Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 16, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320203470
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5320203470.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnej veci žalobcov: 1/ D. L.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. nad R. XXX, 2/ R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. nad R. XXX, žalobcovia
1/, 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom so sídlom E. XXXX,
proti žalovaným: 1/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 46 141

341, zastúpená splnomocneným zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel, s. r. o., so
sídlom Kopčianska 10, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 255 498, 2/ EOS KSI Slovensko,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocneným zástupcom
RemediumLegal,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava-mestskáčasťPetržalka,IČO:53255739,o
určenie neexistencie záložných práv a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach žalovaných
1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 11C/68/2020-67 zo dňa 23. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu mení tak, že návrh žalobcov 1/, 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia
zamieta.

Odvolanie žalovaného 2/ odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca uznesením č. k. 11C/68/2020-67 zo dňa 23. 11. 2020 zakázal žalovanému 1/

vykonať dražbu rodinného domu č. s. XXX stojaceho na parcele č. 1720/2 a parciel registra „C" parc. č.
1720/1 o výmere 65 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1720/2 o výmere 143 m2 zastavané plochy
a nádvoria, parc. č. 1720/3 o výmere 33 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1720/4 o výmere 59
m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1720/5 o výmere 30 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. 1720/6 o výmere 27 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1720/7 o výmere 10 m2 zastavané
plochy a nádvoria a parc. č. 1721/2 o výmere 113 m2 záhrady, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. Q. nad R.

a sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Čadca, odbor katastrálny na liste vlastníctva č.
XXXX, vrátane dražby, ktorá sa má konať dňa 09. 12. 2020 o 12:00 hod., do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej.
V odôvodnení konštatoval, že návrhom doručeným súdu dňa 15. 11. 2020 sa žalobcovia 1/, 2/
domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému 1/ dražbu nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Q. nad R., vrátane dražby, ktorá sa má konať dňa 09.

12. 2020, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo veci samej sa žalobcovia domáhajú
určenia, že neexistuje záložné právo podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa
26.03.2017,ktorejvkladjezapísanýnauvedenomlistevlastníctvanaupokojeniepohľadávkyzozmluvy
o hypotekárnom úvere č. 313001450 zo dňa 26. 03. 2007 a záložné právo podľa zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 25. 06. 2010, ktorej vklad je zapísaný na predmetnom liste
vlastníctva na uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0313929873 zo dňa 25. 06.

2010 z dôvodu, že došlo k premlčaniu pohľadávok z úveru a záložného práva. Nariadenia neodkladnéhoopatrenia sa domáhali z dôvodu, že napriek premlčaniu záložných práv žalovaní 1/, 2/ vykonávajú
záložné právo dražbou ich nehnuteľností, v dôsledku čoho sú ohrozené ich spoluvlastnícke práva.
Citujúc ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len

„C. s. p.") súd návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
Súd konštatoval, že žalobcovia osvedčili, že v danom prípade bol naplnený predpoklad na nariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/ ako dražobníkovi vykonávajúcemu dražbu v zmysle
oznámenia o dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení

neskorších predpisov, a to existencia potreby bezodkladne upraviť pomery medzi ním a žalobcami,
keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný 2/ zahájil výkon záložného práva formou dobrovoľnej
dražby na základe záložných zmlúv, v dôsledku čoho žalovaný 1/ (dražobník) vytýčil termín dobrovoľnej
dražby na deň 09. 12. 2020. Žalobcovia osvedčili, že predmetom dražby sú nehnuteľnosti v ich
vlastníctve, nachádzajúce sa v okrese Čadca, obec Zborov nad Bystricou, kat. úz. Q. nad R., zapísané
na lista vlastníctva č. XXXX, vo vzťahu ku ktorým žalobcovia zmluvou o zriadení záložného práva zo

dňa 26. 03. 2007 a zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 25. 05. 2010 zriadili záložné práva v
prospech právneho predchodcu žalobcu, a to napriek tomu, že žalobcovia vzniesli námietku premlčania
záložného práva, ktorú žalovaný 1/, vzhľadom na informácie od navrhovateľa dražby - žalovaného 2/,
nepovažoval za dôvodnú.
Súd považoval za potrebné dočasne fixovať právny stav k nehnuteľnostiam, t. j. dočasne znemožniť

