Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/84/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201413
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8716201413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľky: B. J., L..
XX.X.XXXX, P. J. A. XXXX/XX, G., prechodne bytom J. XXXX/X, G., proti osobe, ktorej otcovstvo má
byť určené: G. O., P. J. Š. XXX/XX, XXX XX G., o určenie otcovstva, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu C. J., L.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 10C/45/2016-204 zo dňa 21.11.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku II.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je určenie otcovstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému C.Y. na základe návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala určiť, že G. O. je otcom mal. C., navrhla
zveriť mal. C. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jeho výživu počnúc dňom
26.10.2012. Domnelý otec odmietol, že by bol otcom tohto dieťaťa.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že cit.:

I. U r č u j e, že G. O., L.. X.XX.XXXX, bytom C. G. je otcom maloletého C. J., L.. XX.XX.XXXX z matky

B. J., L.. XX.X.XXXX
II. Z v e r u j e maloletého C. J., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke B. J..
III. U r č u j e otcovi G. O. povinnosť prispievať na výživu maloletého C. počnúc dňom 26.10.2012 sumou
60,- eur mesačne do 31.8.2019 a od 1.9.2019 sumou 100,- eur mesačne, ktoré výživné je p o v i n n ý
zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozsudku.
IV. Dlžné výživné vo výške 5.231,61 eur je otec G. O. p o v i n n ý uhradiť k rukám matky v pravidelných

200 eurových mesačných splátkach počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku spolu s bežným
výživným s tým, že splátky sú zročné do každého 15-teho dňa v mesiaci a nezaplatením čo i len jednej
splátky stáva sa zročným celý dlh.V. G. O., L.. X.XX.XXXX je p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu trovy štátu vo výške 164,80 eur do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. P r i z n á v a B. J. náhradu trov konania vo výške 250,- eur proti G. O., ktorý je p o v i n n ý uvedenú

sumu zaplatiť matke dieťaťa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Vo zvyšku žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil zisteným skutočným stavom, podľa ktorého zo záverov znaleckého
dokazovania vykonaného znalcom v odbore genetika, odvetvie analýza DNA, G. G.. O.. W. J., K.. bola

ustálená pravdepodobnosť otcovstva G. O.S. na 99,999999 %, tzn., že otcovstvo k maloletému C. je
viac ako 704 978 362-krát pravdepodobnejšie, než otcovstvo netestovaného muža náhodne vybraného
z našej populácie. Toto otcovstvo je možné preto pokladať pri percentuálnom vyjadrení W = 99,9999 %
za prakticky dokázané. Pri porovnaní genetických znakov dieťaťa a pravdepodobného otca bola zistená
zhoda vo všetkých 15-tich testovaných genetických systémoch, čím bolo toto otcovstvo potvrdené. Čo
sa týka výchovy, súd zistil, že matka sa o dieťa za súčinnosti svojej matky zodpovedne stará. Matka sa

stará o mal. B. a mal. I.. Naproti tomu otec mal. dieťa nikdy nevidel, na jeho výživu ničím neprispel a ani
sa žiadnym spôsobom o neho nezaujímal. Má vyživovaciu povinnosť voči mal. O. O. vo výške 80,- eur
a voči mal. C. G. O. vo výške 100,- eur. Žije sám v podnájme. Čo sa týka jeho zárobkových pomerov, od
1.1.217 do 29.3.2017 pracoval na dohodu u N. Š. so zárobkom 55,- eur za dva mesiace, od 23.3.2017
do 11/2017 pracoval na dohodu vo firme O.Q. D. D..O..M.. so zárobkom 427,50 eur a od 26.3.2018

do 14.11.2018 zárobok 501,- eur, od 5.12.2018 do 20.3.2019 prácu na dohodu S. E. D..O..M.. 227,15
eur, od 18.3.2019 do 7.7.2019 na dohodu vo firme O. D..O..M.. so zárobkom vo výške 718,- eur a od
22.7.2019 vo firme O. D. D..O..M.. so zárobkom 24,- eur. Okrem toho na pojednávaní dňa 14.11.2019
deklaroval mesačný zárobok 500,- eur. V roku 2012 pracoval vo firme G. po dobu 8 mesiacov, následne
bol nezamestnaný, prihlásený na úrade práce, potom bol znova na rok vo výkone trestu. Na úrade práce

