Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 15, 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317218552
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2317218552.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdGalantavkonanívedenomsudkyňouJUDr.NaďouPethőovouvprávnejvecižalobcov:1/Y.

A., W.. XX.XX.XXXX, F. S. XXXX/XX, Q. W. T., 2/ K. A., W.. XX.XX.XXXX, F. S. XXXX/XX, Q. W. T., obaja
zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., IČO: 53598806, Dolné Dubové 249, proti
žalovanému: A. N., W.. XX.XX.XXXX, zastúpená splnomocnencom: R.. V. U., W.. XX.XX.XXXX, F. Š.
XXXX/X, Y., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. Y.,
Obec Y., okres Š., evidovaných Okresným úradom Šaľa, odbor katastrálny, na LV č. XXX ako parcela
CKN č. XXX o výmere 773 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ich rozdelením, a to tak, že do vlastníctva

žalobcov 1/ a 2/ prikazuje novovytvorenú parcelu CKN č. XXX/X o výmere 387 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, každý zo žalobcov v podiele 1; do vlastníctva žalovanej prikazuje novovytvorenú parcelu CKN
č. XXX/X o výmere 386 m2 - zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1, v zmysle návrhu rozdelenia č.
6 znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného K.. Ľ. C..

II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanousúdudňa09.10.2017žalobcovia1/a2/žiadali,abysúdzrušilavyporiadalpodielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, a to tak, že v súlade s návrhom č. X znaleckého posudku

č. XX/XXXX novovzniknutú parcelu č. XXX/2 o výmere 602 m2 prikáže do podielového spoluvlastníctva
žalobcov 1/ a 2/ v 1, žalovanej prikáže do výlučného vlastníctva parcelu č. XXX/X o výmere 171 m2 s
tým, že žalobcom uloží povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu za rozdiel vo výmere v sume 6118,90 eur,
pričom ide o náhradu za rozdiel 215 m2 pri cene 28,46 eur/m2 a náhradu trov konania.

2. Žalovaná s návrhom nesúhlasila, žiadala vyporiadať podielové spoluvlastníctvo v zmysle návrhu č.
1, 2, 3 alebo č. 6 znaleckého posudku č. XX/XXXX.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi strán sporu, LV č. XXX, geometrickým plánom, LV č. XX,
č. XXX, č. XXXX, fotodokumentáciou, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, odborným vyjadrením K.. E..
Y. Q., T.., znaleckým posudkom č. XX/XXXX, svedeckou výpoveďou, ostatnými listinnými dôkaznými
prostriedkami, na základe čoho dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

4. Zo žaloby a vyjadrení žalobcov vyplynulo, že žalobcovia žiadajú zrušiť a vyporiadať podielové

spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. Y., evidovaných Okresným úradom Šaľa,
odbor katastrálny, na LV č. XXX ako parcela CKN č. XXX o výmere 773 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, pričom žalobca 1/ je spoluvlastníkom s podielom 1/4 , žalobkyňa v podiele 1, a žalovaná
v podiele 1; pričom zároveň žalobcovia majú v BSM parcelu č. XXX/X a stavbu na nej a žalovanávlastní parcelu č. XXX a stavbu na nej ako výlučná vlastníčka. Žalobcovia vzhľadom na pretrvávajúce
komunikačné problémy nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanou, pričom
pokusy o mimosúdne vyporiadanie zlyhali. Vzhľadom na skutočnosť, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti

je podľa znaleckého posudku možné, definitívne žiadali rozdeliť nehnuteľnosť a prikázať do vlastníctva
strán sporu podľa návrhu č. 4 znaleckého posudku č. XX/XXXX s tým, že vzhľadom na záver znaleckého
posudku č. XX/XXXX, rozdiel vo výmere 215 m2 by žalovanej kompenzovali sumou 6118,90 eur pri
jednotkovej cene 28,46 eur/m2. Žiadali pri vyporiadaní zohľadniť skutočnosť, že sú spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti 20 rokov a majú k nej citovú viazanosť. Čiastočne pripustili možnosť deľby podľa návrhu č.

