Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoZm/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213701
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8114213701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Renopol, spol. s r. o., so sídlom Bělá
1204, 739 91 Jablunkov, IČO: 146 13 697, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JAKUBÍK &
HAJDUK, s. r. o., so sídlom Horná 116, 022 01 Čadca, IČO: 36 868 892, proti žalovaným: 1./ Špeci
trade, s. r. o., so sídlom Šalviová 40, 821 01 Bratislava, IČO: 31 666 477, 2./ X.. N. F., R.. XX.XX.XXXX,
D. A. XXXX/X, XXX XX N., právne zastúpenému JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom
Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 880.262,- Kč s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21CbZm/7/2014-143 z 20.

februára 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v 2. rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom ponechal v platnosti
zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov, č. k. 21Zm/6/2014-18 z 23. júla 2014 a priznal
žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca má voči žalovanému v 1. rade neuhradené
pohľadávky z obchodného styku za dodaný tovar. V rámci obchodného styku medzi žalobcom a
žalovaným v 1. rade bola 29. marca 2010 vystavená faktúra č. 100100023 s dátumom splatnosti
12. apríla 2010, 25. mája 2010 vystavená faktúra č. 100100035 s dátumom splatnosti 8. júna 2010,
31. januára 2011 vystavená faktúra č. 210008 s dátumom splatnosti 14. februára 2011 a 1. februára
2011 vystavená faktúra č. 110100007 s dátumom splatnosti 8. februára 2011. Žalovaný v 1. rade 11.

februára 2011 uznal v súlade s § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník svoje záväzky
z obchodného styku voči žalobcovi v celkovej výške 913.351,- Kč s príslušenstvom. Žalovaný v 1.
rade podpísal 1. apríla 2011 splátkový kalendár, podľa ktorého sa zaviazal uhradiť celý svoj záväzok
vo výške 913.351,- Kč desiatimi splátkami v lehote do 31. augusta 2011. Táto pohľadávka žalobcu je
zabezpečená zmenkou vystavenou žalovaným v 1. rade s pripojeným avalom - žalovaným v 2. rade,
ktorý v tom čase bol konateľom obchodnej spoločnosti I. N., I.. I. W.. V.. (žalovaného v 1. rade). K tejto
zmenke vystavenej 11. februára 2011 in blanco, bola v ten istý deň uzatvorená aj Dohoda o zmenkovom

vyplňovacom vyhlásení. Žalovaný v 1. rade dohodnutý splátkový kalendár nerešpektoval, v dôsledku
čoho mu žalobca 8. decembra 2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal predžalobnú
upomienku, v ktorej žalovaných v 1. a 2. rade informoval, že ak dlžná suma nebude zaplatená prevodom
na bankový účet uvedený v hore špecifikovaných faktúrach v lehote do 25. decembra 2011, pristúpi kvyužitiu svojho práva, t. j. k vyplneniu (použitiu) zmenky. Keďže na túto predžalobnú upomienku nikto
nereagoval, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, listom z 19. februára 2014 s poukazom
na článok III. Zmenkového vyplňovacieho prehlásenia z 11. februára 2011, obidvom žalovaným oznámil,

že využil svoje právo a za podmienok vyplývajúcich z tohto zmenkového prehlásenia vyplnil predmetnú
zmenku in blanco na sumu 880.262,- Kč z dôvodu, že zohľadnil úhradu z 1. apríla 2011 vo výške
76.269,- Kč. Žalobca opätovne listom vyzval žalovaných na zaplatenie, ale ani na tento list žalovaní
nijakonereagovali.Pretobolžalobcanútenýspoločnestýmtonávrhompredložiťsúduzmenku,ktorousa
žalovaný v 1. rade ako vystaviteľ vlastnej zmenky zaviazal zaplatiť žalobcovi 27. decembra 2011 na jeho

zmenkovú pohľadávku sumu 880.262,- Kč. Táto zmenka obsahovala doložku „bez protestu“. Žalobca
predmetnú zmenku riadne prezentoval na dojednanom mieste platenia, avšak na jeho pohľadávku
nebolo doposiaľ nič zaplatené, preto návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu z 15. mája
2014, doručeným súdu 16. mája 2014, žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 880.262,- Kč, so 6 % ročným úrokom zo sumy 880.262,- Kč
od 1. januára 2012 do zaplatenia a odmenu vo výške 2.934,20 Kč a nahradiť trovy konania. Okresný

súd Prešov zmenkovým platobným rozkazom, č. k. 21Zm/6/2014-18 z 23. júla 2014, uložil žalovaným
v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 880.262,- Kč s
príslušenstvom. V zákonom stanovenej lehote podali proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu
námietky žalovaní.

3. Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca má voči
žalovanému v 1. rade neuhradené pohľadávky z obchodného styku za dodaný tovar. V rámci
obchodného styku medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola 29. marca 2010 vystavená faktúra č.
100100023 s dátumom splatnosti 12. apríla 2010, 25. mája 2010 vystavená faktúra č. 100100035 s
dátumom splatnosti 8. júna 2010, 31. januára 2011 vystavená faktúra č. 210008 s dátumom splatnosti

14. februára 2011 a 1. februára 2011 vystavená faktúra č. 110100007 s dátumom splatnosti 8. februára
2011. Žalovaný v 1. rade 11. februára 2011 uznal v súlade s § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb.
Obchodní zákoník svoje záväzky z obchodného styku voči žalobcovi v celkovej výške 913.351,- Kč
s príslušenstvom. Žalovaný v 1. rade podpísal 1. apríla 2011 splátkový kalendár, podľa ktorého sa
zaviazal uhradiť celý svoj záväzok vo výške 913.351,- Kč desiatimi splátkami v lehote do 31. augusta

2011. Táto pohľadávka žalobcu je zabezpečená zmenkou vystavenou žalovaným v 1. rade s pripojeným
avalom - žalovaným v 2. rade, ktorý v tom čase bol konateľom obchodnej spoločnosti I. N., I.. I.
W.. V.. (žalovaného v 1. rade). K tejto zmenke vystavenej 11. februára 2011 in blanco, bola v ten
istý deň uzatvorená aj Dohoda o zmenkovom vyplňovacom vyhlásení. Žalovaný v 1. rade dohodnutý
splátkový kalendár nerešpektoval, v dôsledku čoho mu žalobca 8. decembra 2011 prostredníctvom

svojho právneho zástupcu zaslal predžalobnú upomienku, v ktorej žalovaných v 1. a 2. rade informoval,
že ak dlžná suma nebude zaplatená prevodom na bankový účet uvedený v hore špecifikovaných
faktúrach v lehote do 25. decembra 2011, pristúpi k využitiu svojho práva, t. j. k vyplneniu (použitiu)
zmenky. Keďže na túto predžalobnú upomienku nikto nereagoval, žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, listom z 19. februára 2014 s poukazom na článok III. Zmenkového vyplňovacieho

prehlásenia z 11. februára 2011, obidvom žalovaným oznámil, že využil svoje právo a za podmienok
vyplývajúcich z tohto zmenkového prehlásenia vyplnil predmetnú zmenku in blanco na sumu 880.262,-
Kč z dôvodu, že zohľadnil úhradu z 1. apríla 2011 vo výške 76.269,- Kč. Žalobca opätovne listom vyzval
žalovaných na zaplatenie, ale ani na tento list žalovaní nijako nereagovali. Preto bol žalobca nútený
spoločne s týmto návrhom predložiť súdu zmenku, ktorou sa žalovaný v 1. rade ako vystaviteľ vlastnej

zmenky zaviazal zaplatiť žalobcovi 27. decembra 2011 na jeho zmenkovú pohľadávku sumu 880.262,-
Kč. Táto zmenka obsahovala doložku „bez protestu“. Žalobca predmetnú zmenku riadne prezentoval na
dojednanom mieste platenia, avšak na jeho pohľadávku nebolo doposiaľ nič zaplatené, preto návrhom
na vydanie zmenkového platobného rozkazu z 15. mája 2014, doručeným súdu 16. mája 2014, žiadal,
aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu

880.262,- Kč, so 6 % ročným úrokom zo sumy 880.262,- Kč od 1. januára 2012 do zaplatenia a odmenu
vovýške2.934,20Kčanahradiťtrovykonania.OkresnýsúdPrešovzmenkovýmplatobnýmrozkazom,č.
k. 21Zm/6/2014-18 z 23. júla 2014, uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne zmenkovú sumu 880.262,- Kč s príslušenstvom. V zákonom stanovenej lehote podali proti
tomuto zmenkovému platobnému rozkazu námietky žalovaní.