bol evidovaný od 7.1.2014 do 27.11.2014, od 11.12.2015 do 19.2.2017 a od 11.12.2017 do 11.3.2018. Z
pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp.zn. 14P/7/2019 súd zistil, že odporca deklaroval v mesiaci
2/2019 zárobok 1.000 - 1.500,- eur a na pojednávaní v tejto veci 5/2019 zárobok 600,- eur. Pri určovaní
výšky výživného súd vychádzal z príjmu otca, ktorý sám deklaroval na pojednávaní vo veci výživného na
mal. C. G. v konaní sp.zn. 14P/7/2019 vo výške 1.000 - 1.500,- eur. Matka od 30.3.2011 do 25.10.2012

bola evidovaná na úrade práce. Od 11/2015 do 11/2016 poberala rodičovský príspevok 203,- eur, resp.
206,- eur. Od 7/2016 do 12/2016 pracovala vo firme C..K..B..D.. D..O..M.., pracovala na dohodu so
zárobkom 263,20 eur. Pracovala 3 obdobia vo firme P. N. G. D..O..M.., a to od 20.5.2017 do 3.6.2017 na
dohodu na sumu 22,50 eur, od 6/2017 do 12/2017 ako zamestnanec na polovičný úväzok s celkovým
zárobkom 1.475,82 eur, a taktiež na polovičný úväzok v období od 1/2018 do 9/2018 vo výške 2.215,21

eur. Od 11/2018 pracovala v O. J. so zárobkom 200 - 260,- eur na dohodu. Medzitým v čase 5/2017,
6/2017 poberala rodičovský príspevok 213,- eur a v období od 12/2016 do 4/2017 rodičovský príspevok
213,- eur. Poberala aj prídavky na dieťa za roky 2014 - 2016 vo výške 47,04 eur, za rok 2017 po 47,04
(2x 23,52), za mesiac 9/2019 - 2x 24,34 eur = 48,68 plus príspevok do X. O. 100,- eur. Od 1/2019 do
8/2019 poberala po 48,68 eur. Na mal. C. poberala matka za rok 2012 prídavok na dieťa vo výške 22,54

eur, za rok 2013 v sume 23,10 eur a za rok 2014 vo výške 23,52 eur. Mal. C. žije s matkou a starou
mamou v prenajatom byte .Dieťa má potreby veku primerané. Z takto zistených predpokladov súd dospel
k záveru, že primerané výživné na mal. C. od jeho narodenia, kedy vznikla otcovi vyživovacia povinnosť
aj pri zohľadnení osobnej starostlivosti len matky o dieťa a jej výlučných výdavkov na obstaranie nielen
výbavičky, ale všetkých aj následných potrieb dieťaťa, bez akéhokoľvek príspevku zo strany otca, je vo

výške 60,- eur mesačne. Táto suma do nástupu dieťaťa na základnú školu pokrýva potreby mal. C. v
nevyhnutnej miere. Počnúc dňom 1.9.2019 na strane dieťaťa došlo k zmene pomerov, mal. C. sa stal Ž.
X. Š.. Preto od 1.9.2019 súd zaviazal otca zasielať výživné na maloletého vo výške 100,- eur mesačne
Súd následne vyrátal celkovú sumu dlžného výživného od narodenia dieťaťa po vyhlásenie rozsudku,
ktoré bolo stanovené na sumu 5.231,61 eur. Otec na výživu mal. C. ničím neprispel, žiadne plnenie

nie je možné z tejto sumy odrátať. S poukazom na počet vyživovacích povinností a s poukazom na
deklarovaný príjem a výdavky otca súd v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) s použitím § 2 ods. 1 CMP povolil uhradiť tento dlh v mesačných splátkach po 200,- eur s tým,
že počnúc dňom právoplatnosti rozsudku dlh bude odporca splácať spolu s bežným výživným (100,-
eur + 200,- eur).

4. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami podľa § 94 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4,
5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 110 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 a § 53 CMP.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu otca

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec s výnimkou
výroku II. V podanom odvolaní namieta, že mu boli vykonané DNA testy zo slín, resp. výterom z jazyka a
odtlačkom z prsta. Nepodrobil sa krvným testom, ktoré by určili 100 %, že je otcom maloletého. Namietal

výrok o určení výživného a v súvislosti s tým aj výrok o dlžnom výživnom, že súd uvádza, že jeho
plat presahuje sumu 1.000,- eur. Uviedol, že jeho mesačný príjem sa k tejto sume ani nepribližuje. Z
mesačného platu má problém zaplatiť byt. Má dlh voči nezaopatreným deťom, keďže je bez práce a
pravdepodobne ešte dlho bude. Vo všetkom mu pomáha matka, a to aj s platením nájmu za byt a s
vyživovacou povinnosťou. Uviedol, že doposiaľ navrhovateľka nepotrebovala taký veľký obnos peňazí
a zvládala to s prehľadom. Žiadal vykonať DNA testy formou krvných odberov, ktoré preukážu 100 %

výsledok, ak je otcom dieťaťa. V prípade, že DNA test ukáže 100 % zhodu, navrhuje, aby odvolací súd
zvážil výšku výživného a dlžného výživného.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že žiadnym spôsobom nespochybňuje
závery znaleckého posudku a vykonanej paternitnej expertízy metódou analýzy DNA, ktorým bolo

otcovstvo označeného muža prakticky dokázané. Kolízny opatrovník sa stotožnil s názorom súdu
a má za to, že súd rozhodol v prospech maloletého dieťaťa poukazujúc pritom na to, že súd pri
stanovení výšky výživného zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, možnosti a schopnosti
výživou povinného zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, a tiež prihliadol aj na
skutočnosť, že otec sa od narodenia dieťaťa o jeho výchovu a výživu žiadnym spôsobom nezaujímal.

Kolízny opatrovník navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.

8. Matka v priebehu odvolacieho konania vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že zabezpečuje
starostlivosť X maloletým deťom, jej príjem predstavuje rodičovský príspevok a prídavky na deti spolu
vo výške 420,- eur. Okrem toho poberá výživné vo výške 200,- eur. Zo sumy 620,- eur hradí nájom

prenajatého bytu vo výške 440,- eur mesačne, na stravu, ošatenie, drogériu a lieky jej ostane 180,- eur
mesačne. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas,podľa§362ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),oprávneným
subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, v spojení s §
357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363

CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred
na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil
na úradnej tabuli, a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

10. Predmetom prieskumu v odvolacom konaní vzhľadom na odvolacie námietky otca vyjadrujúce
nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, sa stala rozhodnou otázka
posúdenia predpokladov pre určenie otcovstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu.

11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ, vyriešil už súd prvejinštancie v napadnutom rozsudku. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav
veci. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil,
pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu

zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre
ktorý by sa mal od týchto záverov súdu odchýliť.

13. Otec namieta závery súdu o určení, že je otcom maloletého C. (výrok I.) z dôvodu, že súd prvej
inštancie ho nepodrobil krvným testom DNA, ktoré by určili 100 % istotu, že je otcom maloletého.

14. Súd prvej inštancie, pokiaľ ide o určenie otcovstva, správne svoj záver odôvodnil tým, že závery
znaleckého dokazovania vykonané znalcom v odbore genetika, odvetvie analýza DNA a paternitným
testom znalca, profesora O.. W. J., K.. preukazujú, že bola ustálená pravdepodobnosť otcovstva na
99,9999%. Tento znalecký dôkaz nevyvrátiteľným spôsobom svedčí o tom, že na základe DNA profilov
nie je možné vylúčiť otcovstvo G. O.S. voči mal. C. J.. Toto otcovstvo je možné preto pokladať pri

percentuálnom vyjadrení W = 99,9999 % za prakticky dokázané.

15. Nie je dôvodná námietka otca, ktorou spochybňuje znalecký posudok, ktoré jeho otcovstvo
určil na 99,9999999 %. Pravdepodobnosť otcovstva súd správne založil na výsledkoch vykonaného
dokazovania. Námietky otca dotýkajúce sa správnosti záverov znaleckého posudku neobstoja, dotýkajú

salenspôsobuvykonania,resp.odobratiatestuzoslínaodtlačkuprstovaniekrvi.Znalecvovykonanom
posudku náležitým spôsobom odpovedal na otázky položené súdom a otec neuvádza dôvody, pre ktoré
by záver znaleckého posudku nebol správny, pokiaľ mu boli odobraté vzorky slín a odtlačok prsta. V
súčasnosti analýza DNA dokáže s určitosťou na 99 % potvrdiť alebo vylúčiť otcovstvo. Testy z odboru
hematológie sú v súčasnosti prekonané možnosťou testov genetiky .

