Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 5, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62Ek/100/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121208977
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Soňa Sura PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121208977.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: R. O., so sídlom V. obetí komunizmu 1,
XXX XX O., S.: XXXXXXXX, pr. zast. D. kancelária H., s. r. o., so sídlom J. XXXX/XX, XXX XX R., S.:
XXXXXXXX, v mene ktorej koná J.. R. H., konateľ a advokát, proti povinnému: H. X., nar: XX.XX.XXXX,
trvale bytom Sv. P. 16XX/X, XXX XX O., o vymoženie XX,XX F., rozhodujúc o sťažnosti oprávneného
proti uzneseniu N. súdu P. P. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa XX. januára XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/100/2021
zo dňa 20. januára 2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného súdu
dňa 15.01.2021 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej
na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Výkaz daňových nedoplatkov Mesta Žilina sp.

zn. OE/Luk/162/0523161 zo dňa 10.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
31.07.2014 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so
zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o doplnení niektorých zákonov.

2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn.
62Ek/100/2021 zo dňa 20.01.2021, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle

ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, v časti vymoženie iných trov - paušálnych trov
starej exekúcie vo výške 42 EUR, nakoľko zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným
poriadkom.

3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sa oprávnený návrhom
na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia peňažného nároku a iných trov starej

exekúcie, t.j. paušálnych trov starej exekúcie. Paušálne trovy starej exekúcie však prináležia súdnemu
exekútorovi,pričom§6ods.2ZoUNEKuvádza,žetietotrovyznášaoprávnený,alezároveňneumožňuje
oprávnenému domáhať sa ich náhrady od povinného. Uvedený zákon v ustanovení § 9 ods. 3 ďalej
výslovne uvádza, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním opätovného návrhu
na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie, okrem nároku na náhradu súdneho poplatku.
K uvedenému vyšší súdny úradník uviedol, že oprávnený má právo uplatniť si nárok len v rozsahu

toho, čo mu priznáva exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu
súdneho poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za podanie tohto návrhu. Na základe uvedeného potom
vyšší súdny úradník konštatoval, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil nárok v
rozpore so zákonom a preto v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol návrh
oprávneného v časti iných trov (paušálnych trov starej exekúcie) vo výške 42 EUR.

4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený prostredníctvom právneho
zástupcu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Oprávnený v podanej sťažnosti poukázal na znenieustanovenia § 6 ods. 1, ods. 2 zák. č. 233/2019 Z. z., na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a na čl. 20 Ústavy SR. Poukázal na to, že tým, že zákonodarca zákonom č. 233/2019 Z. z.
o ukončení niektorých exekučných konaní, zaviedol retroaktívne nútené obmedzenie práva selektívne

vybraných veriteľov, domáhať sa vymoženia svojich pohľadávok bez akejkoľvek primeranej náhrady (čl.
20 ods. 4 Ústavy SR), ale naopak títo veritelia, musia znášať ďalšie náklady, spojené s týmto krokom
zákonodarcu, zrejme zákonodarca v snahe o určité „vyváženie" vzniknutej situácie, v dôvodovej správe
k § 6 predmetného zákona uvádza: „Celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy,
ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku

oprávnene ponechal a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so zastavením
starej exekúcie (ďalej len „paušálne trovy"), ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak
je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej
hodnoty. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu
„práva hmotného" sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky).

Uvedené znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený
požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky." V prípade ak by
nemal možnosť (tak ako to tvrdí súd v napadnutom uznesení) v opätovnom návrhu na vykonanie
exekúcie požadovať od povinného náhradu paušálnych trov starej exekúcie, (ktoré znášal nie vlastným
zavinením) ako príslušenstva vymáhanej pohľadávky, bolo by ustanovenie § 6 zák. č. 233/2019 celkom

zjavne v rozpore s Ústavou SR. Na základe uvedeného preto oprávnený navrhol, aby súd napadnuté
uznesenie zrušil a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený sa v závere sťažnosti taktiež
odvoláva aj na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.: IV.ÚS 160/2020 zo dňa 13.05.2020, kde Ústavný
súd v závere poukázal na skutočnosť, že oprávnený si môže v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie
uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Z

uvedených dôvodov oprávnený žiadal sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka
zrušiť.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov
exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene

ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje
sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty', ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného
predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

10. Podľa § 6 ods. ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na

zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.

11. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu
paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného

konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

12. Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1, oprávnený
nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.13. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú
zamietnuť. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považuje za

presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre
rozhodnutie vo veci relevantnými, tvrdeniami oprávneného. Súd naň preto v podrobnostiach odkazuje.

14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 8. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného
konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď s poukazom na znenie ustanovenia § 9 ods.

3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, podaný opätovne po zastavení
starej exekúcie, dospel k záveru, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
Ustanovenie § 6 ods. 3 ZoUNEK je v danom zákone uvedené takým jednoznačným spôsobom, že nie
je možné dospieť k jeho opačnému výkladu tak, ako ho vykladá oprávnený s poukazom na dôvodovú
správu k nemu. Dôvodová správa totiž nie je pre súd záväzná a pokiaľ aj uvádza, že paušálne trovy síce
zaplatí oprávnený, ale z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady

spojené s uplatnením pohľadávky), čo znamená, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie
exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu od povinného, v paragrafovom znení zákona, ktoré
je pre súd záväzné, takýto zámer zákonodarcu, upravený vôbec nie je.

15. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že oprávnený nedisponuje

exekučným titulom na vymáhanie sumy 42 EUR voči povinnému, a preto paušálne náklady súdneho
exekútora spojené so zastavením starej exekúcie (ktoré mu oprávnený už uhradil) nemôže pri
opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie uplatňovať nielen podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK,
t.j. zo zákona, ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. ako
príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým s poukazom

na ustanovenia § 45 a § 61r Exekučného poriadku, keďže jednou zo základných zásad exekučného
konania je, že exekúciu možno viesť zásadne iba v rozsahu nárokov vyplývajúcich z exekučného titulu,
uvedených v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie. Oprávnený nedisponuje exekučným
titulom podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, nakoľko upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným
titulom súdneho exekútora voči oprávnenému a nie oprávneného voči povinnému. Rovnako, pokiaľ by

oprávnený uvedený nárok uplatňoval voči povinnému ako príslušenstvo pohľadávky, podľa § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka, potom ani k takémuto príslušenstvu, nedisponuje oprávnený spôsobilým
exekučným titulom voči povinnému. Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa nestanú
príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté.

16. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje žiadnym
exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu voči povinnému, v časti sumy
zamietnutej napadnutým uznesením.

17. Exekučný súd môže k tvrdeniam oprávneného už iba dodať, že právna argumentácia oprávneného,

poukazujúca na disproporcionalitu práv veriteľa a dlžníka, pri zastavení starých exekúcií (t.j začatých za
účinnosti právnej úpravy, ktorá časovo neobmedzovala trvanie exekúcie) priamo osobitným zákonom,
t.j. proti vôli veriteľa ako oprávneného, ktorý ako jediný má právo disponovať podaným návrhom na
vykonanie exekúcie, je pre súd pochopiteľná, súd musí vychádzať zo zákonnej úpravy ZoUNEK, či
iných právnych predpisov tak, ako ich schválila Národná rada SR väčšinou hlasov svojich poslancov, a

to napriek tomu, že ako naznačil oprávnený, právne predpisy sú voči nemu nespravodlivé. Na druhej
strane, rešpektujúc očakávania oprávneného na vymoženie pohľadávky od povinného, súd poukazuje
aj na to, že už aj v súčasnosti platná a účinná právna úprava exekučného konania, časovo ohraničuje
trvanie exekúcie voči povinnému, pričom zákonodarca mu ponechal po zastavení exekúcie možnosť
podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náhradu nákladov, ktoré s tým oprávnenému vznikajú,

mu však zákonodarca priznal vo vzťahu k povinnému iba v rozsahu opätovne zaplateného súdneho
poplatku (§ 9 ods. 3 ZoUNEK).

