Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720201035
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2720201035.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: T. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
D. XX, XXX XX Q., zastúpený splnomocnencom: Sidor a partneri, s.r.o., Železničná 4/A, Hlohovec,
proti žalovanému: F. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, B., zastúpený splnomocnencom
Advokátska kancelária IK Advisori s.r.o., Jakubovo námestie 19, Bratislava, IČO: 47 380 331, o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica
zo dňa 10. septembra 2020, č.k. 5C/15/2020-27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e
s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej
na OS Skalica pod sp.zn. 7C/17/2020 a vo výroku II. uznesenie r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním nariadil neodkladné opatrenie, ktorým určil
žalovanému povinnosť dočasne sa zdržať nakladania s nehnuteľnosťou evidovanou Okresným úradom
Skalica, katastrálny odbor, pre katastrálne územie B., obec B., okres Skalica, ktorá je zapísaná na
LV č. XXXX ako rodinný dom, číslo súpisné XXX, postavený na pozemkoch reg. „C“, parc. č. 893/2,
o výmere 70 m2, s právnym vzťahom k parcele, na ktorej leží stavba číslo súpisné XXX, ktorá je
evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX (výrok I.) a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.). Z odôvodnenia vyplynulo, že žalobca sa návrhom
podaným na súd prvej inštancie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil
žalovanému zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou určenou vo výroku uznesenia a to z dôvodu, že
uzatvoril s dlžníčkou A. K., nar. XX.X.XXXX, zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej poskytol pôžičku
v sume 57.000 eur, ktorú mala dlžníčka vrátiť do 15.1.2019. Pôžička bola zabezpečená zmenkou zo

dňa 21.9.2018. Dlžníčka sa dostala do omeškania, žalobcovi pôžičku nevrátila, preto podal žalobca na
rozhodcovský súd žalobu, a rozhodca dňa 12.6.2020 rozhodol rozhodcovským rozsudkom pod sp.zn. 7
RSBA 179/2019 tak, že dlžníčku zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 57.000 eur s úrokom z omeškania 6 %
ročne od 16.1.2019 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 190 eur a náhradu trov rozhodcovského konania.
Žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 22.6.2020 vydal súdny exekútor upovedomenie o
začatí exekúcie č. 26EX 328/20. Po začatí exekúcie sa dlžníčka začala zbavovať svojho majetku, aby sa

vyhla povinnosti, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté. Uzatvorila so žalovaným ako manželom dohodu
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe ktorej sa žalovaný stal výlučným
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti rodinného domu. Uzatvorením dohody o vyporiadaní BSM tak
prišlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa a má za to, že tieto právne úkony sú odporovacími právnymi
úkonmi. Žalovaný sa zbavuje majetku, ktorý získal odporovacím úkonom, a to predajom prostredníctvom
inzerátov a realitných kancelárií, pričom realitná kancelária nehnuteľnosť predáva za sumu 189.900 eur.

Vzhľadom na podvodné konanie dlžníčky a žalovaného ako manžela dlžníčky sa žalobca domnieva, že
predaj nehnuteľnosti má za cieľ znemožniť uspokojenie žalobcu. Podmienka obavy ohrozenia exekúcievoči žalovanému je tak naplnená. Žalobca ďalej uviedol, že po začatí exekúcie, bol dlžníčke povolený
odklad exekúcie do 1.12.2020, pričom táto sa zbavuje svojho majetku rovnako ako aj žalovaný. Súd
z rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. 7 RSBA 179/2019 zo dňa 12.3.2020, právoplatného dňa

