa jedná o položku 44/, tu súd bližšie
odkazuje na bod. 49 odôvodnenia tohto rozhodnutia a zdôrazňuje, že žalobkyňa žiadnym spôsobom

nepreukázala, že by časť tovaru z butiku odniesol žalovaný.

97. Ďalej súd osobitne uvádza, že v prípade položky 33) Vysávač izbový a 42) Motorové vozidlo značky
VW Golf (rok kúpy 2002, EČV: D.) neprihliadal na zmenu skutkových tvrdení žalovaného obsiahnutých
v písomnom podaní zo dňa 18. 1. 2020 (č.l. 808 a nasl. spisu) a zo dňa 28.1.2020 (na č.l. 851 a nasl.

spisu), v zmysle ktorých je hodnota položky 33) 20 Eur (miesto skôr dohodnutej sumy 30 Eur) a položky
42) 3.000 Eur (miesto už dohodnutej sumy 2.500 Eur). Ako už totiž bolo uvedené vyššie, súd nemal
žiadne pochybnosti o pravdivosti zhodných tvrdeniach strán sporu o hodnote týchto vecí 30 resp. 2.500
Eur, a tieto pochybnosti nevznikli ani po tom, čo žalovaný v už vyššie citovaných písomných podaniach
uvedené hodnoty pozmenil. Žalovaný totiž žiadnym spôsobom nevysvetlil (v týchto podaniach a ani na

nasledujúcich pojednávaniach) zmenu týchto svojich skutkových tvrdení a na preukázanie skutočnosti,
že všeobecná hodnota týchto položiek je iná, ako tá, na ktorej sa so žalobkyňou pôvodne dohodol,
neoznačil ani žiaden dôkaz.

98. Pokiaľ sa jedná o položku č. 43) Motorové vozidlo značky Škoda Octavia Combi (rok kúpy 2012)

žalobkyňa v podanej žalobe odhadla jej všeobecnú hodnotu na sumu 10.000 Eur. Žalovaný písomným
podaním doručeným súdu dňa 13.4.2018 (na č.l. 115 a nasl. spisu) uviedol, že hodnota položky č.
43) je 8.000 Eur s dôvetkom, že auto bolo dvakrát havarované, čo podstatne znižuje cenu vozidla a
že suma 8.000 Eur je „cena podľa Bazoš.sk“. Na pojednávaní dňa 16. 10. 2018 žalobkyňa uviedla, že
ako uviedol žalovaný, predmetné motorové vozidlo zakúpili v roku 2012 za 12.500,- Eur. Súhlasí so

zostatkovou hodnotou 8.000,- Eur tak, ako uviedol žalovaný. Na preukázanie hodnoty vozidla predložila
inzerát zverejnený dňa 14.10.2018 (na č.l. 215 spisu), ktorého predmetom je predaj motorového vozidla
Škoda Octavia Combi II facelift 2.0 TDI, r. v. 2012/2013, 103 kW, 161000 najazdených km, za sumu
9.800 Eur. Na pojednávaní dňa 20.11.2018 žalovaný uviedol: „ ja mám Octáviu model II, Octavia tour, to
znamená, že to je ošklbaná Octávia, ktoré vyrábali zo starých dielov pre sedliakov, ale tú, čo predložila

(žalobkyňa) dôkaz, to je faceliftová Octávia a Dieselová Octávia, ktorá má omnoho vyššiu hodnotu ako
moja benzínová Octávia najlacnejšia verzia 1,6 MPI, takže s tou cenou 8.000,- Eur nesúhlasím, ale aby
sme sa nehádali, tak nech má hodnotu 8.000,- Eur.“ V prejedávanom prípade tak možno konštatovať, že
žalovaný nesúhlasil s predstavou žalobkyne o hodnote predmetného motorového vozidla 10.000 Eur a
sám v písomnom podaní navrhol hodnotu tohto vozidla na 8.000 Eur aj s odkazom na internetový portál

inzercie.Nanasledujúcompojednávanížalobkyňasúhlasilasožalobcomnavrhnutousumou8.000Eura
preložila aj dôkaz podaného inzerátu, v ktorom sa Škoda Octavia Combi II facelift 2.0 TDI, r. v. 2012/2013
predávazasumu9.800Eur.Naďalšompojednávanížalovanýspochybnilžalobkyňoupredloženýinzerát
nakoľko vozidlo pod položkou 43) má nižšiu hodnotu, ako vozidlo, ktoré je uvedené v inzeráte, a to z
dôvodu inej motorizácie, či vyhotovenia. Nakoniec ale súhlasil s hodnotou 8.000 Eur. Na pojednávaní

dňa 26.6.2019 však uviedol, že pred tým, ako súhlasil so žalobkyňou navrhnutou sumou 8.000 Eur,
si nepreštudoval inzeráty. Až na súdnom pojednávaní žalobkyňa predložila dôkaz o škode Octavia a o
jej hodnote, ktorá je však iná ako tá, ktorá je predmetom vyporiadania BSM. On má totiž Octaviu Tour,
t. j.. najlacnejšiu verziu a navyše benzínovú a v tom inzeráte bola uvedená Octavia druhej alebo tretej
generácie a navyše dieselová. Na uvedenú zmenu skutkových tvrdení žalovaného však súd neprihliadal,

a to s poukazom na ust. § 186 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení
strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti; na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na
ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Účelom uvedeného ustanovenia okrem nespornej snahy o
hospodárnosť (a to časovú i ekonomickú v tom zmysle, aby sa konanie nepredlžovalo a nevynakladali safinančné prostriedky na dokazovanie niečoho, čo ani strany sporu za sporné nepovažujú), je posilnenie
procesnej zodpovednosti strán sporu a snaha viesť strany k tvrdeniu pravdivých skutočností. Súd
pritom v prejedávanej veci považoval za podstatné, že nie je pravdou, že žalovaný na pojednávaní dňa

20.11.2018 „súhlasil so žalobkyňou navrhnutou sumou 8.000 Eur“, keď, ako už bolo uvedené vyššie,
bol to práve žalovaný, ktorý písomným podaním doručeným súdu dňa 13.4.2018 (na č.l. 115 a nasl.
spisu) uviedol, že hodnota položky č. 43) je 8.000 Eur s dovetkom, že auto bolo dvakrát havarované, čo
podstatne znižuje cenu vozidla a že suma 8.000 Eur je „cena podľa Bazoš.sk“. Bola to teda v skutočnosti
žalobkyňa, ktorá súhlasila so žalovaným navrhnutou sumou 8.000 Eur. Ďalej sa javia byť nedôvodné

tvrdenia žalovaného, že žalovaný „si nepreštudoval inzeráty“, keď to bol práve on, ktorý v predmetnom
písomnom podaní uviedol, že hodnota 8.000 Eur predstavuje „cenu podľa Bazoš.sk“. Napokon aj
na pojednávaní dňa 20.11.2018, na ktorom žalovaný so sumou 8.000 Eur súhlasil, skonštatoval, že
žalobkyňoupredloženýinzerátpojednávaoinomtypemotorovéhovozidla,aževozidlopodpoložkou43)
je horšieho prevedenia. Napriek tomu nakoniec súhlasil s hodnotou 8.000 Eur. Vzhľadom k uvedenému
súd nemal žiadnej pochybnosti o pravdivosti zhodných skutkových tvrdení o tom, že hodnota uvedeného

vozidla je 8.000 Eur, čo nie je ani v logickom rozpore s predloženým inzerátom žalobkyne, kde tam
uvedené motorové vozidlo (podľa tvrdenia žalovaného) v lepšom vyhotovení, je ponúkané za sumu
9.800 Eur (t. j. o 1.800 Eur viac). Žalovaný teda už v čase, keď so sumou 8.000 Eur súhlasil, vedel o
tom, že žalobkyňou preložený inzerát pojednáva (podľa jeho názoru) o vozidle v lepšom vyhotovení,
vychádzal z vlastného ohodnotenia vozidla pod položkou 43) prezentovanom písomným podaním

doručenýmsúdudňa13.4.2018,ktorépodľavlastnýchtvrdenívtomtopodaníodvodzovalodzverejnenej
inzercie. Podľa názoru súdu teda v prípade neskoršej argumentácie žalovaného o nižšej hodnote tohto
vozidla nejde o celkom výnimočne prípustnú zmenu skutkových tvrdení reagujúcu napr. na zmenu
všeobecnej hodnoty veci v čase (ktorú by z prípade konania vo vyporiadanie BSM trvajúceho dlhý čas
bolo možné pripustiť, ak by zmena hodnoty veci v čase zohľadňujúca vývoj na trhu bola preukázaná),

ale o ničím neodôvodnenú zmenu, odkazujúcu len na skutočnosti, ktoré žalovanému preukázateľne boli
známe už v čase, keď zhodné skutkové tvrdenia predniesol. Vzhľadom na uvedené potom súd na takúto
zmenu skutkových tvrdení žalovaného neprihliadal a vychádzal z hodnoty položky 43) 8.000 Eur.

99. Pokiaľ sa jedná o finančné prostriedky na účte žalobkyne vedenom vo D. Z..G.. č: G. XXXX XXXX

XXX XXX XXXX, súd z výpisu z uvedeného účtu (na č.l. 603 - 607 spisu) zistil, že ku dňu 29.02.2016
bola na tomto účte suma 518,65 Eur a dňa 01.03.2016 bola zúčtovaná transakcia vo výške 43,58 Eur,
teda konečný zostatok toho účtu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvorí suma
475,07 Eur. Uvedené finančné prostriedky je potrebné prikázať do vlastníctva žalobkyne. Z výpisu z
účtu žalovaného vedenom vo D. Z..G.. č: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie od 1.2.2016

do 31.3.2016 (na č.l. 664 spisu) súd zistil, že na tomto účte sa ku dňu nadobudnutia právoplatnosti
rozvodu manželstva strán sporu nachádzala suma 304,31 Eur, ktorú je z tohto dôvodu potrebné prikázať
do vlastníctva žalovanému.

100. Finančné prostriedky v sume 49.000 Eur, ktoré žalobkyňa dňa 2.9.2015 vybrala zo svojho

termínovaného účtu, a ktoré z tohto dôvodu boli naposledy v jej dispozícii súd prikázal do jej vlastníctva
( k uvedenému pozri bližšie ods. 75 a nasl. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Obdobne súd postupoval
aj vo vzťahu k finančným prostriedkom v sume 49.000 Eur, ktoré rovnakého dňa vybral zo svojho
termínovaného účtu žalovaný. Z uvedených finančných prostriedkov súd sumu 39.000 Eur prikázal
do jeho vlastníctva z dôvodov o ktorých súd už pojednával v ods. ods. 75 a nasl. odôvodnenia tohto

rozhodnutia.

101. Pri úvahách o tom, komu prikázať do vlastníctva položku B) Nebytový priestor súd prihliadal najmä
na účelné využitie veci, na zásadu, aby boli veci prikázané tomu z manželov, ktorý ich mal naposledy
v užívaní a u ktorého došlo k ich amortizácii, či naopak zhodnoteniu, ako aj na zásadu, že veci zo

zaniknutého BSM sa majú rozdeliť tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na
vyrovnanie podielu, bola čo najmenšia (rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/264/2011, 22Cdo/980/2003
a 22Cdo/1280/2011). Z dôvodu potreby riešenia bytovej otázky súd pri vypriadavaní tejto nehnuteľnosti
osobitne prihliadal aj na záujmy maloletých detí.

102. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobkyňa v podanej žalobe navrhla uvedenú položku prikázať
do svojho výlučného vlastníctva a na tomto stanovisku zotrvala počas celého konania. Pokiaľ sa
jedná o dôvody tohto svojho rozhodnutia poukazovala na skutočnosť, že v tomto nebytovom priestore
prevádzkovala svoju živnosť (butik), na ktorej prevádzkovanie dostala aj príspevok od ÚPSVaR v sume55.000 Sk, a to od roku 2004 do októbra 2015, kedy si živnosť prerušila. Od prerušenia živnosti do
februára 2017 sa tento nebytový priestor nevyužíval avšak ona musela uhrádzať všetky náklady, s týmto
nebytovým priestorom spojené. Od februára 2017 tieto priestory prenajíma Kooperative. Po rozvode

manželstva do nebytového priestoru navyše investovala (rekonštrukcia kúrenia). Nesúhlasila s tvrdením
žalobcu, že sa na nadobudnutí nebytového priestoru podieľal výraznejšie on. Tvrdia, že na nadobudnutie
tohto nebytového priestoru boli použité spoločné finančné prostriedky.

103. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.5.2017 (na č.l. 66 a nasl. spisu) s prikázaním

predmetnej položky žalobkyni súhlasil. Uvedený súhlas žalovaný zopakoval napr. v písomnom podaní
doručenomsúdudňa30.8.2017(nač.l.76spisu),čivpísomnompodanídoručenomsúdu dňa13.4.2018
(na č.l. 115 a nasl. spisu). V písomnom podaní zo dňa 24.6.2019 (na č.l. 436 a nasl. spisu) žalovaný o.
i. uviedol, že Nebytový priestor zaobstaral výlučne on, a to z veľkej miery z odchodného (ktoré mu bolo
vyplatené v sume 293.861 Sk), ako aj zo svojho platu. Kúpna cena Nebytového priestoru predstavovala
400.000 Sk. Nakoľko sa na nadobudnutí predmetného Nebytového priestoru podieľal len žalovaný,

navrhol, aby bola táto položka prikázaná do jeho vlastníctva. V ďalšom priebehu konania súhlasil s
tvrdením žalobkyne, že živnosť v uvedenom nebytovom priestore prevádzkovala žalobkyňa, opakovane
však uvádzal, že v tomto nebytovom priestore ako predavač pracoval on a on tento nebytový priestor
aj rekonštruoval, a to v troch fázach. Vyslovil názor, že podiel žalobkyne na tomto nebytovom priestore,
keby zohľadnil to, že kto sa akým podielom podieľal na nadobudnutí tejto nehnuteľnosti, je zhruba asi

1/8ztejtonehnuteľnosti.Napojednávanídňa18.10.2019upravilajsvojetvrdeniaohľadnenadobudnutia
predmetného nebytového priestoru, a to tak, že Nebytový priestor bol zakúpený z jeho odchodného
zhruba vo výške 296 000,- Sk a zvyšok predstavovali jeho úspory so žalobkyňou.

104. Na pojednávaní dňa 6. 12. 2019 (zápisnica na č.l. 733 a nasl. spisu) žalobkyňa uviedla, že žalovaný

pracoval v butiku, bol napr. pri pokladni, vybavoval veci, vypomáhal jej s jej živnosťou. Vo svojej podstate
prvé štyri roky bola zväčša taká situácia, že tam boli obaja väčšinu času. Potom to už bolo podľa
potreby, väčšinou tam bol jeden z nich alebo tam bol druhý z nich. Pokiaľ sa jedná o nejaké oceňovanie,
vybaľovanie tovaru a pod., toto tak isto robili vždy spoločne. Jeden trebárs vybaľoval, druhý dával etikety
a pod.. Žalovaný na uvedenom pojednávaní uviedol, že je pravdou, že aj žalobkyňa tam pracovala,

možno tak 5% a on zhruba tých 95% celkového času. Ona tam pracovala len vtedy, keď on mal nejakú
prácu alebo si išiel niečo vybaviť. Pokiaľ sa týka zakupovania tovaru, toto chodili buď spolu, buď do
Bratislavy alebo do Budapešti, alebo chodil on sám. Tovar sám naložil, vykladal tiež on. Občas mu
pomohla žalobkyňa pri vybaľovaní tovaru.

105. Na pojednávaní dňa 13.11.2020 (zápisnica na č.l. 1033 a nasl. spisu) žalobkyňa uviedla, že
od 01.05.2020 býva v byte, ktorý bol pôvodne Nebytovým priestorom (položka B/) o čom predložila
rozhodnutie o povolení zmeny v užívaní stavby zo dňa 01.06.2020. Štyri roky bývala v nebytovom
priestore u svojho brata, ktorý on v podstate prerobil na jednoizbový byt a situácia bola taká, že brat ten
nebytový priestor potreboval. Preto sa žalobkyňa v minulom roku odsťahovala a od 01.07.2019 bývala

v podnájme na T. O... Platila 350,- Eur mesačne nájom, s tým, že v tomto byte to nebolo ideálne už len z
hľadiska toho, že tento byt plesnivel, plus tie náklady 350,- Eur boli pre ňu vysoké. Tak sa rozhodla využiť
Nebytový priestor na riešenie svojej bytovej otázky. V tomto nebytovom priestore prerobenom na byt ona
aj s mal. dieťaťom momentálne býva, hoci rekonštrukcia tohto bytu nie je dokončená. Napr. v bývalej
kancelárii má kuchyňu, tam sa robili napr. rozvody vody, dala si priečkou predeliť jednu miestnosť, ktorá

bude k dispozícii pre deti a vznikla teda aj obývačka. Nechala si dorobiť balkón a pod.. Žalovaný na
uvedenom pojednávaní uviedol, že samotnú prerábku tohto Nebytového priestoru na bytovú jednotku
považuje za nezákonnú. Hoci je tento Nebytový priestor napísaný na žalobkyňu, patrí do BSM a cieľom
žalobkyne bolo umelo znížiť hodnotu tohto Nebytového priestoru touto prerábkou. Uviedol, že trvá na
tom, aby žalobkyňa Nebytový priestor, ktorý je momentálne bytom, dala do pôvodného stavu, a to z toho

dôvodu, že tento nebytový priestor bol na byt prerobený bez jeho súhlasu. Následne žiadal, aby mu tento
nebytový priestor bol prikázaný do jeho vlastníctva. K bytovej otázke žalobkyne uviedol toľko, že ona má
k dispozícii 49 000,- Eur, ktoré vybrala zo svojho terminovaného vkladu z B. H. a teda za túto sumu si
má možnosť riešiť svoju bytovú otázku, teda môže si zakúpiť iný byt. Respektíve môže ísť bývať do bytu
na D. O. (položka C/ masy BSM). On by Nebytový priestor s najväčšou pravdepodobnosťou prenajal.

106. Z kúpnej zmluvy na č.l. 313 spisu, z pokladničných dokladov na č.l. 421 a 422 a z návrhu na
uzavretie dohody o vyporiadaní BSM na č.l. 37 spisu súd zistil, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa
17. 5. 2004 uzatvorenou medzi T. W. ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou došlo k prevoduNebytového priestoru za kúpnu cenu 400.000 Sk uhradenú dňa 17.5.2004 k rukám predávajúcej. Časť
finančných prostriedkov určených na kúpu predmetnej nehnuteľnosti v sume 392.293,30 Sk bola vybratá
dňa 17.5.2004 žalovaným, a to zo spoločného účtu oboch manželov. V návrhu na uzavretie dohody o

vyporiadaní BSM zo dňa 14.6. 2016 žalovaný navrhol predmetnú nehnuteľnosť prikázať do vlastníctva
žalobkyne.

107. Z rozhodnutia o odchodnom na č.l. 627 spisu bolo zistené, že týmto rozhodnutím zo dňa 23.6.2003
bolo žalovanému priznané odchodné v sume 293.861 Sk, z ktorého suma 99.656 Sk bola žalovanému

už vyplatená preddavkovo na základe rozhodnutia zo dňa 9.2.2003.

108. Na základe nájomnej zmluvy v znení jej dodatku (na č.l. 708 a 711 spisu) mal súd za preukázané,
že touto nájomnou zmluvou prenechala žalobkyňa ako prenajímateľ Nebytové priestory do dočasného
užívania spoločnosti Y. C., Z..G.. D. V. K.,a to od 1.2.2017 na dobu určitú do 1.2.2020.

109. Rozhodnutím o povolenie zmeny v užívaní stavby (č.l. 1021 spisu) zo dňa 1.6.2020 stavebný úrad
povolil žalobkyni zmenu v užívaní Nebytového priestoru na nový účel užívania „dvojizbový byt č. XX“.

110. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo jednoznačne v konaní preukázané, že predmetný Nebytový
priestor kúpili strany sporu v roku 2004 (t. j. za trvania manželstva) za účelom prevádzkovania živnosti

žalobkyne (butik), že na tento účel bol nebytový priestor využívaný až do októbra 2015, že od októbra
2015 do konca januára 2017 uvedený nebytový priestor využívaný nebol, že náklady na tento priestor
v uvedenom medziobdobí uhrádzala žalobkyňa, ďalej že od februára 2017 do konca januára 2020
žalobkyňa uvedený nebytový priestor prenajímala a že od polovice roku 2020 po tom, čo bol tento
Nebytový priestor prerobený na bytovú jednotku zo súhlasom príslušného stavebného úradu, žalobkyňa

uvedený priestor využíva na riešenie bytovej otázky svojej osoby, ako aj na riešenie bytovej otázky
maloletého syna. Žalovaný po tom, čo opakovane súhlasil s prikázaním tejto položky do vlastníctva
žalobkyne, zmenil svoj postoj a uvedenú položku žiadal prikázať sebe s odôvodneným, že to bol výlučne
on, kto sa podieľal na nadobudnutí tohto Nebytového priestoru, keď tento bol zakúpený z odchodného
a z jeho platu. Neskôr svoje stanovisko zmenil tak, že Nebytový priestor bol nadobudnutý prevažne

jeho pričinením, keď na jeho zakúpenie bola použitá okrem odchodného aj suma spoločných úspor s
manželkou. K uvedenému súd udáva, že pri úvahách o tom, komu túto položku prikázať do vlastníctva
nepovažoval za relevantné, ktorý z manželov sa väčšou mierou postaral o nadobudnutie finančných
prostriedkov, ktoré boli na zakúpenie tejto položky použité, a to jednak z dôvodu, že mieru pričinenia sa
každého z manželov súd zohľadňoval v rámci disparity pri vyporiadaní celej masy BSM, a tiež z dôvodu,

ževkonanínebolopreukázané,žebysaktorýkoľvekzmanželovpráveonadobudnutietejtopoložkyviac
pričinil. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo nanajvýš to, že žalovaný skutočne dostal vyplatené
odchodnévcelkovejvýške 293.861Sk,nievšak,žepráveuvedenéodchodnébolopoužiténazakúpenie
tejto položky. K vyplateniu prvej časti odchodného v sume 99.656 SK došlo totiž na základe rozhodnutie
ešte zo dňa 9.2.2003 (jeden a štvrť roka pre zakúpením nebytového priestoru) a aj k vyplateniu druhej

časti (v sume 194.205 Sk) došlo takmer rok skôr, ako bola kúpna cena za Nebytový priestor uhradená.
Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo nanajvýš to, že suma 392.293,30 Sk, ktorá bola na kúpu
tohto Nebytového priestoru použitá bola, vybratá zo spoločného účtu oboch manželov.

111.Ďalejsúdnepovažovalzarelevantnéanito,žetobolnajmäžalovaný,ktorýzabezpečilrekonštrukciu

uvedeného nebytového priestoru (hoci sa strany sporu presne nezhodli na rozsahu tejto rekonštrukcie),
keď súd považuje za nanajvýš logické, že práce stavebného charakteru bude vykonávať skôr osoba
mužského ako osoba ženského pohlavia a keď aj žalobkyňa zabezpečila rekonštrukciu kúrenia v
uvedenom priestore, čo žalovaný v konaní nespochybnil. Bez vplyvu na rozhodnutie súdu o tejto otázke
bola i skutočnosť, kto z manželov v butiku, ktorí bývalí manželia v tomto Nebytovom priestore na meno

žalobkyne prevádzkovali, odpracoval viac času. Zo zhodných tvrdení oboch strán sporu totiž vyplynulo,
že v uvedenom butiku pracovali spoločne a hoci žalovaný tvrdil, že on pracoval v tomto butiku viac
ako žalovaná, čo táto poprela, súd nepovažoval za relevantné ani doplnenie dokazovania výsluchmi
svedkov, ktorí mali vypovedať o tom, ktorého z manželov častejšie v tomto butiku videli. Ako už totiž
bolo uvedené vyššie, strany sporu sa zhodli, že v butiku pracovali spoločne, tiež sa zhodli v tom, že

nemali dohodu o tom, ako bude rozdelený zisk z podnikania a ak by aj svedeckými výpoveďami bolo
preukázané, že žalovaným navrhnutí svedkovia v uvedenom butiku videli častejšie práve jeho, uvedené
by celkom logicky zapadalo do tvrdení žalobkyne o tom, že po tom, ak si adoptovali v roku 2008 maloleté
deti trávil viac času v tomto butiku práve žalovaný. Napokon, ako už bolo uvedené vyššie, súd za kľúčovépre posúdenie toho, komu má tento priestor do vlastníctva preukázať považoval skôr to, aby boli veci
prikázané tomu z manželov, ktorý ich mal naposledy v užívaní a u ktorého došlo k ich amortizácii,
či naopak zhodnoteniu, aby sa veci zo zaniknutého BSM rozdelili tak, aby suma, ktorú je jeden z

manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie podielu, bola čo najmenšia a aby bolo prihliadnuté na
záujmy mal. detí ohľadne riešenia ich bytovej otázky. Všetky uvedené kritériá pritom svedčia v prospech
toho, aby predmetný priestor bol prikázaný do vlastníctva žalobkyne. Bola to totiž žalobkyňa, ktorá
od októbra 2015, kedy si prerušila živnosť, mala k dispozícii kľúče od tohto nebytového priestoru (čo
žalovaný výslovne uznal), bola to ona, ktorá od tohto obdobia uhrádzala náklady s týmto priestorom

spojené (čo žalovaný nepoprel), tiež to bola ona, ktorá uvedený nebytový priestor od februára 2017
prenajímala (čo žalovaný potvrdil), ktorá po ukončení nájmu tento priestor nechala prerobiť na bytovú
jednotkuajetoona,ktorátentonebytovýpriestorvsúčasnostinabývanieajsmaloletýmdieťaťomužíva.
Od októbra 2015 tak bol uvedený priestor v držbe žalobkyne a za toto obdobie zhodnotený (prípadne
znehodnotený) jej osobou, či osobami, ktoré svoje práva k tomuto priestoru odvodzovali od zmluvného
vzťahu s ňou (nájomca). Ďalej je potrebné uviesť, že zatiaľ čo žalovaný s mal. I., ktorá bola zverená do

jeho osobnej starostlivosti, má bytovú otázku riešenú v nehnuteľnosti pod položkou A), na čom sa strany
sporu výslovne zhodli, žalobkyňa s mal. I. (ktorý bol zverený do jej starostlivosti) momentálne bývajú
práve v nehnuteľnosti pod položkou B), ktorú žalobkyňa nechala prestavať z nebytového priestoru na
bytovú jednotku, s čím vyjadril súhlas aj príslušný stavebný úrad. Na tomto mieste pritom neobstoja
tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa si mohla bytovú otázku riešiť aj v Byte (položka C/ masy BSM), keď

zo zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo, že žiadny z manželov v tejto nehnuteľnosti nikdy nebýval,
že v tejto nehnuteľnosti žila rodina brata žalobkyne, že tam strany sporu chodili len sporadicky alebo
vôbec a z výsluchu brata žalobkyne tiež skutočnosť, že momentálne býva v uvedenom byte svokra brata
žalobkyne. Súd samozrejme pripúšťa, že by bolo možné podniknúť kroky k tomu, aby sa do uvedeného
bytu žalobkyňa spolu s mal. dieťaťom nasťahovala (čo by obnášalo vysporiadanie vzájomných vzťahov

s neterami žalobkyne a vypratanie svokry brata žalobkyne z tohto bytu), uvedené však t. č. nie je
možné považovať za pravdepodobné (strany sporu trpeli užívanie tohto bytu rodinou brata žalobkyne
viac ako 15 rokov počas manželstva a robia tak obe aj doteraz), hospodárne (keď obe strany sporu
už majú svoju bytovú otázku vyriešenú inak) a napokon v záujme maloletého dieťaťa je jednoznačne
aj zabezpečenie stability bytových podmienok. Ak teda žalobkyňa v priebehu konania vyriešila svoju

bytovú otázku (a tým aj bytovú otázku mal. I.) takým spôsobom, že nechala prerobiť Nebytový priestor na
bytovú jednotku a do tejto sa nasťahovala, rozhodne nie je v záujme mal. dieťaťa opätovná zmena jeho
bydliska. Uvedené zmena bydliska a prikázanie veci do vlastníctva žalovaného by nebola účelná ani z
toho dôvodu, že tento mieni uvedený priestor, ktorý už je t. č. bytom, prenajímať a žiada od žalobkyne,
aby tento byt opätovne prerobila na Nebytový priestor. Vyhovením uvedenej požiadavke by bolo nutné

konštatovať, že žalobkyňa zbytočne vynaložila finančné prostriedky na prerobenie nebytového priestoru
a v prípade prikázania tohto bytu žalovanému bude buď on znášať náklady na navrátenie tohto priestoru
do pôvodného stavu, prípadne uvedené povedie k ďalšiemu súdnemu sporu, ktorého predmetom
bude skúmanie žalovaným proklamovanej nezákonnosti rekonštrukcie a uloženie povinnosti žalobkyni
navrátenie priestoru do pôvodného stavu realizovať. Napokon, prikázanie tejto položky do vlastníctva

žalobkyne je plne odôvodnené aj zásadou, aby sa veci zo zaniknutého BSM rozdelili tak, aby suma,
ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie podielu, bola čo najmenšia (ako o tom
súd bude pojednávať nižšie) a zodpovedá aj postupu strán v konaní, keď zatiaľ čo žalobkyňa od podania
žaloby zotrvala na tom, aby táto položka bola prikázaná do jej vlastníctva, žalovaný svoje postoje k tejto
otázke menil.

112. Pokiaľ sa jedná o hodnotu tejto položky na pojednávaní dňa 26. 7. 2019 strany sporu dospeli k
dohode na 30.000 Eur. Hoci v písomnom podaní zo dňa 18. 1. 2020 žalovaný uviedol, že sa dohodli
na hodnote 25.000 Eur, na pojednávaní dňa 6.3.2020 akceptoval pôvodne dohodnutú hodnotu 30.000
Eur. Súd pritom nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti uvedeného zhodného skutkového tvrdenia,

ktoré zároveň podľa názoru súdu v zásade zodpovedá aj veku predmetnej nehnuteľnosti a jej stavu a
je v súlade aj s potvrdeniami realitných kancelárii nachádzajúcich sa na č.l. 39,40 a 535 spisu, ktoré
hodnotu tejto nehnuteľnosti odhadli na 32.000, 35.000, či 28.000 Eur.

113. Vzhľadom k uvedenému súd položku B), ktorá bola pôvodne nebytovým priestorom, ale ktorá je na

základe rozhodnutia stavebného úradu bytom č. XX na prízemí bytového domu súp. č. XXX na parcele
XXXX, vo vchode X, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu XX/XXXX a na LV
č. XXXX parcela reg. „C“ č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 716 m2 v pomere 25/716 k
celku, v hodnote 30.000 Eur, prikázal do vlastníctva žalobkyne.114. Pri položke C) Byt súd po tom, čo túto zaradil do masy BSM, vyšiel zo zhodných tvrdení strán sporu
o tom, že jej hodnota je 12.500 Eur a vzhľadom k skutočnosti že žalobkyňa v priebehu konania (okrem

časti konania, v ktorej tvrdila, že táto položka do masy BSM vôbec nepatrí) žiadala tento byt prikázať do
svojho výlučného vlastníctva a žalovaný rovnako túto položku do vlastníctva žalobkyne žiadal prikázať,
predmetnú položku do vlastníctva žalobkyne prikázal.

115. Na pojednávaní dňa 11.10.2018 žalovaný navrhol v rámci vyporiadania BSM do podielu žalobkyne

započítať aj nájomné za prenájom Nebytových priestorov, ktoré počas celej doby pripadá len žalobkyni.
V reakcii na uvedenú požiadavku žalobkyňa na pojednávaní dňa 16.10.2018 uviedla, že až od februára
2017 prenajíma Nebytový priestor pre C.O. Y., ktorá jej uhrádza nájomné v sume 500 Eur. Od októbra
2015 do februára 2017 všetky náklady spojené s týmto priestorom platila ona a žalovaný na tieto výdavky
neprispel ničím. Zároveň poukázala na skutočnosť, že sa na tunajšom súde vedie konanie pod sp.
zn. 11C/7/2018, ktoré bolo právoplatne prerušené a v ktorom sa žalovaný domáha nájomného, ktoré

ona obdržala za tieto priestory. Na pojednávaní dňa 26.7.2019 žalovaný uviedol, že žiada od žalobkyne
vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie týchto priestorov, a to od októbra 2015.

116. Ak už o tom súd pojednával vyššie, z nájomnej zmluvy na č.l. 708 spisu bol zistené, že uvedenou
zmluvou, uzatvorenou dňa 28. 11. 2016, žalobkyňa ako prenajímateľ s účinnosťou od 1. 2. 2017

prenechala Nebytový priestor na užívanie spoločnosti Y. C., Z..G.. D. V. K. za nájomné vo výške 500
Eur, ktoré zahŕňa aj náklady na spotrebovanú energiu a služby.

117. V prejednávanom prípade teda žalovaný v prvom rade žiadal, aby do podielu žalobkyne z masy
BSM bolo zahrnuté aj nájomné za prenájom Nebytových priestorov. V konaní však žiadnym spôsobom

nepreukázal, že by žalobkyňa uvedený Nebytový priestor prenajímala aj počas manželstva (ktoré bolo
právoplatne rozvedené dňom 1.3.2016) a ani len nespochybnil tvrdenie žalobkyne (potvrdené aj vyššie
citovanou nájomnou zmluvou) o tom, že žalobkyňa začala uvedené nebytové priestory prenajímať až od
1. 2. 2017. Preto súd zisk z nájomného do podielu žalobkyne na mase BSM zahrnúť nemohol. Rovnako
súd za irelevantnú pre toto konanie považoval aj argumentáciu žalobkyne, že len ona mala výdavky s

uvedenýmNebytovýmpriestoromodoktóbra2015,čipožiadavkužalovanéhonavydaniebezdôvodného
obohatenia za užívanie tejto nehnuteľnosti žalobkyňou v tomto období. Pokiaľ totiž žalobkyňa v konaní
tvrdila, že od októbra 2015 do rozvodu manželstva (1.3.2016) žalovaný neprispieval na úhradu nákladov
Nebytového priestoru, a tieto musela hradiť zo svojho, opomína, že príjem, ktorý žalobkyňa do rozvodu
manželstva dosiahla, je nutné zahrnúť do BSM. Preto hoci možno uhrádzala platby za služby spojené

s užívaním tohto nebytového priestoru zo „svojho“ osobného účtu, použila na úhradu týchto nákladov
spoločnépeňažnéprostriedky.Vdanomprípadetakneexistujepovinnosťžalovanéhododatočnenatieto
náklady za obdobie do rozvodu manželstva prispieť. Zároveň, pokiaľ sú pravdivé tvrdenia žalovaného,
že do októbra 2015 on nebytový priestor užívať nemohol (na tomto mieste bez potreby pravdivosť týchto
tvrdení verifikovať), čím sa žalobkyňa podľa jeho tvrdení na jeho úkor obohatila, žalobný v priebehu

celého konania nedokázal presne špecifikovať výšku bezdôvodného obohatenia, ktorého vydania sa
domáha. Napokon, ak aj vznikla medzi manželmi počas manželstva nezhoda o tom, aký spôsobom
bude Nebytový priestor využívaný, žalovaný mal a mohol podať návrh na súd v zmysle § 146 ods. 1
OZ („Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového
spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.“), čo však neurobil a teda ani existenciu

uvedenej nezhody medzi manželmi nepreukázal. Napokon pokiaľ sa jedná o nárok žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia (z titulu nájmu, či samotného užívania Nebytového priestoru) po
zániku BSM, tento už nie je predmetom vyporiadania BSM, ktoré sa vyporiadava ku dňu jeho zániku (t.
j v prejednvávanom prípade k 1.3.2016), a je navyše predmetom osobitného konania, ktoré je vedené
tunajším súdom pod sp. zn. 11C/7/2018.

118. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyporiadal BSM strán tak, že žalobkyni prikázal do jej vlastníctva
hnuteľné veci uvedené pod položkou 27), 42), 44) - 58), 60) - 64), 68.1), 69) - 73), 83), 84), 89) -
91), finančné prostriedky na účte žalobkyne vedenom vo D. Z..G.. č: G. XXXX XXXX XXX XXX XXXX,
finančné prostriedky v sume 49.000 Eur a nehnuteľné veci pod položkou B) a C), všetko spolu v hodnote

112.496,07 Eur.

119. Žalovanému súd prikázal do vlastníctva hnuteľné veci vedené pod položkou 1/) - 26), 28) - 36), 38)
- 41), 43), 68), 75), 93), 94), 97) - 99), finančné prostriedky na účte žalovaného vedenom vo D. Z..G..č: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, finančné prostriedky v sume 39.000 Eur a nehnuteľné veci pod
položkou A), v celkovej hodnote 158.184,31 Eur.

Parita alebo disparita podielov

120. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

121. Vychádzajúc vyššie citovaného ustanovenia je základnou zásadou vyporiadania BSM zásada
rovnosti podielov (princíp parity), pri ktorom sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov na

majetku patriacom do ich BSM sú rovnaké. V rámci rozhodovania o vyporiadaní BSM však súd musí
v zmysle vyššie citovej právnej úpravy v súvislosti s určením veľkosti podielov každého z manželov
zohľadňovať aj zásadu refundácie nákladov na spoločný alebo oddelený majetok, zásadu ochrany
záujmov maloletých detí, zásadu pričinenia sa na nadobudnutí majetku, na udržanie spoločného
majetku a zásadu zohľadnenia starostlivosti o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti. Obsah

vyššie menovaných zásad je následne rozvíjaný právnou doktrínou a judikatúrou, z ktorej považuje
konajúci súd sa potrebné citovať najmä nasledovné: „Prevažná časť odbornej literatúry a súdnej praxe
zastáva názor, že odklon od princípu rovnosti podielov je namieste iba v prípade, ak je daná zjavná
nerovnomernosť pričinenia medzi účastníkmi a zároveň zistenie, že ten, koho podiel na nadobudnutí
a udržaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti a pri obstarávaní spoločnej domácnosti bol menší,

nevyužíval svoje schopnosti a možnosti, resp. ak zvýšené úsilie jedného z manželov malo za následok
udržanie majetku značnej hodnoty.“ (Števček, Občiansky zákonník I. § 1 ? 450. Komentár. 2. vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2019 str. 1135). „Samotná okolnosť, že každý z manželov má iné predpoklady
na výkon zárobkovej činnosti, bez ďalšieho k nerovnomernému určeniu podielov nevedie. Úvahu o
rozdielnom určení podielov by ale mohlo založiť, ak by jeden z manželov nepracoval, hoci by pracovať

mohol, a to najmä v prípadoch, ak sa práci vyhýbal.“ (R 70/1965). „Pri vyporiadaní BSM môže súd
stanoviť iné podiely manželov na spoločnom majetku, než rovnaké. Výnimočné priznanie väčšieho
podielu pri vyporiadaní BSM však nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak
mal na to jeden z manželov lepšie predpoklady vzhľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, profesiu,
zdravie a podobne než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že nevyužíval svoje schopnosti

a možnosti pri starostlivosti o rodinu, nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, starostlivosti o dieťa
a obstarávaní spoločnej domácnosti.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1274/2006).
„Konanie, ktoré je v rozpore s § 18 zákona o rodine, resp. konanie, ktoré možno vo všeobecnosti
považovať za negatívne ovplyvňujúce vzájomné spolužitie manželov, môže pri vyporiadaní BSM viesť
k úvahe o odklone od rovnosti podielov, pokiaľ sa významným spôsobom premieta do hospodárenia

so spoločným majetkom alebo do starostlivosti o rodinu. Odklon od rovnosti podielov však nebude
daný akýmkoľvek negatívnym jednaním, ale iba takým, ktorý sa významnejšie premieta do majetkovej
sféry BSM alebo do starostlivosti o rodinu.“ (rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
22Cdo/3637/2010 a sp. zn. 22Cdo/3110/2010).

