Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 26, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Ek/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121203895
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Soňa Sura PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121203895.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: O. R. A., s.r.o., T.: XX XXX XXX, so sídlom
O. XX, XXX XX K. - A. M., právne zast. Q. kancelária B.. Q. R., s.r.o., so sídlom C. XX, XXX XX K.,
konajúca B.. Q. R., advokátkou, proti povinnému: M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. A. XXXX/
X, XXX XX K. - V. Nová Z., o vymoženie pohľadávky vo výške XX,XX N. s príslušenstvom, rozhodujúc
o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu U. súdu K. K. sp. zn. XXEk/XX/XXXX zo dňa XX. februára

XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/37/2021
zo dňa 12. februára 2021 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/37/2021 zo dňa 12. februára 2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, podaného prostredníctvom súdneho
exekútora JUDr. Jána Harvana, doručeného súdu dňa 07.01.2021 sa začalo proti povinnému exekučné
konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský
rozsudok sp. zn.: 48/07/18 vydaný dňa 25.10.2019 Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným
Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, v konaní

pred rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2019
a vykonateľnosť dňa 30.04.2019.

2. Vyšší súdny úradník po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie, uznesením sp. zn. 15Ek/37/2021
zo dňa 12.02.2021, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f)
Exekučného poriadku.

3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že po preskúmaní návrhu a jeho príloh,
s poukazom na európsku a slovenskú judikatúru, ktorú citoval, zistil, že nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, ktorú rozhodcovský súd vyvodil z neexistujúcej či
neplatnej rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, čo spôsobuje, že predložený exekučný titul - rozhodcovský

rozsudok vydaný takýmto rozhodcovským súdom je nulitný právny akt, a nemožno ho považovať za
spôsobilý exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník
poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na ustanovenie §-u 53 ods. 3 Exekučného poriadku,
ktoré exekučnému súdu ukladá pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať
súlad exekučného titulu s týmto zákonom. Ďalej uviedol, že súd v exekučných konaniach, v ktorých je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať,

či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku,
t.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovaťspotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa

osobitných predpisov a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu. V
prípade ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh
na vykonanie exekúcie zamietne.

4. Vyšší súdny úradník ďalej konštatoval, že po preskúmaní oprávneným predloženej zmluvy o

revolvingovom úvere č. 8500088420 zo dňa 31.10.2014 a rozhodcovskej zmluvy č. 8500088420 zo
dňa 31.10.2014 uzavretej s povinným, ktoré oprávnený predložil súdu spolu s návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 04.01.2021, posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Následne, vzhľadom na uvedené, vyšší súdny úradník skúmal či spotrebiteľské
rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretých rozhodcovských zmlúv. K tej ktorej
rozhodcovskej zmluve uviedol, že ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,

musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu priložených príloh k návrhu, vyšší súdny úradník
konštatoval, že nevyplývalo, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou

starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil toho ktorého povinného a nechal mu
priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve exekučný
súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Oprávnený si tak v
tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Vyšší súdny úradník mal za to, že tá ktorá rozhodcovská zmluva
nebola dohodnutá riadne respektíve individuálne so spotrebiteľom vyjednaná.

5. Ďalej vyšší súdny úradník uviedol, že kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách). Vyšší súdny úradník poukázal aj na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka

až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za faktický nerovný,
nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.
Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku, súd prihliadne aj bez návrhu, a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o

plnenie z takejto neprijateľnej podmienky zmluvnej podmienky (t. j. v tomto prípade zamietne návrh na
vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva
a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď
aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp.zn. IV. ÚS 55/2011).
Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný ustanoveným rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc

na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a
nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods.2 písm. d) Exekučného
poriadku.

6. Vyšší súdny úradník ďalej tvrdil, že keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich

sa spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená
smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a
vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. K použitiu
ustanovení smernice, ďalej uvádza, že ochrana spotrebiteľa vystupuje do popredia aj v rozhodovacej
činnosti Európskeho súdneho dvora, pričom použitie Smernice vo vnútroštátnom práve členských štátov

sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti
konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice,
ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej výkladom prostredníctvom rozhodnutia
vnútroštátneho súdu. Poukázal aj na niektoré rozhodnutia ESD týkajúce sa ochrany spotrebiteľa aj
pokiaľideovýkonrozhodcovskéhorozsudkuvydanéhovrozhodcovskomkonaníbezúčastispotrebiteľa.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudkumá vnútroštátny súd oprávnenie zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej
zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia. Podľa rozsudku Súdneho
dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro c/a Centro Movil Milenium

