Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/70/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010180
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6120010180.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a
sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovanej N. Q., za prečin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. a prečinu nezaplatenia dane a poistného
podľa § 278 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 17. decembra 2020, o odvolaní okresného
prokurátora v Banskej Bystrici a poškodenej strany, proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Banská

Bystrica sp.zn. 1T/19/2020 zo dňa 07.08.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodenej strany G. poisťovne, pobočka H. H., sa z a m i e t
a, lebo bolo podané neoprávnenou osobou.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1T/19/2020 zo dňa 07.08.2020

bola obžalovaná N. Q. podľa 285 písm. b) Tr. por. oslobodená spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry v Banskej Bystrici zo dňa 28.02.2020 sp.zn. 3 Pv 117/19/6601-33 pre prečin neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. a prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods.
1 Tr. zák., ktorých sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že
ako konateľka obchodnej spoločnosti R. club, s.r.o. so sídlom vo Zvolene, G. XX, IČO: 43 816 118, si
neplnila povinnosti obchodnej spoločnosti voči G. poisťovni vyplývajúce jej zo Zákona č. 461/2003 Z.

z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tým, že zadržala na účet určeného príjemcu, a to
Sociálnej poisťovne, pobočka H. H., Y. XX, za obdobie mesiacov október a november 2018 neodviedla
poistné na sociálne poistenie za zamestnancov uvedenej obchodnej spoločnosti, ktoré zrazila z ich
hrubej mesačnej mzdy v sume 1 044,11 Eur a súčasne za obdobie mesiacov október 2018 a november
2018 nezaplatila za uvedenú obchodnú spoločnosť ako zamestnávateľa poistné do G. poisťovne,
pobočka H. H. v sume 3 078,- Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená Sociálna poisťovňa, pobočka H. H., odkázaná so svojím
nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Svoje rozhodnutie o oslobodení obžalovanej spod obžaloby prvostupňový súd zdôvodnil tým, že

vykonaným dokazovaním nebolo preukázané naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty
žalovaného prečinu neodvedenie dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona. Obžalobe
sa nepodarilo preukázať, že obžalovaná konala úmyselne, teda, že chcela porušujúc ustanovenia o
zákonnej povinnosti vo vzťahu k poistným odvodom zrazené poistné na sociálne poistenie (v konaní
nebolabezpochybnostípreukázanáaniskutočnosť,žekzrazeniupoistnéhonasociálnepoisteniedošlo)
neodviesť Sociálnej poisťovni, prípadne, že vedela, že neodvedením zrazeného poistného môže dôjsť k

porušeniu zákonnej povinnosti, a pre prípad, že túto zákonnú povinnosť poruší, bola s tým uzrozumená.
Subjektívna stránka sa musí vzťahovať na všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty tohtoprečinu, čo okrem iného znamená, že obžalovaná musela vedieť, že má k dispozícií peňažné prostriedky
na splnenie si odvodovej povinnosti, a i napriek tomu nekonala ako jej ukladá zákon. Obžaloba
vychádzala výlučne zo záverov znaleckého posudku znalkyne V.. G., ktorá postupovala pri vypracovaní

znaleckého posudku podľa zákona o účtovníctve vychádzajúc z obmedzených, či nedostatočných
podkladov, keďže obžalovaná ako konateľka obchodnej spoločnosti R. club, s.r.o. neviedla riadne svoje
účtovníctva, resp. ho neviedla vôbec. Znalecký posudok obhajoba v rámci dokazovania spochybnila
najmä vlastným odborným vyjadrením vypracovaným znalkyňou V.. H.. Súd po vyhodnotení znaleckého
posudku, odborného vyjadrenia a výpovede znalkyne V.. G. dospel k záveru, že nie je možné spoľahlivo

preukázať, že obžalovaná v rozhodnom období (október a november 2018) mala dostatok finančných
prostriedkov na zrazenie a odvedenie poistného na sociálne poistenie. Nielen to, obžalovaná, i keď v
rozpore so zákonom o účtovníctve, podstatnú časť záväzkov spoločnosti R. club s.r.o. platila z vlastných
peňažných prostriedkov, čo vyplynulo z jej výpovede, ako aj z odborného vyjadrenia, keď V.. H. zahrnula
do odborného vyjadrenia aj doklady, ktoré formálne nespĺňali všetky parametre účtovného dokladu.
Podľa právnych teoretikov nemôže bez naplnenia ďalších okolností ísť o trestný čin ... v prípade, že