122. Z osobného listu dôchodkového poistenia žalovaného na č.l. 420, z rozhodnutia o odchodnom na
č.l. 418 a z potvrdenia na č.l. 1047 súd zistil, že pokiaľ sa jedná o žalovaného tento bol od uzatvorenia
manželstva do začiatku r. 2003 zamestnaný, pričom v r. 2003 dosiahol hrubý zárobok 29.857 Sk, v r.2002
- 141.657 Sk, v r. 2001- 315.560 Sk, v r. 2000 - 312.870 Sk, v r. 1999 - 219.880 Sk, v r. 1998 - 177.307
Sk, v r. 1997 - 194.023 Sk, v r. 1996 -167.109 Sk, v r. 1995 - 164.568 Sk, v r. 1994 - 132.372 Sk, v r.

1993 - 104.679 Sk, v r. 1992 - 93.203 Kčs, v r.1991 - 72.816 Kčs a v r. 1990 - 67.710 Kčs, čo spolu
predstavuje 2.223.350 Sk/Kčs, teda 73.801,7 Eur. Z titulu odchodného mu bola vyplatená suma 293.861
Sk (9.754,4 Eur). Od 1.3.2003 poberal výsluhový dôchodok nasledovne: od 1.1.2003 do 30.6.2003 v
sume 14.806 Sk mesačne (za uvedené obdobie teda 88.836 Sk, t.j. 2.948,81 Eur), od 1.7.2003 do
30.6.2004 v sume 15.325 Sk mesačne (za uvedené obdobie teda 183.900 Sk, t.j. 6.104,36 Eur), od

1.7.2004 do 30.6.2005 v sume 15.709 Sk mesačne (za uvedené obdobie teda 188.508 Sk, t.j. 6.257,32
Eur), od 1.7.2005 do 30.6.2006 v sume 17.100 Sk mesačne (za uvedené obdobie teda 205.200 Sk, t.j.
6.811,39 Eur), od 1.7.2006 do 30.6.2007 v sume 18.118 Sk mesačne (za uvedené obdobie teda 217.416
Sk, t.j. 7.216,89 Eur), od 1.7.2007 do 30.6.2008 v sume 19.251 Sk mesačne (za uvedené obdobie teda231.012 Sk, t.j. 7.668,19 Eur), od 1.7.2008 do 31.12.2008 v sume 20.214 Sk mesačne (za uvedené
obdobie teda 121.284 Sk, t.j. 4.025,89 Eur), od 1.1.2009 do 30.6.2009 v sume 670,99 Eur mesačne (za
uvedenéobdobieteda 4.025,94Eur),od1.7.2009do30.6.2010vsume713,6Eurmesačne(zauvedené

obdobie teda 8.563,2 Eur), od 1.7.2010 do 30.6.2011 v sume 730,02 Eur mesačne (za uvedené obdobie
teda 8.760,24 Eur), od 1.7.2011 do 30.6.2013 v sume 745,35 Eur mesačne (za uvedené obdobie teda
17.888,4Eur),od1.7.2013do30.6.2014vsume752,45Eurmesačne(zauvedenéobdobieteda 9.029,4
Eur), od 1.7.2014 do 30.6.2015 v sume 758,03 Eur mesačne (za uvedené obdobie teda 9.096,36
Eur) a od 1.7.2015 do 30.6.2016 v sume 761,33 Eur mesačne (od 1.7.2015 do právoplatného rozvodu

manželstva, čo predstavuje 8 mesiacov, teda 6.090,64 Eur), t.j. spolu 104.487,03 Eur. Okrem toho bol
zamestnaný aj v r. 2011, kde zarobil 29.739,78 Sk, t.j. 987,18 Eur. Z titulu zamestnania do 28.2.2003
tak žalovaný zarobil 73.801,7 Eur, z titulu odchodného 9.754,4 Eur, z výsluhového dôchodku nadobudol
104.487,03 Eur a z titulu zamestnania v r. 2011 sumu 987,18 Eur, čo spolu predstavuje 188.043,13 Eur.

123. Potvrdeniami na č.l. 177-179, evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia na č.l. 181-183

a 185, potvrdením na č.l. 184, potvrdeniami na č.l. 1050 - 1051, 1057-1058 a 1062-67 mal súd za
preukázané, že žalobkyňa v r. 2016 bola zamestnaná u zamestnávateľa DUO&TEAM, s.r.o., dosiahla
hrubý príjem 6,143,28 Eur (z čoho na obdobie od právoplatného rozvodu manželstva pripadá 1023,88
Eur, tj. 30.845,41 Sk), v r. 2015 u toho istého zamestnávateľa, kde dosiahla príjem 2.161,67 Eur (t.j.
65.317 Sk), za r. 2003 zo zamestnania (spol. Atlas, spol. s.r.o.) príjem 5.000 Sk, v r. 2002 (IMPERIAL

TOBACO SLOVAKIA, a.s.) - 20.188 Sk, v r. 2001 (IMPERIAL TOBACO SLOVAKIA, a.s.) - 175.541
Sk, v r. 2000 (IMPERIAL TOBACO SLOVAKIA, a.s.) - 248.498 Sk, v r. 1999 (IMPERIAL TOBACO
SLOVAKIA, a.s.) - 207.168 Sk, v r. 1998 (IMPERIAL TOBACO SLOVAKIA, a.s.) - 166.601 Sk, v r.
1997 (IMPERIAL TOBACO SLOVAKIA, a.s.) - 164.061 Sk, v r. 1996 (IMPERIAL TOBACO SLOVAKIA,
a.s.) -141.447 Sk, v r.1995 (IMPERIAL TOBACO SLOVAKIA, a.s.) - 90.039 Sk, v r. 1991 - 38.399

Sk a v r. 1990 - 31.838 Sk, čo celkovo predstavuje 1.384.942, 41 Sk (45.971,67 Eur). V roku 2002 je
bol a vyplatená dávka v nezamestnanosti v sume 11.370 Sk a v r. 2003 v sume 13.455 Sk, čo spolu
predstavuje 24.825,00 Sk (824,04 Eur). Bol jej tiež vyplatený rodičovský príspevok za r. 2008 v sume
28.020 Sk (t. j. 930,09 Eur), za r. 2009 v sume 1.920,69 Eur a za r. 2010 v sume 821,1 Eur, čo spolu
predstavuje 3.671,88 Eur a od 26.7.2010 do 9.3.2016 jej bola titulom nemocenských dávok vyplatená

suma 1.641 Eur, s tým, že za obdobie do právoplatného rozvodu manželstva pripadá suma 1.544,7 Eur.
Poberala tiež dávky dôchodkového poistenia za r. 2011 v sume 1.304,87 Eur, za r. 2012 v sume 2.114,41
Eur, za r. 2013 v sume 2.185,34 Eur, za r. 2014 v sume 2.238,45 Eur, za r. 2015 v sume 2.269,71
Eur a za r. 2016 do právoplatného rozvodu manželstva v sume 266,64 Eur, celkom teda 10.379,42
Eur. Z titulu zamestnania tak žalobkyňa zarobila 45.971,67 Eur, z dávky v nezamestnanosti získala

824,04 Eur, z titulu rodičovského príspevku 3.671,88 Eur, titulom nemocenských dávok 1.544,7 Eur a z
dávokdôchodkovéhopoistenia10.379,42Eur,čospolupredstavuje62.391,71Eur. Ďalejzpredmetných
listinných dokladov vyplynulo, že žalobkyňa nebola zamestnaná od 2.1.1992 do 14.3.1995 (z čoho bola
evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie len do 16.12.1993), od 1.2.2002 do 31.1.2003 a od 25.2.2003
do 16.5.2004.

124. Ako už bolo uvedené vyššie, strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 2. 9. 1989 a z tohto
manželstva pochádzajú dve maloleté deti, I. Z. I. (obe narodené dňa 5. 10. 2006), ktoré si strany
sporu osvojili v r. 2008. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš
č.k. 11P/55/2015-66 zo dňa 12.1.2016, ktorým boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti

žalobkyne, ktorý vo výroku o rozvode manželstva a o osobnej starostlivosti o maloleté deti nadobudol
právoplatnosť dňa 1. 3. 2016. Naposledy bola mal. I. zverená rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš
č.k. 12P/53/2017-2020 zo dňa 9.11.2017 do osobnej starostlivosti otca (žalovaného). Každý z bývalých
manželov má tak t.č. v starostlivosti jedno maloleté dieťa v rovnakom veku. Z uvedeného dôvodu
súd pri úvahách o veľkosti podielov jednotlivých manželov nezohľadňoval zásadu ochrany záujmov

maloletých detí (v zmysle ktorej by napr. dôvodom pre disparitu podielov mohla byť skutočnosť, že
jeden z manželov zabezpečuje osobnú starostlivosť o všetky deti), keď zároveň záujmy týchto detí boli
dostatočne zohľadnené pri úvahách, ktorému z manželov súd prikáže ktorú z nehnuteľných vecí, na
ktorom mieste súd zabezpečil, aby každé z maloletých detí malo svoju bytovú otázku vyriešenú (mal.
I. spolu so žalovaným v nehnuteľnosti pod položkou A/ a mal. I. so žalobkyňou v nehnuteľnosti pod

položkou B/). Ďalej súd konštatuje, že zjavne vyššie zásluhy žalovaného na udržaní spoločného majetku
(jeho opravou, rekonštrukciami a pod. najmä v prípade položky A/ a B/, ktorá skutočnosť nebola medzi
stranami sporná) sú podľa názoru súdu plne vyvážené obstarávaním spoločnej domácnosti žalobkyňou,
ktorá aj podľa tvrdenia žalovaného bola na vynikajúcej úrovni, ako to vyplýva napr. zo zápisnice zpojednávania dňa 24.11.2015 vo veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 11P/55/2015, kde žalovaný
pri svojom výsluchu uviedol: „ čo sa týka starostlivosti o spoločnú domácnosť, vyslovujem názor, že
manželka sa o domácnosť starala ukážkovo.“ V tejto súvislosti nebola pri vyporiadaní BSM relevantná

ani zásada pričinenia sa na udržaní spoločného majetku a zásada zohľadnenia o obstarávania spoločnej
domácnosti. Rovnako v prejedávanom prípade nebola určujúcou ani zásada zohľadnenia starostlivosti o
deti, a to napriek skutočnosti, že konajúci súd nepochybuje o tom, že to bola skôr žalobkyňa ako matka,
ktorá v tejto súvislosti venovala mal. deťom viac času, pozornosti či energie. Je však potrebné dať do
pozornosti, že v čase, keď si strany sporu ako manželia maloleté deti (v tom čase vo veku približne

1,5 roku) osvojili, zároveň prevádzkovali butik na meno (živnosť) žalobkyne, s tým, že zo zhodných
tvrdení strán sporu vyplynulo, že neexistovala dohoda strán sporu (manželov) o rozdelení zisku z tohto
podnikania a tiež, že v uvedenom butiku pracovali spoločne. Žalobkyňa tiež priznala, že v čase, keď
zabezpečovala starostlivosť o deti, pracoval v uvedenom butiku viac žalovaný. Za uvedeného stavu a
pokiaľ súd pri vyporiadávaní BSM nezohľadňoval zisk z tohto podnikania najmä z dôvodu neexistencie
dohody manželov o jeho rozdelení, a teda ani zvýšený podiel žalovaného na jeho dosiahnutí, nemohol

naopak zohľadniť skutočnosť, že žalobkyňa venovala zvýšenú pozornosť výchove maloletých detí.
Uvedenéplatítýmskôr,žezrozsudkuOkresnéhosúduVeľkýKrtíšč.k.11P/55/2015-66zodňa12.1.2016
vyplynulo, že manželia spolu s maloletými deťmi žili až do rozvodu v spoločnej domácnosti, a teda v
danom prípade nenastala situácia, kedy by jeden z rodičov starostlivosť o mal. deti nezabezpečoval a
navyšezuvedenéhorozsudkuaanizobsahuspisunevyplynulo,žebysažalovanýakootecstarostlivosti

o tieto deti tiež nevenoval, či o túto sa nezaujímal.

125. Naopak vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že zatiaľ čo žalovaný od r. 1990
do 1.3.2016 dosiahol príjmy 188.043,13 Eur, žalobkyňa dosiahla príjmy len 62.391,71 Eur, t.j. len niečo
viac ako 33 % príjmov žalovaného, keď súd k uvedenému konštatovaniu dodáva, že u žalovaného

nemohol brať na zreteľ cestovné náhrady, ktoré žiadal započítať písomným podaním na č.l. 854 spisu,
keď ich existenciu súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, a u žalobkyne poberanie prídavkov na obe
mal. deti od r. 2008, keď prídavok na dieťa ako štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej
osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel
podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa, sa vypláca ktorémukoľvek z rodičov, a

teda nie je viazaný na toho rodiča, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa a zároveň (na rozdiel
napr. od rodičovského príspevku) nepredstavuje kompenzáciu rodičovi, osobnú starostlivosť o dieťa
zabezpečujúcemu, v súvislosti s výpadkom jeho príjmu. Zároveň súd u žiadnej zo strán sporu nebral
na zreteľ zisk z podnikania v butiku, keď ako už bolo uvedené vyššie, strany sporu nemali uzatvorenú
žiadnu dohodu o rozdelení toho zisku a butik považovali za svoje spoločné podnikanie. Možno teda

konštatovať, že nakoľko žalovaný v priebehu trvania manželstva zarobil zhruba 3 x viac finančných
prostriedkov ako žalobkyňa, podstatne viac sa pričinil na nadobudnutí spoločného majetku, čo súd
musí pri vyporiadaní BSM zohľadniť. Na druhej strane, ako už vyplynulo z vyššie citovanej právnej
doktríny, či judikatúry, výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM nemožno odôvodniť
väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak mal na to jeden z manželov lepšie predpoklady vzhľadom

na svoje vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a podobne než druhý manžel, ktorému však nemožno
vytknúť, že nevyužíval svoje schopnosti a možnosti pri starostlivosti o rodinu, nadobúdaní a udržiavaní
spoločných vecí, starostlivosti o dieťa a obstarávaní spoločnej domácnosti. V prejednávanej veci je
žalovaný osobou s vysokoškolským vzdelaním, žalobkyňa len sobou so stredoškolským vzdelaním,
žalovaný bol štátnym zamestnancom, na rozdiel od žalobkyne, ktorá pracovala v súkromnej sfére, s

ktorými okolnosťami súvisí aj skutočnosť, že žalovanému bol priznaný výsluhový dôchodok, z ktorého
do rozvodu manželstva nadobudol 104.487,03 Eur (čo predstavuje viac ako 55 % všetkého príjmu,
ktorý dosiahol), navyše jeho zdravotný stav je v porovnaní so zdravotným stavom žalobkyne lepší,
o čom svedčí samotná skutočnosť, že žalobkyni (na rozdiel od žalovaného) bol v r. 2011 priznaný
čiastočný invalidný dôchodok. Žalovaný tak celkom jednoznačne mal počas celého trvania manželstva

podstatne lepšie predpoklady podieľať sa na nadobudnutí spoločného majetku, ktoré predpoklady aj
využil.Nadruhejstraneužalobkyne,okremobdobiaod2.1.1992do14.3.1995,kedynebolazamestnaná
(a napriek tejto skutočnosti skoro tretinu z toho času ani evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie),
nemožno konštatovať, že by nevyužívala svoje schopnosti a možnosti zárobok dosiahnuť, keď okrem
uvedeného obdobie (a obdobia od 1.2.2002 do 31.1.2003 a od 25.2.2003 do 16.5.2004 o ktorom bude

súd pojednávať nižšie) bola riadne zamestnaná a dosahovala pravidelný príjem (navyše napr. v období
r. 1997 - 1999 v podobnej výške ako žalovaný). Z vyššie uvedeného možno uzatvoriť, že len v období
približne 3,2 roka z obdobia 26,5 roka (čas trvania manželstva) žalobkyňa nevyužívala svoje možnosti a
schopnostipodieľaťsananadobudnutíspoločnéhomajetku,čopredstavujepribližne12%času,zaktoréobdobie však žalovaný zarobil len niečo viac ako 6 % svojich celkových príjmov (k uvedenému pozri
ods. 117 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že v konaní
boli splnené podmienky pre vyslovenie disparity podielov manželov, avšak rozdiel veľkosti podielov v

prospech žalovaného je len 9 % (priemer medzi 6 až 12 %), a teda podiel žalobkyne predstavuje 45,5
% a žalovaného 54,5 %.

126. V tejto súvislosti pritom súd uvádza, že pri vyššie uvedených úvahách neprihliadol na obdobie
nezamestnanosti u žalobkyne od 1.2.2002 do 31.1.2003 a od 25.2.2003 do 16.5.2004, keď ako bude

uvedené v odsekoch nižšie, v uvedenom období si žalobkyňa jednak riešila svoje zdravotné problémy, v
rámci ktorých sa podrobila o. i. laparoskopii, laparoktomii, odstráneniu myómu, odstráneniu appendixu,
či cystectomii z pravého vaječníka a jednak od 29.4.2002 do 16.6.2003 diagnostickým postupom a liečbe
v Centre asistovanej reprodukcie v Košiciach, navyše na naliehanie žalovaného. V tomto období teda
nemožno konštatovať, že neexistovali vážne dôvody, ktoré žalobkyni príjem dosahovať nedovoľovali.
Navyše v období od začiatku r. 2003 nebol zamestnaný ani žalovaný ( po tom, čo mu bol priznaný

výsluhový dôchodok) a v roku 2004 až do otvorenia živnosti žalobkyňou, strany sporu pripravovali
spoločné podnikanie, v ktorom období rovnako žiadny z nich zamestnaný nebol.

Umelé oplodnenie

127. Ako už bolo uvedené vyššie, súdna prax pripúšťa, že konanie, ktoré je v rozpore s § 18 zákona
o rodine, resp. konanie, ktoré možno vo všeobecnosti považovať za negatívne ovplyvňujúce vzájomné
spolužitie manželov, môže pri vyporiadaní BSM viesť k úvahe o odklone od rovnosti podielov, pokiaľ
sa významným spôsobom premieta do hospodárenia so spoločným majetkom alebo do starostlivosti
o rodinu. Odklon od rovnosti podielov však nebude daný akýmkoľvek negatívnym jednaním, ale iba

takým, ktorý sa významnejšie premieta do majetkovej sféry BSM alebo do starostlivosti o rodinu. V
uvedených intenciách súd posúdil návrh žalobcu, aby súd do podielu žalobkyne zahrnul náklady v
sume 8.300 Eur na 3 umelé oplodnenia, keď žalobkyňa s opakovaným umelým oplodnením súhlasila
napriek tomu, že vedela, že oplodnené embryo nikdy nebude môcť vynosiť. Súd bol totiž názoru, že v
prípade, že žalobkyňa skutočne vedela, že jej zdravotný stav vylučuje donosenie dieťaťa počatého hoci

ajumelo,anapriektomuabsolvovalaniekoľkopokusovoumeléoplodnenie,sčímbolispojenéajnemalé
výdavky, uvedené konanie žalobkyne, ktoré je zjavne v rozpore s dobrými mravmi, malo zároveň (aj)
podstatný vplyv na majetkovú sféru oboch manželov. O takomto právne relevantnom konaní žalobkyne
by však bolo možné uvažovať len v prípade, ak by v konaní bola preukázaná jej vedomosť o takom
poškodení jej zdravia, ktoré by donosenie plodu vylučovalo a nie napríklad len sťažovalo, či do istej

miere znepravdepodobňovalo.