16. Vo vzťahu k námietkam otca k rozsahu výživného určeného súdom prvej inštancie odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie správne a v súlade so zákonnými kritériami stanovil výživné. Zo
zisteného skutočného stavu vyplýva, že otec má reálne schopnosti a možnosti dosahovať príjem. Súd
náležitým spôsobom zistil, že od 1.1.217 do 29.3.2017 pracoval na dohodu so zárobkom 55,- eur za dva

mesiace, od 23.3.2017 do 11/2017 pracoval na dohodu vo firme O. D. D..O..M.. so zárobkom 427,50
eur a od 26.3.2018 do 14.11.2018 zárobok 501,- eur, od 5.12.2018 do 20.3.2019 prácu na dohodu S.
E. D..O..M.. 227,15 eur, od 18.3.2019 do 7.7.2019 na dohodu vo firme O. D..O..M.. so zárobkom vo
výške 718 eur a od 22.7.2019 vo firme O. D. D..O..M.. so zárobkom 24,- eur. Okrem toho na pojednávaní
dňa 14.11.2019 deklaroval mesačný zárobok 500,- eur. V roku 2012 pracoval vo firme G. po dobu 8

mesiacov, následne bol nezamestnaný, prihlásený na úrade práce, potom bol znova na rok vo výkone
trestu. Na úrade práce bol evidovaný od 7.1.2014 do 27.11.2014, od 11.12.2015 do 19.2.2017 a od
11.12.2017 do 11.3.2018. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp.zn. 14P/7/2019 súd prvej
inštancie zistil, že deklaroval v mesiaci 2/2019 zárobok 1.000 - 1.500,- eur a na pojednávaní v tejto veci
5/2019 zárobok 600,- eur. Odvolací súd konštatuje v súlade so záverom súdu prvej inštancie, že je v

možnostiach a schopnostiach otca platiť stanovené výživné. Už len zistenie, že otec deklaroval v mesiaci
2/2019 zárobok 1.000 - 1.500,- eur a v mesiaci 5/2019 zárobok 600,- eur, dovoľuje odvolaciemu súdu
skonštatovať nedôvodnosť námietky otca vo vzťahu k rozsahu stanoveného výživného.

17. Súd zohľadnil, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. O. O., L.. X.XX.XXXX vo výške

80,- eur a voči mal. C. G. O., L.. XX.X.XXXX vo výške 100,- eur.

18. Ďalej k námietke otca o tvrdenej nezamestnanosti a následne k tvrdeniu, že pravdepodobne dlho
robiť nebude, je potrebné uviesť nasledovné skutočnosti. Dôležitý je stav v čase vyhlásenia rozsudku v
zmysle § 217 CSP. Otec napriek tomuto tvrdeniu nepredložil súdu žiadne dôkazy svedčiace o objektívnej

okolnosti, ktorá by mu bránila zamestnať sa, a teda ani odvolaciemu súdu nie sú známe dôvody, prečo
otec nepracuje, keď má tri vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom, ktoré sú svojou výživou na
neho odkázané. Predmetné skutočnosti neznamenajú stratu príjmu nezapríčinenú otcom, zostali len v
rovine tvrdení odvolateľa.

19. K námietke odvolateľa, že matka doposiaľ nepotrebovala taký veľký obnos peňazí a zvládala
potreby maloletého s prehľadom, odvolací súd udáva, že účelom výživného nie je len čistá spotreba
a uspokojovanie základných odôvodnených potrieb oprávneného, ale ide o omnoho viac. V súvislosti
so skúmaním odôvodnených potrieb je treba uviesť, že odôvodnené potreby detí v rovnakom vekusú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku nepriaznivého
zdravotného stavu dieťaťa, záujmovej činnosti, ktorá je náročnejšia a ktoré skutočnosti je možné
považovať za všeobecne známu skutočnosť, pričom nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Potrebné

