Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 13, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/75/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120424488
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120424488.3

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci žalobcu 1/ H.. I. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/
XXX, XXX XX O. - Y. a žalobkyne 2/ X.. B. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XXX, XXX XX O. - Y.,
obaja právne zastúpení doc. JUDr. Zuzanou Mlkvou Illýovou, PhD., advokátkou, so sídlom Grösslingova
6-8, 811 09 Bratislava, proti žalovanému Slovenská republika zastúpená správcom Lesy Slovenskej
republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o

nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 19.11.2020 sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného

opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť do dvoch mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti tohto uznesenia na parcele registra „C“ č. 2558/2 lesný pozemok o výmere 82125 m2,
zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. J. Y., obec J. Y., okres Y.R., vykonať zabezpečenie nestabilného brala
nachádzajúceho sa nad nehnuteľnosťou - rodinným domom so súp. č. 572, postavenom na parc. č.
334, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2, zapísanými na LV č. XXX, k. ú. J. Y., obec J.
Y., okres Y. kotvenými ochrannými sieťami alebo sanáciou svahu odťažením jeho nestabilných častí.

Svoj návrh odôvodnili tým, že sú vlastníkmi rodinného domu so súp. č. 572 postavenom na parc.
č. 334, k. ú. J. Y.. Bezprostredne nad rodinným domom sa nachádza skalný útvar - bralo, ktoré sa
nachádza na parcele č. 2558/2, ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky a ktorej správu zabezpečuje
žalovaný. Bralo nad rodinným domom je z geologického hľadiska nestabilné. Z toho dôvodu si nechali
vypracovať odborný posudok od Ing. Adriána Ilkaniča, ktorý dňa 10.07.2020 vypracoval „Posúdenie
možnosti sanácie nestabilného skalného brala v lokalite B.Š. XXX, XXX XX J. Y.. Podľa posudku

je bralo porušené puklinami dosahujúcimi šírku rádovo v milimetroch až v centimetroch. Priebežné
pukliny rozčleňujú bralo na balvany a bloky, ktoré sú nestabilné a majú potenciál vypadnúť na svah.
Celkový objem rozvoľneného materiálu je v odbornom posudku odhadnutý na cca 12-15 m3. Podľa
odborného posudku je ohrozenie rodinného domu možné eliminovať sanáciou skalného brala. Pri
sanácii uvedeného typu geodynamických javov prichádzajú do úvahy ako riešenia 1. zabezpečenie
nestabilného brala kotvenými ochrannými sieťami, 2. sanácia svahu odťažením jeho nestabilných častí.

Presný technický popis realizácie oboch možností je uvedený aj s odhadovaným rozpočtom v odbornom
posudku.Žalovanývosvojomstanoviskudňa03.09.2020skonštatoval,ženazákladebližšieneurčených
predpisov nevykonáva na parcele č. 2558/2 žiadnu hospodársku činnosť a ide o kategóriu lesu bez
zásahu.Taktiežudelilpodmienečnýsúhlassovstupomnalesnýpozemoksrealizáciousanácieskalného
brala na uvedenom pozemku vo forme kotvených ochranných sietí, ale na ich náklady. V prípade zosuvu
môže dôjsť k značným materiálnym škodám na rodinnom dome, ale v prípade, ak sa v čase zosuvu budú

v rodinnom dome nachádzať, aj k bezprostrednému ohrozeniu ich života a zdravia. Podľa ich názoru nie
sú povinní čakať až kým nastane uvedené škodová udalosť. Žalovaný má povinnosť vykonať sanačnépráce bez zbytočného odkladu, už aj vzhľadom na skutočnosť, že potrebu ich vykonania uznal sám vo
svojom stanovisku. Nie je im zrejmé, prečo by mali povinnosť vynaložiť vlastné finančné prostriedky na
zhodnotenie nehnuteľnosti vo vlastníctve iného subjektu. V prípade, ak by tak urobili, žalovaný ba sa na

ich úkor dopustil bezdôvodného obohatenia.