3, avšak k budove na parcele č. 130/4 by žalobca nemal prístup, nakoľko parcela č. XXX/X je zastavaná,
pri nákrese č. 6 je nevyhovujúcou šírka prístupovej cesty. Nepovažujú za prijateľnú argumentáciu
žalovanej, že pri jej úmysle v budúcnosti postaviť na jej pozemku nový dom, sa javí návrh č. 4 ako
neprijateľný, nakoľko s najväčšou pravdepodobnosťou by sa na časti parcely o šírke 8,66 m nepovolilo
vykonávať stavbu rodinného domu, keďže by museli byť dodržané odstupy od susediacich parciel,
čiže návrh č. 6 jej v tomto smere lepšie možnosti v porovnaní s návrhom č. 4 nedáva. Vo vzťahu k

problematike inžinierskych sietí uviedli, že každý jeden znalecký návrh s nimi ako vecným bremenom
rátal, pričom spoluvlastnícky podiel k delenej nehnuteľnosti žalovaná už takto nadobudla, o inžinierskych
sieťach vedomosť mala. Nesúhlasili s ohodnotení nehnuteľnosti na sumu 70 eur/m2, ide o nepodložené
tvrdenie žalovanej, nesúhlasili s preložením inžinierskych sietí, nakoľko ich už raz financovali a bolo to
náročné, keďže je to cca 40 km/káblu na elektrinu, rúra na kanalizáciu, hadica na vodu, kábel na optickú

TV, kanalizácia sa musela dva razy rozkopávať a prerábať kvôli problému s vyspádovaním, pričom
prekládkou by sa zvýšili náklady o cca 15 m viac materiálu. Návrh na deľbu č. 6 im nevyhovuje najmä z
dôvodu, žalovaná by mala stále dvor v celku, ale žalobcovia by museli obchádzať celý dvor žalovanej a
cca 320 m2 ich podielu by využili len ako prístupovú cestu, mali by od svojho domu múr 2,1 m, čiže k
domu by už nič pre svoju maloletú dcéru nemohli pristaviť. Tým by bol ich pozemok znehodnotený. Voči

žalobcom bolo dva razy porušené predkupné právo, keď v roku 2012 kúpil nehnuteľnosti brat žalovanej
M. F., s ktorým je žalovaná len fiktívnou vlastníčkou, reálne ide o vlastníctvo ich otca; potom v roku 2017.

5. Žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu nemala výhrady voči potrebe zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, avšak zásadne nesúhlasila so

žalobcami preferovaným návrhom č. 4 znaleckého posudku č. 16/2019, ktorý by nereflektoval výšku
spoluvlastníckeho podielu a prišla by tak o výmeru 215 m2; nesúhlasila s finančnou kompenzáciou
v jednotkovej cene 28,46 eur za m2; mala za to, že reálna cena je 70 eur/m2, preferuje spôsob
rozdelenia navrhnutý pod č. 1 a 2 znaleckého posudku č. XX/XXXX, prípadne č. 3, ktorý ale podmienila
bezodplatným prevodom skladu do jej výlučného vlastníctva; pripúšťa aj návrh č. 6, ktorý reálne

zodpovedá veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu. Má v úmysle v budúcnosti stavať na nehnuteľnostiach
v jej vlastníctve nový dom, ktorá skutočnosť by mala byť súdom zohľadnená v konaní, poukázala na
to, že pri riešení podľa návrhu č. 4 by žalobcovia prišli k rozľahlému pozemku na jej úkor, pričom oni
sú v porovnaní s ňou minoritnými vlastníkmi (každý po 1), spoluvlastnícky podiel žalovanej je pritom 1.
Žiadala opakovane predvolať na pojednávanie, prípade miestnu obhliadku K.. C.Á.. V krajnom prípade