žalovanému 2/ výkon jeho záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pretože realizácia
dobrovoľnej dražby predstavuje bezprostredne hroziacu ujmu osvedčenému nároku žalobcov 1/, 2/. Súd
poukázal nato, že pokiaľ by za daného stavu návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol a
následne by sa žalobcovia 1/, 2/ účinne dovolali premlčania, došlo by aj napriek tomu k zásadnej zmene
skutkového a právneho stavu, pretože vykonaním dražby a udelením príklepu by vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam nadobudla iná osoba a žalobcovia by boli nútení domáhať sa následne svojich práv
inými právnymi inštitútmi.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný 1/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p. odvolanie,
ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného

opatrenia.
Podľažalovaného1/zostranyžalobcovnedošlokpreukázaniusplneniaskutkovýchaprávnychdôvodov
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súdu na nariadenie neodkladného opatrenia postačovalo len
preukázanie, že medzi žalobcami a žalovaným 2/ je sporné, či je výkon záložného práva premlčaný.
Uviedol, že predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že tu

hrozí ťažko napraviteľný právny stav. Z ust. § 151b ods. 1, § 151j, § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka,
§ 21 ods. 2, 3 a 5 zákona č. 527/2002 Z. z. vyplýva, že právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje
ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany, kedy sa ten kto tvrdí, že bolo jeho právne postavenie, napr.
nezákonnou dražbou, dotknuté, môže bez väčšej právnej zložitosti domôcť ochrany svojho právneho
postavenia a stav sa obnovuje spätne, t. j. k času pred vykonaním dražby. Odôvodnenie súdu, že

nariadením neodkladného opatrenia predišiel tomu, že by sa žalobcovia po úspešnej dražbe boli nútení
domáhať nápravy inými právnymi inštitútmi nepovažuje za dostatočné pre odôvodnenie naliehavosti
situácie nariadiť neodkladné opatrenie. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
11Co/144/2019 zo dňa 17. 07. 2019 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 156/2009
zo dňa 29. 03. 2010.

V ďalšom žalovaný namietal, že nariadené neodkladné opatrenie nesprávne smeruje voči nemu.
Uviedol, že nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko mu nesvedčí žiadne právo vyplývajúce z
právneho vzťahu so žalobcami. Je len vykonávateľom práva vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu
prináležiaceho inému subjektu (žalovanému 2/). Skutočnosť, že vydané neodkladné opatrenie smeruje
voči nemu je preto prvotným dôvodom na zamietnutie neodkladného opatrenia voči dražobníkovi.

Uvedený právny názor vyplýva i z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/301/2018, v
zmysle ktorého v prípade výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou treba úkony dražobníka pričítať
záložnému veriteľovi, ktorý je osobou, voči ktorej treba adresovať neodkladné opatrenie.

3. Odvolanie proti uzneseniu okresného súdu podal i žalovaný 2/, ktorý sa podaným odvolaním rovnako

domáhal jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, majúc za
to, že prihliadnuc k nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a existencii prostriedkov právnej ochrany voči
neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva vlastníka odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov
strán neodkladným opatrením.4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ žalovaný 2/ uviedol, že žalobcovia neosvedčili potrebu chrániť
ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy vo väčšom rozsahu než

právo žalovaného na vrátenie poskytnutého úveru, keď sami žalobcovia nepopreli, že si svoje povinnosti
z úverových zmlúv riadne a včas neplnili.

5. Žalobcovia sa k odvolaniam žalovaných 1/, 2/ nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie žalovaného 1/ bolo podané včas,
oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom /§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) C. s. p./, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa
§ 388 C. s. p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, vyhodnotiac odvolanie

žalovaného 1/ ako dôvodné.

7. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

10. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu
porušenýmaleboohrozenýmsubjektívnymprávamstránkonania.Neodkladnéopatreniemožnonariadiť
akjepotrebnébezodkladneupraviťpomerystránkonaniaaleboakjeobava,žeexekúciabudeohrozená.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným

neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy
pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súdy pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia musia vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho
vzniku. Potrebné je zvažovať aj pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej
minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov/strán konania.