je preukázať len potreby detí, ktoré vybočujú z rámca iných detí v rovnakom veku. Výživné pre dieťa
slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb ako je jedlo, ošatenie, obuv a
podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne,
rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj
ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu

sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti
vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti. Súd pri určení
vyživovacej povinnosti otca správne prihliadol na to, že matka si vzhľadom na vek dieťaťa plnila svoju
vyživovaciu povinnosť o maloletého od jeho narodenia tak výkonom osobnej starostlivosti o potreby
dieťaťa, ako aj finančným zabezpečovaním jeho potrieb, pričom otec od narodenia dieťaťa až doposiaľ
o maloletého neprejavil žiaden záujem. Jeho konanie je potrebné vyhodnotiť ako nezodpovedné a nie je

prejavom rodičovskej zodpovednosti. Otec ponechal plnenie výživného iba na matke a jej príbuzných.

20. Vychádzajúc potom z vyššie uvedených zistení prihliadajúc na odôvodnené potreby mal. dieťaťa,
na možnosti a schopnosti oboch rodičov, pri zohľadnení príjmu matky aj otca, na ďalšie vyživovacie
povinnosti na strane oboch rodičov, pri zohľadnení preukázaných výdavkov u matky, ako i pri zohľadnení

preukázaných výdavkov u otca, považoval aj odvolací súd záver súdu prvej inštancie za dôvodný. Súd
prvej inštancie správne stanovil rozsah výživného prihliadnuc na potreby mal. C. od jeho narodenia,
pri zohľadnení osobnej starostlivosti len matky o dieťa a jej výlučných výdavkov na obstaranie nielen
výbavičky, ale všetkých aj následných potrieb dieťaťa, bez akéhokoľvek príspevku zo strany otca vo
výške 60,- eur mesačne a od nástupu na základnú školu 100,- eur mesačne, ktoré výživné pokrýva opäť

len tie najnevyhnutnejšie potreby mal. C.. Rovnako tak za správny považuje odvolací súd rozhodnutie o
dlžnom výživnom. Súd povolil splácať dlžné výživné otcovi v mesačných splátkach, ich výšku považuje
za primeranú aj odvolací súd. Zameškané výživné plní satisfakčnú funkciu, ktorou by malo byť mal.
dieťa kompenzované za obdobie, počas ktorého bolo aj napriek dostatočným príjmovým pomerom
otca ukrátené na svojom práve podieľať sa na jeho životnej úrovni. Navyše súd pristupuje v súlade s

ustanovením § 232 ods. 3 CSP k možnosti povoliť splácanie dlhu ako k výnimočnému riešeniu. Matka
akceptovala danú možnosť splácania dlhu, keďže odvolanie nepodala proti výroku o stanovení splácania
výživného.

21. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že otec maloletého si musí byť vedomý svojej vyživovacej

povinnosti voči dieťaťu, pokiaľ nie je schopné samostatne sa živiť i na úkor vlastnej životnej úrovne.
Treba pritom zdôrazniť, že maloletý je odkázaný svojou výživou výhradne na svojich rodičov, pričom
matka nie je schopná sama hradiť všetky jeho preukázané výdavky. Otec maloletého je v produktívnom
veku, má isté schopnosti, teda je nepochybne v jeho možnostiach a schopnostiach, aby si našiel prácu
buď vo svojom odbore alebo v inom odbore v mieste bydliska alebo v inom regióne, ktorá mu zabezpečí

dostatočný príjem na to, aby mohol platiť určené výživné. Skutočnosť, že podľa vyjadrenia otca je jeho
finančnásituáciazlá,samaosebenemôžezakladaťdôvod,abynebolourčenévýživné,bezpreukázania
faktickej snahy povinného rodiča nájsť si prácu, a to prípadne aj mimo svoj odbor a mimo miesta svojho
trvalého bydliska.

22. Odvolací súd pristúpil k potvrdeniu rozsudku v jeho napadnutých výrokoch, vrátane výroku o
trovách konania postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, s výnimkou výroku II., ktorý odvolaním
napadnutý nebol.

23. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého nemá žiaden z

účastníkov nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd nevzhliadol
dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle
§ 55 CMP.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona

číslo757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).