SL, bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje
spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu
zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom
Telecomunicationes SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro, smernica č. 93/13/ES o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

7. Taktiež vyšší súdny úradník poukázal na skutočnosť, že k uzatvoreniu tej ktorej samotnej
rozhodcovskej zmluvy došlo v ten istý deň ako došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Skutočnosť, že

zmluvy boli uzatvorené v ten istý deň rovnako potom preukazuje fakt, že oprávnený už na začiatku
zmluvného vzťahu využil postavenie spotrebiteľa (povinného 1/ a 2/), ktorý sa v čase uzavretia zmluvy
v porovnaní s dodávateľom (oprávneným), nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom (oprávneným) bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť

ich obsah, respektíve poznať ich zmysel. Aj v tejto súvislosti ďalej uviedol, že takýto spôsob uzatvárania
rozhodcovskej zmluvy nebol potom prejavom slobodnej vôle toho ktorého spotrebiteľa dohodnúť sa
na spotrebiteľskom riešení prípadných sporov. Prvotným záujmom toho ktorého spotrebiteľa bolo
uzatvorenie zmluvy o úvere. V predmetnom prípade povinný 1/ a 2/ nemal možnosť podstatným
spôsobom obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy o úvere aj rozhodcovskej

zmluvy je teda adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju
odmietnuť. Obsah tej ktorej rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko
možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej zmluvy nesie. K uvedenému poukázal vyšší súdny úradník na ustálenú rozhodovaciu
prax súdov Slovenskej republiky, a to napríklad na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 6Cdo 105/2011, sp. zn. 3Cdo 122/2011, sp. zn. 3Cdo 146/2011 a uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp.zn. IV. ÚS 55/2011.

8. Vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, mal v posudzovanom prípade vyšší súdny úradník za to,
že rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platnú, nakoľko nebola dojednaná individuálne a

spotrebiteľ si jej uzavretie nevymienil a individuálne nedojednal, čím spôsobila značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Tú ktorú
rozhodcovskú zmluvu preto vyšší súdny úradník vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej
neplatnosti v zmysle §-u 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že predložený rozhodcovský

rozsudok je materiálne nevykonateľný nulitný právny akt, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodovať. V závere konštatoval, že exekučný titul nie je spôsobilým
exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku, zamietol.

9. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu
dňa 17.02.2021, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť v ktorej napadol predmetné uznesenie
v celom rozsahu a žiadal podanej sťažnosti vyhovieť, uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušiť a
vydať poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov
právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, spolu vo výške 57,07 EUR vrátane DPH.

10. Podanú sťažnosť oprávnený odôvodnil skutočnosťou, že súdom uvádzané dôvody neplatnosti a
neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy sú založené na záveroch, ktoré odporujú právnemu poriadku,
pretože uvádzaný dôvod neprijateľnosti odporuje zákonu po právnej stránke a uvádzaný dôvodneplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemá oporu v žiadnom dôkaze, pričom exekučný súd ani len nemal
preukázané, že povinný musel uzavrieť tú ktorú rozhodcovskú zmluvu a súčasne exekučný súd bez
akéhokoľvek dôvodu sa obsahom rozhodcovskej zmluvy ani len nezaoberal. Ďalej oprávnený uviedol,

že v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V 16/2006 z 26.3.2009, publikovaného
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 54/2010, platnosť, či neplatnosť právneho úkonu
možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku, a preto podľa
názoru oprávneného nemohla byť okolnosť - začatie rozhodcovského konania niektorou zo zmluvných
strán, rozhodujúcou pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, pretože v čase

vzniku rozhodcovskej zmluvy neexistovala. Oprávnenému nie je preto zrejmé, ako môže byť začatie
rozhodcovského konania dodávateľom protiprávnou skutočnosťou, keď ju zákon predpokladá. Ďalej
oprávnený uviedol, že výber rozhodcu robí strana podávajúca žalobu, pričom obidve strany majú
rovnaké práva. Nemožno preto hovoriť o nerovnováhe v právach. Pokiaľ ide o individuálne dojednanie
rozhodcovskej zmluvy oprávnený uviedol, že rozhodcovská zmluva, ktorú súdu predložil bola dojednaná
individuálne, nebola podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, je samostatným právnym