by bol ešte prijateľný návrh č. 7 a č. 11, počítajúci so zriadením spoločnej prístupovej cesty strán
sporu. Spochybnila relevanciu odborného vyjadrenia jednak vzhľadom na formu (odborné vyjadrenie
nedosahuje úroveň znaleckého posudku), jednak s poukazom na účelovosť v prospech žalobcov, ako
aj na skutočnosť, že nemala možnosť položiť vlastné otázky. Mala za to, že vystúpenie pôvodného
žalobcu 3/ z konania bolo účelové, t.j., aby na ťarchu pôvodného žalobcu 3/ nemohlo byť v konaní

v zmysle návrhu č. 1 a 2 znaleckého posudku č. XX/XXXX zriadené vecné bremeno prechodu cez
pozemok vo vlastníctve pôvodného žalobcu 3/. Odborné vyjadrenie Obce Y. označila za jednostranné
a zavádzajúce, produkujúce závery jednoznačne v prospech návrhu deľby č. 4, t.j. v prospech žalobcov,
pričom nesúhlasila so záverom ohľadne rozporu návrhu č. 6 s § 82 Vyhl. MV SR č. 94/2004 Z.z. , a
to s poukazom na rozmery novovytvorenej parcely s dĺžkou 36,11 m, šírkou 3,05 m, s celkovou dĺžkou

pozemku 41,67 m a celkovou šírkou 22,65 m, z ktorého hľadiska návrh č. 6 spĺňa zákonné podmienky
pre protipožiarne opatrenia.

6. Z LV č. XXX vyplynulo (vyhotovenie z 24.03.2020) vyplynulo, že žalobcovia 1/ (na základe darovacej
zmluvy z roku 2003 a 2019, ako aj osvedčenia o dedičstve z roku 2002)a 2/(na základe darovacej zmluvy

z roku 2003) sú spoluvlastníkmi parcely č. XXX o výmere 773 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, a to
každý v 1 v pomere k celku; žalovaná je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v 1 v pomere k celku (na základe
darovacej zmluvy z roku 2017). Ťarchy na nehnuteľnosti neviaznu.7. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného v rámci súdom v konaní nariadeného znaleckého
dokazovania K.. Ľ. C. vyplynulo, že sporná nehnuteľnosť je reálne deliteľná, pričom znalkyňa
vypracovala spolu 11 variant možnej deľby. Varianty pod č. 1, 2, 8, 9 a 11 pritom rátajú s nevyhnutnosťou

zriadenia vecného bremena v podobe práva prechodu, varianty pod č. 5, 7, 10 a 11 sú realizovateľné
len v prípade prikázania (ponechania) časti spornej nehnuteľnosti v spoluvlastníctve strán sporu.

8. Zo súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX v priebehu konania predloženého žalobcami,
vypracovaného K.. R. T. vyplynulo, že všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti je 22000 eur, pri

jednotkovej cene 28,46 eur/m2.

9. Z odborného vyjadrenia K.. E.. Y. Q., T.. predloženého v rámci konania žalobcami, vyplynulo, že
spomedzi11znaleckýmposudkomnavrhnutýchvariantmožnejreálnejdeľbynehnuteľnostisúzhľadiska
architektonických a inžinierskych kritérií najvhodnejšími riešenia č. 4 a 6. Návrh č. 4 obstojí po všetkých
posudzovaných hľadiskách, avšak návrh č. 6 neobstojí z hľadiska legislatívy protipožiarnej ochrany pre

rozpor s § 82 Vyhl. MV SR č. 94/2004 Z.z.