18. K odvolávaniu sa oprávneného na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.: IV.ÚS 160/2020 zo dňa
13.05.2020 súd nad rámec vyššie uvedeného ešte podotýka, že v odôvodnení predmetného rozhodnutia

Ústavného súdu SR, ktorým odmietal ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, o.i. uviedol, cit.:
„Zmyslom a účelom prijatia zákona č. 233/2019 Z. z. bolo riešiť neúnosnú situáciu na exekučných
súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti povinným dlhodobo neúspešne a v
konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie s princípom právnej istoty subjektov exekučnéhokonania. Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou exekučného poriadku, ale samostatným zákonom,
ktorým, ako už bolo uvedené, zaviedol okrem iného aj pojem stará exekúcia. Zákon č. 233/2019
Z. z. zároveň upravuje, čo treba v tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať

za nemajetnosť povinného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy
exekúcie pri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch
obsahuje aj „generálna“ právna úprava (§ 203 Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002 do
31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to § 199c ods. 1, pozn.). Aj z
uvedeného je zrejmé, že vecným dôvodom zastavenia starých exekúcií bolo riešenie neúnosnej situácie

na exekučných súdoch, a to aj zadefinovaním nemajetnosti povinného. Ak teda oprávnený poukazuje
na vyššie citované uznesenie Ústavného súdu, ktorý v závere poukázal na skutočnosť, že oprávnený si
môže v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie
ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky, súd uvádza, že možnosť uplatnenia náhrady trov starej
exekúcie v opätovnom návrhu ešte automaticky nepriznáva oprávnenému právo na jej uspokojenie,
na čo už vôbec nepostačuje konštatovanie Ústavného súdu SR v dotknutom uznesení v závere jeho

odôvodnenia, ktoré v žiadnom prípade nemožno vnímať ako ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít. Rovnako tak súd v súvislosti s vyššie uvedeným poznamenáva, že predmetom konania
pred Ústavným súdom SR v danej veci ani len nebolo riešenie otázky oprávnenosti nároku na náhradu
paušálnych trov starej exekúcie. Exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul oprávneného voči
povinnému, upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré je exekučným titulom súdneho exekútora

voči oprávnenému, iba na základe toho, že došlo k osobitnej úprave zastavenia starých exekúcií. Ak
by mal zákonodarca taký úmysel, ako to tvrdí oprávnený, bol by ho zahrnul do ustanovení samotného
zákonaZoUNEK,čovšakneurobil.Preto,akbyexekučnýsúdpostupovalvexekučnomkonanívedenom
voči povinnému, aj v časti paušálnych trov starej exekúcie, t.j. bez spôsobilého exekučného titulu
svedčiaceho v prospech oprávneného, postupoval by arbitrárne, svojvoľne, v rozpore so ZoUNEK a v

rozpore s ďalšími ustanoveniami Exekučného poriadku.

19. Exekučný súd nemôže akceptovať ako „exekučný titul“ zamýšľané zámery predkladateľa návrhu
zákona uvedené v Dôvodovej správe k zákonu, ktoré zákonodarca (poslanci Národnej rady SR)
nezahrnul do ustanovení samotného zákona. Ak by tak súd urobil, postupoval by arbitrárne, svojvoľne,

v rozpore so ZoUNEK a v rozpore s ďalšími ustanoveniami Exekučného poriadku.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd sťažnosť oprávneného považoval za nedôvodnú,
keďže oprávnený nedisponuje exekučným titulom voči povinnému na vymáhanie nároku, ktorý si v
podanom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil a zamietol ju.

21. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je

účastníkom konania oprávnený.

25. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že
preskúmavané uznesenie je vecne správne. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo

medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách
sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).