úkonom a je možné od nej jednostranne odstúpiť bez vplyvu na zmluvu o revolvingovom úvere,
keďže ide o dve samostatné zmluvy. Uvedené je zrejmé aj z ich názvu. Ten ktorý povinný teda mohol
ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a dosiahnuť jej zánik. K uvedenému oprávnený citoval
a poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M Cdo 14/2011 z 22.11.2012. Oprávnený ďalej tvrdil,
že na uvedenú skutočnosť bol povinný poučený ako aj na to, že odstúpenie nebude mať vplyv na

zmluvu o revolvingovom úvere a aj na to, že nie je povinný rozhodcovskú zmluvu uzavrieť. Keďže
poučenie bolo významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý
si uvedené ustanovenie prečíta, podľa názoru oprávneného takto uzatvorená rozhodcovská zmluva
spĺňa charakter individuálneho ustanovenia. Oprávnený poukázal na mechanizmus uzatvárania zmluvy
v zmysle § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že nie je zrejmé, ako si súd predstavuje

uzavretie a znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán. Pokiaľ ide o predformulované
znenie rozhodcovskej zmluvy, oprávnený tvrdil, že priamo zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní predpokladá, že rozhodcovská zmluva bude predformulovaná už tým, že bude
obsahovať poučenie podľa uvedeného zákona. Ako potom môže byť predformulovanie zmluvy dôvodom
jejneplatnostiexekučnýsúdnevysvetlil.Podľanázoruoprávnenéhoniejemožnépovažovaťpredloženie

formalizovaného návrhu rozhodcovskej zmluvy za postup, ktorým nie je zmluva uzavretá individuálne.
V tejto súvislosti oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 3725/13 týkajúci
sa princípu autonómie vôle v súkromnoprávnych vzťahoch. Oprávnený ďalej vyslovil pochybnosti o
objektívnom a nestrannom posúdení veci zo strany exekučného súdu, ktorý sa podľa neho vôbec
nevysporiadal s tým, že povinný nemusel uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, mohol od nej odstúpiť, mohol

sa domáhať určenia jej neplatnosti v rozhodcovskom konaní, resp. mohol podať žalobu o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudku.Oprávnenýzdôraznil,žepovinnýuzatvorilrozhodcovskúzmluvudobrovoľne.

11. Oprávnený poukázal aj na možnosť výberu pri podaní žaloby, keď z formulácie rozhodcovskej
zmluvy vyplýva aj to, že spory môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred

rozhodcovským súdom, čím je daná alternatíva pri riešení sporov a ani dodávateľ ani spotrebiteľ
nie sú pri podaní žaloby limitovaní postupovať len pred arbitrážou. Zmluva preto ani z tohto
hľadiska nemôže byť považovaná za neprijateľnú, keď žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje.
Podľa názoru oprávneného, exekučný súd potom evidentne nesprávne berie do úvahy ako hľadisko,
určenie subjektu, ktorý častejšie porušuje zmluvu nesplácaním úveru, kedy žalobu podáva častejšie

druhá strana. Zmyslom ochrany spotrebiteľa nemôže byť porušovanie zásady pacta sunt servanda
a základným právom spotrebiteľa nemôže byť právo na porušovanie zmluvy či dokonca výhodnejšie
postavenie z tohto porušovania. Oprávnený v závere podanej sťažnosti poukázal a citoval rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoE/37/2017 z 7.6.2017, 17Co/919/2015, 43 CoE/372/2013
z 21.11.2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/211/2016 z 28.6.2016. Poukázal

aj na to, že aj z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 43Ek/271/2017 zo dňa 26.1.2018
a rovnako tiež z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 59Ek/259/2017 zo dňa 31.1.2018,
ktorý rozhodoval o sťažnostiach oprávneného v skutkovo a právne rovnakých veciach vyplýva správnosť
záverov oprávneného uvedených v tejto sťažnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a rozhodnutia, na
ktoré poukázal, preto podľa jeho názoru rozhodcovská zmluva nemôže byť neprijateľnou podmienkou

a je platne uzavretá.