4. S poukazom na skutočnosť, že námietky žalovaných nie sú dôvodné a opodstatnené súd prvej
inštancie ponechal predmetný zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Vo vzťahu k neplatnosti zmenky
z dôvodu údajného rozporu v označení žalovaného v 1. rade spočívajúceho v bodke za písmenom„s“ v dodatku označujúcom právnu formu mal súd za to, že všetky dotknuté subjekty sú identifikované
dostatočným a nezameniteľným spôsobom a jedna bodka navyše prípadne zámena malých písmen
abecedy za veľké v obchodnom mene žalovaného nemôže mať za následok neplatnosť predmetnej

zmenky, ani zmenkového vyhlásenia z 11. februára 2011. Čo sa týka údajne nesprávne vyplnenej
zmenkovej sumy súd vyhodnotil tvrdenia a námietky žalovaných ako rozporné a účelové, keďže žalovaní
v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uviedli aktuálnu výšku záväzkov voči žalobcovi
719.647,- Kč a žalovaný v 2. rade vo vyjadrení z 18. decembra 2019 namietal, že žalobca mal mať nárok
na zaplatenie pohľadávky len vo výške 757.122,- Kč. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že žalobca

uplatňuje svoje nároky zo zmenky, teda výška zmenkovej sumy sa odvíja od uznania záväzku a nie
priamo z titulu nezaplatenej faktúry č. 21008. Okrem toho súd pripomenul, že žalobca nenadobudol
predmetnú zmenku v zlej viere, ani sa pri jej nadobúdaní neprevinil hrubou nedbanlivosťou.

5. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 323 ods. 1, § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník, čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“), §

471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 372y ods. 1, 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) účinného do 30. júna 2016 a § 175 ods. 4
OSP v znení účinnom do 22. decembra 2015.

6. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §

262 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný v 2.

rade. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Namietané nesprávne skutkové zistenia odvolateľ vzhliadol v podľa
neho povrchnom prístupe súdu prvej inštancie, ktorý mu nedoručil písomné podanie právneho zástupcu

žalobcu z 26. augusta 2015, v dôsledku čoho mu nebolo umožnené použiť prostriedok procesnej
obrany a vyvrátiť tvrdenia žalobcu v relevantnom čase. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym
posúdením veci mal za to, že žalobca už pri primárnom vymáhaní záväzku nekonal v dobrej viere,
nakoľko mal snahu o duplicitné plnenie zo strany žalovaných. Zároveň tvrdil, že podkladom na vyplnenie
sumyblankozmenkyjeuznaniezáväzku,vktoromjeuvedenásuma913.351,-Kč,tedaniejemožné,aby

bolo podkladom na vyplnenie blankozmenky príslušenstvo. Preto ako jediné odôvodnené príslušenstvo
pohľadávky by podľa neho bolo možné uviesť úrok z omeškania zo sumy 757.122,- Kč od 2. apríla
2011 do 27. decembra 2011 (údaj splatnosti zmenky), pričom berúc do úvahy výšku zákonného úroku z
omeškania v obchodnoprávnych vzťahoch, v žiadnom prípade by nepredstavoval sumu 123.139,21 Kč,
len sumu 51.345,53 Kč. Čo sa týka námietky, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, túto odvolateľ videl v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, ktorá
podľa neho spočívala v jednoduchom a povrchnom sa stotožnení súdu prvej inštancie s argumentáciou
žalobcu a v nezaoberaní sa jeho argumentáciou. Na základe uvedených skutočností žalovaný v 2. rade
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zmenkový platobný
rozkaz, sp. zn. 21Zm/6/2014 z 23. júla 2014 ruší v celom rozsahu a priznáva žalovanému v 2. rade nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca podaním z 30. júla 2020. Predmetné odvolanie
považoval za ďalšiu obštrukciu zo strany žalovaného v 2. rade, účelom ktorej je oddialiť uspokojenie

splatných nárokov žalobcu. Vo vzťahu k sume 913.351,- Kč tvrdil, že predstavuje iba súčet neuhradenej
istiny a nezohľadňuje kapitalizovaný úrok z omeškania alebo nejaké iné príslušenstvo. Na základe
uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a priznal mu proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade podaním z 25. augusta 2020. Uviedol, že zotrváva
na svojich vyjadreniach uvedených v odvolaní a požiadal odvolací súd, aby rozhodol v intenciách tohto
odvolania.10. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca podaním z 9. septembra 2020. Keďže
vyjadrenie žalovaného v 2. rade považoval za nadbytočné z dôvodu, že neobsahuje nič nové,

opakovane navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu
proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP
preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením

