Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoCsp/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117201160
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117201160.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: C. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XX, zastúpený splnomocnencom: Centrum správnej pomoci, so sídlom Trakovice 158, IČO:
51563193, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35792752, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., AK so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47233516, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, o odvolaní
žalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnavazodňa8.januára2020č.k.33Csp/19/2017-167takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté výroky I., II., III. rozsudku súdu prvej inštancie p o t v r d z u

j e a napadnutý výrok IV., v ktorom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.829,43 eur
spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania (výrok V.) r u š í a v zrušenom rozsahu mu v
r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že Dohody o zrážkach zo mzdy
č. 8500078059 zo dňa 11.09.2014, č. 8500091090 zo dňa 20.11.2014, č. 8500098478 zo dňa
07.11.2015, č. 8500098482 zo dňa 07.01.2015, č. 8500123808 zo dňa 24.07.2015 uzatvorené medzi
žalobcom a žalovaným sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné. Vo výroku II. určil, že
Dohody o poskytovaní služby č. 8500078059 zo dňa 11.09.2014, č. 8500091090 zo dňa 20.11.2014, č.

8500098478 zo dňa 07.11.2015, č. 8500098482 zo dňa 07.01.2015, č. 8500123808 zo dňa 24.07.2015
uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné. Vo
výroku III. súd prvej inštancie určil, že Rozhodcovské zmluvy č. 8500078059 zo dňa 11.09.2014, č.
8500091090 zo dňa 20.11.2014, č. 8500098478 zo dňa 07.11.2015, č. 8500098482 zo dňa 07.01.2015,
č.8500123808zodňa24.07.2015uzatvorenémedzižalobcomažalovanýmsúakoneprijateľnézmluvné
podmienky neplatné. Vo výroku IV. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 829,43 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom V. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 52 ods. 1 až ods. 4,
§ 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5, § 53a ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 298 ods. 1, 2 CSP,
článkom 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, článkom 6 ods. 1 cit. smernice, § 497
Obchodného zákonníka, § 2, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 251 ods. 1, 2, 3, § 3 ods.
1, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c) CSP, § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z.,

§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
strany uzatvorili okrem zmluvy o úvere aj rozhodcovskú zmluvu. Mohlo by sa javiť, že v prípade,že sa spotrebiteľovi predloží rozhodcovská zmluva uvedená na samostatnej listine, nemalo by sa
jednať o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto prípade je súd toho názoru, že aj samostatnú
rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa odvíja od zmluvného vzťahu vzniknutého zo zmluvy o úvere, je potrebné

posudzovať ako neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 1 OZ. Za neprijateľnú možno kvalifikovať
iba podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o
individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy. Existencia samostatnej listiny s možnosťou dlžníka od
takejto zmluvy odstúpiť ešte nepreukazuje individuálnosť dojednania. V danom prípade je dôkazné
bremeno na žalovanom, že bol žalobca informovaný´ o tom, že podpisuje aj rozhodcovskú zmluvu,

že bol oboznámený´ s obsahom a účelom tejto zmluvy, bolo mu jasne a zrozumiteľne vysvetlené,
že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy mohol odmietnuť, ako aj to, že uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, a že bol poučený´ o následkoch podpísania
rozhodcovskej zmluvy a o možnosti odstúpenia od tejto zmluvy. Súd má za to, že v prípade, ak by
dlžníkovi ako spotrebiteľovi bolo náležite vysvetlené, aké následky pre neho vyplývajú z rozhodcovského
konania, už pred podpisom zmluvy sa môže rozhodnúť, či do tohto zmluvného vzťahu vstúpi a nie je

dôvod potenciálne uvažovať o dodatočnom odstúpení od zmluvy. Pokiaľ by úverovú zmluvu vrátane
rozhodcovskej zmluvy pripravil dodávateľ vopred a náležite by s jej obsahom oboznámil žalobcu a nedal
by mu podpísať len vopred sformulovanú rozhodcovskú zmluvu, bolo by možné takúto rozhodcovskú
zmluvu považovať za individuálne dojednanú a platnú. Žalobca za daného stavu nevedel posúdiť
svoje možnosti, ovplyvniť obsah takej zmluvy. To bol zrejme aj dôvod, prečo po podpise zmluvy

neodstúpil následne od rozhodcovskej zmluvy, pretože nepochybne nerozumel, k čomu ho zmluva
zaväzuje a nechápal význam ani dôsledky podpísania predformulovanej rozhodcovskej zmluvy. Súd
konštatuje, že je možné dohodnúť v rozhodcovskej zmluve alternatívny spôsob riešenia sporov, avšak
spotrebiteľ má byť riadne upozornený´ na obsah a význam takejto rozhodcovskej zmluvy a čo to
pre neho znamená, aby ho znenie zmluvy a v nej zahrnutý´ alternatívny spôsob nemohli uviesť do

omylu. Pokiaľ bol v rozhodcovskej zmluve upravený´ alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy
o úvere s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovsky´ súd alebo všeobecný´ súd, ide podľa názoru
súdu o formálne upravený´ mechanizmus riešenia sporov, kde sa môže dlžník len formálne obrátiť
na všeobecný´ súd. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania je v tom, že faktickým
subjektom, ktory´ definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy bol v tomto prípade veriteľ,