12. Napokon oprávnený tvrdil, že ani pokiaľ ide o moment a čas uzavretia rozhodcovskej zmluvy, žiadny
právny predpis neuvádza ustanovenie, ktoré by vyžadovalo dojednanie rozhodcovskej zmluvy (doložky)výlučne len po vzniku vymáhateľných alebo sporných nárokov ale aj v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ako aj v zmysle
súčasne platného zák. č. 335/2014 Z.z. je úprava vzniku rozhodcovskej zmluvy taká, že ide o dohodu o

rozhodovaní sporov, ktoré medzi stranami vznikli alebo vzniknú. Keďže súd nie je orgánom tvorby práva,
niejeoprávnenémuzrejmé,podľaktorejprávnejnormybymaloplatiť,žerozhodcovskúzmluvunemožno
uzavrieť súčasne so zmluvou o úvere. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, oprávnený mal za
to, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná a navrhol napadnuté uznesenie
vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu zrušiť.

13. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o
rozhodnutie,protiktorémujeprípustnéodvolanie,aosťažnostiachprotirozhodnutiamvyššiehosúdneho
úradníka.

14. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

15. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti
dôvodom uznesenia nie je prípustná.

16. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

17. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

18. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho
úradníka a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

19. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 17. odôvodnenia, sudca nad rámec
uvedeného uvádza:

20. Exekučný súd je oprávnený a povinný v zmysle § 53 Exekučného poriadku skúmať pri každom
exekučnom titule jeho formálnu vykonateľnosť.

21. Oprávnený tvrdil, že exekučný súd uvádzal taký dôvod neprijateľnosti tej ktorej rozhodcovskej

zmluvy, ktorý odporuje zákonu a také dôvody neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktoré nemajú oporu v
žiadnom dôkaze, pričom exekučný súd nemal preukázané, že by povinný musel uzavrieť rozhodcovskú
zmluvu, a súčasne že sa exekučný súd bez akéhokoľvek dôvodu obsahom rozhodcovskej zmluvy
nezaoberal. Súd uvedené tvrdenia oprávneného nemôže akceptovať.

22. V zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia rozhodcovskej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. V zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

24. V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.25. V zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

26. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

28. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

29. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

30. V zmysle § čl. 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

31. V zmysle § čl. 3 bod 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti
s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že niektoré aspekty podmienky alebo
jedna špecifická podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok

zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

32. V zmysle § čl. 6 bod 1 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.

33. V prejednávanej veci, súd z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený žiadal vykonať

exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským
súdom v spotrebiteľskom spore. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd svoju
právomoc vo veci konať odvodil z rozhodcovských zmlúv uzatvorených medzi oprávneným a
povinnými. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je
oprávnený a zároveň povinný vyriešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy, t.j. či bola daná právomoc rozhodcovského súdu o veci konať a rozhodovať.
Súd uvedené posudzuje najmä z rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovského rozsudku, prípadne z iných
listín tvoriacich prílohu podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Nemožno preto akceptovať tvrdenie
oprávneného, že dôvody neplatnosti tej ktorej rozhodcovskej zmluvy nemajú oporu v žiadnom dôkaze.

34. Pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci súdu, resp. iného orgánu pri vydaní
rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, súd poukazuje na ustálenú judikatúru v tomto smere,
najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24.2.2011, uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.3.2012,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3Cdo 146/2011.

35. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú
podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musíkonanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

36.Vtejtosúvislostisúdpovažujezavhodnézdôrazniťajskutočnosť,žezriadenierozhodcovskéhosúdu
je upravené zákonom, avšak neznamená to, že rozhodcovský súd je zriadený zákonom. Rozhodcovské
súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale ide o súkromnoprávne orgány. Ich právomoc nie je
daná zvrchovanou mocou štátu ale je odvodená od výslovnej a slobodnej vôle zmluvných strán
takýmto spôsobom (alternatívnym k sporovému súdnemu konaniu) prejednať prípadný spor medzi

nimi, pričom na základe takejto ich vôle uzavrú rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku,
v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Voľa strán je rozhodujúca. Vôľa strán pritom
nesmeruje iba k dohode o spôsobe riešenia sporu v rozhodcovskom konaní, ale smeruje aj k výberu
konkrétneho rozhodcovského súdu alebo rozhodcu. Len ak je daná vôľa strán, môže byť daná právomoc
súkromnoprávneho orgánu prejednať spor medzi nimi, v opačnom prípade by mohol akýkoľvek subjekt
vydať rozhodnutie a prezentovať ho ako exekučný titul.

