Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 22, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010414
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3820010414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. februára 2021
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného

P. C.,

nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom X., Q.. XXX/XX, okres Prievidza, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/77/2020 zo dňa 21. októbra 2020 a
takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o uloženom
treste odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný odsudzuje podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm.
l), 37 písm. h), 38 ods. 2, 41 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam k

úhrnnému trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému výkon uloženého
trestu podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej
dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť
v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr.zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze počas
plynutia skúšobnej doby podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Výroky o vine a náhrade škody v rozsudku súdu prvého stupňa zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný P. C. uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
pretože dňa XX. W. XXXX v čase približne o XX.XX hodine v G. na ulici P. číslo XX, na terase rodinnéhodomu, kde vstúpil a zdržiaval sa so súhlasom poškodeného P. D., ho bez predchádzajúcej hádky fyzicky
napadol tak, že ho odzadu udrel minimálne jedenkrát bližšie nezisteným tesárskym kladivom do oblasti
hornej časti hlavy, následkom čoho poškodený spadol na podlahu terasy domu na obe kolená a ruky,

pričom kladivo mu ostalo zakliesnené v hlave, toto si nahmatal, vybral a zahodil, následne sa z terasy
postavil a začal z miesta utekať preč v smere k pohostinstvu I. so sídlom G., P. číslo XX, kde ho
obžalovaný dobehol pri mostíku cez potok, sotil ho dole brehom do vody a z brehu potoka zo vzdialenosti
približne tri metre od poškodeného hádzal kamene, pričom jedným kameňom o rozmeroch približne 20
x 1 O x 5 centimetrov ho zasiahol do brušnej časti tela, následne poškodený vyliezol z koryta potoka a

utekal kričiac o pomoc, avšak obžalovaný ho pri oplotení Z. so sídlom G., P. číslo XX dobehol a začal
škrtiť tak, že mu dal predlaktie svojej ruky okolo krku a druhou rukou zatlačil, v dôsledku čoho poškodený
nemohol dýchať a preto uhryzol obžalovaného do prsta, čím sa mu z jeho zovretia podarilo vymaniť,
pričom následne obžalovaný poškodeného jedenkrát udrel päsťou ruky do ľavého ucha, následne sa
poškodený rozbehol k domu číslo XX na ulici P. v G., kde preskočil oplotenie domu, pričom neustále
kričal o pomoc, búchal na dvere domu a zvonil na zvonček, aby si privolal pomoc, kde týmto konaním

obžalovaný spôsobil poškodenému zranenia - trieštivú zlomeninu lebečnej klenby v ťavej temennej
oblasti s vpáčením fragmetov kosti penetrujúcu cez tvrdú plenu mozgu, zakrvácanie pod mäkkú plenu
mozgovú v temennej oblasti vľavo, tržnú ranu v čelovej oblasti vpravo, dve tržné rany v temennej oblasti
vľavo, odreninu v čelovej oblasti a nosa a podvrtnutie pravého zápästia, akútnu poruchu sluchu vľavo
s hučaním v uchu, ktoré si vyžiadali liečenie, počas ktorého bol závažne ovplyvnený obvyklý spôsob

jeho života v trvaní od XX. apríla XXXX do XX. júna XXXX, teda 64 kalendárnych dní a taktiež uvedené
spôsobilo u poškodeného vznik akútnej posttraumatickej stresovej poruchy a adaptačnej poruchy, ktoré
si vyžadujú liečenie a závažne ovplyvňujú spôsob jeho života minimálne v trvaní od 18. apríla 2019 do
02. decembra 2019, teda 216 kalendárnych dní.