čiže žalovaný´, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej
formulárovej zmluve. Na uvedenom tlačive sa doplnili len údaje žalobcu, číslo a dátum uzatvorenia
zmluvy s konkrétnym uvedením rozhodcovských súdov. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné
strany takúto právomoc delegovali. Vy´znam rozhodcovskej zmluvy je osobitný´, pretože v prípade

sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných
strán s cieľom dosiahnuť novy´ kvalifikovaný´ záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyply´va zo štandardného textu, tzv. formulárovej zmluvy,
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatny´ch rozdielov medzi
konaním pred štátnym súdom a rozhodcovsky´m súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako

slabšia nekvalifikovaná strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný´ neskorší
rozhodcovsky´ proces, neuvedomuje. Podľa názoru súdu rozhodcovská zmluva teda nesporne nebola
individuálne dojednaná a takúto rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú. Výkon
právapovinnostíztakejtozmluvyjevrozporesozákonomadobrýmimravmi,zostranyžalovanéhosato
javí ako snaha vyhnúť sa súdnej kontrole podľa spotrebiteľského práva. Ďalším prejavom neprijateľnosti

jeajtzv.geografickáneprijateľnosťmiestakonania(RozsudokSúdnehodvoraEÚC-240/98,C-244/98)a
obchádzatakzákonnúvecnúamiestnupríslušnosťvšeobecnéhosúdu.Tedanazákladeuvedenéhosúd
dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je absolútne
neplatná od počiatku a preto ňou spotrebiteľ nie je viazany´. Táto je v rozpore s vyššie citovany
´mi príslušny´mi ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s citovany

´mi ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Zo zoznamu neprijateľných zmluvných podmienok: Znenie
rozhodcovskej doložky nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia (pozri vetu
„Dlžník má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto ustanovenia alebo
do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s Bankou.“), avšak svojimi dôsledkami sleduje ten
cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Konanie

in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto chová formálne podľa práva ale tak, aby zámerne
dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 314/07 zo dňa 16. 12. 2008). Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom pripravená ako súčasť vopredpripravenej zmluvy, ktorého predmetom je primárne dohoda strán na poskytnutí úveru a nie dojednanie
rozhodcovskej zmluvy (doložky). Rozhodcovská doložka je súčasťou vopred pripravených zmluvných
podmienok a tiež duplicitne aj vo Všeobecných obchodných podmienkach (rozsah 32 strán). Vzniká

nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nenamietne nekalú povahu rozhodcovskej doložky.
Nevyužitie odstúpenia od neprijateľnej rozhodcovskej doložky nerobí doložku individuálne vyjednanou.
Odstúpenie od zmluvnej podmienky prichádza do úvahy za predpokladu, že je platná. (uznesenie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 6CoE 256/2012).

4. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že strany toho istého dňa ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere uzatvorili okrem zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy aj dohodu o zrážkach
zo mzdy podľa§ 551 Občianskeho zákonníka. Čo sa ty´ka inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, ten totiž
umožňuje obísť dôležity´ prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvny´ch podmienok, či
nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi
je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom

procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť
plnenie z neprijateľny´ch zmluvny´ch podmienok bez súdnej kontroly a na túto skutočnosť súd musí
brať zreteľ. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a
súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na disponovanie so svojou mzdou. Je nepochybné, že dohoda
o zrážkach zo mzdy aj napriek tomu, že bola vypracovaná na samostatnom dokumente s osobitny´m

označením, ktory´ bol žalobcom osobitne podpisovany´, je formulárovou zmluvou, ktorej znenie bolo
vopred pripravené zo strany veriteľa, teda žalobca nemal možnosť nijaky´m spôsobom ovplyvniť jej
obsah. Súd na proces jej uzatvárania poukazuje na odôvodnenie uzatvrárania rozhodcovských zmlúv.
Uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ núteny´ kedykoľvek počas platnosti zmluvy
strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa bez súdnej kontroly uplatnenej

veriteľom na základe neprijateľny´ch klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie
v rozsahu uplatnenom z neprijateľny´ch zmluvny´ch podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém
ochrany spotrebiteľov zavedeny´ Smernicou Rady 93/13/EHS o nekaly´ch zmluvny´ch podmienkach
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevy
´hodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho

vediekpristúpeniunapodmienkypripravenévopredpredajcombeztoho,abymoholovplyvniťichobsah.
Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardny´ch zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľny´ch klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje na závery
Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľsky´ch zmluvách a nekaly´ch obchodny´ch praktík pri

Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011, keď Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach
zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 OZ, keďže
spotrebiteľ je už v čase vzniku núteny´ uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Vy´kon zrážok zo mzdy je
pritom súkromny´m procesom, ktory´ nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ

môže byť vystaveny´ neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Uvedeny´ zabezpečovací inštitút
umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené
nároky uplatňuje z neprijateľny´ch klauzúl, resp. neplatny´ch právnych úkonov. Súd dohodu o zrážkach
zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a ty´m aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods.
1 až 5 Občianskeho zákonníka. Inak uvedené, dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená účastníkmi z