128. Na pojednávaní dňa 6.12.2019 žalobkyňa k nákladom na umelé oplodnenia uviedla, že odkedy sa
zobrali, tak bola tam určitá honba za peniazmi, majetkom. Deti nejakým spôsobom neriešili. Potom, keď
sa rozhodli toto riešiť, tak sa im nedarilo splodiť dieťa a ona nemá informáciu o tom, že by ona alebo

žalovaný mali nejakú diagnózu o tom, že niektorý z nich je neplodný, alebo že ona nemôže donosiť dieťa.
Myslí si, že keby dieťa nemohla donosiť, tak vôbec by jej nebol takýto zákrok odporučený. Nakoniec sa
2x pokúsili o umelé oplodnenie. Podľa jej názoru to bol asi rok 2003 s tým, že tieto dva pokusy neboli
úspešné. A už vlastne od roku 2004 sa začala venovať živnosti. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol,
že podľa jeho názoru žalovaná má diagnózu, pre ktorú nemôže vynosiť dieťa. Žalovaný od nej vie, že

keď mala 17 rokov odpadla v Lučenci, bola hospitalizovaná a potratila. Oni sa dlhodobo snažili mať deti.
Nedarilosaim,išlikI..Y.,abyichvyšetril.Tentokonštatoval,žežalovanýmázdravéspermieažalobkyňa
má v poriadku vajíčka, ale ukázalo sa neskôr, že ona nemôže donosiť dieťa. Oni sa totiž 3x pokúsili o
umelé oplodnenie, ktoré sa realizovalo v Y.. Každý takýto pokus alebo zákrok stál 76 000,- Sk s tým, že
vždy bol výsledok taký, že tento pokus úspešný nebol. Posledný pokus, na ktorý ju musel nahovoriť,

skončil takým spôsobom, že žalobkyňa mu uviedla, že sa bola bicyklovať a že potratila. Žalovaný sa
následne rozprával s I.. H., ktorý mu povedal, že on mu nemohol skôr povedať, aký je tam problém,
avšak, že ona dieťa nemôže donosiť. Spočiatku to pripisoval nejakým zrastom, nakoniec sa tieto zrasty
nepotvrdili, avšak žalovaný je názoru, že zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne jednoznačne vyplynie,
že táto nie je schopná dieťa donosiť. V tejto súvislosti navrhol predvolať a vypočuť I.. H..

129. Na pojednávaní dňa 24. 1. 2020 (zápisnica na č.l. 826 a nasl. spisu) žalobkyňa uviedla, že v tomto
konaní síce tvrdila, že si spomína na umelé oplodnenie realizované 2x, avšak je možné, že je pravda
to, čo hovorí žalovaný, že to bolo 3x, nakoľko on má k dispozícii zdravotnú dokumentáciu.130. Na pojednávaní dňa 6.3.2020 žalovaný k otázke umelých oplodnení uviedol, že už v mesiaci
október 2019 predkladal súdu správy od I.. R., ktoré preukazujú to, že sa uskutočnili v skutočnosti tri

umelé oplodnenia a nie dve. Ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že hoci mu žalobkyňa uviedla, že
v mladosti vo veku 17 rokov jej bola vyoperovaná cysta, nešlo o cystu ale išlo o mŕtvy plod s tým, že
pokiaľ I.. H. povedal, že z výpisu zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne vôbec nevyplýva niečo také,
ktoré by vylučovalo otehotnenie alebo nejaký pôrod, donosenie plodu, uviedol aj toľko, že mu žalobkyňa
nepredložila zdravotnú dokumentáciu od pôvodného gynekológa. Preto žalovaný trval na tom, aby bola

nejakým spôsobom zabezpečená kompletná zdravotná dokumentácia žalobkyne, či ona v minulosti, v
mladosti, alebo kedykoľvek neprekonala nejaké ochorenie, ktoré by vylučovalo, že môže dieťa počať
prípadne porodiť. Žalovaná považovala vykonanie takéhoto dôkazu za nehospodárne a neúčelné. Vo
svojej podstate žalovaný svoje tvrdenia opiera len o to, čo mu malo byť povedané nejakými ľuďmi
v meste, alebo na dedine. Nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosť, že
žalobkyňa mohla vedieť o tom, že tie pokusy o otehotnenie a teda aj tie finančné prostriedky, ktoré

budú vynaložené, budú vynaložené neúčelne. Osobitne uviedla, že nesúhlasí so sprístupnením svojej
zdravotnej dokumentácie.

131. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne vedenej I.. W. H., gynekológom (na č.l. 804
spisu) vyplynulo, že žalobkyňa je evidovaná na jeho gynekologickej ambulancii od augusta 2000. Pri

prvom vyšetrení udáva, že niekoľko rokov manželstva sa jej nepodarilo otehotnieť. Boli vykonané
laboratórne vyšetrenia, ktoré nevykazovali patologické hodnoty, opakované gynekologické vyšetrenie
vrátane ultrasonografického vyšetrenia. V septembri 2001 bola kvôli sterilite vykonaná diagnostická
laparoskopia, bol odstránený myóm z maternice, cysta z pravého vaječníka a odstránené zrasty v okolí
maternice, histologické nálezy boli negatívne. V r. 2002 žalobkyňa navštívila reprodukčné centrum,

s tým, že kompletná dokumentácia z reprodukčného centra ostala u nej. Podľa popisu v zdravotnej
dokumentácii a podľa anamnézy menovanej umelé oplodnenie bolo neúspešné. Žalobkyňa podľa
nálezov v zdravotnej dokumentácii netrpela takým ochorením, ktoré by jej bránilo donosiť plod buď po
spontánnom otehotnení eventuálne po umelom oplodnení.

132. Svedok I.. H., ktorý je gynekológom žalobkyne pri svojom výsluchu uviedol nasledovné: „Podľa
mojich nálezov a podľa obsahu zdravotnej dokumentácie, z ktorej som súdu zaslal aj výpis, žalobkyňa
netrpí a netrpela takým ochorením, ktoré by jej bránilo donosiť plod, či už počatý prirodzene alebo
umelým spôsobom. Ona je mojou pacientkou od roku 2000, hoci musím uviesť, že zdravotnú
dokumentáciu za predchádzajúce obdobie mi nedoniesla. Vo svojej podstate v tom čase, keď sa stala

mojou pacientkou, tak mi bolo uvedené, že sa niekoľko rokov snažia o počatie dieťaťa. Boli realizované
vyšetrenia, ktoré však nepreukázali nejaké pochybnosti o tom, že by nemohla otehotnieť, prípadne dieťa
donosiť.Viempotvrdiťtoľko,žesaunejrobilaajdiagnostickálaparoskopia,čojetedaštandardnýspôsob
vyšetrenia, keď sa nedá dlhší čas otehotnieť. Avšak nebolo toto teda zistené, nebolo tam zistené nejaké
ochorenie. Pokiaľ sa jedná o to, čo tvrdí žalovaný, že žalobkyňa mala alebo má trpieť rubeolou, čo ja teda

neviem potvrdiť zo zdravotnej dokumentácie, tak rubeola ako taká podľa môjho odborného názoru nemá
vplyv na schopnosť otehotnieť ani na schopnosť donosiť dieťa. Pokiaľ sa jedná o umelé oplodnenie ja
viem, že teda žalobkyňa absolvovala nejaké umelé oplodnenie, neviem sa však ja vyjadriť k tomu koľko
krát to bolo, nakoľko celú zdravotnú dokumentáciu týkajúcu sa tohto majú strany sporu alebo niektorá z
nich vlastne u seba. Pokiaľ sa jedná o operačný zákrok na Sliači, tento bol realizovaný dňa 02.12.2000

a to z toho dôvodu, že žalobkyňa trpela nepravidelným zvýšeným krvácaním. S týmto som ju vlastne
teda poslal na Sliač na hystologické vyšetrenie, ktorého záverom bola zhrubnutá sliznica maternice, čo
je však v období menopauzy bežný nález. Podľa môjho názoru žalobkyňa nemohla vedieť o nejakej
vrodenej vade, ktorá by jej bránila donosiť plod. Ja neviem o tom, že by táto niekedy absolvovala nejaké
umelé prerušenie tehotenstva. Zo zdravotnej dokumentácie, ktorú ja mám k dispozícii, to nevyplýva.“

133. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie I. S., ktorý je všeobecným lekárom žalobkyne (na č.l. 888
spisu) vyplynulo, že žalovaná prekonala v mladosti bežné zápalové ochorenia dýchacích ciest, je v
sústavnej starostlivosti neurológa. Žiadne iné závažné ochorenia neprekonala.

134. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie MUDr. R. na č.l. 891 spisu súd zistil, že žalobkyňa sa
podrobila diagnostickým postupom a liečbe v Centre asistovanej reprodukcie v Košiciach v období
od 29.4.2002 do 16.6.2003. Pacientka po laparoskopii a laparoktomii s nálezom rozsiahlych zrastov.
Prevedené odstránenie myómu, odstránenie appendixu a cystectomia z pravého vaječníka (popis od I..W. H. z 9.4.2002). Dňa 21.11.2002 absolvovala liečebný postup 1 x in vitro fertilizáciu. Prenos embryí bol
26.11.2002. K otehotneniu nedošlo. Dňa 3.6.2003 bol prevedený prenos embryí. Ku gravidite nedošlo.
Tehotenský test dňa 13.6.2003 bol negatívny. Uvedený test je posledný záznam v dokumentácii.

135. Vykonaným dokazovaním tak v prvom rade bolo preukázané, že žalobkyňa z dôvodu, že sa jej
dlhodobo nedarilo otehotnieť, absolvovala minimálne dve umelé oplodnenia v období od 29.4.2002
do 16.6.2003 (žalovaný v konaní tvrdil, že šlo celkom o tri umelé oplodnenia, žalobkyňa, že boli dve,
pripustila však aj, že mohli byť tri, z správy I.. R. vyplývajú dve umelé oplodnenia), ktoré neboli úspešné z

ktorých realizáciou boli spojené výdavky tak so samotným umelým oplodnením, s pridruženou terapiou,
či opakovanými cestami do a z Košíc, v dôsledku čoho strany sporu mohli vynaložiť aj sumu 8.300
Eur, ako uvádzal žalovaný. Bez potreby verifikácie celkového počtu uvedených umelých oplodnení
a celkovej sumy, ktorá na ne a v ich súvislosti bola vynaložená, však v konaní žiadnym spôsobom
nebolo preukázané ani len zdravotné obmedzenie na strane žalobkyne, ktoré by jej znemožnilo ľudský
plod donosiť a teda už vôbec nie skutočnosť, že by žalobkyňa mala o takomto obmedzení vedomosť.

Žalovaný pritom v konaní spočiatku nedokázal ani len hodnoverne uviesť zdroj, z ktorého má pochádzať
informácia o tom, že jeho (bývalá) manželka donosiť dieťa nedokáže, keď spočiatku poukazoval
len na to, že sa jednalo o „všeobecne známu skutočnosť“ (viď písomné podanie žalovaného zo dňa
30.9.2018nač.l.323spisu),žemutouviedliviaceríznámyapodobne(napr.písomnépodanieoznačené
ako „Vyjadrenie k súdnemu konaniu č.: 11P/55/2015 ako aj k návrhu, sp. č.: 7P/148/2015“ na č. l.

68 a nasl. spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7P/148/2015). Neskôr uvádzal, že túto informáciu má od
I.. H., ktorý je gynekológom žalovanej. Z výsluchu uvedeného svedka a ani z výpisu zo zdravotnej
dokumentácie, ktorú menovaný svedok súdu poskytol, však žiadna takáto informácia nevyplýva. Neboli
potvrdené ani indície žalovaného, že žalobkyňa sa podrobila na G. umelému prerušeniu tehotenstva,
keď z obsahu predmetného výpisu, z výsluchu svedka ako aj z výpisu zo zdravotnej dokumentácie,

ktorý súdu zaslal I.. R. vyplýva nanajvýš to, že sa žalobkyňa podrobila laparoskopii a laparoktomii s
nálezomrozsiahlychzrastov.Boloprevedenéodstráneniemyómu,odstránenieappendixuacystectomia
z pravého vaječníka, ktoré však podľa I.. H. nepredstavovalo prekážku toho, že by žalobkyňa mohla
dieťa donosiť. O uvedenom svedčí aj záver viacerých vyšetrení, ktoré I.. H. realizoval. Zo skutočnosti, že
sa následne žalobkyňa podrobovala diagnostickým postupom a liečbe v Centre asistovanej reprodukcie

v Y. v období od 29.4.2002 do 16.6.2003, v rámci ktorej liečby boli uskutočnené minimálne dva pokusy o
umelé oplodnenie, možno navyše vyvodiť, že rovnakého záveru (t, j. záveru o tom, že donosenie plodu
žalobkyňou je možné) bol i I.. R.. Je pritom len veľmi ťažko pravdepodobné, že by I.. H. žalobkyni po
vyšetreniach odporučil a I.. R. realizoval umelé oplodnenia v prípade, ak by bolo zjavné, že žalobkyňa
donosenia plodu nie je schopná. Uvedená neschopnosť žalobkyne nevyplynulo ani z výpisu zdravotnej

dokumentácie od všeobecného lekára žalobkyne, z ktorého výpisu vyplynulo, že žalobkyňa žiadne
závažné choroby neprekonala. I žalobca pritom na pojednávaní dňa 6.12.2019 uviedol, že I.. Y., ako
ďalšíodborník,ktorýžalobkyňuvyšetroval,konštatoval,žežalobkyňamávporiadkuvajíčka.Vzhľadomk
uvedenému, keď žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by čo i len neschopnosť žalobkyne
donosiť dieťa (a už vôbec nie jej vedomosť o tejto skutočnosti) naznačoval, a opak nevyplynul ani z

troch výpisov zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne a ani z výsluchu jej gynekológa, súd už z hľadiska
hospodárnosti nepovažoval za potrebné nariadiť znalecké dokazovanie ohľadne zdravotného stavu
žalobkyne.Uvedenéplatíosobitnespoukazomnaskutočnosť,žeakbyajnemožnosťžalobkynedonosiť
dieťa (nie napr. len samotné poškodenie jej zdravia, ktoré by donosenie plodu len sťažovalo, či do istej
miere znepravdepodobňovalo) preukázaná bola (čo súd vzhľadom na vyššie uvedené považuje takmer

za vylúčené), v konaní by muselo byť preukázané i to, že žalobkyňa vedela, že jej zdravotný stav takéto
obmedzenie prináša. Je pritom krajne nepravdepodobné, že ak by žalobkyňa vedela o tom, že dieťa
donosiť nedokáže, že by jednak chcela vynaložiť finančné prostriedky na umelé oplodnenia a najmä že
by sa dobrovoľne a opakovane podrobovala zjavne vopred neúspešných zásahom do svojho tela.

136. Rovnako nebolo možné zohľadniť ani požiadavku žalovaného prezentovanú na pojednávaní dňa
13.11.2020, v rámci ktorej chcel zohľadniť, že žalobkyňa vložila do nebankovej spoločnosti H. V. sumu
200 000,- Sk, ktorú nestihla z tejto spoločnosti vybrať, zatiaľ čo on svoju sumu, ktorú do tejto spoločnosti
vložil, vybrať stihol, o čom predložil zmluvu o tichom spoločenstve. Uvedené skutočnosti a dôkazy totiž
žalovaný v prvom rade uviedol a označil viac ako 3 roka po tom, čo súd na pojednávaní dňa 6.12.2019

využil s poukazom na § 153 CSP koncentráciu konania, a stranám sporu uložil uviesť súdu ďalšie
skutočnosti a označiť dôkazy najneskôr dňa 20.12.2019 (s poučením, že na ďalšie tvrdenia a dôkazy už
prihliadať nebude), s tým, že žalovaný po tom, čo tieto skutočnosti uviedol a dôkazy predložil (navyše
po 4 rokoch od začatia konania) ani len netvrdil, že by tieto skutočnosti súdu z nejakých dôvodovnemohol oznámiť, či dôkazy predložiť, skôr. Zároveň skutočnosť, že jeden z manželov investoval horšie
ako manžel druhý (pripadne, že kúpil nejakú vec drahšie ako ju následne zohnal druhý manžel, že
nevymohol určitú pohľadávku, že objednal tovar, ktorý následne dodaný nebol a pod.) nepredstavuje

takú skutočnosť, na ktorú by súd mohol pri vyporiadaní BSM prihliadať, okrem prípadu, ak by bolo v
konaní preukázané, že uvedená zlá investícia (drahší nákup, nevymoženie pohľadávky a pod.) bola
úmyslom, či hrubou nedbanlivosťou druhého manžela. Takúto skutočnosť však žalovaný v konaní
netvrdil, existencia úmyslu žalobkyne prísť o peniaze zlou investíciou nie je pravdepodobná, a nakoľko
je všeobecne známou skutočnosťou, že krach spoločnosti H. V. za dotkol desaťtisícov ľudí, ktorí rovnako

peniaze do tejto spoločnosti vložili a nestihli ich vybrať, nemožno uvažovať ani o hrubej nedbanlivosti
žalobkyne.

Investície zo svojho do spoločného majetku

137. Podľa § 150 veta druhá OZ každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo

svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na jeho ostatný majetok.

138. Ako už bolo uvedené vyššie v podanej žalobe žalobkyňa do masy BSM zaradila aj Rodinný dom s
pozemkami. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil, že Predmetný rodinný dom s pozemkami do BSM

patrí, zdôraznil však, že hoci bol tento rodinný dom zakúpený za trvania manželstva, bolo to výlučne z
jeho finančných prostriedkov. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.5.2017 (na č.l. 66 a nasl.
spisu) žalovaný uviedol, že žalobkyňa pri jeho kúpe prispela len symbolicky sumou 12.000 Kčs, čo
predstavuje z celkovej hodnoty len zhruba 3 %. V písomnom podaní na č.l. 115 a nasl. spisu žalovaný
uviedol, že do nákupu nehnuteľností v roku 1992 (pozn. v tom čase sa jednalo o pozemok parc. č.

XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 396 m2 a na tejto parcele stojaci rozostavaný rodinný dom ešte
bez súpisného čísla) investoval sumu 570.271 Kčs. Tieto peniaze pochádzali z vkladu v G., Z..G.. vo
výške 161.549 Kčs, predaja OMV Fiat Uno (výlučné vlastníctvo žalovaného) vo výške 120.688 Kčs,
predaja (druhého) OMV Fiat Uno (výlučné vlastníctvo žalovaného) vo výške 288.000 Kčs. Preto žiadal
tieto finančné prostriedky zohľadniť pri vyporiadaní BSM. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 11. 10. 2018

zotrvala na svojom názore, že Rodinný dom s pozemkami patrí do BSM. Rodinný dom strany sporu
zakúpili počas manželstva r. 1992 ako rozostavaný. Pravdou je tá skutočnosť, že manželia zakúpili
tento rodinný dom zo spoločných prostriedkov, ako aj z prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva
žalovaného, ale aj z majetku pochádzajúceho z výlučného vlastníctva žalobkyne. Rodičia žalobkyne
tejto darovali 230 tis. korún v r. 1992 pri zakúpení tohto rodinného domu, o čom žalobkyňa predložila ich

čestné prehlásenie. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že všetky prostriedky na zakúpenie rodinného
domu pochádzali z výlučného majetku žalovaného, keď žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že
práve tie prostriedky, ktoré v tom čase mal, boli všetky vložené na investíciu do tejto kúpy. Na totožnom
pojednávaní žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že navrhuje vylúčiť z masy
BSM nehnuteľnosť, ktorá bola kupovaná ako prvotná v r. 1992, a to kúpnou zmluvou zo dňa 25. 9. 1992

(pozn. v tom čase sa jednalo o pozemok parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 396 m2 a na
tejto parcele stojaci rozostavaný rodinný dom ešte bez súpisného čísla) z dôvodu, že všetky finančné
prostriedky potrebné na jej nákup mal k dispozícii žalovaný. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 25. 09.
1992 a on 19. 09. 1992 predal vozidlo Fiat Uno za 288.000,- SK a rovnako mal v G. Š. G. 357.000,-
SK, ktoré tam vložil. Ďalej nesúhlasil s predloženým Čestným prehlásením rodičov žalobkyne s ohľadom

na vtedajšie pomery, na to, aké boli zárobky a kde vlastne oni pracovali, nie je možné, že mali takéto
finančné prostriedky k dispozícii. Pokiaľ ich aj mali, tak mali predložiť listiny, výbery z účtov alebo vkladné
knižky alebo niečo, čo je relevantné a nie ex post po viac ako 20tich rokoch predložiť nejaké prehlásenie.
V reakcii na toto vyjadrenie žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla na budúce
pojednávanie predvolať rodičov žalobkyne.