10. Z výpovede svedka T. A. (pôvodne vystupujúceho v konaní ako žalobca 3/), brata žalobcu 2/,
vyplynulo, že je výlučným vlastníkom parcely č. XXX, ktorá bezprostredne susedí so spornou parcelou,
využívajuakozáhraduamávydanéstavebnépovolenie navybudovanienáraďovne.Vžiadnomprípade

by nesúhlasil so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu tretích osôb cez jeho
pozemok č. XXX, navyše žiadal Obec o prístup z ulice Y.. C.. Š., ale nebol mu umožnený. Uviedol, že
by nesúhlasil ani v minulosti, ani teraz so zriadením spoločnej prístupovej cesty cez pozemok č. XXX
na jeho pozemok s tým, že spoluvlastníčkou by bola aj žalovaná, uviedol, že určite nie, lebo sú tam zlé
vzťahy, parcelu č. XXX nadobudol v roku 2013 darovaním od žalobcov za účelom kompenzácie podľa

želania jeho matky, ide o výmeru 88 m2.

11. Z výpovede svedka Y.. T. L., zamestnanca Obce Y., vyplynulo, že v roku 2017 a 2018 žiadala
žalovaná stanovisko Obce Y. na vybudovanie a umožnenie vstupu cez pozemky č. XXX/XX a XXX/

X, prvá bola zamietnutá, druhá umožnila prechod len pešo alebo osobným motorovým vozidlom a za
predpokladu existencie dohody všetkých spoluvlastníkov. Rovnako bola zamietnutá žiadosť T. A. z roku
2020 v totožnej veci.

12. Podľa § 137 OZ Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach

vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

13. Podľa § 142 ods. 1 OZ Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.

Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti.
Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s
navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo

v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Len v prípade, keď by pred súdom došlo k
uzavretiu súdneho zmieru (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu), si sami spoluvlastníci
môžu zvoliť spôsob vyporiadania a prejav ich vôle, ak zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi, nie
je prekážkou schválenia zmieru. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je
rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu

zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je
aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
Prvá možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením podľa spoluvlastníckychpodielov síce nevylučuje, aby sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa vyporiadanie reálnym
rozdelením uskutočnilo pri plošnom rozdelení inak, než v presnom pomere k spoluvlastníckym podielom
(napr. pri nerovnakej kvalite vydelených častí, pri nerovnakých prístupových možnostiach a pod.).

Keďže reálnym rozdelením stavby nevzniknú vždy samostatné časti rovnakej hodnoty, treba tieto
nerovnosti vyjadriť primeranou peňažnou náhradou, teda tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania.
To však treba v súdnom konaní doložiť potrebnými zisteniami a výslovne uviesť v rozsudku ako
dôvod, prečo sa vykonáva takéto reálne rozdelenie. Pri zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní
rozdelením veci, môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka

inej novovzniknutej nehnuteľnosti, a to aj bez návrhu účastníkov konania, pretože jeho zriadenie je
tiež súčasťou vyporiadania spoluvlastníkov, ktorým je rozdelenie spoločnej veci podmienené. Pri iných
spôsoboch vyporiadania, teda napríklad pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, súd
toto oprávnenie nemá. Zriadiť možno len vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, a nie
vecné bremeno patriace určitej osobe (pozri vysvetlivky k § 151n). Predmetom zrušenia a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy

ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Je vylúčené prikázať vec tretej osobe, ktorá k
nej nemá žiaden vzťah, hoci by aj bola osobou blízkou niektorému zo spoluvlastníkov (napr. potomkovi
alebo manželovi spoluvlastníka). Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň
jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem.

15. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pretrvanie ich podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Y., evidovaným Okresným úradom Šaľa, odbor katastrálny,
na LV č. XXX ako parcela CKN č. XXX o výmere 773 m2 - zastavané plochy a nádvoria, kde žalobca 1/
je spoluvlastníkom s podielom 1/4 , žalobkyňa v podiele 1, a žalovaná v podiele 1; by bolo neúnosné,
a to s prihliadnutím na negatívne vzťahy medzi stranami sporu, na základe čoho dospeli ohľadne