2. Súd z posúdenia možností sanácie nestabilného brala v lokalite B. XXX, J. Y., júl 2020, vypracovaného
Ing. Adriánom Ilkaničom, odborne spôsobilej osoby na inžinierskogeologický prieskum a geologický
prieskum životného prostredia zo dňa 10.07.2020 zistil, že výška nestabilnej časti brala dosahuje 3

- 5 m, šírka cca 2,7 - 3,0 m, hrúbka rozvoľnenej časti cca 0,8 - 1,2 m. Bralo je výrazne porušené
puklinami dosahujúcimi šírku rádovo v mm až cm. Rozpad masívu spôsobujú otvorené pukliny so šírkou
1 - 10 - 12 cm. Priebežné pukliny rozčleňujú bralo na balvany a bloky, ktoré sú nestabilné a majú
potenciál vypadnúť na svah. Balvany môžu vypadávať prevažne preklopením, bloky ušmyknutím. Hĺbka
rozvoľnenia smerom do svahu 0,8-1,2 m. Celkový objem rozvoľneného horninového materiálu odhaduje
na cca 12 až 15 m3. Súčasný stav geodynamických javov možno charakterizovať ako dočasne stabilný.

K vypadávaniu a rúteniu sa skalných balvanov i blokov môže dôjsť vplyvom klimatických pomerov. Je
pravdepodobné, že k vypadávaniu balvanov a blokov dôjde už počas zimy 2020 - 2021. Uvoľnené
balvany a bloky majú potenciál zasiahnuť a poškodiť objekt domu situovaného pod svahom. Ohrozenie
objektujemožnéeliminovaťsanáciouskalnéhobrala.Prisanáciiuvedenéhotypugeodynamickýchjavov
prichádzajú do úvahy riešenia 1. zabezpečenie nestabilného brala kotvenými ochrannými sieťami, 2.

sanácia svahu odťažením jeho nestabilných častí. Nasleduje spôsob technického postupu uvedených
riešení a odhad finančných prostriedkov.

3. Žalovaný v liste adresovanom Q.. X. Ž. dňa 03.09.2020 uviedol, že ako správca lesného porastu
nevykonáva v uvedenom JPRL č. 188 podľa predpisu žiadnu hospodársku činnosť. Nestabilné bralo

v zmysle predloženého posudku ohrozuje nehnuteľnosť žalobcov. Preto súhlasí so vstupom na lesné
pozemky vo vlastníctve štátu a s realizáciou sanácie skalného brala na uvedenom lesnom pozemku za
podmienky vydania rozhodnutia Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor o povolenie
výnimky podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch z dôvodu zabezpečenia ochrany
osôb a majetku, nakoľko ide o svahovitý terén, reálna je varianta č. 1., t. j. zabezpečenie brala kotvenými

ochrannými sieťami, ktorú môžu žalobcovia zrealizovať na svoje vlastné náklady.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 328 ods. 1 C. s. p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9.Podľa§417ods.2Občianskehozákonníkaakideovážneohrozenie,ohrozenýmáprávosadomáhať,
aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

10. Účelom civilného sporového konania je zaistiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov

sporových strán. K splneniu tohto účelu v určitých prípadoch nepostačuje počkať na rozhodnutie o
nároku vo veci samej. V prípade, ak to vyžadujú pomery medzi sporovými stranami, súd môže za
podmienok ustanovených zákonom, nariadiť na návrh neodkladné opatrenie. Zmyslom neodkladného
opatrenia je úprava pomerov sporových strán, ktorá je naliehavá a nevyhnutná. Podľa povahyveci môže mať neodkladné opatrenie dočasný alebo trvalý charakter. Neodkladné opatrenie je
možné nariadiť z dvoch dôvodov - potreby bezodkladnej úpravy právnych pomerov alebo potreby
zamedziť zmareniu exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pri ich nariaďovaní

prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd sa obmedzí len na
osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť úpravy pomerov, pričom
miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Tie musia nasvedčovať,
že v prípade rýchlej a naliehavej ingerencie súdu by hrozilo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy, ktorá môže vzniknúť, prípadne už hrozí alebo bude ďalej pretrvávať, prípadne právne postavenie

navrhovateľa v právnom vzťahu bude neisté, alebo hrozí iný nenávratný následok. Z charakteru
neodkladného opatrenia i z úpravy postupu súdu pri rozhodovaní vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a
pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Nariadenie
neodkladného opatrenia je prípustné, ak sporová strana osvedčí: a) existenciu vzťahu prevažne
súkromnoprávneho charakteru, b) danosť práva alebo právneho záujmu, ktorému má byť poskytnutá

ochrana, c) existenciu jedného z dôvodov pre jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu ohrozenia exekúcie, d) povaha nároku umožňuje nariadenie neodkladného opatrenia,
e) potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí byť nevyhnutná a naliehavá, t. j. bez nariadenia
neodkladnéhoopatreniahrozírizikobezprostrednehroziacejujmy,alebovytvorenienenávratnéhostavu,
prípadne pretrvávanie neistého postavenia v rámci právneho vzťahu, f) zásah do práv iného musí k

povahe nároku a obsahu neodkladného opatrenia primeraná, g) neodkladným opatrením nemožno
vytvoriť nenávratný stav.