Bol za to odsúdený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 41 ods. 2, 51 ods. 1, 36 písm. l), 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam k úhrnnému trestu odňatia slobody s probačným dohľadom na 3
roky, výkon ktorého trestu mu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a), 51 ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený
na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze počas
plynutia skúšobnej doby podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému P. D. škodu

vo výške 23.019 € a poškodenej Union, zdravotnej poisťovni, škodu vo výške 4.577,17

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený P. D. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody
odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré v neprospech obžalovaného
zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku tak, že smeruje proti výroku
o povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. V písomných dôvodoch odvolania
prokurátor poukázal najmä na mimoriadne surový spôsob konania obžalovaného (úder kladivom do
hlavy, prenasledovanie poškodeného, sotenie do potoka, kameňovanie, škrtenie), ako aj na doživotné

následky na zdraví poškodeného (fyzické aj psychické), pričom len zázrakom a šťastnou zhodou
okolností nedošlo k usmrteniu poškodeného. Prokurátor zároveň vyslovil názor, že v tomto prípade len
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je v súlade s ochranou spoločnosti a prevýchovou
páchateľa. Uložený trest odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu s probačným dohľadom
nie je spôsobilý odradiť iných od páchania trestnej činnosti a nevyjadruje ani morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. V závere prokurátor poukázal na nesprávnosť výroku o treste, pokiaľ súd
prvého stupňa uložil obžalovanému za jeden spáchaný skutok trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., pričom
obžalovanému nebola pričítaná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. Prokurátor navrhol
podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovanému uložiť podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 41 ods. 1, 38 ods. 2, 36 písm. l), 37 písm.

h), 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby so
zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca
poukázal na prejavenú úprimnú ľútosť obžalovaného, ako aj na jeho konkrétne snahy nahradiť
spôsobenú škodu. Súčasne v dôsledku pandémie (obžalovaný pracoval v Rakúsku) len s ťažkosťami

popri náhrade škody zabezpečuje prostriedky na živobytie pre rodinu, keďže jeho priateľka študuje. Súd
prvého stupňa dal takto obžalovanému možnosť preukázať, že nie je kriminálne narušená osoba, pričom
uložením niekoľkoročného nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo jednak na ujmu náhrady
škody (poškodený a poisťovňa) a prakticky by rodinu obžalovaného uvrhlo do sociálnej odkázanosti,
vrátane maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o konanie obžalovaného obhajca poukázal, že tento konal v

afekte, pričom psychicky nezvládol situáciu, keď predtým sa poškodený pri komunikácii nesprával
ako priateľ obžalovaného, ale v súvislosti s jeho vzťahom s Z. G. mu klamal a smial sa do očí.
Inak by k fyzickému napadnutiu nedošlo. Obhajca tiež poukázal na to, že poškodený vedie obvyklý
bežný spôsob života (založenie rodiny s dieťaťom, šoférovanie, stavebné práce na rekonštrukcii domu).
Následky konania obžalovaného, ktoré tento veľmi ľutuje, nie sú pre poškodeného také závažné, aby
trest uložený súdom prvého stupňa spolu s náhradou škody, ktorú spláca, nebol primeraný všetkým

zákonným kritériám pre ukladanie trestu. Obhajca navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa
§ 319 Tr.por. zamietnuť. K vyjadreniu obhajca pripojil fotokópie poštovej poukážky o zaplatení 1.500 €
poškodenému P. D.. Taktiež pripojil fotokópiu oznámenia Union, zdravotnej poisťovne, a. s., o možnosti
splácať regresný dlh mesačne vo výške 100 €.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrvali prítomné procesné strany na svojich písomných
návrhoch a obvinený predložil fotokópiu ďalšej poštovej poukážky o zaplatení poškodenému 300 €.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že

súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s niektorými ustanoveniami Trestného zákona (pozri nižšie)
upravujúcimi ukladanie trestu v prejednávanej veci.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §

371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K odvolaním napadnutému výroku o treste z pohľadu tam vytýkaných chýb, uvádza odvolací súd
nasledovné. Hneď úvodom k tomu je potrebné uviesť, že trestná sadzba (dolná hranica) uvedená za
trestný čin (zločin) podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. je v zásade stanovená tak, aby pre tento trestný čin bol
spravidla ukladaný trest odňatia slobody, ktorého výkon nie je možné podmienečne odložiť. V tomto
smere potom aj odvolanie prokurátora by sa mohlo javiť ako dôvodné, či už z pohľadu aj ním uvádzaných

okolností týkajúcich sa spôsobu vykonania fyzického násilia, následkov na zdraví poškodeného, vrátane
„ohrozenia“ až jeho života. Rovnako najmä ochranná funkcia trestu, vrátane vplyvu na ostatných členov
spoločnosti, ale tiež prvok „morálneho“ odsúdenia daného trestného činu, by mohli svedčiť pre uloženie
trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu.