3.4.2020 a vykonateľného dňa 7.4.2020, mal preukázané, že A. K. bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi
sumu 57.000 eur s príslušenstvom. Z výpisu z LV č. XXXX vyhotoveného dňa 3.10.2019 vedeného
pre katastrálne územie B., súd zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti a to: stajňa-brojl-králik č. súpisné
XXX na parcele číslo 2250/5 s druhom stavby 2 a umiestnením stavby 1 bola v čase vydania LV A.
K., a to titulom kúpy zo dňa 17.9.2003. Následne z čiastočného výpisu z uvedeného LV č. XXXX

vyhotoveného dňa 17.8.2020 má súd za preukázané, že novým vlastníkom danej nehnuteľnosti sa stala
spoločnosť I.P.Group s.r.o. Skalica a to titulom kúpy zo dňa 24.6.2020. Z čiastočného výpisu LV č.
XXXX katastrálne územie B., súd zistil, že nehnuteľnosti rodinný dom číslo súpisné XXX na parcele
číslo 893/2, druh stavby 10, rodinný dom s právnym vzťahom k parcele, na ktorej leží stavba XXX
je evidovaný na LV č. XXXX vlastnili žalovaný a dlžníčka A. K., titulom nadobudnutia Zápis do KN
Z-61/93. Na túto nehnuteľnosť je zriadené záložné právo v prospech N., a.s. Z čiastočného výpisu

LV č. XXXX vyhotoveného dňa 17.8.2020 vyplynulo, že nehnuteľnosti zastavaná plocha a nádvoria
s parcelným číslom 893/2 o výmere 70 m2, rodinný dom číslo súpisné XXX na parcele číslo 893/2,
je vo vlastníctve žalovaného titulom darovacích zmlúv z roku 1990 a 1993, 2001 a titulom dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 28.7.2020 so zriadeným záložným
právom v prospech N., a.s.. Z inzercie realitnej kancelárie Areté real na webovej stránke Z. mal

súd za preukázané, že žalovaný predáva predmetnú nehnuteľnosť za sumu vo výške 189.900 eur. Z
lustrácie v súdnom registri súd zistil, že žalobca podal žalobu vo veci samej pod sp. zn. 7C/17/2020.
Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 324, § 325, § 326, § 137 písm. c), § 328 ods. 2 veta
prvá, § 329 ods. 1 veta prvá CSP a § 42b ods. 2 OZ. Skonštatoval, že z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre

vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo existencia reálnej
obavy, že by exekúcia bola ohrozená. Ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, musí mať
právny záujem na jeho vydaní, t. j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán, alebo
že existuje reálna obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca má reálnu obavu, že by exekúcia, v

ktorej on vystupuje ako oprávnený a dlžníčka ako povinná, bola ohrozená a z tohto dôvodu podal aj
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Právny záujem odôvodnil tým, že žalovaný nadobudol
predmetnú nehnuteľnosť od dlžníčky, s ktorou žalobca uzatvoril zmluvu o pôžičke na sumu 57.000 eur.
Počas vedenia exekúcie sa dlžníčka zbavuje svojho majetku, aby ukrátila jeho ako veriteľa. Žalobca
preukázal, že voči dlžníčke je vedená exekúcia, kde žalobca vystupuje ako oprávnený, ktorej výkon

je momentálne odložený do 1.12.2020. Súd tiež mal preukázané, že žalobca dňa 21.8.2020 podal
na Okresný súd Skalica žalobu vo veci samej, ktorá je vedená pod sp.zn. 7C/17/2020, ktorá smeruje
voči žalovanému F. K. o určenie neúčinnosti právneho úkonu (odporovateľnosť právneho úkonu), ktorou
sa žalobca domáha voči žalovanému vyslovenia, že Dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 28.9.2020
uzatvorená medzi žalovaným a A. K. je v časti vyporiadania nehnuteľnosti - rodinný dom číslo súpisné

XXX, postavený na pozemkoch reg. „C“, parc. č. 893/2, o výmere 70 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
v kat. území B., evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, je voči žalobcovi neúčinná. Žalobca tak súdu
preukázal, že žalovaný sa zbavuje nehnuteľnosti prostredníctvom inzerátu realitnej kancelárie, pričom
táto nehnuteľnosť mohla byť nadobudnutá odporovacím právnym úkonom s účelom ukrátiť žalobcu ako
veriteľa, o čom rozhodne súd až v konaní o žalobe vo veci samej. Žalovaný by predajom nehnuteľnosti