úverovej zmluvy je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je núteny´ kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť
vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej
kontroly, a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník
preto tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii

súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporny´ právny vzťah. Z tohto dôvodu moc nad majetkom
žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa-žalovaného, ktory´ na stanovenie vy´šky pohľadávky a jej
príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá
dohoda poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku žalobcu
a to vrátane plnení z neprijateľny´ch zmluvny´ch podmienok, prípadne plnenie v rozpore s kolíznymi

ustanoveniami zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu a je v rozpore s § 53 Občianskeho
zákonníka. V tomto prípade, ak zamestnávateľ žalobcu už začal vykonávať zrážky z jeho mzdy a
žalobca mu predloží súdne rozhodnutie, že dohoda o zrážkach je neplatná, bude jednoznačne prezamestnávateľa bude znamenať, že nesmie vykonávať zrážky zo mzdy. Na základe uvedeného súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keď neodkladné opatrenia, ktorými možno
dosiahnuť trvalú nápravu, boli nariadené na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Zo zoznamu neprijateľných zmluvných podmienok: „Zabezpečenie záväzku dlžníka a spoludlžníka
zo zmluvy o úvere sa dojednáva aj osobitnou Dohodou o zrážkach zo mzdy § 551 Občianskeho
zákonníka....“: Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa, a je teda v rozpore s § 53 ods. 1 OZ Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ
je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo

mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a
spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. V prípade podmienok,
ktoré dojednáva dodávateľ, Komisia zároveň uvedené zmluvné dojednanie posúdila aj v kontexte
viacnásobného zabezpečenia pohľadávky veriteľa.Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53
ods. 1 OZ Občianskeho zákonníka. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o zrážkach
zo mzdy je len ďalšou neprimeranou požiadavkou veriteľa, keď si viacnásobne a bez akéhokoľvek

obmedzenia zo strany dlžníka chce disponovať s príjmom dlžníka.

5. Pokiaľ ide o dohodu o poskytovaní služieb, táto je určená na zakrytie skutočnej vy´šky odplaty za
úver. Ide o obdobnú zmluvnú podmienku, ktorú žalovany´ používal priamo v texte formulárovy´ch zmlúv,
spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru za poplatok. V rámci rozhodovacej praxi súdov však

bola táto zmluvná podmienka určená ako neprijateľná. Žalovany´ podmienku s rovnaky´m vy´znamom
používa aj naďalej jej vložením do osobitnej dohody, ako je tomu aj v tomto prípade. Odplata za
služby je upravená percentom zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie
úveru. Z uvedeného teda vyply´va, že konkrétnu vy´šku odplaty si musí zákazník vypočítať sám a
to tak, že od sumy poskytnutého úveru odpočíta sumu predstavujúcu poplatok za poskytnutie úveru.

Výsledkom je suma, ktorú žiada žalovany´ za doplnkové služby a to mesačne. Pri vynásobení tejto
mesačnej splátky počtom mesiacov platnosti primárnej zmluvy o revolvingovom úvere, je výsledná
suma celkových nákladov na úver oveľa vyššia. Dohoda neobsahuje presné určenie odplaty, neuvádza
sa v nej dôvod, prečo za rovnaké služby platí viac ten zákazník, ktorému je poskytnuty´ vyšší úver
a hodnota žalovany´m požadovaného plnenia je k hodnote vzájomného plnenia, ktoré mal poskytnúť

v hrubom nepomere. Žalovaný tvrdil, že poplatky spojené so spotrebiteľsky´m úverom sú súčasťou
obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov. Predchádzajúca právna úprava definovala pojem
poplatok, neskôr prijatá legislatíva legálnu definíciu poplatku nemá, avšak z tejto úpravy je zrejmé, že
pod uvedeny´m pojmom sa má na mysli iná platba ako je úrok. Poplatky, ktoré sa veriteľovi zakazujú od
dlžníka požadovať, sú uvedené v § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z. z. Cˇla´nok 3 pi´sm. l) a cˇla´nok

10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I pri´lohy I tejto smernice sa maju´ vykladatˇ vtom zmysle,
zˇe celkova´ vy´sˇka u´veru a vy´sˇka cˇerpania u´veru oznacˇuju´ celkovu´ sumu, ktora´ bola dana´ k
dispozi´ciispotrebitelˇovi,cˇovylucˇujesumy,ktore´siposkytovatelˇu´veruu´cˇtujenau´hraduna´kladov
su´visiacich s predmetny´m u´verom a ktore´ nie su´ tomuto spotrebitelˇovi rea´lne vyplatene´. (SD
EÚ C-377/14). Zmluvné podmienky oprávňujúce žalovaného požadovať rôzne poplatky, sú neprijateľny