nutnosti zrušenia a určitého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva ku konsenzu. Strany
sporu nedospeli však ku konsenzu v súvislosti s konkrétnou podobou vyporiadania ich podielového
spoluvlastníctva, pričom v rámci výsledkov znaleckého dokazovania zachytených v znaleckom posudku
K.. C. č. XX/XXXX žalobcovia 1/ a 2/ jednoznačne preferovali návrh reálnej deľby č. 4, (tzv. kombinovaný
návrh, kde výmery novovzniknutých parciel nezodpovedajú veľkosti spoluvlastníckych podielov strán

sporu, z ktorého dôvodu by deficit na strane žalovanej o veľkosti 215 m2 mal byť kompenzovaný
peňažnou náhradou), s ktorým však rezolútne nesúhlasila žalovaná, ktorá primárne nemala záujem o
peňažnú náhradu, ale vzhľadom na veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu (1/2) by mal byť podľa nej
rešpektovaný jej záujem, ktorý spočíva v prikázaní pozemku vo výmere zodpovedajúcej jej podielu.

16. Súd vychádzajúc z ust. § 142 ods. 1 OZ v prvom rade skúmal, či je sporná nehnuteľnosť reálne
deliteľná, za ktorým účelom bolo vykonané znalecké dokazovanie ako jeden z rozhodujúcich dôkazných
prostriedkov v predmetnom konaní. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného v rámci súdom
v konaní nariadeného znaleckého dokazovania K.. Ľ. C. vyplynulo, že sporná nehnuteľnosť je reálne
deliteľná, pričom znalkyňa vypracovala spolu 11 variant možnej deľby. Varianty pod č. 1, 2, 8, 9 a 11

pritom rátajú s nevyhnutnosťou zriadenia vecného bremena v podobe práva prechodu, varianty pod
č. 5, 7, 10 a 11 sú realizovateľné len v prípade prikázania (ponechania) časti spornej nehnuteľnosti
v spoluvlastníctve strán sporu. Súd pri selektovaní najvhodnejšej varianty rozdelenia nehnuteľnosti
zároveň prihliadal aj na zásadu konečného riešenia sporov, t.j. tak, aby právoplatné rozhodnutie v
predmetnej veci nazdalo dôvod potenciálneho súdneho konania v budúcnosti pre ďalšie nezhody

strán. Z uvedeného dôvodu súd primárne eliminoval z okruhu vhodných návrhy počítajúce s nutnosťou
ponechania (zriadenia) podielového spoluvlastníctva strán sporu čo i len k časti nehnuteľnosti, pričom
ide o návrhy pod číslami 5, 7, 10, 11. Návrhy pod číslami 8 a 9 pre ich realizáciu rátajú s nutnosťou
zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu v prospech žalobcov, čo je v zásade pri
tomto druhu konania možné, avšak návrhy 8 a 9 nevykazujú výrazný prínos v porovnaní s návrhom č.

6 (ktorý neráta s nutnosťou zriadenia vecného bremena práva prechodu), na základe čoho mal súd za
neefektívne za týchto okolností v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva zvoliť formu reálnej
deľby nehnuteľnosti so zriadením vecného bremena práva prechodu ako formy kontaktu strán sporu,
nakoľko práve prechod cez nehnuteľnosti bol jednou z hlavných príčin iniciovania konania žalobcami.
Návrhy preferované žalovanou pod č. 1 a 2 podľa vykonaného dokazovania sú neprijateľné, nakoľko

novovzniknutá parcela č. XXX/X žalobcov by nemala prístup ani k jednej z dvoch komunikácií. Uvedené
návrhy totiž vychádzali z predpokladu, že pri zachovaní zodpovedajúcej výmery (vo vzťahu k veľkostiam
spoluvlastníckych podielov) novovzniknutých parciel, žalobcovia ako vlastníci prístupovo oklieštenej
parcely č. XXX/X sa dohodnú s vlastníkom susednej parcely č. XXX, ktorým je brat žalobcu 1/ a ktorýzároveň nie je stranou sporu (a teda prípadné zriadenie vecného bremena na ťarchu tretej osoby súdom
v tomto konaní je vylúčené) o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu žalobcov
1/ a 2/ cez parcelu č. XXX, ktorý predpoklad je pre rozhodnutie súdu neprijateľný, nakoľko nebolo

