Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/71/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4620010247
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4620010247.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudkýň
JUDr. Lenky Kováčovej, PhD. a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. H., pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného A. H., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 16.09.2020, sp. zn. 2T/46/2020,
na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 16. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. H. z a m i e t a , pretože nie
je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný A. H. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm.
a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.

zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že:
dňa 19.06.2020 v čase asi 01,10 hod. v Topoľčanoch na Ul. Pod L. č. XXX/XXX sa v byte vyhrážal s
nožom v ruke svojej bývalej manželke poškodenej A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., slovami „zabijem
ťa, ty sa rána nedožiješ“, čo u poškodenej vyvolalo obavu, že obvinený svoje vyhrážky naplní, preto
poškodená ušla z bytu von na nádvorie odkiaľ zo svojho mobilného telefónu privolala políciu.
Za to mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., za zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/,

písm. n/ Tr. zák., zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Zároveň mu bol podľa § 76 ods. 2, § 78 ods.1 Tr. zák. uložený ochranný dohľad
v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci - 1 kus
kuchynský nôž s dĺžkou čepele 17 cm a žltou rukoväťou 11 cm. Vlastníkom prepadnutej veci v zmysle

§ 60 ods. 5 tr. zák. sa stáva štát.
Proti tomuto rozsudku ihneď podal odvolanie obžalovaný, čo do výroku o treste.
V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky považuje za neprimerane prísny. V rámci svojej obhajoby poukázal na to, že poškodenej
nespôsobil žiadne zranenia a ani iný vážny následok, svoje konanie úprimne oľutoval a ku skutku sa
priznal. Taktiež poukázal na to, že podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. uložený trest má postihovať iba páchateľa

tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Výmera trestu, ktorý mu
bol uložený súdom I. stupňa v trvaní 2 roky bude mať nepriaznivý vplyv na jeho tri maloleté deti, o ktoré
sa riadne staral spolu s poškodenou, a ktoré sú na neho odkázané. Aj samotná poškodená potvrdila, že
jej pomáhal v domácnosti, pral, upratoval a finančne prispieval na domácnosť z brigád. Jeho najmladší
syn W. ťažko znáša odlúčenie od neho. Svoje skratové konanie voči poškodenej ľutuje a vyjadril sa, že
sa bude strániť alkoholu, pod vplyvom ktorého takto konal a chce sa starať o maloleté deti, pričom trest

uložený mu vo výmere dva roky by postihol najmä tieto deti.Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok čo do výroku o treste s tým, aby mu bol uložený
trest kratšieho trvania.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo uskutočnené prostredníctvom videokonferencie
v neprítomnosti poškodenej, ktorá sa z verejného zasadnutia ospravedlnila, obžalovaný zotrval na
písomne podanom odvolaní a ani on a ani obhajca toto žiadnym spôsobom nedoplnili a ani nezmenili.
Obžalovaný však navrhol vypočuť na verejnom zasadnutí poškodenú A. H. na tú skutočnosť, že mu
písala do väznice, že by chcela, aby bol doma. Tento návrh obžalovaného bol zamietnutý z dôvodu, že

na rozhodnutie odvolacieho súdu výpoveď poškodenej nebola potrebná.
Obhajca v záverečnom návrhu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods.
1 písm. e/ Tr. por. s tým, aby odvolací súd rozhodol tak, že mu uloží trest kratšieho trvania, prípadne
aj s obmedzeniami, ako je zákaz požívania alkoholu, ktorý by spolu s ochranným dohľadom mohol
zabezpečiť riadnu prevýchovu obžalovaného a tento by sa mohol venovať rodine, ktorá je na neho
odkázaná.

Zástupkyňa prokurátora sa k podanému odvolaniu na verejnom zasadnutí uviedla, že rozsudok súdu
I. stupňa považuje za zákonný a správny, zodpovedajúci všetkým kritériám a trest je primeraný a
zodpovedajúci zásadám pre ukladanie trestov a vzhľadom na charakter a závažnosť trestnej činnosti,
považuje odvolanie za nedôvodné.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným, Krajský súd v Nitre v
zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §

371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Odvolací súd sa výrokom o vine nezaoberal, pretože tento v dôsledku vyhlásenia obžalovaného o vine

podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a po kladnom zodpovedaní otázok položených mu podľa § 333 ods.
3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Tr. zák., súd I. stupňa toto vyhlásenie prijal a dokazovanie
vykonával len ohľadne trestu a ochranného opatrenia. Výrok o vine obžalovaného je právoplatný.

Odvolací súd zistil, že po ustálení viny obžalovaného (po prijatí jeho vyhlásenia podľa § 257 Tr. por.) súd

I. stupňa správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák. a §
139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák., pretože inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom,
že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na
chránenej osobe - blízkej osobe.

Odvolanie obžalovaného bolo podané len čo do výroku o treste z dôvodov, že trest považoval za
neprimerane prísny.