11. V prejednávanej veci žalobcovia 1/, 2/ neodkladným opatrením sledujú dočasnú úpravu pomerov
strán konania z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, majúc za to, že v prípade
vykonania dražby dôjde k prevodu ich spoluvlastníckych práv k rodinnému domu, v ktorom majú trvalý
pobyt a pozemkom pod a pri dome a v takom prípade budú nútení začať ďalší právny spor žalobou

o neplatnosť dobrovoľnej dražby, prípadne ďalšie právne spory, ak by po dražbe došlo k následným
prevodom vlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam.

12. Pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán je
nevyhnutné, aby navrhovateľ tvrdil alebo osvedčil právny vzťah medzi stranami konania ako aj to, že

tento vzťah potrebuje bezodkladnú úpravu. Pred nariadením neodkladného opatrenia teda posudzuje
súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu,
ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností

prípadudočasnýcharakter,nebudevytvorenýnenávratnýstav,čiprávneúčinkyneodkladnéhoopatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom spisu, dospel, na rozdiel od

súdu prvej inštancie, k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia voči žalovanému 1/.14. Žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali voči žalovanému 1/
ako dražobníkovi uloženia zákazu vykonať dražbu nehnuteľností v ich podielovom spoluvlastníctve.
Postavenie dražobníka upravuje zákon č. 527/2002 Z. z., pričom z ust. § 16 cit. zákona vyplýva,

že dražobník je v zmluvnom vzťahu len s navrhovateľom dražby, v tomto prípade žalovaným 2/ ako
záložným veriteľom, nie so žalobcami ako vlastníkmi zálohu, a to na základe zmluvy, ktorú s ním
navrhovateľ dražby - záložný veriteľ uzatvoril za účelom vykonania procesu dobrovoľnej dražby, v
ktorej má byť speňažený predmet zálohu - majetok vlastnícky patriaci žalobcom, na uspokojenie
pohľadávky záložného veriteľa (žalovaného 2/). Nositeľom záložného práva, premlčanie ktorého

žalobcovia namietajú, nie je dražobník, ale záložný veriteľ, pričom uloženie povinnosti dražobníkovi
vykonať dražbu nebráni záložnému veriteľovi a navrhovateľovi dražby (žalovanému 2/) realizovať
výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou prostredníctvom iného dražobníka. Uložením zákazu
žalovanému 1/ vykonať dobrovoľnú dražbu teda nemožno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa
žalobcovia domáhajú, t. j. zabrániť realizácii výkonu záložného práva dražbou až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej. Vykonaním dražby totiž môže žalovaný 2/ ako záložný veriteľ, ktorému

vo vzťahu k záložnému právu viaznucemu na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov nebola
uložená žiadna povinnosť či obmedzenie, splnomocniť iného dražobníka. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na ust. § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého je dražobník
povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným
rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné

opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené. Z uvedeného
vyplýva, že ak navrhovateľ dražby, od ktorého sa odvíja postavenie dražobníka, nie je oprávnený
vykonanie dražby navrhnúť, chráni vlastníka predmetu dražby už samotný zákon, a to pred každým
potenciálnym dražobníkom. K prijatému právnemu záveru odvolací súd primerane poukazuje aj na
uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/289/2018 či 8Co/154/2020.

15. Na základe vyššie uvedených zistení a záverov odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil a
návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. Podľa § 386 písm. b) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou

osobou.

17. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 2/, odvolací súd poukazuje na to, že napadnutým uznesením
nebola žalovanému 2/ uložená žiadna povinnosť, nebolo ním ani zasiahnuté do jeho práv. Z uvedeného
dôvodu žalovaný 2/ nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti uzneseniu okresného súdu o

nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/. Krajský súd preto odvolanie žalovaného
2/ ako odvolanie podané neoprávnenou osobou odmietol podľa § 386 písm. b) C. s. p.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v prípade odvolaním
napadnutého uznesenia nejde o konečné rozhodnutie vo veci. Vo veci bude ďalej konať okresný súd,

ktorý v súvislosti s konečným rozhodnutím rozhodne aj o trovách konania spojených s konaním o
neodkladnom opatrení (§ 262 ods. 1 C. s. p.).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)