139. V písomnom podaní zo dňa 24.6.2019 (na č.l. 450 a nasl. spisu) žalovaný uviedol, že „pri vstupe
do manželstva disponoval žalovaný s finančnými prostriedkami vo výške 695.624 Kčs, ktoré žalovaný
nadobudol nasledovne:

a) tak, ako to vyplýva aj z rozpisu hrubého príjmu zo dňa 22.3.2016 vydaného OMP CP BB, žalovaný
už v čase pred uzavretím manželstva mal vzhľadom k svojmu povolaniu vysoký platb) z uvedených finančných prostriedkov si zakúpil tuzexové koruny (bony) vo výške 22.000 TK, za ktoré
zakúpil motorové vozidlo zn. fiat UNO 45 od N. O., ktoré následne v r. 1987 predal za 120.668 Kčs
(príloha č. 25)

c) dňa 21.11. 1984 zakúpil ďalšie motorové vozidlo za 21.950 TK (bony), ktoré predal v r. 1985 p. N.
R. za 125.000 Kčs.
d) Dňa 4.6.1990 zrušil svoj vklad založený v r. 1988 (finančné prostriedky vložil žalovaný na účet v roku
1988, nakoľko sa mu nepodarilo odkúpiť nehnuteľnosť v Ž.) a vybral z neho finančné prostriedky vo
výške 161.549 Kčs

e) Tieto tri výbery spolu tvoria 407.217 Kčs (120.668+125.000+161.549)
f) Za uvedené finančné prostriedky si zadovážil dva osobné automobily vo výške 357.000 Kčs a zostalo
mu 50.000 Kčs. Za 357.000 Kčs boli zakúpené 2 automobily o cene 59.500 Tk (tuzexové koruny), ktoré
po prepočte 1 Tk=3 Kčs bola zaplatená cena 357.000 Kčs.
g) Uvedené motorové vozidlá predal, jedno v r. 1991 za 205 tis. Kčs a druhé v r. 1992 za 288 tis Kčs
h) Dňa 24.9.1992 žalovaný zrušil vklad zo dňa 24.9.1987 (5 ročná fixácia) a vybral finančné prostriedky

vo výške 152.624 Kčs (príloha č. 29)
i) Sumarizácia:
Predajom 2 vozidiel zakúpených za 357.000 Kčs získal celkom 543.000 Kčs, k tomu je potrebné
pripočítať 50.000 Kčs ako zostatok výberu a 152.624 Kčs, ktoré vybral dňa 24.9.1992, celkom uvedené
finančné prostriedky predstavujú 695.624 Kčs.“

140.Napojednávanídňa26.6.2019žalobkyňauviedla,žeakceptuje,ževäčšinufinančnýchprostriedkov
použitých na kúpu rodinného domu v r. 1992 mal žalovaný, neakceptuje však, že výlučne z jeho
prostriedkov pred uzatvorením manželstva bol tento dom kupovaný. Podľa jej názoru bola situácia taká,
že mala nejakú sumu 12 000,- až 14 000,- Kčs spred manželstva, ktorá sa použila, plus jej rodičia jej

dali sumu 230 000,- Kčs. Zvyšok mal žalovaný zo svojich výlučných prostriedkov, resp. zvyšok bol
zmesou peňazí žalovaného, ktoré mal pred manželstvom a nejakých spoločných peňazí. Na uvedenom
pojednávaní strany sporu dospeli k dohode o tom, že celková kúpna cena za rozostavaný rodinný dom
a pozemok, na ktorom stál, ktorá bola uhradená na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. 9. 1992, bola
505.000 Kčs.

141. Na pojednávanie dňa 26. 7. 2019 súd predvolal rodičov žalobkyne, ktorí písomným podaním,
doručeným súdu dňa 25.7.2019, ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní s odôvodnením, že obaja
sú vo vysokom veku a ich zdravotný stav im nedovoľuje dostaviť sa a na tomto pojednávaní vypovedať.

142. Na pojednávaní dňa 26. 7. 2019 žalobkyňa uviedla, že pokiaľ sa jedná o zdravotný stav jej rodičov,
ktorí mali svedčiť, tak matka má problémy hlavne s chrbticou a bedrovými kĺbmi, navštevuje obvodnú
lekárku v Modrom Kameni, ortopéda v Poprade, navštevuje neurológa v Lučenci. Otec je na tom tiež
zdravotne zle, ledva chodí a navštevuje obvodnú lekárku v Želovciach. Vo svojej podstate veľmi zle na
nich vplývalo najmä to, že sa museli dostaviť na výsluch na polícii, boli tam vypovedať dvakrát, zhruba

pred dvoma rokmi, toto veľmi ťažko znášali. Peniaze na zakúpenie rozostavaného rodinného domu v
r. 1992 pozostávajú zo sumy 12.000 Kč, ktorú mala ona k dispozícii, zo sumy 230.000 Kčs, ktorú jej
dali jej rodičia a potom to bola suma zvyšná 263.000 Kčs, ktorá bola zmesou spoločných peňazí a
peňazí žalovaného, s tým, že žalobkyňa sa presne nevie vyjadriť aká časť tejto sumy pozostávala z
výlučných peňazí žalovaného. Čo sa týka tých spoločných peňazí, tak jednak to boli peniaze z titulu

predaja dvoch aút Fiat Uno bielej farby, tieto zakupovali niekde medzi rokom 1990 a 1992 zo spoločných
peňazí, následne zakrátko tieto autá veľmi výhodne predali.

143. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že v roku 1984 za 21.950 Bonov, teda približne 110.000
Kčs, kúpil Fiat Uno bordovej farby. Toto auto užíval zhruba asi pol roka a potom ho predal za sumu

125.000 Kčs. Tak isto v roku 1986 kúpil podobný Fiat Uno bordový za 100.000 Kčs, ktorý predal za
120.000 Kčs 29. 03. 1987. Medzičasom zarábal a do okamihu uzavretia manželstva zarobil zhruba sumu
400.000 Kčs s tým, že to, čo mu ostalo z tejto sumy aj spolu so ziskom z predaja motorových vozidiel,
vložil do sporiteľne. On v tomto období nemal nejaké vysoké výdavky, nakoľko býval s rodičmi. Dňa 05.
06. 1990 zakúpil bony, a to 2 x 59.500 Bonov, čo stálo 357.000 korún, za tieto Bony boli kúpené vlastne

dve autá Fiat Uno s tým, že tieto finančné prostriedky, boli tie finančné prostriedky, ktoré mal nasporené,
teda z toho, čo zarobil a z predaja tých predchádzajúcich vlastne vozidiel. Prvé vozidlo Fiat Uno bolo
následne predané za sumu 205.000 korún, druhé za sumu 288.000 korún a tak isto v roku 1992 si
vybral aj sumu 152.624, ktorú si vložil vlastne na účet v roku 1988, čiže pred uzavretím manželstva.Tieto finančné prostriedky boli použité na zakúpenie toho rodinného domu. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa
jedná o jeho písomné vyjadrenie zo dňa 12. 04. 2018 ( na č. l. 119 spisu), kde uvádzal sumu 570.217
Kčs, toto v tom čase myslel takým spôsobom, že mal takú sumu k dispozícii, a to z titulu z vkladu zo

Slovenskej sporiteľne, z predaja prvého motorového vozidla Fiat Uno a z predaja druhého motorového
vozidla. Nemyslel to tak, že by tá nehnuteľnosť mala stáť 570.217 Kčs.

144. Na pojednávaní dňa 18. 10. 2019 žalovaný uviedol, že druhé (bordové) vozidlo Fiat Uno kupoval
o farára O., s tým, že do spisu predložil ako doklad faktúru od spoločnosti TUZEX, že teda farár O. toto

vozidlo zakúpil. On ho od tohto farára odkúpil za 100 000 Kčs a následne ho v roku 1987 predal za sumu
120 688, Kčs v Prahe. Potom, čo sa obidve vozidlá FIAT Uno predali, jedno za zhruba 120 000,- Kčs,
druhé za 125 000 Kčs, tak tieto peniaze si nevložil na nejaký účet v nejakej sporiteľni alebo tak, ale
tieto mal odložené u rodičov v Kiarove. A pokiaľ sa jedná o to, že si dňa 04.06.1990 vybral sumu 161
549,- Sk zo svojej vkladnej knižky, tak táto bola tvorená vlastne úsporami, nakoľko mal vysoký príjem
pred uzavretím manželstva, bol veliteľ roty. Dostával napr. aj štvrťročné prémie a pod.

145. Žalobkyňa na tomto pojednáva uviedla, že vie, že pri uzavretí manželstva mal manžel iba vozidlo
Trabantapamätásiajto,žesakupovalidvabieleFiatypočastrvaniamanželstvaniekdeokoloroku1990
alebo 1991 s tým, že sa nevedela vyjadriť k tomu z akých peňazí alebo odkiaľ boli vybraté peniaze, alebo
kde boli tie peniaze na tieto motorové vozidlá. Tak isto si dobre pamätá, že tie vozidlá boli predané, ale

nepamätá si komu presne a za koľko boli tieto vozidlá predané. Ohľadne financovania domu si spomína
toľko, že jedno vozidlo bolo predané tesne pred nadobudnutím tejto nehnuteľnosti a pamätá si aj to, že
rodičia, ako už uvádzala, jej dali tú sumu tých 230 000,- Kčs. Osobitne tiež uviedla, že pred manželstvom
na vkladnú knižku, z ktorej boli následne vybraná nejaká suma vyše 160 000,- Sk, neprispela.

146. V písomnom podaní zo dňa 20.12.2019 žalovaný o. i. uviedol, že „bratovi sa zarylo do pamäte,
že v kuchyni na kuchynský stôl som vyložil 550.000, Kčs pred mojimi rodičmi ako aj pred švagrinou a
vtedy vznikla dilema, čo s peniazmi. Bolo to začiatkom roka 1989, ešte predtým ako som uzavrel sobáš
so žalobkyňou. Mama mi poradila, aby som všetko nedržal doma, aby som peniaze rozložil. Právom mi
môžete položiť otázku, prečo zrazu 550.000 Kčs, keď predtým ste tvrdili, že ste chceli kúpiť rodinný dom

a mali ste len 389.000 Kčs a zvyšok, tých 50.000 Kčs pán farár Vám nechcel požičať. Nuž auto zn. Fiat
Uno , kupované od farára O. som vtedy ešte pred obzretím rodinného domu rodiny I. som nepredal a ani
som nechcel predať kvôli kúpe rodinného domu a vznikli aj iné dôvody, ktoré som už vysvetľoval, prečo
nedošlo ku kúpe. Predaj auta sa uskutočnil až 27.04.1987 za 120.668. Kčs čo spolu s mojou doterajšou
úsporou 389.000 Kčs a následne s ďalšou úsporou z môjho platu od predaja toho druhého Una od farára

do začiatku roka 1989 tvorilo spolu tých 550.000 Kčs / 385.000 s predajom prvého FIATA Uno+120.668
Kčs + ďalšie úspory od roku 1987 tvorilo tých 550.000 Kčs/, kým ku nám nebola dovezená a predstavená
práve v tom období začiatkom roka 1989 žalobkyňa, ktorej som prezradil, že chcem kúpiť rodinný dom
a že disponujem s dostatočným množstvom finančných prostriedkov na kúpu rodinného domu. Podľa
rady matky som následne v roku 1989 160.000 Kčs vložil na vkladnú knižku - vid. už predložený dôkaz,

150.344,40 Kčs som vložil do slovenskej sporiteľne zase na účet a zvyšok, za predaj dvoch Fiat Uno
som mal schované doma . Medzi tým som z úspor krátku dobu po predaji druhého FIATA Uno som
kupoval ešte Trabant combi za 34.000 Kčs.“ ... Ďalej uviedol, že „ Z mojich úspor koncom roka 1989
som následne vykonal na vtedajšiu dobu komplet rekonštrukciu jednoizbového bytu v H.. H. na ulici
B. X, žalobkyňa doložila svoje 12.000 Kčs / nie som si istý, či to bolo za zrušenie jej životnej poistky

alebo za zrušenie životnej poistky jej matky to by mala dokazovať žalobkyňa, ale to bol jediný jej vklad
do masy BSM/. Aj keď žalobkyňa to nevie dokázať ja to potvrdím, že to tak bolo. Ani som túto čiastku
pravdupovediac nechcel vtedy prijať od žalobkyne, pretože som vedel, že nemajú úspory a táto čiastka
pochádzala na rýchlo zrušenej životnej poistky aby sa nehovorilo, že prišla s holou riťou, že žalobkyňa
po sobáši neprispela s ničím.“

147. Z faktúry zo dňa 7.6.1984 (na č.l,. 337 spisu) súd zistil, že touto faktúrou Tuzex podnik zahraničného
obchodu ako predávajúci p. N. O., C. XXX/X, Ž. B.. D. Y. ako kupujúcemu fakturoval sumu 21.950 TK
za nákup OMV FIAT Uno 45, č. motora XXXXXXX/XX.

148. Z faktúry zo dňa 21.11.1984 (na č.l,. 336 spisu) súd zistil, že touto faktúrou Tuzex podnik
zahraničného obchodu ako predávajúci žalovanému ako kupujúcemu fakturoval sumu 21.950 TK za
nákup OMV FIAT Uno 45, č. motora XXXXXXX.149. Z výsluchu svedkov I. K. a M. I. vyplynulo, že farár N. O. vlastnil motorové vozidlo Fiat Uno bordovej
farby, ktoré od menovaného kúpil žalovaný, s tým, že žiadny zo svedkov nevedel uviesť, za akých
podmienok bolo uvedené auto žalovaným kupované a ani čo sa následne s uvedeným autom stalo.

150. V čestnom vyhlásení na č.l. 112 spisu I. C., T.. XX.XX.XXXX, ktorý je bratom žalovaného, uviedol:
„TýmtovyhlasujemnasvojučesťpreprípadsúdnehokonaniaovyporiadanieBSMporozvodemanželov,
že môj brat V.. W. C. pred uzavretím sobáša s I.M. C. disponoval so značným množstvom finančných
prostriedkov. Ešte pred uzavretím sobáša v roku 1998 si chcel kúpiť rodinný dom v obci Ž. od rodiny I. za

450 000,- Kčs, vtedy mal úspory celkom 398 000,- Kčs, ktoré som videl ja, môj otec, mama a manželka.
Predmetný rodinný dom bol pozrieť s našou mamou N. C.. Nepáčilo sa mu dispozičné usporiadanie
a rodičia ho tak isto odhovárali od kúpy s odôvodnením, že nie je isté, že jeho budúcej manželke sa
to bude páčiť. Keď sa oženil s I. C., ktorá len symbolicky prispela na kúpu rodinného domu na ul.
S. XX vo D. Y., naša mama môjho brata upozornila: Syn môj kupuješ rodinný dom za tvoje peniaze
z tvojich úspor, nemal by si si rodinný dom na seba napísať v celistvosti? Brat jej odpovedal: Mama

ja verím I., ona ma nesklame, neboj, je veľmi rozumná, sľúbila mi, že keď budeme mať rodinný dom
potom mi porodí deti. Týmto vyhlasujem, že za predmetný rodinný dom vo väčšej miere boli vyplatené
finančné prostriedky, ktoré vychádzali z výlučných úspor môjho brata, pochádzajúce ešte pred uzavretím
manželstva a jeho manželka na kúpu prispela len symbolicky s čiastkou 12 000,- Kčs. Na dokúpenie
pozemku k predmetnému rodinnému domu v roku 1995 tak isto musela pomôcť naša mama, pretože

už môj brat nemal peniaze, bol dlhodobo na práceneschopnosti a jeho manželka bola nezamestnaná.
Táto čiastka od mamy činila 40 000,- Sk. Ďalej môžem potvrdiť aj fakt, že naša mama N. C.Ö. s
mojim bratom cez Ministerstvo spravodlivosti SR vybavili odškodnenie za komunistami vykonštruované
väznenie nášho starého otca, ktoré dostala naša mama, ktorá môjmu bratovi darovala 27 000,- Kčs.
Môj brat sa pochválil našej mame, že rozumne investoval a za tie peniaze si kúpil spálňový nábytok,

aby mal spomienku na starého otca. Tak isto môžem potvrdiť, že mama tak mne ako aj môjmu bratovi
spravodlivo darovala väčší obnos finančných prostriedkov pochádzajúci z jej úspor, ako aj za nájom
poľnohospodárskej pôdy.“

151. Svedok I. C., T.. XX.XX.XXXX, ktorý je bratom žalovaného, pri svojom výsluchu na pojednávaní

uviedol: „Môj brat kúpil Fiat Uno bordovej farby, potom ho predal. Mal viem, že aj iné autá. Viem, že
keď predával toto auto Fiat Uno predával to niekde v Čechách asi v Prahe a domov poslal poštovou
poukážkou sumu neviem asi 150 000,- až 160 000,- Kčs. Viem to preto lebo tá poštová poukážka teda
prišla domov a ja som ju videl. Ďalej viem o tom, že si kúpil koncom 80-tych rokov, neviem presne
uviesť kedy, aj dve ďalšie autá Fiat Uno, tentokrát biele. Viem, že ich so ziskom predal. Na iné vozidlá

si ja nespomínam. Pokiaľ sa v konaní uvádzalo, že teda mal aj Trabant, viem si na tento spomenúť.
Možno začiatkom 90-tych rokov bol aj Trabant. Kúpil viem, že starší tento Trabant. Dosť sa mu žalovaný
venoval, dal ho nakoniec nastriekať a to auto vyzeralo ako nové. Viem ďalej toľko, že môj brat chcel
kúpiť dom v Želovciach. Mal nachystané na to peniaze, ja som tie peniaze fyzicky videl, boli položené na
stole v rodičovskom dome. Bolo to 550 000,- Sk. Myslím si, že tieto peniaze získal ako dary od rodiny,

lebo ja som dostal tak podobné dary a tak isto aj dobre zarábal. Nakoľko ku kúpe toho domu nakoniec
v tých Želovciach nedošlo, ja neviem na čo môj brat použil tých 550 000,- Sk.“ Ďalej uviedol „.Pokiaľ
sa jedná o obsah čestného prehlásenia toto písal brat pokiaľ ja viem doma a doniesol mi ho na podpis.
Ja som si ho prečítal, nakoľko som s ním súhlasil, tak som ho podpísal. Kde, to si už nepamätám, čo
v ňom je. Pokiaľ som aj uviedol, že ten dom mal stáť 550 000,- Sk a že 550 000,- Sk som aj videl na

stole, ja som vlastne len vychádzal z toho, že som videl na tom stole nejaké peniaze. Ja samozrejme
neviem, či tam bolo 550 000,- Sk alebo 450 000,- Sk, ako bolo uvedené v čestnom vyhlásení, že mal
stáť ten dom. Jednoducho videl som nejaké peniaze a viem, že oni mali dohadovať tú kúpu. Mal som
za to, že tam bolo dostatok peňazí na to, aby ten dom bol kúpený. Neviem sa vyjadriť k tomu prečo je
v tom čestnom vyhlásení je uvedená suma, že som videl úspory 398 000,- Sk. Pre odstup času, si teda

nepamätám, viem, že tam bola nejaká kopa peňazí, ktorú som považoval za dostatočnú na to, aby ten
dom kupovaný byť mohol. Ďalej chcem uviesť, že si nepamätám koľko stál dom na S. O.. Viem, že brat
mal peniaze, neviem však koľko prispela vlastne jeho v tom čase ešte manželka, alebo či vôbec prispela
na tento dom. Alebo z akých peňazí on bol vlastne kupovaný.“

152. Z ústrižku pre príjemcu zo dňa 23.4.1987 (na č.l. 202 spisu) súd zistil, že žalovaný predal vozidlo
Fiat Uno45 Československým automobilovým opravovnám za sumu 120.668 Kčs.153. Z odpočtu zrušeného vkladu na č.l. 202 spisu súd zistil, že dňa 4.6.1990 žalovaný zrušil vklad č.
XXXXXX v G. Š. G. a bola mu vyplatená suma 161.549 Kčs.

154. Z faktúry zo dňa 6.6.1990 (na č.l,. 456 spisu) súd zistil, že touto faktúrou Tuzex podnik zahraničného
obchoduPrahaakopredávajúcižalovanémuakokupujúcemufakturovalsumu59.500TKzanákupOMV
FIAT Uno, č. motora XXXXXXX/XX, č. karosérie XXXXXXX/XX.

155. Z podacieho lístka na č.l. 334 súd zistil, že dňa 5.6.1990 dal žalovaný príkaz svojej banke na

vyplatenie sumy 357.000 Kčs na účet č. XXXXXXX-XXX.

156. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.9.1992 (č.l. 332 spisu) súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi
žalovaným ako predávajúcim a p. K. ako kupujúcim a jej predmetom bol predaj OMV FIAT Uno, ŠPZ H.
XXXX, r.v. 1990, č. motora XXXXXXX/XX, č. karosérie XXXXXXX/XX sa kúpnu cenu 288.000 Kčs.

157. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.8.1991 (č.l. 219 spisu) súd zistil, že táto bola uzatvorená
medzi žalovaným ako predávajúcim a p. Q. ako kupujúcim a jej predmetom bol predaj OMV FIAT Uno,
r.v. 1990, č. karosérie XXXXXXX za kúpnu cenu 205.000 Kčs.

158. Z odpočtu zrušeného vkladu zo dňa 24.9.1992 (na č.l. 333 spisu) vyplynulo, že dňa 24.9.1992 bola

z vkladnej knižky vedenej v G. Š.U. G. pod č. XXXXX vybraná suma 152.624 Kčs.

159. Žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 16.102018 uviedla: „Mne dali rodičia sumu 230
tis. Sk, o čom som predložila súdu čestné prehlásenie mojich rodičov. Okrem toho sme mali dve biele
motorové vozidlá značky Fiat Uno, ktoré sme kúpili niekedy v r. 1990 alebo 1991 a výhodne sme ich

obidve predali, takže z týchto peňazí sme vlastne financovali kúpu rodinného domu.“

160. Z čestných prehlásení na č.l. 171-172 spisu súd zistil, že v uvedených prehláseniach rodičia
žalobkyne čestne prehlasujú, že žalobkyni darovali finančné prostriedky v sume 230.000 Kčs na
zakúpenie Rodinného domu v roku 1992 nakoľko žalobkyňa so žalovaným nedisponovali v tom čase

finančnými prostriedkami, ktoré by postačovali na zakúpenie rodinného domu, jeho zariadenia a na chod
domácnosti.

161. Ako už vyplýva z vyššie uvedeného, žalobkyňa v podanej žalobe navrhla do masy BSM zaradiť
aj položku Rodinný dom s pozemkami. Žalovaný spočiatku súhlasil že Predmetný rodinný dom s

pozemkami do BSM patrí (hoci zdôrazni, že bol zakúpený výlučne z jeho finančných prostriedkov a
následne že žalobkyňa prispela na jeho kúpu len symbolicky sumou 12.000 Kčs), neskôr však žiadal z
masy BSM vylúčiť nehnuteľnosť, ktorá bola kupovaná ako prvotná v r. 1992, a to kúpnou zmluvou zo
dňa 25. 9. 1992 (pozn. v tom čase sa jednalo o pozemok parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere
396 m2 a na tejto parcele stojaci rozostavaný rodinný dom ešte bez súpisného čísla), z tohto titulu, že

bola kupovaná len z jeho vlastných finančných prostriedkov. Súd z dôvodov, ktoré sú bližšie uvedené v
odsekoch 51 a nasl. odôvodnenia tohto rozhodnutia Rodinný dom s pozemkami do masy BSM zaradil,
s tým, že za existencie prejavu vôle, že vec bude do BSM patriť, je možné skutočnosť, že táto vec
bola napr. nadobudnutá úplne alebo z časti z výlučného majetku jedného z manželov riešiť podľa § 150
veta druhá OZ, v zmysle ktorého ustanovenia každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu

uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok.

162. Ďalej je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že dňa
7.6.1984kúpil p.N.O.zasumu21.950TK OMVFIATUno45,č.motoraXXXXXXX/XXadňa21.11.1984

za sumu 21.950 TK kúpil vozidlo OMV FIAT Uno 45, č. motora XXXXXXX žalovaný. Na pojednávaní dňa
26.7.2019 a na pojednávaní dňa 18. 10. 2019 žalovaný uviedol, že vozidlo Fiat Uno, ktorý kúpil on (s
č. motora XXXXXXX), asi za pol roka od jeho kúpy predal za sumu 125.000 Kčs (tak ako to vyplýva aj z
osobnej evidencie žalovaného o príjmoch a výdavkoch na č.l. 893-895 spisu, z ktorej navyše vyplýva, že
k predmetnému prevodu došlo dňa 19.5.1985) a že od p. N. O. odkúpil jeho vozidlo OMV FIAT Uno 45,

č. motora XXXXXXX/XX za sumu 100.000 Kčs v roku 1986, o čom svedčí nie len výsluch I. K. a M.H. I.,
ale aj skutočnosť, že to bol žalovaný, ktorý súdu predložil faktúru preukazujúcu, že predmetné motorové
vozidlo p. O. kúpil dňa 7.6.1984 za sumu 21.950 TK od Tuzex podnik zahraničného obchodu. Pokiaľ
sa jedná o kúpu tohto vozidla od p. O. žalovaný v konaní nepreukázal, že peňažné prostriedky na jehozakúpenie v sume 100.000 Kčs pochádzali z jeho zárobku a teda, že sa nejedná o zisk z predaja vozidla
OMV FIAT Uno 45, č. motora XXXXXXX, ktoré žalovaný pôvodne kúpil a zhruba pol roka od jeho kúpi
(dňa 19.5.1985) predal za 125.000 Kčs. Tým žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že okrem toho, že v

roku 1986 kúpil za sumu 100.000 Kčs vozidlo od N. O., mal ešte k dispozícii zisk z predaja svojho vozidla
v sume 125.000 Kčs. K uvedenému je potrebné len v krátkosti uviesť, že hoci žalovaný v konaní tvrdil, že
má k dispozícii evidenciu o svojich príjmoch a výdavkoch za obdobie od 1983 do 1987 (viď jeho písomné
podanie zo dňa 4.3.2020), súdu predložil len fotokópiu svoje evidencie od r. 1983 do 1.4.1986 (na č.l.
893-895 spisu), ktorá kúpu uvedeného OMV od N. O. a ani stav finančných prostriedkov žalovaného

tesne pred touto kúpou nezachycuje. Naopak, v konaní bolo jednoznačne preukázané, že po tom, čo
vozidlo Fiat Uno 45, č. motora XXXXXXX/XX žalovaný od p. N. O. kúpil, uvedené auto dňa 23.4.1987
predal Československým automobilovým opravovnám za sumu 120.668 Kčs. Možno teda konštatovať,
že žalovaný mal uvedenú sumu v tomto čase k dispozícii. Pokiaľ sa jedná o ďalší osud tejto sumy,
žalovaný na pojednávaní dňa 26.7.2019 uviedol, že to, čo nasporil z platu spolu so ziskom z predaja
OMV vložil do sporiteľne. V rozpore s uvedeným žalovaný na pojednávaní dňa 18.10.2019 uviedol, že

zisk z predaja OMV nevložil na nejaký účet v nejakej sporiteľni alebo tak, ale ho mal odložený u rodičov
v Y.. A pokiaľ sa jedná o to, že si dňa 04.06.1990 vybral sumu 161 549,- Kčs zo svojej vkladnej knižky,
tak táto bola tvorená úsporami, nakoľko mal vysoký príjem pred uzavretím manželstva, bol veliteľ roty.
Dostával napr. aj štvrťročné prémie a pod.

163. Ďalej bolo v konaní jednoznačne preukázané, že dňa 4.6.1990 žalovaný zrušil vklad č. XXXXXX
v G. Š. G. a bola mu vyplatená suma 161.549 Kčs, že len deň na to, t. j. dňa 5.6.1990 dal príkaz
svojej banke na vyplatenie sumy 357.000 Kčs na účet č. XXXXXXX-XXX a že hneď nasledujúci deň,
t. j. 6.6.1990 Tuzex podnik zahraničného obchodu Praha ako predávajúci žalovanému ako kupujúcemu
fakturoval sumu 59.500 TK (v prepočte 178.500 Kčs) za nákup OMV FIAT Uno, č. motora XXXXXXX/XX,

č. karosérie XXXXXXX/XX. Zo zhodného tvrdenia strán sporu zároveň vyplynulo, že boli kúpené celkom
dva takéto automobily bielej farby, oba za sumu 59.500 TK (v prepočte 178.500 Kčs), t. j. celkom za
sumu 357.000 Kčs. Na pojednávaní dňa 18.10.2019 žalobkyňa osobitne uviedla, že pred manželstvom
na vkladnú knižku, z ktorej boli následne vybraná suma vyše 160 000 Kčs, neprispela. Z uvedeného je
teda zrejmé, že dňa 6.6.1990, t. j. za trvania manželstva, boli zakúpené 2 OVM Fiat Uno bielej farby za

celkovú kúpnu cenu 357.000 Kčs, s tým, že na uhradenie ich kúpnej ceny bola použitá aj suma 161.549
Kčs, ktorá bola výlučným majetkom žalovaného. Pokiaľ sa jedná o zvyšok z uvedenej sumy (195.451
Kčs), vykonaným dokazovaním (osobný list dôchodkového poistenia na č.l.419-420 a evidenčný list
dôchodkového zabezpečenia na č.l. 173-182 spisu) bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa v r.
1989 dosiahla hrubý zárobok 24.836 Kčs (23.815 + 1021 Kčs), teda za obdobie od uzavretia manželstva

do konca uvedeného roka približne 8.278,66 Kčs a za rok 1990 hrubý zárobok 31.838 Kčs (t. j. do
konca mesiaca máj približne 13.265,83 Kčs) a žalovaný za rok 1989 hrubý zárobok 63.738 Kčs (t. j.
za obdobie od uzavretia manželstva do konca uvedeného roka približne 21.246 Kčs) a za rok 1990
hrubý zárobok 67.710 Kčs (t. j. do konca mesiaca máj približne 28.212,5 Kčs), čo spolu za obdobie
od uzavretia manželstva do kúpy uvedených motorových vozidiel predstavuje približne 71.002,99 Kčs,

navyše v hrubom. Nie je teda reálne, aby manželia sumu 195.451 Kčs, ktorá im na zakúpenie 2 OMV
Fiat Uno chýbala, uhradili so svojich zárobkov od uzavretia manželstva, teda z masy BSM. Uvedené
platí tým skôr, že zo zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo, že tieto koncom roku 1989 alebo začiatkom
roku 1990 kúpili byt v Banskej Bystrici za sumu 6.000 Kčs, ktorý následne rekonštruovali. Vzhľadom
uvedenému a súd priklonil k záveru, že pokiaľ žalovaný pred uzatvorením manželstva vložil na vkladnú

knižku sumu 160.000 Kčs, ktorú následne dňa 4.6.1990 zrušil a vybral z nej aj s úrokmi sumu 161 549
Kčs,čomedzistranamisporuspornénebolo,uvedenásumabolatvorenáúsporamižalovanéhozvýkonu
práce, a ďalej že žalovaný v konaní preukázal, že okrem uvedenej sumy mal k dispozícii sumu 120.668
Kčs z predaja OMV Fiat Uno 45, č. motora XXXXXXX/XX, ktorý pôvodne kúpil od N. O.. Žalovaný tak
preukázal, že na kúpu dvoch vozidiel Fiat Uno bielej farby v roku 1990 zo svojich finančných prostriedkov

vynaložil sumu 282.217 Kčs, nie však, že celá suma potrebná na nákup uvedených dvoch vozidiel
(357.000 Kčs) bola jeho oddeleným majetkom. S poukazom na ustálenú judikatúru (k uvedenému pozri
napr. R 42/1972, rozhodnutie NS SSR, sp. zn. 1Cz 57/1978, či rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo 42/2011), v zmysle ktorej platí, že pri nadobudnutí veci jednak z prostriedkov patriacich do
BSM, jednak z osobného majetku jedného z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom

BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM, tak možno uzatvoriť, že predmetné 2 OMV
Fiat Uno bielej farby tvorili masu BSM.164. Ďalej bolo v konaní preukázané, že uvedené 2 OMV Fiat Uno bielej farby boli následne v r.
1991 a 1992 predané, a to prvé z nich dňa 29.8.1991 za sumu 205.000 Kčs a druhé z nich dňa
14.9.1992 za sumu 288.000 Kčs. Zo zhodných tvrdení strán sporu následne vyplýva, že suma,

ktorá bola nadobudnutá za predaj týchto motorových vozidiel bola použitá na zakúpenie rodinného
Domu s pozemkami. Možno teda uzatvoriť, že žalovaný z vlastných finančných prostriedkov prispel
na zakúpenie motorových vozidiel, ktoré tvorili masu BSM, a zisk z predaja ktorých bol použitý na
zakúpenie Rodinného domu s pozemkami, sumou 282.217 Kčs (t. j. 9.367,89 Eur) a že uvedená
suma tvorí jeho vnos do spoločného majetku. V tejto súvislosti je pritom irelevantné, že predmetné

motorové vozidlá, ktoré boli kupované prevažne z finančných prostriedkov žalovaného za celkovú sumu
357.000 Kčs, boli následne predané za sumu celkom 493.000 Kčs, keď z ustálenej judikatúry vplýva,
že hodnotu vnosu do manželstva je potrebné zásadne zisťovať ku dňu, kedy bol uskutočnený a ak je
v dobe vyporiadania BSM hodnota veci, na nadobudnutí ktorej sa jeden z manželov podieľal svojimi
oddelenými prostriedkami (vnosmi), vyššia než pôvodná hodnota, k tomuto zvýšeniu sa pri stanovení
náhrady nákladov, vynaložených len z prostriedkov jedného z manželov, neprihliada (napr. rozhodnutia

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo/820/2003, či sp. zn. 22Cdo/2457/2004).

165. Žalobkyňa v rámci záverečnej reči uviedla, že ak žalovaný tvrdil, že rodinný dom bol financovaný len
zjehovýlučnýchprostriedkov,ideotzv.refundačnýnárok,ktorýsimaluplatniťvkonaní,čovšakneurobil.
Ďalej uviedla, že takúto situáciu rieši Občiansky zákonník v § 150, kedy si mohol žalovaný nárokovať

prostriedky, ktoré vynaložil na spoločný majetok. Určenie nerovnosti veľkosti podielu manželov po zániku
BSM je odlišným právnym inštitútom než je určenie výška vnosov jedného z manželov bez určenia
sumy, ktorá by mala byť nahradená zo spoločného majetku manželov. Tieto inštitúty nemožno spolu
zmiešavať a ani zamieňať, o čom pojednáva aj rozhodnutie NS ČR pod sp. zn. 22Cdo/1821/2004.
Pokiaľ sa jedná o vyššie citovanú argumentáciu žalobkyne, uvedenú súd nepovažoval za dôvodnú s

poukazom na skutočnosť, že žalovaný opakovane (napr. v písomnom vyjadrení na č.l. 436 a nasl. spisu)
uviedol, že ak súd nebude akceptovať vyčlenenie nehnuteľností nadobudnutých na základe kúpnej
zmluvy č. M. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX - XXX/XX (pôvodný rodinný dom spolu s pozemkom, na ktorom
stál), ktorý bol podľa jeho tvrdení nadobudnutý len z jeho finančných prostriedkov, žiada zohľadniť
pri vyporiadaný sumu 695.624 Kčs (23.090 Eur), ktorá bola použitá na kúpu nehnuteľnosti, a ktorej

špecifikácia sa nachádza na č.l. 139 odôvodenia tohto rozhodnutia. Žalovaný teda formuloval svoj nárok
v tejto časti eventuálne, a teda pokiaľ by súd nezohľadnil skutočnosť, že pôvodný dom s pozemkom
bol nadobudnutý výlučne za jeho finančné prostriedky nepatriace do masy BSM, a teda pokaiľ by súd
uvedené nehnuteľnosti z masy BSM nevylúčil (čo súd neurobil, ako už o tom bolo pojednávané vyššie),
eventuálne navrhol, aby súd sumu 23.090 Eur považoval za jeho vnos do masy BSM (to, čo zo svojho

vynaložil na spoločný majetok s poukazom na § 150 OZ).

166. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že pri kúpe rodinného domu mal k dispozícii aj sumu 152.624
Kčs, ktorá pochádzala z jeho vkladu zo dňa 24.7.1988, a ktorú vybral dňa 24.9.1992, v konaní bolo
preukázané nanajvýš, že dňa 24.9.1992 bola vkladnej knižky vedenej v G. Š.U. G. pod č. XXXXX

vybraná uvedená suma, nie však, kedy bola uvedená vkladná knižka založená, kto bol jej majiteľom,
kedy boli na túto vkladnú knižku vložené finančné prostriedky a z akého titulu, kto uvedenú sumu z
vkladnejknižkyvybralapodobne.Bolonažalovanom,ktorýtvrdil,ženatejtovkladnejknižkeboliuložené
jeho úspory spred manželstva, aby uvedenú skutočnosť preukázal, čo neurobil. Za situácie, keď súd
už mal preukázané, že úspory žalovaného spred manželstva boli vložené na inej vkladnej knižke, z

ktorej žalovaný dňa 4.6.1990 vybral 161.549 Kčs a že peniaze z predaja vozidla spred manželstva mal k
hotovosti ( a nie vložené v peňažnom ústave), je tak dobre možné, že v prípade uvedenej vkladnej knižky
sa nejedná o vkladnú knižku ktorej majiteľom bol on, prípadne že táto vkladná knižka bola založená až
po uzatvorení manželstva a že na nej boli vložené spoločné finančné prostriedky manželov, alebo že
na ňu bola vložená časť sumy, ktorá bola nadobudnutá predajom motorového vozidla Fiat UNO dňa

29.8.1991, a podobne.

167. Na tomto mieste konajúci súd považuje za potrebné uviesť, že pri svojom rozhodovaní neprihliadal
na čestné vyhlásenie I. C., ktorý je bratom žalovaného (na č.l. 112 spisu), v ktorom je o. i. uvedené,
že žalovaný mal v roku 1988 úspory v celkovej sume 398.000 Kčs, a že na kúpu Rodinného domu z

pozemkami boli z väčšej časti použité finančné prostriedky žalovaného, keď sám menovaný I. C. pri
svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že predmetné čestné vyhlásenie on nepísal, ale ho napísal
žalovaný a jemu ho priniesol len na podpis. Pri svojom výsluchu ďalej brat žalovaného uviedol, že fyzicky
videl peniaze nachystané na kúpu rodinného domu v Želovciach a že to bolo 550.000 Kčs, s tým, žepo tom, čo bol konfrontovaný so skutočnosťou, že v čestnom vyhlásení je uvedené to, že žalovaný mal
úspory len v sume 398.000 Kčs, uviedol, že on len videl nejaké peniaze a mal za to, že nakoľko sa
dohadovala kúpa domu v Želovciach, že sa tam zrejme nachádza dostatok peňazí potrebných na to, aby

bol tento dom kúpený (k čomu nakoniec nedošlo - poznámka konajúceho súdu). Ďalej svedok v rozpore
s čestným vyhlásením v ktorom uviedol, že väčšinu finančných prostriedkov na kúpu Rodinného domu
s pozemkami mal žalovaný a že žalobkyňa prispela len symbolicky sumou 12.000 Kčs, pri výsluchu
na pojednávaní uviedol, že si nepamätá koľko stál Rodinný dom s pozemkami, nevie koľko prispela
naň žalovaná , alebo či vôbec prispela, nevedel z akých peňazí bol tento Rodinný dom s pozemkami

kupovaný, vedel len, že jeho brat mal nejaké peniaze. Napokon za nepresvedčivý možno považovať
aj samotný výsluch brata žalobcu na tomto pojednávaní, keď okrem už uvádzaných rozporov zjavne
nepresne popísal aj predaj vozidla Fiat Uno bordovej farby, keď odhliadnúc od toho, že nevedel, o
predaj ktorého z vozidiel Fiat Uno bordovej farby, ktoré žalovaný vlastnil, sa jedná, uviedol, že po tom,
čo žalovaný toto vozidlo predal, domov poslal poštovou poukážkou sumu 150 alebo 160.000 Kčs. Z
vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že prvé vozidlo Fiat Uno bordovej farby žalovaný

predal v r. 1985 za sumu 125.000 Kčs a druhé v r. 1987 za sumu 120.668 Kčs, ktorá suma bola uhradená
žalovanému poštovou poukážkou na adresu trvalého pobytu žalovaného, a teda sa možno domnievať,
že svedok mal v skutočnosti na mysli uvedené poukážku na sumu 120.688 Kčs, ktorá sa nachádza na
č.l. 202 spisu.

168. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobkyňa v konaní tvrdila, že na nadobudnutie Rodinného domu
s pozemkami jej darovali jej rodičia v roku 1992 sumu 230.000 Kčs, s tým, že na preukázanie tejto
tvrdenej skutočnosti predložila čestné prehlásenia svojich rodičov zo dňa 27.9.2018 (na č.l. 171-172
spisu). Žalovaný nesúhlasil s predloženými čestnými prehláseniami rodičov žalobkyne s ohľadom na
vtedajšie pomery, na to, aké boli zárobky a kde vlastne oni pracovali. Uviedol, že nie je možné, že mali

takéto finančné prostriedky k dispozícii. Pokiaľ ich aj mali, tak mali predložiť listiny, výbery z účtov alebo
vkladné knižky alebo niečo, čo je relevantné a nie ex post po viac ako 20tich rokoch predložiť nejaké
prehlásenie. V reakcii na toto vyjadrenie žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla
nabudúcepojednávaniepredvolaťrodičovžalobkyne.Súdrodičovžalobkynepredvolalnapojednávanie
nadeň26.7.2019.Písomnýmpodaním,doručenýmsúdudňa25.7.2019,rodičiažalobkyneospravedlnili

svoju neúčasť na pojednávaní s odôvodnením, že obaja sú vo vysokom veku a ich zdravotný stav im
nedovoľuje dostaviť sa a na tomto pojednávaní vypovedať. Na predmetnom pojednávaní žalobkyňa
uviedla,že pokiaľsajednáozdravotnýstavjejrodičov,ktorí malisvedčiť,takmatkamáproblémyhlavne
s chrbticou a bedrovými kĺbmi, navštevuje obvodnú lekárku v Modrom Kameni, ortopéda v Poprade,
navštevuje neurológa v Lučenci. Otec je na tom tiež zdravotne zle, ledva chodí a navštevuje obvodnú

lekárku v Želovciach. Vo svojej podstate veľmi zle na nich vplývalo najmä to, že sa museli dostaviť
na výsluch na polícii, boli tam vypovedať dvakrát, zhruba pred dvoma rokmi, toto veľmi ťažko znášali.
S poukazom na skutočnosť, že sa prítomnosť svedkov zabezpečiť nepodarilo, súd návrh na výsluch
uvedených svedkov podľa § 198 ods. 3 CSP zamietol.

169. Žalobkyňa tak nie len podľa názoru žalovaného, ale aj podľa názoru súdu nepreukázala tvrdenú
skutočnosť o dare sumy 230.000 Kčs v roku 1992 na kúpu Rodinného domu s pozemkami, keď
samotné čestné prehlásenie, navyše spochybnené žalovaným, na preukázanie uvedenej skutočnosti
podľa názoru súdu nepostačuje. V prvom rade je totiž k uvedenému potrebné uviesť, že žalobkyňa
v podanej žalobe napriek skutočnosti, že s poukazom na § 150 veta druhá OZ je každý z manželov

oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, v podanej žalobe
netvrdila, že hoci Rodinný dom s pozemkami do masy BSM patrí, žiada započítať jej vnos v sume
230.000 Kčs. Neurobila tak dokonca ani po tom, čo žalovaný vo viacerých písomných podaniach (napr.
na č.l. 31 a nasl. spisu, či na čl. 66 a nasl. spisu) uviedol, že predmetný Rodinný dom s pozemkami
bol kupovaný z jeho výlučných finančných prostriedkov, resp. že žalobkyňa na jeho kúpu prispela len

sumou 12.000 Kčs, a to napriek tomu, že na každé z uvedených podaní žalovaného písomne reagovala.
Naopaknapr.vpísomnompodanínačl.52anasl.spisuuviedla,žesastranysporuvzájomnepodieľalina
nadobudnutíuvedenejnehnuteľnostinakoľkožalobkyňamalavtomčaseznačnýpríjemzozamestnania.
Po prvý krát žalobkyňa spomenula uvedený dar svojich rodičov až na pojednávaní dňa 11.10.2018 avšak
po tom, čo žalovaný jeho poskytnutie, či dôkaz, ktorý by ho mal preukazovať (čestné prehlásenie jej

rodičov) spochybnil, žalobkyňa nedokázala existenciu uvedeného daru preukázať žiadnym relevantným
spôsobom. Na výzvu súdu prezentovanú na pojednávaní aby zabezpečila účasť svojich rodičov na
ďalšom pojednávaní reagovala tak, že účasť rodičov zabezpečiť nedokáže a je potrebné, aby súd
uvedených svedkov predvolal. Po tom, čo tak súd následne urobil a jej rodičia sa z účasti na pojednávaníospravedlnili zo zdravotných dôvodov, žalobkyňa k zdravotnému stavu rodičov uviedla, že títo majú
zdravotné problémy (matka hlavne s chrbticou a bedrovými kĺbmi a otec je tiež na tom zdravotne zle),
uviedla však tiež, že matka navštevuje obvodnú lekárku v Modrom Kameni, ortopéda v Poprade,

neurológa v Lučenci a otec obvodnú lekárku v Želovciach. Je pritom všeobecne známou skutočnosťou,
že obec G. Ď., v ktorej rodičia žalobkyne bývajú, je vzdialená od miesta sídla tunajšieho súdu 16,5 km,
čo je rozhodne viac ako cesta do Popradu (167 km), Lučenca (51 km), či do Modrého Kameňa (20 km)
a teda súd nepovažuje za pravdepodobné, že pokiaľ sa rodičia žalobkyne vedia dostaviť na vyšetrenia
do uvedených podstatne vzdialenejších miest, nemohli sa reálne dostaviť na súdne pojednávanie. Súd

v tejto súvislosti považuje za podstatne pravdepodobnejšie to, čo uviedla samotná žalobkyňa, že na jej
rodičov veľmi zle vplývalo to, že sa museli v minulosti dostaviť na políciu a tam dva krát vypovedať.
Uvedené však nepredstavuje tak výnimočný dôvod, aby súd s poukazom na § 196 ods. 3 CSP svedkom
uložil, aby na otázky odpovedali písomne a uvedený postup navyše nebol navrhnutý ani jednou zo
sporových strán.

170. Samotné čestné prehlásenie najmä vzhľadom na výšku sumy, ktorá je v ňom uvedené, a ktorá
mala byť žalobkyni darovaná, však bez existencie ďalších podporných dôkazov napr. dôkazov o tom, že
rodičia žalobkyne takouto sumou reálne v danom čase disponovali, že uvedenú sumu vybrali z vkladnej
knižky, či účtu a podobne, alebo aspoň dôkazov, že strany sporu bez pomoci tretích osôb (napr. rodičov
žalobkyne) nemali dostatok finančných prostriedkov, aby Rodinný dom s pozemkami za sumu 505.000

Kčs kúpili, nepostačuje, a to aj s poukazom na tvrdenie právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní
dňa 18.10.2019, že priemerná mzda v hospodárstve Československej socialistickej republiky bola v
tom čase 2 941 Kčs avšak otec žalobkyne zarábal v tomto období v priemere sumu 4 703,- Kčs.
Z vykonaného dokazovania (osobné listy dôchodkového zabezpečenia na č.l. 592 - 602 spisu) totiž
vyplynulo, že matka žalobkyne dosahovala v roku 1989 priemernú hrubú mzdu 2.516 Kčs (za tento rok

zarobila 30.198 Kčs), za r. 1990 priemernú mzdu 2.582,08 Kčs (za uvedený rok zarobila 30.985 Kčs),
za r. 1991 priemernú mzdu 2.062,17 Kčs (za uvedený rok zarobila 24.746 Kčs), za r. 1992 priemernú
mzdu 2.058,33 Kčs (za uvedený rok zarobila 24.700 Kčs a do nadobudnutia Rodinného domu stranami
sporu približne 16.466 Kčs). Matka žalobkyne tak od roku 1989 do nadobudnutia Rodinného domu
s pozemkami stranami sporu zarobila v hrubom približne 102.395 Kčs. Otec žalobkyne dosahoval v

roku 1989 priemernú hrubú mzdu 4.273,67 Kčs (za tento rok zarobil 51.284 Kčs), za r. 1990 priemernú
mzdu 4.157,33 Kčs (za uvedený rok zarobil 49.888 Kčs), za r. 1991 priemernú mzdu 4.133,66 Kčs (za
uvedený rok zarobil 49.604 Kčs), za r. 1992 priemernú mzdu 4.289 Kčs (za uvedený rok zarobil 51.468
Kčs a do nadobudnutia Rodinného domu stranami sporu približne 34.312 Kčs). Otec žalobkyne tak od
roku 1989 do nadobudnutia Rodinného domu s pozemkami stranami sporu zarobil v hrubom približne

185.088 Kčs. Obaja rodičia žalobkyne tak od začiatku roku 1989 do nadobudnutia Rodinného domu s
pozemkami stranami sporu zarobili sumu 287.483 Kčs, avšak v hrubom. Vychádzajúc z vtedajšej právnej
úpravy odvodového zaťaženia (§ 57 zákona č. 54/1956 Zb. v znení účinnom od 1.7.1987 do 31.12.1992
a § 6 zákona č. 76/1952 Zb. v znení účinnom do 31.12.1992) predstavovala výška odvodov na tzv.
nemocenské poistenie 10 % - 25 % (podľa druhu zamestnávateľa) a výška tzv. dane zo mzdy 5 - 12

% hrubej mzdy zamestnanca s príjmom do 5.000 Kčs mesačne. Na odvody teda rodičia žalobkyne
vynaložili od 15 % do 37 % zo sumy 287.483 Kčs, t.j. 43.122,45 - 106.368,71 Kčs. V čistom tak rodičia
žalobkyne od začiatku roku 1989 do nadobudnutia Rodinného domu s pozemkami stranami sporu
zarobili maximálne 244.360 Kčs, minimálne 181.114,29 Kčs, a teda v priemere 212.737,14 Kčs. Je teda
maximálne nepravdepodobné, že aj keby rodičia žalobkyne za účelom neskoršieho darovania sumy

230.000 Kčs šetrili od začiatku roku 1989 (kedy žalobkyňa so žalovaným neboli ešte ani manželmi),
a aj keby dokázali zarobiť vyššie uvedené maximálnu sumu 244.360 Kčs (a nie sumu priemernú, či
minimálnu), že by dokázali nadobudnúť finančné prostriedky v uvedenej sume 230.000 Kčs, keď je
zrejmé, že si museli každodenne zabezpečovať aspoň základné potreby a v tej súvislosti pravidelne
znášať aspoň výdavky na bývanie, plnenia spojené s bývaním, stravu, ošatenie a zdravotnú starostlivosť

a podobne. Záverom k uvedenému súd udáva, že existencia daru žalobkyni v sume 230.000 Kčs na
zakúpenie uvedeného domu nie je racionálna aj z toho hľadiska, že obe strany sporu sa zhodli v tom,
že na zakúpenie uvedeného domu boli použité peňažné prostriedky z predaja dvoch vozidiel Fiat Uno
bielej farby. Ako už bolo uvedené vyššie, z predaja týchto vozidiel bola nadobudnutá suma 493.000 Kčs
a vzhľadom k celkovej kúpnej cene rodinného domu zostávalo uhradiť už len sumu 12.000 Kčs. V tejto

súvislosti je dar v hodnote 230.000 Kčs na nadobudnutie rodinného domu nepravdepodobný.

171. Na rozdiel od uvedeného strany sporu zhodne uviedli (napr. na pojednávaní dňa 11.10.2018, či
dňa 16.10.2018), že zo sumy 98.000 Eur, ktorú súd do masy BSM zaradil, tvorí suma 23.662 Eurvýlučné prostriedky žalovaného. Vzhľadom k uvedenému súd uvedenú sumu ako investíciu z majetku
žalovaného do spoločného majetku manželov zaradil.

172. Rovnako súd ako investíciu z majetku jedného z manželov do spoločného majetku zaradil aj sumu
398 Eur (pôvodne 12.000 Kčs) z majetku žalobkyne, a to bez ohľadu na to, či uvedená suma bola
použitá v rámci kúpy rodinného domu, na rekonštrukciu služobného bytu, jeho zariadenie, či na kúpu
televízora strán sporu. Pokiaľ sa totiž jedná o túto investíciu, žalovaný prvom rade v písomnom podaní
doručenom súdu dňa 12.5.2017 (na č.l. 66 a nasl. spisu) uviedol, že žalobkyňa pri kúpe rodinného

domu prispela len symbolicky sumou 12.000 Kčs, čo predstavuje z celkovej hodnoty len zhruba 3 %. O
uvedenej investícii do rodinného domu v sume 12.000 Kčs svedčí aj záznam na č.l. 36 spisu, v rámci
ktorého je uvedené, že žalovaný uviedol, že „on má väčší podiel na majetku, lebo napr. keď sa dom
kupoval mal vlastných 505.000 Kčs a žalobkyňa len 12.000 Kčs.“, ďalej zápisnica z pojednávania zo
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12P/53/2017 zo dňa 27.6.2017, z ktorej vyplýva vyjadrenie žalovaného
„matka (žalobkyňa - poznámka konajúceho súdu) na kúpu rodinného domu prispela len 3 %.“, či

písomné podanie označené ako „Vyjadrenie k súdnemu konaniu č.: 11P/55/2015 ako aj k návrhu, sp.
č.: 7P/148/2015“, ktoré sa nachádza na č.l. 68 a nasl. spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7P/148/2015, v
ktoromžalovanýuviedol:„Prikúperodinnéhodomusi(žalobkyňa)zrušilapoistkuatak,abysanehovorilo
prispela na kúpu s tromi percentami z ceny rodinného domu.“ Na pojednávaní dňa 26.6.2019 žalovaný
uviedol, že suma 12.000 Kčs nebola použitá na zakúpenie rodinného domu, ale sa za ňu zakúpilo

zariadenie ešte do bytu do Banskej Bystrice. V písomnom podaní zo dňa 20.12.2019 už žalovaný
uviedol, že uvedená suma 12.000 Kčs z majetku žalobkyne bola použitá na rekonštrukciu služobného
bytu v Banskej Bystrici a na pojednávaní dňa 6.3.2020, že bola použitá na zakúpenie televízora, na
preukázanie ktorej skutočnosti žalovaný navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka D.. Žalovaná,
tak na pojednávaní dňa 26.6.2019, ako aj na pojednávaní dňa 26.7.2019, uviedla, že suma 12.000

Kčs, ktorá bola jej výlučným vlastníctvom, bola použitá na zakúpenie rodinného domu. Možno teda
konštatovať, že strany sporu sa v priebehu konania opakovane zhodli, že žalobkyňa mala mimo peňazí
patriacich do BSM sumu 12.000 Kčs (t. j. 398 Eur), s tým, že vzhľadom na opakované zmeny skutkových
tvrdení žalovaného o tom, na čo konkrétne mali byť tieto peňažné prostriedky použité (kúpa domu,
rekonštrukcia bytu, zariadenie bytu, či kúpa televízora), z ktorého dôvodu súd považoval ďalšie (t. j. od

pôvodného skutkového tvrdenia odlišné) skutkové tvrdenia žalovaného za nevierohodné, sa súd priklonil
k záveru, že uvedená suma bola použitá práve na zakúpenie rodinného domu (položka A masy BSM).
Uvedený záver vyplýva nie len z pôvodných tvrdení žalovaného a z opakovaných tvrdení žalobkyne, ale
aj z už citovaného záznamu na č.l. 36 spisu, zo zápisnice o pojednávaní v spise sp. zn. 12P/53/2017,
či z vyjadrenia žalovaného v spise sp. zn. 7P/148/2015. Za zmienku tiež stojí skutočnosť, že ak by aj

bola uvedená suma použitá na rekonštrukciu bytu, jeho zariadenie, či na zakúpenie televízora, i tak by
sa jednalo o investíciu z majetku jedného z manželov do spoločného majetku oboch manželov, a teda i
v takom prípade by súd na uvedenú investíciu žalobkyne musel prihliadať. Vzhľadom k uvedenému súd
nepovažoval za potrebné vykonať výsluch svedka D., a v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/100/2018 zo dňa 16. 05. 2019, v zmysle ktorého

možno nevyhovenie návrhu strany sporu na vykonanie dôkazu odôvodniť aj tým, že tvrdená skutočnosť,
ku ktorej overeniu/vyvráteniu sa navrhuje dôkaz vykonať, je bez relevantnej súvislosti s predmetom
konania.

173. Pokiaľ žalobkyňa na pojednávaní dňa 16.10.2018 žiadal zohľadniť skutočnosť, že jej otec predal

poľnohospodársku pôdu a daroval jej sumu 16.000 Sk, resp. vo vyjadrení zo dňa 14.10.2019 skutočnosť,
že otec jej daroval výťažok nie len z predaja svojho podielu, ale aj z podielu N. G., teda spolu 32.000
Sk (čo žalovaný poprel s odôvodnením, že otec žalobkyne zdedil pôdu v Podlužanoch, odpredal ju
tretej osobe za sumu 16.000,- Sk, túto sumu potom rozdelil a dal svojim súrodencom každému 1/3-
inu a z tej zvyšnej tretiny strany sporu nedostali nič) žalobkyňa tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom

nepreukázala. Preto súd na uvedenú „investíciu“ pri vyporiadaní BSM prihliadať nemohol.

174. Rovnako súd nemohol zohľadniť ani požiadavku žalovaného (prezentovanú na pojednávaní dňa
20.11.2015), aby súd pri vyporiadaní BSM prihliadal na skutočnosť, že ako štátny zamestnanec dostal
v roku 1989 jednoizbový štátny byt, ktorý po komunistickom prevrate odkúpil za 6.450 Kčs a o 5 rokov

predal za sumu 250.000 Kčs, v dôsledku čoho chcel žalovaný sumu 243.650 Kčs „pripočítať k jeho
dobru“. Na pojednávaní dňa 26.7.2019 žalovaný ďalej u uvedenému služobnému bytu uviedol, že tento
mu bol pridelený v roku 1990, že ho odkupovali asi v roku 1995, asi za sumu okolo 8.000 SK a zhruba za
dva roky ho predali za sumu približne 260.000 korún. Z vykonaného dokazovania totiž bolo jednoznačnenepreukázané, že strany sporu manželstvo uzatvorili dňa 2.9.1989. Bez ohľadu na skutočnosť, či bol
uvedený služobný byt nadobudnutý „po komunistickom prevrate“, t. j. po 17.11.1989 (ako uvádzal
žalovaný na pojednávaní dňa 20.11.2015) alebo až v roku 1995 (ako uvádzal na pojednávaní dňa

26.7.2019), bol jednoznačne nadobudnutý počas trvania manželstva, a teda s poukazom na § 143 OZ
patrí do BSM manželov. Pokiaľ teda bol z následného predaja tohto bytu nadobudnutý určitý zisk, aj
uvedenýziskbolspoločnýmziskomobochmanželovaztohtodôvodunejdeopeňažnéprostriedky,ktoré
jeden z manželov vynaložil zo svojho na spoločný majetok. V súvislosti s uvedený je pritom irelevantné,
či tento byt bol pôvodne ako služobný pridelený žalovanému, či žalobkyni.

175. V rámci investícii zo majetku jedného z manželov do spoločného majetku súd nezohľadnil ani sumu
398 Eur z predaja trabantu, ktorý vlastnil žalovaný pred uzatvorením manželstva, a to z dôvodu, že
uvedená suma je už zahrnutá v sume 23.662 Eur, ktorú súd v rámci investícii žalovaného zohľadnil. S
uvedeným postupom nakoniec súhlasil aj samotný žalovaný v priebehu pojednávania dňa 26.6.2019.

176. Pokiaľ žalovaný v rámci záverečnej reči na pojednávaní dňa 16.6.2021 požiadal, aby mu žalobkyňa
uhradila daň, ktorú on za ňu uhradil za Byt v rokoch 2000 a 2001 v celkovej sume 14,70 Eur,
uvedenou požiadavkou žalovaného sa súd podrobnejšie nezaoberal. Uvedenú požiadavku ( a aj
tvrdenú skutočnosť, že za žalovanú uhradil v rokoch 2000 a 2001 daň za Byt v už uvádzanej výške) totiž
žalovaný uviedol jeden a pol roka po tom, čo súd na pojednávaní dňa 6.12.2019 využil s poukazom na §

153 CSP koncentráciu konania, a stranám sporu uložil uviesť súdu ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy
najneskôr dňa 20.12.2019 (s poučením, že na ďalšie tvrdenia a dôkazy už prihliadať nebude). Len na
okraj pritom súd uvádza, že ak aj žalovaný skutočne daň za uvedený Byt v r. 2000 a 2001 uhradil ( o
čom súdu dôkaz nepredložil), v konaní ani len netvrdil (a z tohto dôvodu teda ani nemohol preukázať),
že by na úhradu uvedenej dane použil svoj výlučný majetok. Napokon, ak na úhradu uvedenej dane

svoj výlučný majetok nepoužil, ale uvedenú daň uhradil z peňažných prostriedkov patriacich do BSM,
jednalo sa o použitie finančných prostriedkov z masy BSM na vec patriacu do BSM, a z tohto dôvodu
refundačný nárok žalovaného neexistuje.