Súčasne je však potrebné uviesť, že tieto vyššie uvedené funkcie, resp. účel trestu nemusí nevyhnutne
vždy spĺňať len uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Sám zákonodarca pritom aj vo
vzťahu k trestnému činu, kde dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody v Osobitnej časti Trestného
zákona ukladá povinnosť uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, pripustil výnimky, ktoré sú okrem
iného výrazom v širšej miere ukladať tzv. alternatívne tresty. Jednak je to pripustenie možnosti pri

mimoriadnom znížení trestu neukladať trest odňatia slobody s jeho okamžitým výkonom. Druhá možnosť
spočíva dokonca v možnosti uložiť v prípade trestného činu podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. podľa § 53 Tr.
zák. aj iný trest ako trest odňatia slobody, a to trest domáceho väzenia.

Senát odvolacieho súdu pripomína, že jedným z hlavných dôvodov pre ukladanie alternatívnych trestov

je zamedzenie aj tomu, aby prvotrestaní doposiaľ bezúhonní páchatelia, hoci aj závažnejších trestných
činov-zločinovnemuselihneďísťexpresívnepovedané„dobasy“. Okreminéhoidepritomopáchateľov,
u ktorých zatiaľ ani nie sú zistené skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že uloženie „výchovného“ trestuby bolo nepostačujúce. Tu senát odvolacieho súdu vychádza z doterajšej svojej ustálenej súdnej praxe,
svedčiacej v takýchto prípadoch v prospech ukladania alternatívnych trestov.

Z takejto ustálenej súdnej praxe senát odvolacieho súdu vychádza aj v prípadoch, ako je táto
prejednávaná trestná vec, keď záujem generálnej prevencie by inak svedčil pre uloženie „prísneho“
trestu odňatia slobody, zatiaľ čo záujem individuálnej prevencie pre takýto prísnejší postih nesvedčí.
Pokiaľ ide o protiprávne konanie obžalovaného zakladajúce znaky dvoch trestných činov, na jeho
nebezpečnosť a závažnosť prokurátor v odvolaní správne poukázal. Na druhej strane z výpovede

obžalovaného, ako aj jeho družky Z. G. vyplýva motivácia konania obžalovaného, ktorá ho síce
nezbavuje trestnej zodpovednosti, avšak z tzv. ľudského hľadiska býva spravidla „spúšťacom“
jednoduchej afektívnej reakcie s prejavmi hnevu a zlosti obžalovaného tak, ako to vyplynulo aj zo
znaleckého posudku na obvineného z odvetvia psychiatrie. Tu má na mysli senát odvolacieho súdu
podozrenie obžalovaného na neveru svojej družky s poškodeným. Táto svedkyňa jednak potvrdila
svoju komunikáciu s poškodeným. Tiež pritom vyslovila názor, že klamstvá zo strany poškodeného ku

komunikácii s ňou mohli obžalovaného „vyprovokovať“ k fyzickému útoku.

Z pohľadu ukladania primeraného a spravodlivého trestu nie bez významu popri hodnotení závažnosti
trestnej činnosti (inak prakticky vyjadrená v trestnej sadzbe), je aj zistenie, ako sa správal páchateľ vo
svojom živote pred spáchaním trestnej činnosti. Rovnako z pohľadu výberu najvhodnejšieho trestu má

nemalý význam aj konanie a správanie páchateľa po spáchaní trestnej činnosti. Tu sa má na mysli
jednak prístup k prebiehajúcemu trestnému stíhaniu, ale najmä prístup k náhrade škody a k odstráneniu
škodlivých účinkov svojej trestnej činnosti.