je porušená určitá formálna povinnosť stanovená zákonom (napr. náležitosť účtovného dokladu), ktorá
spôsobí napr. neuznanie určitého výdavku ako oprávneného výdavku (H., E., Q., J., Y., J., F., J. a
kol. U. zákon. Osobitná časť. Komentár. II. diel. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011). Z vykonaného
dokazovania následne vznikla pochybnosť, či finančný zostatok na pokladni vypočítaný znalkyňou
V.. G. v znaleckom posudku, predstavoval skutočný stav pokladne ku dňu splatnosti poistného na

sociálne poistenie. Vzniknuté pochybnosti sa následne premietli, aj do pochybností o tom, či obžalovaná
vedomá si, koľko vlastných finančných prostriedkov použila na chod spoločnosti R. club s.r.o., a teda
v akej finančnej kondícií spoločnosť je, chcela porušiť, prípadne bola uzrozumená s tým, že poruší
svoju zákonnú povinnosť zaplatiť splatné poistné. Nemožno opomenúť, že pre trestnú zodpovednosť
za prečin podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona sa vyžaduje aj motív páchateľa. Vzhľadom na to,

že motív je osobitne vyjadrený v závere skutkovej podstaty tohto trestného činu, je nevyhnutné, aby
konanie obžalovanej „v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech“ bolo vyjadrené v
skutkovej vete obžaloby (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/85/2017
z 26.04.2018), čo v tomto prípade naplnené nebolo.
Vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty prečinu nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1

Trestného zákona z vykonaného dokazovania vyvstali rovnaké pochybnosti, ako vo vzťahu k prečinu
neodvedenie dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania
nebolo spoľahlivo, bez akýchkoľvek pochybností, preukázané, že obžalovaná mala dostatok finančných
prostriedkov na zaplatenie poistného za mesiace október a november 2018, a že úmyselne splatné
poistné nezaplatila.

Z horeuvedených dôvodov potom samosudca sumarizoval, že vzhľadom na vzniknuté pochybnosti,
ktoré nebolo možné odstrániť ďalším dokazovaním, keďže účtovníctvo spoločnosti R. club, s.r.o. nebolo
vedené v súlade so zákonom o účtovníctve. Znalecký posudok a odborné vyjadrenie vychádzali z iných
podkladov, súd dospel k záveru, že vzniknuté pochybnosti nie je odstrániť ani výsluchom V.. H.. Výsluch
V.. H. by nebol spôsobilý odstrániť vzniknuté pochybnosti o úmysle obžalovanej spáchať žalované

trestné činy, preto návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol a zároveň z vykonaného dokazovania
mal za to, že nebolo preukázané naplnenie všetkých zákonných znakov žalovaných trestných činov. Z
tohto dôvodu, že neboli naplnené všetky zákonné znaky skutkových podstát žalovaných trestných činov,
nebolo možné v žalobe opísaný skutok označiť ako trestný čin, a preto súd obžalovanú oslobodil spod
obžaloby prokurátora.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor do zápisnice
z hlavného pojednávania, ako aj poškodená vo veci výroku o náhrade škody, pričom obžalovaná a jej
obhajca prehlásili, že sa vzdávajú práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku.
Vpísomnýchdôvodochodvolaniaokresnýprokurátoruviedol,žeprvostupňovýsúdvykonaldokazovanie
v potrebnom rozsahu a správne zistil skutkový stav, avšak tento nesprávne právne posúdil. Mal za to, že

obžalovaná sama na hlavnom pojednávaní priznala, že v rozhodnom období, za ktoré na ňu bola podaná
obžaloba, kedy si mala plniť odvodovú povinnosť, disponovala potrebnými finančnými prostriedkami,
avšak tieto používala na úhradu platieb v obchodnom styku. Zo znaleckého posudku č. 14/2019 podľa
jeho názoru vyplýva, že obžalovaná v mesiacoch október a november 2018, kedy mala povinnosť
splniť svoju odvodovú povinnosť, disponovala finančnými prostriedkami, ktoré vybrala z pokladne v