§ 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné. O odvolaní bolo
rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia
boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej

inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

14. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel
k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd vo vzťahu k
odvolacím námietkam žalovaného v 2. rade uvádza nasledovné:

15. Žalovaný v 2. rade v odvolaní tvrdil, že nedoručením písomného podania právneho zástupcu žalobcu
z26.augusta2015muneboloumožnenépoužiťprostriedokprocesnejobranyavyvrátiťtvrdeniažalobcu
v relevantnom čase.

16. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že obsahom podania z 26. augusta 2015, doručeného súdu

prvej inštancie 28. augusta 2015, bolo vyjadrenie žalobcu k námietkam žalovaných, pričom žalobca sa v
tomto podaní vyjadril výhradne k neplatnosti zmenky z dôvodu údajného rozporu v označení žalovaného
v 1. rade a k údajne nesprávnemu vyplneniu zmenkovej sumy. Žalovaný v 2. rade sa k týmto námietkam
vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na prvom pojednávaní v prejednávanej veci, na
ktorom boli prítomné sporové strany, ktoré sa konalo 5. decembra 2019 o 13:00 hod..

17. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že žalovanému v 2. rade síce bolo umožnené vyjadriť sa k
predmetnému podaniu žalobcu až o viac ako štyri roky po jeho doručení súdu prvej inštancie, avšak od
doručenia tohto podania súdu až do času, kedy sa žalovaný v 2. rade k tomuto podaniu vyjadril, resp. mal
možnosť vyjadriť, bolo nariadené v prejednávanej veci iba jediné pojednávanie, a to na 26. septembra

2019 o 14:30 hod., ktoré bolo po začatí, z dôvodu neprítomnosti sporových strán zapríčineného včasnou
žiadosťouprávnejzástupkynežalovanéhov2.radeoodročeniepojednávania,odročenéna5.decembra
2019 o 13:00 hod.. Odvolací súd preto nepovažoval uvedenú námietku odvolateľa za dôvodnú.

18. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného v 2. rade, že žalobca už pri primárnom

vymáhaní záväzku nekonal v dobrej viere, nakoľko mal snahu o duplicitné plnenie zo strany žalovaných.
Dokonca z takéhoto tvrdenia žalovaného 2 súdu ani nie je zrejmé, v čom spočívala snaha žalobcu o
duplicitné plnenie zo strany žalovaných.

19. Odvolací súd považuje za irelevantné aj námietky žalovaného v 2. rade týkajúce sa príslušenstva

pohľadávky, pretože žalobca si v prejednávanej veci uplatňuje nárok zo zmenky v súlade s čl. 1 § 48
ods. 1 ZZŠ, teda zmenkovú sumu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy a odmenu vo výške jednej
tretiny percenta zmenkovej sumy.20. Pokiaľ žalovaný v 2. rade v odvolaní namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a túto videl v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, ktorá
podľa neho spočívala v jednoduchom a povrchnom sa stotožnení súdu prvej inštancie s argumentáciou

žalobcu a v nezaoberaní sa jeho argumentáciou, odvolací súd konštatuje, že nepreskúmateľnosť
rozsudku je obsahom práva na spravodlivý proces, teda odvolateľ mal namietať odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP.

21. Napriek tomu odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku nezistil žiadne také pochybenie

súdu prvej inštancie, ktoré by spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť. Ak súd prvej inštancie nerozhodol
podľa predstáv žalovaného v 2. rade, neznamená to, že sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, ale ani
to, že sa nezaoberal jeho argumentáciou.

22. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s
ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana mal v odvolacom konaní plný úspech, teda má nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému v 2. rade, ktorý v odvolacom
konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).