´mi, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne protiplnenie dodávateľa a taky´to poplatok
slúži len dodávateľovi. Súd má za to, že žalovany´ nepreukázal individuálne dojednanie poplatku
za poskytnutie úveru, a taktiež žalovany´ nepreukázal, že by tomuto poplatku zodpovedalo nejaké
reálne protiplnenie, preto jeho dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa
a je neprijateľné v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čoho následkom je jeho absolútna

neplatnosť (§ 53 ods. 5 OZ). Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktory´mi mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že v danej veci nepostačí určiť za neprijateľnú

len jednotlivé znenie zmluvny´ch podmienok tejto dohody, ale dohodu ako zmluvnú podmienku v
celosti. Neprijateľnosť uvedenej dohody o poskytovaní služby ako zmluvnej podmienky súd vidí nielen v
samotnompredmetetohtodojednania,vjehocene,aleajvokolnostiachuplatňovaniatohtoustanovenia.
Dohoda bola podpísaná v deň uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, z čoho je zrejmé, že spotrebiteľ
ju musel podpísať, ak chcel získať úver, napriek tomu, že o službu nemá záujem. Hrubá nerovnováha

v právach a povinnostiach je preto nepochybná. Napriek tomu, že je na samostatnej listine, to nič
nemení na závere, že bola vnútená spotrebiteľovi, keď mu bola predložená na podpis spolu so zmluvou
o revolvingovom úvere, pretože spotrebiteľ v žiadnom prípade nemôže mať záujem o takéto služby a
žiadať od veriteľa služby vymedzené v dohode. Konštatovanie súdu, že Dohoda o poskytovaní služiebmusela byť spotrebiteľom podpísaná v rovnakom čase ako zmluva o revolvingovom úvere vyply´va
aj zo samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, kde v bode 5 a 6 sa uvádza aj informatívny údaj o
mesačnej platbe zahrňujúca mesačnú splátku s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude

uzavretá. Napriek použitému slovnému vy´razu, „ak bude uzavretá“ je súd presvedčeny´, že išlo o
podmienku, pretože ak by Dohoda o poskytovaní služieb uzavretá byť nemusela a jej uzavretie by bolo
dobrovoľné, je úplne nadbytočné v zmluve o revolvingovom úvere uvádzať aky´koľvek informatívny údaj
o platbe zahrňujúcej aj platbu v zmysle takej dohody. Tvrdenie žalovaného, že Dohoda o poskytovaní
služieb je samostatny´m právnym úkonom neobstojí, pretože ak by skutočne malo ísť o odplatu za

poskytnuté služby, tá by mala byť rovnaká v každej jednej veci a je nelogické, aby závisela od vy
´šky úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úvere. Žalovany´ nerozlišuje plnenia - povinnosť
splatiť úver vo vy´ške mesačnej splátky úveru a na plnenie odplaty v zmysle Dohody o poskytnutí
služieb. Z toho je súdu zrejmé, že žalovany´ vždy evidoval len jednu pohľadávku bez rozlíšenia, či
ide o splátku úveru alebo o splátku odplaty za balíček služieb podľa Dohody o poskytovaní služieb. Z
obsahu tejto dohody vyplynulo, že uvedená podmienka sa uplatní aj v prípade, ak spotrebiteľ počas

trvania zmluvného vzťahu uvedené služby nevyužije, pričom žalovanému pri nevyužití uvedenej služby
nevzniká povinnosť zaplatenú odplatu spotrebiteľovi vrátiť. Žalovany´ ako veriteľ si odplatu vyúčtováva
v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a v čase uzatvorenia tejto Dohody bez ohľadu
na to, či dlžník bude mať o takéto služby záujem alebo nie, resp. či mu bude poskytnutá alebo nie.
Žalovany´ za odplatu v skutočnosti neposkytuje služby, pretože tieto takzvané „služby“ označuje svoje

evidenčné a administratívne úkony. V súvislosti s odkladom splatnosti splátok ide iba o hypotetickú
možnosť požiadať o odklad splátok. Žalobca má hradiť mesačnú odplatu bez ohľadu na to, či túto
hypotetickú možnosť, už aj vzhľadom na podmienky, ktoré žalovany´ stanovil pre možnosť odkladu
splatnosti splátok (dlhodobá práceneschopnosť, strata zamestnania, úmrtie manžela, či príbuzného v
priamom rade), dlžník využije alebo nevyužije. Nepochybne minimálne odplata za poskytovanie služby

spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok v dohode o poskytovaní služieb predstavuje peňažny
´ záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nebolo dodané a služba v skutočnosti
bola len záujmom dodávateľa. Tiež je potrebné dodať, že aj odplata ako taká je neprimerane vysoká,
jej nepomer je jednoznačny´. Túto podmienku by súd aproboval v prípade, ak by platba za jednotlivé
poskytnuté služby mala prebehnúť až potom, ako dôjde k poskytnutiu ponúkany´ch služieb. V takomto

prípade by bola naplnená premisa, že za plnenie spotrebiteľa, teda dlžníka, bolo reálne poskytnuté
plnenie veriteľa, teda dodávateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/72/2016
zo dňa 26.10.2017.) Z ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyply´va, že podmienka nie je
neprijateľnou, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa ty´kajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny (nie cena plnenia), ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V danom prípade ani poplatok za poskytnutie
úveru a ani dohoda a odplata z nej vyply´vajúca, nie sú hlavny´m predmetom (ty´mto bol revolvingovy´
úver), ale ide o vedľajšie dojednania, ktoré neboli ani individuálne dojednané, pretože boli ako formulár
predložené na podpis a zároveň neboli ani určité, jasné a zrozumiteľné, s poukazom aj na veľkosť
písma, ktoré je ťažko čitateľné a celá dohoda - malé písmená, natlačenie textu a jej rozsah, odrádza