11.Súdpovažovalvdanejvecizanesporné,žežalobcoviasúbezpodielovýmispoluvlastníkmirodinného
domu so súp. č. 572 postaveného na parc. č. 334, k. ú. J. Y. a žalovaný je vlastníkom lesného

pozemku parc. č. CKN 2558/2 o výmere 82125 m2, k. ú. J. Y.. Súd tiež v konaní nepovažoval za
sporné,ženazákladeodbornéhoposudkuexistujevážneohrozenienehnuteľnostížalobcovzoskalného
brala, nachádzajúceho sa na nehnuteľnosti žalovaného, susediacej s nehnuteľnosťou žalobcov. Vážne
ohrozenie majetku, života a zdravia žalobcov konštatoval aj žalovaný vo svojom liste zo dňa 03.09.2020.
V konaní ostalo sporné, kto má povinnosť vykonať opatrenie na odvrátenie hroziacej škody na

nehnuteľnostiach žalobcov.

12. Ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyjadruje právo na poskytnutie súdnej ochrany
tomu, komu škoda hrozí. Ide o právo, ktoré môže uplatniť voči tretej osobe za predpokladu, že táto
osoba je povinná správať sa tak, aby bolo odstránené vážne ohrozenie. Ohrozený má právo domáhať

sa, aby súd uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.
Ide o ustanovenie preventívne charakteru. Pre jeho aplikáciu musí byť jednak preukázané, že v čase
rozhodovania súdu existuje vážne ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku, pričom nie je podmienkou, aby
vznik škody hrozil bezprostredne; postačí, ak ide zatiaľ len o ohrozenie, ale vážne, v dôsledku ktorého
škoda vznikne v budúcnosti ( rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 882/2008). Z hypotézy

ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že subjektom povinným
vykonať vhodné a primerané opatrenia je žalovaný, ktorý ako vlastník lesného pozemku je v zmysle §
415 Občianskeho zákonníka povinný počínať si tak, aby nedochádzalo pri výkone vlastníckeho práva
ku škodám na zdraví, majetku, v tomto prípade pôsobením prírodných procesov z pozemku žalovaného
na nehnuteľnosť žalobcov. Možno tiež poukázať na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

v zmysle ktorého výkon práv, teda aj vlastníckeho práva žalovaného, nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv iných osôb. Je zrejmé, že nekonaním žalovaného, ktorý doposiaľ nezabezpečil
skalné bralo nachádzajúce sa na jeho pozemku sanáciou, ohrozuje výkon vlastníckeho práva žalobcov
a na ich strane spôsobuje vážne ohrozenie.

13. Napriek uvedeným zisteniam však súd nemohol podanému návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovieť. Sporové konanie je ovládané dispozičným princípom. Súd je viazaný petitom
(žalobným návrhom) žalobcov. Znamená to, že v prípade, keď súd návrhu vyhovie v plnom rozsahu,
mal by v ideálnom prípade premietnuť žalobný návrh do výrokovej časti rozhodnutia, s výnimkou
štylistických a jazykových úprav. Výrok rozhodnutia súdu nemusí však byť doslovným prepisom petitu,

nejde o doslovnosť, ale o predmet toho, čoho sa domáha a jeho rozsah nemôže byť prekročený. Z
dôvodu viazanosti súdu žalobným návrhom je dôležité, aby bola venovaná náležitá pozornosť petitu,
čo znamená, aby žalobca zrozumiteľne sformuloval, o čom má súd rozhodnúť. Takto sformulovaný
petit však musí byť materiálne vykonateľný, aby sa žalobca v prípade dobrovoľného nesplnenia jehonároku mohol domáhať exekúcie. Súdne rozhodnutie a jeho výrok, ktorý má byť predmetom exekúcie,
však nemôže pripúšťať v rozhodujúcich skutočnostiach nejasnosti alebo rôzny výklad. V danej veci petit
žalobcov nie je podľa názoru súdu sformulovaný tak, aby nepripúšťal rozdielny výklad. Súd v prvom rade