preukázané, že by k obdobnej dohode došlo, práve naopak, z výpovede svedka T. A. vyplynulo, že
rezolútne odmieta vecné bremeno práva prechodu cez svoj pozemok. Rovnako nebolo preukázané,
že by došlo k prevodu parcely č. XXX zo žalobcu 1/ na svedka v priebehu resp. bezprostredne pred
začatím tohto konania účelovo, ako tvrdila žalovaná. Návrh rozdelenia pod č. 3 znaleckého posudku bol
podmienený nutnosťou bezodplatného prevodu parcely č. XXX/X, ktorá nie je predmetom sporu a ktorá

je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/, za účelom dorovnania výmery podľa veľkosti spoluvlastníckych
podielov, s čím žalobca 2/ nesúhlasil a súd nemá zákonný dôvod nerešpektovať jeho rozhodnutie,
na základe čoho bolo nutné variant delenia pod č. 3 vylúčiť. V poradí ďalším (z vyššie uvedených
dôvodov doposiaľ neeliminovaným) bol návrh delenia č. 4 preferovaný ako jediný vhodný žalobcami.
Nedostatkom uvedeného návrhu z pohľadu súdu bola skutočnosť, že ako jeden z mála navrhnutých
spôsobov výmerou novovzniknutých parciel č. XXX/X a XXX/X, nakoľko parcela majúca byť prikázaná

do výlučného vlastníctva žalovanej s veľkosťou podielu 1 je rozlohou menšia o 215 m2 (výmera parcely
č. XXX/X by bola len 171 m2), kde bolo navrhnuté finančné vyrovnanie zo strany žalobcov vo výške
podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX pri jednotkovej cene 28,46 eur/m2. Podstatnou pre rozhodnutie
súdu je skutočnosť, že žalovaná s finančnou kompenzáciou nesúhlasí, nakoľko má primárne záujem o
vlastníctvo pozemku rozlohy zodpovedajúcej veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu, čo je argument nie

zanedbateľný, nakoľko pri celkovej výmere sporného deleného pozemku 773 m2 ako spoluvlastníčke
1 pripadala rozloha 386-387 m2, čo je s ponúkanou výmerou 171 m2 v rozpore (171 m2 nie je ani
polovica 387 m2) a súd mal v zhode s názorom žalovanej za to, že pri paralelnej existencii iného
spôsobu rozdelenia nehnuteľnosti túto nemožno nútiť, aby sa uspokojila s výmerou 171 m2 a finančnou
kompenzáciou. Zároveň súd udáva do pozornosti, že ust. § 142 ods. 1 OZ a postupnosť vyporiadania je

záväzná, pričom v prípade návrhu delenia č. 4 ide o kombináciu reálnej deľby nehnuteľnosti (ako prvá
možnosť v rámci postupnosti) a finančnej kompenzácie (ako druhej možnosti v rámci postupnosti), kde v
zásadetakátomodifikáciastriktnevylúčenánieje,avšaksúdbymalzvoliťvyporiadanieformouuvedenej
kombinácie len v prípade, ak by tzv. čistá reálna deľba objektívne nebola možná, čo v danom prípade za
preukázané súd nemal s poukazom na ďalšiu doposiaľ neeliminovanú možnosť rozdelenia podľa návrhu