spotrebiteľa, aby sa oboznámil s jej obsahom. Z uvedeny´ch dôvodov mal súd za to, že celá konštrukcia
služieb tak ako je uvedená v Dohode je neprijateľná, vy´razne zhoršujúca postavenie spotrebiteľa a
preto ako neprijateľná je v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná a teda súd žalobe vyhovel aj v uvedenej
časti žalobného návrhu a celú Dohodu o poskytnutí služieb uzatvorenú medzi žalobcom a žalovany
´m vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a z toho dôvodu za neplatnú. Uzavretie Dohody o

poskytnutí služby je právnym úkonom, ktorý bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu a súd
má za to, že pri uzatváraní predmetnej Dohody o poskytnutí služby, ktorá podstatne narušila ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorému sa dostala, ide o bežné služby, ktoré
by mala pokrývať odplata za úver.
6. Ak v individuálnom spore je rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ide o vyriešenie sporu

medzi konkrétnym dodávateľom a spotrebiteľom bez uvedenia povinnosti dodávateľa zdržať sa ďalšieho
používania tejto podmienky. Žalovany´ bol stranou vo viacery´ch súdnych sporoch, v ktory´ch všeobecné
súdy určili zmluvné podmienky ty´kajúce sa poplatku za poskytovanie úveru, ako aj dohody o poskytnutí
služieb za neprijateľné. Konanie žalovaného, ktorým si pri podpisovaní Zmluvy o revolvingovom úvere
zabezpečil zo strany žalobcu aj podpísanie Dohody o poskytnutí služby, nemožno hodnotiť inak ako

špekulatívne konanie majúce za cieľ zabezpečiť si vyššiu odplatu z poskytnutého úveru, bez toho,
aby podpísanie druhej zmluvy malo prospech aj pre spotrebiteľa. Náklad na odplatu z dohody nie je
zahrnutý do celkovej odplaty, a tým ani do informácie o RPMN, pritom Dohoda o poskytnutí služby je
zmluvou závislou od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto by mala byť RPMN vypočítaná z obochzmlúv. Súd nepovažoval argument žalovaného o individuálnom dojednaní dohody o poskytnutí služby za
opodstatnený, aj z toho dôvodu, že táto zmluva ako samostatné dojednanie o právach a povinnostiach
zmluvných strán absolútne neobstojí, pretože bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere stráca

uvedená dohoda akýkoľvek význam.

7. Na základe toho, že žalobcom uplatňovaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného,
nakoľko o túto sumu mu žalobca plnil bez právneho dôvodu, keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru a neplatnosť dohody o poskytnutí služby nebol povinný plniť žalovanému viac ako sumu skutočne

vyčerpaného úveru, s poukazom na uvedené uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2 829,43 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%

trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému nemal priznať. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku a žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v
celom rozsahu, eventuálne aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že v súvislosti so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu

k dohodám o zrážkach zo mzdy žalovaný považuje za nutné uviesť, že od 01.05.2014 vstúpila do
účinnosti novela zákona č. 250/2007 Z.z., ktorá vymedzila podmienky prípustnosti dohody o zrážkach
zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch. Je minimálne sporné, že právna úprava dohodu o zrážkach
zo mzdy považuje za jeden z prípustných prostriedkov zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľskej
úverovej zmluvy (§ 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z.) a súčasne prospotrebiteľská legislatíva definuje

podmienky uzavretia takejto dohody na strane jednej a súčasne má dohoda o zrážkach zo mzdy byť
neprijateľnou podmienkou na základe skutočností, ktoré vyplývajú priamo z právnej úpravy. Závery súdu
vôbec neprihliadali na aplikovateľné právne predpisy v celom rozsahu sa nenachádza čo len formálny
odkaz na § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. (a § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z.),
hoci obe ustanovenia nepochybne sú relevantné vo vzťahu k predmetu sporu. Z vyššie uvedených

dôvodov je výrok I. rozsudku nezákonným. Odvolanie proti výroku II. žalovaný podáva pre nesprávne
závery súdu o povahe jednotlivých dohôd o poskytovaní služieb, pretože nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní. S poukazom na § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch a písm. h) citovaného
zákona uviedol, že ani jedna dohoda o poskytovaní služieb nebola ani podmienkou pre získanie úverov
a ani predpokladom pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto skutočnosť nebola sporná

ani v čase uzavretia zmluvy a ani následne. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cor/5/2016. Žalobca doposiaľ nikdy netvrdil, že by o dané služby nemal
záujem,ženechceplatiťodplatuzamožnosťichposkytnutiaatď.Žalobcuničneoprávňujespochybňovať
vlastný a slobodný prejav vôle vykonaný v čase uzavretia právneho úkonu. Dohoda jednoznačne
vymedzuje čo je protiplnením za jej uzatvorenie. Ak žalobca vyššie uvedenú odplatu nechcel platiť

alebo dohodu zrušiť, mohol spraviť akýkoľvek prejav smerujúci k uvedenému následku, avšak túto
možnosť žalobca nevyužil. Z vyššie uvedených dôvodov je výrok II. rozsudku nezákonným. K výroku
III. rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný uviedol, že skutočnosť, či akékoľvek ustanovenie je alebo
nie je individuálne dojednané, nie je podmienkou jeho platnosti. Z napadnutého rozsudku nevyplýva
jediný zákonný dôvod, v zmysle ktorého súd pri rozhodovaní nepoužil ani zákon č. 335/2014 Z.z.,