poukazuje na to, že nehnuteľnosť žalovaného je o výmere 82125 m2 a v rámci nej sa má nachádzať
uvedené skalné bralo susediace s nehnuteľnosťou žalovaných. Žalobcovia tak pre rozsah výmery
pozemku žalovaného, mali predložiť v konaní geometrický plán alebo iné geometrické zameranie,
prípadne iný vhodné a presný popis, kde konkrétne sa majú vykonať sanačné opatrenia žalovaným, aby
o tom neboli pochybnosti. Toto zameranie by malo byť súčasťou výroku rozhodnutia a malo by tvoriť

jeho neoddeliteľnú časť, a to práve pre účely exekúcie. Aj keď sporové strany zjavne majú vedomosť,
kde sa sporné bralo nachádza, v prípade vykonávania sanácie podľa právoplatného rozhodnutia bez
zameraniajehorozsahu,bymohlodôjsťksporuotom,vakejvýške,akejšírkemábyťsanáciavykonaná.
Mohla by nastať situácia, že žalobcovia by priamo pri vykonávaní sanácie namietali, že bola urobená
nedostatočne, napríklad len sčasti skalného brala. Žalovaný by sa mohol brániť, že rozhodnutie súdu
mu ukladá povinnosť vykonať len sanáciu brala bez jeho polohopisného zamerania a podľa jeho názoru

je vykonaná sanácia dostatočná. Súd je tieto otázky povinný skúmať pred vydaním rozhodnutia, pretože
je jeho povinnosťou, aby bolo vydané rozhodnutie bez pochybností vykonateľné. Súd tiež zistil, že
žalobný návrh žalobcov je nedostatočný aj v časti vymedzenia opatrení, ktoré majú byť žalovanému
súdom uložené. Súdu je zrejmé, že navrhované opatrenia majú svoj základ v odbornom posudku, kde
je popísaný aj spôsob ich vykonania. Obdobným spôsobom však tieto opatrenia mali byť formulované

v žalobnom návrhu, t. j. petit mal obsahovať minimálne popis, aký bol uvedený v odbornom posudku.
Žalobný návrh teda mal znieť napr. „....vykonať zabezpečenie nestabilného brala nachádzajúceho sa .....
v rozsahu jeho zamerania ........... kotvenými ochrannými sieťami uchytenými na nestabilnú časť tohto
svahu pomocou vŕtaných kotiev, ktoré sú v skalnom masíve injektované cementovou zálievkou a sieť je
ku kotvám uchytená oceľovými platňami s maticou.“ Prípadne bolo možné odkázať v petite návrhu na

odborný posudok s tým, že by bol neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. Žalobcovia však žalobný návrh
týmto spôsobom nešpecifikovali, čo spôsobuje jeho vágnosť a neurčitosť, ktorá je spôsobilá vyvolať
pochybnosti o tom, akú povinnosť má žalovaný podľa rozhodnutia splniť.

14. Súd poukazuje na to, že uvedené nedostatky nie je možné odstrániť ani zo skutočností tvrdených v

podanom návrhu. Presné zameranie rozsahu sanácie brala žalobcovia v návrhu neuviedli. Vo vzťahu k
technickému popisu realizácie možností sanácie odkázali na str. 4 návrhu na odborný posudok. Súd v
zmysle § 132 ods. 2 CSP nemôže opis rozhodujúcich skutkových okolností prijať z odkazu žalobcov na
označené dôkazy. V prípade, ak by súd v zmysle uvedených intencií upravil žalobný návrh a premietol
by ho do výroku rozhodnutia, porušil by ustanovenie § 216 ods. 1 CSP a v rozpore s § 216 ods. 2

CSP by prekročil žalobný návrh. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

15. Žalovaný bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia procesne úspešný, keďže súd
návrh zamietol. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania napriek tomu nepriznal, pretože v

prípade zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd návrh žalovanej strane spolu s
rozhodnutím nedoručuje. Žalovanému tak v konaní nevznikli trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho
robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovaprílohtak,abyjedenrovnopiszostalnasúde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.