sťažil právo žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky, pretože prevedením vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti na tretiu osobu, sa žalobcovi sťaží uspokojenie pohľadávky, ktorú má voči nemu dlžníčka.
Súd je názoru, že je reálna obava, že exekúcia v prospech žalobcu je ohrozená. Žalobca osvedčil súdu,
že bez bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov by bolo jeho právo domôcť sa finančných prostriedkov
ohrozené. Z listinných dôkazov je nepochybné, že žalovaný uzatvoril dohodu o vyporiadaní BSM s

dlžníčkou, na základe ktorej sa žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
tohto konania a ktorú žalovaný predáva za cenu vo výške 189.900 eur, čo osvedčuje inzercia realitnej
kancelárie. Dlžníčka sa uzatvorenou dohodou zbavila majetku počas vedenia exekučného konania,
kde žalobca vystupuje ako oprávnený a dlžníčka ako povinná. Snaha žalovaného nakladať následne s
nehnuteľnosťou, ktorú mohol nadobudnúť odporovateľným právnym úkonom, sama o sebe postačuje na

odôvodnenie naliehavej potreby upraviť pomery medzi účastníkmi tak, že žalovanému bude zakázané
nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, najmä aby túto nepredal alebo iným spôsobom nescudzil alebo
nepreviedol do vlastníctva tretej osoby. V danom prípade tak bola naplnená aj potreba bezodkladnej
úpravy pomerov vyplývajúca z existencie reálnej a bezprostrednej obavy, že exekúcia je ohrozená. Súdzároveňzohľadnilajjedenzozákladnýchprincípovprirozhodovaníonariadeníneodkladnéhoopatrenia,
atoprincípproporcionality,ževdôsledkuneodkladnéhoopatrenianevznikneneprimeranáujmapovinnej
strane. Obmedzenie žalovaného v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia spočíva len v tom, že

mu bude uložená povinnosť dočasne sa zdržať nakladania s nehnuteľnosťou, nebude ju môcť previesť
na tretiu osobu a pod. Inak však jeho vlastnícke právo nie je nijako dotknuté. V prípade, ak by žalovaný
previedol vlastnícke právo na tretiu osobu, táto by sa stala vlastníkom nehnuteľností, pričom z hľadiska
procesného by došlo k predlžovaniu sporu a vzniku právnej neistoty viacerých osôb.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich

náhradu v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný.
Uviedol, že v uznesení uvedené domnienky a tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a nepodložené. Žalovaný
dôrazne odmieta, že by svojimi právnymi úkonmi akokoľvek znemožňoval alebo sťažoval uspokojenie
akéhokoľvek veriteľa. Dlžníčka žalobcu je bývalou manželkou žalovaného, ktorých manželstvo bolo

rozvedené rozsudkom právoplatným dňa 16.6.2020. Na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 29.6.2020 nehnuteľnosť uvedená v petite pripadla žalovanému a
dlžníčke pripadla ďalšia nehnuteľnosť rodinný dom číslo súpisné XXX na parcele č. 607 o výmere
207 m2 v katastrálnom území L. C., ktoré sú zapísané na LV č. XXX vedenom katastrálnym odborom
Okresného úradu Malacky. Nehnuteľnosť v obci B. dotknutá uznesením, sa nachádza na pozemku

v dlhodobom výlučnom vlastníctve žalovaného (parcela č. 893/2) a bezprostredne susedí s ďalšími
pozemkami a stavbami nachádzajúcimi sa vo výlučnom vlastníctve žalovaného parcely č. 888/4 a
893/1, pričom uvedené pozemky ani stavba nikdy neboli súčasťou zaniknutého BSM. Dlžníčka naďalej
vlastní majetok vrátane nehnuteľného, ktorý môže byť použitý na úhradu jej prípadných záväzkov.
Uznesenie zásadne obmedzuje dispozičné právo žalovaného k jeho vlastnému majetku nehnuteľnosti,