sume 3.080,- Eur, 2.400,- Eur, 5.955,- Eur a 4.400,- Eur, pričom tieto finančné prostriedky použila na
úhradu spoločnostiam Q. C., s.r.o. a C. X., s.r.o. Zároveň uviedol, že na naplnenie skutkovej podstaty
trestného činu nezaplatenia dane podľa § 278 Tr. zák. sa nevyžaduje úmysel zadovážiť si prospech
ako v tomto prípade trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Tr. zák. Obžalovanádisponovala finančnými prostriedkami, z ktorých mohla uhradiť odvodovú povinnosť, avšak tieto na tento
účel nepoužila, čiže sa dopustila minimálne trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278
Tr. zák. Okresný prokurátor považoval za potrebné dodať, že spoločnosť C. X., s.r.o., ktorej uhradila

sumu, kedy bola povinná splniť si svoju odvodovú povinnosť voči sociálnej poisťovni, je spoločnosťou,
ktorej 7 rokov vykonávala funkciu konateľky a bola takisto registrovaná ako jej zamestnanec. Obranu
obžalovanej o tom, že do spoločnosti vložila vlastné finančné prostriedky, považoval pre trestnoprávne
posúdenie jej konania za irelevantné.
Poškodená vo svojich písomných dôvodoch odvolania uviedla, že podľa jej názoru bolo jednoznačne

preukázané, že obžalovaná úmyselne splatné poistné nezaplatila a teda boli naplnené všetky zákonné
znaky skutkových podstát žalovaných trestných činov. Zároveň uviedla, že výška škody spôsobená
G. poisťovni, pobočka H. H., podľa podkladov poskytnutých v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní, predstavovala na neodvedenom poistnom za zamestnancov výšku 1.004,11 Eur a na
nezaplatenom poistnom za zamestnávateľa za rovnaké obdobie výšku 3.078,- Eur, teda spolu 4.082,11
Eur a táto zostala nezmenená a bola jednoznačne preukázaná a nespochybnená.

Obhajca obžalovanej vo svojom vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora uviedol, že okresná
prokuratúra z nejakého dôvodu opomenula uviesť časové intervaly k jednotlivým ňou uvedeným
úhradám, a to v porovnaní so splatnosťou poistného. Podľa jeho názoru uvedené výbery boli
vykonané ešte pred splatnosťou poistného za rozhodné obdobie október a november 2018 tak, ako
bolo uvedené v obžalobe. Je toho názoru, že v prípade, ak by podnikateľské subjekty neuhrádzali

vystavené faktúry od svojich dodávateľov, nenadobúdali by tovar, ktorý by následne nemohli predávať
svojim odberateľom, ktorí by zaň platili a tým pádom by nedosahovali zisk, čo by v danom prípade
znamenalo, že by nevykonávali podnikateľskú činnosť - podnikanie. Takýmto konaním by obchodná
spoločnosť nedosahovala zisk a z neho by následne nemohla platiť svoje záväzky, či už voči ostatným
podnikateľským subjektom alebo štátu, a to vo forme daní, odvodov a poistného. Vo vzťahu k tvrdeným

skutočnostiam, že obžalovaná bola 7 rokov konateľkou spoločnosti C. X., s.r.o. uviedol, že touto bola
podľa výpisu z obchodného registra v období od 27.08.2005 do 10.10.2012. Trestná činnosť, ktorá jej
bola kladená za vinu, sa však datuje k obdobiu 10.11.2018, čo v danom prípade predstavuje viac ako 6
ročný odstup od času, kedy bola konateľkou v uvedenej spoločnosti.
Na verejnom zasadnutí intervenujúci krajský prokurátor sa v plnom rozsahu pridržiaval písomných