ktorý predpisuje obsahové náležitosti rozhodcovskej zmluvy. Argument súdu o alternatívnej možnosti
riešenia sporov pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom je nedôvodný a odporuje právnej
úprave. Z formulácie každej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovoom úvere
môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva
neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov,

nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami a podobne. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude
v procesnej pozícii žalobcu a teda jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským
konaním, čo znamená, že sám môže žalobou uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace so
zmluvou. Z vyššie uvedených dôvodov je výrok III. rozsudku nezákonným. Vo vzťahu k výroku IV.žalovaný uviedol, že každá uzavretá zmluva obsahuje uvedenie všetkých údajov, ktoré sú potrebné pre
výpočet RPMN a súčasne aj samostatne opis toho, že ročná percentuálna miera nákladov je určená
postupom podľa tohto zákonného vzorca. Žalovaný má za to, že RPMN v každej zmluve je uvedená

správne a v súlade s prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a záver o nesprávnosti výpočtu RPMN nebol
v konaní preukázaný a na tejto skutočnosti nemení fakt ani konštatovanie súdu v bode 21 odôvodnenia,
pretože súd pri svojom postupe v prvom rade opomenul aplikovať § 2 písm. g) zákona č. 129/2010
Z.z., ktoré ustanovenie definuje, čo tvorí celkové náklady a teda na základe čoho sa určuje RPMN.
Žalovaný uviedol, že rozsudok neobsahuje žiaden záver, podľa ktorého suma 2.829,43 eur je sumou

bezdôvodného obohatenia ani to, ako súd k tejto čiastke dospel a preto považuje výrok IV. rozsudku
za nezákonný.

10. K odvolaniu žalovaného zaslal písomné vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojho splnomocnenca
v ktorom uviedol, že žiada odvolací súd, aby odvolanie žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie
ako nedôvodné zamietol a potvrdil tým rozsudok súdu prvej inštancie a poukázal pritom na rozsudok

Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.02.2020 sp. zn. 9Co/133/2019.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1

CSP, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že odvolaniu v časti výrokov I., II. a III. nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej
inštancie je v týchto napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre

jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP, čo nie je možné ale konštatovať ohľadne napadnutého
výroku IV. ktorý bolo potrebné v zmysle § 389 ods.1 CSP zrušiť a to i vrátane závislého výroku o trovách
konania.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na dôvody odvolania uplatnené žalovaným,

bolo posúdiť správnosť a zákonnosť záverov súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na určenie
neprijateľnosti a neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, o určenie neprijateľnosti a neplatnosti dohôd
o poskytovaní služieb, o určenie neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovských doložiek obsiahnutých v
rozhodcovských zmluvách a o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.838,43 Eur.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatnených nárokov, okrem posúdenia nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia a pretože v celom rozsahu v uvedenom zdieľa i jeho právne
závery vo veci, pričom sa tu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2
CSP odvolací súd konštatuje správnosť týchto jeho dôvodov a odkazuje na správne a presvedčivé

odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty žalovaného nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného
súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa v
odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou strán predostretou v spore, vrátane pre vec zásadnou argumentáciou odvolateľa,

odvolací súd už v podstate ani nemá čo podstatné k odôvodneniu prvoinštančného rozsudku uviesť
(okrem odôvodnenia priznaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia).

14. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o nárokoch na určenie neplatnosti a
neprijateľnosti žalovaných zmluvných podmienok vzhľadom na nastolené odvolacie námietky stručne

dodáva nasledovné:

15. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že zmluvy o úvere č. 8500078059 zo dňa
11.09.2014, č. 8500091090 zo dňa 20.11.2014, č. 8500098478 zo dňa 07.11.2015, č. 8500098482 zodňa07.01.2015,č.8500123808zodňa24.07.2015súspotrebiteľskýmizmluvamivzmysleObčianskeho
zákonníka (§ 52 a nasl.), nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, keďže pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a

žalobca je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Predmetné zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy boli uzavreté vždy v rovnaký deň na
formulárovom tlačive žalovaného - dodávateľa. Z kontextu je zrejmé, že uzavretie predmetných dohôd

o zrážkach zo mzdy boli podmienkou pre uzavretie zmlúv o úvere. Ničím nebolo preukázané, že by
žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť, a
že ich uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Z textu predloženej zmluvy o úvere a dohody
o zrážkach nevyplýva možnosť žalobcu ako spotrebiteľa odmietnuť uzavretie predmetnej dohody o
zrážkach zo mzdy, resp. inak ovplyvniť ich dojednanie. Ničím nebolo tiež preukázané, že žalobca
bol poučený o následkoch uzavretia predmetnej dohody. Žalovaný tak v tomto smere neuniesol svoje

dôkazné bremeno v zmysle predtým cit. ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka o individuálnom
dojednaní predmetnej dohody. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu a kontext predmetných dohôd
o zrážkach zo mzdy s predmetnými zmluvami o úvere, keď nebolo zo strany dodávateľa preukázané,
že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť ich obsah resp. odmietnuť ich uzavretie, s poukazom
na ust. § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka bolo dôvodné ustáliť, že predmetné dohody neboli

individuálne dojednané, podliehajú preto prieskumu súdu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym
zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného, či
inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho

procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je
dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či
pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je len
na ňom, kedy tento inštitút aktivuje. Ak má byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, ktorá vyžaduje

disponenciu s informáciami o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená.