napriek tomu, že žalovaný nie je a nikdy nebol dlžníkom žalobcu a voči žalovanému nie je vedený
výkon rozhodnutia. Žalobca poskytol zvláštnym spôsobom dlžníčke pôžičku v značnej výške a zriadil
jej zabezpečenie zmenkou bez súhlasu a vedomia žalovaného, ktorý bol v tom čase manželom
dlžníčky. Žalobca realizoval uvedené v priamom rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 OZ. Ak postup
žalobcu pri poskytovaní pôžičky v ďalšom konaní bude kvalifikovaný ako protiprávne konanie, nemôže

požívať právnu ochranu. Označenie konania žalovaného ako podvodné je nepravdivé s ohľadom aj na
skutočnosť, že po zániku manželstva je vyporiadanie BSM prirodzené a potrebné. Navrhovaná cena
189.900eur,uvádzanávzverejnenejinzercii,satýkalavšetkýchnehnuteľnostívovlastníctvežalovaného
zapísaných na LV č. XXXX a nie iba nehnuteľnosti špecifikovanej v petite uznesenia. Žalovaný je
presvedčený, že žalobca v návrhu neosvedčil žiadne dôvody, ani základné predpoklady pre vydanie

uznesenia, nakoľko žiadne takéto dôvody neexistujú. Rozhodnutie o rozvode manželstva bolo vydané
tým istým súdom, ktorý vydal uznesenie a súdu boli a sú dostupné aj údaje o exekučnom záložnom
práve zapísanom v katastri nehnuteľností pri nehnuteľnostiach vo vlastníctve dlžníčky (časť C LV č.
XXX vedeného Okresným úradom Malacky). Z týchto skutočností, ktoré vylučujú akúkoľvek obavu z
účelového zbavovania sa majetku, ako aj obavu z ohrozenia exekúcie, malo byť žalobcovi i súdu zrejmé,

že dôvody, pre nariadenie uznesenia nie sú dané. Uznesenie neprimeraným spôsobom zasahuje do
vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnosti. Žalobca zmluvu o pôžičke na značnú sumu s dlžníčkou
uzavrel bez súhlasu žalovaného ako jej manžela, čo vyvoláva značnú pochybnosť o platnosti tohto
právneho úkonu. Napokon žalovaný nebol účastníkom v uznesení špecifikovaného rozhodcovského
konania, v ktorom sa konalo a rozhodovalo o platnosti a obsahu záväzku dlžníčky. Pohľadávka žalobcu

je už zabezpečená minimálne exekučným záložným právom na nehnuteľný majetok dlžníčky v prospech
žalobcu a teda takéto ohrozenie neexistuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, ku ktorému došlo tým, že súd nariadil neodkladné opatrenie napriek tomu,
že takéto neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z obsahu uznesenia vyplýva, že sa súd pred vydaním uznesenia

skúmaním tejto otázky vôbec nezaoberal. Nesprávne vyhodnotil nariadenie uznesenia ako súladné s
princípom proporcionality. Obmedzenie práva žalovaného nakladať s nehnuteľnosťou vo svojej podstate
ani nepredstavuje dočasnú úpravu pomerov, nakoľko žalobca so žalovaným nebol ani v žiadnom
právnom vzťahu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania, alebo aby uznesenie zmenil a návrh žalobcu zamietol a priznal žalovanému trovy

konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolacie námietky žalovaného
považuje za rýdzo formálne, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť uznesenia. Tvrdeniežalovaného v odvolaní, že zmluva o pôžičke je neplatná, je právne nesprávne. Na to, aby jeden z
manželov uzatvoril zmluvu o pôžičke a jej splatenie zabezpečil zmenkou, nie je potrebný súhlas druhého
z manželov. Poukázal na uznesenie NS SR, sp.zn. 4Cdo 28/2019, v zmysle ktorého, ak si jeden z

manželov požičiava od inej osoby peniaze, je zo zmluvy o pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten
z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Skutočnosť, že žalovaný nebol účastníkom rozhodcovského
konania je celkom logická, keďže podľa práva ani nebol a nemal byť účastníkom zmluvy o pôžičke.
Súd v tomto konaní však nie je príslušný na to, aby sa zaoberal zákonnosťou rozhodcovského konania.
Pokiaľ ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území L. C. zapísané na LV č. XXX, tieto

