Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 1, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010222
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1620010222.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného M. Z., pre

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 01. marca 2021 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

M. Z., narodený XX. Y. XXXX v M., trvale bydliskom M., prechodne bez prihlásenia ul. X. M. č. XX/
XX, XXX XX M.,

sa uznáva vinným, že

dňa 03.05.2020 v čase okolo 18.19 h viedol po štátnej ceste č. II/143 medzi Malackami a Rohožníkom,
osobné motorové vozidlo zn. Q. Q ev. č.: MA-XXXDB, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
ODI Malacky, pričom vykonanou lustráciou bolo zistené, že vozidlo viedol i napriek tomu, že mu bol
rozhodnutím ODI Malacky pod Č. p.: ORP-P-8/MA-ODI2-2020 z dňa 11.02.2020, právoplatným dňa
11.02.2020, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov, o ktorom vedel,

teda

maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

čím spáchal

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa mu
ukladá

podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h),
písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona v

spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému
uloženývtrestnomrozkazeOkresnéhosúduMalackyz29.mája2020,sp.zn.0T/51/2020,právoplatnom

dňa 29. mája 2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 42 ods. 2 tretia veta Trestného zákona s poukazom na § 61 ods. 2 Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri)

roky.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 12. mája 2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu

z 12. mája 2020, č. 2Pv/179/20/1106-5, na M. Z., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie

podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v znení neskorších predpisov
(ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm.
d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené
v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo
spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,

na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadom trestu, a to oboznámením, resp. prečítaním doručenky č. l. 1,
aktualizovaného odpisu registra trestov, centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z 01.

marca 2021 a spisu Okresného súdu Malacky, sp. zn. 0T/51/2020 a z neho najmä trestný rozkaz č.
l. 55 - 56.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu

spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu

trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcichokolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky
vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu
a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.

Priukladanítrestuobžalovanémusúdvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom
prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 348 ods. 1 Trestného zákona) až na 2 roky.

Čo sa týka úvah o tom, aký druh trestu je možné obžalovanému uložiť za spáchaný trestný čin, tak súd
musel vychádzať z toho, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený o. i. trestným rozkazom Okresného

súdu Malacky z 29. mája 2020, sp. zn. 0T/51/2020, za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, za súčasne uloženého trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na
dobu 3 roky, pričom daný skutok obžalovaný spáchal dňa 26. mája 2020.

Skutok, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný vinným v posudzovanej trestnej veci, bol spáchaný
dňa 03. mája 2020, pričom bolo zistené, že tento skutok v posudzovanej trestnej veci je spáchaný vo
viacčinnom súbehu so skutkom, za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky v
trestnej veci sp. zn. 0T/51/2020, a preto je nutné za ne uložiť obžalovanému jeden súhrnný trest.

Len na okraj súd dodáva, že v prípade oboch prečinov prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
nejdeojedenpokračovacítrestnýčinvzmysle§122ods.10,ods.13Trestnéhozákona,nakoľkoprečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia vo veci sp. zn. 0T/51/2020 sa obžalovaný dopustil po tom, ako
mu dňa 04. mája 2020 bolo oznámené vznesenie obvinenia vo veci 1T/41/2020.

Podľa § 42 ods. 1, ods. 2 prvá a druhá veta Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin,
ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný
čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Spolu s uložením súhrnného trestu
súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na

tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.

Vzhľadom na okolnosti prípadu, spôsob spáchania činu a jeho následok, osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade vzhľadom na závažnosť oboch prečinov, ako

aj už skôr uloženého 10-mesačného nepodmienečného trestu odňatia slobody, súd dospel k záveru o
potrebe uloženia 15-mesačného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý možno považovať za
primeraný vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti.

Uložený trest, rešpektujúci aj druhú vetu § 42 ods. 2 Trestného zákona, že súhrnný trest nesmie byť

miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, bude podľa názoru súdu adekvátny na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a na nápravu páchateľa a súčasne ktorý bude trestom dostatočným nielen na
potrestanie obžalovaného, ale bude aj trestom primeraným o spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej
činnosti o aj z pohľadu proporcionality.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné súčasne zrušiť výrok o treste uložený v trestnom
rozkaze Okresného súdu Malacky z 29. mája 2020, sp. zn. 0T/51/2020, právoplatnom dňa 29. mája
2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Nakoľko obžalovanému bol uložený súhrnný trest, súd musel v súlade s § 42 ods. 2 tretia veta Trestného
zákona s poukazom na § 61 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložiť (zopakovať) trest zákazu
činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 roky, nakoľko takýtrest bol uložený už skorším trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 29. mája 2020, sp. zn.
0T/51/2020 a súčasne tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 Trestného zákona.

Okrem toho súd považoval za dôvodné uloženie 1-ročného trestu zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu aj za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1
písm. d) Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný dopustil v rámci prejednávanej trestnej veci sp. zn.
1T/41/2020, nakoľko aj tento prečin bol spáchaný v súvislosti porušením právnych predpisov týkajúcich
sa vedenia motorových vozidiel.

Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaných skutkov vo výkone
trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu - nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky uložený v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 1T/4/2015 za spáchanie
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa 172 ods. 1 písm. c) a písm. d) Trestného zákona obžalovaný vykonal dňa
11. augusta 2017.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné

uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.