18. V prípade rozhodcovských doložiek obsiahnutých v rozhodcovských zmluvách, odvolací súd
poukazuje na to, že ani tieto neboli individuálne dojednané. Žalobca pri podpise zmluvy o rozhodcovskej

doložke nemal možnosť jej obsah ovplyvniť, pretože išlo o zmluvu s predformulovanými ustanoveniami.
Z jej obsahu síce vyplýva možnosť zmluvných strán spory riešiť pred rozhodcovským súdom alebo
všeobecným súdom, ale v prípade, že sa žalovaný rozhodne obrátiť na rozhodcovský súd, žalobca
nemá možnosť výber voľby žalovaného ovplyvniť. Preto ide taktiež o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
čoho dôsledkom je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie žaloby žalovaného na

plnenie, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a teda jeho nezáväznosť.
Preto prekážka res iudicata v danom prípade nie je daná a námietka žalovaného v tomto smere je
nedôvodná ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.

19. S námietkou žalovaného, že ani jedna dohoda o poskytovaní služieb nebola ani podmienkou pre

získanie úverov a ani predpokladom pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa odvolací súd
nestotožnil, keď súd prvej inštancie správne uzavrel, že takouto dohodou žalovaný „nanútil“ žalobcovi
možnosť požiadať o služby, pričom odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženú o
sumu poplatku za poskytnutie úveru si žalovaný vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na
to, či žalobca bude mať o takúto „službu“ záujem, alebo nie. Pokiaľ ide o formu dojednania dohody

o poskytnutí služby, odvolací súd konštatuje, že samotný podpis dohody nemožno považovať za
splnenie podmienky preukázania individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Občiansky zákonník
obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni
žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy,
ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 <. Občianskeho zákonníka. Žalobca ako spotrebiteľ a ako
slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z
hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou. Aj odvolací súd má za to, že dohodao poskytnutí služby je zmluvou závislou od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom takáto dohoda bez
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere stráca význam.
20. Podanou žalobou sa žalobca ďalej domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia v sume 2838,48

eur (bezdôvodné obohatenie vo výške 865,64 eur z úverovej zmluvy zo dňa 11.9.2014 + bezdôvodné
obohatenie vo výške 568,75 eur z úverovej zmluvy zo dňa 20.11.2014 + bezdôvodné obohatenie vo
výške 663,35 eur z úverovej zmluvy zo dňa 07.11.2015 + bezdôvodné obohatenie vo výške 699,75 eur z
úverovej zmluvy zo dňa 07.11.2015 + bezdôvodné obohatenie vo výške 40,94 eur z úverovej zmluvy zo
dňa 24.7.2015) z dôvodu, že revolvingový úver poskytnutý mu žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

Súd prvej inštancie žalobe vyhovel dôvodiac, že v zmluve o revolvingovom úvere nie je správne uvedená
RPMN, keďže do výpočtu RPMN nebola zahrnutá doplnková služba. Žalovaný nesúhlasil s právnym
posúdením veci súdom prvej inštancie (nebolo aplikované ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských
úveroch),keďpodľajehonázorunákladnaplatbuzaslužbu,ktoránebolapodmienkouprevznikúverovej
zmluvy,sanezahŕňadocelkovýchnákladovspotrebiteľaarozsudoksúduprvejinštancieohľadnezáveru
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti a taktiež rozsudok ohľadom priznania sumy 2.829,43 považuje za

nepreskúmateľný.

21. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti

alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a

obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

22. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby

sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
24. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil rozsudok v časti výroku IV. svojho rozhodnutia v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Tu je potrebné dať za pravdu odvolateľovi,
že závery v ňom obsiahnuté týkajúce sa posúdenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných
úverových zmlúv ako aj priznania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.829,43 eur sú nedostatočné. V
odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami,

ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom
stave.Súdmusípotrebnéúdaje,hodnoteniaazáveryorozhodnýchskutočnostiachformulovaťvlastnými
slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť
zisťovaniaskutkovéhostavu,návrhystránnadoplneniedokazovania,čovodôvodnenípreskúmavanéhorozsudku absentuje. Preskúmavaný rozsudok v tejto časti tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a
presvedčivosti. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom
nie je nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a

ktoré nie.