37. Sudca pri preskúmaní veci ďalej zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená zmluva
o revolvingovom úvere, ktorá je v súlade ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou
zmluvou a je na mieste aplikácia ustanovení § 53 až 54 Občianskeho zákonníka (účinných v čase
uzatvorenia zmluvy) týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Súčasne bola medzi oprávneným a povinným

uzatvorená aj rozhodcovská zmluva. Obidve zmluvy podpísal povinný dňa 29.10.2014 v Bratislave
a následne tieto zmluvy podpísal oprávnený dňa 31.10.2014 v Bratislave. Obidve zmluvy majú
rovnaké číslo a to č. 8500088420. Súd ďalej zistil, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere
ako aj rozhodcovská zmluva sú formulárové zmluvy, pričom rozhodcovská zmluva sa nachádza na
samostatnej listine. Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, podpísané nie sú. V zmysle

čl. 13 zmluvy o revolvingovom úvere tieto tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Z bodu 2.1 zmluvných
dojednaní vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa,
pričom nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu (v tomto prípade) dlžníka a veriteľa. Z bodu 2.3
zmluvných dojednaní súd ďalej zistil, že veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru na účet
dlžníka uvedený v zmluve o revolvingovom úvere v deň nadobudnutia účinnosti zmluvy, pričom dlžník

s poskytnutím úveru týmto spôsobom súhlasí. Súd považuje za nesporné, že zmluva o revolvingovom
úvere ako aj rozhodcovská zmluva nadobudla účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami, t.j. dňa
31.10.2014 a že dlžník (povinný) ich podpísal dňa 29.10.2014, t.j. pred tým ako ju podpísal veriteľ a
zmluva nadobudla účinnosť (mali mu byť poskytnuté finančné prostriedky). Rozhodcovská zmluva bola
teda spotrebiteľovi predložená spolu so zmluvou o revolvingovom úvere, v čase tzv. „zníženej bdelosti

spotrebiteľa“, keď jeho prvotným zámerom bolo požičať si finančné prostriedky, nie dohodnúť spôsob
riešenia prípadných sporov.

38. Už vzhľadom na uvedené zistenia súdu, vyplývajúce z predložených listín, považoval súd za
preukázané a nesporné, že predmetné rozhodcovské zmluvy aj zmluvu o revolvingovom úvere podpísali

povinní spolu ako viacero spolu súvisiacich a vopred pripravených dokumentov, označených jedným
číslom a podpísaných v jeden deň, pričom uvedenie rozhodcovskej zmluvy na samostatný papier samé
o sebe súdu nijako nepreukazuje individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Súd preto dospel k
záveru, že napriek skutočnosti, že rozhodcovská doložka je uvedená ako samostatná rozhodcovská
zmluva, ide len o zmluvné dojednanie tvoriace súčasť úverovej zmluvy, ktorá má formulárový charakter,

a ktorej obsah spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť, preto ju v zmysle § 53 ods. 2 OZ nemožno
považovať za individuálne dojednanú. Ani skutočnosť, že vo formulári tej ktorej rozhodcovskej zmluvy
je uvedené, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere a je
poskytnutá možnosť na odstúpenie od zmluvy, nepreukazuje individuálne dojednanie rozhodcovskej
zmluvy a nie je ani dostatočným dôkazom toho, že by aj v skutočnosti stačilo iba podpísanie jednej

z listín, ktoré spotrebiteľom boli na podpis predložené, keďže finančné prostriedky mali byť povinným
poskytnuté v deň nadobudnutia účinnosti zmluvy, ktorá bola pod jedným číslom spísaná na dvoch
listoch papiera. Z okolností vyplývajúcich z predložených listín a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že
zmluvy boli podpísané predtým ako povinní obdržali finančné prostriedky, má súd práve naopak za to,
že podmienkou poskytnutia finančných prostriedkov bolo práve podpísanie všetkých zmlúv a možnosť

podpísania iba jednej z nich, keď obidve majú rovnaké čísla, bola iba iluzórna. Za uvedených okolností,
mal súd za to, že je potrebné a žiaduce a takýmto spôsobom, t.j. preskúmaním súdu, vyvážiť postavenie
dodávateľa a spotrebiteľa v spotrebiteľskom vzťahu, ak sa tento vzťah dostal v dôsledku neprijateľnej
zmluvnej podmienky do nerovnovážneho postavenia, resp. ak sa spotrebiteľ v dôsledku nej ocitol vzjavne nevýhodnejšom postavení, ako keby tejto zmluvnej podmienky nebolo. Je potrebné v tejto
súvislosti zdôrazniť, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvolá nepomer v spotrebiteľskej zmluve v
neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ však je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý je právnou teóriou aj praxou navyše označený za fakticky nerovný a nevyvážený, nemali
by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobým mravom. V tomto smere
aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24.2.2011, konštatoval, že: „zároveň týmto
vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd

prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská
doložka a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd
zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo
rozhodcovského súdu. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby
spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaťažovali“. Súd nechráni

spotrebiteľa do tej miery, aby neplnil záväzok, ktorý uzavrel, ako to naznačuje oprávnený, súd poskytuje
ochranu spotrebiteľovi ako už bolo uvedené, iba pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, nie všetky
zmluvné podmienky.

39. K ďalším tvrdeniam oprávneného, že moment a čas uzavretia rozhodcovskej zmluvy žiadny právny

predpis neupravuje tak, že rozhodcovská zmluva je platne uzavretá až po vzniku sporného nároku s tým,
že súd pochybil keď dospel k záveru, že považoval za protiprávnu skutočnosť začatie rozhodcovského
konania oprávneným, sudca uvádza, že súd k takému záveru nedospel a takéto konštatovanie nikde
v napadnutom uznesení neuviedol. Sudca k uvedenému tvrdeniu oprávneného uvádza, že súd vždy
posudzuje platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu z okolností daných v čase jeho vzniku tak, ako

tomu bolo aj v tomto prípade. Pre súd bolo rozhodujúce, ako došlo k „dojednaniu“ rozhodcovskej zmluvy
zmluvnými stranami.

40. Pokiaľ ide o individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy, súd ďalej uvádza, že zo skutočnosti,
že povinným boli predložené zmluvy ako vopred pripravené na predtlačenom formulári, je zrejmé,

že povinní nemali nijakú možnosť vpisovať do nich svoje prípadné pripomienky a akokoľvek meniť
obsah zmlúv, prípadne vpísať do rozhodcovskej zmluvy nimi vybraný rozhodcovský súd alebo rozhodcu.
Rozsah možnosti upraviť zmluvu, obmedzený iba na osobné údaje, sumu úveru, dátum a podpis, nijako
nemožno považovať za individuálne dojednanú zmluvu, pokiaľ ide o ďalší obsah zmluvy. Z predložených
listín nevyplýva, že by si uzavretie zmluvy v takomto znení vymienil spotrebiteľ. Ak rozhodcovská zmluva

nebola individuálne dojednaná, potom takáto zmluva, síce sa nachádzajúca na samostatnom tlačive,
avšak pod rovnakým číslom tvoriaca jednu zmluvu so zmluvou o revolvingovom úvere, môže ľahko slúžiť
na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Súd nemal z predložených
listín preukázané, že povinní ako spotrebitelia, aktívne jednali o spôsobe vyriešenia prípadných sporov
a ani o výbere rozhodcovského súdu, t.j. že by sa podieľali na vzniku zmluvy, a to práve z dôvodu,

že im bola predložená zjavne formulárová zmluva. Formulárovosť zmluvy má súd preukázanú aj zo
svojej rozhodovacej činnosti, keď rovnaké zmluvy s rovnakými ustanoveniami a rovnakými vybratými
rozhodcovskými súdmi boli predkladané spotrebiteľom aj v iných súdom posudzovaných veciach.

41. Súd preto konštatuje, že znenie tej ktorej rozhodcovskej zmluvy, vrátane spôsobu jej uzavretia, síce

neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
zákonné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona
ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak
svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS
16/95 zo dňa 24.05.1995).

42. Súd sa ďalej zaoberal aj znením rozhodcovskej doložky a konštatuje, že z predmetnej rozhodcovskej
doložky síce vyplýva, že akékoľvek spory budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní (následne sú uvedené štyri rozhodcovské súdy), výber medzi podaním žaloby
na všeobecný alebo rozhodcovský súd, je na žalobcovi. V prípade, ak sa žalobca rozhodne podať