Obžalovaný P. C. doposiaľ nebol súdne trestaný, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej

vine, pričom už vykonal konkrétne úkony k náhrade škody.

Aj keď ďalej nemožno mať pochybnosti o závažných následkoch na zdraví poškodeného, vrátane
ohrozenia jeho života, na druhej strane niet dôvodu neveriť aj okolnostiam uvádzaným obhajcom
o možnom obvyklom spôsobe života poškodeného po „vyliečení sa“ zo zranení spôsobených

obžalovaným.

K úvahám o tom, či na prevýchovu obžalovaného postačuje trest uložený súdom prvého stupňa, okrem
vyššie uvedeného je potrebné prisvedčiť obhajcovi aj v tom, že tento trest jednak negatívne nepostihne
rodinu obžalovaného a zároveň mu umožní aj urýchlene si plniť uložené povinnosti na náhradu škody.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátora smerujúcemu proti výroku o podmienečnom
odklade výkonu trestu odňatia slobody v rozsudku súdu prvého stupňa nevyhovel.

Súčasnealevzhodesďalšímivytýkanýmichybamivodvolaníprokurátora,senátodvolaciehosúduzistil,

že výrok o treste trpí vadami v dôsledku nesprávnych použití ustanovení Trestného zákona. Podstata
pochybeniasúduprvéhostupňaspočívavtom,žeobžalovanýukladaltrestpodľa tzv.asperačnejzásady
podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v ústavne konformnom znení. Pochybenie spočíva v tom, že obžalovaný
bol síce odsudzovaný za dva trestné činy, z ktorých jeden je zločin, avšak tieto dva trestné činy neboli
spáchané dvomi skutkami, ale jedným skutkom v tzv. jednočinnom - ideálnom súbehu. Preto mal súd

prvého stupňa obžalovanému ukladať úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. bez toho, aby bolo pri
určovaní výmery trestu odňatia slobody uvažované o zvýšení hornej hranice trestnej sadzby o 1/3 (aj z
písomného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že takéto zvyšovanie trestnej sadzby
súd prvého stupňa zahrnul do svojich úvah). Súčasne vzhľadom na nesprávne použitie § 41 ods. 2 Tr.
zák. nerozhodol súd prvého stupňa o priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák. - spáchanie

viac trestných činov.

Z týchto dôvodov senát odvolacieho súdu výrok o treste v rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 321
ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol rozsudkom o
uložení trestu obžalovanému. Vo svojom rozhodnutí nahradil ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. správnym

ustanovením § 41 ods. 1 Tr. zák. o ukladaní úhrnného trestu za dva trestné činy. Vzhľadom k tomu
rozhodol aj o vyššie uvedenej priťažujúcej okolnosti. V zhode aj s názorom prokurátora zároveň podľa
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam rozhodol o mimoriadnom znížení trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Zníženie urobené súdom prvého stupňa zo 4 rokov na 3roky odňatia slobody považoval za primerané (prokurátor takto určenú výmeru trestu odňatia slobody
ani v odvolaní nenamietal). K podmienečnému odkladu výkonu takto uloženého trestu odňatia slobody
spolu s uložením probačného dohľadu už senát odvolacieho súdu vyššie zaujal kladné stanovisko. K

probačným povinnostiam popri zúčastnenia sa sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu
so zameraním na riešenie kritických a záťažových situácií v medziľudských vzťahoch podľa § 51 ods. 4
písm. g) Tr. zák. uložené už aj súdom prvého stupňa doplnil ďalšiu povinnosť týkajúcu sa náhrady škody -
§ 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. Náhrada škody takto popri exekučnom titule výroku v rozsudku súdu prvého
stupňa podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bude zabezpečená aj uložením takejto povinnosti, ktorej plnenie bude

súčasťou rozhodovania súdov aj o tom, či sa obžalovaný v priebehu skúšobnej doby osvedčí.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.