177. Napokon k vnosom z výlučného majetku jedného z manželov do majetku v BSM nemožno zaradiť

ani finančný príspevok od ÚPSVaR v celkovej výške 55.537 Sk (1.843,49 Eur) na začiatok podnikania
žalovanej, keď uvedené prostriedky boli nadobudnuté počas trvania manželstva, a zároveň nemajú
povahu daru, neboli získané dedičstvom, ani v rámci predpisov o reštitúcii. Zároveň z dôvodu, že sa
jedná o finančné prostriedky, nejedná sa o veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe len
jedného z manželov, a ako už súd uviedol v ods. 44 odôvodnenia tohto rozhodnutia z dôvodu, že obaja

manželia sa na podnikaní v butiku podieľali spoločne, tieto finančné prostriedky, hoci boli použité na
zariadenie butiku, neslúžili výkonu povolania len jedného z manželov.

178. Vzhľadom k uvedenému súd uzavrel, že žalobkyňa z vlastného majetku vynaložila na spoločný
majetok sumu 398 Eur a žalovaný sumu 33.029,89 Eur (9.367,89 Eur + 23.662 Eur).

Vzájomné vyrovnanie

179. Následne súd musel pri vyporiadaní BSM zohľadniť zásadu refundácie nákladov na spoločný
majetok u žalobkyne v sume 398 Eur a u žalovaného v sume 33.029 Eur s poukazom na § 150 veta

druhá OZ. Vychádzajúc aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 367/2013, v zmysle ktorého
pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na majetok v BSM
nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči celej mase BSM, ktorej hodnota je nižšia o výšku výnosu;
preto pri stanovení výšky vyrovnacieho podielu nemožno hodnotu vnosu odpočítať od čiastky, ktorú
by mal účastník druhému zaplatiť na vyrovnanie vyporiadacieho podielu; pre zohľadnenie vnosu je

potrebné určiť výšku celkového majetku tvoriaceho súčasť BSM a výšku vnosov; od celkovej hodnoty
masy BSM je nutné odpočítať jednotlivé vnosy; výsledná hodnota je určujúca pre základné vyčíslenie
výšky podielu pre každého z účastníkov; pri rovnosti podielov je to polovica uvedenej čiastky; k takto
zistenému podielu účastníka je nutné pripočítať výšku ním realizovaného vnosu; súčet oboch podielov
(i so započítaním vnosu) musí predstavovať vo svojom súhrne celkovú hodnotu aktív BSM - súd v

prvom rade od celkovej hodnoty masy BSM (270.680,38 Eur) odpočítal celkovú hodnotu vnosov (398 +
33.029,89 Eur = 33.427,89 Eur), čím dospel k sume 237.252,49 Eur určujúcej pre základné vyčíslenie
výšky podielu pre každého z účastníkov. Následne v prípade žalobkyne určil 45,5 % z tejto sumy, čo
predstavuje 107.949,88 Eur a k tejto sume pripočítal výšku jej vnosu do masy BSM v sume 398 Eur.Podiel žalobkyne na mase BSM tak predstavuje 108.347,88 Eur. U žalobcu súd určil 54,5 % zo sumy
237.252,49 Eur, čo predstavuje 129.302,61 Eur a k tejto sume pripočítal výšku jeho vnosu do masy BSM
v sume 33.029,89 Eur. Podiel žalobcu na mase BSM tak predstavuje 162.332,5 Eur. Vzhľadom k tomu že

súd žalobkyni do vlastníctva prikázal položky v celkovej sume 112.496,07 Eur a žalovanému v celkovej
sume 158.184,31 Eur, súčet hodnoty žalobkyni prikázaných položiek tak prevyšuje jej podiel o 4.148,19
Eur a súčet hodnoty žalovanému prikázaných položiek je o 4.148,19 Eur nižší ako predstavuje jeho
podiel. Preto súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov sumu 4.148,19 Eur.

180. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 16.6.2021 uviedla, že pokiaľ by bola zaviazaná na vyrovnanie
podielu žalovaného uhradiť sumu okolo 4.200,-Eur, túto by bola schopná splácať len v splátkach po
100 Eur mesačne, a to z toho dôvodu, že jej príjmom je minimálna mzda a potom čiastočný invalidný
dôchodok vo výške 209,20,-Eur s tým, že zabezpečuje aj starostlivosť o mal. syna, s čím má tiež
spojené výdavky. Žalovaný uvedenú požiadavku žalobkyne akceptoval. Vzhľadom na výšku uvedenej
sumy v porovnaní s príjmom žalobkyne a s prihliadnutím aj na to, že zabezpečuje osobnú starostlivosť

maloletému synovi a má tiež vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, a napokon, s prihliadnutím na
skutočnosť, že žalovaný s tým, že žalobkyňa bude sumu určenú na vyrovnanie podielov v splátkach po
100 Eur uhrádzať, súhlasil, súd považoval za odôvodnené a primerané, aby žalobkyňa uvedené sumu
uhradila v 100 Eurových mesačných splátkach. Preto súd podľa § 232 ods. 3 CSP uložil žalobkyni,
aby žalovanému na vyrovnanie jeho podielu vyplatila sumu 4.148,19 Eur v mesačných splátkach po

100 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci splatných od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti výroku
II tohto rozsudku. Súd zároveň s poukazom na ods. 4 § 232 CSP rozhodol, že v prípade včasného
nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý nezaplatený zostatok sumy na vyrovnanie
podielu žalovaného, aby sa v prípade riadneho nesplácania zo strany žalobkyne mohol žalovaný naraz
domôcť celej výplaty. Takýmto spôsobom sa vyrovná podiel žalovaného v rozumnej lehote so zárukou

možnosti uplatniť si ho celý naraz, ak nebude žalobkyňou riadne splácaný, čím dôjde k spravodlivému
usporiadaniu vzťahov medzi stranami.

Zastavenie konania

181. Pokiaľ sa týka o petit pôvodnej žaloby, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni zlaté šperky, a to
hrubá retiazka, tenšia retiazka s príveskom Kleopatry, hrubý náramok, prsteň točitý končiaci listom a
dva prstene bez očka, ktoré predmety sú jej výlučným vlastníctvom, v tejto časti žalobkyňa vzala svoju
žalobu so súhlasom žalovaného späť. Preto súd konanie o tejto žalobe s poukazom na § 144 a 145

CSP zastavil.

182. V nadväznosti na dohodu strán sporu, že položka pod č. 65) zostava haky lešenia nepatrí do
masy BSM, žalovaný na pojednávaní dňa 20. 11. 2018,v úvode pojednávania dňa 6.3.2020 a písomným
podaním zo dňa 24. 6. 2019 (č.l. 436 a nasl. spisu) žiadal, aby mu žalobkyňa predmetnú zostavu haky

lešenia vydala. V závere pojednávania dňa 6.3.2020 žalovaný uviedol, že ustupuje od svojej požiadavky,
abyhakilešenie,ktorénepatrídomasyBSM,mužalobkyňavydala,ktorépodaniesúdpodľajehoobsahu
(§ 124 ods. 1 CSP) posúdil ako späťvzatie žaloby. Z dôvodu, že žalobkyňa s predmetným späťvzatím
nesúhlas nevyjadrila, súd konanie o tejto žalobe s poukazom na § 144 a 145 CSP zastavil. Záverom
súd k uvedenej položke uvádza, že pokiaľ sa žalovaný ohľadne tejto položky zmienil aj na pojednávaní

dňa 13.11.2020, na tomto pojednávaní nežiadal túto položku od žalovanej vydať a teda jeho tvrdenia na
tomto pojednávaní nie sú v rozpore s jeho predchádzajúcim úkonom, ktorý súd posúdil ako späťvzatie
vzájomnejžalobyouloženiepovinnostižalobkynevydaťžalovanémutútopoložku,ktorádoBSMnepatrí.

183. Pokiaľ sa jedná o položku 59) kovové regále, strany sporu sa na pojednávaní dňa 26. 06. 2019

dohodli, že táto položka do masy BSM nepatrí a že túto položku žalobkyňa bezodplatne žalovanému
vydá na náklady žalovaného. Na pojednávaní dňa 13. 11. 2020 žalovaný potvrdil, že žalobkyňa mu
uvedené kovové regále vydala, avšak jednak ich nevydala kompletné, nakoľko tam chýbalo 32 šraubov
spolu s maticami a tak isto tieto regále sú poškodené sekerou. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
si žalobkyňa tieto regáli odniesla, dala ich opraviť a následne mu ich vydala, prípadne, aby ju súd

zaviazal na náhradu škody, ktorá mu týmto vznikla. Na pojednávaní dňa 16.6.2021 (na č.l. 1133 a nasl.
spisu) žalovanýuviedol,žeohľadnetejtopoložky podalsamostatnúžalobu,ktorejpredmetomje oprava
tejto položky, resp. náhrada škody. Preto v tomto konaní netrvá, aby súd ďalej túto položku prejednal.
Uvedené podanie súd podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) posúdil ako späťvzatie žaloby. Z dôvodu,že žalobkyňa s predmetným späťvzatím nesúhlas nevyjadrila, súd konanie o žalobe žalovaného, ktorou
sa domáhal aby žalobkyňa zabezpečila opravu kovových regálov alternatívne aby mu nahradila škodu
spôsobenú na kovových regáloch, s poukazom na § 144 a 145 CSP zastavil.

Vylúčenie veci na samostatné konanie

184. Žalobu žalovaného, ktorou sa domáhal, aby žalobkyňa dodatočne uhradila povinné odvody
do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne, za riadne odrobené obdobie žalovaného od

augusta 2004 do októbra 2015, ktorá bola uplatnená písomným podaním doručeným súdu dňa
20.12.2019 označeným ako „Porovnanie vyjadrení so skutkovým stavom - resumé a predkladanie
ďalších dôkazov“ (č.l. 764 spisu) a písomným podaním doručeným súdu dňa 21.01.2020 označeným
ako „Návrh na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva - upresnenie vyjadrenia žalovaného zo
dňa 23.03.2018“ (č.l. 814 spisu), súd uznesením č. k. 3Pc/15/2016-921 zo dňa 26.03.2020 vylúčil
na samostatné konanie. Na samostatné konanie tiež súd vylúčil žalobu žalovaného, ktorou sa

domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20 300,00 Eur voči žalobkyni, ktorá bola uplatnená
podaním označeným ako „Porovnanie vyjadrení so skutkovým stavom - resumé a predkladanie ďalších
dôkazov“ (č.l. 761 spisu) a podaním doručeným súdu dňa 29.01.2020 označeným ako „Upresnenie a
doplnenie podaného návrhu na vyporiadanie BSM zo dňa 18.01.2020“ (č.l. 852 spisu), a to uznesením
č. k. 3Pc/15/2016-925 zo dňa 26.03.2020.

Trovy konania

185. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal zo skutočnosti, že konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jedným z konaní, v ktorých z právneho predpisu

vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu. Hoci platná právna úprava civilného
procesu určité osobitosti konaní v ktorých z (hmotnoprávneho) právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu (a kam patrí okrem konania o vyporiadanie BSM
aj konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby, ako aj konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva) zohľadňuje, keď ustanovuje, že súd nie je žalobným návrhom v týchto prípadoch

viazaný (viď § 216 ods. 2 CSP), vo vzťahu k trovám konania žiaden osobitný postup neponúka. Možno
teda uzavrieť, že aj v týchto konaniach je pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré nebolo zastavené,
s poukazom na § 255 CSP nutné vychádzať zo zásady úspechu (zo staršej judikatúry a literatúry
k uvedenému pozri napr. Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR k výkladu
zákonných ustanovení o bezpodielovom spoluvlastníctve sp. zn. Cpj 86/71 a Soukup, J. v: Handl, V.,

Rubeš, J.: Občanský soudní řád. Komentář. I. díl. Praha: Panorama: 1985 a z tej novšej napr. nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1441/11, či rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo
3730/2015, sp. zn. 22 Cdo 4551/2015, sp. zn. 22 Cdo 3331/2014, sp. zn. 22 Cdo 1894/2014 a pod.,
keď posledne citované rozhodnutia, napriek tomu, že sa jedná o rozhodnutia súdov Českej republiky, sú
plne aplikovateľné i na prejednávaný prípad vzhľadom na skutočnosť, že ust. § 142 ods. 1 a 2 zákona

č. 99/1963 Zb. Občanského soudního řádu je takmer totožné s ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP). Ďalej z
už citovanej judikatúry vyplýva, v konaní o vyporiadanie BSM by mala byť rovnosť podielov manželov
len jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strán sporu, a to najmä za situácie, keď existuje spor
o uplatnenie tzv. disparity podielov (kedy súd rozhoduje o tom, či sa podiely manželov na spoločnom
majetku neurčia iným spôsobom napr. s prihliadnutím na to, že sa jeden z manželov osobitnou mierou,

na ktorú by bolo potrebné zvlášť prihliadať, o nadobudnutie majetku alebo o jeho udržanie pričinil). Pri
rozhodovaní o nákladoch konania o vyporiadanie BSM je treba vychádzať z toho, ako súd meritórne
vyriešil rozhodné otázky, ktorými otázkami boli, čo všetko tvorilo masu BSM, akým spôsobom bola masa
BMS vyporiadaná (t. j. komu ktoré veci tvoriace BSM súd prikázal do vlastníctva), ako bolo posúdená
otázka disparity podielov, akým spôsobom boli zohľadnené vnosy do manželstva a akú sumu súd určil

na vyporiadanie podielov.

186. Pokiaľ sa jedná o otázku čo tvorí masu BSM, v tejto sa vzhľadom na ich hodnotu zdalo byť
určujúce zaradenie položiek Rodinný dom s pozemkami (položka A/) v hodnote 108.100 Eur, byt č. XX,
ktorý bol pôvodne Nebytovým priestorom (položka B/), v hodnote 30.000 Eur, byt č. X (položka C/) v

hodnote 12.500 Eur a finančné prostriedky v hodnote 98.000 Eur. Žalobkyňa navrhovala vyporiadať
všetky uvedené položky okrem položky C/, ktorá podľa je názoru do masy BSM nepatrí a žalovaný
uviedol, že do masy BSM z položky A/ nepatrí pôvodný rozostavaný dom vrátane pozemku, na ktorom
stál a ani finančné prostriedky v sume 98.000 Eur. Súd v prejednávanej veci rozhodol, že do masy BSMpatria všetky nehnuteľnosti (položky A/, B/ a C/) a zo sumy 98.000 Eur suma 88.000 Eur. Súd teda pokiaľ
sa jedná o otázku určenia masy BSM rozhodol viac v prospech žalobkyne ako v prospech žalovaného.
Rovnako žalobkyni súd vyhovel viac pokiaľ sa jedná o to, komu z rozvedených manželov budú ktoré

veci prikázané do vlastníctva, keď medzi stranami sporu bolo v tejto otázke sporné len prikázanie bytu
č. XX, ktorý bol pôvodne Nebytovým priestorom, ktorý si nárokovala tak žalobkyňa ako aj žalovaný a
tiež sumy 98.000 Eur, o ktorej prikázanie do vlastníctva nemal záujem žiaden z nich. Súd uvedenú
nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva žalobkyne, a pokiaľ sa jedná o sumu 98.000 Eur súd nevyhovel ani
jednej zo strán sporu, keď žalobkyni prikázal do vlastníctva sumu 49.000 a žalovanému sumu 39.000

(sumu 10.000 Eur súd do masy BSM nezaradil, ako už o tom pojednával vyššie). I v prípade určenie
toho, komu z manželov čo bude prikázané do vlastníctva, bola v konaní úspešnejšia žalobkyňa. Pokiaľ
sa jedná o otázku parity alebo disparity podielov, tu sa žalovaný dožaloval disparity podielov vzhľadom
k tomu, že sa podstatne viac podieľal na nadobudnutí masy BSM keď dosiahol 2,66-3 x vyšší príjem
ako žalobkyňa (napr. podanie žalovaného na č.l.650 spisu), zatiaľ čo žalobkyňa sa dožadovala parity
podielov. Súd v prejedávanej veci určil disparitu podielov, a to v prospech žalovaného v pomere 54,5

% ku 45,5 %. Ohľadne tejto otázky bol v konaní úspešnejší žalovaný. Pokiaľ sa jedná o otázku vnosov
do manželstva, i v tejto otázke bol úspešnejším žalovaný. Žalobkyňa totiž v konaní tvrdila svoje vnosy v
sume 12.000 Kčs (398 Eur) a 230.000 Kčs (7.634,6 Eur), t. j. dokopy 8.032 Eur, v konaní však preukázala
len vnos v celkovej sume 398 Eur, čo predstavuje len približne 5 % tvrdenej sumy. Žalovaný v konaní
tvrdil vnos 18.928 EUR (570.217 Kčs) pri kúpe Rodinného domu s pozemkami a vnos 23.662 Eur,

ktorý tvoril súčasť sumy 98.000 Eur, t. j. vnosy do manželstva v sume 42.590 Eur. V konaní preukázal
vnosy v sume 33.029 Eur, teda približne 77,5 % tvrdenej sumy. Napokon pokiaľ sa jedná o otázku
vyrovnávacieho podielu, tu žalobkyňa v konaní požadovala, aby jej žalovaný na vyrovnanie podielov
uhradil sumu 162.732,50 Eur, žalovaný písomným podaním na č.l. 97 spisu, aby mu žalobkyňa uhradila
sumu 165 Eur. Vzhľadom k tomu, že súd na vyrovnanie podielov žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalobcovi

4.147,78 Eur, bol i v tejto otázke úspešnejším žalovaný. Osobitne žalovaný žiadal, aby súd do podielu
žalobkyne zarátal náklady na umelé oplodnenie, s ktorou požiadavkou úspešný nebol, a žalobkyňa
spochybňovala existenciu pôžičky od p. R., a teda aj vrátanie sumy 10.000 Eur jeho osobe žalovaným,
s ktorou argumentáciou nebola úspešná žalobkyňa. Uvedené dve argumentácie tak vplyv na výsledok
konania nemali. Bez vplyvu na výsledok konania bolo aj určenie hodnoty jednotlivých vecí tvoriacich

masu BSM nakoľko strany sporu uzatvorili dohodu o hodnote u každej z vyporiadávaných vecí a rovnako
tak otázka, komu budú zvyšné, v tomto odseku osobitne neuvádzané, položky prikázané do vlastníctva.
Strany sporu sa totiž ohľadne zvyšných položiek dohodli. Napokon je potrebné uviesť, že obe strany
sporu zavinili i čiastočné zastavenie konania, avšak len pokiaľ sa jedná o položky, ktorých hodnota je
zanedbateľná v porovnaní s celkovou masou BSM, či s hodnotami ostatných položiek, o ktorých súd

pojednával vyššie. Preto súd nezohľadňoval ani zavinenie jednotlivých strán na čiastočnom zastavenie
konania. Vzhľadom k tomu možno konštatovať, že žalobkyňa bola úspešnejšia v otázke masy BSM,
v otázke určenia strany, ktorej budú ktoré veci prikázané do vlastníctva, teda v dvoch ukazovateľoch
určujúcich úspech v konaní, zatiaľ čo žalovaný bol úspešný až v troch takýchto ukazovateľoch (otázka
parita/disparita, otázka vnosov do manželstva a otázka vyrovnacieho podielu). Bol to teda žalovaný ktorý

bol v konaní úspešnejším, a to v pomere 3:2. Vzhľadom k uvedenému súd podľa § 255 CSP rozhodol,
že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 % (100 % / 5 častí = 20 %
na jednu časť; 3 časti v prospech žalovaného x 20 % = 60 %; 2 časti v prospech žalobkyne x 20% =
40 %; 60 % - 40 % = 20 %). O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Veľký Krtíš písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová

značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola
uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného
poriadku.