bývalá manželka žalovaného nadobudla podľa dostupných informácií právne nedovoleným možno až
podvodným spôsobom, pričom na základe uznesenia Okresného súdu Malacky zo dňa 29.11.2017,
sp.zn. 31C/180/2017 bolo bývalej manželke žalovaného zakázané nakladať s týmito nehnuteľnosťami.
Je teda vysoko pravdepodobné, že o tieto nehnuteľnosti príde a nároky žalobcu z tohto majetku nebude
možné uspokojovať. Navyše z tohto uznesenia sp.zn. 31C/180/2017 vyplýva, že súd uložil bývalej
manželke žalovaného povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností žalobcami, čo o to viac znemožňuje

uspokojenie nárokov žalobcu voči bývalej manželke žalovaného. Nehnuteľný majetok vo vlastníctve
bývalej manželky žalovaného je tak jej vlastníctvom iba formálne a uspokojenie sa z tohto majetku je
prakticky vylúčené. Z dohody o vyporiadaní BSM vyplýva, že žalovaný do svojho výlučného vlastníctva
nadobudol všetky veci, ktoré sú hodnotné a mohli byť predmetom exekúcie. Napr. rodinný dom,
finančné prostriedky vo výške 20.700 eur, motorové vozidlo. Naproti tomu jeho exmanželka nadobudla

do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v L. C., ktorých vlastníctvo je nezákonné, je predpoklad, že
o toto manželka príde, ďalej obchodný podiel v spoločnosti EVS s.r.o., ktorá nevykonáva prakticky
žiadnu činnosť, takže tento podiel je bezcenný. Žalovaný si musel byť vedomý, dokonca v čase
podania návrhu na rozvod manželstva vedel o trestnej činnosti jeho manželky, že v prípade takéhoto
vyporiadania môže prísť k odporovateľnosti právnych úkonov, pretože všetok hodnotný a exekuovateľný

majetok nadobudol do svojho výlučného vlastníctva. Majetok, ktorý na základe dohody o vyporiadaní
BSM nadobudol žalovaný, má podstatne väčšiu hodnotu, ako majetok, ktorý nadobudla jeho bývalá
manželka a je nanajvýš podozrivé, že nedošlo k žiadnemu finančnému vyporiadaniu, aby sa hodnota
podielov BSM dorovnala. Bývalá manželka žalovaného tak nevlastní taký majetok, ktorý by mohol
byť použitý na úhradu jej záväzkov voči žalobcovi. Je tu potrebné poukázať na časovú súvislosť

jednotlivých právnych krokov zúčastnených strán. Dňa 12.3.2020 bol vydaný rozhodcovský rozsudok
právoplatný dňa 3.4.2020, dňa 17.6.2020 bolo vydané upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie, 22.6.2020 upovedomenie o začatí exekúcie a dňa 29.6.2020 podpísaná dohoda o vyporiadaní
BSM a následne ponúkanie rodinného domu prostredníctvom realitnej kancelárie na predaj. Dohoda
o vyporiadaní BSM tak nepochybne ukracuje veriteľa, nakoľko bývalá manželka žalovaného z nej

nemala žiadny skutočný prospech. Následný predaj rodinného domu v krátkej časovej súvislosti s
predchádzajúcimi pochybnými úkonmi preto zakladá dôvodnú obavu žalobcu, že by jeho nároky už
nemuseli byť uspokojené. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak naďalej sú celkom
jednoznačne dané. Žalovaný v návrhu na rozvod manželstva uviedol, že manželstvo s jeho manželkou
bolo trvalo rozvrátené z dôvodu protiprávnej činnosti jeho manželky. Pojednávanie vo veci rozvodu sa

konalo 7.5.2020, kedy sa bývalá manželka žalovaného nachádzala vo výkone trestu odňatia slobody.
Opomenul však uviesť, že napriek tvrdeným rozvráteným vzťahom v manželstve bol bývalou manželkou
splnomocnený na predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č. XXXX v katastrálnom území B..
Predaj tejto nehnuteľnosti bol v katastri zapísaný dňa 24.6.2020. Suma 20.700 eur, ktorú na základe
dohody o vyporiadaní BSM nadobudol práve žalovaný, predstavuje podľa informácií žalobcu kúpnu cenu