dôvodov odvolania s tým, že navrhol tomuto odvolaniu vyhovieť. Zároveň splnomocnenkyňa poškodenej
strany sa takisto pridržala písomných dôvodov odvolania a žiadala, aby bola obžalovaná zaviazaná
k náhrade škody tak, ako bolo uvedené. Naproti tomu obhajca obžalovane v plnom rozsahu zotrval
na svojom vyjadrení k odvolaniu, ktoré bolo podané v písomnej forme a navrhol odvolanie okresného
prokurátora ako aj poškodenej strany ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolatelia
podali odvolanie, ako aj správnosť postupu, ktoré mu predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného
ustanoveniakrajskýsúddospelkzáveru,žeodvolanieokresnéhoprokurátoraniejedôvodnéaodvolanie
poškodenej strany bolo podané ňou ako neoprávnenou osobou.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici sa prvostupňový súd citovaným ustanovením Trestného

poriadku dôsledne riadil. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že skutočnosť, ak sa odvolateľ
nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa, nemôže sama o sebe viesť odvolací
súd k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrážnosti záverov vyslovených v rozsudku, pokiaľ
skutkové závery prvostupňového súdu sú založené na vnútornom presvedčení, ktoré bolo získané
po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a boli vyvodené na podklade úplne zisteného

skutkového stavu veci v kontradiktórnom konaní.
Úvahám prvostupňového súdu nemožno vytýkať nedôslednosť alebo vnútorné rozpory. Okresný
prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania namietol výlučne hodnotenie dôkazov a v rámci
svojho návrhu nežiadal vykonanie ďalších dôkazov. Zároveň podľa názoru krajského súdu vo svojom
odvolaní len účelovo konštatoval jednotlivé dôkazy, a to len čiastočne, pričom neprihliadal na ďalšie

skutočnosti, a to najmä ich časovú súslednosť.
Krajský súd preto konštatuje, že v zmysle základných zásad kontradiktórneho procesu a rovnosti
strán nesmie byť súd pomocníkom obžaloby, ale iba nestranným arbitrom v spore medzi žalobcom a
obhajobou, kde práve prokurátor je zaťažený povinnosťou uniesť dôkazné bremeno na takej úrovni,aby nevznikali pochybnosti o skutkovom stave, resp. o správnom právnom vyhodnotení jednotlivých
dôkazov. V danom prípade nebolo povinnosťou obžalovanej dokazovať svoju nevinu, ale práve naopak,
cez zásadu prezumpcie neviny sa vyžaduje, aby sám štát, ktorý nesie v trestnom konaní dôkazné

bremeno, nevyhnutne bez akýchkoľvek pochybností dokázal jej vinu. V prípade, ak z dôkaznej situácie
nevyplýva naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty žalovaných trestných činov, je povinnosťou
žalobcu, aby svoje tvrdenie preukázal ďalšími dôkazmi a v prípade, ak sa tento dostane do dôkaznej
núdze, táto nemôže byť pričítaná na vrub viny obžalovanej.
Vzhľadom na tieto skutočnosti má krajský súd rovnako ako prvostupňový súd názor, že v danom prípade

nebolo žalobou preukázané, že by obžalovaná v čase splatnosti poistného disponovala dostatočnými
finančnými prostriedkami na uhradenie svojich záväzkov. Zároveň, že by úhrady, ktoré vykonala pred
splatnosťou týchto záväzkov voči sociálnej poisťovni, boli po subjektívnej stránky konaním, naplňujúcim
znak skutkovej podstaty žalovaného prečinu nedovedenia dane a poistného podľa § 270 ods. 1, resp.
prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. Z tohto dôvodu má krajský súd
za to, že oslobodenie spod obžaloby bolo zo strany prvostupňového súdu dôvodné, a preto odvolanie

okresného prokurátora považuje krajský súd v danom prípade za nedôvodné.
Vzhľadom na znenie § 307 ods. 1 písm. c) Tr. por. je zrejmé, že v danom prípade poškodený môže
napadnúť len nesprávnosť výroku o náhrade škody. V tomto prípade trestný súd nerozhodoval o náhrade
škody, ale s nárokom na náhradu škody odkázal poškodenú stranu na civilný proces. Z tohto dôvodu mal
krajský súd za to, že podľa § 316 ods. 1 Tr. por. poškodená strana nebola oprávnená podať odvolanie

voči tomuto výroku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.