Súd I. stupňa pri ukladaní trestu vychádzal z odpisu z registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný

bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, z toho iba v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol
odsúdený. Predchádzajúce odsúdenia boli tak za násilnú, ako aj majetkovú trestnú činnosť. Naposledy
sa z výkonu trestu odňatia slobody vrátil 15.04.2018, kedy bol rozsudkom Okresného súdu F., sp. zn.
XT/X/XXXX zo dňa 16.03.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/23/2016 zo
dňa 03.05.2016 uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.

zák., keď mal napadnúť svoju manželku A. H. kovovou tyčou, pričom bola v tom čase tehotná a spôsobil
jej zranenia vyžadujúce si liečenie po dobu dvoch týždňov, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia a ochranný dohľad v trvaní 1 rok.Okrem toho bol viackrát postihovaný pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa
dopustil opakovane voči poškodenej A. H..

Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa
dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestnej
činnosti, keď uložený trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom pri

ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd I. stupňa pri rozhodovaní o treste správne prihliadol na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm.
l/ Tr. zák. t.j., že k spáchaniu trestného činu sa priznal, tento oľutoval aj na verejnom zasadnutí konanom
pred odvolacím súdom. Správne tiež prihliadol aj na druhú poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm.

n/ Tr. zák., že pri objasňovaní trestnej činnosti napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a súdu
najmä tým, že urobil vyhlásenie o vine. Priťažovalo mu, že už bol pre trestný čin odsúdený (§ 37 písm.
m/ Tr. zák.).

Súd I. stupňa pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., ktorá je 6

mesiacov až 3 roky. Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, postupoval
súd I. stupňa v súlade so zákonom, keď v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. znížil hornú hranicu trestnej
sadzby o jednu tretinu a trest mu potom ukladal v trestnej sadzbe 6 mesiacov až 26 mesiacov.

Trest, ktorý bol obžalovanému uložený vo výmere 2 roky považoval aj odvolací súd vzhľadom na osobu

obžalovaného a povahu prejednávaného prípadu za primeraný, zohľadňujúci všetky kritériá uvedené
v § 34 Tr. zák., keď trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Odvolací súd, aj napriek dôvodom, ktoré uvádzal obžalovaný v odvolaní, sa nestotožnil s jeho názorom,
že aj iný trest, ako trest nepodmienečný bude postačujúci na jeho prevýchovu. S poukazom na osobu
obžalovaného, ktorý i napriek predchádzajúcim odsúdeniam a postihnutiam pre priestupky sa opätovne
dopúšťalprotiprávnehokonaniavočisvojejbývalejmanželke,ktorejsavyhrážalzabitím,nepovažovaliný

trest a ani trest kratšieho trvania za postačujúci na jeho nápravu. Obžalovaný sa svojej bývalej manželke
vyhrážal zabitím a to dokonca so zbraňou - nožom, čo mohlo mať nepriaznivý vplyv na jeho deti.

Námietkyobžalovanéhospočívajúce vtom,žetentotrestpostihnenajmäjehorodinuatonajmämaloleté
deti sú irelevantné, pretože ako vyplynulo z dokazovania, obžalovaný často požíval alkoholické nápoje,

pod vplyvom ktorých býval agresívny, čo vyplýva aj z psychiatrického znaleckého posudku, z ktorého je
zrejmé, že aj napriek tomu, že nie je na alkohole závislý, ide u neho o nadužívanie (škodlivé užívanie)
alkoholu, ktoré má vplyv na jeho správanie sa. Preto trest uložený obžalovanému súdom I. stupňa vo
výmere 2 roky považoval aj odvolací súd za trest primeraný na prevýchovu obžalovaného.

Správne bolo rozhodnutie súdu I. stupňa o zaradení obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože už bol v posledných desiatich rokoch vo
výkone trestu pre úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.).
Pokiaľ ide o uloženie trestu prepadnutia veci, aj tento je v súlade so zákonom, pretože trestnej činnosti
sa mal dopustiť použitím kuchynského noža a preto mu bol uložený aj trest prepadnutia veci podľa §

60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pričom vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

V zmysle § 76 ods. 2 Tr. zák. súd I. stupňa uložil obžalovanému aj ochranný dohľad na dobu 2 roky,
pretože sa dopustil úmyselného trestného činu a v minulosti už bol najmenej dvakrát vo výkone trestu
odňatia slobody za úmyselný trestný čin a znovu mu ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody.

Správne konštatoval, že s prihliadnutím na jeho doterajší život a na povahu spáchanej trestnej činnosti
(násilie voči svojej bývalej manželke) sa nedá očakávať, že po výkone trestu bude viesť riadny život.
Je zrejmé, že obžalovaný sa násilného protiprávneho konania proti poškodenej dopustil opakovane ato aj krátko po výkone trestu, resp. hneď v deň, kedy bol prepustený, t.j. 15.04.2018, kedy sa dopustil
priestupku voči poškodenej.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, takto uložený trest a ochranné opatrenie sú spôsobilé zabezpečiť
účel trestu v oblasti generálnej, ako aj individuálnej prevencie.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti, odvolací súd nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého
rozsudku a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.