za predmetné nehnuteľnosti (zapísané na LV č. XXXX). Tieto skutočnosti spochybňujú dobromyseľnosť
žalovaného, ktorý na jednej strane tvrdí rozvrátené vzťahy s manželkou, ale na druhej jej pomáha
zbaviť sa majetku. K vyjadreniu doložil uznesenie Okresného súdu Malacky, sp.zn. 31C/180/2017,
upovedomenieozačatíexekúcienavymoženiepohľadávky57.000eurspríslušenstvom,upovedomenie
o odklade exekúcie do 1.12.2020 a to z dôvodu, že povinná, ktorá je fyzickou osobou, podala žiadosť

o odklad exekúcie a vyhlásila, že v dôsledku mimoriadnej situácie spôsobenej šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 prechodne poklesli jej príjmy a neodkladná exekúcia by mohla
mať pre ňu a príslušníkov jej rodiny zvlášť nepriaznivé následky.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalovaný po doručení uznesenia

o nariadení neodkladného opatrenia nemal v dôsledku pochybenia súdu k dispozícii žiadnu z príloh
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a musel pri koncipovaní odvolania vychádzať iba z textu
uznesenia. Nesprávne sú závery žalobcu o stave a údajnej hodnote dotknutej časti nehnuteľného
majetku tvoriaceho v minulosti predmet zaniknutého BSM dlžníčky a žalovaného. Nehnuteľnosť vobci B. sa nachádza na pozemku v dlhodobom výlučnom vlastníctve žalovaného a bezprostredne
susedí s ďalšími pozemkami a stavbami nachádzajúcimi sa taktiež dlhodobo vo výlučnom vlastníctve
žalovaného. Tieto pozemky ani stavba, s výnimkou samotnej nehnuteľnosti, nikdy neboli súčasťou

zaniknutého BSM žalovaného a dlžníčky. Ak by sa vlastníkom nehnuteľnosti stala dlžníčka, alebo
akákoľvek iná tretia osoba, užívanie nehnuteľnosti by bolo pre ňu spojené s neustálym odplatným
užívaním pozemku žalovaného, na ktorom nehnuteľnosť stojí a teda finančným plnením v prospech
žalovaného. Do tejto nehnuteľnosti navyše neexistuje žiadny priamy prístup z verejnej komunikácie.
Vyporiadanie zaniknutého BSM dlžníčky a žalovaného spôsobom uvedeným v dohode predstavovalo

logicky a prirodzený spôsobom vyporiadania nehnuteľností tvoriacich predmet zaniknutého BSM vo
vzťahu k obidvom stranám dohody. Závery žalobcu o tom, že nehnuteľnosti v katastrálnom území L.
C. boli získané podvodným spôsobom a dlžníčka o vlastníctvo k týmto príde, sú úplne nepresvedčivé
a účelové, úmyselne skresľujúce a predčasné. Skutočnosť je taká, že na základe dohody väčšiu časť
nehnuteľného majetku patriaceho do zaniknutého BSM získala dlžníčka, čo spolu s ďalšími okolnosťami
úplne vylučuje akýkoľvek úmysel ukrátiť žalobcu.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nie je sporné, že manželka
žalovaného-dlžníčka má voči žalobcovi záväzok, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovským
rozsudkom. Zbavila sa podstatnej časti svojho majetku najmä v prospech žalovaného, čím sa naplnila
skutková podstata odporovateľného právneho úkonu. Ak potom žalovaný disponuje majetkom, ktorý

nadobudol z odporovacieho právneho úkonu, tento majetok chce scudziť, je namieste predpokladať, že
uspokojenie veriteľa môže byť takýmto ďalším úkonom zmarené. Treba zdôrazniť, že v tomto konaní
nie je potrebné bez pochybností preukazovať úmysel ukrátiť veriteľa, či skutočnosť, že osoba, na ktorú
sa nehnuteľnosť previedla, poznala tento úmysel. Nejde o konanie vo veci samej, preto je v súlade s
procesnými predpismi, ak žalobca tento stav osvedčí. Tento stav je pritom priloženými listinami plne