25. Žalovaný vo svojich vyjadreniach tvrdí, že každá uzavretá zmluva obsahuje uvedenie všetkých
údajov, ktoré sú potrebné pre výpočet RPMN a súčasne aj samostatne opis toho, že ročná percentuálna
miera nákladov je určená postupom podľa tohto zákonného vzorca. Taktiež uvádza, že RPMN v každej

zmluve je uvedená správne a v súlade s prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a záver o nesprávnosti
výpočtu RPMN nebol v konaní preukázaný a namieta, že súd pri svojom postupe opomenul aplikovať
§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré ustanovenie definuje, čo tvorí celkové náklady a teda
na základe čoho sa určuje RPMN. Žalovaný zároveň uviedol, že rozsudok neobsahuje žiaden záver,
podľa ktorého suma 2.829,43 eur je sumou bezdôvodného obohatenia ani to, ako súd k tejto čiastke
dospel, keďže žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.838,43 eur. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd

nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť v čom
jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne.
Konštatovanie súdu, že argumenty strany sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedol,
prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. Hoci
odôvodnenie napadnutého rozsudku je rozsiahle, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec

nereagoval na tieto tvrdenia žalovaného a neposkytol mu žiadnu repliku na ním predostreté skutkové
a právne otázky. Za týchto okolností rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením §
220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil
ústavne prijateľným spôsobom, odňal žalovanému možnosť konať pred súdom a tým tiež bola naplnená
dôvodnosť odvolacej argumentácie žalovaného, v ktorej správne žalovaný poukázal i na rozsiahlu

judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a odbornú
literatúru vo vzťahu k povinnosti súdu vyrovnať s argumentmi strán.

26. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie tiež do pozornosti, že v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. g) zák.
č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu 20.12.2011, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať

celkovú výšku spotrebiteľského úveru. Ako potom uviedol ESD vo veci C-377/14 Ernst Georg Radlinger,
Helena Radlingerová proti Finway a.s., čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod I.
prílohy I. tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania
úveru predstavujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré
si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú

tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Celková výška úveru v zmysle citovanej smernice čl. 3 písm.
l) je vymedzená ako maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých
na základe zmluvy o úvere. Podľa čl. 3 písm. g) tejto smernice celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady..., ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom (čl. 3 písm. h/ Smernice č. 2008/48). V dôsledku uvedeného pojmy celková
výška úveru a celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sa navzájom vylučujú. Celková výška
úveru preto nemôže zahŕňať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa.
Do celkovej výšky úveru nemožno zahrnúť žiadnu odmenu, poplatky, úroky, provízie a akékoľvek

ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady
spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN,
ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru a to v neprospech spotrebiteľa. Táto skutočnosť potom
spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch.

27. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu a
v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto normy.
Táto náležitosť odôvodnenia rozsudku ohľadne výroku IV. v prevažnej miere absentuje, keďže súd prvej
inštancie v preskúmavanom rozsudku sa okrem konštatovania, že náklad na odplatu z dohody nie je

zahrnutý do celkovej odplaty a tým ani do informácie o RPMN, ktorá by mala byť RPMN vypočítaná
z oboch zmlúv, nevyjadril a nešpecifikoval a to konkrétne u jednotlivých zmlúv ako k tomuto záveru
dospel. Taktiež nie je zrejmé, na základe akých právnych úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že
u žalovaného v zmysle týchto piatich zmlúv došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 2.829,43 eur(špecifikácia výšky bezdôvodného obohatenia u jednotlivých zmlúv), nakoľko to z rozhodnutia súdu prvej
inštancie v ods. 22 nevyplýva a pritom žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume
2.838, 43 eur (podanie žalobcu zo dňa 26.02.2019). Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom

stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej
kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku obsahuje určité všeobecné skutkové zistenie bez bližšieho
zdôvodnenia, z akých dôkazov vyvodil súd prvej inštancie skutkové zistenia, a to bez vytvorenia záveru
o celkovom skutkovom stave (ktorý má vo svojom súhrne predstavovať skutkovú situáciu predvídanú
hypotézou právnej normy) a odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto
rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

28. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré súd prvej inštancie
dostatočným spôsobom neodôvodnil zvolený spôsob rozhodnutia v prejednávanej veci, viedli k
nesplneniu požiadavky obsiahnutej v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku na riadne

odôvodnenierozsudkuvtejtočasti,vdôsledkučohodošlokporušeniuprávastránnaspravodlivýproces.
Súd prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému
stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého rozhodol o podanej žalobe
spôsobom uvedeným vo výrokoch IV. rozsudku. Len dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie
môže zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne

správne rozhodnutie a náležite odôvodnené rozhodnutie napĺňa ústavné kritéria vyplývajúce preň z
Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

29. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť

v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej
inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu
dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré
odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,
čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť. Žiada sa dodať
vo vzťahu k odvolacej námietke o nesprávnom právnom posúdení veci, že u nepreskúmateľného
rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného

konania, preto bolo nutné tento rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie v
zrušenej časti procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným
deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu
prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou
odvolacieho súdu je prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným

doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s
konečnou platnosťou.

30. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch: I. o
určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, II. o určenie neplatnosti dohôd o poskytovaní služby a

III. o určenie neplatnosti rozhodcovských zmlúv ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil a
v napadnutom výroku IV. o vydanie bezdôvodného obohatenia spolu so závislým výrokom V. o náhrade
trov konania zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

31. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne vec v zrušenej časti prejednať, znova v zrušenej
časti posúdiť žalobou uplatnené nároky vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je
nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporého poriadku, a to najmä so
sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska

všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova v zrušenej časti
rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporého poriadku odôvodniť.32. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).