žalobu na rozhodcovský súd, vyberie niektorý z uvedených rozhodcovských súdov. Sudca konštatuje,
že predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva
na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak možnosť voľby je vždy na žalobcovi,
ktorým je takmer pravidelne dodávateľ (oprávnený) a predmetná rozhodcovská doložka znemožňujespotrebiteľovi (povinnému 1/ a 2/) dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ
podá žalobu na rozhodcovskom súde. Možnosť voľby spotrebiteľa (povinného 1/ a 2/) je len iluzórna
a to aj z toho dôvodu že spotrebiteľ ani nemal možnosť zapracovať do rozhodcovskej zmluvy ním

navrhnutého rozhodcu alebo rozhodcovský súd. Výber rozhodcovského súdu mal preto reálne iba
dodávateľ (vybrať zo štyroch ním samým navrhnutých rozhodcovských súdov). Aj z tohto hľadiska
možno uzavrieť, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodu pre
dodávateľa (oprávneného), pretože výber rozhodcov dodávateľom vo vopred pripravenej formulárovej
zmluve nedáva spotrebiteľovi možnosť jednať o obsahu zmluvy (vrátane rozhodcovskej doložky), iba ju

ako celok prijať alebo odmietnuť. Preto súd nemohol prisvedčiť ani obrane oprávneného, že pri výbere
riešenia sporov a rozhodcu, boli zmluvné strany rovnoprávne. Naopak, v danom prípade nijako nemožno
uvažovať o tom, že by rozhodcovská doložka bola individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou.
Na uvedenom závere nič nemení ani poučenie spotrebiteľa o rozhodcovskom konaní tvoriace jeden
článok zmluvy a ani možnosť spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy nachádzajúca sa v ďalšom článku zmluvy.
Uvedené ustanovenia formulárovej zmluvy ako také nijako neznamenajú, že zmluva bola dojednaná

individuálne. Iba ťažko možno predpokladať, že by si rôzni spotrebitelia, ktorí sa navzájom nepoznajú,
všetci individuálne dojednali a vymienili na prejednanie sporov rovnaké rozhodcovské súdy.

43. Súd vo vzťahu k citovaným rozhodnutiam Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 43Ek/271/2017
zo dňa 26.1.2018 a sp. zn. 59Ek/259/2017 zo dňa 31.1.2018, v podanej sťažnosti, poukazuje aj na

rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 371/2018 z 20.6.2018, ktorý rozhodujúc
o sťažnostiach oprávneného v obdobných veciach uviedol, že: „S prihliadnutím na citované časti
napadnutých uznesení okresného súdu ústavný súd konštatuje, že jeho závery považuje za ústavne
udržateľné, nevykazujúce znaky arbitrárnosti ani zjavnej neodôvodnenosti. Odôvodnenie každého z
napadnutých uznesení dalo jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na to, akými úvahami sa okresný súd

spravoval pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie. Uplatnený spôsob interpretácie
a aplikácie príslušných ustanovení právnych predpisov, v tomto prípade najmä § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, podľa názoru ústavného súdu nemohol neprípustným spôsobom zasiahnuť
do základného práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a základného práva na
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (k tomu pozri aj uznesenia ústavného súdu v obdobnej veci

sťažovateľky sp.. zn. IV. US 61/2011 z 3. marca 2011 a sp. zn. II. ÚS 302/2016 zo 7. apríla 2016).“

44. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sudca dospel k záveru, že predmetnú tú ktorú
rozhodcovskú zmluvu posúdil vyšší súdny úradník správne ako celok za neprijateľnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného
1/ a 2/), poukazujúc aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08,
C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú
sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení.

45. Súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky je potrebné
postupovať podľa § 53 ods. 1 OZ, ktorý upravuje všeobecnú definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, preto
kľúčová je vždy všeobecná definícia uvedená v ods. 1.

46. V prípade ak je rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka, neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, neplatná.
Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť tej
ktorej rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.

47. Exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Exekučný titul, vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc
na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné -
paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak,

akoby neexistoval. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku
(vykonateľný exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku) a preto návrhu na
vykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného
titulu nebolo možné vyhovieť a sťažnosť oprávneného bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.48.Vzmysleust.§199aods.1Exekučnéhoporiadku,trovamioprávnenéhosúvýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

49. V zmysle § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

50. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení
na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

51. V zmysle § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie
je účastníkom konania oprávnený.

52. Keďže exekučné konanie sa nachádza v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t.j.
pred začatím exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, oprávnenému nevznikol

nárok na náhradu trov konania. Výškou nároku sa preto súd už nezaoberal.

53. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).