osvedčený, pričom nie je podstatné ani to, ako by súd rozhodol vo veci samej.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, (§ 359
CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127, § 363 CSP), že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej
inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 5C/15/2020 je nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal samému alebo prostredníctvom tretích
osôb nakladať s nehnuteľnosťou rodinným domom číslo súpisné XXX postaveným na pozemkoch

registra „C“ parcela číslo 893/2 o výmere 70 m2 zastavaná plocha a nádvorie, a parcele číslo 893/1 o
výmere 132 m2 zastavaná plocha a nádvorie, ktorá nehnuteľnosť sa nachádza v katastrálnom území B.,
obec B., okres Skalica, je zapísaná na LV č. XXXX, najmä aby nepredal alebo iným spôsobom nescudzil
alebo nepreviedol predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva tretej osoby.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a žalovanému určil povinnosť dočasne sa zdržať
nakladania s nehnuteľnosťou evidovanou Okresným úradom Skalica, katastrálny odbor pre katastrálne
územie B., obec B., okres Skalica, zapísanou na LV č. XXXX ako rodinný dom číslo súpisné XXX,
postavený na pozemkoch registra „C“ parcele č. 893/2 o výmere 70 m2, s právnym vzťahom k parcele

na ktorej leží stavba súpisné číslo XXX, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX a určil, že žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav tak, ako je uvedený v odôvodnení
rozhodnutia (pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku),

ktorý podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam a pretože v celom
rozsahu zdieľa jeho správny právny záver vo veci (o splnení procesných podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia súdom ako aj o potrebe považovať návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia za dôvodný), s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správneodôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Aj odvolací súd dospel k záveru,
že po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi bolo potrebné prijať záver o osvedčení

základných skutočností potrebných pre záver súdu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán
ako základného predpokladu, za splnenia ktorého môže súd nariadiť neodkladné opatrenie. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne predpisy,
ktoréaplikoval naprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimeranevysvetlil.
Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého uznesenia

vytknúť závažné nedostatky, navyše žalovaný v odvolaní nepredniesol žiadne nové podstatné námietky,
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia.

10. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca dostatočným spôsobom
osvedčil danosť svojho nároku a to a)rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. Milana Ficeka, sp.zn.
7 RSBA 179/2019, právoplatným dňa 3.4.2020, z ktorého vyplynulo, že žalovaná A. K. je povinná

zaplatiť žalobcovi T. P. sumu 57.000 eur s príslušenstvom, b) upovedomením o odklade exekúcie zo dňa
12.8.2020, z ktorého vyplynulo, že na základe predmetného rozhodcovského rozsudku sa vykonáva
exekúcia pod sp.zn. 26 EX 328/20 súdnou exekútorkou JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, c)
listom vlastníctva č. XXXX katastrálne územie B., z ktorého vyplynulo, že rodinný dom číslo súpisné
XXX na parcele č. 893/2, bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov K. F. a A. K. a ďalej

vyplynula skutočnosť, že právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXX je evidovaný na LV číslo
XXXX, listom vlastníctva XXXX, z ktorého vyplynulo, že parcelu 893/2 zastavané plochy a nádvorie o
výmere 70 m2 rodinný dom číslo súpisné XXX na uvedenej parcele vlastní F. K. na základe dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a d) dohodou o vyporiadaní BSM manželov
F. K. a Mgr. A. K. zo dňa 29.6.2020, z ktorej vyplynulo, že bývalí manželia potvrdzujú, že do ich

bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili okrem iného nehnuteľnosti rodinný dom číslo súpisné
XXX nachádzajúci sa v obci B., katastrálne územie B., okres Skalica, na pozemku registra „C“ KN
parcela číslo 893/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 70 m2 v podiele 1/1 zapísaný na LV č.
XXXX s tým, že sa dohodli na vyporiadaní tak, že túto nehnuteľnosť získava do svojho výlučného
vlastníctva bývalý manžel, teda žalovaný. Žalobca namieta odporovateľnosť právneho úkonu a to

dohodyovyporiadaníBSM,ktoroudošlokukráteniužalobcuakoveriteľa,vdôsledkučohopodalžalobca
žalobu vo veci samej na Okresný súd Skalica, ktorá je vedená pod sp.zn. 7C/17/2020.