č.6.Vprípadenávrhuč.6rozdeleniavprvomradezodpovedáčodovýmerynovovzniknutýchpozemkov
veľkostiam spoluvlastníckych podielov, nakoľko parcela č. XXX/X majúca byť prikázaná do výlučného
vlastníctva žalovanej by bola o výmere 386 m2, parcela č. XXX/X majúca byť prikázaná žalobcom 1/
a 2/ by bola o výmere 387 m2, bez potreby zriaďovania či už vecného bremena práva prechodu alebo
spoluvlastníctva strán sporu čo i len k časti nehnuteľnosti eliminujúc tak možné budúce spory. Vecné

bremeno práva uloženia inžinierskych sietí cez parcelu č. XXX/X v prospech vlastníkov parcely č. XXX/
X tak ako aj pri ďalších 10 z navrhnutých možností rozdelenia nehnuteľnosti aj tu síce je, avšak s
existenciou uvedenej problematiky strany sporu boli oboznámené, s tým svoje spoluvlastnícke podiely
aj nadobudli. Argumentácia žalobcov spočívajúca v tvrdení, že ich pozemok bude reálne znehodnotený,
lebo bude oklieštený pozemkom žalovanej podľa názoru súdu neobstojí. Rovnako neobstojí ani tvrdenie

o rozpore s Vyhl. MV SR č. 94/2004 Z.z., a to konkrétne s ust. Jej § 82, nakoľko vo vzťahu k
prístupovej ceste je možné konštatovať, že táto musí vykazovať trvalú šírku 3 m, čo v zmysle návrhu
č. 6 je dané. Odhliadnuc od uvedeného, predpoklady v zmysle vyhlášky sú nevyhnutné pre získanie
stavebného povolenia, čo v danom prípade predstavuje riešenie nie existujúcej situácie, ale možnej
situácie vzniknutej v budúcnosti, pričom súd rozhoduje spory v rámci civilného sporového konania

podľa skutkového a právneho stavu aktuálneho ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Strany
sporu opakovane poukazovali na to, že pod pojmom „reálne rozdelenie“ nemožno chápať len existujúcu
možnosť technického rozdelenia nehnuteľnosti, ale je nutné mať na zreteli aj účelné využitie takto
rozdelenej nehnuteľnosti. Uvedenú nevyhnutnosť súd v rámci posúdenia stavu veci neopomenul, práve
naopak. Mal za to, že strany sporu proti postupu a záverom znaleckého dokazovania produkovaného K..

C. námietky nevzniesli, nedostatky znaleckého dokazovania nemohol konštatovať ani súd. Je logické,
že každá zo strán sporu za prijateľný považuje práve ten variant rozdelenia nehnuteľnosti, ktorý najviac
vyhovuje jej potrebám a predstavám riešenia v budúcnosti. Úlohou súdu v predmetnom konaní je
však v súlade s účelom ust. § 142 OZ vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Súd konštatuje, že z
vykonaného dokazovania, kde nosným a rozhodujúcim dôkazným prostriedkom (vzhľadom na potrebu

odborného posúdenia) bol znalecký posudok K.. C. č. XX/XXXX, ktorého závery neboli stranami sporu
relevantne spochybnené, nepochybne vyplynulo, že aktuálne (vzhľadom na preukázaný skutkový a
právny stav veci) najvhodnejším riešením spornej veci sa javí okrem (stranami sporu nespochybnenej)
potreby zrušenia podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti vyporiadanie zrušeného spoluvlastníctvanehnuteľnosti jej reálnym rozdelením v zmysle návrhu č. 6 znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý
jednoznačne v súlade s ust. § 142 ods. 1, 2 OZ reflektuje veľkosť spoluvlastníckych podielov strán sporu
a práva a povinnosti s nimi súvisiace, zároveň zabezpečuje reálne využitie novovzniknutých parciel.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

17. Podľa § 255 ods. 2 CSO Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. O náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia žalobcov 1/ a 2/ súd rozhodol podľa ust. § 255
ods. 2 CSP, kde nemožno konštatovať, ktorá zo strán sporu bola v konaní vzhľadom na jeho výsledok
úspešná. Na základe uvedeného súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.