11. Z ustanovenia § 324 a nasl. CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre nariadenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť

pomeryajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva
(aprekrátkosťčasuanizvyčajnenemôže)aprirozhodovanívychádzazobsahunávrhuazoskutočností,

ktoré boli osvedčené.

12. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie

(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp

subsidiarity).

13. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto
rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právolennaveciach,právachaleboinýchmajetkovýchhodnotáchdlžníka,keďvtomtoprípadežalovaný

nie je dlžníkom žalobcu.

14. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú vočinemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

15. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Podľa ods. 4, právny úkon,
ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné,
má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

16. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zatiaľ v tomto štádiu konania bez
vykonania riadneho dokazovania vo veci samej by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobou
vo veci samej (sp.zn. 7C/17/2020) o určenie neúčinnosti právneho úkonu je očividne vylúčený. Na
potvrdenie alebo vyvrátenie skutočností, či je žaloba dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a
celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. S prihliadnutím na uvedené považoval odvolací súd prvú zákonnú

podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia za splnenú.

17. Odvolací súd bol tiež toho názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo základných podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že existuje obava, že prípadná exekúcia bude
ohrozená. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená, že

v prípade úspechu jeho žaloby, by bol odporovateľný právny úkon (dohoda o vyporiadaní BSM) voči
veriteľovi (žalobcovi) relatívne neúčinná, čo znamená, že žalobca ako veriteľ by sa mohol na základe
právoplatnéhorozsudkudomáhaťuspokojeniasvojejpohľadávkyzpredmetuspornéhoprávnehoúkonu.
Právoplatný rozsudok v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu sa totiž vzťahuje na konkrétny
majetok, a nie na osobu žalovaného (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý sa nestáva povinným

v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanému v tom zmysle, že v rámci
exekučného konania proti dlžníkovi A. K. je povinný strpieť vedenie exekúcie (speňaženie) na predmet
z odporovateľného právneho úkonu, ktorého bol účastníkom. Veriteľ teda môže viesť proti povinnému
dlžníkoviexekúciuzarovnakýchpodmienok,akokebykspornémuprevodunedošlo,ibastýmrozdielom,
že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech, a ktorá je

povinná takúto exekúciu strpieť (žalovaný).

18. Prípadná exekúcia by však bola ohrozená, ak by žalovaný ešte pred právoplatným skončením
konania o neúčinnosť právneho úkonu previedol sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom
prípade by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného

rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tomto prípade bolo možné viesť
na iný majetok žalovaného, a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne
odporovateľného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho
rozhodnutia ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Takýto postup by však bol značne neefektívny a viedol by len k množeniu súdnych sporov.

Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam
nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo stať problematické zrealizovať,
pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosti boli prevedené a ich vlastníctvo by svedčalo v prospech iného.
Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením, čím pominie hrozba
zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa ničím nerušené

judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu či ohrozeniu práv žalovaného k
predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko žalovaný nebude žiadnym spôsobom
obmedzovaný v ich bežnom užívaní.

19. Platná právna úprava nevyžaduje, aby na každý argument strán sporu súd v odôvodnení rozhodnutia

reagoval, prečo sa s ním nestotožnil, a hlavne nie k takým argumentom, ktoré sú pre rozhodnutie v danej
veci bezvýznamné. Naopak, špecifické vyjadrenie súdu sa i z pohľadu súdnej praxe vyžaduje práve
vtedy, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie v danej veci rozhodujúci.

20. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §

387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil s tým, že uvedené neodkladné opatrenie bude trvať
do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej na OS Skalica pod sp.zn. 7C/17/2020.21. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia a to tak prvostupňového
ako i odvolacieho rozhodne aj bez návrhu súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci
samej bude končiť, preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. zrušil.

22. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).